Obdobie prvých krôčikov predstavuje vzrušujúci míľnik v živote dieťaťa, kedy sa začína zdvíhať, opierať sa o nábytok a pomaly objavovať svet na dvoch nohách. Vaša prvá reakcia je pravdepodobne schovať všetky krehké a nebezpečné veci, na ktoré dieťa zo sedu nedosiahlo. Potom ale prirodzene prídu otázky: A čo topánky? Kedy kúpiť prvé topánky pre deti, v čom by malo dieťa chodiť doma a v čom vonku? Výber detskej obuvi nie je len o dizajne či značke; je to predovšetkým o zdraví, pretože správna voľba má zásadný vplyv na celý pohybový aparát dieťaťa. Detské chodidlo sa totiž nevyvíja ako zmenšenina dospelého, ale skladá sa prevažne z chrupaviek, ktoré sú mäkké a tvárne, a formujú sa až postupne, pričom kosti sa spevňujú. Už od útleho veku je mimoriadne dôležité mať dobré a kvalitné topánky.
Prirodzený vývoj a dôležitosť chôdze naboso
Ľudská noha je zrodená pre chôdzu naboso, a preto je ideálne, keď si dieťa môže svoje prvé kroky precvičovať bez topánok. To samozrejme nie je vždy možné, napríklad v zime nie je úplne tá najlepšia voľba vyraziť von bosky. Pokiaľ dieťa začína chodiť v lete, nechajte ho chodiť vonku po mäkkých a bezpečných povrchoch, ako sú tráva alebo piesok, bosky. S nákupom topánok sa v takom prípade nemusíte ponáhľať. Ak sa bojíte poranenia nôžky alebo aj z hygienických dôvodov chcete malú nôžku ochrániť pred vonkajšími vplyvmi, vhodné je kúpiť kožené capačky. Pokiaľ však dieťa začína chodiť v zime, poobzerajte sa po prvých topánočkách hneď.
Doma odporúčame nechať dieťa chodiť naboso alebo v ponožkách po mäkkých povrchoch, ako je koberec. Tvrdé a jednoliate povrchy, napríklad plávajúca podlaha alebo dlažba, nie sú pre správny vývoj chodidiel ideálne. Ak teda doma žiadne koberce nemáte, riešením je rozložiť rôzne po podlahe bytu menšie koberčeky alebo rohožky. Týmto spôsobom je možné uniformný povrch rozčleniť a urobiť ho pre malé nôžky zaujímavejším, čím sa podporí prirodzená stimulácia chodidla. Vo svojom okolí určite nájdete chladnejšiu, hladkú plávajúcu podlahu, chladnú dlažbu alebo teplejší, mäkký koberec. Podľa detských lekárov je noha dieťaťa potrebuje k svojmu vývoju úplnú voľnosť pohybu a možnosť precvičovania svaloviny nôh.
Zaujímavé výhody chôdze naboso
Kedy je ten správny čas na prvé topánočky?
Na otázku „Kedy dať dieťaťu prvé topánočky?“ neexistuje odpoveď vo forme konkrétneho veku, pretože každé dieťa sa vyvíja inou rýchlosťou. Niektoré deti začnú chodiť už v 8. mesiacoch, iné až v 16. mesiacoch, preto sa nedá presne ohraničiť, kedy potrebujú topánky. Tento krok by ste rozhodne nemali uponáhľať! V tomto prípade platí pomerne jednoduché pravidlo - kým dieťa nechodí, topánočky nepotrebuje. Dieťa obúvame až vo chvíli, keď sa samo postaví a začne chodiť v priestore, aj keď je to napríklad len za ruku. Keď sa dvíhajú prichytením o nábytok, tak si spevňujú šľachy v oblasti členka a topánky nepotrebujú. Keď ale začnú samostatne chodiť von, vtedy už topánky potrebujú. Odporúča sa kúpiť prvé topánky, až keď dieťa samostatne prejde aspoň 10-15 krokov v priestore bez opory. V takej chvíli majte na pamäti, že topánky slúžia primárne na ochranu chodidiel. Detskí lekári sa domnievajú, že obúvanie topánočiek pre bábätká, hoci ešte len ležia a nechodia, môže byť do istej miery dokonca škodlivé. Topánka môže totiž pôsobiť ako obmedzujúci faktor v pohybe. V priebehu lezenia sa dieťaťu neustále tvaruje klenba nohy. Ak rodičia dajú dieťaťu topánočky len "na ozdobu", môže sa stať, že noha nebude mať možnosť dostatočného prirodzeného pohybu.
