Veľa žien si od gynekológa vypočuje, že im bol nájdený myóm maternice. Ide o nezhubný nádor, ktorý dokáže narobiť problémy hlavne pri snahe počať dieťatko, ale aj počas tehotenstva či v každodennom živote. Ak sa vás diagnóza s názvom maternicový myóm týka, alebo vás len zaujímajú bližšie informácie, prečítajte si nasledujúce riadky. Nájdeš tu okrem iného aj to, aké príznaky sú pre myómy maternice charakteristické, aké sú možnosti diagnostiky a liečby, a ako myómy ovplyvňujú reprodukčné zdravie. Maternicový myóm, známy tiež ako leiomyóm či uterinný fibroid, je benígny nádor, ktorý vyrastá zo hladkých svalových buniek myometria, svalovej vrstvy maternice. Viacpočetný výskyt myómov sa označuje ako myomatóza (uterus myomatosus). Tieto útvary sú najčastejším nezhubným útvarom ženského genitálneho traktu a patria medzi najčastejšie ženské ochorenia vôbec. Sú nepredvídateľnej povahy, môžu byť bezpríznakové, ale aj spôsobiť závažné krvné ochorenia a neplodnosť. Môžu byť drobné, skryté, aj očividné, možno ich cítiť, aj nepoznať.
Čo sú maternicové myómy? Základné informácie a charakteristika
Maternicový myóm je najznámejším a najčastejšie sa vyskytujúcim nezhubným nádorom v oblasti ženského pohlavného ústrojenstva. Hoci sa myóm klasifikuje ako nádor, vo viac ako 99% je nezhubný (benígny), teda nespadá pod onkologické ochorenia a nevytvára metastázy v iných častiach tela alebo v orgánoch. Myóm je uzlík tvorený zmenenými bunkami svaloviny a spojivového tkaniva maternice. Vyrastá zo steny maternice, ktorá je tvorená hladkou svalovinou. Maternica je orgán zložený z veľkej časti z hladkých svalov, ktoré nemôžeme vôľou ovládať ako kostrové svaly. Ak sa jedna svalová bunka „rozhodne“ deliť viac ako sa patrí, tak vytvára obrovské množstvá svojich kópií a vzniká tumor - myóm. Tieto nádory sa vyvinú v alebo okolí maternice. Myóm môže mať niekoľko milimetrov, alebo v tých najzávažnejších prípadoch presahuje až desiatku centimetrov, konkrétne od 1,5 až do 15 cm. Môže sa vyskytnúť jeden alebo viacero a dorastajú až do veľkosti grapefruitu. Celá zdravá maternica meria na dĺžku približne 7 cm, takže myóm môže zdvoj- až strojnásobiť veľkosť maternice. Rast myómov môže trvať pár mesiacov až roky a niekedy môže byť aj nenápadný, obzvlášť počas tehotenstva.
Myómy sú hormonálne závislé nádory, čo znamená, že ich ovplyvňuje aktivita hormónov, napríklad estrogénu a progesterónu. Prítomnosť tak estrogénových, ako aj progesterónových receptorov bola v myómoch dokázaná. Znamená to, že tieto útvary môžu rásť rýchlo, ale aj pomaly, inokedy si zas dlhý čas nechávajú rovnakú veľkosť. Dynamika rastu je veľmi individuálna a záleží na viacerých faktoroch, ako sú vek, hormonálne pozadie, prebehnuté gravidity a ich odstup, cievne zásobenie myómu či histologický typ. Väčšina myómov rastie pomaly, obvykle nie viac než 1-2 cm za rok. Ide teda o chronické ochorenie. Po menopauze môžu dokonca zmiznúť alebo sa zmenšiť s klesajúcou hladinou ženských pohlavných hormónov. To síce môže znieť upokojujúco, no neznamená to, že by sa myómy mali ignorovať. Myómy sa zriedkavo tvoria aj v okolí maternice, napríklad v krčku alebo v pohlavných orgánoch.
Maternicové myómy verzus polypy: Rozdiel v štruktúre
Často dochádza k zámene myómov s polypmi, hoci ide o rozdielne útvary ženského genitálneho traktu. Rozdiel spočíva predovšetkým v ich štruktúre. Myóm je väčšinou tuhý svalový nádor, ktorý vyrastá zo svalovej steny maternice. Naopak, polyp je mäkké sliznicové tkanivo, ktoré nie je uložené na povrchu či vo svalovine maternice. Často sa vyskytuje priamo v dutine maternice, na maternicovom krčku alebo prípadne aj v pošve. Rovnako ako myóm, aj v tomto prípade ide vo viac ako 99% nálezov o nezhubný nádor. Polyp je viditeľný buď pri vaginálnom vyšetrení ženy, alebo na ultrazvuku, ak sa nachádza v dutine maternice. Väčšina polypov nespôsobuje žene žiadne subjektívne ťažkosti.
