V živote každého človeka je láska základom pre všetko. Je živnou pôdou, aby sa v človeku rozvinuli všetky dobré veci. Ako hovorí Gary Chapman vo svojich knihách o piatich jazykoch lásky, pocit naplnenia v druhých prichádza vtedy, ak je ich „nádoba lásky“ plná. Vtedy prežívajú šťastie, spokojnosť a cítia, že sú milovaní. Chapman hovorí o piatich spôsoboch, ako možno lásku prejavovať, pričom láskyplné dotyky sú jedným z najmocnejších, najmä pre deti. Mnohí rodičia si myslia, že stačí, ak svoje deti milujú a ony to musia automaticky vedieť. No nie je to tak. Teória jazykov lásky objasňuje, že naša „nádoba lásky“ sa môže vyprázdňovať, ak sa nám nedostáva práve takých prejavov lásky, po ktorých túžime. Prejavov, ktoré nás uisťujú, že sme milovaní. To so sebou prináša frustráciu, pocity neistoty a u detí i nevhodné správanie. Láska v rodine je nesmierne dôležitá, no jej prejavy často nie sú samozrejmosťou. Je to paradox, pretože väčšina rodičov hlboko miluje svoje deti, no nedokáže im to prejaviť tak, ako po tom ich deti túžia. Pre niektorého otca môže byť prejavom lásky k dieťaťu drahý dar, no pre dieťa, ktoré túži po jeho objatí a pozornosti, to jeho túžbu po otcovej láske nenaplní. Fyzický dotyk je jedným z najjednoduchších prejavov lásky, ktoré všetky deti napĺňajú a uisťujú o našich citoch k nim.
Hormóny šťastia a ich sila v objatí
Objatie má úžasnú silu meniť chemické procesy v našom tele a výrazne ovplyvňovať našu náladu a celkový stav. Podľa knihy The Happiness Project by ste mali zotrvať v objatí s milovaným človekom aspoň šesť sekúnd, aby sa v organizme vylúčili hormóny šťastia - oxytocín a serotonín. Tieto neuropeptidy hrajú kľúčovú úlohu v pocitoch oddanosti, dôvery a spojenia. Pokúste sa predĺžiť svoje objatia s deťmi, ale i partnermi. Čím budú vaše objatia dlhšie, tým budú pocity šťastia, ktoré zaplavia vaše telo, silnejšie. Takéto spomalenie počas dňa si zaslúži svoje miesto. Objatie taktiež účinne bojuje proti stresu a úzkosti tým, že znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu, ktorý je za tieto pocity zodpovedný. Zároveň podporuje uvoľňovanie oxytocínu, hormónu lásky a dôvery. Tento hormón má na telo silný pozitívny vplyv a je biologickým základom pre prepojenie s inými ľuďmi. Ľudia, ktorí sa pravidelne objímajú, majú silnejšiu imunitu, lepšie zvládajú úzkosť a majú nižšie riziko srdcových ochorení. Psychologický efekt objatia je úžasný. Nielenže zvyšuje sebavedomie detí, ale pomáha im udržiavať si dobrú náladu a optimizmus. Objatia robia deti odolnejšími, pretože sebavedomie, optimizmus a zvládanie zručností sú tri silné psychologické piliere, vďaka ktorým lepšie zvládame stresové situácie. Okrem toho sa deti, ktoré rodičia pravidelne objímajú, cítia šťastné a milované. Oxytocín znižuje strach a podporuje ochotu dôverovať druhým, čím posilňuje dôveru potrebnú na vytvorenie kvalitného vzťahu s rodičmi a inými ľuďmi.
