Vývin reči je jedným z najfascinujúcejších procesov v živote dieťaťa a zároveň jednou z oblastí, ktorá rodičov často napĺňa túžobným očakávaním. Tešíte sa každému zamumlaniu, prvej slabike, ktorá možno nič neznamenala, no predsa je to pre vás veľký krok. Pochopiť, ako sa reč dieťaťa vyvíja, a vedieť, čo môžete očakávať v rôznych fázach, pomáha rodičom včas identifikovať potreby svojho dieťaťa a podporiť ho v jeho jedinečnej ceste za komunikáciou. Je však dôležité mať na pamäti, že v nasledujúcich informáciách možno nájsť orientačné údaje o rečovom vývine dieťaťa. Podčiarkujeme slovo „orientačné“, lebo isté odchýlky od priemeru ešte neznamenajú patológiu. Každé dieťa je individuálne a ani jednému nejde hneď všetko naraz.
Prvé kroky k reči: Od reflexného kriku k bľabotaniu
Cesta k slovám začína už v prvých dňoch života. Obdobie pragmatizácie, ktoré trvá od narodenia až približne do troch mesiacov, je charakterizované reflexným krikom. Tento krik je nápadný jednotvárnosťou výšky a farby hlasu, no je to prvý spôsob komunikácie dieťaťa. Už v tomto ranom štádiu, okolo tretieho mesiaca, môžeme pozorovať reakciu sacími pohybmi na hlas matky, čo naznačuje prvé spojenia s ľudským hlasom.
Okolo šiesteho mesiaca sa v rečovom vývine dieťaťa objavuje bľabotanie, čiže opakované vyslovovanie slabík. Hoci sa nám môže zdať, že ide len o náhodné zvuky, v skutočnosti dieťa trénuje svoje hlasivky a učí sa koordinovať dýchacie a artikulačné orgány. V tomto období sa zvuková produkcia postupne diverzifikuje a pripravuje pôdu pre zmysluplnejšie vyjadrovanie.
Deväťmesačné dieťa: Porozumenie a prvé vokálne prejavy
V čase, keď sa dieťa blíži k deviatim mesiacom, dochádza k výrazným pokrokom v jeho schopnosti porozumenia a v jeho vokálnych prejavoch. Hoci dieťa v tomto veku ešte veľa nevie povedať, jeho vnútorný svet sa už intenzívne rozvíja.
Čomu dieťa v tomto veku rozumie?Nie je toho veľa, no dieťa by mohlo rozoznávať svoje meno a iba pár dôležitých slovíčok - napríklad „ahoj“. Dieťa začína reagovať na jednoduché pokyny a na svoje meno, čo je kľúčové pre budovanie vzájomnej interakcie. Tento čas je dôležitý pre formovanie pozitívneho vzťahu s dieťaťom.
Aké zvuky a slabiky deväťmesačné dieťa produkuje?Okrem bľabotania dieťa v tomto veku vydáva zvuky pripomínajúce „g“ alebo „k“, vie povedať „m“, „v“, „p“ alebo „b“. Postupne sa začína sústrediť na vyslovovanie slovíčok ako „mama“ alebo „tata“, aj keď ich význam môže byť ešte veľmi široký a nemusí byť spojený výlučne s konkrétnou osobou. Tieto prvé, hoci aj nezmyselné, slabiky predstavujú pre rodičov veľký krok a dôvod na radosť.
Vznik gest a neverbálnej komunikácieOkolo deviateho mesiaca začína dieťa gestikulovať, naznačovať, že by niečo chcelo. Gesta sú dôležitou súčasťou ranej komunikácie a často predchádzajú prvým slovám. Dieťa ukazuje prstom, máva na pozdrav alebo natiahne ruky, aby ho niekto vzal na ruky. Toto je obdobie, keď sa prehlbuje schopnosť dieťaťa vyjadrovať sa aj bez slov, čo mu umožňuje efektívnejšie interagovať s okolím. Po dovŕšení desiateho mesiaca začína dieťa zapájať aj slová a spolu s gestami začínajú dávať väčší význam. Okrem pozdravov, ktoré určite doprevádzajú gestá, dieťa rozozná príslušníkov rodiny, vie ich pomenovať, hoci aj jedným či dvoma slabikami.
