Na Slovensku dlhodobo pretrváva akútny nedostatok adekvátnych opatrovateľských služieb pre rodiny s malými deťmi. Situáciu komplikuje obmedzená kapacita verejných materských škôlok a často finančne nedostupná ponuka súkromných zariadení. Mnohí rodičia sa tak ocitajú v zložitej situácii, keď hľadajú riešenie na otázku, kto sa postará o ich dieťa počas ich pracovného vyťaženia, ktoré často presahuje štandardný prevádzkový čas materských škôlok. Táto otázka je obzvlášť naliehavá pre rodičov pracujúcich na zmeny, v neskorých večerných hodinách alebo dokonca počas nočných smien, ako sú zdravotné sestry, pracovníci zmenných prevádzok či zamestnanci maloobchodných reťazcov s dlhým otváracím časom.
Materské školy a realita rodičovského zamestnania
Štandardný režim materských škôl je primárne nastavený na potreby dieťaťa, ponúkajúc mu všestranný program plný vzdelávacích a oddychových aktivít počas dopoludnia a skorého popoludnia. Táto inštitúcia však často nedokáže flexibilne reagovať na pracovné potreby rodičov. Očakáva sa, že život rodiny sa prispôsobí pravidlám materskej školy, čo môže byť pre mnohých, najmä osamelých rodičov, neriešiteľnou situáciou. Snaha udržať si zamestnanie si v takom prípade vyžaduje dodatočné finančné náklady na súkromné opatrovateľky, ktoré pokrývajú čas mimo prevádzkových hodín škôlky. Tým sa rodiny dostávajú do začarovaného kruhu, kde podstatná časť zárobku padne na zabezpečenie starostlivosti o dieťa, ktorá je nevyhnutná na to, aby rodičia mohli vôbec zarábať.
Materské školy, definované školským zákonom ako súčasť vzdelávacej siete, primárne plnia vzdelávaciu funkciu. Hoci sú kľúčové pre rozvoj dieťaťa, ich kapacity a prevádzkové hodiny často nestačia na pokrytie komplexných potrieb celej rodiny. Preto je nevyhnutné rozšíriť ponuku služieb o flexibilnejšie a otvorenejšie formy starostlivosti o deti predškolského veku.
Flexibilné opatrovanie: Inšpirácia zo zahraničia
Príklady úspešných a flexibilných modelov opatrovania detí možno nájsť v mnohých krajinách Európskej únie. V susednom Česku sa úspešne zavádzajú detské skupiny, ktoré ponúkajú nízko prahové opatrovateľské služby priamo vo firemnom prostredí. Tento model umožňuje zamestnancom efektívne šetriť čas a optimálne zladiť starostlivosť o deti s pracovným harmonogramom. Francúzske mestá a obce poskytujú platené opatrovateľské služby aj počas večerných a nočných hodín, čím podporujú rodičov pracujúcich na zmeny. Fínsko je príkladom krajiny s fungujúcim 24-hodinovým flexibilným systémom opatrovania detí sedem dní v týždni, ktorý sa nedávno stal inšpiráciou aj pre Nemecko.
Tieto flexibilné formy opatrovania sa tešia veľkému záujmu. Vo Fínsku, kde je tento systém dostupný v každom meste na žiadosť rodičov, je jeho prínos všeobecne uznávaný. Narastajúci počet rodičov, ktorí túto službu využívajú, je dôkazom jej kvality a dôležitosti. Fínsky model, známy ako KITA, je navrhnutý tak, aby podporoval rozvoj detí, zamestnanosť rodičov a zároveň poskytoval rodine priestor na oddych a odbúranie stresu. Tento komplexný prístup k starostlivosti o deti v predškolskom veku by mal byť vzorom aj pre Slovensko. Mechanické zvyšovanie počtu miest v materských školách či zavedenie povinnej dochádzky bez rozšírenia ponuky flexibilných služieb nemôže vyriešiť problémy rodín s potrebou zladiť prácu a starostlivosť o deti.
Jasle na Slovensku: Výzvy a legislatívne zmeny
Na Slovensku sa oblasť starostlivosti o deti do troch rokov veku, teda jaslí, v posledných rokoch dynamicky mení v dôsledku legislatívnych úprav. Ministerstvo práce priznalo, že nie všetky súkromné jasle sa dokážu prispôsobiť novým podmienkam, pričom niektoré už zanikli alebo hrozí ich ukončenie prevádzky v polovici roka, aby sa vyhli registrácii.