Výskyt a rizikové faktory maternicových myómov
Děložní myomy sú extrémne časté. Prevalencia děložních myomů je u žien do 30 rokov 20-30 %, u žien nad 30 rokov 50 %. Najčastejší výskyt myómov sa vyskytuje u žien vo veku od 30 do 50 rokov. Experti odhadujú, že sa vyskytujú u 40 - 80 % žien. Každá tretia alebo štvrtá žena nad 40 rokov má na maternici myóm, pričom len malému percentu z nich v skutočnosti spôsobuje problémy. Až 70 až 80 percent žien vo veku 49 rokov má myóm na maternici. Zvýšený výskyt myómov je u žien po 30. roku života, pričom u žien starších ako 50 rokov sa vyskytujú až u 70 %. Po menopauze incidencia postupne klesá.
Presné príčiny vzniku myómov nie sú známe, avšak určite to nie je len jeden ovplyvňujúci činiteľ. Existuje však niekoľko faktorov, ktoré zvyšujú riziko ich vzniku:
- Genetická predispozícia: Významný vplyv na výskyt myómov má dedičná predispozícia, čo znamená, že sa častejšie vyskytujú u žien, ktorých rodinní príslušníci (sestra, matka, babička) už mali myómy. Za iniciátora rozvoja myómov sú považované genetické zmeny ovplyvňujúce produkciu a funkciu rastových hormónov a receptorov steroidných hormónov.
- Hormonálne vplyvy: Myómy sú hormonálne závislé nádory. To znamená, že ich ovplyvňuje aktivita hormónov, napríklad estrogénu a progesterónu, ktoré pripravujú maternicu periodicky k tehotenstvu. Myómy obsahujú hormonálne receptory, pričom estrogénové receptory prítomné v myómoch viažu o 20 % viac estrogénov oproti okolitej nepostihnutej svalovej vrstve maternice. Stavy, ktoré zvyšujú expozíciu estrogénom, ako je skorá menštruácia, neskorá menopauza alebo syndróm polycystických vaječníkov, môžu viesť k tvorbe myómov. Naopak, úbytok estrogénu počas zdravej menopauzy môže myómy zmenšiť až zlikvidovať.
- Vek: Vrchol výskytu myómov je okolo 40. roku života. Výskyt rastie s vekom.
- Nulliparita: Ženy, ktoré neporodili dieťa, majú vyššie riziko vzniku myómov. Naopak, ženy, ktoré mali deti, majú nižší výskyt. Tehotenstvo a pôrod do 30. roku veku života znižujú riziko vzniku myómov.
- Rasa: Bolo zistené, že u žien s tmavou pleťou sa toto ochorenie vyskytuje častejšie ako u ostatných rás. Vo veku 35 až 49 rokov má myóm 60 percent žien s tmavou pokožkou, zatiaľ čo u žien so svetlou pokožkou je to v rovnakom vekovom rozpätí zhruba 40 percent.
- Vyšší BMI a životospráva: Vyšší BMI (nadváha a obezita) akcentuje konverziu androgénov z nadobličiek na estrogény, keďže v tukovom tkanive dochádza k vyššej konverzii estrogénov. To zvyšuje riziko myómov. Faktory zevného prostredia, ako sú nadváha, konzumácia alkoholu a fajčenie, taktiež prispievajú k ich vzniku.
- Hypertenzia: Zvýšené riziko vzniku je u pacientok s hypertenziou.
Typy maternicových myómov podľa umiestnenia
Podľa miesta, kde sa myóm vyvíja vo vzťahu k stene maternice, sa odlišujú rôzne typy, ktoré súvisia aj s ich klinickými príznakmi a následnou terapiou:
- Subserózny myóm: Tento typ myómu smeruje k brušnej dutine, vystupuje pod vonkajší povrch maternice. Vo všeobecnosti vedia subserózne myómy narásť do veľkých rozmerov a napriek tomu nespôsobovať žiadne ťažkosti. Rovnako nespôsobujú problémy spojené so zmenou krvácania a v porovnaní s ostatnými typmi myómov nemávajú takmer žiadny vplyv na plodnosť ženy. Častokrát sa vykleňujú povrchovo vo forme stopkatého myómu.