Obdobie dvanásteho mesiaca a prvé skutočné slová
V čase, keď sa blíži prvý rôčik vášho syna alebo dcéry, sa môžete tešiť na to, že v reči vášho dieťatka sa pravdepodobne objavia prvé detské slová. Tesne pred alebo po dvanástom mesiaci totiž zvyčajne dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov. Medzi prvými slovami sa najčastejšie vyskytujú slabiky, skratky prvých slov či novotvary. Pod novotvarmi rozumieme zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenováva predmety alebo činnosti, no nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí (napríklad „kiki“ pre kľúče, „gogo“ pre pero). Postupne sa bude zvuková stránka týchto slov meniť a viac sa podobať slovám, aké používajú dospelí. V skupine prvých slov sa tiež často vyskytujú citoslovcia ako „hau“, „mú“ či „bé“.
Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky A, O, U, E a I, a zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T. Z týchto zvukov dieťa zvyčajne skladá prvé slová.
Logopedičky v tejto súvislosti poukazujú na zaujímavosť vo vývine detskej reči a hovoria, že v období prvých slov dieťa prechádza fázou, kedy označuje viaceré veci rovnakým slovom. Napríklad, dieťa môže použiť slovo „kako“ na všetko, čo je špinavé, nečisté a zakázané - keď sa vykaká do plienky, ale aj keď vidí mláku, blato či dokonca kôstku v marhuli. Slovom „žiži“ pomenuje akýkoľvek zdroj svetla a tepla - lampu, rúru na pečenie, radiátor i baterku. „Havom“ môže označovať každé chlpaté zviera, ktoré má chvost, teda aj mačku alebo ovečku. Tieto zjednodušenia sú prirodzenou súčasťou učenia sa jazyka a postupne sa budú špecifikovať.
Rozšírenie slovnej zásoby a prvé vety (18. - 24. mesiac)
Obdobie od osemnásteho do dvadsiateho štvrtého mesiaca je charakterizované dynamickým rozvojom reči, ako v oblasti produkcie, tak aj porozumenia. Na začiatku osemnásteho mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje. Vyzerá to napríklad tak, že povie „mama“ a ukáže na mamu. Môže tiež spájať slovo a gesto, pričom každé z nich má iný význam, napríklad povie „daj“ a ukáže na čajík.
Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi šestnástym a dvadsiatym mesiacom, keď jeho dieťa povie napríklad spojenie „mama, daj!“. Ide o ďalší dôležitý medzník vo vývine reči dieťaťa.
Medzi prvými gramatickými javmi, ktoré sa objavujú počas rečového vývinu, je akuzatív vyjadrený bez predložky. Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo „bába“ v tvare (daj) „bábu“. Taktiež môžete očakávať, že sa objaví inštrumentál jednotného čísla, napríklad v podobe slov - „lyžičkou“, „autom“, „pusou“. Rovnako sa začína objavovať ohýbanie slovies. Možno u dieťaťa spozorujete vyjadrovanie rozkazovacieho spôsobu - „poď!“, a tak je to vývinovo správne. Tiež môžete očakávať vyjadrovanie tretej osoby jednotného čísla, napríklad v podobe slova „ide“. Postupne dieťa vyjadruje tretiu osobu množného čísla a až neskôr sa môžete tešiť na to, že začne hovoriť o sebe v prvej osobe - „idem“, „papám“.
V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje tiež otázka typu „kde je?“. Aj keď sa dieťaťu rozširuje slovná zásoba, výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje. Tak ako sa rozvíja reč dieťaťa, skvalitňuje sa aj úroveň porozumenia. Okolo dvadsiateho štvrtého mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám. Na konci dvadsiateho štvrtého mesiaca dieťa zvláda poskladať vetu z troch či štyroch slov.
Stať sa môže aj to, že dieťa začne rozoznávať tvary, nie však už konkrétne veci. Tak lopta môže byť pokojne aj mesiac. Na omyly má právo, veď je to len dieťa. To je dôkaz, že dieťa sa aktívne učí a experimentuje s jazykom a svetom.
