V dnešnej digitálnej dobe je internetová stránka pre väčšinu podnikateľov neodmysliteľnou súčasťou komunikácie so zákazníkmi. Mnohí podnikatelia sa však pri jej prevádzkovaní, ako aj pri iných formách prezentácie svojich služieb a produktov, stretávajú s otázkami týkajúcimi sa autorských práv. Máte na svojom webe obrázky, hudbu, videá, alebo uverejňujete články iných autorov? Púšťate v predajni rádio alebo televíziu? Taktiež pozor. Ani voľne stiahnuteľný obsah a obrázky nie sú vždy zadarmo. Úhrady za služby verejnosti (bývalé koncesionárske poplatky) totiž nie sú splnením povinnosti uhradiť odmenu autorom a umelcom, ktorú definuje zákon. Tento článok sa zameriava na vysvetlenie základných pojmov a povinností súvisiacich s autorskými právami v kontexte podnikania na Slovensku, pričom čerpá z platnej legislatívy a praktických príkladov.
Legislatíva autorských práv na Slovensku
Vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a použitím umeleckých a vedeckých diel, umeleckého výkonu, s výrobou a použitím zvukového alebo zvukovo-obrazového záznamu, s vysielaním a použitím rozhlasového a televízneho vysielania upravuje zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). Tento zákon ďalej upravuje výkon kolektívnej správy práv tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa a zhotoviteľa databázy.
Verejný prenos diela: Kedy vzniká povinnosť?
Pojem verejný prenos je podrobne vysvetlený v § 5 ods. 14 Autorského zákona č. 618/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Verejným prenosom sa rozumie šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať. Verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu (príjem a prenos vysielania programovej služby), vysielanie a sprístupňovanie verejnosti.
K verejnému prenosu dochádza prostredníctvom technických zariadení (napr. rádiový či televízny prijímač) najmä:
- V prevádzkach: reštaurácie, kaviarne, bary, obchodné domy, čerpacie stanice, herne, kasína, miesta kondičného cvičenia (napr. fitnescentrá, aerobikové štúdiá), klziská, športové areály.
- V prevádzkach služieb: kaderníctva, kozmetické salóny, pedikúra a pod.
- V dopravných prostriedkoch: autobus, vlak, lietadlo.
- Na trhoch, burzách, v cirkusoch, lunaparkoch, na verejných priestranstvách, vo verejných čakárňach, kinách.
- V ubytovacích zariadeniach: hotely, penzióny, ubytovne, liečebné domy, sanatóriá a pod.
- Na podujatiach: diskotéky, plesy, iné kultúrne a spoločenské podujatia a pod. (z autorského hľadiska nejde o podujatia s hudbou, ktoré sú výlučne určené pre okruh rodiny, príbuzných a priateľov).
- Prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete: napríklad sprístupňovanie hudby, videa, obrázkov, fotografií atď. na internete.
Pri verejnom prenose sa posudzuje konkrétna situácia majiteľa prevádzky, ako aj situácia všetkých osôb, ktorým bol sprístupnený chránený zvukový záznam. Aby v konkrétnom prípade išlo o verejný prenos diela, mali by byť podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora splnené tieto kritériá:
- Prevádzkovateľ zariadenia (napr. reštaurácie) musí sprostredkúvať s vedomím dôsledkov svojho konania svojim zákazníkom prístup k vysielaniu obsahujúcemu chránené dielo.
- Prevádzkovateľ zariadenia musí dielo sprístupňovať verejnosti. Relevantné je, koľko osôb má paralelne (naraz) prístup k dielu, ako aj koľko z týchto osôb má postupne prístup k tomuto dielu (napr. za celý mesiac).
- Prevádzkovateľ by mal získavať priamy alebo nepriamy finančný benefit týmto svojím sprístupňovaním diel.
