V oblasti rodinného práva na Slovensku sa často stretávame s pojmami, ktorých interpretácia je kľúčová pre osudy detí a ich rodičov. Jedným z najčastejšie skloňovaných, no zároveň najmenej konkrétne definovaných je „záujem dieťaťa“. Tento koncept tvorí základ rozhodovania súdov vo veciach maloletých, no jeho nejednoznačnosť prináša so sebou právnu neistotu a značné výzvy pre všetkých zúčastnených.
Záujem dieťaťa: Právny pilier s nejasnými kontúrami
Zákon 36/2005 Z.z. o rodine a súvisiaca legislatíva, vrátane medzinárodných dohovorov o právach detí, opakovane zdôrazňujú slovné spojenie „záujem dieťaťa“. Napriek jeho centrálnemu postaveniu v rodinnom práve by bol naivný občan, ktorý by sa snažil nájsť v legislatíve definíciu pojmu „záujem dieťaťa“, veľmi sklamaný. Definícia pojmu záujem dieťaťa neexistuje. V Zákone o rodine je síce definované, čo je to rodina, manželstvo, rodičia, rodičovstvo, a manželstvu je venovaných 27 paragrafov, v ktorých je ošetrený celý proces manželstva až po rozvod. Avšak samotnému záujmu dieťaťa nie je venovaný ani jeden paragraf. Záujem dieťaťa je v Zákone o rodine spomínaný v rôznych súvislostiach, ale kde sa dočítame, čo to vlastne je ten „záujem dieťaťa“?
Odpoveď právnych teoretikov je často, že „treba si naštudovať právne judikáty a tam sa záujemca dozvie, čo to asi tak je, ten záujem dieťaťa“. Problém však nastáva, keď sa ktokoľvek spýta desiatich právnikov, pretože dostane desať rôznych definícií pojmu „záujem dieťaťa“. To isté sa stane, ak sa spýtate 100 sudcov - odpoveďou bude 100 rôznych definícií pojmu „záujem dieťaťa“. Podobne je to aj s pojmom záujem dieťaťa.
Slovenská republika je právny štát, v ktorom má občan mať právnu istotu. Vo všeobecnosti to platí, avšak ak sa pozrieme detailnejšie na výklad pojmu "záujem dieťaťa", dostávame sa do roviny právnej neistoty. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze PL zdôrazňuje, že jedným z definičných princípov právneho štátu je právna istota, a jednou z nevyhnutných súčastí obsahu princípu právneho štátu je požiadavka právnej istoty.
Zákon o rodine v § 24, odsek (4) síce poskytuje určité usmernenia, keď stanovuje, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Prax je však veľmi často v rozpore s týmto paragrafom. Súd sa totiž často rozhodne, že kvalitnejším kritériom je to, keď sa zameria na to, ktorý rodič je akého pohlavia, a tým vymaže celý tento jeden odsek - definícia záujmu dieťaťa je tým vybavená. To vedie k situáciám, kde sa záujem dieťaťa nehodnotí komplexne, ale na základe jednoduchých a často subjektívnych kritérií.
Vývinové potreby dieťaťa a styk s otcom: Od dojčenia po predškolský vek
Akonáhle dieťa už nie je dojčené, mal by sa v praxi realizovať program rozširovania styku dieťaťa s otcom. Rozširovanie styku dieťaťa s otcom je konanie presne v záujme dieťaťa, aby si dieťa vybudovalo čo najväčšiu citovú väzbu na otca. Avšak, realita na Slovensku často zaostáva za týmto ideálnym modelom.
Jednou z problematických praxí je tzv. „párnovíkendovstvo“, ktoré znamená styk s otcom len dvakrát do mesiaca cez víkend od soboty do nedele. Dá sa s tým súhlasiť v tom zmysle, že to úplne stačí na to, aby dieťa na otca nezabudlo a aby mal otec aspoň minimálnu motiváciu platiť na dieťa výživné. Párnovíkendovstvo je však vo svojej podstate v rozpore so záujmom dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Neexistuje na svete matka, alebo otec, ktorí by za dva víkendy do mesiaca dokázali dieťa vychovávať, alebo sa o dieťa starať v plnej miere. Párnovíkendovstvo je preto proti záujmu dieťaťa. Logickou odpoveďou je to, že dieťa potrebuje väčší styk s otcom, než iba dvakrát do mesiaca cez víkend, tak aby tým bol naplnený záujem dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.
