Betón je vďaka svojej vysokej pevnosti, vynikajúcej tvarovateľnosti a ekonomickej výhodnosti dominantným stavebným materiálom pre realizáciu širokej škály stavebných konštrukcií. Jeho univerzálnosť je nepopierateľná, avšak pre dosiahnutie optimálnych vlastností a dlhej životnosti je kľúčové správne spracovanie a ochrana najmä v počiatočných fázach po uložení. Čerstvý betón predstavuje stav, v ktorom ešte nedosiahol svoju konečnú pevnosť a štruktúru, a je mimoriadne citlivý na akékoľvek vonkajšie narušenie. Takéto narušenie, či už v podobe krokov po povrchu alebo iných mechanických zásahov, môže mať závažné dôsledky pre celistvosť a funkčnosť budúcej konštrukcie, ako aj potenciálne riziká pre samotného narušiteľa.
Chemické procesy tuhnutia a tvrdnutia betónu
V momente, keď sa k cementu pridá voda, začína sa proces hydratácie. Ide o chemický proces, ktorý nastáva už v okamihu, keď sa zrná cementu dostanú do styku s vodou a začnú sa rozpúšťať. Prístup vody k nezhydratovaným zvyškom cementových zŕn sa postupne sťažuje a nárast pevnosti sa spomaľuje. To, ako dlho tvrdne betón, nemôžeme určiť jednotne pre všetky stavebné projekty, pretože zloženie betónu - množstvo vody, cementu a prísad v betónovej zmesi - má výrazný vplyv na rýchlosť schnutia. Vyššie množstvo cementu a nízke množstvo vody vedú k rýchlejšiemu tvrdnutiu.
Po tuhnutí betónu, ktoré je prvým štádiom fyzikálno-chemických procesov, nasleduje tvrdnutie betónu. Je to tiež fyzikálno-chemický proces, ktorý pokračuje po zatuhnutí čerstvého betónu a je spojený so zhutňovaním štruktúry betónu. Práve počas tvrdnutia nadobúda betón svoje charakteristické vlastnosti. Ak je počiatočná hydratácia príliš rýchla, vytvoria sa produkty s horšou, viac pórovitou fyzikálnou štruktúrou, pretože väčšina pórov zostane nezaplnená. Napríklad, pri teplote 10 °C začne čerstvý betón tuhnúť asi po 2,5 hodine a koniec tuhnutia nastane po 6 hodinách. Betón uložený pri teplote 38 °C môže začať tuhnúť už po 45 minútach a koniec tuhnutia nastane po 3 hodinách alebo aj skôr. Medzi nepriaznivé účinky vysokých teplôt totiž patrí značné zníženie pevnosti betónu, výrazné zvýšenie pórovitosti, oddialenie tvorby etringitu a zvýšenie teplotného rozdielu medzi betónovaným prvkom a predtým vybetónovaným ohraničujúcim prvkom.
Pre správne tvrdnutie (hydratáciu) a dosiahnutie optimálnej pevnosti je kľúčové polievanie betónu. Betón by sa mal polievať po dobu najmenej 7 dní od zaliatia v prípade bežného portlandského cementu. Kropenie betónu vodou je obzvlášť kritické v prvých dňoch po zaliatí betónu, keď prebieha najintenzívnejšia hydratácia cementu. Je dôležité zabezpečiť, aby betón nevysychal príliš rýchlo, čo by mohlo viesť k jeho oslabeniu a vzniku trhlín. Počiatočné rýchle schnutie pokračuje pozvoľným tvrdnutím betónu. Dôležité míľniky na 7. a 28. deň poukazujú na kritické body, kde betón typicky dosahuje významné časti svojej konečnej pevnosti. 28 dní je priemerný čas, ako dlho schne betón, a 28. deň je zvyčajne deň, kedy možno „odšalovať“ betón, teda odstrániť debnenie.
