Materská škola je výchovno-vzdelávacia inštitúcia, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v ranom detstve každého jednotlivca. V takejto inštitúcii sa osobnosť dieťaťa môže komplexne rozvíjať iba vtedy, ak v nej vládne priaznivá atmosféra. Rovnako je zásadné, ak materskú školu vedie riaditeľka, ktorá je vzorom kompetentnosti, ľudskosti a empatie. Deti majú prirodzenú schopnosť vycítiť stres a napätie u dospelých a rovnako citlivo vnímajú aj rozpor medzi cítením, myslením a konaním učiteliek vrátane riaditeľky. Preto je osobná súmernosť, prejavujúca sa v integrite a súlade vnútorného prežívania s vonkajším správaním, neoddeliteľnou súčasťou úspešného a harmonického prostredia materskej školy.
Čo je Osobnosť a Prečo je Integrovaná Osobnosť Riaditeľky Kľúčová
Pojem osobnosť je kľúčovým pojmom, ktorý sa v bežnej reči používa predovšetkým v hodnotiacom význame. V psychologickom slovníku Hartl (2004) uvádza viac ako päťdesiat rozdielnych definícií osobnosti a ich prejavov správania. Napriek rôznorodosti týchto definícií, spoločným znakom osobnosti je „jedinečnosť jej psychických vlastností a odlišnosť od všetkých ostatných.“ Iní psychológovia charakterizujú osobnosť ako spôsob myslenia, konania a emócií, ktoré určujú osobitný štýl jedinca a ovplyvňujú jeho vzťahy s prostredím. Tento jedinečný štýl a interakcia s prostredím sú mimoriadne dôležité v kontexte materskej školy, kde je riaditeľka v pozícii lídra a vzoru.
Z pohľadu personálneho manažovania materskej školy považujeme za optimálne, ak je riaditeľka na úrovni integrovanej osobnosti. Takáto osobnosť vytvára dobrú pracovnú atmosféru, je empatická, trpezlivá a spoľahlivá. Integrovaná riaditeľka sa správa kooperatívne a prosociálne, je schopná počúvať a prejavuje rešpekt k názorom iných. Zabezpečuje stabilitu v kolektíve a prejavuje úctu a rešpekt k všetkým zamestnancom, rodičom i deťom. Kvalita riadenia a úroveň medziľudských vzťahov v materskej škole v určitej miere závisia od toho, či dokážeme aktivizovať svoje líderské schopnosti a zručnosti v riadiacej práci. Tieto vlastnosti a schopnosti tvoria základ pre budovanie dôvery a pozitívnej klímy, ktorá je nevyhnutná pre komplexný rozvoj dieťaťa.
Kľúčové Osobnostné Vlastnosti pre Riaditeľku Materskej Školy
Pre úspešné riadenie materskej školy a vytváranie podnetného prostredia sú nevyhnutné špecifické osobnostné vlastnosti riaditeľky. Za významnú osobnostnú vlastnosť považujem lásku k deťom a pozitívny vzťah k práci. Tieto základné predpoklady sú motorom pre ďalší osobný a profesijný rast. Riaditeľka by si mala denne robiť sebareflexiu pedagogickej i riadiacej práce. V rámci tejto reflexie je dôležité analyzovať svoje správanie a konanie vo vzťahu k deťom, rodičom, zamestnancom a zriaďovateľovi. Neustála sebareflexia a snaha o zlepšenie sú znakom profesionálneho prístupu a záväzku k excelentnosti.
Riaditeľka sa snaží rozvíjať osobnostné vlastnosti, ako je úcta, ohľaduplnosť, ľudskosť, skromnosť, spravodlivosť, zodpovednosť a zmysel pre čestné konanie. K týmto vlastnostiam patrí aj prosociálne správanie, schopnosť empatie a sebaovládania v kontakte s ľuďmi. Pri výkone funkcie riaditeľky sa občas dostáva do nečakaných situácií, ktoré treba bezodkladne vyriešiť. To si vyžaduje schopnosť predvídať ich a odhaliť v nich to podstatné. Dôležité je vedieť správne reagovať, dokázať ich zhodnotiť a prijať správne rozhodnutia. Tieto zručnosti sú základom pre efektívne krízové riadenie a udržanie stability v chode materskej školy.