Prípad 5-mesačného dieťaťa, kde otec žiada o styk, alebo otázky týkajúce sa ročného dieťaťa, sú typickými príkladmi, kde vývinové potreby hrajú kľúčovú úlohu. Pre päťtýždňové dieťa, ktoré je naozaj veľmi malé a aj biologicky ešte stále naviazané primárne na matku (kojenie a pod.), je nepredstaviteľné, aby si ho otec bral na celý deň bez dozoru matky, najmä ak sa oň nevie vôbec postarať. Avšak pri deťoch približne okolo jedného roka môže súd schváliť aj styk otca s dieťaťom na viac dní v týždni, prípadne aj na noc. Všetko bude závisieť od toho, či je otec schopný sa o dieťa postarať napríklad aj sám, a či má vytvorené podmienky na to, aby si dieťa mohol vziať napríklad na noc. Súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, zváži návrh otca, ako aj návrh matky a jej argumenty, a k úprave styku sa bude vyjadrovať aj kolízny opatrovník. Pri každom dieťati je to individuálne, nedá sa presne určiť, kedy sa môže otec stretávať s polročným dieťaťom a kedy s ročným dieťaťom.
Matka, ktorá má 19-mesačnú dcérku zverenú do jej starostlivosti a otec sa s ňou stretáva len každú druhú nedeľu u matky doma za jej prítomnosti, sa obáva, že otec si bude chcieť dcéru brať k nemu domov 150 km na celý víkend, keď bude mať dcérka približne tri roky. Jej obavy sú pochopiteľné, pretože dcérka k nemu nemá vybudovaný dostatočný vzťah, nepozná jej potreby, nikdy s ňou nebol cez noc a nepozná ani nikoho z jeho rodiny. Pre milujúcu matku je ťažké si predstaviť, že pošle dieťa do cudzieho prostredia k vlastne cudzím ľuďom. Je dôležité poznamenať, že otec malú volá aj na sviatky, Silvester a iné dni, aby s ňou trávil viac času, ale on záujem nemá. Tieto situácie zdôrazňujú komplexnosť rozhodovania súdov a potrebu individuálneho prístupu, ktorý rešpektuje aktuálne vývinové štádium dieťaťa a silu jeho citových väzieb.
Práva a povinnosti rodičov po rozchode: Zachovanie vzťahu dieťaťa s oboma rodičmi
V zásade každému rodičovi dieťaťa, bez ohľadu na to, či sú rodičia rozvedení alebo manželia, či žijú spolu ako druh a družka, alebo spolu nežijú, patria zo zákona rodičovské práva a povinnosti, ako uvádza článok 4 Zákona o rodine. Rozvod manželov ich nezbavuje ich rodičovských práv a povinností voči ich maloletým deťom. Aj napriek rozvodu manželstva stále platí, že „rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine, ďalej ako „ZR“).“ Právny základ rodičovských práv a povinností nájdeme upravený v § 28 a nasl. Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“).
K rodičovským právam patrí aj právo byť informovaný o svojom dieťati. Rodiča je možné rodičovských práv pozbaviť alebo obmedziť len na základe rozhodnutia súdu (§ 38, § 39 Zákona o rodine). To, že rozsudkom o rozvode a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (prípadne neodkladným opatrením) bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ešte neznamená, že druhý rodič stratil svoje rodičovské práva.
Zákon o rodine v § 25 ods. 4 stanovuje, že súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému neboli informácie poskytnuté zo strany preferenčného rodiča (ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti), by sa mohol domáhať informovania voči druhému rodičovi aj súdom (§ 24 ods. Čl.).
