Čítanie je najjednoduchší a najdostupnejší spôsob, akým rozvíjať dieťa. Navyše knihy majú úžasnú výhodu, že vďaka zapojeniu rodiča dokážu rozvíjať každé dieťa primeraným tempom. Odborníci odporúčajú, že deťom by sme mali čítať aspoň 20 minút denne a začať s tým skôr, ako dovŕšia 2 roky. I napriek mnohým benefitom však zaznamenávame pokles čítania kníh, ktorý sa už dlhodobo dáva do súvisu aj s nárastom používania technológií. Lenže v každej rodine si priestor na knihy môžeme vytvoriť. Stačí, ak sa na budovanie vzťahu dieťaťa s knihami sústredíme a povieme si, že to bude pri výchove jednou z našich priorít.
Mnohé malé deti rady počúvajú príbehy, no starším deťom môže čítanie pripadať ako fuška, najmä ak do ich života vstúpia mobily, počítače a tablety. Rodičia a učitelia ich neustále motivujú k čítaniu, ale to neznamená, že ich čítanie aj baví. Väčšina detí si nedokáže z vlastného záujmu zobrať knihu do rúk, a to niekedy vzbudzuje až agresivitu. Našťastie existuje mnoho účinných stratégií, ktoré môžu rodičia použiť na to, aby pomohli svojmu dieťaťu skutočne si čítanie užiť a zamilovať sa do neho.
Prečo je čítanie pre deti kľúčové?
Čítanie knižiek je jednou z foriem, ako rozvíjať osobnosť dieťaťa. Prináša nespočetné množstvo výhod, ktoré ovplyvňujú rôzne aspekty jeho vývoja.
Komplexný rozvoj kognitívnych schopností
Vďaka čítaniu dieťaťu pomáhame rozvíjať hlavne obohacovanie slovnej zásoby, sluchové uvedomovanie, schopnosť počúvať s porozumením, sústrediť sa na slovo a na počúvaný príbeh, spracovávať informácie a tvoriť predstavy. Príbehy deťom tiež pomáhajú myslieť v súvislostiach, vysvetľovať to, čo cítia, hľadať kontext, nachádzať príčinu a následky. Deti, ktoré čítajú alebo ktorým sa číta, si rozvíjajú svoju fantáziu a schopnosť kreatívne myslieť. Už v období od 3 do 6 rokov sú u dieťaťa vyvinuté všetky zložky psychiky - vnímanie, predstavivosť, pamäť, pozornosť a vôľa. V tomto veku je dieťa schopné sústrediť sa na rozprávanie a porozumieť mu. Prostredníctvom literárnych textov je rozvíjaná jeho intelektuálna, zmyslová a emocionálna oblasť. Umelecké slovo je nenahraditeľné v obohacovaní slovnej zásoby a v porozumení textu. Rozprávkoví hrdinovia sa často pre dieťa stávajú vzorom.
Emocionálny a morálny vývin
Čítanie tiež zlepšuje pamäť, dotvára morálne hodnoty či vytvára vzťah k vzdelaniu. Ako hovorí detská psychologička Mgr. Miroslava Šimegová, „Morálny vývin dieťaťa ako súčasť utvárania osobnosti je podmienený sociokultúrnou skúsenosťou dieťaťa, ktorú môže získať aj prostredníctvom prezentovaných príbehov - rozprávok, ktoré dieťa intenzívne prežíva“. Dieťa akceptuje pravidlá, ktoré mu prezentujú výchovné autority, ešte nemá vlastný názor a za správne považuje to, čo mu predurčujú dospelí, čo je dobré (očakávané, vhodné) a čo naopak zlé, neprípustné (nevhodné). S morálnym vývinom dieťaťa súbežne zároveň prebieha aj jeho emocionálny vývin, nakoľko dieťa ku všetkému, čo poznáva a prežíva, zaujíma určitý vzťah - emócie, rovnako k postavám a dejom prezentovaným v rozprávkach (dobrá princezná je pekná, zlá ježibaba je škaredá). Z tohto dôvodu je vhodné, pokiaľ sú rozprávky v tomto veku jednoznačné, postavy sú identifikovateľné ako dobré či zlé a príbehy sú dejom primerané - dieťa v nich vie rozoznať dobré a zlé.
Mgr. Miroslava Šimegová ďalej dodáva, že podstatou prevencie je pôsobiť na deti v útlom veku tak, aby získali základné predpoklady pre vek primeranú odolnosť voči stresu a negatívnym zážitkom, schopnosť robiť samostatné, resp. správne rozhodnutia, schopnosť konštruktívne riešiť problémy, prípadne si vyhľadať pomoc pri ich riešení, vyhranený negatívny vzťah, resp. postoj k užívaniu návykových látok a prejavom agresívneho správania, uplatňovanie adekvátnych sociálno-psychologických (komunikačných) zručností. Deti sa učia sedieť na mieste, počúvať a sledovať dej, čo posilňuje ich schopnosť sústrediť sa na jednu úlohu. Keď deti počúvajú alebo čítajú o emóciách, učia sa ich rozpoznávať a rozumieť im.
Zdravotné a duševné benefity čítania
Čítanie je pre deti nesmierne dôležité. Vďaka knihám si rozvíjajú poznanie, city, empatiu a prežívanie reálneho sveta. Je neoddeliteľnou súčasťou školy a vzdelávania počas celého života, a taktiež zvyšuje povedomie o svete okolo nás a zlepšuje duševné zdravie. Čítanie človeka upokojuje, prináša radosť, znižuje krvný tlak, povzbudzuje hormóny šťastia a spomaľuje srdcovú frekvenciu. V mnohých ohľadoch čítanie dáva základ životným zručnostiam, ktoré budú deti potrebovať, keď vyrastú. Gramotnosť a čítanie idú ruka v ruke. Okrem toho čítanie človeka môže urobiť pokojnejším a šťastnejším.