- Submukózny myóm: Je umiestnený tesne pod povrchom sliznice (endometria) a smeruje do maternicovej dutiny. Tieto myómy sú už škodlivejšie, nakoľko už pri malých rozmeroch vedia spôsobiť ťažkosti spojené s bolestivou a silnou menštruáciou (hypermenorea). Rovnako majú často negatívny dopad na plodnosť, môžu viesť k neplodnosti alebo potratu, a môžu blokovať vajíčkovody. Časté bolesti bývajú bežné. Môžu vyrastať aj vo forme stopky a klenúť sa do dutiny uteru.
- Intramurálny myóm: Tento myóm presahuje celú šírku maternicovej steny a býva umiestnený v jej strede. Aj tento myóm môže presahovať bežné rozmery, no vo väčšine prípadov sa nehlási žiadnymi príznakmi. Síce máva negatívny vplyv na plodnosť a schopnosť otehotnieť, no v omnoho menšej miere ako submukózne myómy.
Príznaky a prejavy maternicových myómov
S typom a charakteristikou děložního myomu súvisia jeho klinické príznaky. Projevy děložních myomů závisia na ich veľkosti, lokalizácii a počtu. Časť myómov je asymptomatických, čo platí pre asi 1/3 žien. Malé myómy väčšinou nemajú žiadne príznaky, ale nedá sa presne určiť, od akej veľkosti už môžu spôsobovať problémy. Ak má žena malý myóm, ktorý nie je uložený tak, že deformuje sliznicu maternice, nemusí o ňom vôbec vedieť. Ak sa nejaké symptómy vyskytnú, súvisí to práve s veľkosťou a lokalitou, kde sa myóm maternice presne nachádza. Typické príznaky najčastejšie súvisia s mechanickým pôsobením myómu v danej oblasti. Medzi najčastejšie príznaky patria:
- Poruchy menštruačného cyklu: K najčastejším príznakom patrí hypermenorea (silné krvácanie) a nepravidelné děložní krvácení (profúzna metrorágia) v dôsledku kompresie endometria vyklenujúcim sa myómom. Tým je porušená vaskularizácia a stena sa neodlučuje správne. Intenzita krvácania vo všeobecnosti rastie s veľkosťou myómu a počtom myómov. Niekedy sa javia "len" ako nepríjemný menzes.
- Anemický syndróm: Následkom silného a dlhotrvajúceho krvácania je anemický syndróm s typickými príznakmi. Medzi ne patrí chronická hypoxia orgánov, strata výkonnosti, bolesti hlavy, zvýšená únava, malátnosť a závraty. Pri ťažkom anemickom syndróme môže dôjsť až k dušnosti a vnímaniu vlastného búšenia srdca. Myómy maternice môžu v určitých prípadoch spôsobiť ujmu na ženskom zdraví, ako napríklad chronickú anémiu (rednutie krvi), ktorá je spôsobená vyššími stratami krvi počas menštruácie pri myómovom ochorení.
- Bolesť a tlak: Môže sa vyskytovať dyspareunia (bolesť alebo nepríjemné pocity počas pohlavného styku), dysmenorea (bolestivé menštruačné krvácanie) a bolesti brucha mimo menštruácie. Prítomnosť myómov môže spôsobovať tlak v podbrušku, zvýšené napätie a zväčšovanie brucha. Nekrotické zmeny vnútri myómu môžu vyvolávať tlak a bolesti v hypogastriu a spôsobiť náhlu príhodu brušnú, napríklad torziu stopkatého myómu, infarzáciu alebo infekciu myómu.
- Tlakové príznaky na susedné orgány: Prítomnosť myómov môže spôsobovať útlak susediacich orgánov - močového mechúra, močovodov, ale aj panvových ciev. To môže viesť k urologickým problémom, ako je retencia, polakisurie (časté močenie) alebo obtiažne močenie. Môžu sa vyskytovať aj gastrointestinálne potiaže, napríklad zápcha alebo nadúvanie.
Doktora je potrebné vyhľadať vtedy, ak sa objaví neutíchajúca panvová bolesť. Tiež sa treba poradiť s lekárom, pokiaľ je menštruačný cyklus nepravidelný, príliš bolestivý alebo sa krvácanie objaví mimo menštruácie.
Diagnostika maternicových myómov: Od prehliadky k moderným zobrazovacím metódam
Diagnostika děložních myomů môže byť vykonaná pomocou rôznych metód, alebo sa myóm objaví ako náhodný operačný nález. Kľúčovú úlohu hrá včasné odhalenie. K základným vyšetreniam patria:
- Anamnéza a gynekologické vyšetrenie: Pri palpačnom vyšetrení (vyšetrenie pohmatom) lekár dokáže nájsť útvar podobný myómu, pričom hmatáme rezistenciu pohyblivú súčasne s krčkom maternice. Konzistencia nádoru je obvykle tuhšia v porovnaní s okolitými tkanivami a palpácia je väčšinou nebolestivá.