V odbornej literatúre sú požiadavky na osobnostné vlastnosti definované rôznymi spôsobmi. Na doplnenie uvádzame súbor osobnostných vlastností, ktoré sa podľa Obdržálka (1971) javia ako účelné pre výkon funkcie riaditeľa školy. Medzi osobnostnými vlastnosťami by nemali chýbať ani kongruencia, akceptácia, empatia a schopnosť sebahodnotenia. Tieto štyri piliere sú základom pre autentické a efektívne vedenie, ktoré rešpektuje potreby všetkých zúčastnených strán v materskej škole.
Kongruencia, Akceptácia, Empatia a Sebahodnotenie v Kontexte MŠ
Rozvoj osobnosti riaditeľky materskej školy, a tým aj podpora osobnostnej súmernosti celého prostredia, závisí od niekoľkých kľúčových vlastností. Medzi ne patria kongruencia, akceptácia, empatia a sebahodnotenie, ktoré sú úzko prepojené s kvalitou vzťahov a atmosférou v zariadení.
Kongruencia alebo Autenticita sa prejavuje v otvorenosti, úprimnosti a dôvere k tomu, čo sa v materskej škole deje. Je to najmä atmosféra a klíma školy, kde každý môže voľne, bez strachu a úzkosti vyjadrovať svoje pocity. Vnútorné prežívanie každého jednotlivca je v zhode s vonkajšími prejavmi. Táto transparentnosť a zhoda medzi vnútrom a vonkajškom vytvára prostredie, v ktorom sa deti aj dospelí cítia bezpečne a sú prijatí.
Akceptácia sa prejavuje pozitívnym prijímaním každého človeka i dieťaťa takého, akým v skutočnosti je, bez kladenia podmienok a stanovenia požiadaviek na jeho osobnosť. Tento bezpodmienečný rešpekt je základom pre budovanie sebaúcty a dôvery u detí. Akceptácia znamená oceňovanie individuality a rozdielnosti, čo je esenciálne pre inkluzívne a podporujúce vzdelávacie prostredie.
Empatia znamená porozumenie pocitom detí i dospelých s cieľom pochopiť, ako sa v danom momente cítia a čo prežívajú. Je to hlboká schopnosť vcítiť sa do perspektívy druhého, čo umožňuje efektívnu komunikáciu a riešenie konfliktov s citlivosťou a porozumením. Empatia je veľmi dôležitá prosociálna zručnosť, ktorá je nevyhnutná pre rozvoj zdravých medziľudských vzťahov v materskej škole.
Sebahodnotenie vytvára priestor na sebadôveru v seba samého a sebahodnotenie svojho správania a konania. Je základom osobnostného rastu, pretože reálne sebahodnotenie vedie k pozitívnej motivácii pri prekonávaní negatívnych stránok osobnosti (Zelina, 2004). Schopnosť kriticky posúdiť vlastné kroky a učiť sa z nich je pre riaditeľku aj pre celý pedagogický tím kľúčová pre neustále zlepšovanie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu.
Emocionálna Inteligencia ako Kľúč k Úspešnému Riadení a Vzťahom
S umením úspešne riadiť materskú školu je zásadným spôsobom spojená dôležitosť rozvoja osobnostných vlastností riaditeľky, ku ktorým neodmysliteľne patrí aj emocionálna inteligencia. Tento pojem sa začal používať až koncom 20. storočia, i keď korene siahajú až do roku 1920. Opierajú sa napríklad o Gardnerovu teóriu, ktorá rozlišuje interpersonálnu a intrapersonálnu inteligenciu. Predpona „intra“ pritom reprezentuje schopnosť človeka porozumieť vlastným emóciám a predpona „inter“ vyjadruje schopnosť porozumieť emóciám druhých ľudí (Výrost - Slaměník, 2008).
