Vzťahy medzi rodičmi a deťmi, najmä keď deti dosiahnu plnoletosť, môžu byť zložité. Jednou z citlivých otázok je bývanie plnoletého dieťaťa v rodičovskom dome a prípadné vysťahovanie. Tento článok sa zaoberá právnymi aspektmi tejto problematiky na Slovensku, pričom zohľadňuje práva rodičov aj detí.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči plnoletým deťom
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov. V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné.
Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády. V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku.
Počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Kedy môže rodič "vyhodiť" dieťa z domu?
Nikde v zákone nie je napísané, že rodič nemôže vyhodiť svoje dieťa z domu (domácnosti). Pokiaľ sa dieťa správa v hrubom rozpore s dobrými mravmi voči rodičovi, rodič nie je povinný toto správanie dieťaťa trpieť. To, či môže rodič vyhodiť dieťa z domu, závisí od toho, či je dieťa schopné samé sa živiť. Nepozerá sa pritom na to, či dieťa je zamestnané a má príjem, ale na to, či je schopné sa zamestnať a mať príjem. Pokiaľ Vaše dieťa má schopnosti a možnosti sa samé o seba postarať, potom ho môžete "vyhodiť" z domu. Pokiaľ si dieťa myslí, že na to nemáte právo, môže sa obrátiť na súd. Súd v tomto prípade bude brať do úvahy to, či dieťa je schopné sa samé živiť a samozrejme bude sa prihliadať aj na dobré mravy a správanie sa dieťaťa k Vám.
Ako vytvoriť video obhliadku nehnuteľnosti, ktorá predáva
Ak rodič platí výživné na plnoleté dieťa, ktoré je schopné sa samé živiť, má právo požiadať o zrušenie vyživovacej povinnosti. V prvom rade, je vhodné sa pokúsiť dohodnúť na zrušení výživného. Dohoda a komunikácia s dieťaťom je vždy lepšia pre zachovanie dobrých vzťahov ako aj pre ďalšie konanie pred súdom. Ak dieťa odmieta komunikovať, rodič môže písomne vyzvať dieťa, aby predložilo potvrdenie o návšteve školy za účelom posúdenia jeho nároku na výživné. Podľa § 43 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine je dieťa povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu.
Trvalý pobyt a vlastnícke právo
Ak má plnoleté dieťa v rodičovskej nehnuteľnosti trvalý pobyt, neznamená to automaticky, že má právo v nej bývať proti vôli vlastníka. Trvalý pobyt má len evidenčný charakter a nezakladá žiadne vlastnícke ani užívacie právo k nehnuteľnosti. Ak má syn vo vašej nehnuteľnosti hlásený trvalý pobyt a nie je ani podielovým spoluvlastníkom domu, potom mu treba zrušiť trvalý pobyt na obecnom úrade. Súhlas syna na zrušenie jeho trvalého pobytu nepotrebujete. Súčasne synovi oznámte, aby sa do určitej vami stanovenej lehoty odsťahoval a keď tak neučiní, budete musieť podať na súd návrh na vypratanie nehnuteľnosti.
V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Toto právo rovnako ako ostatné požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pôsobí erga omnes, teda voči všetkým. Nikto preto nemôže zasahovať do vlastníckeho práva iného bez právneho dôvodu, teda protiprávne. Je veľmi dôležité, aby vlastník nehnuteľnosti nevypratával nehnuteľnosť sám, t.j. svojpomocne. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vylúčenie ofenzívnej svojpomoci jednoznačne vyplýva z doslovného znenia ust. § 6 Občianskeho zákonníka.
Súdne konanie o vypratanie nehnuteľnosti
Vlastník nehnuteľnosti by sa konaním svojpomocného vysťahovania totiž mohol dopustiť spáchania trestného činu porušovania domovej slobody. Hoci z etického hľadiska sa môže tento prístup javiť ako nespravodlivý, právny stav je taký, že súdy už opakovane rozhodli o tom, že vlastník sa dopustil trestného činu, keď násilím vstúpil do nehnuteľnosti, ktorá bola jeho vlastníctvom, avšak obýval ju niekto iný. V tomto smere je úplne právne bezvýznamné, či takáto osoba má alebo nemá evidovaný v takej nehnuteľnosti trvalý pobyt.
Ak žalovaný povinnosť uloženú súdom nesplní v súdom určenej lehote, nadobudne rozhodnutie súdu vykonateľnosť, kedy žalobca, ktorým musí byť vlastník alebo iná osoba oprávnená užívať nehnuteľnosť, môže podať návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi. Podľa § 181 ods. 1 Exekučného poriadku ak exekučný titul ukladá, aby povinný vypratal nehnuteľnosť alebo jej časť, exekúcia sa vykoná vyprataním. Následne exekútor poverený súdom na výkon exekúcie upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti.
Špecifiká spoluvlastníctva
Ak je dieťa spoluvlastníkom nehnuteľnosti, situácia je komplikovanejšia. Ak je vlastníkom 1/3 podielu a chcete sa ho z nehnuteľnosti zbaviť, budete musieť najprv tento podiel od neho odkúpiť. Kým má podiel na dome, má právo ho užívať. Jedinú možnosť obrany pripúšťa Občiansky zákonník pre prípad, že by Vás ohrozoval fyzicky alebo psychicky. V takom prípade sa môžete domáhať, aby bol vylúčený z užívania nehnuteľnosti. Vzťahy medzi rodičmi a deťmi, najmä keď deti dosiahnu plnoletosť, môžu byť zložité. V prípade, ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Teda povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie. Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti.
tags: #ako #vystahovat #plnolete #dieta