- Ultrasonografia (USG): Základnou zobrazovacou diagnostickou metódou je ultrazvukové vyšetrenie cez pošvu (vaginálny ultrazvuk je metódou prvej voľby) a prednú brušnú stenu. Práve ultrazvuk odhalí prítomnosť myómov najskôr. Vďaka nemu je možné myóm maternice nielen lokalizovať, ale aj zmerať jeho veľkosť. Ultrazvuk dokáže určiť lokalizáciu, ostrosť ohraničenia od okolitých štruktúr, prekrvenie a prítomnosť iných intramyomových zložiek, napríklad cysty. Typické znaky nezhubnosti myómov zahŕňajú dobre a pravidelne ohraničené útvary od okolia, bez patologickej cievnej kresby (zobrazuje sa nám len prívodná cieva s pravidelným vetvením zásobujúca myóm) a väčšinou bez nepravidelností intramurálnej výplne.
- Hysteroskopia: Ide o vyšetrenie, ktoré sa vykonáva v ľahu na gynekologickom kresle a môže sa ním vyšetriť nielen dutina maternice, ale aj krčok maternice. Dôležitou pomôckou je tu hysteroskop - tenký kovový nástroj, na ktorého konci je umiestnená kamera a svetlo zlepšujúce viditeľnosť. Gynekológ počas hysteroskopie zavedie do vagíny zrkadlo (rovnaké ako napríklad pri vyšetrení krčka maternice) a následne na to zavádza aj tenký hysteroskop. Vytvorí sa priamy záznam.
- Sonohysterografia (Hysterosonografia): Predstavuje ultrazvukovú zobrazovaciu metódu dutiny maternice a vajcovodov, pri ktorej sa za pomoci katétra do maternice zavedie malé množstvo fyziologického roztoku. Vďaka tomu je možné prehliadnuť štruktúry maternice a jej sliznice. Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, sonohysterografia je menej invazívna alternatíva ambulantnej hysteroskopie.
- Magnetická rezonancia (MRI): Ešte detailnejšie ako ultrasonografia je vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Vďaka MRI vie lekár zistiť presnú lokalitu a veľkosť myómov, hrúbku steny maternice, ako aj orientáciu nádoru vzhľadom k ostatným brušným orgánom. Odhalí aj prekrvenie maternicových myómov. Pokiaľ útvar na ultrazvuku vyzerá podozrivo, tak sa odporúča ísť ďalej na vyšetrenia CT a MR.
- Krvné testy: Krvné testy zaznamenajú chudokrvnosť a zrážanlivosť krvi. Sú kľúčové pre dámy s problematickou štítnou žľazou.
- Hysterosalpingografia: U žien, u ktorých existuje podozrenie na neplodnosť, sa niekedy používa aj hysterosalpingografia. Vyšetrenie využíva röntgenové lúče a kontrastnú látku, ktorá sa vpúšťa do oblasti maternice a vajíčkovodov. Vďaka tomuto zákroku je možné zistiť, či nie je blokovaný samotný vajíčkovod.
Bezpríznakové myómy sa odporúča vyšetriť každých 6 mesiacov. Súčasťou každoročnej prevencie u gynekológa by malo byť sonografické vyšetrenie. Práve ultrazvuk odhalí prítomnosť myómov najskôr.
Liečba maternicových myómov: Prístupy a možnosti
S typom a charakteristikou děložního myomu súvisí jeho následná terapia. Myómy, ktoré nespôsobujú žiadne ťažkosti a nezväčšujú sa, stačí vo väčšine prípadov len sledovať a ponechávajú sa, aspoň dočasne, bez liečby. Ak sú ale myómy rozsiahle, výrazne sa zväčšujú alebo žene spôsobujú akékoľvek ťažkosti, liečba je nutná. Postup liečby volí lekár v závislosti od množstva faktorov: závažnosť symptómov, či plánujete v budúcnosti otehotnieť, veľkosť, druh, uloženie a počet myómov, a váš vek.
Liečba môže byť buď expektačná (sledovanie), farmakologická (pomocou liekov) alebo chirurgická.
Expektačný postup (sledovanie)
Expektačný postup sa volí v prípade malých (do 4 cm) asymptomatických myómov neohrozujúcich fertilitu, alebo u pacientok v klimaktériu/séniu, kedy sa predpokladá zmenšenie veľkosti myómov s klesajúcou hladinou ženských pohlavných hormónov. Menej závažné myómy uteru či tie bez príznakov sa len pozorujú, pacientka však chodí na pravidelné kontroly a je sledovaná svojim lekárom.
