Plač bábätka v okamihu jeho narodenia je pre mnohých rodičov nielen dojemným, ale aj veľmi významným znamením. Je symbolom zdravia a pripravenosti pobiť sa o svoje miesto na tomto svete, najmä po predčasnom pôrode sa naň napäto čaká. Tento prvý, srdcervúci prejav emócie dokáže dojímať a rozradostňovať. Avšak plač bábätka dokáže aj frustrovať, vyčerpávať a dokonca nahnevať, obzvlášť ten, ktorý trvá pridlho, je intenzívny a neutíchajúci. Je dôležité si uvedomiť, že detský plač je prirodzený. Novorodeniatko okrem neho nemá k dispozícii žiadny iný spôsob komunikácie. Svoje prirodzené potreby dáva najavo práve plačom.
Plač ako prirodzený komunikačný nástroj dieťaťa
Ľudské dieťa sa rodí extrémne nezrelé. Mozog novorodenca je pri narodení vyvinutý približne na 25 % svojej konečnej kapacity. Dieťa nedokáže samo regulovať stres, emócie, telesnú teplotu ani nervový systém. Plač v prvých týždňoch jeho života je preto jediným komunikačným nástrojom. Tento nástroj je inštinktívny a dáva ním najavo každý pocit straty pohody. Hlad, chlad či strach predstavuje pre jeho organizmus životné ohrozenie, a tak plače, aby privolalo dospelých a tí ho „zachránili“. Za plačom bábätka sa väčšinou skrýva jeho nenaplnená potreba, napríklad potreba spánku, jedla, kontaktu či podnetu na hranie.
Detský plač patrí medzi najsilnejšie zvuky, aké dokáže ľudský mozog zachytiť, a to nie je náhoda. Novorodenec ešte nerozlišuje medzi sebou a okolím; plač v tomto období nie je vedomý ani naučený, ale ide o čistú fyziologickú reakciu. S dozrievaním mozgu sa plač diferencuje. Plač batoľaťa je často emočný, no aj v tomto období mozog dieťaťa ešte nemá dozretú prefrontálnu kôru, ktorá je zodpovedná za reguláciu emócií. Preto plač dieťaťa aktivuje limbický systém rodiča, čo robí detský plač pre dospelého fyzicky aj psychicky náročným. Reakcia na plač je súčasťou takzvaného biologického rodičovstva. Dieťa neplače preto, že by chcelo manipulovať, táto kapacita mu ešte chýba. Existujú dve štádiá plaču bábätka: v prvej etape bábätko plače s cieľom nájsť správne miesto (matku), nájsť prsník a dojčiť, alebo preto, že napríklad potrebuje zaspať (potreba zaspať, vyčerpanosť, prílišná miera podnetov, alebo naopak nedostatok podnetov či kontaktu sú častým dôvodom na plač bábätka). Táto etapa sa nazýva protest, a keď sa v nej potreby bábätka naplnia, tak tento plač nie je preň kriticky nebezpečný, hoci je dôležité ho minimalizovať a naučiť sa mu predchádzať. Plač pre dieťa neprináša nič dobré; je presne taký urgentný, ako znie.
Štatistika detského plaču
Vedci pozorovaním stoviek bábätiek počas ich prvého roka života zistili, že ich plač má určité zákonitosti. Novorodenci zväčša plačú málo, ale od približne druhého týždňa až do druhého mesiaca sa počet preplakaných hodín zvyšuje. Na konci druhého mesiaca dosiahne krivka plaču vrchol a potom začne klesať. Medzi tretím a piatym mesiacom dosiahne plač stabilnú úroveň. Samozrejme, existujú aj výnimky. Podobne sú na tom aj predčasne narodené deti, s tým rozdielom, že ich vrchol nastáva v polovici druhého mesiaca korigovaného veku. To naznačuje, že plač nie je reakciou len na prostredie, ale svoju úlohu tu zohráva aj zrelosť tela dieťaťa, najmä nervovej sústavy.
Bežné dôvody detského plaču a prvé kroky upokojenia
Najčastejšou reakciou matky na plač dieťaťa je snaha ho utíšiť. Matka sa inštinktívne snaží zistiť príčinu plaču a reagovať na ňu.
Hlad
Jedným z najčastejších dôvodov plaču je hlad. Niektoré bábätká dávajú najavo hlad poriadne hlasno. V tomto prípade je jedinou možnosťou nakŕmiť hladoša čo najskôr. Ak sa tak nestane, bábätko sa môže vynervovať tak, že bude odmietať prsník alebo fľašku. Ak žena dieťa dojčí, priloží ho k prsníku, dieťa sa upokojí a všetko je v poriadku. Ak nedojčíte, môžete skúsiť počas noci poprosiť partnera, nech zarobí mlieko on.