Pojem emocionálna inteligencia použili v roku 1990 psychológovia P. Salovey a J. Mayer v súvislosti s popisom emocionálnych vlastností človeka, ktoré sú dôležité pre dosiahnutie úspechu. Zaradili tam empatiu, vyjadrenie a chápanie pocitov, ovládanie nálad, nezávislosť, prispôsobivosť, obľúbenosť, vytrvalosť, priateľskosť, láskavosť a úctu. Na základe toho definovali emocionálnu inteligenciu ako „súčasť sociálnej inteligencie, ktorá zahŕňa schopnosť sledovať svoje vlastné a cudzie pocity a emócie, rozlišovať ich a využívať tieto informácie vo svojom myslení a správaní“ (Gajdošová - Herényiová, 2006). V roku 1995 medzi širšiu verejnosť tento pojem uviedol v knihe Emocionálna inteligencia D. Goleman. Hartl (2004) chápe emocionálnu inteligenciu ako citovú zrelosť a schopnosť vhodne rozpoznať a uplatňovať vlastné city i city druhých pri zvládaní osobných i pracovných situácií.
Z uvedených definícií vyplýva, že poznanie vlastných emócií nám pomáha správať sa k ľuďom lepšie, vytvárať pozitívne vzťahy a dosiahnuť úspech v práci i v osobnom živote. Niektoré štúdie naznačujú, že pre úspech v živote človeka je miera emocionálnej inteligencie (EQ) dôležitejšia než rozumová inteligencia (IQ). Všetky emocionálne schopnosti tvoria základňu pre emocionálnu stabilitu, ktorá je kľúčová v náročnom prostredí materskej školy.
Podľa Gajdošovej a Herényiovej (2006) z hľadiska štruktúry emocionálnych schopností ich možno rozdeliť na schopnosti vzťahujúce sa k vlastnej osobe a schopnosti v oblasti medziľudských vzťahov. Do prvej kategórie patria emocionálne sebauvedomovanie, sebaovládanie, sebadôvera, spoľahlivosť, svedomitosť, prispôsobivosť, motivácia k vyšším cieľom, ctižiadostivosť, lojalita, iniciatíva a optimizmus. V oblasti medziľudských vzťahov sú to empatia, pochopenie, orientácia na druhých, schopnosť komunikovať, ovplyvňovať, vodcovské schopnosti, schopnosť viesť ľudí, zvládať konflikty, spolupracovať a schopnosť tímovej práce. Všetky tieto kompetencie sú pre riaditeľku materskej školy a jej pedagogický tím neoceniteľné.
Empatiu ako súčasť emocionálnej inteligencie možno definovať ako „schopnosť vcítiť sa do pocitov a konania druhej osoby“ (Hartl, 2004). Pramení zo sebauvedomenia, čo znamená, že čím sme otvorenejší k vlastným emóciám, tým lepšie dokážeme rozpoznávať a chápať pocity druhých. Buda (In: Nosková - Pavúrová, 2020) charakterizuje empatiu ako schopnosť človeka vžiť sa v rámci bezprostrednej komunikácie do duševného stavu iného človeka v snahe vycítiť emócie druhého človeka aj bez jeho priameho vyjadrenia slovami. Empatia má dve hlavné zložky: AFEKTÍVNA EMPATIA je schopnosť reagovať na emocionálny stav druhého človeka vlastnou emóciou. Kognitívnu zložku empatie možno rozvíjať a posilňovať tým, že si budeme všímať najmä výraz tváre človeka, postoj, tón hlasu a reč tela, a to v kontexte s aktuálnou situáciou. Empatia je veľmi dôležitá prosociálna zručnosť, ktorá je základom pre zdravý emocionálny a sociálny rozvoj detí v materskej škole.