Fyzický dotyk ako univerzálny jazyk lásky
Fyzický dotyk je pre mnohých, a najmä pre deti, tým najhlasnejším z piatich jazykov lásky. Už pôrodom nám príroda i telo našepkáva, aký je dotyk prospešný a nevyhnutný. Opustenie matkinho tela je pre novorodenca stresujúca záležitosť. Odchádza z dobre známeho prostredia, v ktorom mu nič nechýba, do nepoznaného a nehostinného sveta. Práve teplo matkinej kože, jej vôňa a srdečný tep sú tou známou uspávankou, vďaka ktorej sa dieťa upokojí a nadobudne pocit istoty. Dotyk je nevyhnutnou súčasťou bezproblémového vstupu na svet nielen pre novorodenca, ale i matka okamžite po pôrode potrebuje svoje dieťa na sebe. Pokiaľ ho nedostane na kožu, telo vníma, že narodené dieťa nie je prítomné, a nezačne vylučovať hormóny, ktoré by matka mala v tele mať, čím prichádza k negatívnym emóciám až popôrodným depresiám. Dotyk matky a dieťaťa zaručuje žene vyplavenie oxytocínu, ktorý ju zotavuje z pôrodu ako psychicky, tak aj fyzicky. Štúdia z roku 2001 publikovaná v časopise MCN: Americký denník o materskej a detskej starostlivosti zistila, že priamy kontakt matky s pokožkou novorodenca, známy aj ako „klokania starostlivosť“, môže minimalizovať alebo dokonca zabrániť popôrodnej depresii u matky. Objímanie však nezlepšuje iba náladu matky, ale pomáha aj budovať vzájomný vzťah s bábätkom. Ann Bigelow, profesor vývinovej psychológie a výskumník na Univerzite sv. Francisa Xavier, tvrdí, že matky sú schopné byť citlivejšie na detské signály a deti viac reagujú na matku počas prvých troch mesiacov vďaka tomuto kontaktu.
Čím je dieťa menšie a nesamostatné, tým je ľahšie zasýpať ho dotykmi, nosiť na rukách a byť s ním v objatí. Pre ich zdravý vývin je to veľmi dôležité. Aj nedávne výskumy potvrdili, že bábätká, ktoré boli rodičmi nosené, láskané, bozkávané, mali zdravší emocionálny život ako tie, ktoré boli dlhšie obdobie ponechané bez fyzického kontaktu. Ak teda aj nemôžete byť so svojím bábätkom, uistite sa, že sa mu od opatrovateľky či starých rodičov dostáva počas dňa dostatok láskavých dotykov. Naplnená nádrž lásky dáva deťom sebavedomie a učí ich milovať ľudí okolo seba. Mnohí rodičia si myslia, že stačí, ak svoje deti milujú a ony to musia automaticky vedieť. No nie je to tak. Keď pravidelne objímate svoje deti, venujete im nielen životu potrebnú dávku lásky, potvrdenia vášho vzťahu a toho, že sú pre vás nesmierne dôležité - čo sú mimochodom, neskutočne potrebné atribúty, keď hovoríme o vývine dieťaťa.
Čo urobí jediné objatie s vaším mozgom
Význam objatí pre zdravý emocionálny vývin
Objatia majú silný psychologický vplyv na deti, ktoré sa prostredníctvom nich učia mnoho dôležitých zručností a získavajú pocit bezpečia. Naplnená nádrž lásky dáva deťom sebavedomie a učí ich milovať ľudí okolo seba. Objatia robia deti šťastnejšími, pomáhajú im udržiavať si dobrú náladu a optimizmus. Deti, ktoré rodičia pravidelne objímajú, sa cítia šťastné a milované, čo zvyšuje ich sebavedomie.
Objatie učí deti empatii
Objatie pomáha rodičovi a dieťaťu vychutnať si prítomnosť, vnímať „tu a teraz“ a pochopiť vzájomné pocity. Deti sa prostredníctvom objatia učia porozumieť tomu, čo cítia ostatní. Objatie je v podstate dobrou lekciou, ktorá dieťaťu ukáže, čo znamená vcítiť sa do ľudí a milovať ich. Táto schopnosť je kľúčová pre rozvoj zdravých sociálnych vzťahov.