Gramatická explózia a fáza „prečo“ (24. - 36. mesiac)
Obdobie od dvadsiateho štvrtého do tridsiateho mesiaca prináša ďalšie významné zmeny v jazykovom vývine. Vety ako „Bába spala.“ môžu zaznieť z úst detí po druhom roku ich života, keďže je to obdobie, kedy sa objavuje minulý čas slovies. Ak dieťa vo svojej výpovedi použije sloveso, môžete sa tešiť tiež na to, že okolo druhého roku sa vám začne prihovárať spôsobom - „spíš“, „spievaš“, „ideš“, čím vlastne vyjadrí druhú osobu slovies. Súčasne si deti osvojujú predložky ako „na“, „do“, „s“ či „v“. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do tridsiateho mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu. Okrem akuzatívu a inštrumentálu teda dieťa postupne produkuje rôzne slová v datíve, genitíve a v lokáli.
Otázkou „Čo je to?“ sa dieťa nepýta len na meno veci. Chce počuť, načo to je, ako to funguje, čo sa s tým robí. A hneď všetko aj vyskúšať. Niekedy nás dieťa prekvapí i vymysleným slovíčkom - „zametačka“ je metla, „hudriak“ je moriak, slovom „strelník“ označí poľovníka. Neskôr sa dieťa začína pýtať na osoby - „Kto je to?“, ale i na udalosti - „Čo (sa) stalo?“. Po prvýkrát sa začína vyjadrovať k blízkej budúcnosti (poletíme, zamiešam, idem plávať). V reči sa objavujú slová súvisiace s časom (teraz, potom, včera). Medzi novými slovami sú prídavné mená (veľký, malý, zlé, čisté, mokré).
Nielen v produkcii dominuje rozvoj gramatiky, ale podobný jav sledujeme aj v porozumení. Dieťa rozlišuje významy slov práve na základe ich malých rozdielov. Takým malým rozdielom môže byť napríklad koncovka slova. Je totiž rozdiel medzi slovom „topánka“ a „topánky“, a to práve v množstve, čomu dieťatko začína rozumieť. Napríklad, ak poviete dieťaťu „Vezmi autíčko a daj ho pod koberec,“ mladšie dieťa ho dá automaticky na koberec, keďže to vyplýva z jeho skúsenosti - hráva sa tak, že autíčkami po koberci jazdí. Porozumenie zložitých predložkových väzieb prichádza s dozrievaním kognitívnych schopností.
Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov. Tieto slová spája nielen do dvojslovných, ale aj troj- či štvorslovných viet. Po tridsiatom mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky.
Prichádza ale fáza, ktorú nie každý rodič zvláda s pokojom - fáza „prečo“. A je to zrejme najčastejšie slovo, ktorým vás dieťa zaplaví snáď hneď ráno po zobudení. Táto fáza je znakom obrovskej zvedavosti a túžby po poznaní.
Bežné vývinové odchýlky: Dysgramatizmy a vývinová neplynulosť
Povie vaše dieťa „koni“ namiesto „kone“ a „povedaj“ namiesto „povedz“? Nezľaknite sa, ak v tomto období netvorí gramatiku úplne správne. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne a dokonca sa objavujú príležitostne aj u starších detí, najmä ak ohýbajú menej známe slovo. Dieťa v čase, keď sa oboznamuje s gramatickým systémom jazyka, spočiatku veľmi dôsledne uplatňuje nejaké gramatické pravidlo. Napríklad často dieťa počuje a používa slová „daj“, „hľadaj“, „hádaj“ a podľa nich ohýba aj ďalšie slovesá - „povedaj“, „ukázaj“… Množné číslo slov sa najčastejšie tvorí príponou „i/y“ - balóny, deti, hračky, báby, preto povie „koni“ namiesto „kone“ alebo „ľudi“. Logopedičky zdôrazňujú, že po hranicu štvrtého roku je to normálne a ide v podstate o pozitívny fakt, že dieťa o jazyku vlastne premýšľa a snaží sa aplikovať naučené pravidlá.
Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, sa stáva, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulosti. Môže napríklad opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo (Mo-mo-mo-moja maminka príde. Moja moja moja maminka príde). Alebo zamení slovo či spojenie s tým, že zmysel povedaného ostáva rovnaký. Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, sú sprievodným javom vývinu reči. Spomeňte si, ako dieťa začínalo chodiť - občas sa potklo, zakoplo, spadlo, poskočilo. Podobne to vyzerá v reči. Niečo zopakuje, opraví, urobí pauzu, vsunie hlásku či slovo. Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania. Odborníčky zdôrazňujú, že vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako šesť mesiacov.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
V odbornej literatúre sa za magickú hranicu „rozrozprávania sa“ pokladá tretí rok života dieťaťa. Ak nachádzate u svojho dieťaťa v porovnaní s orientačnými tabuľkami oneskorenie vývinu jeho rečových schopností a máte určité pochybnosti, môžete sa obrátiť na najbližšieho logopéda. Ten vám poradí zásady správnej stimulácie rečového vývinu v závislosti od momentálnej (dosiahnutej) úrovne reči dieťaťa a úrovne, na ktorej by sa malo nachádzať.
Je dôležité vylúčiť aj možné fyziologické príčiny oneskorenia reči, ako sú napríklad problémy so sluchom. Ak máte pocit, že dieťa horšie počuje alebo má opuch za bubienkom, môže mať problém s oneskoreným nástupom reči. Návšteva pediatra a prípadné ORL vyšetrenie sú v takom prípade na mieste. Ako hovorí jedna z mamičiek: „Ja teda nie som hviezda pravopisu, ale toto je zle celé. Každopádne choď s ním na ušné - možno horšie počuje alebo má opuch za bubienkom, tie deti majú problém s oneskoreným nástupom reči riadny.“ Iná mama dodáva: „Syna mi museli napokon operovať, jeden sluchovod zjazvený a úplne zarastený, druhé ucho 40%… ťažké srdce som mala na pediatričku, čo stále mlela, že veď komunikuje… no áno v situácii jeden na jedného odčítal s pier v tom veku ako profík… ale v kolektíve to bolo na depku, mne to úplne doplo až vtedy, keď som pri ňom večer vysávala izbu a on proste nič…“ Tieto skúsenosti podčiarkujú význam včasnej diagnostiky.
Ako podporiť rečový vývin dieťaťa?
Hoci je každé dieťa individuálne, ani jednému nejde hneď všetko naraz. Najskôr sa jeho slovná zásoba buduje pomaly, pár slovíčok mesačne. Nebojte sa teda, ak nejde všetko tak rýchlo ako susedovej Zuzke. Každé dieťa sa vyvíja svojím tempom. Najskôr sa ale naučia podstatné mená, potom slovesá a až nakoniec prídavné mená. Ani vety nebude dieťa hneď skladať, začne s nimi postupne.
Kľúčové aspekty podpory reči:
- Vytvorte si s dieťaťom pozitívny vzťah hneď od začiatku. Emocionálne puto je základom pre všetky formy učenia, vrátane jazyka.
- Komunikujte a cvičte s dieťaťom. Rozprávajte sa s ním neustále, opisujte, čo robíte, pomenúvajte predmety. S dieťaťom okrem komunikácie aj cvičte. Ktoré aktivity možno robiť s malým dieťaťom? Hrajte sa s ním s hračkami, čítajte mu, spievajte. To všetko podporuje jeho kognitívny a rečový vývin.
- Čupnite si k dieťaťu. Keď s ním rozprávate, čupnite si, aby videlo vaše ústa. Pomáha to dieťaťu vizuálne sledovať pohyby pier a jazyka pri artikulácii.
- Používajte jednoduché vety. Dajte prednosť krátkym a jasným pokynom, ako napríklad „daj ruku“, „daj mi auto“, „sadni si“. Takáto priama a zrozumiteľná komunikácia je pre dieťa ľahšie spracovateľná.