Michaela Radoska, prevádzkujúca niekoľko jaslí Happy centrum v Bratislave, s kapacitou približne 20 detí do troch rokov v každom, sa s registračným procesom stretla už pred takmer rokom. Proces získavania potrebných povolení od poisťovní a stavebného úradu bol náročný. Problémom sa ukázala byť najmä kolaudácia, napriek tomu, že minister práce Ján Richter a ministerstvo vydali usmernenie pre VÚC na základe podnetov prevádzkovateľov. Podobné problémy s kolaudáciou riešilo viacero jaslí. Rozhodnutie zaregistrovať sa a stať sa súčasťou oficiálnej siete bolo motivované aj záujmom o rodičov, aby nestratili štátny príspevok vo výške 280 eur.
Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) – podporné opatrenia
Michaela Radoska zdôrazňuje, že napriek zvýšeným nárokom, ktoré skutočne zvyšujú kvalitu starostlivosti, samotný jasličkový zákon neobsahuje konkrétne požiadavky na kvalitu, čo umožňuje, že deti môžu v niektorých zariadeniach tráviť celý deň sledovaním televízie. Podľa jej názoru zákon v konečnom dôsledku nepomáha deťom a rodičom a negarantuje vyššiu kvalitu. Naopak, odrádza od prevádzky jaslí, čím znižuje ich dostupnosť a zvyšuje ceny.
Ministerstvo práce informovalo, že do polovice apríla bolo zaregistrovaných len približne 80 zariadení pre deti do troch rokov. Medzi nimi je aj Detské centrum Jolie v Trnave, ktorého majiteľka Monika Svrčková zaznamenala pomerne rýchly proces registrácie, trvajúci necelé tri týždne od podania žiadosti. Jej zariadenie funguje od júla 2015 s kapacitou 15 detí a registrácia bola potvrdená už 27. marca. Monika Svrčková uvádza, že rýchlosť procesu bola daná tým, že mali všetky potrebné schválenia od hygieny a ostatné dokumenty.
Naopak, Katarína Lamošová, ktorá tiež prevádzkuje jasle Jolie v Trnave a zároveň poskytuje krátkodobú opateru, čelila väčším komplikáciám. Počas obhliadky úradníci zistili, že je potrebné zabezpečiť výdajňu stravy so štyrmi jedlami denne, pričom obedy bolo možné zabezpečiť dovozom. Vybudovanie výdajne stravy si vyžiadalo dodatočné náklady vo výške 3000 eur. Katarína Lamošová musela riešiť aj otázku personálu. Napriek náročnosti sa jej podarilo splniť všetky požiadavky, pričom sa ukázalo ako efektívne informovať sa na úradoch o potrebných krokoch vopred. Jej zariadenie je teraz dvakrát schválené hygienou a umožňuje poskytovať kompletnú celomesačnú opateru, nielen krátkodobú starostlivosť.
Nie všetci prevádzkovatelia súkromných jaslí sa však rozhodli podstúpiť registračný proces. Veronika Pešková, zakladateľka jaslí Trpaslík v Pezinku, sa rozhodla svoje zariadenie odstúpiť. Nová majiteľka, ktorá už prevádzkuje podobné zariadenie v Bratislave, sa napokon rozhodla priestory prebudovať na materskú školu. Predpokladá sa, že mnohí prevádzkovatelia jaslí budú postupovať podobne, buď preorientovaním sa na deti staršie ako tri roky, alebo prijímaním aj starších detí do kolektívu najmenších, aby sa vyhli registrácii.
Aj po úspešnej registrácii čelia jasle ďalším výzvam, ako je napríklad zabezpečenie bezbariérovosti. Monika Svrčková vníma kontrolu činnosti jaslí pozitívne, najmä s ohľadom na existenciu zariadení fungujúcich "načierno". Zároveň však poukazuje na to, že štátne zariadenia nemusia riešiť podobné problémy. Zabezpečenie bezbariérovosti v prenajatom dome, kde sídlia jej jasle, si vyžiada ďalšie úpravy, vrátane rozšírenia zárubní dverí, čo predstavuje dodatočné náklady. Dve prevádzkarky z Trnavy, naopak, nemali s bezbariérovosťou problém, keďže ich zariadenia už spĺňali tieto požiadavky. Napriek dodatočným nákladom spojeným s plnením jasličkového zákona, zatiaľ nepremietli tieto náklady do cien pre rodičov.
Materské centrá: Komunitné centrá podpory pre rodiny
Okrem jaslí a materských škôl zohrávajú na Slovensku dôležitú úlohu aj materské centrá. Ich história siaha do roku 1996, pričom v roku 2003 bola založená Únia materských centier, ktorá dnes združuje 51 materských a rodinných centier. Tieto centrá vznikli z potreby matiek združovať sa, predchádzať sociálnej izolácii počas materskej alebo rodičovskej dovolenky a vytvárať bezpečné a podnetné prostredie pre seba a svoje deti.