Objatie zastavuje výbuchy hnevu
Niekedy si rodičia myslia, že nemajú objímať deti, ktoré sa hnevajú, pretože by to mohli brať tak, že ich za takéto neželané správanie „odmeňujú.“ Nebyť pri dieťati, keď sa nedokáže upokojiť, je však pre dieťa naozaj trestom, zvlášť, keď si nevie pomôcť samé. Objatie, naopak, pomáha dieťaťu lepšie sa ovládať. Oxytocín, hormón lásky, sa uvoľní, keď objímeme dieťa a umožní mu upokojiť sa alebo prekonať úzkosť. Akonáhle sa batoľa hnevá, nie je to preto, že by bolo tvrdohlavé, jednoducho stráca kontrolu nad svojimi emóciami. Malé deti nemajú schopnosť samoregulácie. Keď dieťa intenzívne kričí, jeho jeden aktivačný systém je nadmerne stimulovaný, zatiaľ čo upokojujúci systém (brzda) je neaktívny. Skúste si predstaviť riadenie auta pri zošliapnutí plynového pedálu a ignorovanie brzdy. Deti sa pri záchvate správajú presne ako „uletené“ auto. Takže ak vás dieťa nepočúva a rúti sa dopredu bez použitia brzdy, čo urobíte? Je to podobné ako s autom - najprv musíte auto zastaviť. Potom dávajte prednášku o vhodnom správaní. Pri narodení nie sú nervové systémy detí dostatočne zrelé, aby regulovali veľké emócie. To je tiež dôvod, prečo sa len ťažko batoľatá s intenzívnymi emóciami ovládajú. Počas tiesne sa uvoľňuje vysoká hladina kortizolu, ktorý cirkuluje telom a mozgom. Ak necháte dlhší čas dieťa v tejto situácii a nebudete ho nijako regulovať, bude mať táto toxická úroveň stresového hormónu fyzický aj psychický vplyv na jeho zdravie. Štúdie ukazujú, že nadmerné vystavenie stresujúcemu hormónu môže narušiť imunitný systém dieťaťa a neskôr ovplyvňovať pamäť a verbálne schopnosti. Môže viesť aj k depresii v neskoršom veku. Preto objatie pomáha nielen zastaviť plač, ale má tiež mnoho ďalších pozitívnych účinkov. Okrem toho, aj nám, rodičom, pomáha objatie, keď máme medzi sebou konflikt, aby sme ho prekonali a našli vzájomnú reč a silu ísť spoločne ďalej. Objať dieťa tak pevne, aby nemohlo utiecť, ideálne posadiť si malého jedoša na kolená tvárou k sebe. Pripravte sa na to, že sa bude brániť, kopať, hrýzť, snažiť sa vytrhnúť… No nepopustite! Držte dieťa v objatí a dohovorte mu. Takto pochopí, že vy určujete pravidlá a zároveň sa cíti bezpečne.
Objatie ako stimul pre kognitívny a fyzický rast
Blízky fyzický kontakt a kontakt „koža na kožu“ sú pre zdravý vývin dieťaťa dôležité a majú rozsiahlejší dopad, než si mnohí uvedomujú. Správny vývoj mozgu si žiada zmyslovú stimuláciu. Pokiaľ dieťa nemá podnety, ktoré by mohlo skúmať, chytať, nemá sa z čoho učiť a tým jeho vývoj neprosperuje. Objatie posilňuje vývin detí. Deti potrebujú na rozvoj rôzne zmyslové podnety. Výskumy preukázali, že malé deti vo východoeurópskych sirotincoch sú len zriedkakedy objímané a ani sa ich nikto nedotýka. Vo svojich postieľkach trávia často 22 hodín denne. K ich kŕmeniu používajú fľaše a starostlivosť o ne je v podstate veľmi rutinná s minimálnou ľudskou interakciou. V budúcnosti tieto deti často čelia mnohým problémom, vrátane zhoršeného kognitívneho vývoja.
Keď psychológovia z University of Wisconsin-Madison robili výskum, v ktorom porovnávali adoptované deti z pestúnskych domovov s deťmi vyrastajúcimi v stabilných rodinách, zistili, že prvá skupina detí zaostávala v motorike a mala spomalený kognitívny vývin pre nedostatok hmatovej interakcie. V inej štúdii zistili, že 15 minút hmatovej stimulácie počas 10 dní u sirôt pomohlo deťom k tomu, aby sa stali aktívnejšími. Potrebu dotyku a jeho naviazanosť na vývoj mozgu potvrdil aj výskum Nathalie Maitre z detskej nemocnice v Ohiu. Do štúdie bolo zahrnutých 125 bábätiek, so zameraním na reakciu na fyzický dotyk. Tí novorodenci, ktorých držali v náručí rodičia alebo nemocničný personál, vykazovali zvýšenú mozgovú aktivitu. Ich mozog reagoval intenzívnejšie a výraznejšie v momente, ako sa objavil stimul dotyku. Lekárka Nathalie Maitre prišla k záveru, že fyzický kontakt môže mať obrovský vplyv na to, ako sa mozog dieťatka vyvíja. Pozitívny a podporujúci dotyk, kontakt koža na kožu, pomáha mozgu reagovať a odpovedať. Rodičom odporúča zahrnutie láskavého a jemného dotyku do každodennej starostlivosti o dieťa.