Štátny Vzdelávací Program pre Materské Školy: Dieťa a Svet
Štátny vzdelávací program pre materské školy má názov Dieťa a svet. Tento program je integrovaný do štyroch tematických okruhov: Ja som, Ľudia, Príroda, Kultúra. Tieto okruhy slúžia ako rámec pre štruktúrovaný a komplexný rozvoj osobnosti dieťaťa v predškolskom veku.
Tematické Okruhy a Vzdelávacie Oblasti
Každý tematický okruh zahŕňa tri vzdelávacie oblasti rozvoja osobnosti dieťaťa, ktoré sú navzájom prepojené a synergicky pôsobia na celkový vývin dieťaťa.
- Perceptuálno-motorická oblasť sa zameriava na individuálne vyjadrenie v motorickej (hrubej a jemnej motoriky, koordinácia pohybov, reakčná schopnosť, vizuálno-motorická) a estetickej oblasti. Prostredníctvom aktivít v tejto oblasti si deti rozvíjajú nielen fyzické schopnosti a zručnosti, ale aj vnímanie krásy a harmónie, čo prispieva k celkovému estetickému cíteniu.
- Kognitívna oblasť sa venuje rozvíjaniu rečových a intelektových kompetencií. Zahŕňa rozvoj poznávacích funkcií, poznávanie okolitého sveta primerane veku, tvorivé a hodnotiace myslenie, riešenie problémov, aktívne vyhľadávanie a spracovávanie informácií a rozvíjanie komunikačných zručností. Táto oblasť je kľúčová pre akademický a intelektuálny rast dieťaťa.
- Sociálno-emocionálna oblasť podporuje pozitívne sebaponímanie, sebaúctu, sebavyjadrenie, sebarealizáciu a sebahodnotenie. Rozvíja samostatnosť, slobodnú voľbu a zodpovednosť za voľbu a rozhodovanie. Učí deti riešiť bežné sociálne situácie, rozvíjať medziľudské vzťahy, toleranciu, spoluprácu a kooperáciu. Táto oblasť je priamo prepojená s konceptom osobnostnej súmernosti, pretože formuje emocionálnu stabilitu a sociálnu kompetenciu dieťaťa.
Vzdelávacie štandardy v programe pozostávajú z obsahových a výkonových štandardov. V obsahových štandardoch sa nachádza obsah, ktorý rešpektuje vývinové potenciality (možnosti) dieťaťa predškolského veku a opiera sa o detskú skúsenosť a poznanie. Obsahové štandardy možno chápať ako záväzok pre učiteľa, určujúci, čo by deti mali vedieť a aké zručnosti by si mali osvojiť.
Prierezové Témy: Integrálny Prístup k Rozvoju Osobnosti
V Štátnom vzdelávacom programe ISCED 0 - predprimárne vzdelávanie sú integrované prierezové témy, ktoré sa prelínajú vo všetkých kompetenciách, tematických okruhoch (Ja som, Ľudia, Príroda, Kultúra), vzdelávacích oblastiach (perceptuálno-motorickej, kognitívnej, sociálno-emocionálnej) a vo vzdelávacích štandardoch (obsahových a výkonových). Tieto témy zabezpečujú komplexný a holistický prístup k výchove a vzdelávaniu. Integrované sú tieto prierezové témy: osobnostný a sociálny rozvoj, ochrana života a zdravia, dopravná výchova - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke, environmentálna výchova, mediálna výchova, multikultúrna výchova, výchova k tvorivosti, predčitateľská gramotnosť a gramotnosť vo všeobecnosti a informačno-komunikačné technológie.