Slavka Polgárová, jedna zo zakladateliek Rodinného centra Hviezdička v Banskej Bystrici, opisuje, že potreba stretávania sa a zdieľania každodenných starostí a radostí bola hnacím motorom vzniku centra. V súčasnosti, najmä vo väčších mestách, sú ženy na materskej dovolenke často čiastočne izolované v domácnostiach. Materské centrá podporujú matky už v príprave na rodičovskú rolu ponukou kurzov predpôrodnej prípravy, podporných skupín nosenia a dojčenia detí. Ďalšie aktivity sú zamerané na rozvoj detskej tvorivosti a kreativity, vrátane kurzov s prvkami montessori pedagogiky, angličtiny, ako aj tanečných a pohybových kurzov. Lektormi sú často kvalifikovaní odborníci s relevantným vzdelaním, vrátane učiteliek, zdravotníčok, certifikovaných laktačných poradkýň a lektoriek výučby cudzích jazykov pre najmenšie deti.
Barbora Lunterová, ktorá študovala žurnalistiku a aktuálne študuje predškolskú a elementárnu pedagogiku, vníma materské centrum ako zázemie, kde po presťahovaní do nového mesta spoznala iné mamičky. Následne sa zapojila do chodu centra, ktoré je organizované na dobrovoľníckej báze. Vďaka tomu sú ceny aktivít výrazne nižšie ako v komerčných subjektoch. Zámerom centier je zostať dostupnými pre všetkých bez ohľadu na ich sociálne zázemie. Soňa Holíková z Únie materských centier však upozorňuje na finančné problémy, s ktorými sa centrá stretávajú, najmä kvôli komerčnému nájomnému a cenám energií.
Chod centier je zabezpečovaný z verejných zbierok, sponzorstva, prostredníctvom 2 percent z daní a grantových výziev. Neraz suplujú samosprávu v poskytovaní služieb pre rodiny, pričom paradoxne nie všade samospráva prejavuje dostatočný záujem. "Dvadsať rokov to vysvetľujeme a stále sa stáva, že samospráva nechápe, že služby pre rodiny nie sú jasle/škôlka. To je služba pre rodičov, aby mohli ísť do práce. My nie sme zariadenie pre deti a nechceme napĺňať znaky škôlky, kde sa deti odkladajú," vysvetľuje S. Holíková. Materské centrá poskytujú zázemie celej rodine, najmä v období príchodu nového člena.
Účasť dieťaťa na aktivitách v materskom centre so svojím rodičom mu umožňuje nadväzovať prvé sociálne kontakty bez strachu z odlúčenia, čím sa pripravuje na neskorší vstup do kolektívneho zariadenia. Dieťa sa učí zdieľať, čakať, ukladať hračky a rešpektovať priestorové hranice. Spoznáva potrebu rešpektovať autoritu inej osoby ako matky a učí sa od starších detí, pričom je vzorom pre mladších. Materské centrá tiež slúžia ako priestor neformálneho vzdelávania matiek, poskytujú im spätnú väzbu na ich prístup k dieťaťu a podporujú rozvoj rodičovských kompetencií. Únia materských centier organizuje vzdelávacie aktivity, ako napríklad certifikované vzdelávanie v Montessori pedagogike a medzinárodný projekt Axees zameraný na zvýšenie pracovných, sociálnych a digitálnych kompetencií žien.
Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) – podporné opatrenia
Okrem toho materské centrá poskytujú pochopenie a pomoc ženám v náročných situáciách, pričom Únia spustila projekt poradne pre ženy ohrozené domácim násilím. Materské centrá otvárajú nový svet a umožňujú ženám realizovať sa v činnostiach, ktoré by v predchádzajúcom zamestnaní nemohli vykonávať. V Banskej Bystrici aktívne pôsobia dve centrá, MC Mamina a RC Hviezdička, ktoré spolupracujú a koordinujú svoju činnosť, aby mamičkám ponúkli čo najširšiu paletu aktivít, vrátane spoločného organizovania podujatí ako Míľa pre mamu. Tento kooperatívny prístup je typický pre centrá v rámci jedného mesta. Slavka Polgárová je tiež iniciátorkou Baby salsy, cvičenia s dojčaťom v nosiči v latinskoamerických rytmoch, ktoré sa rozšírilo aj do iných centier prostredníctvom workshopov. Udržateľnosť aktivít v centrách závisí od nájdenia pokračovateľov, čo platí aj pre samotné fungovanie centier. Materské centrá, ktoré stoja najmä za matkami a sú pre ne a ich deti, každoročne pripomínajú Deň matiek podujatím Míľa pre mamu, ktoré je venované všetkým mamám s posolstvom o spoločnej túžbe vychovať svoje deti čo najlepšie a o zdieľanom strachu o ich blaho.
tags: #detske #centrum #a #jasle #rozdiel