Objatie pomáha deťom rásť
Vedci zistili, že deti, ktorým chýbali zmyslové podnety, mali spomalený rast, najmä ak nedostávali objatia pravidelne. Tento problém bol viditeľný aj napriek pravidelnému príjmu vitamínov a iných dôležitých živín. Vysvetlenie tohto javu je jednoduché. Počas objatia telo uvoľňuje hormón oxytocín, ktorý má na telo silný pozitívny vplyv a okrem iného stimuluje rastové hormóny. Akonáhle deťom chýba fyzický kontakt, ich telá prestanú rásť, hoci majú normálny príjem živín. Tieto deti trpia neskôr tiež neúspechom. Tento hendikep sa môže zlepšiť, keď sa im poskytne dostatok dotykov a objatia. Objímanie totiž spúšťa uvoľňovanie oxytocínu, ktorý je známy tiež ako hormón lásky. Tento hormón má pre naše telo veľa dôležitých účinkov. Jedným z nich je stimulácia rastu. Štúdie ukazujú, že objímanie môže okamžite zvýšiť hladinu oxytocínu.
Objatie vyháňa z domu lekára a posilňuje imunitu
S objatím sú naše deti zdravšie. Hormón oxytocín ovplyvňuje nielen rast, tiež zlepšuje imunitný systém. Prispieva k rýchlejšiemu hojeniu rán a znižuje zápalové procesy. Má tiež silný psychologický účinok, pretože deťom uľahčuje zvládanie rôznych druhov stresu. Objatie je zdravé aj preto, že zvýšenie hladiny oxytocínu posilňuje imunitný systém. Znižuje plazmatické hladiny hormónov štítnej žľazy a spôsobuje, že sa aj rýchlejšie hoja zranenia. Je dokázané, že objímanie detí pomáha v podpore imunity. Jemný tlak na sternum (hrudná kosť), ktorý vyvolá emócie ako láska a pocit bezpečia, stimuluje týmus (detská žľaza). V týmuse dochádza k dozrievaniu a diferenciácií T-lymfocytov, ktoré bránia organizmus pred chorobami. Prišli na to aj psychológovia z Univerzity v Pittsburghu. Objatie je teda naozaj vrúcne, lebo vtedy naša telesná teplota neklesá.
Puto medzi rodičmi a deťmi: Sila dôvery a bezpečia
Objatie vytvára silné puto s rodičmi. Podporuje dôveru, ktorá je potrebná na vytvorenie kvalitného vzťahu s rodičmi a inými ľuďmi. Oxytocín znižuje strach a podporuje ochotu dôverovať druhým. Deti sa navyše cítia bezpečnejšie a chránené a zároveň si vytvárajú pevnejšie puto s rodičmi. Keď objímame svoje dieťa, nevnímame len jeho malé telíčko v našom náručí, ale prehlbujeme vzácne spojenie a jeho odkaz: Som tu pre teba. Si v bezpečí. Si milovaný. Dieťatko potrebuje sa cítiť v bezpečí - či má jeden, alebo dvadsaťjeden rokov. Rodičovská náruč zaisťuje pocit istoty a bezpečia. Deti sa potrebujú cítiť milované. Potrebujú vedieť, že sú na tomto svete vítané a chcené; a existuje lepší spôsob ako im to dokázať, než ich často objímať? Objatie znamená náklonnosť, ktorá je nevyhnutná, aby deti pociťovali emocionálnu stabilitu a istotu. Dotyk značí jeho prijatie do rodiny ako plnohodnotného člena, ktorý je milovaný a chcený. Naša láska a starostlivosť je základ pre budovanie detskej sebalásky a sebaúcty. Ako sa s deťmi zhovárame a ako sa k nim správame, tak sa v budúcnosti budú zhovárať a správať k sebe. Myslite na to, že dieťa neprestáva milovať svojich rodičov, ale samé seba. Objatia majú veľkú silu. Utíšia, povzbudia, privítajú aj rozlúčia. Dieťatko ich nikdy nemá dosť.