Platiť ochranným zväzom je potrebné, ak má podnikateľ z používania diela prospech, buď finančný, alebo to robí jeho podnikanie výnimočným. Keď podnikateľ počúva rádio v aute alebo v práci, kam nechodia zákazníci, nemalo by to zakladať povinnosť platiť poplatky ochranným zväzom (ale stále je potrebné platiť úhrady za služby verejnosti). Napríklad, ak hrá zubárovi v ambulancii rádio, nezvyšuje tým hodnotu svojej služby, zákazníci k nemu prichádzajú kvôli jeho odborným znalostiam. Opačným príkladom je taxislužba. Ak zistíte, že sa z vašej strany ide o verejný prenos diela, máte povinnosť platiť licenčnú odmenu kolektívnemu správcovi.
Autorské odmeny vs. Úhrady za služby verejnosti
Je dôležité rozlišovať medzi autorskými odmenami a úhradami za služby verejnosti. Ako podnikateľ, ak ste odberateľom elektriny, podľa § 3 zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom ste povinný platiť úhrady za služby verejnosti (bývalé koncesionárske poplatky). Tieto poplatky však nesúvisia s autorskými odmenami a primeranými odmenami, ktoré definuje Autorský zákon.
Autorské odmeny a primerané odmeny podľa platného Autorského zákona sú povinné platiť fyzické a právnické osoby, ktoré podnikajú a realizujú verejný prenos podľa definície uvedenej v § 5 ods. 14 Autorského zákona č. 618/2003 Z. z., v znení neskorších predpisov. V zmysle autorského zákona 618/2003 Z.z. je prevádzkovateľ (v našom prípade podnikateľský subjekt) povinný vysporiadať odmeny za verejný prenos týmto subjektom:
- Autorom (napr. autor hudby, autor textu)
- Výkonným umelcom (napr. spevák, hudobník)
- Výrobcom zvukových a zvukovo-obrazových záznamov (napr. vydavateľ)
V prípade, že dochádza k verejnému prenosu, je podnikateľ povinný nadobudnúť súhlas a uhradiť odmenu za použitie každého predmetu ochrany. Pod pojmom predmet ochrany sa rozumie dielo, umelecký výkon, zvukový záznam, zvukovo-obrazový záznam alebo vysielanie. Nakoľko v jednom objekte (predmete prenosu) môžu existovať viaceré predmety ochrany (napr. pri verejnom prenose z rádia dochádza k použitiu autorských diel, umeleckých výkonov aj zvukových záznamov), je potrebné nadobudnúť súhlas, resp. uhradiť odmenu za každý požívaný predmet ochrany.
Práva autorov a možnosti ich zastúpenia
Autor môže v súvislosti s organizáciami kolektívnej ochrany:
- Nebýť zastupovaný vôbec: Vtedy potrebujete osobný súhlas pre šírenie každého autorovho diela.
- Byť zastupovaný úplne: O všetkých použitiach autorových diel rozhoduje kolektívny správca a používa aktuálny cenník.
- Byť zastupovaný s výnimkami: Autor je zastupovaný, ale vymohol si výnimku, ktorá sa týka rozhodovania pre špecifické účely (väčšinou film a televízia). Znamená to, že pre účely použitia diela vo filme alebo televíznom seriáli nemôže rozhodnúť kolektívny správca a je potrebné kontaktovať autora.
Možnosti vysporiadania autorských odmien
Existujú dva hlavné spôsoby, ako môžete ako podnikateľ vysporiadať svoje autorské odmeny:
- Prostredníctvom organizácií kolektívnej ochrany práv: Väčšina autorov je zastupovaná kolektívnym správcom a nie veľa z nich používa výnimku. Kolektívny správca dohaduje podmienky za autorov. Nie každý autor je v kolektívnej správe, vtedy je možné autorskú odmenu vysporiadať priamo autorovi uzavretím licenčnej zmluvy.
- Priamo autorovi: Ak autor nie je zastupovaný organizáciou kolektívnej správy. Vtedy je potrebné, aby autor preukázateľne vylúčil kolektívnu správu svojich práv (v praxi to znamená doručiť organizáciám kolektívnej ochrany vlastnoručne podpísané vylúčenie kolektívnej správy práv daného autora v zmysle § 84 Autorského zákona).
