Narodenie Ježiša Krista je jednou z najvýznamnejších udalostí v dejinách ľudstva, ktorá formovala nielen kresťanskú vieru, ale aj západnú históriu a kultúru. Táto udalosť „rozsekla“ dejiny na dve časti a vytvorila náš letopočet, ktorý sa začína rátať od jeho narodenia pred viac ako 2000 rokmi. Narodenie Ježiša Krista oslavujeme 25. decembra na Vianoce. Čo vieme o tom, kedy a kde sa v skutočnosti narodil Ježiš? Väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že sa nenarodil v tento deň, ba dokonca ani v roku jeden nášho letopočtu.
Historický kontext a doba narodenia
Ježiš sa narodil v období, keď bola Judea pod rímskou nadvládou a panoval tu Herodes Veľký. Táto doba bola plná politického napätia a neistoty, čo malo vplyv na udalosti spojené s Ježišovým narodením. Herodes bol známy svojou krutosťou a despotizmom, a to sa prejavilo aj v jeho krvavej reakcii na správy o narodení Ježiša. V snahe zabiť Ježiša kráľ údajne nariadil usmrtiť všetky deti mužského pohlavia mladšie ako dva roky, ktoré žili v okolí Betlehema. Ide o udalosť známu ako masaker neviniatok.
Väčšina vedcov sa riadi dátumom používaným rímskymi historikmi, ktorí sa domnievali, že Herodes zomrel v roku štyri pred Kristom. Odborníci sa na skutočnom roku Herodesovej smrti nezhodujú a mnohí si myslia, že masová infanticída je len legenda.
O Ježišovom skoršom narodení hovoril aj pápež Benedikt XVI. vo svojej knihe Ježiš z Nazareta: Príbehy počiatku. Podľa expápeža sa narodil o niekoľko rokov skôr, ako sa myslelo. Aj keď tento názor môže pôsobiť netradične, väčšina odborníkov sa s ním zhoduje. Pôvodný termín Ježišovho narodenia určil ešte v 6. storočí mních Dionysius Exiguus, u nás známy ako Dionýz Malý. Nik však netuší, ako k tomuto termínu prišiel. Predpokladá sa, že vychádzal z Ježišovho krstu počas vlády Tibéria. Jeho odhad je pritom od skutočnosti zrejme odlišný o niekoľko rokov.
Cesta do Betlehema a biblické záznamy
Ježišovi rodičia sa podľa biblických záznamov volali Mária a Jozef. Žili v Nazarete, v severnej časti dnešného Izraela. Keď sa blížil Máriin pôrod, začalo v krajine sčítanie obyvateľstva. Všetci ľudia sa mali zaregistrovať tam, odkiaľ pochádzali ich predkovia. Jozef a Mária museli teda ísť do Betlehema, ktorý bol od Nazareta vzdialený cca 140 km.
Po namáhavej ceste - zvlášť pre ženu v poslednej fáze tehotenstva - sa Ježiš narodil v Betleheme. Toto malé mestečko v Judei má významné miesto v židovskej tradícii. Podľa proroka Micheáša malo byť miestom narodenia Mesiáša. Betlehem leží asi 10 kilometrov južne od Jeruzalema a bol významným mestom už v staroveku. Jaskyňa narodenia, kde sa podľa tradície narodil Ježiš, je dnes miestom chrámu Narodenia Pána, zapísaného na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Betlehem bol plný ľudí, čo prišli na sčítanie ľudu. Nevieme, kde sa Jozef a Mária ubytovali, ale na Máriu čoskoro prišli pôrodné bolesti. Keďže sa v jednom z evanjeliých spomína, že malý Ježiš bol uložený do jasličiek (kŕmidla pre zvieratá), podľa tradície sa Ježiš narodil v maštali. Je to však len predpoklad. Mohli ich prichýliť príbuzní, čo by bolo v súlade s blízkovýchodnými zvykmi.
Prečo práve 25. december?