Spoločenské vnímanie dotykov a objatí
Rodičia, ktorí vyrastali v rodinách, kde neboli objatia bežné, sa často v dospelosti snažia svojim deťom vynahradiť to, čo im chýbalo. Je to krásny prejav lásky, no zároveň sa stretávajú so spoločenskými normami, ktoré môžu byť mätúce pre deti aj dospelých. Mnohí rodičia sa svojich detí nedotýkajú, aby prejavili svoje emócie a lásku. Dotýkajú sa ich len v nevyhnutných prípadoch, ak ich musia obliekať, kŕmiť či usadiť do auta. Pritom práve fyzický dotyk je jedným z najjednoduchších prejavov lásky. Aj v zhone stačí letmý dotyk, pohladenie po vlasoch či po líci, aby sme dieťa nezabúdali znova a znova uisťovať o tom, že je milované. Láskavé dotyky sú jedným z piatich jazykov lásky, ktoré mnohí potrebujeme aj v dospelosti. U detí by však bezpodmienečne nemali chýbať.
Ako deti rastú, rodičia zväčša začnú od fyzických prejavov lásky voči deťom upúšťať. Ich potreba po milujúcich dotykoch sa však neznižuje. Stále túžia, aby dostávali bozky, aby ste s nimi zápasili na koberci alebo ich vozili na chrbte. Navyše chlapci potrebujú dotyky úplne rovnako ako dievčatá. Jeden výskum však zistil, že chlapcom sa ich dostáva od narodenia omnoho menej. Nezabúdajte obdarúvať dotykmi svojich synov, nie je to zženštilé. Objímajte, objímajte, objímajte…. sa čo najviac a najdlhšie.
Príkladom stretu spontánnej detskej lásky a spoločenských noriem môže byť situácia, kedy dieťa objíma každého, koho má rado, vrátane cudzích detí alebo dospelých. Matka dvoch synov, vo veku 2 a 5 rokov, hovorí o staršom synovi, ktorý sa objíma s každým bez rozdielu, lebo to tak jednoducho cíti. Znepokojujú ju reakcie okolia, keď ho deti odstrkujú, alebo keď dospelí hovoria, že „chlapi sa neobjímajú, len si ťapnú“. Jej syn sa pýta: „Maminka, neviem prečo mi ten kamarátov tatinko povedal, že sa nemáme objímať.“ Matka mu v snahe ochrániť ho odpovedala, že chlapci sa neobjímajú, len tak ťapnú, a že objímať môže ju, tatinka, bračeka alebo členov rodiny. Synček to prijímal veľmi smutne. Nikto ho to neučil, aby ľudí objímal, robí to sám úplne spontánne. Matka si myslí, že ak to tak cíti, že chce niekoho objať, tak nech ho objíme. Nechce, aby ho od seba deti odstrkovali, keď každého objíma, ale nechce mu to ani zakazovať, nechce v ňom brzdiť jeho pocity. Doma sa objímajú stále, čo syn odpozeral. Je dôležité si uvedomiť, že nie každému je objímanie príjemné. Niektorí ľudia sa mu dokonca úplne vyhýbajú. Aj keď je objímanie pre deti nesmierne dôležité, je potrebné ich učiť rešpektovať osobné hranice druhých. Je v poriadku, keď dieťa chce každého objímať, ale rodič má za úlohu vysvetliť mu, že nie všetci ľudia si objatia želajú. To neznamená potláčať jeho pocity, ale skôr ho naučiť, ako ich vyjadrovať spôsobom, ktorý je rešpektujúci pre všetkých zúčastnených. Objíma aj pani učiteľky v škôlke, zatiaľ čo iné deti podajú ruku. Podá kyticu a objíme a ešte povie, že ich ľúbi. Objať dieťa a dohovoriť mu, že niekto si objatia neželá, je oveľa efektívnejšie ako kričať, najmä ak ide o zlú známku zo školy alebo neochotu umyť riad. Deti v pokojnom stave dokážu lepšie prijímať a spracovávať informácie, ktoré im rodičia poskytujú.