Mokrá plienka
Ak dôvodom na plač nebol hlad, pristupuje mamička k ďalšiemu kroku - dieťa rozbalí a zhodnotí, či neplakalo kvôli mokrej plienke. Ak používate jednorazové plienky, mali by bábätku zabezpečiť na pár hodín pocit sucha. No ak bábätko mrnká a nevie sa upokojiť, skúste skontrolovať, či má suchú plienku, pretože mokrá plienka môže byť príčinou nepohody. Občas bábätko nechajte vyvetrať sa na prebaľovacej podložke.
Potreba kontaktu a nosenia
Vybratie z postieľky a nosenie v náručí dieťa často upokojí a ono v matkinom náručí zaspí. Nenaplnená potreba dotyku a nosenia je jednou z hlavných kategórií stresu u bábätka. Bábätko, ktoré strávilo prvé týždne svojho života napríklad v inkubátore, môže byť citovo ranené z nedostatku dotykov a nosenia. V jednej štúdii výskumníci požiadali skupinu matiek, aby svoje deti denne nosili o dve hodiny navyše. Kontrolná skupina matiek mala svojim deťom poskytnúť len vizuálnu stimuláciu navyše. Matky, ktoré svoje deti viac nosili, uviedli, že ich deti v 6. týždni plakali o hodinu menej ako deti v kontrolnej skupine. Pri plači bábätka je dôležité mať ho v náručí toľko, koľko potrebuje. Prítomnosť inej ľudskej bytosti uňho efektívne uvoľňuje napätie. Ak bábätko vo vašom náručí plače, neznamená to, že vás pri sebe nechce. Práve naopak. Vytvárate mu emočné bezpečie, ktoré je potrebné pri spúšťaní jeho hojivého procesu. Môže sa pokojne vyplakať, lebo vie, že ste tu preň aj v tejto ťažkej chvíli. Náruč na vyplakanie bábätku pomáha zbaviť sa získanej traumy ešte v ranom detstve, a to posilňuje jeho fyzické aj emočné zdravie a jeho schopnosť učiť sa.
Plynatosť a nafúknuté bruško (meteorizmus)
Ak dieťa stále plače a predošlé kroky nepoľavili, začína sa mamička väčšinou zapodievať myšlienkou, či nie je choré. Cumlík dieťa odmieta, vystrkuje ho z úst, ale inak nemá prejavy žiadnej choroby. Potom je potrebné zvážiť, či príčinou plaču nemôže byť nafúknuté bruško. Nadmerná plynatosť, takzvaný meteorizmus, sa môže objaviť napríklad pri nesprávnej technike kŕmenia. Najmä pri podávaní mlieka fľaškou, ktorá má zlý sklon, môže dieťa prehĺtať s potravou väčšie množstvo vzduchu. V týchto prípadoch je najlepšou prevenciou úprava techniky kŕmenia.Dieťaťu pri plynatosti pomáha teplý obklad na bruško. Inou možnosťou je použiť takzvanú rektálnu rúrku zavedenú do konečníka. Túto rúrku je možné zakúpiť v zdravotníckych potrebách a opatrne, za použitia mastičky, ju dieťaťu zaviesť. Plyn z tráviaceho traktu dieťaťa sa uvoľní, dieťa sa upokojí a potom zaspí. Inou možnosťou je predpis prípravku určeného pre dojčatá so zvýšenou plynatosťou a jeho podávanie s každou dávkou potravy.
Preťaženie podnetmi a únava
Návšteva babičky, susedky, kamarátky a k tomu množstvo nových hračiek? Pre psychiku bábätka to môže byť poriadna nálož. Mnohí rodičia si všimli, že po odchode návštevy býva dieťatko plačlivejšie. Bábätko je veľmi citlivé na zvuky a vizuálne podnety. Ak vidíte, že je prestimulované, zoberte ho do izby, urobte v nej prítmie, bábätko si nechajte na rukách a jemne ho hojdajte. Pri plači z prestimulovania hrozí nekončiaci záchvat plaču, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. Stáva sa to najmä u bábätiek medzi 2. a 4. mesiacom. Predčasne narodené deti sú obzvlášť citlivé na zahltenosť podnetov. Výskumy ukázali, že bábätkám narodeným predčasne veľmi prospievajú impulzy, ktoré poznajú z bruška (jemné pohupovanie, tlkot srdca). Naopak, hlučné prostredie či ostré svetlo ich pravdepodobne vyvedú z miery. Niečo podobné ako pri priveľa podnetoch nastáva aj pri plači z únavy. Najlepšie je zbystriť pozornosť už pri prvých náznakoch únavy bábätka. Inak veľmi rýchlo prepukne v plač. Plač v dôsledku únavy je často sprevádzaný začervenaním a kopaním, kedy sa krátke vzlyky striedajú s dlhými. Pokiaľ bábätko začína plakať od únavy, všetko ostatné musí ísť bokom.