Rozhovor s právnikom | Rozhovor medzi klientom a právnikom
Väčšina rodičovských práv a povinností (napr. zastupovanie dieťaťa, správa jeho majetku, starostlivosť o jeho výživu) majú rodičia do okamihu, kým ich dieťa dosiahne plnoletosť. Zákon o rodine napríklad výslovne uvádza medzi rodičovské práva a povinnosti „zastupovanie maloletého dieťaťa“ alebo „správu majetku maloletého dieťaťa“. Naopak, vyživovacia povinnosť nie je ohraničená vekom dieťaťa, ale až jeho schopnosťou samé sa živiť (§ 62 ods.).
Dôležité je rozlišovať medzi "bežnými" a "podstatnými" záležitosťami týkajúcimi sa dieťaťa. Výpočet „podstatných“ vecí nie je taxatívny. V zásade to teda znamená, že v prípadoch, keď jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je nevyhnutné vyjadrenie druhého rodiča. Ak však ide o podstatnú vec, treba sa spýtať druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Napríklad, zmena školy, ktorú maloleté dieťa navštevuje, je nepochybne dôležitou udalosťou v živote dieťaťa, ktorá sa výrazne podpíše na jeho budúcom živote, a preto vyžaduje súhlas oboch rodičov. Pokiaľ by druhý rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky na postup podľa § 35 Zákona o rodine. Naopak, vybavenie cestovného pasu pre dieťa, ak majú obaja rodičia rodičovské práva a povinnosti, sa považuje za bežnú vec, a jeden rodič tak môže pas vybaviť aj bez výslovného súhlasu druhého.
V rámci rozhodnutia o rozvode súd rieši aj otázku úpravy (t. j. optimálneho nastavenia) rodičovských práv a povinností na obdobie po rozvode. Do jednotlivých práv rodičov voči ich dieťaťu môže súd zasiahnuť a upraviť ich výkon (napr. právo styku s dieťaťom).Zákon o rodine jedine ustanovuje, že ten rodič, ktorý nemá deti zverené do osobnej starostlivosti, má právo sa s nimi stýkať a takýmto spôsobom sa podieľať na ich výchove. Význam vety „Otec maloletých je oprávnený sa stretávať s maloletými…“ spočíva v tom, že ide o právo otca, nie o jeho povinnosť. Matka sa teda nemôže súdne domáhať toho, aby sa otec s deťmi stretával. Inak by to bolo v prípade, že by ste otcovi maloletých neumožnili styk s maloletými. V takomto prípade by otec maloletých mohol podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak otec dieťaťa prestane dodržiavať súdom stanovené dni styku, nejde o porušenie jeho povinnosti, ale o nevyužitie jeho práva, a súd to nemôže vynútiť.
Kedy sa styk s dieťaťom stáva bojiskom? Manipulácia a bránenie v styku
Schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom je jedným z faktorov, na ktoré súd prihliada. Avšak práve v tomto bode zlyháva väčšina opatrovníckych súdov. Často sa stáva, že súd zverí dieťa matke, matka sa následne rozhodne dieťa používať ako zbraň proti otcovi a súd sa tvári, že je všetko v poriadku. Opakované bránenie v styku otca s dieťaťom je, žiaľ, bežnou praxou niektorých matiek. Dieťa vždy ochorie presne vtedy, keď má byť s otcom, presne v termíne styku má zrazu dieťa mimoškolské aktivity. Fantázia takýchto matiek je nevyčerpateľná.