Význam čítania v ranom detstve
Kniha je predmetom rozvoja osobnosti i myslenia už u našich najmenších vo veku od jedného do troch rokov. V tomto období dieťa vníma knihu ako hračku. Dokáže si k nej vytvoriť prirodzený a nenútený vzťah. Aby však túto „hračku“ dokázalo vhodne využiť vo svoj prospech, potrebuje dospelého človeka, ktorý mu bude v tomto svete prirodzeným sprievodcom. Tým najvhodnejším človekom je rodič. Čítanie od útleho detstva nemusí sprevádzať len samotné čítanie kníh, niekedy sa oveľa hodnotnejšie javí práca s textom, komunikácia o ňom, analýza konania postáv, hľadania dobra či odsudzovanie zla. Dieťa sa dokáže s postavou porovnávať, nachádzať vlastné prežívanie, konanie.
Doc. Svetlana Kapalková, PhD., logopédka pôsobiaca na Katedre logopédie, upresňuje, že „Zahraničné štúdie ukazujú, že počet detských kníh a frekvencia toho, ako často dieťaťu rodičia čítajú, má zásadný vplyv na jeho jazykovú úroveň v mladšom predškolskom veku (cca 4 roky veku).“ Mgr. Ľudmila Mičianová, logopédka, hovorí, že čítanie je jedna z najúžasnejších aktivít, ktoré môže rodič so svojím dieťaťom robiť. Vďaka čítaniu podporujete aj rozvoj jazykových schopností dieťaťa. Dávate dieťaťu dar v podobe bohatej slovnej zásoby, lepšieho porozumenia a schopností, ktoré pomôžu v rozvoji jeho gramotnosti a cibrení pozornosti aj pamäte. Odborníci zistili, že deti v jazyku napredujú viac, ak sa zameriame na obsah a význam textu, a ak sa učia neformálnym spôsobom. Pamäť detí je totiž daná hĺbkou ich porozumenia. V jednom z výskumov sa deti pohotovo naučili informácie neformálnym spôsobom, keď ich spracovali do hĺbky, no mali ťažkosti sa slová učiť naspamäť.
Vytváranie čitateľského prostredia a návykov
Pre úspešné budovanie lásky k čítaniu je nevyhnutné vytvoriť pre dieťa stimulujúce prostredie a pravidelné návyky.
Rodičia ako kľúčoví sprievodcovia
Deti tak, ako pri iných činnostiach, aj pri knihách vidia vzor vo svojich rodičoch. Pokiaľ vidia svojich rodičov, ako s knihou manipulujú a čo s ňou robia, stáva sa predmetom aj ich záujmu. Je to čas, ktorý venujú iba jemu, a to má pre dieťa obrovský význam, hovorí Mgr. Miroslava Šimegová o význame čítania a dodáva: „Minúty strávené rodičom pri detskej postieľke s rozprávkovou knihou v ruke a hlasným zanieteným čítaním rodiča sú pre dieťa fascinujúcim zážitkom, upokojujú ho, pripravujú na spánok, ale aj spôsobujú radosť a motivujú“. Vytrvalosť musí prichádzať od rodičov. Mnoho mamičiek má mnoho plánov a energie, čo budú s novonarodeným dieťatkom robiť. Niektoré už pred samotným pôrodom svojmu dieťatku čítajú, spievajú alebo s ním komunikujú. Entuziazmus ich neopúšťa ani v prvých rokoch po narodení. S nadšením zoznamujú svoje ratolesti s písmenkami, s radosťou im čítajú rozprávky. Postupom času sa však nadšenie nenápadne vytráca. Dieťa zostáva s knihou buď osamotené, alebo ju úplne navždy odloží na poličku a vrhne sa na iné aktivity. No varovania psychológov i pedagógov jasne naznačujú, že aj v mladšom či staršom školskom veku okrem čítania v škole aj čítanie v rodinách má svoj veľký význam. Možno si to neuvedomujeme, ale vedieť čítať, porozumieť textu, diskutovať o ňom, to je nenahraditeľný základ pre celý ďalší život.
Čítací rituál a pravidelnosť
Pravidelnosť je základom pokroku vo všetkom a rovnako aj v čítaní. Každý deň si vymedzte spoločný čas na čítanie. Môže to byť po škole, pred večerou alebo pred spaním. Odborníci odporúčajú, že deťom by sme mali čítať aspoň 20 minút denne. Urobte si z čítania rutinu, ktorú opakujete každý deň. Radšej si nájdite čas 4-krát do týždňa po 15 min. ako 1-krát hodinu týždenne. Podpora rutiny, dôslednosti a opakovania pomôže čítať zo zvyku. Ak je to možné, snažte sa, aby sa čas na čítanie vyskytoval každý deň. Malo by to zahŕňať čas, keď si deti prezerajú alebo čítajú knihy samy a čas, keď im knihu číta dospelý. Okrem toho sa snažte 15 až 30 minút denne čítať pred spaním. Dôležité je dieťaťu čítať aj vtedy, keď máte dojem, že ani ho to veľmi nezaujíma alebo text na sto percent nevníma. Aj v takýchto situáciách je čítanie dôležité, lebo aspoň budujete návyk. Deti si postupne zvyknú, že sa v rodine číta každý deň a postupne sa začnú na čítanie tešiť.