Nuda
Môže sa bábätko nudiť? Áno, môže. Najmä keď príliš dlho leží v postieľke. Pre maminu sú to vzácne okamihy, kedy si môže aspoň odskočiť na toaletu, no dieťatku sa to môže zdať ako celá večnosť. To, že mu je dlho, vám dá najavo poriadnym plačom. Našťastie, tento typ plaču sa dá ľahko zvládnuť interakciou.
Teplota (zima/teplo)
Dieťatko môže plakať aj vtedy, keď mu je zima, alebo horúco. Pokiaľ plače, je vhodné skontrolovať teplotu v miestnosti. Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20°C. Pre bábätko je veľmi nebezpečné prehrievanie, pretože si nevie ešte dostatočne regulovať telesnú teplotu. Či je bábätku zima, hravo zistíte podľa chodidiel. Ak má studené nôžky, treba ho obliecť teplejšie, prípadne zvýšiť teplotu v miestnosti.
Rastúce zúbky
U starších dojčiat môže byť príčinou nepokoja rastúci zúbok, ktorý môže rovnako vyvolať teplotu. Plač a nepokoj dieťaťa po prerezaní zúbka obvykle ustanú a dieťa sa vráti do obvyklého stavu pokoja. Pri plači a nepokoji dieťaťa si treba všímať aj všetky ostatné prejavy jeho aktivity.
Zdravotné príčiny nadmerného plaču
Z výskumov vyplýva, že len veľmi málo bábätiek plače zo závažných zdravotných dôvodov. Ak predsa len ich plač súvisí so zdravotným problémom, jedná sa o veľmi prenikavý, veľmi hlasný a vysoký plač. Môže byť vyslovene neznesiteľný. Bábätko nemá žiaden denný rytmus, nerozoznáva deň od noci, jeho nočný spánok sa postupne nepredlžuje. A takýto nadmerný a neutíšiteľný plač uňho pretrváva aj po štvrtom mesiaci.
Zvýšená teplota a infekcie
Ak je dieťa naďalej nepokojné a plače, mali by sme zistiť, či nemá teplotu. Zvýšená teplota môže byť prejavom začínajúcej infekcie. A to by malo zvýšiť našu pozornosť najmä v prvých mesiacoch života. Mali by sme rovnako zvážiť, či dieťa nevziať k lekárovi. Veľmi významný je nepokoj, plač dieťaťa a opakovane zistená vysoká teplota bez ďalších klinických príznakov. Mohlo by ísť napríklad o infekciu močových ciest alebo iné závažné ochorenie, ktoré by prípadne vyžadovalo nejakú ďalšiu ako len protihorečkovú terapiu.
Prietrž alebo zlomenina
Príčinou neobvyklého plaču a nepokoja môže byť aj prietrž alebo zlomenina. Kosti dojčiat sú veľmi krehké a hrozí nebezpečenstvo ich poranenia. U dieťaťa si preto vždy všímame pohybovú aktivitu rúk aj nožičiek.
Potravinové intolerancie a problémy s trávením
Medzi zdravotné príčiny nadmerného plaču zvyčajne patria aj neznášanlivosť kravskej bielkoviny či iná potravinová intolerancia obsiahnutá v materskom či umelom mlieku, reflux alebo hnačky, ktoré sú sprevádzané úbytkom hmotnosti.Kolika je častá príčina bolesti bruška, ktorá potrápi nielen bábätko, ale aj bezmocnú maminu, ktorá nedokáže pomôcť svojmu dieťatku. Plač v dôsledku koliky môže skutočne trvať celé hodiny. Väčšinou nastupuje do pätnástich až tridsiatich minút od kŕmenia. Pri plači v dôsledku koliky vám v prvom rade pomôže len trpezlivosť. Kolika častejšie postihuje chlapcov než dievčatá, a väčšinou odznie v priebehu troch až štyroch mesiacov. Rodičia môžu vyskúšať bábätku masírovať bruško, ísť s ním na prechádzku.
Neurologické abnormality a ďalšie vážne stavy
Ďalšími možnými, hoci menej častými, zdravotnými príčinami sú bolesti hlavy, abnormality v centrálnom nervovom systéme, či ak matka užívala počas tehotenstva niektoré silné lieky. Ak máte podozrenie, že vaše dieťatko plače zo zdravotných dôvodov, je nevyhnutné navštíviť pediatra a podeliť sa s ním o svoje obavy.