Osobnostný a Sociálny Rozvoj
Prierezová téma osobnostný a sociálny rozvoj napomáha utvárať a rozvíjať základy osobnostnej integrity, prosociálneho cítenia a správania a harmonického spolunažívania detí s dospelými. Smeruje k schopnosti plnohodnotne a zodpovedne žiť v neskoršom veku. Prostredníctvom osobnostného a sociálneho rozvoja dieťa nadobúda osobné a sociálne spôsobilosti a osobnostné kvality, ktoré pozitívne pôsobia aj na jeho kognitívny rozvoj. Dôležité je hry a iné výchovno-vzdelávacie činnosti zaraďovať v MŠ tak, aby rozvíjali sebaúctu, sebadôveru, sebareflexiu (spoznávanie seba a rozmýšľanie o sebe), prevzatie zodpovednosti za svoje správanie (aj ako prevencia proti agresivite a šikanovaniu) a vychovávali a vzdelávali deti k rešpektovaniu ľudských práv. Obsahová náplň prierezovej témy má prihliadať na aktuálne potreby a osobnostnú vybavenosť dieťaťa a od učiteľa si vyžaduje prijímanie dieťaťa takého aké je.
Ochrana Života a Zdravia
Prierezová téma ochrana života a zdravia sa sústreďuje najmä na utváranie pozitívnych postojov k svojmu organizmu, k svojmu zdraviu i k zdraviu iných a zachovania zdravia v bežných i krízových situáciách. Prostredníctvom tejto prierezovej témy sa dieťa učí vnímať svoj stav zdravia i choroby a vyjadriť dospelému pocity z vlastného ochorenia. Rovnako sa učí na elementárnej úrovni pomôcť druhým pri úraze alebo ochorení, napríklad privolaním dospelej osoby. Ďalšou obsahovou náplňou tejto prierezovej témy je utvárať a rozvíjať návyky správnej hygieny, zdravého životného štýlu, uskutočňovanie pravidelných pohybových aktivít vrátane pohybu vonku a v prírode (počnúc pohybovými hrami, zdravotnými cvikmi až po športové aktivity) atď. Snahou je pripraviť dieťa na život v prostredí, v ktorom sa nachádza. Nezastupiteľnou súčasťou je budovanie adekvátnych reakcií detí na situácie ohrozujúce zdravie, ako aj upozornenie na možné riziká pri vzniku živelných pohrôm a ekologických havárií. Potrebné je rozvíjať schopnosť sebaochrany v simulovaných, život ohrozujúcich situáciách, a tým pripraviť dieťa na zvládnutie skutočných okamihov, ktoré môže život priniesť.
Dopravná Výchova - Výchova k Bezpečnosti v Cestnej Premávke
Deti sa už v predškolskom veku stávajú účastníkmi cestnej premávky najčastejšie ako chodci, cyklisti, kolobežkári a korčuliari, ale aj ako cestujúci v osobnej i hromadnej doprave. Deti sú zraniteľné, nemajú z vývinového hľadiska ešte dobrý odhad vzdialenosti, preto by nemali prechádzať cez cestu bez sprievodu starších detí alebo dospelých. Práve deti bývajú veľakrát obeťami dopravných nehôd. Negatívom je aj skutočnosť, že niekedy sú svedkami „antivýchovy“, napríklad v situáciách, keď dospelí, ktorí im majú byť vzorom, prechádzajú cez frekventovanú cestu na červenú (prípadne k tomu nútia aj deti), alebo ako cyklisti a korčuliari sú bezohľadní atď. Dôležité je, aby sa MŠ úspešne zhostila úlohy výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke, prostredníctvom ktorej pripraví deti na budúci samostatný a zodpovedný pohyb v cestnej premávke v súlade s etickými princípmi. Základným cieľom je utvárať a následne v praktických situáciách uplatňovať zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych predpisov v role chodca, spolujazdca, cyklistu, či korčuliara.
Environmentálna Výchova
Cieľom environmentálnej výchovy je rozvíjať osobnosť dieťaťa tak, že na elementárnej úrovni bude chápať a hodnotiť vzťahy medzi ním a životným prostredím v jeho okolí. Taktiež má chápať potrebu ochrany životného prostredia vôbec a získavať pozitívne postoje k ochrane a tvorbe životného prostredia. V rámci prierezovej témy je dôležité utvárať a rozvíjať environmentálne cítenie a správanie v súčinnosti s kultúrnym a etickým správaním, ktoré smeruje k trvalo udržateľnému rozvoju a k zachovaniu života na Zemi. Prostredníctvom jednoduchých a dieťaťu blízkych činností prispieva k ochrane rastlinnej a živočíšnej ríše, k starostlivosti o svoje okolie atď.