Alarmujúce štatistiky a dôsledky nesprávneho výberu obuvi
Žiaľ, údaje lekárskych štatistík sú alarmujúce. Zatiaľ čo 99 % detí sa rodí s úplne zdravými nohami, iné zdroje uvádzajú cez 90 % detí s zdravými nohami, s pribúdajúcim vekom sa počet chýb nôh zvyšuje. Podľa niektorých údajov trpí deformitami nôh už viac ako 95 % detí pri nástupe do prvej triedy, podľa iných údajov až na 67 %. Dôvodom sú najčastejšie zlé topánky. Tie sú obvykle veľmi úzke so zlým tvarom špičky, s podpätkom a s podrážkou tvrdou ako kameň. Také topánky nedovoľujú chodidlám správne sa vyvinúť, pretože ich obmedzujú v prirodzenom pohybe a dokonca aj v prirodzenom raste a deformujú ich. Nesprávne zvolená veľkosť môže viesť k trvalým deformitám, bolestiam chrbta a zlému vývoju chôdze. Obzvlášť nebezpečné je nosenie špicatej obuvi s vysokými podpätkami. Podobne aj príliš široká obuv, v ktorej noha pri chôdzi kĺže ku špici, spôsobuje vážne poškodenie nohy. Pre zdravie detí je mimoriadne dôležité mať od útleho veku dobré a kvalitné topánky, nakoľko to, v čom budú potomkovia robiť prvé kroky, v čom sa budú naháňať s kamarátmi, či aké prezuvky budú nosiť v škole, významne ovplyvňuje ich zdravie.
Charakteristika ideálnych prvých topánočiek
Ľudská noha je dokonalý nástroj a nie je potrebné ju nijako podopierať, vystužovať ani zošnurovávať, aby lepšie fungovala. Ba práve naopak. Prvé topánočky by mali byť také, ktoré nohu neobmedzujú, nijako nepodopierajú a vlastne by ich dieťa na nohe malo vnímať úplne minimálne. Ak ich dieťa obuje a urobí pár krôčikov, rozdiel medzi chôdzou naboso a v týchto topánočkách by mal byť minimálny. Dá sa to aj jednoducho povedať tak, že by dieťa malo dokonale ovládať topánky a nesmie to byť naopak, keď topánky ovládajú pohyb dieťaťa, čo sa u klasických tvrdých topánok často deje. Poznáte to tak, že dieťa klasické topánky obuje a zrazu začne jeho chôdza pripomínať neprirodzenú chôdzu robota. Dieťa neprirodzene dvíha kolienka, prípadne hlasno pláca podrážkami topánok o podlahu. U padnúcich a vhodne zvolených mäkkých topánok naopak dieťa veľmi skoro po obutí začne prirodzene behať, topánky ho prestanú zaujímať, pretože mu v ničom neprekážajú, tak ich prestáva vnímať a záujem dieťaťa si získajú úplne iné podnety ako to, čo mu to rodičia obuli na nohu. Ako detské topánky pre prvé krôčiky preto odporúčame minimalistické capačky alebo topánky pre prvé krôčiky. Topánky z oboch kategórií sú mäkké a ľahké topánky s veľmi tenkou koženou alebo gumovou podrážkou. Plnia presne tú úlohu, ktorú plniť majú: nohu chránia pred vonkajšími vplyvmi, čo znamená, že ju zahrejú, ochránia napríklad pred porezaním a zamedzia pošmyknutiu na hladkých povrchoch.
Kvalitná obuv pre malé deti by mala spĺňať nasledujúce kritériá:
- Dostatok priestoru pre prsty: Správny tvar špičky je najdôležitejší. Prsty potrebujú priestor na vývoj, aby sa roztiahli do prirodzeného vejárika. Detská obuv musí byť dostatočne priestranná a mala by mať guľatú špičku, ktorá poskytuje dostatok miesta pre prsty. Čím rovnejšia je vnútorná hrana obuvi, tým lepšie, lebo palec je v prirodzenej polohe a nie je tlačený k ostatným prstom. Varujeme pred špicatou obuvou, pretože spôsobuje deformity prstov, ako sú vbočený palec, vybočený malíček, alebo kladivkové prsty.