Tuhnutie vs. tvrdnutie betónu
Vplyv vonkajších faktorov a ochranné opatrenia pri betónovaní
Teplota a vlhkosť prostredia majú zásadný vplyv na rýchlosť schnutia. Vyššie teploty zvyšujú rýchlosť hydratačných reakcií cementu, čo urýchľuje schnutie betónu. Naopak, nízke teploty spomaľujú proces schnutia. Prísady a doplnky, ako napríklad protimrazová prísada, ktoré sa pridávajú do betónovej zmesi, ovplyvňujú nielen rýchlosť schnutia, ale aj konečné vlastnosti betónového povrchu. Vodotesniaca prísada do betónu znižuje potrebu zámesovej vody, pričom vedie k zvýšeniu pevnosti betónu, čo je vhodné na výrobu veľkých betónových konštrukcií. Na vyhotovenie betónových podláh v priemyselných budovách sa odporúčajú vsypové zmesi do betónu, ktoré vytvárajú pevnú a odolnú vrchnú vrstvu.
Počas ukladania a zhutňovania sa musí betón chrániť pred nepriaznivým slnečným žiarením, silným vetrom, vodou a dažďom. Horúci vzduch a prievan v lete veľmi rýchlo vysušujú povrch betónu, pričom na to, aby sa využili všetky komponenty čerstvého betónu a preniesli sa aj do hotovej konštrukcie, treba do nej neustále dodávať vodu, ktorá z nej vyparovaním odchádza. Ošetrovacie hmoty sú kvapaliny, ktoré sa aplikujú nástrekom v tenkej vrstve okamžite po položení čerstvého betónu na jeho povrch, čím sa zabraňuje odparovaniu vody. Vo všetkých ročných obdobiach je veľmi dôležité plánovanie. V debnení nemajú byť úlomky, stopy zeminy ani stojatá voda. Pred uložením čerstvého betónu je vhodné debnenie navlhčiť, aby nebralo vodu z čerstvého betónu a aby sa zamedzilo vzniku zmrašťovacích trhlín.
Ukladanie betónu a jeho zhutňovanie musí byť dostatočne rýchle, aby sa zabránilo zlému spojeniu vrstiev. Počas ukladania a zhutňovania sa musí minimalizovať segregácia betónu. Zhutňovanie sa má vykonávať vibrovaním ponorným vibrátorom po uložení betónu, pokiaľ neustane vytláčanie zadržiavaného vzduchu. Ak sa používajú povrchové vibrátory, nemala by betónová vrstva prekročiť hrúbku 100 mm. Ak sa betón ukladá priamo na zeminu alebo skalný podklad, musí sa chrániť pred znečistením zeminou a odsatím vody.
Dôsledky narušenia čerstvého betónu pre jeho štruktúru
Jednou zo zvláštností tohto univerzálneho materiálu je praskanie. V dôsledku uvoľňujúceho sa hydratačného tepla a vplyvu teploty vonkajšieho vzduchu pri betonáži vznikajú trhliny. Tieto faktory možno vo fáze plánovania len ťažko zohľadniť. Trhliny môžu vznikať v betóne akéhokoľvek veku. Betónový stavebný dielec nie je možné z hľadiska efektívnosti nákladov vyrobiť úplne bez trhlín. Rovnako sa nedá vo fáze plánovania úplne zohľadniť vynútené namáhanie stavebnej konštrukcie, nakoľko zohľadňované predpoklady sa môžu meniť. Preto v praxi nejde o to, aby sa ich vzniku úplne zabránilo, ale aby sa obmedzili na neškodnú dimenziu, šírku. Základom dimenzovania železobetónu je zohľadnenie kombinácie všetkých možných vplyvov. V matematickom hodnotení sa však nepripúšťa nijaká exaktná predpoveď a obmedzenie šírky trhlín. Betón môže praskať už v prvých dňoch po betonáži, ak vzniknutým hydratačným teplom a ochladením povrchu nastáva pnutie.