Výber vhodných kníh
Ak chcete, aby rozprávka dieťa čo najviac obohatila, siahnite po knihe. Vyberať knihu pre dieťa by sme mali hlavne vzhľadom na jeho vek - vývinovú úroveň, schopnosti, ale aj individuálne špecifiká (zážitky, rodinná situácia, prípadné krátkodobé ciele a pod.). Významný rozvoj osobnosti dieťaťa možno dosiahnuť práve prostredníctvom tradičnej čítanej rozprávky, príbehu s jasným dejom, šťastným koncom, dobrými i zlými postavami. Ide o rokmi overený recept na pokojný spánok detí, ale zároveň spôsob, akým prirodzene vniesť do života dieťaťa aj mravné normy a hodnoty. Rozprávky sú vyjadrením vnútorného sveta človeka, najjednoduchším a najčistejším výrazom psychických procesov v historickej podstate ľudstva. Predškolské obdobie je charakteristické počiatkom rozvoja prosociálneho správania a empatie dieťaťa, preto je veľmi vhodné, keď rozprávky toto správanie potencujú. Odborníci zastávajú názor, že deti by mali byť obklopené dobrými knihami, pričom platí skôr princíp kvality, než kvantity. Úlohou nás, rodičov, je teda obklopiť deti skôr kvalitnými knihami, ktoré sú vhodné pre jeho vek, a teda i jeho aktuálne rečové schopnosti. Knihy ponúkať, nevnucovať. Aby bolo spoločné čítanie úspešné, je dobré ponechať vždy dieťaťu možnosť vybrať si z knižnice knihu, ktorú chce práve čítať. Rodič tak zároveň môže odpozorovať, ktoré knihy dieťa preferuje. Ako prvé je dobré zvoliť správnu formu knihy. S knihami sa dieťa môže prvýkrát zoznámiť už formou látkových kníh.
Kniha by mala byť pre dieťatko zaujímavá jej témou. Pri malých deťoch je dobré zvoliť práve tie, s ktorými sa dieťatko stretáva v reálnom živote a sú mu blízke. Takto môže kniha pomôcť spracovať to, čo dieťatko aktuálne prežíva - či už pozitívne alebo pre dieťa náročné - strach, škôlka, nočník, hnev, či príchod súrodenca. Pri výbere témy knihy je zároveň dobré prihliadať i na aktuálny záujem dieťatka, ktorý môže byť rôzny (autá? bábiky? zvieratá?). Nie každá kniha musí zafungovať u všetkých detí. Vlastný vkus môžu mať deti i na typ ilustrácií. Netrápte sa, ak si dáte námahu, vyberiete podľa vás výbornú knihu a dieťatko o ňu práve teraz nejaví záujem. Stáva sa, že napríklad netrafíme vkus dieťatka, alebo na knihu ešte musí „vyzrieť čas“. Knihy dieťatku ďalej ponúkajte, nevnucujte, no zároveň s ním miesto tých „vašich“ čítajte tie „jeho“, ktoré si dieťa samo vyberie. Ponechajte mu slobodu voľby čo chce čítať. Záujem dieťaťa je jedným z kľúčov k úspechu. Všímajte si zároveň, o ktoré knihy sa viac zaujíma (akú má kniha tému, typy ilustrácií, text). Logopedička Mgr. Ľudmila Mičianová spolu s Mgr. Janou Kováčovou a ilustrátorkou Petrou Lukovicsovou vytvorili špecifické knihy pre najmenšie deti ako napríklad „Ham Ham“ o jedení, „Šup Šup“ o obliekaní a „Čľup Čľup“ o kúpaní. Tieto knihy sú prispôsobené ranému detstvu, s jednoduchými textami a výraznými ilustráciami.
Záujem dieťaťa o knihy môžete zvýšiť aj tým, ak mu vyberiete vhodnú a kvalitnú knihu. Pomôcť Vám pritom môžu odporúčania webových stránok o detských knihách, napr. www.citajmesispolu.sk, www.uletsknihou.sk alebo www.pampuch.sk. Ďalším trikom, akým prebudiť záujem dieťaťa o príbehy, sú audiorozprávky. Na trhu je z nich v súčasnosti už veľký výber a príp. ťažkosti s výberom môžete vyriešiť aj tak, že si pustíte detské rádio (www.radia.sk/radia/junior), ktorého vysielanie sa zameriava na rozprávkové hry, monologické rozprávky, detskú literatúru, či detské pesničky.
Odklon od obrazoviek
Ak chcete, aby rozprávka dieťa čo najviac obohatila, siahnite po knihe a nevyberte obrazovku. Pri čítaní knihy a pri sledovaní rozprávky na obrazovke sa zapájajú iné časti mozgu. Pri počúvaní čítaného textu sa mozog viac zaoberá spracovaním slov (pri sledovaní ide skôr o spracovanie vizuálnych informácií) a práve dobrá sluchová pozornosť je pre dieťa v škole veľmi potrebná. V porovnaní s knihou je dieťa pri sledovaní bombardované rôznymi efektami - výkriky, dramatická hudba, svetelné a iné obrazové efekty - ktoré neustále upútavajú jeho pozornosť. Ak by sa aj chcelo zamyslieť, spracovať z toho, čo vidí nejakú informáciu, rýchle striedanie efektov mu tu neumožňuje. Média tiež často vyvolávajú v dieťati strach a fóbie. Je totiž rozdiel, ak napr. o zlom vlkovi dieťa počuje pri čítaní a nevie, ako vyzerá jeho rozpárané brucho alebo to vidí na obrazovke (v prípade knihy si to psychika dieťaťa vykreslí tak, ako to dieťa znesie). Tak isto elektronické knihy a čítačky by sme mali najmä pri najmenších používať opatrne, pretože tiež obsahujú pridané efekty ako zvuky či animácie, a to môže samotné čítanie ovplyvňovať.