Farmakologická liečba
Farmakologická liečba sa môže využívať tak samostatne, ako aj v rámci predoperačnej prípravy. Obvykle býva len dočasným riešením, pretože nejde o liečbu samotného myómu, ale len príznakov, ktoré myómy spôsobujú. Používajú sa rôzne formy hormonálnej terapie, lieky na potlačenie bolesti, zmiernenie krvácania, proti anémii atď.
- Ulipristal acetát: Tento liek (napríklad Esmya) je selektívny modulátor receptorov progesterónu. Používa sa na liečbu stredne závažných alebo závažných symptómov myómov, ktoré sú nerakovinovými nádormi maternice. Využíva sa aj na redukciu veľkosti myómov pred plánovaným operačným zákrokom. Ulipristal výborne zastavil krvácanie spôsobené myómami, a o pár centimetrov sa myómy dokonca zmenšili. Problémom je však jeho toxický vplyv na pečeň, takže sa používa iba vo veľmi výnimočných prípadoch.
- Gonadoliberínové analógy (Agonisti GnRH): Tieto lieky sa užívali väčšinou predoperačne na redukciu veľkosti. Vedú k blokáde tvorby hormónov ako estrogén a progesterón a navodia stav podobný menopauze. Pacientkám sa zmierni chudokrvnosť a myómy sa zmršťujú. K ich nežiadúcim účinkom patria návaly tepla. Hneď po vysadení ale dochádzalo k ich opätovnému nárastu.
- Progestín uvoľňujúce hormonálne vnútromaternicové teliesko (IUD): Utišuje silné krvácanie spôsobené myómom.
- Iné lieky: Aj pri najúčinnejšej forme hormonálnej liečby, ktorá v ženskom tele navodzuje klimaktérium (menopauzu), sa myómy zmenšujú iba dočasne a je na ňu často potrebné naviazať chirurgické riešenie.
Chirurgická liečba myómov
Chirurgický výkon môže mať rôzny rozsah podľa typu a veľkosti myómu. V minulosti bola ženám často vybratá celá maternica, dnes však vieme veľkú časť myómov odstrániť šetrne a bez nutnosti straty maternice. Existujú konzervatívne zákroky, ktoré sa snažia zachovať maternicu, a radikálne riešenia.
Konzervatívne chirurgické zákroky (zachovanie maternice)
Cieľom konzervatívneho výkonu je zachovanie dělohy. Patrí sem niekoľko miniinvazívnych prístupov:
- Myomektómia: Ide o chirurgické odstránenie myómu alebo myómov. Vo väčšine prípadov sa vykonáva laparoskopicky, čo znamená, že nejde o jeden veľký rez, ale o tri menšie rezy v rôznych častiach brucha. Cez ne sa do brušnej dutiny zavedie laparoskop (nástroj s kamerou) a nástroje, ktorými sa myóm odstráni. Laparoskopická enukleácia myómov je najefektívnejšia operačná miniinvazívna terapia, kde dochádza k úplnému odstráneniu myómov pomocou techniky extrakcie myómu formou morcelácie v endobagu s následnou sutúrou lôžka. Je odporúčaná u intramurálne a subserózne lokalizovaných myómov. Len veľmi zriedkavo je pri myomektómii potrebná operácia rezom cez brušnú stenu a otvorenie brušnej dutiny. U žien, ktoré ešte nerodili, prípadne v budúcnosti opäť plánujú otehotnieť, sa k myomektómii pristupuje najčastejšie. Zákrok, pri ktorom sa nevyskytnú komplikácie, trvá hodinu až dve. Žena je po ňom zvyčajne hospitalizovaná 3 až 6 dní. Naproti tomu sa robí aj hysteroskopická myomektómia, pri ktorej sa myóm odstraňuje vaginálnou cestou. Toto je operačné riešenie submukózne alebo čiastočne intramurálne lokalizovaných myómov. Po myomektómii, kedy došlo k otvoreniu dutiny maternice alebo sa odstránilo veľa tkaniva, musí žena rodiť cisárskym rezom, pretože je zvýšené riziko, že maternica vaginálny pôrod nevydrží a praskne. Pri každej myomektómii tiež hrozí hysterektómia.