Mikrotrhliny, povrchové trhliny alebo deliace trhliny ovplyvňujú vlastnosti betónu rozličným spôsobom. Mikrotrhliny, ktoré na povrchu betónu nie je možné vidieť, ovplyvňujú pevnostné vlastnosti betónu iba nepatrne. Aj napriek ich malej šírke ≤ 0,01 mm a dĺžke v rozpätí od 50 do 100 mm však môžu viesť k dva- až trinásobným hodnotám permeability v zóne trhlín, a tak prispievať k presakovaniu vody do betónu. Povrchové trhliny prechádzajú z povrchu konštrukcie iba do minimálnych hĺbok, široké však môžu byť aj niekoľko milimetrov. Ich výskyt v betónovej krycej vrstve má na nosnosť a vodotesnosť (nepriepustnosť) betónu zanedbateľný vplyv. Pri určitom expozičnom zaťažení však treba ochranu výstuže betónu proti korózii kriticky zhodnotiť. Deliace trhliny postihujú veľké časti prierezov stavebného dielca alebo stavebný dielec úplne pretínajú.
Trhliny znižujú účinnú hrúbku stavebného dielca, a tým aj nosnosť alebo vodotesnosť betónu. Na obnovenie predpokladaných vlastností betónu sa musia trhliny, ktoré presahujú prístupnú mieru, uzavrieť.
Ďalším typom porušenia sú dutiny, čo sú porušené miesta v štruktúre stavebného materiálu, vznikajúce v priebehu betonáže. Ich príčinou môže byť nevhodné uloženie betónu, príliš veľká výška, z ktorej čerstvý betón dopadá do debnenia, nedostatočné zhutnenie a podobne. Na výstavbu tunelu sa napríklad použilo nevhodné kamenivo z blízkeho okolia stavby. Nehomogénny betón sa môže rovnako koncentrovane vyskytovať na styčných plochách betónu s výstužou. V dôsledku tesne uloženej výstuže, vibrácií výstuže pri zhutňovaní betónu, sadania čerstvého betónu alebo podobných vplyvov sa môže strácať spojenie medzi oceľou a betónom. V takto porušenej konštrukcii nastáva transport vody. Dutiny, ktoré vzniknú pri výstavbe, sa vo všeobecnosti vyskytujú len v obmedzenom priestore. S rastúcim rozpínaním sa zvyšuje prestup vody konštrukciou, takže na nej možno pozorovať veľké prevlhnuté plochy.
Chyby pri realizácii a ich následky
Škála nedostatkov a chýb vyskytujúcich sa pri spracovaní a ošetrovaní betónu na stavbe je veľmi široká. Dali by sa uviesť stovky prípadov z praxe. Jedným z kľúčových problémov je nedostatok kvalifikovaných betonárov, ktorí vedia, ako sa má správne vibrovať ponorným vibrátorom, ako na požadované zhutnenie betónu zvoliť vhodnú sieť vibrovaných miest (dostatočné množstvo vpichov). Tendencia šetriť na nákladoch na pracovníkov vedie k zamestnávaniu nekvalifikovaných pracovníkov bez odbornej prípravy a dostatočnej praxe. S nedostatočným počtom ponorných vibrátorov na stavbe sa pritom možno stretnúť aj v renomovaných firmách. V malých stavebných firmách to môže byť spôsobené nedostatkom finančných prostriedkov na ich zakúpenie. Nedostatok vibrátorov a kvalifikovaných stavebných robotníkov na stavbe však môže spôsobiť chaotické ukladanie betónu. Najmä pri väčších objemoch sa často zabudne na okraje plôch, kde betón stvrdne, dôsledkom čoho sa jednotlivé vrstvy neprepoja.
Ďalšími chybami sú neočistenie hornej vrstvy výstuže, čo vedie k tvorbe tzv. "štrkových hniezd" na výstuži, používanie transportbetónu, ktorý je v dopravnom prostriedku dlhšie, ako je odporúčaný maximálny čas, či nezabezpečenie prepojenia dvoch vrstiev betónu nad sebou pri betonáži masívnych betónových konštrukcií. Problémy môžu nastať aj pri betonáži plošných betónových konštrukcií za priameho slnka a vysokých teplôt. Rýchle oddebnenie konštrukcií bez dosiahnutia potrebnej pevnosti betónu, alebo neukončenie hydratačného procesu nezrelého betónu a jeho styk s vodou tiež spôsobia transport Ca(OH)₂ na povrch betónu, kde sa zmení vplyvom vzdušného CO₂ na CaCO₃, a vplyvom zrážok (i kropenia povrchu vodou) dochádza k tvorbe tzv. vápenných výkvetov - bielych škvŕn na povrchu betónu, ktoré sú zvlášť nepríjemné pri zvislých betónových konštrukciách.