Dostupnosť kníh v domácom prostredí
Myslím, že je dobré, keď knižka nie je vyložená niekde hore na poličke, kde na ňu dieťa nedočiahne a kde ani nie je v jeho zornom uhle. Je lepšie, keď je dostupná rovnako ako iné hračky, keď si ju môže vytiahnuť, zobrať a hrať sa s ňou. Hoci je z toho trošku neporiadok, podľa Mgr. Ľudmily Mičianovej to je pekný neporiadok. Lebo tomu, čo máme na očiach, sa venujeme a to nás zaujíma. Podobné je to s knihami v detskej izbe. Dieťa si ju zoberie, keď ju má na očiach. Existujú aj takzvané Montessori police, na ktorých majú deti vyložené knižky čelom dopredu a vidia na ne. Mgr. Jana Kováčová dodáva, že knižky nie sú len na čítanie, ale sú to v podstate aj hračky. Podľa nej je skvelé, keď sú aj úplne najmenšie bábätká obložené tými kontrastnými knižkami. Kniha je totižto objekt, nie len obsah. Deti si ju vedia čítať, ale aj ňou buchnúť súrodenca po hlave, keď je to potrebné. Vedia sa s ňou hrať, stavať veže, ploty, použiť ju ako schodík alebo zábranu. Petra Lukovicsová spomína, že u nich boli knihy súčasťou hračiek, takže sa vôbec nezamýšľala, ako deťom knižky ponúknuť. Neprekážalo jej, keď sa s nimi hrali, aj keď ich nejakým spôsobom trochu zničili.
Interaktívne čítanie a zapojenie dieťaťa
Čítanie by nemalo byť pasívnou činnosťou. Aktívne zapojenie dieťaťa a interakcia s textom sú kľúčové pre hlbšie porozumenie a rozvoj.
Čítajte s dieťaťom, nie dieťaťu
Ukazuje sa, že porozumenie textu pre dnešné deti nie je jednoduché. Dokážu síce prečítať písmená, ale často im uniká obsah a zmysel, kvôli ktorému text čítajú. Neraz to vyplýva z toho, že dieťa vynakladá veľké úsilie na identifikáciu slov a nezostáva mu už energia, aby spracovalo aj obsah. Možno tomu predchádzať vďaka spoločnej diskusii o tom, čo ste čítali. Odborníci sa zhodujú v tom, že práve čítanie s dieťaťom je najlepší spôsob, ako v ňom vzbudiť lásku k čítaniu. Cieľom je, aby sa čítanie stalo sociálnou aktivitou, aby dieťa s knihou neostávalo osamotené. Tým, že si dieťa pri čítaní buduje vzťahy a emocionálne puto s najbližšími členmi rodiny, zároveň sa u neho vo veľkej miere podporuje aj zvedavosť, chuť dávať otázky a radosť z čítania a poznávania. Dôležité je, aby dieťa cítilo potešenie, a to najlepšie prežije spolu s ďalšími členmi rodiny. Kým je dieťa malé, tak sa napríklad striedajte v čítaní nahlas. Už len tým, že dieťa počúva, buduje si slovnú zásobu, učí sa porozumieť textu, vníma hlásky, slabiky, slová, vety. Môžete sa striedať tak, že čítajú rodičia a tiež starší súrodenci. Využívajte pri čítaní prozodický systém, teda pauzu, melódiu, dôraz, meňte silu hlasu. Hrajte sa s vetami a priamou rečou. Neskôr, keď sa dieťa naučí čítať, automaticky začne aj ono čítať nahlas a ostatní ho budú počúvať. Ak máte deti, ktoré už vedia čítať, môžete aj naďalej v tejto aktivite pokračovať. Tým, že dieťa môže príbeh počúvať a nemusí ho samo čítať, si ho niekedy ešte viac užije. Dôležité je aj to, že vidia váš záujem o čítanie, cítia vašu energiu, vaše oduševnenie pre túto činnosť a to všetko im pomáha stále viac milovať knihy. Dieťa nemá pasívne sedieť a rodič čítať. Nemáme chŕliť otázky a dieťa stroho odpovedať. Pýtajte sa menej, viac komentujte. Pozorujte reakcie dieťaťa. Nielen tie, ktoré počuť. Deti reagujú pohybom, zvukom, pohľadom. To všetko môže byť pokus dieťaťa o zapojenie sa do čítania. Vnímajte to a oceňte to.
Diskusia a porozumenie textu
Ak máte staršie deti a už si každý v rodine číta len sám, nezostávajte po zážitkoch z čítania osamotení. Čím viac deti diskutujú o knihách, tým lepšie dokážu vyjadriť, aký význam text pre ne má a dokážu aj lepšie rozprávať o svojich myšlienkach. Rozprávanie o textoch má obrovský význam hlavne pre tie deti, ktoré majú problémy s porozumením textu. Dobré je, keď rodičia majú tiež prečítanú knihu, ktorú dieťa práve číta a dávajú otázky. Otázky tiež nútia dieťa premýšľať. Pomôcť si môžete napr. otázkami: „Kde sme to včera prestali? Čo si myslíš, čo sa stane ďalej ?“ Požiadajte svoje dieťa, aby predpovedalo, čo sa stane ďalej, zhrňte, čo sa zatiaľ stalo alebo sa spýtajte, prečo postava urobila to, čo urobila. Aj takto formujete kritické myslenie, slovnú zásobu, tvorbu viet a chuť rozprávať. Ak dieťa niečomu nerozumie, hneď mu to vysvetlite, prípadne sa problémovej téme venujte aj v iných zdrojoch. Táto stratégia odporúča presahovať rámec knihy a podnecovať dieťa k diskusii, čím sa rozšíri jeho myslenie. Dieťaťu pomôžeme predvídať, čo sa v príbehu stane („Čo myslíš, že sa stane, keď sa vlk pokúsi fúknuť do domčeka z tehál?“), porovnávať a dávať do kontrastu („Tento psík je maličký, ako pes tvojej kamarátky Janky.“), rozprávať o pocitoch („Chlapec nemôže nájsť svoj balón. Vyzerá veľmi smutný.“), spájať príbeh so skúsenosťami dieťaťa („Pamätáš sa, keď si stratila bábiku a bola si smutná?“).