5 masážnych pohybov pre bábätká na upokojenie koliky u novorodencov a dojčiat | AAP
Plač ako prejav stresu a spôsob jeho uvoľnenia
Biochemik William Frey skúmal chemické zloženie ľudských sĺz a zistil, že je v nich prítomnosť hormónov a neurotransmiterov, ktoré súvisia so stresom. Prišiel tak s myšlienkou, že slzíme pri plači preto, aby sme tieto látky z tela vylúčili, a tak nastolili v tele chemickú rovnováhu. Dieťatko tak môže plakať aj z dôvodu „hojenia sa“. Nadmerný plač bábätiek sa dá považovať za biologický mechanizmus ich telíčka, ako sa zbaviť stresu. Okrem toho, že im umožňuje zbaviť sa prebytočných chemikálií potením a slzami, pomáha aj pri vybíjaní energie, čo navodzuje hlboké uvoľnenie.
Predčasne narodené bábätko je často v prvých dňoch či týždňoch stresované fyzickými zraneniami (bolestivé lekárske procedúry), ale nesie si aj emočné zranenia (odlúčenie od matky po pôrode). V takomto prípade je ideálne obmedziť stres, odstrániť zdroj rozrušenia, láskyplne svoje bábätko držať v náručí a dovoliť mu, aby sa vyplakalo. Pokiaľ je trauma u bábätka závažná, jeho záchvaty plaču môžu trvať až niekoľko mesiacov, než sa jej zbaví a jeho telo dosiahne rovnováhu.
Kategórie stresu u bábätka
Existuje šesť hlavných kategórií stresu, pre ktoré môžu deti plakať:
- Prenatálny stres a pôrodná trauma: Prenatálny stres je taký, ktorý bábätko zažilo, kým ešte bolo v brušku. Výskumy ukazujú, že deti matiek, ktoré boli v tehotenstve úzkostlivé či depresívne, plačú viac. Pôrodná trauma zahŕňa ťažký pôrod, odlúčenie bábätka od matky po pôrode a podobne.
- Nenaplnené potreby: Tu sa jedná konkrétne o potrebu dotyku a nosenia. Bábätko, ktoré strávilo prvé týždne svojho života v inkubátore, môže byť citovo ranené z nedostatku dotykov a nosenia.
- Zahlcujúce podnety: Bábätko je každý deň vystavené množstvu zážitkov, ktorým nerozumie. Je zahltené novými informáciami, ktoré si nevie spojiť so známou skúsenosťou.
- Vývojová frustrácia: Pre deti môže byť zdrojom stresu aj ich bezmocnosť či nešikovnosť. Nedá sa jej úplne vyhnúť, je súčasťou vývoja bábätka.
- Fyzická bolesť: V tejto kategórii je všetko od bolesti spôsobenej napríklad vyšetrením až po chlad, prílišné teplo či chorobu.
- Strach: Odlúčenie od rodičov, napätá atmosféra v domácnosti, ignorovanie bábätka, prudké zdvihnutie, hluk a iné podnety.
Ako upokojiť plačúce dieťa: Osvedčené prístupy
Neexistuje univerzálny recept na utíšenie plačúceho dieťaťa, avšak existujú osvedčené metódy a prístupy, ktoré môžu pomôcť.
Reagovanie na prvé prejavy a postupnosť upokojenia
Je dobré reagovať na prvé prejavy nespokojnosti bábätka ešte predtým, než začne plakať. Je normálne reagovať na signály bábätka, utišovať ho a dojčiť ho vždy, keď má o dojčenie záujem.Matky väčšinou nasledujú prirodzený postup:
- Vybratie z postieľky a nosenie v náručí: Ak dieťa plače, často ho upokojí prítomnosť matky a nosenie.
- Dojčenie/Kŕmenie: Ak nosenie nepomôže, matka zvyčajne predpokladá nedostatok výživy. Dojčenie alebo kŕmenie z fľaše často plač zastaví.
- Kontrola plienky: Ak dieťa nie je hladné, ďalším krokom je kontrola mokrej plienky.
- Riešenie plynatosti: Ak predošlé kroky nezafungovali, matka zvažuje nafúknuté bruško a možnosti jeho riešenia, ako je teplý obklad alebo rektálna rúrka.
- Meranie teploty: Ak plač pretrváva a dieťa je nepokojné, je dôležité zistiť, či nemá zvýšenú teplotu, čo môže signalizovať začínajúcu infekciu.