Pri betónovaní vonkajších betónových plôch sa najčastejšie vyskytujú dve základné chyby. Krátko po betonáži sa na povrchu plochy objavia pavučinkové trhlinky a povrch betónu sa začne po čase odlupovať tak, že sa dá ľahko odstrániť povrchová tenká vrstva malty a vidno zrná kameniva. Dôvodom je zväčša nadmerné množstvo vody v betóne. Ďalšou chybou pri väčších betónových plochách je slabé alebo len minimálne zvibrovanie čerstvého betónu vibračnou latou, ktorá svojou intenzitou zhutní len tenkú povrchovú vrstvu. Opakovanou chybou je i neskoré narezanie dilatačných škár hotových betónových podláh, predovšetkým v kritických rohoch. Chyby môže spôsobiť i nadmerné previbrovanie betónu. Pri realizácii betónových konštrukcií je dôležitá nielen samotná projekčná fáza, čiže výber betónu s vhodnými parametrami, ale predovšetkým dodržanie technologických postupov pri jeho kladení, keďže v tejto fáze jeho výsledné vlastnosti zásadne ovplyvňujú aj také faktory, ako sú poveternostné podmienky, ktoré treba vždy zohľadniť.
Nebezpečenstvo chôdze po čerstvom betóne: Riziká pre konštrukciu a pre osoby
Chôdza po čerstvo položenom betóne, najmä zo strany detí, predstavuje významné riziko, ktorému je nutné predchádzať. Betón v počiatočnom štádiu hydratácie je mimoriadne zraniteľný. Stopy alebo iné mechanické narušenia na jeho povrchu môžu viesť k sérii nežiaducich dôsledkov, ktoré ovplyvnia celkovú kvalitu a trvanlivosť konštrukcie.
Predovšetkým, chôdza po čerstvom betóne zanecháva odtlačky a nerovnosti. Tieto defekty nielenže narúšajú estetický vzhľad povrchu, ale sú tiež potenciálnymi miestami pre vznik trhlín. Ak sa vytvoria takéto defekty, môže to ovplyvniť pevnostné vlastnosti betónu. Povrchové trhliny, hoci prechádzajú z povrchu konštrukcie iba do minimálnych hĺbok, a môžu byť aj niekoľko milimetrov široké, vedia znížiť účinnú hrúbku stavebného dielca, a tým aj nosnosť alebo vodotesnosť betónu. Pri určitom expozičnom zaťažení je potrebné ochranu výstuže betónu proti korózii kriticky zhodnotiť. Okrem toho, narušenie povrchu môže otvoriť cestu pre prenikanie vlhkosti a iných škodlivých látok do štruktúry betónu, čo môže viesť k poškodeniu výstuže a celkovému oslabeniu konštrukcie v priebehu času.
Pre samotné osoby, a najmä deti, predstavuje čerstvý betón taktiež niekoľko bezprostredných rizík:
- Chemické podráždenie: Čerstvý betón obsahuje hydroxid vápenatý, ktorý je silne zásaditý (alkalický). Dlhší kontakt s pokožkou môže spôsobiť podráždenie, popáleniny alebo dermatitídu, najmä u citlivých osôb alebo pri dlhšej expozícii.
- Fyzické zranenia: Povrch čerstvého betónu je nerovný a nestabilný, čo zvyšuje riziko pošmyknutia a pádu. To môže viesť k odreninám, pomliaždeninám alebo vážnejším zraneniam, najmä ak sa pád stane na vystavené výstužné tyče alebo iné ostré predmety.
- Nečistoty a zničenie oblečenia: Betónová zmes je lepkavá a ťažko odstrániteľná z oblečenia a obuvi, čo vedie k ich znehodnoteniu.