Mediálna Výchova
Médiá v súčasnej dobe ovplyvňujú už deti predškolského veku, a to pozitívnym i negatívnym spôsobom. Pozitívny vplyv možno pozorovať napríklad v detských časopisoch celostne rozvíjajúcich osobnosť, rozprávkach a príbehoch s pozitívnym etickým záberom, alebo dokumentárnych filmoch primeraných veku detí. Naopak, negatívny spôsob predstavujú napríklad filmy a videá šíriace agresivitu. Deti ešte nevedia rozlišovať fikciu od reality a nedokážu sa brániť agresivite, ktorej ich vystavujú niektoré filmy. Úlohou materskej školy je preto viesť deti k zodpovednému prístupu k médiám a pomáhať im rozvíjať kritické myslenie.
Multikultúrna Výchova
V súčasnej dobe, keď dochádza ku globalizácii sveta, sa multikultúrnosť prehlbuje. Slovensko, rovnako ako iné krajiny Európskej únie, zasahuje migrácia príslušníkov vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných kultúr a subkultúr. Multikultúrna výchova učí k tolerancii, k poznaniu a rešpektovaniu rozličných kultúr a k utváraniu prosociálneho správania bez predsudkov a bariér k ľuďom rôznych kultúr a k akceptovaniu odlišnosti v najširšom slova zmysle. Napomáha eliminovať negatívne správanie s prvkami neznášanlivosti, rasizmu a xenofóbie, čím prispieva k harmonickému spolunažívaniu.
Výchova k Tvorivosti
Dieťa predškolského veku sa vyznačuje obrovskou dávkou fantázie, obrazotvornosti a rôznymi druhmi tvorivosti. Výchova k tvorivosti je zakomponovaná do všetkých tematických okruhov a všetkých vzdelávacích oblastí v materskej škole. Ide o to, aby sa položili najmä základy používania divergentného (rozbiehavého) myslenia prostredníctvom kladenia otvorených otázok a úloh divergentného charakteru, umožňujúceho produkovať rozmanité riešenia. Pri rozvíjaní tvorivosti sa treba sústrediť na rozvíjanie niekoľkých oblastí psychiky. Konkrétne ide o rozvoj fluencie (plynulosti), t.j. aby dieťa malo čo najviac nápadov na riešenie určitého problému, napríklad: čo najviac návrhov, ako mať čisté prostredie, ako vyzdobiť triedu atď. Ďalej je to rozvoj flexibility (pružnosti), t.j. aby nápady a návrhy detí boli čo najrozmanitejšie, aby neboli stereotypné, také, ktoré sa opakujú alebo napodobňujú iných. Nevyhnutný je aj rozvoj originality (jedinečnosti), t.j. aby návrhy a nápady boli zriedkavé, jedinečné. A v neposlednom rade ide o rozvoj fantázie, t.j. aby si dieťa vedelo predstavovať veci a udalosti v nových súvislostiach, aby dokázalo utvárať neobvyklé asociácie, aby nemalo strach z imaginácie, či už slovnej, obrázkovej, pohybovej, alebo symbolickej.