Praktické tipy pre efektívne objímanie
Objatia sú tak dôležité, že im dokonca patrí medzinárodný deň v kalendári, a to 27. júna. Má totiž blahodarné účinky nielen na dospelých, ale aj na deti. Aby bolo objatie naozaj efektívne, treba dodržať zopár pravidiel. Určite by nemalo byť len rýchle, ale intenzívne. Ak je dieťa maličké, je dobré vziať si ho na ruky. Objímanie detí je nevyhnutné hneď po narodení. V prvých týždňoch by malo ísť skôr o ľahké objatia v trvaní najviac 20 sekúnd, neskôr môžete prejsť k strednej intenzite. Postupne si dieťa začne samo určovať, aká dĺžka objatia je mu príjemná. Najdôležitejšia zásada znie - nikdy sa neodtiahnite vy, ale nechajte to na dieťati. Neviete, ako dlhé objatie v tej chvíli potrebuje. Pozitívny vplyv objatia využívajú napríklad aj v Disneylandoch. I keď teraz sú pre koronu zatvorené alebo je ich prevádzka obmedzená, za normálnych podmienok je objímanie rozprávkových postáv dovolené. Tie sa nikdy nemôžu od dieťaťa odtiahnuť, ale čakajú, kým sa samo nerozhodne objatie ukončiť.
Možno dnes nebudete vedieť zistiť, čo je primárnym jazykom lásky vášho dieťaťa, no časom na to prídete. Zistíte, ktorý jazyk znie vášmu dieťaťu oproti ostatným hlasnejšie. Do piatich rokov je to vraj nemožné, a preto je dôležité so svojím dieťaťom hovoriť prostredníctvom všetkých piatich jazykov - nežných dotykov, povzbudivých slov, venovania pozornosti, darčekov i svojej služby. Nezabudnite však, že jazyk dotykov je pre všetky deti ten najhlasnejší. Objatie je veľmi účinné aj v boji proti detskému plaču. Určite si aj vy pamätáte, ako ste si v detstve rozbili lakeť, rodičia si vás posadili na kolená, objali vás a ranu pofúkali. Dnes nevedno, kto to fúkanie vymyslel ako úplne prvý, ale bol to hotový génius, lebo na deti to pozitívne vplýva po celé stáročia.
Objatia majú mnoho výhod a sú veľmi dôležité pre detský vývoj. Čo o objímaní hovoria vedecké výskumy a aký význam mu prisudzujú odborníci? Bez objímania sa nezaobídu nielen deti, ale aj dospelí. Malé dieťa potrebuje počas svojho rastu pre normálny vývoj veľa rozmanitých senzorických stimulácií. Dotyk s kožou alebo fyzický dotyk, akým je objímanie, je jednou z najdôležitejších stimulácií potrebných pre vývoj zdravého mozgu a silného tela. Psychológovia hovoria, že dieťa potrebuje 12 objatí denne na psychický rast, 8 objatí na duševnú rovnováhu a 4 objatia denne pôsobia proti depresii. Objatie pomáha nielen zastaviť plač, ale má tiež mnoho ďalších pozitívnych účinkov. Objatie je dôležité. Ak už vaše dieťa naozaj vyrastie a bude z neho napríklad už pubertiak, postačí „klasické“ objatie. Vybudovanie pevného vzťahu s dieťaťom je náročný proces, no pravidelné objímanie dokáže naozaj veľa zmeniť a vylepšiť. Doprajte si preto trochu oddychu, porozprávajte sa o svojich pocitoch s niekým, komu dôverujete, a nezabudnite sa objímať. A čo je najkrajšie? Tak objímajte svoje deti. Bez dôvodu. Bez obmedzení. Dotyk v podobe objatia nás ukotvuje v prítomnosti, hovorí: Si tu a ja som tu s tebou.