V Zákone o rodine v § 25, odsek (4) je pritom jasne napísané: „Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.“ Je to dôležité ustanovenie, ktoré hovorí, čo má súd robiť, ak jeden z rodičov používa dieťa ako zbraň proti druhému rodičovi a bráni mu v styku s dieťaťom. Avšak, za celé obdobie existencie tohto znenia zákona, platného od januára 2005, a to aj napriek tomu, že v dôvodovej správe z 19. augusta 2004 k tomuto zákonu je uvedené: „Z praxe súdov vyplýva, že v niektorých prípadoch rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, neumožňuje druhému oprávnenému rodičovi styk s dieťaťom resp. znemožňuje druhému rodičovi stretávanie s dieťaťom. Novou úpravou v odseku 4 sa umožňuje súdom zmeniť rozhodnutie o výchovnom prostredí…“, ani jeden súd nezmenil rozhodnutie o osobnej starostlivosti tým, že by rozhodol podľa tohto paragrafu. Za šesť rokov nebol § 25, odsek (4) súdmi ani raz aplikovaný v praxi. Asi je namieste skonštatovať, že zákon, ktorého opodstatnenosť je neodškriepiteľná a za šesť rokov nebol ani raz súdmi aplikovaný, je buď zbytočný, alebo by sudcovia potrebovali veľmi intenzívne školenie o skutočných potrebách a záujmoch detí. Pri takejto aplikácii zákonov v praxi sa potom nemôžeme čudovať ničomu.
Dokonca aj v situáciách, keď otec opakovane informuje kolíznu opatrovníčku, že matka jeho detí mu opakovane bráni v styku s deťmi, kolízna opatrovníčka na to opakovane odpovedá, že to je normálne, že to tak matky robia. Namiesto toho, aby konala a podala na súd návrh na zmenu zverenia dieťaťa do starostlivosti, sa uchýli ku konštatovaniu, že porušovanie záujmov dieťaťa matkou je bežné a normálne. Vzhľadom na to, že súdy sa zameriavajú hlavne na to, ktorý rodič je akého pohlavia, sa nemôžeme diviť, že hlasu takéhoto otca súd nevenuje pozornosť.
Manipulácia sa prejavuje v mnohých formách. Napríklad, ak exmanželka odmieta vydať syna, ak príde čo i len o minútu neskôr, než určuje rozsudok, ide o formalistický výklad rozhodnutia, ktorý nie je v súlade s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. Ak otec preukázateľne nemôže prísť presne na čas z objektívnych dôvodov (napr. dopravná zápcha), odporúča sa tieto situácie dokumentovať. Podobne, ak bývalá manželka odmieta akúkoľvek komunikáciu ohľadom detí a zablokuje otca na všetkých komunikačných kanáloch, ide o závažné porušenie rodičovských práv a povinností. Ak matka nerešpektuje súdne rozhodnutie a opakovane nechce odovzdať dcéru, tvrdiac, že dcéra nechce ísť, pričom otec má podozrenie na psychický nátlak, je dôležité súd urgovať, aby promptne konal. V takýchto prípadoch je tiež vhodné oznámiť situáciu príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) a upozorniť na podozrenie z psychického nátlaku na dieťa.
Situácie, keď dieťa odmieta kontakt s rodičom, sú obzvlášť citlivé. Napríklad, 15-ročné dieťa odmieta kontakt s otcom, ktorý je súdne upravený rozsudkom spred štyroch rokov, pretože sa u otca necíti dobre a je v strese. Vzhľadom na vek dieťaťa je vhodné podať návrh na súd na zmenu úpravy práv a povinností k dieťaťu, aby bola dcéra vypočutá, a súd by mal jej vyjadrenie a postoj rešpektovať. Ak otec nie je hrozbou pre dieťa, zákaz styku neprichádza do úvahy; musel by dieťa týrať alebo s ním zle zaobchádzať. Ak dieťa odmieta styk s otcom v dôsledku možnej manipulácie zo strany matky, odporúča sa podať návrh na výkon rozhodnutia v časti styku. Matka vystupujúca v pozícii preferenčného rodiča je povinná maloleté dieťa motivovať k styku a na styk ho pripravovať aj po psychickej stránke. Ak tak nerobí, nekoná v najlepšom záujme maloletého. Maloleté dieťa si pritom nemá čo určovať, či sa bude stýkať s rodičom alebo nebude. Ak by sa s vami odmietalo stýkať, potom to je potrebné riešiť cez sociálnu kuratelu a psychológa, za pomoci ktorých by sa hľadali cesty, ako s maloletým dieťaťom pracovať.