Predčitateľská Gramotnosť a Gramotnosť vo Všeobecnosti
Gramotnosť sa vo všeobecnosti chápe ako zručnosť čítať, písať a počítať. Je primárne podmienená požiadavkami učebných osnov a kritériami hodnotenia učebných výsledkov. Gramotnosť, či už predčitateľská, grafomotorická, pisateľská, prírodovedná, matematická, finančná, kultúrna, multikultúrna, funkčná, cestovateľská, dopravná, počítačová, informačná, digitálna, mediálna, zdravotná, právna, ekonomická a pod., sa prelína celým obsahom výchovy a vzdelávania v materskej škole. Dieťa predškolského veku sa zaujíma o svet prírody, svet čítaného a písaného slova alebo číslic. Niektoré deti sa spontánne, z vlastného záujmu naučia čítať už pred vstupom do základnej školy, avšak vo vzťahu k celej populácii detí je ich malé percento. Väčšina detí vie prečítať niekoľko slov a vie ich aj napísať (spravidla svoje meno a slová citovo blízke). Tieto deti okrem základov predčitateľskej gramotnosti dosahujú aj grafomotorickú gramotnosť, ktorá je základom pre pisateľskú gramotnosť. Základy matematickej gramotnosti nespočívajú len v jednoduchom „písaní“, zaznamenaní číslic a ich čítaní, ale aj v schopnosti počúvania s porozumením, napríklad pri riešení jednoduchých príkladov (máš jedno jablko a ja ti pridám dve jabĺčka, koľko ich máš teraz spolu?), poskladaj zo štvorca a trojuholníka dom, postav vežu zo štyroch kociek, atď. Obsah výchovy a vzdelávania a výchovno-vzdelávacie činnosti v materskej škole spočívajú v propedeutike (základoch) gramotností. Učiteľky sa neusilujú o cielený nácvik písania, čítania a počítania, to je až úlohou 1. ročníka základnej školy. Avšak na druhej strane dieťaťu nebránia učiť sa - zaujímať sa o čítanie, písanie a počítanie. Činnosti s písmenami a číslicami vníma dieťa ako zaujímavú hru. Preto je dôležité, aby prostredie triedy spĺňalo estetické kritériá a iniciovalo deti k riešeniu učebných problémov (nemalo by byť preexponované množstvom obrázkov a učebných pomôcok).
Informačno-komunikačné Technológie (IKT)
V predprimárnom vzdelávaní, v prípade, že sú na to v konkrétnej materskej škole primerané personálne a technické podmienky, sa uplatňuje aj prierezová téma informačno-komunikačné technológie. V štruktúre kompetencií v Štátnom vzdelávacom programe ISCED 0 sú zaradené informačné kompetencie, v ktorých sa tieto spôsobilosti chápu ako práca s informáciami. Z obsahového hľadiska sú prepojené s obsahom mediálnej výchovy. Práca s počítačom je zaradená vo vzdelávacích štandardoch, hlavne ako práca s detskými edukačnými softvérmi. V školskom vzdelávacom programe je možné prehĺbiť a rozšíriť tento rámcový obsah, čím sa deti pripravujú na digitálny svet.
Legislatívne a Personálne Podmienky pre Kvalitné Predprimárne Vzdelávanie
Kvalita predprimárneho vzdelávania v materských školách je neoddeliteľne spojená s legislatívnym rámcom a personálnymi podmienkami. V súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. podporuje materská škola osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej a estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti detí. Predprimárne vzdelávanie poskytované deťom v materskej škole sa riadi týmto zákonom.
Materské školy sa zriaďujú v budovách, ktoré musia v súlade s treťou časťou, s § 51 Legislatívy Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. spĺňať prísne hygienické a bezpečnostné normy. Tieto podmienky zabezpečujú zdravé a bezpečné prostredie pre výchovu a vzdelávanie detí.
Personálne podmienky materských škôl vo vzťahu ku kvalitnému predprimárnemu vzdelávaniu, ktoré v nich má byť poskytované, sú determinované kvalitnými a kvalifikovanými učiteľmi. Pedagogickú činnosť v materských školách vykonávajú pedagogickí zamestnanci, ktorí spĺňajú kvalifikačné požiadavky v zmysle zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a taktiež v zmysle Legislatívy MŠ SR č. 437/2009 Z. Kvalifikovaný a osobnostne súmerný pedagogický personál je základným pilierom pre dosiahnutie cieľov predprimárneho vzdelávania a komplexného rozvoja každého dieťaťa.
tags: #osova #sumnernost #v #matersky #skole #ms