- Tenká podrážka: V tvrdej a vysokej podrážke vaše dieťa vôbec nebude tušiť, kam šliape. Nenaučí sa, ako našľapovať na rôzne povrchy, pretože pod nohami nebude nič cítiť. Obuv, hlavne pre najmenšie deti, musí tzv. "ísť" s nohou a spolupracovať s ňou. Tuhá a nepoddajná obuv zvyšuje únavu a narušuje pohodlie chôdze a zdravý vývoj nôh. Ohybnosť (flexibilitu) ovplyvňuje ako druh použitého vrchného materiálu a strihové riešenie, tak najmä druh, hrúbka a tuhosť podošvy. Čím silnejšie je podošva, tým je obuv tuhšia. Vyberte radšej topánky s flexibilnou, mäkšou a ohybnou podrážkou.
- Ľahká topánka: Prvé detské topánky by mali čo najviac simulovať chôdzu naboso, dieťa by ich teda na nohách nemalo skoro cítiť. Obuv musí byť ľahká.
- Nulový rozdiel medzi pätou a špičkou (tzv. "zero drop"): Bosky je váha celého tela rovnomerne rozprestretá medzi pätu a špičku. Tak by to malo byť aj v topánkach. Podpätky u detskej obuvi musia byť čo najnižšie s veľkou plochou pre udržanie stability dieťaťa. Ostro sa vymedzujeme proti topánkam s podpätkom, ktoré vychyľujú ťažisko.
- Pevná päta: Hoci topánka má byť mäkká, opätok by mal byť dostatočne pevný. Ide o časť topánky, ktorá vedie od päty nahor a poskytuje nožičke oporu. Pre zdravé pohybové vzorce je zásadné pevné uchytenie nohy v členku. Noha v obuvi musí byť dokonale fixovaná, nesmie dochádzať k nežiaducim bočným pohybom pätovej časti nohy. Preto každá detská obuv uzavretých strihov, resp. sandálová s plnou pätou, musí mať dostatočne tuhý, vysoký a dlhý opätok.
- Zapínanie: Dôležité je aj zapínanie topánky. Či už sa rozhodnete pre šnúrky alebo suchý zips, v každom prípade by malo byť šnurovanie alebo upínanie topánky také, aby sa dalo dobre upevniť okolo drobného členku. Odporúčame obuv šnurovaciu, poprípade uzatváranú na pracku alebo suchý zips. Obuv mokasínového alebo lodičkového strihu je nevhodná najmä pre malé deti.
Barefoot obuv: Áno, ale s rozvahou
Topánky, ktoré spĺňajú všetky spomínané kritériá, sú často nazývané barefoot topánky. Na trhu nájdete barefoot capačky pre prvé krôčiky, ktoré zabezpečia zdravý vývoj chodidiel. Medzi obľúbené značky patria napríklad Lait et Miel, Tikki Shoes alebo Attipas.Podiatrička Denisa Mertl však upozorňuje na rozvážne využívanie a každodenné nosenie barefoot topánok. Vysvetľuje, že barefoot topánky boli vytvorené na to, aby podporili reagovanie svalov na zmenu povrchu. Keď to nosia deti, ktoré drvivú väčšinu svojho času trávia na lúke a v lese, kde sa povrch reálne mení, tak je to fajn a topánka robí to, na čo bola vytvorená. Bohužiaľ, v dnešnej dobe vidíme, že marketing je silný a rodičia ich kúpia iba preto, že je to in. Deti, ktoré žijú v meste, majú často obuté barefoot topánky, lenže na jednotvárnom betónovom povrchu sval nebude robiť to, čo má a vtedy to chodidlu veľmi škodí. Preto je dôležité zvážiť prostredie, v ktorom dieťa topánky nosí, a striedať typy obuvi. Pre zdravý vývoj chodidla je barefoot ideálny, no jeho prínosy sú maximálne na prirodzených a rôznorodých povrchoch.