- Deformácia čerstvej konštrukcie: Pohyb po čerstvom betóne môže deformovať jeho povrch, narušiť rovinnosť a vyžadovať dodatočné a nákladné opravy na obnovenie požadovaných parametrov. V konečnom dôsledku to zvyšuje náklady a predlžuje čas realizácie projektu.
Z týchto dôvodov je nevyhnutné zabrániť prístupu na plochy s čerstvým betónom prostredníctvom ohradenia, značenia a dohľadu, aby sa predišlo akémukoľvek neželanému narušeniu a zaistila sa bezpečnosť.
Tuhnutie vs. tvrdnutie betónu
Detekcia a sanácia porúch betónových konštrukcií
Na obnovenie predpokladaných vlastností betónu sa musia trhliny, ktoré presahujú prístupnú mieru, uzavrieť. Sanačné práce sa musia plánovať a vykonávať odborným spôsobom a s ohľadom na špecifické podmienky danej situácie.
Charakteristiky trhliny možno zistiť čiastočne vizuálne. Napríklad, podhľad stropnej konštrukcie, ktorý je zhora vystavený iba poveternostným vplyvom, môže vykazovať sieť deliacich trhlín. Vizuálne možno rozpoznať koncentráciu trhlín, pričom šírka trhlín je evidentne minimálna. Vzhľadom na tvorbu stalaktitov možno občasné pretekanie vody cez trhliny a zmenu ich šírky vylúčiť. V prípade trvalého zaťaženia trhlín vodou alebo pri ich pohyboch by sa stalaktity nemohli vytvoriť. Príčinou tvorby trhlín môže byť záťaž opornou konštrukciou nad doskou. Oprava popraskaného stropu ochrannej konštrukcie nie je nevyhnutná, pokiaľ nie je ohrozená stabilita (minimálna šírka trhlín, bez stôp korózie, neškodná expozícia). Inak by sa však musela situácia zhodnotiť, ak by išlo o strechu parkovacieho domu, v prípade ktorého sa s vodou dostávajú do betónu aj chloridy. Ďalším príkladom je trhlina na ostení tunela, ktorou preteká voda. V tomto prípade nastali pravdepodobne deformácie viacvrstvového stavebného objektu. Výstuž nedokázala preniesť ťahové napätia z neplánovanej kombinácie vplyvov zaťaženia a tlaku. Dôkazom toho, že sa musia zohľadniť všetky okrajové podmienky, sú trhliny, ktoré vznikli na zvislej a vodorovnej konštrukcii priemyselného objektu. Pri výstavbe sa postupovalo na základe plánovacieho konceptu prevzatého z analogického projektu, avšak základové pomery na novom mieste výstavby sa dostatočne nezohľadnili, čoho dôsledkom bola silná tvorba trhlín na stene a podlahe. Tu možno zreteľne rozpoznať stopy po prieniku vody. Pravidelne sa opakujúce trhliny na stenách ukazujú na súvislosť s fázami betonáže. V prípade deliacej trhliny spôsobenej vodou sú nevyhnutné injektážne opatrenia na vytvorenie vodonepriepustnej konštrukcie.
Vizuálne posúdenie treba v niektorých prípadoch doplniť jadrovými vrtmi. Vzorky získané jadrovými vrtmi majú jednoznačnú vypovedaciu schopnosť. Bolo to tak aj v prípade trhlín viditeľných na povrchu konštrukcie, ktoré nemali pravouhlý priebeh smerom do hĺbky. Odber vzoriek jadrovým vrtom ukázal, že trhliny mali v hĺbke neočakávaný priebeh.