Prepájanie s realitou
To, čo čítame, môžeme spájať s prežitými situáciami a konaním ľudí. S deťmi môžeme hovoriť o tom, čo sa deje v škôlke alebo v škole, vo vzťahoch a pod. Všetky tieto momenty ešte viac vťahujú do deja, lebo sa im situácie zdajú známe. Dieťa príbehu lepšie porozumie, ak dej prepojíme s jeho vlastnými skúsenosťami. Ak si napr. dieťa spomenie na svoju skúsenosť s pádom bábiky, lepšie pochopí príbeh o tom, ako bábika spadla. Vďaka knihám majú deti možnosť stretávať sa s imaginatívnym jazykom.
Dramatizácia a humor
Dramatizujte tam, kde treba. Vtiahnite dieťa do príbehu a buďte aj vy jeho súčasťou. Ako? Tým, že zmenou v hlase prejavíte nadšenie, radosť, stvárnite smútok či očakávanie. Tak, že vytvoríte zaujímavú atmosféru, do ktorej sa deti budú chcieť opätovne vracať. Žartujte. Humor je lákadlo, ktorému deti ťažko odolávajú. Používajte čosi nezvyčajné na upútanie. Nezvyčajný zvuk (júuj, AHA!, AJAJAAAAJ, no toto?? Fúha) môže pomôcť upútať pozornosť, keď ju dieťa stráca. Vtedy môžete poštekliť, pobozkať. Zapájajte pohyb a spievajte. Keď v knihe postavy tancujú, kývajú, tlieskajú, môžete to chvíľku robiť i vy. Vidíte medvedíka- zaspievajte si kúsok piesne Medveďku daj labku. Pohyb a spev deti milujú. Mgr. Ľudmila Mičianová pripomína, že je dôležité byť trošku aj prehnaní, čo sa týka mimiky. Napríklad keď čítame, že bábätko si dalo do pusy vreckovku a ocinko na obrázku je zhrozený, aj my potom spravíme také „ooooch“ a vyzeráme zhrozene, prehnane a smiešne. Dieťa číta výraz našej tváre, číta naše pohyby, vníma naše gestá. Gestá sú veľmi dobrý pomocník, počas rozprávania sa s deťmi aj počas čítania.
Úloha otcov
Nech s deťmi čítajú (aj) otcovia. Mamy a otcovia reagujú pri čítaní rozprávok odlišne. Otcovia pritom už len svojou prítomnosťou dokážu deti vtiahnuť do deja oveľa viac. Mgr. Ľudmila Mičianová a Petra Lukovicsová zdôrazňujú, že čítanie by mala byť spoločná činnosť maminy, ocina, nejakého príbuzného alebo staršieho súrodenca s dieťaťom.
Špecifiká čítania s najmenšími deťmi
Čítanie s maličkými deťmi je špecifické, ale veľmi dôležité. Často si myslíme, že začneme dieťatku čítať, keď bude mať štyri, päť rokov, a budeme mu čítať rovno dlhé knižky. Myslíme si, že keď má rok, je na to ešte skoro. Lenže ono to nepríde samo, že ho to zrazu v neskoršom veku začne baviť, je dôležité začať s čítaním skôr.
Začiatok už od narodenia
Načúvať príbehom a vnímať váš hlas, intonáciu a rytmus deti dokážu už od bábätka. Čítať dieťatku má zmysel už od prvých mesiacov života. Samozrejme na začiatku ide skôr o to, aby sa dieťa zoznámilo s knihou. Do 8. mesiaca je správanie dieťaťa nezámerné - so všetkými vecami a hračkami sa hrá rovnako. Približne od 6. mesiaca dieťa začína rozlišovať hlásky svojho materinského jazyka. Ako túto schopnosť získa? Počúvaním. Počúva, keď komentujete činnosti okolo neho. Počúva, keď pomenúvate predmety. Počúva, keď mu čítate. Približne medzi 8. a 12. mesiacom dieťa začína rozumieť jednoduchým slovám a frázam. Mgr. Jana Kováčová pripomína, že rodičia si často neuvedomujú, že už keď nosia maličké dieťa na rukách a rozprávajú mu: „aha, lampa, a čo tu títo ľudia robia? tu máme gauč, stôl, toto varíme, pozri, auto, psík“ a podobne; že tým dieťaťu v podstate čítajú, učia ho komunikovať. To je ten prvý spôsob, keď naň nahlas rozprávajú a zoznamujú ho so svetom.
Senzomotorická hra a zmyslové vnímanie
Samozrejme, treba mať reálnu predstavu, že bábätko vydrží pri čítaní ozaj krátko. Pri osem- či desaťmesačných deťoch je čítanie skôr taká senzomotorická hra, dieťa knihu ocapká, pobúcha, možno ju aj strčí do pusy. Pri takomto čítaní musíme používať veľa gest, prehnanú mimiku, intonáciu, prispôsobiť sa úrovni dieťatka. Tie najmenšie deti spoznávajú knihy všetkými zmyslami. Doplňme im do knižnice aj takú, ktorú môžu ochutnávať, sledovať ako im padá z ručičky či ako sa jej strany ohýbajú všetkými smermi. Umožnime im pri čítaní hmýriť sa, nájsť správnu „polohu“ či odbiehať. Vyhovuje im viac čítanie na zemi? Na nočníku? Pod stolom? V skrini? Dovoľme nádejnému čitateľovi vybrať si knihu podľa seba. Nebuďme my tí, ktorí určujú, aká kniha je na rade, aká sa číta pred spaním, aká v aute, na akú má dieťa náladu a chuť. A výberom knihy to ešte len začína. Preskakuje strany? Zavrie knihu skôr ako dokončíte rozprávanie? Z celej knihy si zvolí len jednu časť, ku ktorej sa stále vracia? Vyžaduje od vás aby ste dookola čítali to isté dookola? Paráda! Práve si cibrí svoj čitateľský vkus. Nasledujte to, čo ho zaujíma. Tip: Majte detské knihy vyložené na dosah vášho malého čitateľa. Ideálne na „výstavke“ - tak, aby boli otočené prednou stranou knihy.
