Priemerná dĺžka života je jedným z kľúčových, hoci nie celkom presných, ukazovateľov kvality života v danej krajine. V zásade to však platí na celom svete: čím dlhšieho veku sa máte šancu dožiť, tým v lepšej časti sveta žijete. Tento štatistický ukazovateľ, známy aj ako stredná dĺžka života (life expectancy), predstavuje akúsi predpoveď toho, akého veku sa v priemere dožijú ľudia, ktorí sa narodia práve tu a práve teraz. Vypočítava sa najmä podľa aktuálnej úmrtnosti a odzrkadľuje nielen pokroky v medicíne, ale aj rozdiely medzi jednotlivými krajinami a regiónmi.
Historický kontext: Od stredoveku po modernú dobu
V porovnaní s minulosťou prežívame skutočný boom v predĺžení života. Ešte v stredoveku bola stredná dĺžka života v zásade okolo 50 rokov. Antropologické výskumy kostrových pozostatkov z 10. až 16. storočia na území Slovenska ukazujú, že stredná dĺžka života pre deti vo veku 0 až 4 roky bola približne 31 rokov. Ak dieťa prekonalo kritické prvé roky života, mohlo sa dožiť 40 rokov a viac. Dospelí ľudia vo veku 50 až 59 rokov sa v priemere dožili ešte ďalších päť rokov. V prípade, že sa človek dožil 25 rokov, v stredovekom Anglicku žil v priemere ďalších 25,7 roka. To znamená, že ľudia, ktorí v danom období oslávili 25. narodeniny, sa v priemere dožili približne 50 rokov.
V druhej polovici 19. storočia bola odhadovaná stredná dĺžka života na území Slovenska iba tesne nad hodnotou 30 rokov. Ešte v roku 1800 bol svetový priemer strednej dĺžky života pri narodení 28,5 roka. V tomto období tvorili deti do piatich rokov až tretinu z mladých ľudí v stredovekej spoločnosti. Zo všetkých narodených detí ich zhruba polovica zomrela počas detstva, pričom 46 % zomrelo pred dovŕšením 15. roku života. Vysoká úmrtnosť detí v stredoveku bola najpravdepodobnejšie spôsobená nevyhovujúcimi životnými podmienkami či chorobami, ktoré ich decimovali. Rolu zohrával aj prechod na tuhú stravu. Ešte okolo roku 1800 sa viac ako tretina detí nedožila svojich piatych narodenín.
K nárastu strednej dĺžky života došlo najmä po roku 1900. Výrazným spôsobom k nemu prispel pokles dojčenskej a detskej úmrtnosti. V roku 1950 umieralo v prvom roku života 16 percent detí (globálny priemer). Na Slovensku sme ešte na prelome 19. a 20. storočia zaznamenávali vysokú detskú úmrtnosť. Svetový priemer úmrtnosti mladých do 15 rokov činil v polovici 20. storočia 46 %. V roku 2021 bola detská úmrtnosť do 5 rokov v Afrike nižšia (6,6 %) ako priemer v Európe v roku 1950 (8,73 %). V roku 2017 zomrelo 2,9 percenta detí v prvom roku života (globálny priemer). Podľa údajov z roku 2017 bol Island krajinou s najnižšou úmrtnosťou novorodencov (0,16 %). Globálna úmrtnosť detí do 15 rokov bola v roku 2017 4,6 percenta, čo je 10-krát menej ako pred rokom 1900. Detská úmrtnosť v ostatných desaťročiach klesá.
Okrem poklesu detskej úmrtnosti prispeli k predĺženiu života aj lepšie hygienické podmienky, dostupnejšia a kvalitnejšia zdravotná starostlivosť, pokrok v medicíne a očkovacie programy. Ľudia sa zároveň zdravšie stravujú a sú viac odolní proti chorobám, ktoré ich v minulosti decimovali. Naše životy sa predĺžili aj pre pokles počtu úmrtí v dôsledku politicky motivovaného násilia (vojna, terorizmus, genocída) a klesá aj počet vrážd. V 13. a 14. storočí pripadalo v Európe na 100-tisíc ľudí okolo 32 vrážd. Rolu zohralo aj znižovanie sociálnych rozdielov.