Lokalizácia dutín sa začína vizuálnym posúdením betónového povrchu. Podrobnejšie posúdenie sa realizuje iba v prípade podozrenia, ak sa na betónovom povrchu rysujú napríklad prevlhnuté miesta. Poruchu štruktúry možno zistiť po odbere jadrových vrtov a ich posúdení v laboratóriu. Získané výsledky sú však platné len pre miesta, z ktorých sa vzorky odobrali. Ak sú tieto výsledky nepostačujúce na komplexné zhodnotenie stavu konštrukcie, možno vykonať dodatočný odber vzoriek. Dodatočný odber vzoriek vrtného jadra na posúdenie porúch štruktúry betónu a rovnako na stanovenie pevnosti v tlaku by sa však mal z dôvodu jeho deštruktívneho účinku obmedziť na reprezentatívne vzorky. Zo známych skúšobných metód bez deštrukčného účinku možno uviesť napríklad rádiolokačnú a ultrazvukovú metódu. V stavebníctve sa úspešne používa impulzová rádiolokácia, a to na zistenie štruktúry železobetónu. Impulznou rádiolokáciou možno v mnohých prípadoch lokalizovať porušené miesta, napríklad štrkové hniezda. Chyby zhutnenia na výrazne prevlhnutých stavebných dielcoch s tesne uloženou výstužou možno určiť ultrazvukovou metódou.
Injektážne systémy pre opravu trhlín a dutín
Utesnenie trhlín a dutín prepúšťajúcich vodu si vyžaduje použitie špeciálnych utesňovacích injektážnych systémov. Injektáž je metóda, pomocou ktorej sa injektážny materiál vnáša pod tlakom do stavebného dielca. Existuje nízkotlaková injektáž s injektážnym tlakom do 10 barov a vysokotlaková injektáž s injektážnym tlakom až niekoľko stoviek barov. Pri injektáži proti vode treba zvyčajne použiť vysoký injektážny tlak. Aby sa zabránilo poškodeniu štruktúry betónu, nesmie sa prekročiť ťahová pevnosť betónu. V zásade platí, že najlepší výsledok injektovania možno dosiahnuť dlhším časom injektáže pri nízkom tlaku.
Ako vysokotlakové injektážne zariadenia sa používajú piestové a membránové pumpy. Pracujú buď na jednozložkovom princípe (1-K-pumpa), alebo na dvojzložkovom princípe (2-K-pumpa). Pri použití dvojzložkovej pumpy sa jednotlivé zložky injektážneho materiálu nasávajú a dopravujú cez pumpu oddelene. Zmiešajú sa krátko pred ich výstupom z injektážnej pištole.
Prístup k trhline alebo k stavebnému dielcu a pripojenie injektážnej pumpy sa zabezpečuje lepenými alebo vŕtanými pakrami. Lepené pakre sa lepia nad trhliny a celá oblasť medzi pakrami sa dočasne povrchovo utesňuje. Lepené pakre môžu byť kovové alebo plastové. Lepený spoj medzi pakrom a stavebným dielcom významne ovplyvňuje úspech injektáže. Závisí od odtrhovej pevnosti betónu, vlastnej pevnosti betónu a vlastností lepidla. Lepené pakre odolávajú injektážnemu tlaku v rozsahu asi 50 až 60 barov. V závislosti od šírenia injektážneho materiálu v trhline sa lepené pakre umiestňujú vo vzdialenosti rovnajúcej sa hĺbke trhliny priamo na povrch prebiehajúcej trhliny.
Vŕtané pakre sa kotvia mechanicky vo vyvŕtaných otvoroch. Vyvŕtané otvory fungujú ako injektážne kanály, ktoré križujú injektovanú trhlinu. Ak sú kanále na trhlinu vyvŕtané pod uhlom 45° a ich vzdialenosti od trhliny zodpovedajú približne polovičnej hĺbke trhliny, možno sa domnievať, že trhlina bude s dostatočnou istotou zasiahnutá v jej polovičnej hĺbke. Vzájomná vzdialenosť vyvŕtaných kanálov má rovnako zodpovedať polovici hĺbky trhliny. Na základe skúseností možno tieto princípy aplikovať v prípade stavebných dielcov s hrúbkou do 60 cm. S narastajúcou šírkou trhliny sú však možné aj väčšie hĺbky prienikov. Väčšinou sa používajú vŕtané pakre, ktoré sa vo vyvŕtanom kanáli kotvia pevne a tesne rozpínaním tesniacej gumy. Tento druh pakrov poskytuje aj pri vysokom injektážnom tlaku dostatočnú funkčnú bezpečnosť. Iným druhom vŕtaných pakrov sú zatĺkacie pakre. Tieto pakre sa zarážajú do vyvŕtaných otvorov. Priemer vyvŕtaného otvoru musí byť menší ako vonkajší priemer zatĺkacieho pakra. Tak sa paker pri zarazení vďaka jeho deformácii a treciemu odporu zakotví vo vyvŕtanom otvore.