Často sa vo výberoch kníh pre úplne raný vek objavujú čierno-biele knižky, ktoré vychádzajú z poznatku, že dieťa na začiatku života ešte nerozozná farby, ale dobre rozpoznáva kontrast medzi čiernou a bielou. To sa týka prvých troch mesiacov života. Mgr. Ľudmila Mičianová vníma, že keď rodičia kúpia takéto kontrastné leporelo, ktoré je často veľmi vkusné a estetické, a rozložia ho dieťatku do postieľky, nevníma to ešte ako čítanie. Dieťatko sa iba pozerá na čierno-biele ilustrácie. V takomto prístupe by k tomu zvolila aj nejaké obrázky ľudských tvárí, na ktoré dieťa reaguje, aby ho stimulovala. No najmä, čítanie by mal byť vzťah. Ilustrácie pre túto vekovú kategóriu by mali byť jednoduché, výrazné a rozoznateľné. Všetko je v nich presne dané a nie je tam nič navyše, žiadne veci, ktoré by mohli rozptyľovať, ako uvádza ilustrátorka Petra Lukovicsová. Zadanie bolo, že dieťa musí z obrázka rozoznať emóciu a zároveň musí byť obrázok jednoduchý a čitateľný na čistom pozadí, nebudú v ňom žiadne rušivé prvky. Napriek tomu, že obrázok je jednoduchý a nie je úplne realistický, má byť jasné, že ide o bábätko, o otca, o mamu, o ľudí. Čím je to jednoduchšie a minimalistickejšie, tým je to náročnejšie.
Prispôsobenie rečovej úrovni
Čítanie je rozprávanie s obrázkami. Vždy keď je to možné, prispôsobte ho rečovej úrovni - ak dieťa nerozpráva, pri čítaní používajte najmä jednoslovné vety. Rozprávaním o niekoľko úrovní vyššie dieťa slovne „zahlcujeme“. Môže ťažšie udržiavať pozornosť, pretože sa v rozprávaní stráca, nestíha vnímať všetky slová, vety, pamätať si ich. A zároveň je to skvelá príležitosť, ako vymyslieť príbehu svoju vlastnú verziu! Mgr. Ľudmila Mičianová radí rodičom, že s najmenším dieťatkom, desať- až dvanásťmesačným, môžeme iba pomenúvať obrázky a činnosti. Z jazykového a logopedického hľadiska je veľmi dôležité práve pomenovanie činností a prídavných mien: špinavý, čistý, spadlo, bác, umyjeme a podobne. Vtedy môžeme používať gestá a citoslovcia. Môže sa stať, že dieťa si vyberá iba jednu stránku alebo niekoľko stránok. S ročným dieťatkom nemusíme prečítať hneď celú knihu. Čítanie by malo byť rozprávaním na základe obrázkov. Nebojte sa upraviť si text, zjednodušiť ho alebo skrátiť. Smelo ho prispôsobte rečovej úrovni vášho dieťaťa a čítajte iba o krok zložitejšie. Ak ešte nerozpráva, ukazujte na obrázky a jednoslovne ich pomenuje. Ak sa už vyjadruje dvojslovnými vetami, tvorte najmä trojslovné vety. Tip: Pri čítaní knihy opakujte na rovnakých stránkach rovnaké slová/vety. Týmto spôsobom sa z danej situácie stane tzv. „známe okno“, kde dieťa vie, čo bude nasledovať. Používanie rozmanitej slovnej zásoby je dôležité, vyhýbajúc sa len vymenovávaniu predmetov na obrázkoch, aby sme dieťaťu predstavovali aj iné slovné druhy. Dôležité slová môžeme zvýrazniť zosilnením hlasu, spomalením tempa či ukázaním slova na obrázku. Ak dieťa povie niečo o knihe, jeho výpoveď zopakujeme spolu s pridaním doplňujúcej informácie.
Opakované čítanie rovnakej knihy: Prečo je tak prospešné?
Ak Vás dieťa prosí, aby ste mu znova a znova čítali rovnakú rozprávku, nepovažujte to za stratu času. Nenúťte ho do nového, nepoznaného príbehu. Ak si dieťa žiada rovnaký príbeh, znamená to, že niečo z neho v dieťati rezonuje a našlo odozvu v jeho duši. Vedeli ste, že opakované čítanie tej istej knihy má veľké množstvo benefitov? Deti vedia najlepšie, čo im pomáha spoznávať svet a učiť sa, a tak tomu svoje aktivity (nevedomky) prispôsobujú. Možno aj vás nasledujúce riadky utvrdia v tom, že má zmysel čítať im dookola to isté. Aj stýkrát.
- Známejší príbeh: Opakovaným čítaním sa stáva príbeh známejší. To umožňuje dieťaťu zamerať svoju pozornosť na niečo iné - nové. Keď už pozná hlavnú dejovú líniu, môže sa pri každom opakovanom čítaní sústrediť na ďalšie nemenej dôležité prvky príbehu - miesto, postavy, ich vlastnosti, opisy, reakcie, príčiny a dôsledky, ilustrácie.