Vývoj na Slovensku a v Európe po roku 1900
V prvej polovici 20. storočia došlo k výraznému zlepšeniu a jemnému dobiehaniu západných krajín. V 30. rokoch 20. storočia sa priemerná dĺžka života na Slovensku dostala k hodnote 50 rokov. Socialistický vývoj však zakonzervoval rozdiely medzi Západom a Východom, najmä u mužov. Po roku 1990 začala stredná dĺžka života pri narodení na Slovensku stúpať a platilo to pre obe pohlavia. V roku 2020 sa Slováci v priemere dožili takmer 77 rokov (muži 73,5 roka a ženy 80,2 roka).
V rámci celej Európy sa stredná dĺžka života v posledných desaťročiach taktiež zvyšovala. Ešte v roku 2019 mal bežný Európan šancu dožiť sa priemerne 81,3 roka. No toto číslo po dlhom čase začína klesať, čo znepokojuje aj Európsku komisiu.
Dopad pandémie a ďalšie faktory ovplyvňujúce dĺžku života
Pandémia COVID-19, ktorá začala v roku 2020, skrátila v priebehu roka 2021 strednú dĺžku života pri narodení takmer v polovici členských štátov EÚ. Na Slovensku sa predpokladaná priemerná dĺžka života od pandémie skrátila o necelý rok. Zjednodušene povedané, Slováci sa po pandémii začnú v priemere dožívať o rok menej ako pred ňou. Ešte v roku 2010 sa bežný Slovák po narodení mal podľa predpokladov dožiť v priemere presne 75,6 roka. V roku 2019 to bolo 77,8 roka. Po pandémii stredný vek dožitia na Slovensku klesol na 76,9 roka.
Podľa štatistík EÚ má pokles strednej dĺžky života na svedomí najmä pandémia. No nielen tá - Komisia v správe spomína aj rastúcu obezitu a zhoršujúcu sa zdravotnú starostlivosť. Zdravotná starostlivosť je na Slovensku podpriemerná a vyčítajú nám to aj v správe Európskej komisie. Rovnako však máme problém aj s nadpriemernou obezitou, ktorá je vyššia ako priemer EÚ. Hoci stredná dĺžka života bola už predtým v rámci Únie podpriemerná aj na Slovensku, teraz ešte viac klesla.
Nožnice medzi Slovenskom a priemerom Únie pri strednej dĺžke života sa v posledných rokoch začali zmenšovať, teda rozdiely sa začali zmenšovať a približovali sme sa k únijnému priemeru. Aj to sa však počas pandémie zmenilo. Kým v celej EÚ klesol priemer menej dramaticky, Slovensko zaznamenalo výraznejší pokles.
Najhoršia situácia v rámci EÚ je v Bulharsku, ktoré je najchudobnejšou, ale aj najmenej zaočkovanou krajinou EÚ. Bulhari sa vlani mali šancu dožiť o rok a pol menej ako pred pandémiou. Podľa údajov z roku 2021 dosahoval tento ukazovateľ v Bulharsku len 75,9 roka. Medzi piatimi regiónmi EÚ s najnižšou strednou dĺžkou života pri narodení boli až štyri z Bulharska, kde tento ukazovateľ dosahoval od 72,3 do 74,1 roka.
Rozdiely medzi pohlaviami a regiónmi
Rozdielna dĺžka života medzi mužmi a ženami sa štatisticky potvrdzuje už dlhodobo. Na Slovensku ženy podľa štatistík čakajú výrazne dlhší život ako muži. Podľa odhadov by to malo byť takmer sedem rokov. V celej EÚ sa očakáva, že ženy budú žiť o 5,4 roka dlhšie ako muži. Situácia je pritom rozdielna aj v jednotlivých krajinách. V Lotyšsku sa napríklad očakáva, že ženy budú žiť až o 10 rokov dlhšie ako muži.