Náš tip: Najlepším spôsobom je objednať si vyhotovenie diela na zákazku a vysporiadať autorskú odmenu priamo autorovi. S autorom podpíšete zmluvu o vyhotovení diela, na základe ktorej je povinný dielo vytvoriť, a licenčnú zmluvu na základe ktorej získate právo dielo použiť. Tiež je potrebné preukázateľne vylúčiť kolektívnu správu práv daného autora.
Organizácie kolektívnej ochrany práv na Slovensku
Kolektívna správa je zastupovanie viacerých osôb, ktoré majú majetkové práva k predmetu ochrany (autori, výkonní umelci, výrobcovia záznamov). Autorské odmeny a primerané odmeny sa vysporiadavajú prostredníctvom organizácií kolektívnej správy. Organizácia kolektívnej správy je právnická osoba, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy. Každá organizácia kolektívnej správy spravuje práva len vo vybraných odboroch, podľa vzťahu ku konkrétnym predmetom ochrany, v rozsahu oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky.
K hlavným organizáciám kolektívnej správy na Slovensku patria:
- SOZA - Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam. Zaoberá sa výkonom kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k hudobným dielam (www.soza.sk).
- LITA - autorská spoločnosť, ktorá sa zameriava na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového umenia. V súčasnosti má spoločný výber s OZIS (www.lita.sk).
- OZIS - Ochranné združenie interpretov v Slovenska, zastupuje výkonných umelcov pri ochrane ich majetkových práv a uvedenia týchto práv do praxe (www.ozis.sk).
- SLOVGRAM - Nezávislá spoločnosť výkonných umelcov. Na základe platnej licencie zastupuje a chráni práva výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov (www.slovgram.sk).
- SAPA - Slovenská asociácia producentov v audiovízii (www.sapa.cc).
- AGICOA Europe Slovensko - úlohou tejto neziskovej organizácie je výber a prerozdeľovanie odmien a primeraných odmien za retransmisiu diel, práva ku ktorým vykonávajú nezávislí producenti (www.agicoa.sk).
Každý, kto používa predmety ochrany (napr. hudobné dielo), je povinný získať súhlas na ich použitie, teda uzavrieť s jednotlivými organizáciami licenčnú zmluvu ešte pred použitím diela. Zmluva má formu Hromadnej licenčnej zmluvy, jej podpisom získavate súhlas na použitie diel. Prostredníctvom týchto organizácií tak zaplatíte autorské odmeny nositeľom autorských práv. Podnikateľ sa musí registrovať do všetkých zväzov, ktoré sa týkajú jeho pracovnej náplne. To znamená, že keď napríklad púšťa hudbu (autorov zastupuje SOZA, interpretov Slovgram alebo OZIS, niekedy aj LITA), musí sa registrovať do všetkých relevantných organizácií. Podnikateľ väčšinou platí paušál, ktoré si tieto organizácie medzi sebou rozdelia, ale musí sa registrovať na všetky, aby vedeli, že na časť paušálu majú nárok.
Pri televíznom vysielaní sa televízie registrujú, platia paušálne poplatky, podávajú ochranným zväzom hlásenia o hudbe, ktorú použili vo vysielaní a zväzy na základe týchto hlásení prerozdelia prostriedky umelcom a autorom. SAPA vykonáva správu k právam výrobcom audiovizuálnych diel, takže pokiaľ podnikateľ vo svojom podnikaní nepoužíva audiovizuálne diela, nemá povinnosť registrácie. V prípade, že ich podnikateľ používa a má na to licenciu priamo od poskytovateľa licencie (autora alebo producenta), ktorý disponuje všetkými právami (je dobré, aby sa to pri podpise zmluvy skontrolovalo), podnikateľ nemusí dodatočne riešiť ostatné práva umelcov. Napríklad, keď producent nakrúti film a získa všetky práva od autorov a umelcov, môže ich sublicencovať. To znamená, že pri poskytnutí licencie na jeho film poskytuje odberateľovi všetky práva a odberateľ nemá žiadne ďalšie povinnosti. Keby producent nemal licenčné práva od umelcov, musel by si ich odberateľ vysporiadať sám prostredníctvom ochranných zväzov.