- Embolizácia maternicových tepien (Embolizácia myómu): Embolizácia myómu predstavuje zákrok, pri ktorom sa znepriechodnia hlavné kmene prívodových tepien k maternici. V praxi to vyzerá tak, že sa cez stehennú tepnu zavedie katéter, cez ktorý sa do tepien aplikujú mikroskopické častice. Práve tie vytvoria zhluky, ktoré znemožnia prúdenie krvi v prívodových tepnách k maternici. Výsledkom je, že obmedzený prítok krvi znemožní cirkuláciu krvi v myóme a ten sa potom zmenší. Myómy vďaka tomu síce nezmiznú úplne, ale dôjde k výraznému poklesu príznakov, ktoré spôsobujú. Tento zákrok neohrozuje prekrvovanie samotnej maternice, pretože tá má aj iné zdroje cirkulácie krvi. Zákrok síce v nízkej miere, ale predsa zvyšuje riziko predčasnej menopauzy. Aj preto sa neodporúča u pacientiek, ktoré v budúcnosti ešte plánujú tehotenstvo, a zároveň je možné u nich vykonať myomektómiu, teda odstránenie myómov, nie celej maternice. Sú však známe aj prípady, kedy žena otehotnela i po vykonanej embolizácii myómu. Neznamená to teda, že zákrok automaticky vedie k neschopnosti otehotnieť.
- Laparoskopická rádiofrekvenčná ablácia / Myolýza: Zmenší myóm v priebehu troch až dvanástich mesiacov. Myolýza je laparoskopická forma operačnej terapie, kde pomocou monopolárnej ihly zavedenej do blízkosti ciev zásobujúcich myóm dochádza k nasledujúcej koagulácii týchto ciev a tak ku zastaveniu krvného zásobenia myómu. Operácia zahŕňa dva malé vpichy a viacero mikro ihlíc do jedného miesta, väčšinou do nohy.
- Fokusovaný ultrazvuk (MR-HIFU): Ide o pomerne novú metódu, ktorej cieľom je pomôcť pacientkam, ktorým život komplikuje maternicový myóm. Spája sa tu použitie magnetickej rezonancie a ultrazvuku, ktorý však v tomto prípade neslúži na diagnostiku, no celý zákrok odstránenia myómu stojí práve na ňom. Ultrazvukové vlnenie je v tkanivách premenené na tepelnú energiu, ktorá má na myóm devastačný účinok. Pri fokusácii ultrazvukového vlnenia do jedného bodu dôjde v tomto bode k zvýšeniu teploty nad 570 °C - ultrazvukové vlnenie je tak v tkanive premenené na tepelnú energiu, pri ktorej dochádza k denaturácii tkaniva. Magnetická rezonancia je tu využívaná na správne zacielenie ultrazvukovej energie a k sledovaniu aktuálne dosiahnutej teploty v ložisku myómu a v jeho okolí. Celý výkon zákroku je maximálne bezpečný, nebolestivý a komplikácie po ňom sú len minimálne. Žena je po celý čas pri vedomí, len mierne utlmená a zrelaxovaná liekmi - hovorí sa tomu analgosedácia. Na rozdiel od embolizácie myómu sa bolesť nedostavuje ani po zákroku. Celý zákrok trvá 2 až 4 hodiny v závislosti od veľkosti a lokalizácie myómu. Hoci na Slovensku fokusovaný ultrazvuk zatiaľ dostupný nie je, predsa len sa oplatí vedieť, ako presne tento zákrok prebieha.
- Abtorzia a abraze: Medzi ďalšie možnosti konzervatívneho výkonu patrí abtorzia a abraze, ktoré sa môžu vykonať na odstránenie myómov.
Pri všetkých horeuvedených chirurgických zákrokoch, okrem hysterektómie, však existuje riziko, že sa ochorenie vráti.
ČO SÚ TO MYÓMY?
Radikálna chirurgická liečba
- Hysterektómia (odstránenie maternice): Až jedna tretina hysterektómií ročne sa vykonáva z dôvodu myomatóznej maternice. Ide o najčastejšiu operáciu, ktorej indikáciou je maternicový myóm, predovšetkým u žien nad 40 rokov. Uterus myomatosus je indikáciou pre tretinu všetkých hysterektómií. V civilizovaných krajinách podstúpi hysterektómiu 20 % žien do veku 55 rokov. Samotné odstránenie maternice je nielen veľkým zásahom do ženského organizmu, ale logicky aj znemožňuje možnosť otehotnieť, či už by šlo o prvé, alebo niekoľké tehotenstvo ženy. Počas hysterektómie sa z brušnej dutiny odstraňuje úplne celá maternica. Operácia sa vykonáva v celkovej narkóze a sprevádza ju niekoľkodňová hospitalizácia (zväčša ide o 3 až 7 dní). Žena sa potom doma zotavuje 3 až 6 týždňov. Hysterektómia vyrieši aj krvácanie, aj pocit tlaku.