Presný dátum, kedy sa Ježiš narodil, nepoznáme. 25. december bol zvolený v 4. storočí po jeho narodení. Vedci sa domnievajú, že rímskokatolícka cirkev oslavuje 25. december ako narodenie Krista preto, lebo tento dátum sa spája so zimným slnovratom a sviatkom Saturnálie, ktorý je zasvätený rímskemu božstvu Saturnovi.
Ignacio L. Götz vo svojej knihe uviedol, že cirkev mohla tento pohanský sviatok kooptovať aj tým, že si ho vybrala na oslavu Ježišových narodenín. Jedno pomerne veľmi rozšírené vysvetlenie je, že kresťania si zvolili tento deň, lebo od roku 274 sa v Ríme oslavoval 25. decembra dies natalis Solis invicti, deň narodenia Neporazeného slnka, víťazstvo svetla nad najdlhšou nocou roka.
Ďalšie, prijateľnejšie vysvetlenie, sa prikláňa k tomu, že dátum narodenia Ježiša sa viaže na dátum jeho vtelenia, ktorý zasa súvisel s dátumom jeho smrti. V jednej anonymnej rozprave o slnovrate a rovnodennosti sa tvrdí, že „náš Pán bol počatý 25. marca, čo je deň umučenia Pána a deň jeho počatia, lebo bol počatý rovnakého dňa ako deň, keď zomrel“. Vzťah medzi umučením a vtelením je myšlienka, ktorá je v súlade so starovekou a stredovekou mentalitou, ktorá obdivovala dokonalosť vesmíru ako celku.
Astronomické a vedecké pohľady
Iní experti sa pokúsili porovnať betlehemskú hviezdu, ktorá zvestovala Ježišovo narodenie, so skutočnými astronomickými udalosťami, aby určili rok jeho narodenia. Existujú náznaky, že betlehemská hviezda mohla byť spojením Venuše a Jupitera, kedy tieto planéty vytvorili jasné svetlo na oblohe. Ďalšou možnosťou je podobná konjunkcia medzi Saturnom a Jupiterom, ku ktorej došlo v októbri roku sedem pred n. l.
Ani rok, ani dátum. Nielenže nie je presný rok narodenia Ježiša, odborníci netušia ani konkrétny deň či mesiac. Všetko nasvedčuje tomu, že Ježiš sa vôbec nenarodil v decembri. V evanjeliu sa totiž spomínajú v súvislosti s Ježišovým narodením aj pastieri a ich stáda, ako spolu nocujú pod holým nebom. Vzhľadom na to, že ide o skutočne studený mesiac je vysoko nepravdepodobné, že by zostávali v takej zime vonku. Podľa niektorých výpočtov by mohol byť mesiacom Ježišovho narodenia september alebo október.
Význam tradície a liturgické slávenie
Sviatok: 25. december. Na Vianoce si pripomíname narodenie Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, z Panny Márie. Evanjelisti, ktorí opísali život Pána Ježiša a jeho učenie, nám neudávajú presný čas narodenia. Ani mimobiblické pramene, ktoré píšu o Ježišovi, neuvádzajú dátum jeho narodenia.
Najstaršie správy o sviatku Narodenia Pána sú z Egypta, zhruba z roku 200, od Klementa Alexandrijského. Od 4. storočia sú v západnej tradícii bežné svedectvá o tomto dni ako o dátume Kristovho narodenia, kým vo východnej tradícii prevláda dátum 6. januára. Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Od 6. storočia na slávnosť Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: omšu v noci (tzv. polnočná); omšu na úsvite (tzv. pastiersku) a omšu vo dne.
Duchovný odkaz a svedectvo viery
Deň aj rok Ježišovho narodenia sú len symbolické. Oveľa dôležitejšie je jeho posolstvo a to, čo s ním urobíš ty. Ježišov príchod je znakom nového začiatku, preto si jeho narodenie na Vianoce dodnes pripomíname. Nezdá sa, že by prví kresťania jeho narodenie oslavovali. Slávili jeho dies natalis, deň vstúpenia do poslednej vlasti, ako účasť na spáse, ktorú uskutočnil Ježiš, keď zvíťazil nad smrťou svojím slávnym utrpením.