Pre organizácie kolektívnej ochrany pracujú v teréne inšpektori, ktorí kontrolujú, či používatelia predmetov ochrany majú súhlas na ich použitie, teda či majú s konkrétnou organizáciou kolektívnej ochrany uzavretú licenčnú zmluvu. Títo inšpektori nie sú oprávnení vyberať autorské honoráre v hotovosti, ich povinnosťou je kontrolovať používateľov, či dodržiavajú autorskoprávne predpisy. SOZA má v súčasnosti má 9 interných a 3 externých inšpektorov, Slovgram má 5 inšpektorov. Ľahko sa môže stať, že sa objavia aj vo vašej prevádzke.
Prevádzky a ubytovacie zariadenia a autorské práva
Reštaurácie, kaderníctva, taxislužby, obchodné domy, čerpacie stanice a ostatné prevádzky, v ktorých dochádza k verejnému prenosu, majú povinnosť platiť licenčnú odmenu kolektívnemu správcovi. Poplatky taxikára za prevádzku rádia v aute činia zhruba 8 eur mesačne. Reštaurácia s plochou do 100 m2 ročne zväzom zaplatí zhruba 170 eur. Navyše, ak má prevádzkovateľ ozvučenú terasu, a odmeny vysporiadal len za reštauráciu, za terasu musí požiadať o uzatvorenie dodatočnej zmluvy, kde bude stanovená jednorazová výška poplatku za kalendárny rok, bez ohľadu na dobu prevádzkovania terasy.
Za verejný prenos sa rovnako považuje aj poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách tohto zariadenia (t.j. prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia má povinnosť bez ohľadu na obsadenosť izieb platiť za poskytovanie televízneho signálu na izbe).
Ak by ste chceli obísť kolektívnu organizáciu ochrany práv tým, že budete v prevádzke púšťať iba jedno CD konkrétneho autora, s ktorým by ste sa dohodli na licenčnej zmluve, je to možné iba ak autori (hudby, textu a vydavateľ) nie sú zastupovaní organizáciami kolektívnej ochrany práv a teda vylúčili kolektívnu správu práv a poskytli vám licenciu na použitie diela. Avšak, povinnosť platiť licenčnú odmenu kolektívnemu správcovi sa vo verejných prevádzkach viaže k vlastníctvu prístroja (pretože nie je možné skontrolovať, že podnikateľ naozaj púšťa len tú konkrétnu hudbu z jedného CD), preto záleží od konkrétneho stanoviska konkrétnej organizácie autorských práv. Takéto zámery preto musia podnikatelia komunikovať priamo s organizáciami kolektívnej ochrany.
Ak by ste chceli púšťať iba jedno CD a takto vysporiadať autorskú odmenu priamo autorovi, ktorý je zastupovaný kolektívnou organizáciou, nie je to možné, pretože autor toto právo preniesol zmluvou na organizáciu kolektívnej ochrany a už nemá právo dávať súhlas na použitie diela. Podpisom licenčnej zmluvy s organizáciami kolektívnej ochrany, teda získaním licencie na použitie hudobného diela na verejnosti a zaplatením autorskej odmeny získavate právo použiť celosvetový repertoár hudobných diel.
Ďalším spôsobom, ako sa vyhnúť poplatkom týmto organizáciám, je, okrem ticha, aj hudba od alternatívnych zahraničných poskytovateľov, ktorá nespadá pod kolektívnu ochranu práv, lebo ju jej autori výslovne odmietli (napríklad často využívaná je platforma Jamendo). Pri slovenských alternatívnych poskytovateľoch sú licencie lacnejšie. Súčasťou balíka ich služieb sú aj papiere, ktoré je potrebné ukázať inšpektorom domácich ochranných zväzov (keď prídu na prevádzku).
Verejné podujatia a autorské práva
Za verejné sa považuje akékoľvek podujatie, ktoré je prístupné verejnosti a ktorého účastníci nie sú spojení príbuzenskými vzťahmi (koncerty, diskotéky, plesy, módne prehliadky, krsty cédečiek, kníh, športové podujatia, firemné večierky, a pod.). Hudba predvádzaná na súkromných podujatiach (svadby, oslavy narodenín a pod.) sa za verejné podujatie nepovažuje a nevyberá sa za ňu autorský honorár. Používateľom hudby na verejnom podujatí je usporiadateľ (nie hudobný súbor alebo DJ) a teda usporiadateľ je zodpovedný za dodržanie autorskoprávnych povinností.