Rozhovor s právnikom | Rozhovor medzi klientom a právnikom
Otec má vždy právo na styk so svojím dieťaťom, pokiaľ súd nerozhodne inak z vážnych dôvodov. Detský lekár nemôže vystaviť zákaz stretnutia s otcom, ani keď dieťa berie antibiotiká, pretože otec ako rodič má právo sa so svojím dieťaťom stýkať a zakázať mu to môže jedine súd svojím rozhodnutím za predpokladu, že je naplnený niektorý zo zákonných dôvodov.
Súdne konanie a výkon rozhodnutí: Od teórie k praxi
Ústavný súd v Českej republike vo svojom náleze I.ÚS 618/05 úplne jasne a zrozumiteľne formuloval, čo je pre dieťa veľmi dôležité, ak hovoríme o styku dieťaťa s rodičom, a to už aj počas obdobia, než súd vynesie rozsudok: „Predbežné opatrenie upravujúce styk rodičov s deťmi musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom možno realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchova prítomnosťou, či príkladom, ktorá, ako je všeobecne známe, je tou najúčinnejšou výchovnou metódou.“ Žiaľ, na Slovensku súdy ešte nevedia, že čo najširší styk dieťaťa s obidvomi rodičmi už počas obdobia, než súd vynesie rozsudok, je pre dieťa veľmi dôležitý. Na Slovensko táto informácia z ďalekých Čiech ešte nedorazila. Dúfajme, že o pár rokov už táto informácia príde aj k nám.
Ak má rodič súdne určený styk s dieťaťom a druhý rodič toto rozhodnutie nerešpektuje, existujú právne mechanizmy na výkon rozhodnutia. V prípade, ak matka bráni styku s maloletým, môžete podať návrh na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých. Na podklade tohto návrhu súd môže matke uložiť pokutu až do výšky 1 000 eur, a to aj opakovane za každé porušenie jej povinností, čo vyplýva z ust. § 382 Civilného mimosporového poriadku. Najprv ju súd vyzve, aby dobrovoľne plnila, a ak nezačne, potom jej súd môže začať ukladať pokuty až dokým nepristúpi k splneniu si povinnosti určenej súdnym rozhodnutím. Ak by výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostala bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 eur.
V prípade, že v rozsudku o rozvode máte uvedené, že sa styk s maloletým neupravuje (tzv. neobmedzený styk), potom je situácia zložitejšia, nakoľko takýto výrok nie je vykonateľný a de facto je na matke, či vám styk s maloletým umožní alebo nie. V takomto prípade potom bude nevyhnutné podať nový návrh na úpravu styku s maloletým, kde by bolo dobré presne navrhnúť dni a časy, kedy budete vy ako otec oprávnený sa s maloletým stýkať. Rozsudky vo veciach maloletých možno meniť, ak sa zmenia pomery. V návrhu by bolo potrebné súdu uviesť, že pomery sa zmenili od posledného rozhodnutia súdu, a síce, že vaša ex-manželka vám v styku s maloletým bráni.
Môžete kontaktovať aj sociálnu kuratelu (oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), ktorá môže preveriť situáciu a matku upozorniť na jej povinnosti. Napríklad, ak matka opakovane neodovzdáva dcéru podľa súdneho rozhodnutia a namiesto nej to robí jej matka, pričom dcéra naznačuje manipuláciu, otec má právo podať podnet na ÚPSVaR na prešetrenie zanedbávania starostlivosti o dieťa. Ak súd neurčil kontakt otca so synom, otec má právo podať žiadosť na súd o určenie kontaktu so synom s podstatne rozšíreným časovým rozsahom. Ak matka bráni styku otca s dieťaťom bez dôvodu, otec môže požiadať súd o určenie styku. Súd rozhodne s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa.
Čo je teda „záujmom dieťaťa“? Úplne bude stačiť to, keď bude súd absolútne ignorovať to, ktorý rodič je akého pohlavia, a sústredí sa na individuálne potreby a právo dieťaťa na oboch rodičov.