Je to teda deň, kedy si veriaci kresťania pripomínajú historický okamih narodenia vteleného večného Slova, Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky. Narodenie Vykupiteľa, Mesiáša, znamená spásu pre všetkých ľudí. Po prvom hriechu Adama a Evy bolo ľudstvo odkázané na život bez Boha. No už tam, v raji, Boh prisľúbil, že to nebude trvalý stav, že pošle na svet Vykupiteľa, ktorý znova otvorí brány neba pre ľudí.
Počas stáročí ho Židia očakávali. Paradoxne, keď nadišiel čas, nebolo toho, kto by ho prijal do svojho domu. Rímsky cisár Augustus totiž nariadil sčítanie ľudu. Jozef s Máriou bývali v Nazarete, no zapísať sa museli v Betleheme, keďže odtiaľ pochádzal ich rod. Prekonali pritom dosť veľkú vzdialenosť - po súčasnej ceste je Betlehem od Nazareta vzdialený okolo 160 km. V tej dobe im táto cesta musela trvať niekoľko dní. Tiež treba brať do úvahy, že Mária bola v požehnanom stave, čakala dieťa. Nebolo to teda ľahké. V Betleheme bolo už veľa ľudí, všetky ubytovne a domy boli plné. Evanjelista Lukáš píše: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete… I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“
A v tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán.“
Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami. Sú to sviatky, kedy veriaci kresťan vyznáva azda najintenzívnejšie vyznáva: „Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom: skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies.“
Liturgické kalendáre a sviatky vianočného obdobia
Slávnosť Narodenia Pána má svoju osobitnú oktávu. Všeobecné smernice o liturgickom roku a o kalendári Pavla VI. určujú, že na nedeľu nemožno natrvalo určiť nijakú inú slávnosť. Vianočné obdobie pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána nedeľou Krstu Pána.
Sv. Štefan bol prvým Ježišovým učeníkom, ktorý podstúpil mučenícku smrť. Bol diakonom prvej Cirkvi - ustanovený, aby sa staral o vdovy a o chudobných. O jeho živote sa v krátkosti píše v Skutkoch apoštolov. Štefan neohrozene vyznával svoju vieru, hovoril vo veľkej múdrosti a mnohí sa na jeho kázanie obrátili. Pri jeho múdrosti strácali argumenty, a tak našli mužov, ktorí krivo svedčili, že hovoril proti Bohu. Štefan však neohrozene stál pred svojimi nepriateľmi. Biblia hovorí, že jeho tvár bola ako tvár anjela. Hovoril o Ježišovi ako o prisľúbenom Mesiášovi. Vyčítal svojim nepriateľom, že mu neuverili. Štefan sa však uprene díval do neba a povedal: „Vidím nebo otvorené a Ježiša stáť po pravici Boha“. Vtedy si nepriatelia zapchávali uši, schytili ho, vyviedli von z Jeruzalema a tam ho kameňovali až na smrť. Kým ho kameňovali, on sa modlil: „Pane Ježišu, nezapočítaj im tento hriech.“
Sviatok Svätých neviniatok je už v Hieronymovom martyrológiu. Sviatok sa mohol sláviť už koncom 4. storočia. Je v úzkom spojení s Vianocami. Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom toho ako temnoty odporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.“ Celý Kristov život bude poznačený prenasledovaním. A jeho vlastní majú na ňom podiel s ním. Jeho návrat z Egypta pripomína exodus a predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa.