Myómy maternice a tehotenstvo: Vplyv na plodnosť a priebeh gravidity
Myómy dokážu v závislosti od ich typu a veľkosti skomplikovať ako proces otehotnenia, tak i tehotenstvo a samotný pôrod či hojenie maternice v šestonedelí. Vo väčšine prípadov však jeden menší myóm výrazné problémy nenarobí a žena je napríklad počas tehotenstva len dôslednejšie sledovaná. Myómy maternice nezvyknú mať vplyv na možnosť otehotnieť, avšak submukózne myómy môžu viesť k neplodnosti alebo potratu.
Vplyv na otehotnenie
Keďže myómy predstavujú útvary, ktoré nie sú ženskému reprodukčnému systému prirodzené, v neliečených stavoch vplývajú na plodnosť z týchto hľadísk:
- Zmena anatómie maternice: Myómy môžu zdeformovať dutinu maternice či narušiť celistvosť výstelky maternice, dôsledkom čoho sa sťažujú podmienky pre uhniezdenie oplodneného vajíčka v maternici.
- Zmena funkcie maternice: Či už ide o zmenu prekrvenia maternicovej výstelky, alebo častí jej steny, takisto to môže viesť ku komplikáciám pri uhniezdení vajíčka.
- Hormonálne zmeny: V istých prípadoch dochádza dôsledkom rastu myómov k lokálnym zmenám hormonálnych hladín, ktoré nie sú pre proces otehotnenia žiaduce.
Komplikácie v tehotenstve
Väčšie myómy môžu skomplikovať tehotenstvo nasledujúcimi spôsobmi:
- Sú častou príčinou predčasného pôrodu, teda pôrodu pred 37. týždňom gravidity.
- Môžu viesť k patologickej polohe plodu, ktorá je indikáciou buď k cisárskemu rezu, alebo pôrodu koncom panvovým.
- Dôsledkom predčasného pôrodu sa dieťa môže narodiť s nižšou pôrodnou váhou.
- Výnimočne sa stávajú príčinou predčasného odlúčenia placenty - tzv. abrupcie placenty. V tomto prípade sa placenta oddelí od steny maternice, takže plod nedostáva plnohodnotnú výživu.
Je normálne, že počas tehotenstva myómy narastú, po tehotenstve sa zmenšia, ale nezmiznú.
Myómy a pôrod
Ak je myóm veľký a zároveň je umiestnený v blízkosti tzv. vnútornej bránky (vrchnej časti krčka maternice), znemožňuje pôrod prirodzenou cestou. Dieťatko by totiž dôsledkom tejto prekážky nemalo možnosť prejsť pôrodnými cestami. Myóm sa teda aj z dôvodu svojej lokalizácie môže stať indikáciou k cisárskemu rezu. Po myomektómii, kedy došlo k otvoreniu dutiny maternice alebo sa odstránilo veľa tkaniva, musia ženy rodiť cisárskym rezom, pretože je zvýšené riziko, že maternica vaginálny pôrod nevydrží a praskne. Pokiaľ myóm netvorí pôrodnú prekážku, je vhodný vaginálny pôrod.
Prevencia maternicových myómov a životný štýl
Keďže nie je možné presne zistiť, prečo myómy vznikajú, nedá sa ani určiť, ako im možno predísť. Vedci neustále skúmajú, čo môže spôsobovať maternicové myómy a ako im predchádzať. Lekári sa však zhodujú v tom, že pravidelné gynekologické prehliadky a včasné odhalenie prípadného myómu môže značne pomôcť v celej liečbe a napríklad i plánovaniu tehotenstva. Práve dlhodobo prehliadané a neliečené myómy totiž môžu spôsobiť neplodnosť. Preto ak sa u vás menší myóm objavil a plánujete bábätko, lekár vám odporučí, aby ste otehotnela čo najskôr. Malý myóm väčšinou nie je pre bezproblémové tehotenstvo prekážkou.
Hoci neexistuje špecifická prevencia, odporúča sa všeobecne zdravá životospráva. Tá zahŕňa okrem pravidelného pohybu aj stravu s vysokým množstvom zeleniny a ovocia. Vláknina zas podporuje črevné zdravie, ktoré zdá sa, úzko súvisí s prevenciou vzniku myómov. Odporúča sa znížiť konzumáciu červeného mäsa (hovädzie, bravčové), veľmi tučných jedál, kofeínu a alkoholu. Tieto potraviny a pochutiny sa často dávajú do súvisu práve so vznikom a rastom myómov maternice.