Špecifické situácie a medzinárodný rozmer
V prípade cestovania s dieťaťom do zahraničia platí ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktorý vyžaduje súhlas oboch rodičov na vysťahovanie sa s maloletým do cudziny. Pre krátkodobé vycestovanie do Českej republiky sa odporúča naplánovať cestu na čas, kedy nie je určený súdnym rozhodnutím styk maloletého s otcom. Taktiež je dôležité zistiť podmienky vycestovania v súvislosti s aktuálnymi podmienkami (napr. COVID-19) na stránke Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.
V otázkach prepravy detí po rozvode a nákladov s tým spojených za účelom realizácie styku detí s druhým rodičom, ktorému neboli zverené, platí, že pokiaľ sa rodičia nedohodli inak, tieto náklady obvykle znáša ten rodič, ktorý ich dopravu požaduje. Zákon o rodine žiadnu takúto povinnosť rodičovi, ktorý má deti zverené do osobnej starostlivosti, neustanovuje. Pokiaľ teda súd nešpecifikoval v rozhodnutí o rozvode a úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode konkrétne pravidlá pre prepravu detí a náklady s ňou spojené za účelom styku s otcom maloletých detí, tak žiadna právna povinnosť matky hradiť cestovné náklady súvisiace s prepravou detí otcovi ako neexistuje. Pokiaľ s tým otec nie je stotožnený, môže sa domáhať na súde, aby tento úpravu styku nanovo upravil.
Ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a matka je v práci, môže dieťa zveriť starým rodičom, ak to považuje za vhodné. Otec nemá právo jednostranne rozhodovať, kto bude dieťa strážiť v neprítomnosti matky, pokiaľ to nie je v rozpore so záujmom dieťaťa. Otec taktiež nemôže svojvoľne zakázať vyzdvihovanie dieťaťa zo škôlky starým otcom, pokiaľ to neohrozuje záujem dieťaťa. V takejto situácii je dôležité v prvom rade komunikovať s bývalou priateľkou pokojne a vecne. Ak sa nepodarí dohodnúť priamo, odporúča sa obrátiť sa na mediátora alebo využiť služby poradní pre rodinu.
Pokiaľ ide o medzinárodný rozmer, vo všetkých členských štátoch EÚ sa uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách. Rodičia, ktorí majú problém dohodnúť sa na návštevách, sa budú pravdepodobne musieť obrátiť na súd, ktorý je spravidla súdom v krajine obvyklého miesta pobytu dieťaťa a určí miesto bydliska dieťaťa. Rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré boli vynesené v jednom členskom štáte EÚ, sa vo všetkých členských štátoch EÚ uznávajú bez toho, aby bol potrebný osobitný postup. Na uľahčenie ich vykonávania sa využíva štandardný postup. Je však dôležité poznamenať, že pravidlá EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností, napríklad uznávanie alebo výkon, sa nevzťahujú na Dánsko.
V zásade každému rodičovi dieťaťa patria zo zákona rodičovské práva a povinnosti. Rovnako má maloletá dcéra nárok na zachovanie svojho vzťahu so svojimi oboma rodičmi, teda aj so svojím otcom, má nárok na budovanie a prehlbovanie tohto vzťahu, na poznanie svojich koreňov a pod. Ak súd rozsudkom o rozvode styk maloletého dieťaťa s otcom neupravil, potom platí, že otec sa môže domáhať úpravy styku s maloletým dieťaťom novým návrhom na súde v prípade, že by mu matka v styku s dcérou bránila. Súd styk maloletého dieťaťa s otcom určite určí (pokiaľ otec nie je pre dieťa nebezpečenstvom), pričom ak by matka rozsudok súdu nerešpektovala, otec by mohol podať návrh na výkon rozhodnutia vo veci styku s maloletým. Súd môže obmedziť styk rodiča s dieťaťom alebo aj pozastaviť len zo zákonných dôvodov. Ak tieto neexistujú, súd nemôže styk otca s dieťaťom neurčiť.
tags: #dieta #do #3 #rokov #navsteva #otca