V súčasnosti tvorí ženská populácia na Slovensku 51,1 percenta. Priemerný vek žien je 42 rokov a 11 mesiacov, pričom ženy v produktívnom veku od 15 do 64 rokov tvoria 64 percent. Najviac je na Slovensku žien vo veku od 40 - 44 rokov, a to takmer 217-tisíc.
Výrazné rozdiely v dĺžke života existujú aj medzi regiónmi EÚ. Najvyššieho veku sa z európskych regiónov dožívajú obyvatelia Madridu, kde stredná dĺžka života dosahuje 85,2 roka, nasledujú regióny v Taliansku a Francúzsku.
Aktuálne trendy a predikcie
Podľa predbežných údajov Eurostatu za rok 2024 sa priemerná dĺžka života pri narodení v Európskej únii odhaduje na 81,7 roka. Oproti roku 2023 ide o mierny nárast, a to o 0,3 roka. Na Slovensku dosiahla priemerná dĺžka života v roku 2024 úroveň 78,6 roka, čo je stále menej ako priemer Európskej únie. V susedných krajinách sa ľudia dožívajú o niečo dlhšie. V Česku je priemerná dĺžka života 80,3 roka, teda takmer o dva roky viac než u nás. V Poľsku je situácia veľmi podobná Slovensku, keďže tam dosahuje 78,7 roka. Rakúsko patrí medzi dlhšie žijúce krajiny. Ľudia sa tam dožívajú v priemere 82,3 roka.
Podľa predbežných údajov Eurostatu sa vo väčšine krajín Európskej únie priemerná dĺžka života v roku 2024 oproti roku 2019 predĺžila. Najvýraznejší nárast bol v Litve, ďalej v Česku, Lotyšsku a Rumunsku, kde sa ľudia dožívajú v priemere o rok dlhšie. Naopak, Holandsko bolo jedinou krajinou, kde sa dĺžka života skrátila. Na Slovensku sa po pandémii priemerná dĺžka života predĺžila o 0,8 roka (v porovnaní s najnižšou hodnotou po pandémii).
Priemerná dĺžka života pri narodení znamená, koľko rokov by sa dieťa narodené v danom roku mohlo dožiť, ak by počas celého života platili rovnaké podmienky úmrtnosti ako v danom roku. Inými slovami, číslo z daného roka ukazuje, ako dlho by žili deti narodené v tomto roku, ak by sa súčasné podmienky úmrtnosti nezmenili. Hodnoty ovplyvňuje stav ekonomiky, zdravotníctva, úroveň kriminality, životné prostredie a mnoho ďalších faktorov.
Metodika určovania veku z kostrových pozostatkov
Existuje niekoľko spôsobov, ako odhadovať vek ľudí, ktorí žili v dávnej minulosti, najmä z kostrových pozostatkov. Antropologička Michaela Dörnhöferová z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a jej kolegovia skúmali kostrové pozostatky jedincov z 10. až 16. storočia. Pri určovaní veku sa využíva viacero metód.
Jednou z nich je analýza zubov. Mliečne zuby sa za trvalé začnú meniť v období 5. až 6. roku života - najprv stoličky a rezáky, potom aj ostatné zuby. Približne v 14. až 15. roku života dorastá kompletný trvalý chrup. Ako posledné vyrastajú tretie stoličky, označované aj za zuby múdrosti, toto obdobie sa začína niekedy v 17. roku života.
Ďalšou metódou je analýza kostí. Ak je jedinec mladý, trámcovina kosti (spongióza) je hustá a so zvyšujúcim sa vekom sa rozvoľňuje a vytvárajú sa v nej duté priestory. Sleduje sa aj stupeň zrastania lebečných švov. Makroskopické určenie veku z kostrových pozostatkov vo všeobecnosti neumožňuje, aby sa jedincom vo veku 60+ bližšie určil ich vek. Keďže uvedené procesy majú definované časové rozpätia, presnosť odhadu veku dožitia detí je pomerne vysoká.
tags: #ocakavana #dlzka #zivota #pri #narodeni #slovensko