Využitie kontaktu, pohybu a spevu
Napĺňanie potreby bábätka byť s nejakou ľudskou bytosťou v kontakte je kľúčové. Nosenie nie je len technika na zastavenie plaču, ale prejav bezpečia a lásky. Vedieť, ako je možné v kombinácii s kontaktom či dojčením využiť pohyb či spev na upokojenie bábätka, je veľmi užitočné. Jemné hojdanie a spievanie uspávaniek môžu bábätko upokojiť.
Spoločné spanie a laktospánok
Výskumník James McKenna poukazuje na tesné prepojenie spánku a dojčenia a nazýva tento komplexný dej „laktospánok“. Je normálne nechať bábätko zaspať na prsníku. Je to potreba detí, ktorá pramení z toho, ako veľmi neurologicky nevyspelé sa bábätká rodia a aké dlhé roky sa celý ich organizmus spolieha na reguláciu telom dospelého človeka a pomocou dojčenia. Evolučné nastavenie poukazuje na to, že vzájomný kontakt matky s dieťaťom a dojčenie pri uspávaní a spánku vytvárajú pocit istoty a bezpečia. Toto prináša reguláciu - na hormonálnej, emočnej aj fyzickej úrovni. Matka pri dojčení a spoločnom spaní upokojuje dieťa a dieťa upokojuje matku a spolu tvoria vzájomne prepojený systém. Vzájomná regulácia vytvára vnímavosť a umožňuje rýchlo reagovať a napĺňať potreby.Vďaka spoločnému spánku a dojčeniu dieťa získava aj počas noci množstvo dôležitých podnetov pre mozog, ktorý rýchlo rastie. Vďaka spoločnému spaniu sa regulujú spánkové cykly, dýchanie, srdcová činnosť, trávenie, využívanie živín a tiež prebudenie. Tým všetkým sa znižuje nielen riziko SIDS, ale aj riziko problémov so spánkom do budúcnosti. Spoločné spanie učí dieťa, že spánok je bezpečný a príjemný. Nočná starostlivosť je pre deti dôležitá a nočné prebudenia sú súčasťou vývoja detí. Môžu mať rôznu frekvenciu, môžu sa meniť či navyšovať. Počet nočných prebudení nemá lineárny vývoj, odráža vysokú mieru rastu mozgu a učenie dieťaťa. Pri spoločnom spaní nejde o rozmaznávanie.
Vplyv detského plaču na rodičov a rodičovskú kompetenciu
Plač dieťaťa je veľmi stresujúci. Nadmerný plač dieťatka môže vyvolať u rodičov pocity zlyhania, neschopnosti či presvedčenia, že sú „zlí rodičia“. Strácajú pocit rodičovskej kompetencie. K tomu sa pridružuje deficit spánku, nedostatok oddychu, frustrácia a to všetko vedie k permanentnému stresu. Ten môže viesť až k pocitu vyčerpanosti či k depresiám. Plač malého bábätka je pre rodičov často veľmi stresujúci a frustrujúci, o to viac, ak je intenzívny a nedarí sa im dieťa utíšiť.
Psychologický dopad na dospelých
Výskumy mozgu ukázali, že plač vlastného bábätka v prvých týždňoch po pôrode u mami vyvoláva pocit nabudenia a úzkosti. No podobné pocity vyvoláva aj u „nerodičov“. Pri zvuku detského plaču sa im zvýši hladina stresových hormónov v krvi a sú v pohotovosti. Z hľadiska evolúcie to má veľký význam, pretože dospelý sa pod vplyvom emočného stresu snaží nájsť príčinu nepohodlia bábätka a čo najrýchlejšie ju odstrániť, čo zvyšuje šancu bábätka prežiť.Plač dieťaťa aktivuje limbický systém rodiča, preto je plač dieťaťa pre dospelého fyzicky aj psychicky náročný.
Dôsledky pre vzťah rodič-dieťa a rodičovskú pohodu
Závažné dôsledky môže mať nadmerný plač bábätka aj na vzťah rodič-dieťa. Rodič môže vidieť svoje dieťatko ako problémové, môže ho podvedome či vedome obviňovať z toho, že im to „robí naschvál“, že s nimi „manipuluje.“ Je to náročné obdobie aj pre tých najviac milujúcich rodičov. Preplakané týždne sú určite ťažkým obdobím pre nejedného rodiča. Je dobré uvedomiť si, že je to „len obdobie“ a to, že máte plačúce bábätko neznamená, že ste zlý rodič. Ak cítite, že je to už nad vaše sily, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Bezplatnú psychologickú pomoc ponúka napríklad občianske združenie Malíček.
Plač batoliat formuje aj život rodičov. Plač dieťaťa vyvoláva u rodičov spomienky na vlastné detstvo. Mnohí spomínajú na to, ako sa oni cítili v podobnej situácii. Možno sa objavia aj spomienky na to, na čo už dávno zabudli. Rodičovstvo môže byť liečebnou cestou aj pre emocionálne problémy rodičov. Výchova vlastného dieťaťa môže pomôcť lepšie pochopiť samých seba.