Správne meranie veľkosti a šírky obuvi
Vybrať správnu veľkosť detských topánok je pre mnohých rodičov výzva. Tabuľka veľkostí detských topánok je základným nástrojom každého zodpovedného rodiča, no sama o sebe nestačí. Nespoliehajte sa len na vek; presné meranie nohy a porovnanie s tabuľkou veľkostí je najspoľahlivejším spôsobom. Detská noha nerastie plynulo, ale v skokoch. Dĺžka nohy sa udáva v milimetroch. Je však dôležité si uvedomiť, že veľkosť topánok podľa veku je len veľmi hrubý odhad. Zatiaľ čo tabuľka vám povie, že ročné dieťa by malo mať veľkosť 20, realita môže byť 18 alebo 22. Jediným smerodajným údajom je dĺžka chodidla v milimetroch. Pre bábätká, ktoré ešte nechodia, sú určené capačky pre bábätká. Tu je tabuľka ešte dôležitejšia, pretože topánočka nesmie nohu nijako obmedzovať v prirodzenom pohybe a objavovaní sveta.
Ako správne zmerať nohu:
- Postavte dieťa na papier: Dieťa sa v ponožkách postaví najskôr jednou, potom druhou nohou na list papiera. Ceruzkou obkreslite jeho chodidlá. Noha v zaťažení (v stoji) sa predĺži až o niekoľko milimetrov, preto je dôležité merať v stoji.
- Odmerajte dĺžku: Pomocou obrysov odmerajte meracou páskou vzdialenosť medzi pätou a najdlhším prstom. Ak nie sú chodidlá rovnako dlhé, orientujte sa podľa väčšieho čísla. Tento prvý faktor je samozrejme veľkosť. Najlepšie ju zmeriate, keď dieťa postavíte na tvrdý papier a obkreslíte ceruzkou kolmo nôžku. Získate tak základnú veľkosť nohy bábätka.
- Pripočítajte "nadmerok": Nadmerok je voľný priestor medzi najdlhším prstom a špičkou topánky. Pri výbere topánok sa odporúča pridať rezervu, zvyčajne 10 až 12 mm. Pri tých úplne prvých topánočkách pred najdlhší prstík sa odporúča 10-12 mm. Podiatrička Denisa Mertl však pre prvé kroky odporúča ideálny nadmerok 5 až 6 milimetrov, pretože ak to bude viac, tak dieťa bude zakopávať a bude mať zhoršenú stabilitu. Je preto dôležité nájsť rovnováhu medzi priestorom pre rast a stabilitou.
- Zmerajte šírku: Okrem dĺžky nohy je dôležité sledovať aj šírku chodidla. Obkreslite detskú nôžku na papier a potom zmerajte dĺžku aj šírku v najširšej časti. Šírka obuvi musí zodpovedať obvodu nohy v mieste prstových kĺbov a je rovnako veľmi dôležitá pre správne obúvanie detí. Štíhla noha v príliš širokej obuvi kĺže pri chôdzi do „nadmerku“ a poškodzuje prsty tlakom na obuv. Naopak, príliš úzka topánka môže tlačiť a deformovať prsty. Niektoré značky ponúkajú obuv v rôznych šírkach - od úzkych až po extra široké modely.
- Výška topánky: Nemenej dôležitá je aj výška topánky pre bábätko. Ide o priestor, ktorý sa klenie nad detskými prstíkmi.
Čomu sa vyhnúť pri meraní a skúšaní:
- Overenie veľkosti stlačením špičky topánky či strčením prsta za pätu: Na oboje môže dieťa zareagovať pokrčením prstov, čo môže vyvolať falošný dojem priestoru aj pri tesných topánkach. Tlačením palca na špičku topánky dieťa reflexne skrčí prsty. Metóda tlaku na topánku v oblasti palca nie je stopercentne spoľahlivá.
- Spoliehanie sa len na dieťa: Malé dieťa nevie, aké topánky potrebuje. Detské nohy majú zníženú citlivosť na bolesť a tlak, takže vyjadrenie dieťaťa nemusí byť úplne relevantné.
- Meranie pod uhlom: Ak držíte ceruzku pod uhlom, výsledok môže byť skreslený o 5-10 mm.
- Skúška cez ukazovák: U starších detí (na prvom stupni ZŠ) môže byť ukazovák pomôckou. Keď dieťa skúša topánku, tak sa obuje, postaví a keď stojí, tak matka by mala byť schopná ukazovák voľne vopchať za pätu. Keď ho tam musí nasilu dať, tak je veľká pravdepodobnosť, že topánka ho bude o chvíľku tlačiť a nie je to dobrá veľkosť. Keď tam naopak má príliš veľa miesta, že ukazovák sa tam môže voľne hýbať, tak topánka je veľká a dieťa môže zakopávať.