Taktiež je dôležité vyhýbať sa endokrinným (hormonálnym) disruptorom. Bežná kozmetika, niektoré obaly či potraviny obsahujú látky, ktoré narúšajú našu hormonálnu rovnováhu, čo vo výsledku môže viesť aj k nádorovým ochoreniam.
Vo veľkom sa špekuluje aj o vplyve užívania hormonálnej antikoncepcie na vznik myómov. Neexistujú však žiadne vedecké štúdie, ktoré by potvrdili, že hormonálna antikoncepcia myómy spôsobuje. Naopak, niektorí výskumníci predpokladajú, že použitie antikoncepcie znižuje výskyt myómov plošne. Hormonálna antikoncepcia tvorbu myómov neovplyvňuje.
Ak chcete ísť pri liečbe myómov inou cestou, zrejme narazíte na množstvo protichodných informácií. Internet je zaplavený rôznymi alternatívnymi prístupmi k liečbe maternicových myómov. Jedná sa o rôzne diéty, magnetoterapiu, použitie ploštičníka strapcovitého alebo homeopatie. V niektorých prípadoch je možné po dohovore s lekárom užívať byliny. Pri ťažkostiach s menštruáciou a na zlepšenie ženského zdravia sa používa alchemilka alebo rebríček. Niektoré prírodné látky, ako napríklad kurkuma s obsahom kurkumínu či korenie s obsahom piperínu, sú tiež predmetom výskumu v danej oblasti.
Extrémne prípady a zaujímavosti z praxe
Maternicové myómy takmer nikdy nie sú priamou príčinou úmrtia ženy, ale svojimi príznakmi podstatne zhoršujú kvalitu života ženy. Vzhľadom na ich častý výskyt predstavujú aj veľký problém zdravotníckeho systému.
Doc. MUDr. Erik Dosedla, PhD., MBA, prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Nemocnice AGEL Košice-Šaca, sa bližšie venuje tejto téme. Ako uvádza prednosta, výskyt myómov v ženskej populácii je na úrovni 33 - 50 %. Myómy môžu u ženy narásť do tak veľkých rozmerov, že môžu imitovať tehotenstvo a spôsobovať komplikácie z útlaku štruktúr umiestnených v panve a bruchu.
Na klinike sa často stretávajú aj so zriedkavými komplikáciami, ktoré spôsobujú myómy. Operujú veľmi veľké myomatózne zmenené maternice, ktoré majú hmotnosť aj niekoľko kilogramov. Pre porovnanie, normálne by nemala mať maternica viac ako 70 gramov. Maternica vážiaca viac ako 500 gramov sa označuje ako veľká a jej odstránenie laparoskopicky je veľmi náročné, keďže je veľmi prekrvená a veľmi často má v zrastoch parazitické cievy od okolitých orgánov.
Doc. Dosedla popísal zaujímavý prípad, kedy na začiatku roku rodili cisárskym rezom pacientku s myómami zmenenou maternicou, pričom najväčší myóm mal skoro 2 kilogramy. Najväčšia maternica, akú laparoskopicky operovali, mala 1100 gramov. Najväčšia maternica, ktorú operačne odstránili na gynekologicko-pôrodníckej klinike, mala 8 kilogramov a vypĺňala skoro celú dutinu brušnú. Táto operácia, vykonaná v roku 2016, trvala skoro 3 hodiny, keďže obrovská maternica mala množstvo prívodných parazitických ciev z okolitých tkanív. Pri operácii museli vykonávať postupné rozrušovanie zrastov a oddeliť maternicu od anatomicky nezvyčajného cievneho zásobenia. Pacientka bola pred operáciou v stave ťažkej chudokrvnosti s nevyhnutnosťou opakovanej transfúznej liečby, okrem toho trpela nechutenstvom a stavom celkovej vysilenosti organizmu. Po operácii sa u pacientky veľmi rýchlo upravil krvný obraz a zároveň sa jej upravila životospráva s úpravou hmotnosti do normálnych hodnôt. Doc. Dosedla na záver dodal, že vo vyspelých západných krajinách sa s týmito extrémnymi nálezmi stretávajú gynekológovia veľmi zriedkavo.
Myómy maternice sú nezhubné nádory nepredvídateľnej povahy. Môžu byť bezpríznakové, ale aj spôsobiť závažné krvné ochorenia a neplodnosť. Môžu byť drobné, skryté, aj očividné. Možno ich cítiť, aj nepoznať. Preto je dôležité sa naďalej vzdelávať o ich tvorbe, liečbe a našom všeobecnom reprodukčnom zdraví.
tags: #co #znamena #uterus #myomatosus #kratko #oznacovany