Dedenie autorských práv
Autorské práva trvajú 70 rokov po smrti autora. Autorské práva môžu zdediť príbuzní alebo iné osoby na základe závetu spísaného samotným autorom alebo zo zákona. Stávajú sa tým nositeľmi práv. Dedenie autorských práv musí byť prejednané v rámci dedičského konania a potvrdené v právoplatnom dedičskom rozhodnutí. Poverenému notárskemu úradu nahlásiť, že poručiteľ bol autorsky činný a preto je potrebné prejednať autorské práva. Notárske úrady v týchto prípadoch zvyknú osloviť LITA a požiadať LITA o súčinnosť. LITA notárskemu úradu zašle vyjadrenie k dedeniu autorských práv poručiteľa. Po vydaní dedičského rozhodnutia je potrebné vyčkať na jeho právoplatnosť. Právoplatnosť sa vyznačuje doložkou právoplatnosti. Odப்புகளை pečiatky, potvrdzujúcej právoplatnosť, vyznačí súd v ľavom hornom rohu dedičského rozhodnutia. Jedno vyhotovenie dedičského rozhodnutia, na ktorom je už vyznačená jeho právoplatnosť, je potrebné doručiť do LITA. Na podklade tohto rozhodnutia LITA bude môcť vyplatiť autorské odmeny, ktoré pre dedičov eviduje na svojom účte. Nositeľ práv bez zbytočného odkladu oznámi LITA akúkoľvek zmenu svojich osobných údajov. Uvedenú zmenu nahlasuje prostredníctvom tlačiva „Nahlásenie údajov nositeľa práv“, ktoré musí byť vlastnoručne podpísané. Je potrebné nahlásiť údaje ako nositeľa práv a zaslať jedno vyhotovenie právoplatného dedičského rozhodnutia. Autori alebo dedičia po autoroch môžu mať v LITA nevyzdvihnuté autorské odmeny. Ide o autorov, ktorých LITA zmluvne nezastupuje. LITA takýchto autorov aktívne vyhľadáva, nie vždy sme však úspešní.
Novely Autorského zákona a ich dopad
S účinnosťou od 25.03.2022 nadobudol účinnosť zákon č. 71/2022 Z. z. (ďalej len „Novela“), ktorým sa pomerne rozsiahlym spôsobom mení a dopĺňa Autorský zákon. Pôsobnosť Autorského zákona bola rozšírená o nového nositeľa práva - vydavateľa periodika - a o nový predmet ochrany - periodikum zverejnené na území Slovenskej republiky alebo z jej územia. Vydavateľom periodika je poskytovateľ služieb usadený v zmluvnom štáte, ktorý z vlastného podnetu a pod svojou kontrolou vydáva alebo sprístupňuje verejnosti periodikum (napr. pravidelná aktualizácia pod jednotným názvom). Zároveň platí, že periodikom nie sú periodické publikácie slúžiace na vedecké alebo akademické účely (napr. vedecké časopisy).
Vydavateľovi periodika po dobu dvoch rokov od zverejnenia prináležia majetkové práva použiť svoje periodikum alebo udeliť súhlas s jeho použitím (napr. na vyhotovenie online rozmnoženiny či online sprístupnenie). Udelenie súhlasu s použitím periodika nie je potrebné v prípade používania periodika individuálnym používateľom pre súkromnú potrebu a na iný ako obchodný účel, pre nakladanie s hypertextovým odkazom alebo použitie nadpisu, individuálnych slov alebo veľmi krátkeho úryvku z periodika. Z odmien získaných za udelené licencie je vydavateľ periodika následne povinný zaplatiť nositeľom práv k predmetom ochrany zahrnutým do periodika (napr. prispievateľom obsahu) ich primeraný podiel v lehote šiestich mesiacov po skončení trvania majetkových práv vydavateľa periodika. Po uplynutí doby trvania majetkových práv vydavateľa periodika sa periodikum stane voľným dielom, t.j. je trvalo uložené v knižnici, archíve, múzeu alebo u zákonného depozitára.