Pozitívne aspekty plaču pre vývoj dieťaťa a nastavovanie hraníc
Hoci je plač často vnímaný negatívne, má aj svoje dôležité funkcie pre vývoj dieťaťa, najmä v súvislosti s reguláciou emócií a učením.
Plač ako cesta k upokojeniu a lepšiemu spánku
Slzy obsahujú kortizol, stresový hormón. Keď dieťa plače, uvoľňuje sa jeho stres z tela. Slzy zlepšujú aj emocionálnu pohodu, a to za predpokladu, že rodičia sú nablízku. Plaču často predchádza zlá nálada dieťaťa. Je nahnevané, frustrované alebo mrnčí. Keď sa vyplače, jeho nálada sa zlepší. Na základe tohto sa zistilo, že je niekedy lepšie nechať batoľa vyplakať, aby proces vyplavovania negatívnych pocitov nebol zastavený.Ak má dieťa nevyriešený alebo potláčaný nejaký problém, často nemôže zaspať. Niekedy rodičia, hlavne večer pred spaním, nechcú, aby sa dieťa rozrušovalo plačom a robia všetko preto, aby sa plaču vyhlo. Potom v postieľke, keď je v tichu a v pokoji, problém vypláva ešte viac na povrch.
Plač a učenie
Plač pomáha dieťaťu pri učení. Veľa detí sa rozplače vtedy, keď sa im napríklad niečo nepodarí, napríklad pri stavaní z Lega. Dieťa pri neúspechu plačom vyjadruje svoju frustráciu. Vďaka plaču si však dokáže prečistiť myseľ a po upokojení sa dokáže naučiť aj niečo nové. Keď sa dieťa nedokáže sústrediť a je emocionálne rozrušené, práve táto skutočnosť ho blokuje v učení. Keď sa po plači uvoľní a zmizne emocionálne rozrušenie, lepšie sa mu aj učí.
Nastavovanie hraníc a vyjadrovanie pocitov
Netrápte sa, keď dieťa plače po vašom povedaní „NIE“. Je pravda, že ak poviete svojmu dieťaťu „NIE“, spočiatku môže byť sklamané. No naučí sa niečo dôležité: zistí, že v živote existujú určité hranice, ktorým sa človek musí podriadiť. Ak sa však poddáte, oslabujete svoju autoritu a učíte ho, že s vami môže manipulovať a že si fňukaním vždy získa to, čo chce. Takýmto prístupom si ho po čase aj tak pohneváte. Vaše „NIE“ pripravuje dieťa na dospievanie a dospelosť. V každej rodine majú deti hranice nastavené ináč. A už v období batoľaťa môže prichádzať plač ako nástroj, ktorým sa pokúša tieto hranice rozšíriť alebo úplne zrušiť. Plač by vás preto pri vašich nastavených pravidlách nemal obmäkčiť. Práve vaša dôslednosť dá vašim deťom pocit dôvery vo vás, budú si vás časom vážiť a rešpektovať. Takto im dáte do života oveľa viac a vy nestratíte všetku svoju rodičovskú autoritu a moc.Deti vedia rodičov plačom nielen manipulovať, ale často ním aj vyjadrujú, ako sa v skutočnosti cítia. Možno sú len smutné alebo pre niečo nespokojné, nevedia vám to povedať, a tak plačú. Rodičia tento plač často chápu ako bezdôvodný. V takejto chvíli dieťa potrebuje objatie, pozornosť alebo bezpodmienečné prijatie. Najhoršie, čo môže rodič pri hneve dieťaťa urobiť, je mu hnev opätovať. Aj keď je to niekedy náročné, pokúste sa v danej situácii upokojiť a následne sa zamerajte na to, prečo sa dieťa hnevá, nie na to, ako hnev prejavuje. Hneď, ako sa trošku upokojí, staňte sa jeho sprievodcom vo svete emócií, pomenujte ich, porozprávajte sa s ním o tom, čo cíti, čo sa stalo a tiež o tom, ako inak by sa dalo v danej situácii zareagovať. Detské emócie nikdy nepotláčajte! Nepoužívajte výroky typu: „Neplač, už si veľká (veľký).“ Pocity je dôležité dostať von a nie ich izolovať alebo sa snažiť ich odstrániť. Každou emóciou sa vám dieťa snaží niečo naznačiť či povedať.