Je vhodné, aby dieťa skúšalo celý pár obuvi, aby sa v novej obuvi prešlo po predajni. Premeranie topánky špeciálnym vysúvacím metrom, ktorým možno zmerať aj chodidlo dieťaťa, aj vnútro konkrétnej topánky, je veľmi presné. Ak sa nemôžete do predajne dostať, skúste vybrať z topánky stielku, položiť na ňu nohu dieťaťa a opticky sa presvedčiť, či je pred prstami ešte spomínaných 10 - 15 mm miesta.
Materiál a konštrukcia kvalitnej obuvi
Materiál topánky by mal byť ľahký, pružný, dostatočne priedušný a mäkký na došľap. Vyberajte obuv, ktorá je vyrobená z prírodných materiálov, ako sú useň a textil, ktoré sú mäkké, priedušné a absorbujú vlhkosť. Najdôležitejšou ich vlastnosťou je, že sa prispôsobí anatomickému tvaru nohy. Hoci je dokázané, že poroméry, koženky a plasty sú na detskú obuv nevhodné, nájdeme na trhu rad týchto výrobkov. Sú nepriedušné, počas nosenia si stále zachovávajú svoje pôvodné rozmery a neprispôsobia sa tvaru nohy užívateľa, čím vzniká nepriaznivá klíma vo vnútri obuvi. Plesne a baktérie potom ohrozujú užívateľa a znižujú životnosť obuvi. V súčasnej dobe sa však často stretávame s obuvou, vyrobenou z umelých vlákien typu Goretex a Sympatex s vynikajúcimi hygienickými vlastnosťami. Detské nohy sa pomerne dosť potia, pričom najväčším zdrojom vlhkosti je plôška nohy. Preto musí byť každá obuv, zvlášť potom obuv uzavretých strihov, vo vnútornej nášľapnej časti vybavená stielkou alebo vkladacou vložkou zo savého materiálu, ako je useň, textil, prípadne syntetický materiál, napríklad Cambrelle.
Detské nohy sú náchylnejšie aj na otrasy a kontakt s tvrdým podkladom, preto musí byť detská obuv vybavená dostatočným tlmením. Dobré vlastnosti majú podošvy zo styroporu, gumy, termoplastického elastoméru či polyuretánu. Dobrú službu v tomto smere môžu odviesť aj kvalitné stielky. Nohy sú ohrozované aj neustálymi tvrdými dopadmi na betón, asfalt, dlažbu - to sa časom môže prejaviť opotrebením kostí, kĺbov a kĺbových chrupaviek dolných končatín a poškodením chrbtice. Preto je tlmenie dôležité. Pri kúpe, samozrejme, venujte pozornosť aj hmotnosti obuvi, ktorá by mala byť čo najnižšia.
Typy obuvi pre rôzne prostredia a aktivity
- Capačky: Capačky slúžia na ochranu nohy pred chladom a nečistotami. Musia byť maximálne poddajné. Miernu vlhkosť zvládnu mäkké capačky, napríklad Bobux Xplorer (najmä modely Rover majú vyšší strih, ktorý zabezpečí tepelný komfort). Do silného dažďa a kaluží už vybavte deti gumákmi.
- Obuv do kočíka: Obúvanie topánok do kočíka je zbytočné. Dieťa v kočiari nechodí, teda nepotrebuje žiadnu obuv. Malé topánočky možno vyzerajú roztomilo, avšak zásadným spôsobom obmedzujú voľný pohyb a rast nohy.
- Papuče po dome: Svojmu drobčekovi pri prvých krôčikoch nepomôžete tým, že mu hneď kúpite papučky po dome. Podľa podiatričky Denisy Mertlovej, dieťa, ktoré ešte len začne chodiť, ale väčšinu času sa hrá na koberci, vylieza na gauč a mení neustále polohy, ešte nepotrebuje papuče a musí mať fixnú nohu. Lozením a hraním si spevňuje svaly okolo členka, podporuje stabilitu a vysoké pevné papuče mu neumožnia zohnúť členok, ani si dobre sadnúť a vyosuje si kolená. V takom rannom veku papuče doma potrebné nie sú.Avšak, v prezuvkách trávia deti najviac času. Preto musia byť dokonale priedušné a v správnej veľkosti. Keď si chce dieťa čupnúť a ohnúť prsty, tak predná časť musí byť mäkká. Papuča nemusí byť vyššia nad členok, lebo pri ohybe nohy bude brániť sa ohnúť. Vhodné je mať papuču pod členok, aby bola z prednej časti voľná a okolo päty v zadnej časti pevná. Na šľapky radšej zabudnite, pretože ako obuv pre malých nie sú vhodné, lebo si musia viac namáhať prsty na nohách a skracujú si šľachy na spodnej časti chodidla.