V liturgickom kalendári sa často spomína aj postava sv. Silvestra I., pápeža. Svätý Silvester, rodený Riman, bol pápežom v rokoch 314 až 335. Spravoval Cirkev po Milánskom edikte, ktorým kresťanstvo dostalo slobodu a plnoprávnosť. Za 21 rokov jeho pôsobenia vznikli v Ríme chrámy: Bazilika sv. Spasiteľa v Lateráne, Bazilika sv. Petra vo Vatikáne, sv. Pavla za hradbami a sv. Vavrinca za hradbami.
Osem dní po narodení „obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“. Túto udalosť si pripomínala Cirkev v dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania Pána, ktorý sa už od 6. storočia tradične slávil 1. januára a sviatok Mena Ježiš. Pri reforme cirkevného kalendára v r. 1969 sa tieto dva sviatky nahradili Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky, ktorou si Cirkev pripomína dôležitú úlohu Márie v ekonómii spásy ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie za Bohorodičku na Treťom ekumenickom koncile v Efeze.
Historické dedičstvo a reflexia
Už takmer sedemnásť storočí sa slávi 25. december ako deň príchodu Ježiša Krista na svet. Od jeho narodenia sa počíta nový, kresťanský letopočet. Pritom dodnes nevieme, kedy presne sa Ježiš narodil. Z analýzy historických prameňov, svedectiev a rôznych indícií súčasní historici odhadujú, že sa „syn Boží“ mohol narodiť medzi 12. rokom pred kresťanským letopočtom a 6. rokom tohto letopočtu. Ako prvý sa pokúsil vypočítať rok Ježišovho narodenia rímsky mních Dionýz Malý, ináč pápežský archivár roku 525. Urobil tak na základe historických záznamov, dostupných v 6. storočí. Mních sa dokázateľne mýlil, napriek tomu sa podľa jeho nesprávneho výpočtu začal používať nový, čiže kresťanský letopočet.
Je až nepochopiteľné, že deň narodenia Ježiša neuvádzajú evanjelisti, najbližší jeho učeníci, vo svojich správach. Pritom dobre poznali mnohé chronologické údaje, napríklad že Ježiš bol na ôsmy deň po narodení obrezaný a po splnení dní očisťovania ho uviedli do chrámu. Pre súčasníka je ešte menej pochopiteľná iná otázka: Prečo sa „Deň narodenia Spasiteľa“ - Vianoce - začal sláviť až v 3., resp. 4. storočí?
Odpoveď sa skrýva v odlišnom postoji k narodeninám. Pohania oslavovali svoje narodeniny bohatým jedlom, rôznymi radovánkami a veselosťou. Na druhej strane, Židia narodeniny neslávili. V Biblii sú zmienky o oslavách narodenín, ale samých tyranov a mizantropov vrátane Herodesa. Navyše Židia mali viac ako iné národy rozvinuté vedomie vrodenej hriešnosti človeka, a preto mnohí videli v plodení detí začiatok všetkých bolestí a utrpení človeka. Pohľad starozákonného judaizmu na narodenie sa nemohol neprejaviť v názoroch prvých kresťanov.
Presný dátum narodenia Ježiša Krista zrejme zostane navždy nevyriešenou hádankou. Či už sa narodil v roku šesť alebo štyri pred naším letopočtom, či v zime alebo na jeseň, podstata zostáva nemenná. Narodenie Vykupiteľa, Mesiáša, prinieslo svetu svetlo, ktoré podľa kresťanskej tradície nikdy nezhasne. Táto udalosť, hlboko zakorenená v histórii, naďalej ostáva inšpiráciou pre milióny ľudí, ktorí v nej vidia začiatok novej nádeje a duchovnej obrody. Oznámenie o narodení Ježiša Krista na začiatku vianočnej svätej omše slávnostným spevom kalendy vyjadruje práve túto kozmickú a teologickú dimenziu, prepájajúc dejiny ľudstva s večným Božím plánom spásy. Je to moment, kedy sa čas stretáva s večnosťou a kedy sa minulosť stáva prítomnosťou v slávení, ktoré pretrváva stáročia naprieč všetkými kultúrami a kontinentmi.
tags: #den #kristove #narodenie