Plač doma vs. na verejnosti a zmeny s vekom
Ak sa vaše dieťa vyplače doma, je menšia šanca, že tak urobí na verejnosti. Deti častejšie plačú doma, lebo majú pocit, že rodičia majú viac času na vnímanie ich starostí a na počúvanie toho, čo chcú povedať. Práve preto je dôležité nájsť si dostatok času na vypočutie svojich detí. Čím viac ich budete aktívne počúvať, tým menej budú plakať, pretože plač postupne stratí pre ne význam. Nahradia ho dôverné rozhovory.Potreba plaču sa vekom mení. Ako dieťa dozrieva, začína aj lepšie regulovať svoje emócie. To, že ste sa mu dovolili vyplakať a neskôr ste sa aj o pocitoch rozprávali, pripravili ste mu dobrý základ do dospelosti, ako pracovať s emóciami. Vedci sa domnievajú, že na konci detstva plačú dievčatá a chlapci približne v rovnakom množstve, kým nepríde ku hormonálnym zmenám. U chlapcov prudko vzrastie hladina testosterónu a klesne množstvo plaču. Opak je u dievčat, u ktorých hladina estrogénu začína výrazne stúpať počas prvých rokov dospievania.
Mýty a historické prístupy k detskému plaču
História je plná výrokov typu: „Neprejavujte dieťaťu náklonnosť, lebo ho rozmaznáte! Neberte ho na ruky, lebo si zvykne. Nechajte ho vyplakať sa, raz prestane.“ Na prvý pohľad to znie logicky: neposilňujme správanie, ktoré sa nám nepáči a „neodmeňujme“ ho svojou pozornosťou. Táto rovnica však pri malých deťoch neplatí. Je síce pravda, že bábätko, ktorého potreby sa dlhodobo ignorujú, sa naučí nič nevyžadovať a ticho ležať tam, kde ho položíte, no z dlhodobého hľadiska to asi nebude rozumné riešenie. Mnohé psychologické štúdie dnes dokazujú, že keď chceme vychovať spokojné, sebavedomé a nezávislé dieťa, mali by sme reagovať na jeho potreby, kým je úplne maličké.
Metódy „vyplakania“ a ich kritika
Plač najviac akceptovali moderné výchovné smery z 30. - 50. rokov 20. storočia, ako napríklad výchovná metóda Sira Trubyho Kinga, ktorá ako svoju súčasť podporovala vyplakanie bábätka na to, aby sa mu „vytvoril“ režim spánku a kŕmenia. Podľa jeho metódy malo bábätko už od narodenia spať od 19:00 do 7:00 bez prerušenia a bez rodičovskej kontroly a cez deň malo byť kŕmené raz za tri hodiny bez ohľadu na prejavy hladu. Predstavy Trubyho Kinga sa postupne transformovali do rozličných iných výchovných prístupov, ktoré presviedčali rodičov, že dosiahnuť celonočný spánok dieťaťa je možné prostredníctvom viacerých typov metód vyplakania - od Ferbera až po rozličné modifikácie „kontrolovaného plaču“. Všetky tieto metódy majú jednu spoločnú vlastnosť v tom, že rodičov presviedčajú, že plač dieťaťa nevadí, že to, čo matky pri plači dieťaťa cítia, nie je relevantné, že je v poriadku, ak pri plači dieťaťa začne plakať aj žena samotná, že plač je vlastne potrebou dieťaťa a že „účel svätí prostriedky“ - že teda „účel“ (t. j. spiace dieťa) je to podstatné, a nie spôsob, akým sa takémuto spánku dospeje. Plač sa pri týchto prístupoch teda považuje za legitímny prostriedok dosiahnutia cieľa. Banalizovanie plaču postupne prešlo do vysvetlení, ako napríklad „bábätko si potrebuje trénovať pľúcka“. Spolu s tým sa matky dozvedeli, že „nemajú skákať pri každom zaplakaní“.
Svet sa však zmenil. Postupne to vyzeralo, že matky začínali opäť vnímať svoje pocity a inštinkty, ktoré im hovorili, že plačúce bábätko je potrebné snažiť sa utíšiť a že nie je dobré nechať ho zámerne plakať bez toho, aby sa človek pokúsil urobiť niečo pre to, aby plakať prestalo. Plač detí začal byť dobre preskúmaný, negatívne fyzické reakcie a chemické zmeny v organizme plačúceho dieťaťa začali byť s pokrokom vedy zjavné.