Povrchové dočasné utesnenie trhlín je nevyhnutné, ak existuje nebezpečenstvo, že by mohol injektážny materiál zo stavebného dielca vytekať. Injektovanie sa v zásade realizuje cez pakre zdola nahor alebo pri horizontálnom priebehu jednosmerne tak dlho, kým z vedľajšieho pakra nevyteká injektážny materiál a kým sa nespotrebuje plánované množstvo alebo sa nedosiahne maximálne prípustný injektážny tlak. Proces injektáže pozostáva z hlavnej injektáže a dodatočnej injektáže (doinjektáže), realizovanej v priebehu spracovania injektážneho materiálu. Dodatočná injektáž je nevyhnutná na doplnenie materiálu, ktorý vnikol do kapilárneho systému betónu alebo nekontrolovateľne odtiekol. Ak sa pri tesniacej injektáži proti tlakovej vode môže vyplavovať nevytvrdnutý injektážny materiál, je nutné použiť iný materiál s rýchlym vytvrdením. Rýchle vytvrdenie možno kombinovať so znížením tlaku vody. Možno ho dosiahnuť napríklad predinjektážou trhliny rýchlopeniacou živicou pred samotným utesnením elastomérovými živicami.
Reakcia rozmiešaných injektážnych živíc sa začína po iniciačnom čase danom reakčným tvrdidlom. V priebehu tohto iniciačného času ostáva tekutosť takmer konštantná. Po uplynutí tohto času (v prípade bežných injektážnych živíc je to v závislosti od teploty niekoľko minút) sa začína reakcia tvrdnutia so značným nárastom viskozity. Zároveň sa zhoršuje injektovateľnosť. Na injektáž jednozložkovou injektážnou pumpou je preto nevyhnutný minimálny čas spracovateľnosti asi 20 minút, ktorý je obmedzený dosiahnutím viskozity 1 000 mPa . s. Minerálna suspenzia vykazuje podstatne dlhší čas spracovateľnosti.
Injektáž dutín sa v zásade realizuje pomocou vŕtaných pakrov. Ich plošné usporiadanie prebieha v rastri rozmiestnenom nad poškodeným miestom. Potrebná hĺbka vyvŕtaných otvorov sa musí stanoviť podľa spôsobu poškodenia a rovnako prispôsobiť danému miestu. Injektážny tlak v priebehu realizácie musí byť obmedzený vo väčšej miere ako pri injektáži trhlín. Pôsobením injektážneho materiálu môže totiž v stavebnom dielci vzniknúť plošne pôsobiaci tlak. Ak sa použijú reakčné živice, musí sa preveriť vplyv injektážneho materiálu na pevnosť stavebného dielca. Na injektáž dutín nie sú veľmi vhodné injektážne peny zastavujúce vodu, pretože zabraňujú účinnému utesneniu dutín nepeniacou, trvalo tesnou živicou. Injektážne materiály, injektážne pumpy a príslušenstvo sa používajú rovnako ako pri injektáži trhlín, pričom možno upustiť od povrchového dočasného utesnenia. Povrchové dočasné utesnenie možno realizovať v prípade veľkého výtoku materiálu z povrchových priesakov.
Aj napriek dokonale realizovaným stavebným prácam sa pri betónovej stavebnej konštrukcii nemožno vyvarovať neplánovanej tvorbe trhlín, na rozdiel od dutín, ktorým sa dá správnou technológiou do značnej miery predísť.TEXT: Dipl.-Ing. Dipl.-Ing. 1. STN EN 1504-5: 2005 Výrobky a systémy na ochranu a opravu betónových konštrukcií. Definície, požiadavky, riadenie kvality a hodnotenie zhody.
tags: #dieta #chodiace #po #cerstvom #betone