- Reagujte na jeho prejavy. Odpovedajte na jeho bľabotanie, úsmevy a gestá. Ukážte mu, že ho počúvate a rozumiete jeho pokusom o komunikáciu.
- Nechajte ho experimentovať. Dovoľte dieťaťu robiť „chyby“ vo výslovnosti a gramatike. Tieto chyby sú súčasťou učebného procesu.
Širšie aspekty detského vývinu a ich vplyv na reč
Je úžasné, čo deti dokážu, keď im k tomu dáme príležitosť. Deti sú z vývinového hľadiska najrozlišnejšou skupinou populácie. Počas docela krátkej doby, v období približne od narodenia do dospievania, dochádza v porovnaní s ostatnými životnými dekádami, k pomerne prudkému a zásadnému vývoju jedinca. Aký tento vývoj je, určuje potom celý jeho ďalší život.
V dnešnej dobe dospievajúci dozrievajú celkovo pomerne neskôr, než tomu bolo napríklad pred sto a viac rokmi. Vďaka lepšej výžive síce fyzicky dozrievajú skôr, ale psychosociálna dospelosť sa naproti tomu posúva vekovo vyššie. Deti sú tak dlhšie deťmi. Aby sme nekrivdili mládeži, dospievajúcim trvá dlhšie, než sú schopní sa celkom postaviť na vlastné nohy. Hovorí sa, že nie sú ani deťmi, ale ani ešte dospelými.
Oproti tomu, v dnešnej dobe, tak bohaté na podnety, informácie a výdobytky modernej techniky, s dôrazom kladeným na výkon, sú dnešné deti akosi „inteligentnejšie“, než tomu v porovnaní v rovnakom veku u predtým narodených generáciách. Odborné štúdie poukazujú na lepšie výkony dnešných detí v inteligenčných testoch, než tomu bolo povedzme o štyridsať rokov skôr, preto sa inteligenčné a iné testy neustále vyvíjajú a prispôsobujú sa požiadavkám modernej doby. Možno, a to je docela škoda, je tento trend priaznivejší na úkor vývoja iných dôležitých vlastností osobnosti, ako sú napríklad emocionálny a morálny vývoj, a iné, než materiálne hodnoty.
Napriek tomu, využime dnešnú dobu a možnosti, ktoré máme, a venujme sa teraz výkonom v poznávacích, teda kognitívnych oblastiach. Postavte vedľa seba trojročné dieťa a sedemročné dieťa. Oboje spadajú do kategórie deti, ale všetci vidíme, aký výrazný kognitívny posun počas piatich rokov dieťa dosiahlo. Vývoj kognitívnych schopností u detí je veľmi zložitý a má svoje zákonité etapy.
Vďaka značnému skvalitneniu stravy v posledných desaťročiach dostáva mozog našich detí väčší prísun vitamínov a látok potrebných pre optimálny rozvoj vrodených dispozícií a schopností, vrátane tých mentálnych. Otázkou ale je, nakoľko majú deti a dospievajúci v škole možnosť tieto dispozície optimálne rozvinúť.
Trendom dnešnej doby sú počítače a počítačové hry. Nie všetky deti a mládež majú ale tú motiváciu svoj vrodený potenciál ďalej rozvíjať. Často ich k tomu nikto nevedie, hoci napríklad len preto, že nevie o možnostiach, ktoré existujú. Počítač a internet má dnes obrovskú výhodu v tom, že je na každej škole a takmer v každej domácnosti. Je teda relatívne ľahko dostupný a lacný. S tým prichádza aj možnosť tréningu vlastných schopností a zručností. Komerčne je medzi deťmi a mládežou rozšírených mnoho hier, ktoré síce osobnosť nejakým spôsobom stimulujú, otázkou ale je, či je to vždy k ich vlastnému dobru a rozvoju. Váš život, čas a mozog by mal patriť vám a nie nejakej inštitúcii, ako povedala Grace Llewellyn. V konečnom dôsledku je rozhodujúce, ako sú tieto nástroje a príležitosti využívané na podporu celkového, harmonického vývinu dieťaťa, vrátane jeho rečových schopností.
tags: #devatmesacne #dieta #pravopis