Novodobé interpretácie a spánkové poradenstvo
A napriek tomu v nedávnej dobe znovu prišli myšlienky, ktoré matky presviedčajú, že je v poriadku nechať bábätko zámerne plakať. Tentokrát sa plač ako vhodný prostriedok prezentuje v kontexte toho, že „plačúce bábätko si v náručí matky potrebuje odplakať všetku svoju bolesť“ a že preto ho je správne nechať plakať a nepokúšať sa ho upokojiť. Že je niečo takéto v poriadku sa zdôvodňuje tým, že plač sa odohráva na tele matky vo fyzickom kontakte nahého bábätka a matky. Pri tejto metóde ide o niekoľkohodinový plač, pričom celý proces „reštartu“ má rozličnú dĺžku. Vychádza z myšlienky, že plač v kontakte s matkou je „povolený“, „terapeutický“ a že je to niečo úplne iné, ako keď bábätká plačú v iných situáciách.
V súčasnosti sa zjavné metódy vyplakania transformovali na menej rozoznateľné smery prezentujúce sa ako „spánkové poradenstvo“ či metódy ako zlepšiť spánok alebo rešpektujúce prístupy k spánku. Vtedy je unaveným rodičom menej jasné, o čo ide. Tieto prístupy marketingovo hovoria o citlivom prístupe. Presviedčajú rodičov, že deťom vytvárajú dobré spánkové návyky a že pri nich môžu zostať a že nejde o vyplakanie. Ide o maskovanú reklamu, ktorá už nepoužíva slovo vyplakanie či spánkový tréning, ale skôr cieli na pocity únavy, nevyspatia, spánkovú depriváciu, nedostatok pomoci, sociálnu izoláciu, duševné ťažkosti a na recenzie o tom, ako si rodičia po použití „citlivého prístupu“ konečne užívajú život s dieťaťom, lebo sa vyspali. Nie vždy tieto prístupy na začiatku odhalia, že sa snažia odstrániť počet dojčení ako nesprávnej spánkovej asociácie či že navrhnú použitie cumlíka či to, že má matka prestať dieťa uspávať na prsníku. Za spánkovým tréningom sa skrývajú zmeny v uspávaní dojčením, počte dojčení, nereagovanie potrieb v čase nočného prebudenia, ale všetko je to označované za jemné a citlivé zmeny.
Spánok a zaspávanie nie je zručnosť či schopnosť, ktorú sa deti musia naučiť. Spánok a zaspávanie a uspávanie sú potreby, ktoré sú v detstve úzko napojené na starostlivosť zo strany dospelého človeka. Plač, akýkoľvek plač, je pre bábätko nielen komunikáciou, ale dokonca stavom najvyššej pohotovosti. Plačom dieťa dáva najavo svoje potreby. Nemanipuluje. Je normálne reagovať na signály bábätka ešte predtým, než sa rozplače. Je normálne spať pri svojom bábätku, utišovať ho a dojčiť ho vždy, keď má o dojčenie záujem. Spoločné spanie je spôsobom, akým sa ľudia v histórii starali o svoje deti. Spoločné spanie uľahčuje dojčenie. A dojčenie je praktické, ak bábätko leží vedľa matky, ktorá ho začne dojčiť ešte predtým, než sa obaja úplne prebudia. Napriek tomu ešte stále ľudia vidia ako želateľný cieľ „prespatú noc“ či „samostatné zaspávanie“.
Matky sú v období pôrodu a po pôrode pod vplyvom množstva takýchto autorít a o tom, že „plač je v poriadku“, sa dozvedajú rozličným spôsobom. Každá matka v hĺbke duše túži reagovať na plač dieťaťa, trpí, keď jej dieťa plače, a svojmu dieťaťu odovzdať svoju nežnosť a lásku. A predsa je v rozličných situáciách presviedčaná o opaku. Skutočnosť, že existujú ľudia, ktorí odporúčajú ako terapeutické to, aby dieťa bez pomoci plakalo v kontakte koža na kožu s matkou, je jeden z novodobých príkladov takéhoto prístupu. To, že existuje štúdia, ktorá hovorí, že je rozdiel v tom, či dieťa plače mimo kontaktu s človekom alebo plače v kontakte s človekom, ešte nedáva podklad pre to, aby bolo v poriadku to, že bábätko dlhodobo zámerne plače. Táto štúdia mala byť upokojením pre rodičov, ktorých dieťa plače a dočasne ho nevedia utíšiť, hoci sa o to snažia. To je niečo úplne iné ako zámerný plač bez snahy o upokojenie. Mala im objasniť, že má zmysel, aby sa o utíšenie pokúšali a aby si bábätko nechali pri sebe, aj keď už nevedia, ako presne by bábätku pomohli. Plač bábätka je vždy komunikácia, ktorou prejavuje svoje potreby, ktoré majú byť naplnené. Bábätko plačom nerobí nič zámerne. Nesnaží sa získať nič nelegitímne. Ani sa počas plaču nič neučí. Plač mu nepomáha, plač je vyjadrenie kritickej potreby, ktorú bábätko má.