- Obuv pre malých objaviteľov (2-3 ročné deti): Malí objavitelia sveta, ktorí ešte nenavštevujú škôlku, ale už aktívne chodia, behajú a hrajú sa vonku, už potrebujú mať dobré a kvalitné topánočky, ktoré im v prvom rade pomôžu udržiavať rovnováhu a zároveň pri hre nebudú prekážať. V lete je potrebné, aby sa noha vetrala, tak sú fajn aj sandálky. Ale ak idú rodičia s deťmi na veľkú prechádzku, napríklad na hrad alebo do ZOO, vtedy je lepšie mať zatvorenú, plátennú obuv, aby dieťa malo stabilitu a nepreťažovalo svaly. Ak ale ide dieťa iba na zmrzlinu, kde nebude veľa chodiť, tak môže mať aj sandále. Keď rodičia vedia, že dieťa má nejaký problém, tak je možnosť nájsť sandále s pevnou pätou, ktorá je uzavretá a na boku má diery, čo umožní chodidlu nebyť v teple.
- Obuv pre škôlkarov: Pri výbere topánok pre škôlkara myslite na to, ako často budú topánky namáhané, využívané a za akým účelom ich kupujete - či to budú topánočky na bežné nosenie, na šantenie na ihrisku alebo iba na rodinnú oslavu. V tomto veku treba dbať na to, že nedávame deťom zbytočne širokú topánku, keď majú prirodzene úzke chodidlo. Pri výbere topánky treba brať ohľad na to, aký typ chodidla dieťa má, väčšinou sú dlhé úzke, alebo širšie a s vysokým nártom. Najvhodnejšie sú pre nich tenisky a botasky, kde je noha pevná. Kým spĺňajú tvar chodidla dieťaťa, netlačia ho, nie sú veľké a široké, tak je to v poriadku. Je dobré, ak topánky majú aspoň suchý zips, alebo šnúrky na zatiahnutie s plastovým mechanizmom, pretože deti si ešte nevedia zašnurovať šnúrky. Trojročným deťom, ktoré začnú navštevovať škôlku, už musia rodičia zabezpečiť aj vhodné papučky na prezutie a hranie v triede. Mali by spĺňať kritériá pevnej päty, mäkkej špičky a voľnosti nad členok.
- Obuv pre školákov (prvý stupeň ZŠ): Pre malých školákov by prezuvky mali byť stále s pevnou pätou, mäkkou špičkou, ľahké a zabezpečovať stabilitu. Tieto deti radi šantia, behajú po chodbách a častejšie padajú. Vhodné papučky znižujú riziko úrazu. Prezuvky do školy pre prvý stupeň by mali byť uzavreté. V tomto veku deťom nohy pomerne rýchlo rastú, preto veľkosť papúč niekoľkokrát počas roka skontrolujte.
- Obuv pre starších školákov (druhý stupeň ZŠ): Starším deťom už len ťažko budete vysvetľovať, ktoré topánky sú vhodné pre ich zdravie, keď oni budú túžiť po trendy moderných kúskoch, ktoré nosia aj spolužiaci. Najväčšiu chybu však robia práve vtedy, ak si tenisky nezašnurujú. V topánke potom vzniká veľa miesta a prsty sa zadrapujú do podrážky, aby si telo udržalo stabilitu. Rovnako sú pre deti v tomto veku nevhodné žabky. Mladým sa nevhodnou obuvou skracujú šľachy, prepadáva sa im priečna klenba, zapaľujú sa nervy medzi kĺbmi alebo vznikajú kladivkové prsty. Nosenie nesprávnej obuvi môže mať za následok bolesti hlavy či chrbtice. Tínedžeri už prirodzene nechcú nosiť detské papuče, lebo je to pre nich trápne a vyžadujú skôr šľapky. Ak dieťa nemá vyslovene problém, tak si môžu vybrať šľapky aké chce. Mnohé školy ich ako prezuvky z hygienických dôvodov vyslovene zakazujú. Noha je v nich celý deň uzavretá, vpredu na špici majú gumu, kde sa noha potí ešte viac a celkovo sa deti v tomto veku viac potia, takže táto obuv nie je úplne v poriadku. Radšej zvoľte originál Crocsy so zadným remienkom, ale nie tie náhrady.