Novela výrazným spôsobom zasiahla do spôsobov určenia zmluvnej licenčnej odmeny, a to síce vo vzťahu k jednorazovej platbe i výnosovej odmene. Základným východiskom Novely je totiž snaha o priblíženie licenčnej odmeny potenciálnemu a skutočnému ekonomickému zhodnoteniu diela, aby odmena bola proporcionálna k tvorivému podielu autora na diele, berúc do úvahy tiež ostatné okolnosti daného prípadu (napr. trhové postupy, skutočné využívanie diela). V tejto súvislosti bolo Novelou zakotvené tiež právo autora na dodatočné vyrovnanie v prípade, ak by jeho licenčná odmena síce bola proporcionálna k jeho tvorivému podielu na zhodnocovanom diele, no neskôr sa ukázala byť celkom zjavne nezodpovedajúca výnosu dosiahnutému využitím diela. K uplatneniu predmetného práva môže autor pristúpiť najskôr po uplynutí troch rokov od zverejnenia diela a za tým účelom má právo na informácie o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia a na vyúčtovanie odmeny.
Hoci licenčná odmena môže byť aj naďalej dojednaná ako jednorazová platba, dôraz je kladený na skutočnosť, že takéto nastavenie odmeňovania autora by nemalo predstavovať zaužívané pravidlo. Pre prípad, že by nadobúdateľ nedisponoval všetkými aktuálnymi a komplexnými informáciami o príjmoch z využitia licencie, zakotvuje sa právo autora, výkonného umelca alebo ich zástupcov na informácie od následných zmluvných partnerov nadobúdateľa (t.j. držiteľov sublicencií), a to prostredníctvom nadobúdateľa.
Práva detí a ich ochrana v kontexte autorských práv
Hoci sa tento článok primárne venuje autorským právam v podnikaní, je dôležité spomenúť aj špecifickú kategóriu práv - práva detí. Deti, podobne ako dospelí, sa rodia s prirodzenou, ale aj právnou výbavou ľudských a základných práv. Ich rozsah práv je však obmedzený na základe veku a rozumovej vyspelosti. Kľúčovým medzníkom v histórii ľudských práv je prijatie Dohovoru o právach dieťaťa v roku 1989. Dohovor uznal skutočnosť, že deti nemajú len povinnosti poslúchať dospelých, naopak majú aj svoje práva, ktoré musia všetci rešpektovať. Záujem dieťaťa musí mať prednosť pri rozhodovaní. Dieťa nesmie byť diskriminované na základe rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu, majetku, telesnej alebo duševnej nespôsobilosti, rodu a iného postavenia.
V kontexte autorských práv to znamená, že aj diela vytvorené deťmi môžu byť chránené autorským právom. V prípade, ak by sa maloletý stal autorom diela, jeho majetkové práva k dielu spravujú jeho zákonní zástupcovia (rodičia). Títo sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou a výnosy z neho môžu použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku.
Je dôležité, aby si deti nielen vedeli chrániť svoje práva, ale aby spoznávali aj históriu porušovania ľudských práv. Deti a mladí ľudia musia vedieť kriticky hodnotiť fakty a byť oboznámení s prípadmi porušovania ľudských práv u nás i vo svete. Vzdelávanie a informovanosť o ľudských právach sú kľúčové pre budovanie spoločnosti, ktorá rešpektuje práva všetkých svojich členov, vrátane tých najmladších.
Súčasná legislatíva a prax v oblasti autorských práv na Slovensku si vyžadujú pozornosť zo strany podnikateľov. Pochopenie pojmu verejný prenos, rozlišovanie medzi autorskými odmenami a inými poplatkami, ako aj znalosť fungovania organizácií kolektívnej správy, sú nevyhnutné pre bezproblémové podnikanie a predchádzanie možným právnym sporom.
tags: #dieta #ako #nositel #prav