- Upevnenie slovnej zásoby: Dieťa potrebuje nové slovo počuť veľakrát, aby sa v jeho slovnej zásobe upevnilo. „Mami, čo je to škodoradosť?“ Preto je skvelé čítať tú istú knihu dookola - dieťa má dosť príležitostí prepojiť si význam daného slova s kontextom. Ak čítame nahlas rovnaký príbeh opakovane, dieťa sa naučí viac slov ako v prípade, že mu čítame viacero rôznych kníh (aj keď s väčšou slovnou zásobou, ale) s menej častým opakovaním (J.S.HORST, K.L.PARSONS, N.M.BRYAN, 2011). Tip: Ideálne je čítať opakovane 1 - 2 knihy. Menšie množstvo naraz čítaných kníh umožňuje dieťaťu nielen lepšie porozumieť deju, ale aj rozšíriť si slovnú zásobu. Ako efektívne sa ukázalo ich čítanie aspoň štyrikrát každý (druhý) deň (C.M. TRIVETTE, A. SIMKUS, C.J. DUNST, D.W.HAMBY, 2012).
- Rast viery vo vlastné schopnosti: Opakované čítanie tej istej knihy má pre rozvoj dieťa aj ďalší veľký benefit - vie, čo bude nasledovať, čím rastie aj viera v jeho schopnosti. Preto sa do čítania čoraz viac zapája. Najskôr len pozorne počúva, ukazuje na ilustrácie v knihe, neskôr skúsi niečo dopovedať, odpovedá na naše otázky, komentuje, pýta sa. A v tom ideálnom prípade? „Prečíta“ nám knihu sám. Že ešte nerozpráva podľa postupnosti v príbehu? Veľa informácií z príbehu vôbec nepovie? Nevadí! Časom sa to naučí! Tip: Opakované čítanie knihy je vhodné aj pre dieťa, ktorého rečový prejav je menej zrozumiteľný (a/alebo rozpráva menej ako rovesníci).
- Rutina a pocit bezpečia: Ak čítame knihu opakovane, vytvoríme si svoju rutinu. Rutina je sled rovnakých krokov v rovnakej postupnosti. Práve predvídateľnosť dáva dieťaťu pocit bezpečia, istotu. Štruktúra a stálosť rutiny sú pre neho upokojujúce.
- Objavovanie záujmov: Možno sa nášmu malému čitateľovi páči príbeh - stotožňuje sa s ním? Vidí sa v niektorej z postáv? Možno ho zaujala vtipná pointa, výber slov. Alebo sa mu páčia ilustrácie. A je možné, že mu vlastne nejde o knihu, ale o spôsob, akým ju čítame. Alebo je pravda niekde inde a tieto naše otázky nemajú žiadnu konkrétnu odpoveď. Dieťa nám však svojím spontánnym výberom knihy posiela jasnú správu: Aha! Tip: Nasledujme záujem svojho dieťaťa. Pozorujme a nadväzujme na to, na čo ukazuje, o čom rozpráva. Takže… ako podporiť dieťa vo svojej čitateľskej vášni? Akceptujme voľbu dieťaťa čítať opakovane tú istú knihu.
Budovanie celoživotnej lásky ku knihám
Formovanie vzťahu detí ku knihe a čítaniu od detstva a aj v staršom školskom veku vyžaduje trpezlivosť a správny prístup.
Motivácia a vzor
Pokiaľ chceme formovať vzťah detí ku knihe a čítaniu od detstva a aj v staršom školskom veku, mali by sme im byť v prvom rade sami príkladom. Deti by mali čítať v každom veku a často. Ak dieťa vidí svojich rodičov častejšie s mobilom v ruke ako s knihou, tak to jeho chuť čítať vôbec nepodporí. Ak máte počas dňa voľný čas, snažte sa aspoň pár minút čítať knihu, aby vás dieťa videlo. Dieťa takto bude vidieť, že čítanie je príjemná a zaujímavá činnosť. To, čo čítate, nemusí byť vždy len kniha. Môžu to byť aj noviny, recepty, etikety na potravinách a podobne. Deti napodobňujú svojich rodičov. Mgr. Ľudmila Mičianová, Mgr. Jana Kováčová a Petra Lukovicsová sa zhodujú, že vzťahová rovina čítania je magická, lebo rodič sa zníži na úroveň dieťaťa, sú spolu v objatí, a je to chvíľa, ktorá ich spája a upokojuje.
Vyhnite sa testovaniu a tlaku
Deti pri čítaní neopravujte. A určite nie spôsobom: „Urobil si chybu. Je to tam inak. Oprav sa.“ a pod. Ak to už je nevyhnutné, dieťaťu radšej povedzte, že ste tú časť nepochopili a spýtajte sa ho, či dieťa áno. Nezabúdajte, že pochvala musí mnohonásobne prevažovať nad kritikou. Veľmi často sa čítanie zmení na testovanie. Kto je to? Čo je to? Ako robí? Kde je mačka/lopta/chlapec? Spoločné čítanie kníh by nemalo byť o zisťovaní toho, čo dieťa vie a čo ešte nie. Deti veľmi rady počúvajú hlas svojich rodičov. Tak im to umožnime. Čítajme, čítajme nahlas, čítajme veľa a ponúkajme im príležitosti na zapojenie. A jasné, pýtajme sa. Tip: Ukazujte prstom na to, o čom čítate. Občas urobte v rozprávaní krátku pauzu, ukážte na predmet v knihe a počkajte. Ak dieťatko nezareaguje, pokračujte v čítaní ako by sa nič nestalo.