Časté chyby a čoho sa vyvarovať
Mnoho rodičov nepozná, ako sa má detská obuv vyberať. Deformity nôh vznikajú predovšetkým nosením obuvi, ktorá dobre nesadne - je buď príliš krátka, príliš úzka alebo špicatá. Rovnako aj príliš široká obuv, v ktorej noha pri chôdzi kĺže ku špici, spôsobuje vážne poškodenie nohy.
- Príliš malá topánka: Pokiaľ nemá dieťa v prednej časti dostatok miesta pre prsty, začne ich krčiť a nesprávne nohu zaťažovať. Príliš malá topánka môže tlačiť a deformovať prsty.
- Príliš veľká topánka: Rovnako nebezpečné sú aj príliš veľké topánky, v ktorých noha "lieta", dieťa zakopáva a neprirodzene krčí prsty, aby topánku udržalo na nohe.
- Voľný členok: Ak nie je upevnenie okolo členku skutočne pevné, môže dieťa začať viac zaťažovať vnútornú stranu nožičky.
- Chodítka a ťahanie za ruky: Používanie chodítok a ťahanie za ruky znamená, že dieťa s takouto formou opory neposilňuje prirodzene telo a navyká si na chôdzu s asistenciou. Nesnažte sa pohyb po dvoch uponáhľať, všetko príde prirodzene v pravý čas.
- Dedičstvo topánok: Každé dieťa má originálny tvar nohy, takže sa neodporúča prešliapané topánky dediť. Pokiaľ topánočky po najmenších deťoch nie sú úplne vyšliapané alebo viditeľne zničené, či už podrážka alebo bočná strana, ktorá podporuje držanie chodidla, tak určite môžu ostať v rodine. Sú totiž deti, ktoré veľmi rýchlo vyrastú z veľkosti a mali tie topánky na nohe párkrát. V takomto prípade je jasné, že ak tam nie je očividné opotrebovanie, tak ich môže nosiť aj mladší súrodenec.
- Nosenie opotrebovanej obuvi: Detskej nohe neprospeje ani nosenie opotrebovanej obuvi so zošľapanými podpätkami a pätníkmi, s prešľapanými podrážkami a devastovanými podšívkami a stielkami. Pravidelne prehľadávajte, ako dieťa obuv opotrebováva.
- Nedostatočná kontrola: Najčastejšou chybou mamičiek je, že nekontrolujú, či deťom topánka sedí.
- Ortopedické topánky bez indikácie: Deti do troch rokov majú na spodnej strane chodidla tukový vankúšik, preto nie je úplne vhodné obúvať im ortopedické topánky alebo papučky, pokiaľ to nenariadil ortopéd.
Pravidelná kontrola a starostlivosť o detskú obuv
Detská noha sa vyvíja pomerne rýchlo. Noha malého dieťaťa rastie v priemere 15 až 18 mm za rok, u starších detí 8 - 12 mm. To znamená, že vo veku 2-3 rokov potrebujú deti 2 až 3 veľkosti obuvi za rok, v predškolskom veku 2 veľkosti obuvi a v školskom veku 2 až 3 veľkosti obuvi ročne. Rast nohy nie je plynulý, ale prebieha v skokoch. Detské nohy majú zníženú citlivosť voči bolesti a tlaku, takže dieťa nemusí pociťovať, že ho topánky tlačia. Odporúča sa nohy merať každých 6 až 8 týždňov, najmä u detí do troch rokov. Batoľatá obvykle za rok prestriedajú zhruba 3 veľkosti topánok, predškoláci 2 a školáci 1-2 ročne. Kontrolujte pravidelne, či dieťa z obuvi nevyrástlo. Nové topánky kupujte včas, keď je to potrebné. V súlade s rastom nohy platí - čím menšie dieťa, tým viac párov obuvi za rok.
Aby ste predĺžili životnosť detskej obuvi, používajte ošetrujúce prípravky. Dbajte na to, aby deti nosili obuv podľa účelu, ku ktorému bola vyrobená. Nepodceňujme prezúvanie.
Na prispôsobenie obsahu a reklám, poskytovanie funkcií sociálnych médií a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy.
tags: #detska #obuv #pre #10 #mesacne #dieta