Neprestávajte s čítaním. Snažte sa vyhnúť tomu, že počas nejakého obdobia - napr. prázdniny - prestanete čítať. Môže Vám to úplne rozbiť režim, pretože pre malé dieťa je aj týždenná pauza dlhá. Neprestávajte so spoločným čítaním ani vtedy, keď už dieťa dokáže čítať samo. Ide totiž o dôležité obdobie, či sa z dieťaťa naozaj stane čitateľ. Ak sa u dieťaťa schopnosť čítania netrénuje, tak sa bude stále zhoršovať. Naopak deti, ktoré majú „čitateľské“ schopnosti nacvičené, ľahko napredujú. Čítajte radšej viackrát kratšie ako jedenkrát dlhšie. Radšej si nájdite čas 4-krát do týždňa po 15 min. ako 1-krát hodinu týždenne.
Čítanie ako radosť, nie povinnosť
Ak chceme, aby dieťa čítanie nebavilo, stanovme si pravidlá. Čítať môžeme len knihu, ktorú vyberiem ja. Čítame na kresle, ty sedíš vedľa mňa. Ticho počúvaš. Nehýbeš sa. Na ďalšiu knihu prejdeme vtedy, keď dočítame túto jednu. Vždy čítame inú knihu. Práve toto sú bariéry medzi radosťou z čítania a nami! Poďme namiesto toho čítať do bunkra. Oblečme sa ako hlavný hrdina príbehu. A čítajme pokojne aj dole hlavou, ak to zvládneme. 😊 Dovoľme dieťaťu pretáčať strany a vôbec nevadí, ak nejdú za sebou - dokonca dieťa do zhruba druhého roka života kontinuitu príbehu ani nevníma a preto nepotrebuje začínať od prvej strany. Túžime po tom, aby naše deti boli úspešné, múdre, aby pre ne učenie bolo hračkou. A tak sa postupne mení aj náš výber detských kníh - už nekupujeme knihy s cieľom spoločne sa radovať, ale s cieľom vzdelávať. A aj keď malý čitateľ túži po príbehu odvážneho zajka, dostane do ruky knihu na učenie sa písmen, ktorú mu s nadšením čítame. Čítanie je v prvom rade zábava. Spoločný čas. Blízkosť. A to, že sa vďaka knihám deti aj čosi naučia, je „len“ velikánsky benefit. Prenechajte výber knihy na dieťa, nechajte sa viesť jeho záujmom. Preto sa netreba spoliehať na večerné čítanie, keď je dieťatko už vyčerpané a zmyslovo predráždené. Skúšajte knižky ponúkať tam, kde je podnetov menej: u pani doktorky v čakárni, v električke cestou domov. Alebo počas raňajok.
Zamerajte sa aj na to, aby čítanie bolo i zábavné. Ak budete so svojimi deťmi po prečítaní knihy pokračovať aj v zaujímavých aktivitách, budú mať z čítania pozitívne emócie. Striedajte sa pri činnostiach. Môžete dieťa pri čítaní motivovať aj tak, že ho poprosíte, aby vám čítalo pri domácich prácach. Ideálne je to pri varení, pečení, žehlení, umývaní okien a podobne. Povedzte svojmu dieťaťu, že vám veľmi pomôže tak, keď vám bude čítať pri týchto činnostiach. Môže vám čítať články z novín alebo rozprávky či príbehy z jeho knihy. Staršie deti vám môžu čítať aj z vašej vlastnej rozčítanej knihy.
Rozmanitosť v knihách
V mnohých výskumoch sa hovorí o tom, že vďaka knihám nerozvíjame u našich detí len poznanie, ale aj city, empatiu a prežívanie reálneho sveta. Preto je dôležité, aby knihy odrážali aj rozmanitosť sveta, v ktorom žijeme. Mgr. Ľudmila Mičianová uvádza, že v ich troch knižkách („Ham Ham“, „Šup Šup“, „Čľup Čľup“) je zobrazená rozmanitosť, napríklad dieťatko s tmavšou pokožkou alebo s rázštepom pery. Bol to taký jej sen, pretože rozmanitosť je okolo nás prítomná stále a je dobré, keď ju začnú vnímať už najmenšie deti. Pretože deti môžu stretnúť na ihrisku dieťatko, ktoré bude mať operovaný rázštep pery a bude mať trošku inú tváričku. Aby si zvykli aj na takýto vzhľad, aby to brali ako niečo normálne. Tento prístup spočíva v tom, že rozmanitosť nie je postavená do centra deja. Dieťatko prežíva presne taký život ako dieťa, čo tú inakosť nemá, a nie je to nijako zdôraznené, je to celé prirodzené. Napríklad aj otecko, ktorý kúpe dieťatko, má chlpaté nohy, čo v detských knižkách nebýva zobrazené. Ilustrátorka Petra Lukovicsová sa s tým tiež musela popasovať, aby to nakreslila tak, aby to bolo prirodzené. A niekedy by mohol byť v detskej knihe aj ocino s plešinkou, lebo aj takí otcovia sú.
Nevzdávajte sa!
Stretávam sa s tým, že nejaký rodič povie: „To moje dieťa pri knihe neobsedí.“ Ako keby to bola vnútorná, geneticky vrodená charakteristika, že „moje dieťa nevie čítať“. Pre niektoré deti to je určite ľahšie, pre iné ťažšie. Dúfame, že týmto rozhovorom niekoho povzbudíme. Čítať si s deťmi sa učíme a môže sa to diať veľmi postupne. Ak sa doma trápite, tak to nevzdajte a hľadajte si príjemné možnosti čítať si spolu aj inde. Mgr. Jana Kováčová zdôrazňuje, že malé deti pri čítaní nemusia sedieť, môžu pobehovať, môžu sa s niečím hrať. Na chvíľku ich čítanie zaujme, na chvíľu krúžia po izbe, potom sa vrátia. Nevzdávajte sa a neočakávajte, že dieťa bude mať rado čítanie hneď. Chvíľu mu môže trvať, kým sa zorientuje. Čítanie je ako mnoho iných aktivít.
tags: #dieta #ako #cita #knihu