Horúčka, Úzkosť a Strach u Detí: Ako Rýchlo Rozpoznať Príznaky a Účinne Liečiť

Pocity nervozity, neistoty, strachu či ohrozenia môžu prerásť až do úzkostí. Ide o prirodzenú reakciu organizmu na situácie, ktoré v nás vyvolávajú stres. Takáto psychická nepohoda ale z dlhodobého hľadiska negatívne pôsobí na naše zdravie, a preto je potrebné proti úzkosti bojovať. Úzkosť sa odborne nazýva anxieta. Môžu za ňu byť zodpovedné psychické i fyziologické príčiny, a rovnako môže mať psychické i somatické príznaky.

Čo je úzkosť a kedy sa stáva problémom?

Úzkosť a strach sú prirodzené emócie, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v našom živote. Umožňujú nám vyhodnotiť nebezpečenstvo a adekvátne naň reagovať. Problém nastáva, keď sa úzkosť a strach objavujú príliš často, trvajú príliš dlho alebo sú neprimerané danej situácii. V takýchto prípadoch môžu negatívne ovplyvňovať náš život a viesť k vzniku úzkostných porúch. Úzkosť je nepríjemný emočný stav, ktorého príčinu nie je možné presne definovať. Je to pocit, akoby sa malo stať niečo ohrozujúce, ale postihnutý si neuvedomuje, čo by to vlastne malo byť. Je v stave pripravenosti na nebezpečenstvo. Úzkostné poruchy by sa dali zjednodušene definovať ako rôzne kombinácie telesných a psychických prejavov úzkosti, ktoré nie sú vyvolané žiadnym reálnym nebezpečenstvom. Úzkosť sa u týchto porúch môže objavovať buď v náhlych záchvatoch, alebo ako trvalý stav. Úzkosť sa stáva pre človeka nepríjemnou hlavne vtedy, keď miera príznakov je taká veľká, že obmedzuje pracovný život, rodinné spolužitie alebo prežívanie voľného času.

Čoraz viac detí trpí úzkosťami, a to často aj tie, ktoré vyrastajú v úplnej a šťastnej rodine. S opísanými pocitmi v dnešnej dobe zápasia často aj deti.

Príčiny úzkosti u detí

Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu prispievať k vzniku úzkosti u detí. Od detí sa vyžaduje, aby boli šťastné: Dieťa všade počúva, že zo všetkého je najdôležitejšie, aby bolo šťastné. Dieťa nadobúda postupne dojem, že ak je nešťastné, asi niečo nie je v poriadku. Nechápe, že keď je človek smutný, rozčúlený alebo sklamaný, je to celkom normálne.

Rodičia vyžadujú od detí obrovské výkony: V súčasnosti je na deti vyvíjaný obrovský tlak v oblasti výkonu. Každý rodič chce, aby jeho dieťa malo jednotky, aby bolo najlepším športovcom, umelcom a podobne. Dieťa sa snaží všetky požiadavky rodičov plniť, len aby bolo milované. Prichádza však nervozita z toho, či to bude všetko vládať neustále plniť.

Deti majú veľké množstvo povinností: V súčasnosti mnohé deti chodia každý deň na nejaký krúžok. A niektoré z nich majú aj dva krúžky za sebou. Samozrejme, celá rodina očakáva, že práve ich dieťa bude vynikať v každom krúžku, bude mať len dobré známky a popri tom bude šťastné, usmievavé a plniť všetky príkazy na povel.

Deti nikto neučí pracovať so svojimi emóciami: Súčasný svet sa rýchlo mení. V škole deti nasávajú predovšetkým množstvo vedomostí, ale takmer nikto ich neučí, ako pracovať s emóciami a ako sa vyrovnávať s tlakom súčasného sveta.

Rodičia sa považujú za ochrancov a nie za sprievodcov: Mnohí rodičia si vôbec neuvedomujú, že keď vo veľkej miere pomáhajú svojim deťom, že im viac škodia, ako robia dobrú službu.

Dospelí nevedia, ako majú dieťaťu pomôcť vyrovnať sa so strachom: Niektorí rodičia v takejto situácii ešte viac na dieťa tlačia, iní sa snažia deti chrániť pred ich vlastnými chybami. Obidve metódy sú nesprávne. Dieťa by sa malo naučiť spracovať strach postupne a pomaly.

Rodičia si volia nesprávne stratégie výchovy: Niektorí sú zástancami maximálnej tolerancie. Svojmu dieťaťu nikdy nič nezakážu. Iní zase svoje dieťa nikdy nespustia z dohľadu a svojou prehnanou starostlivosťou im zväzujú ruky i nohy.

Deti majú nedostatok voľného času: Dnešné deti sú dopoludnia v škole, potom idú na krúžky, niektoré majú ešte súkromné doučovanie a večer si píšu domáce úlohy. Takáto je realita dnešných dní. Takmer vôbec sa s rovesníkmi nehrajú voľné hry.

Stres z rodiny sa prenáša aj na deti: Súčasné rodiny žijú pod veľkým tlakom. Hlavne ekonomické zabezpečenie je čoraz ťažšie. Rodičia sú vystresovaní a prepracovaní. Často svoje problémy prenášajú aj na deti. Deje sa to hlavne vtedy, keď majú medzi sebou zlé vzťahy a nekvalitnú komunikáciu. Takíto rodičia si potom z detí urobia bútľavé vŕby a zdôverujú sa im aj s tým, čomu deti nemôžu vôbec rozumieť. Často si neuvedomujú, že deti majú množstvo vlastných problémov a nevládzu premýšľať ešte aj nad problémami rodičov.

Okrem týchto faktorov môžu k vzniku úzkosti prispievať aj genetické predispozície, špecifické chemické látky uvoľňované mozgom (neurotransmitery) a vážne poranenia mozgu. Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom. Hovorí sa im neurotransmitery a ich primárnym účelom je komunikácia. Ak sa tieto chemické látky vychýlia z rovnováhy, môže sa to prejaviť príznakmi psychickej poruchy.

Ako sa úzkosť prejavuje u detí?

Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.

Medzi najčastejšie prejavy úzkosti u detí patria:

Častý plač - na prvý pohľad bez jasného dôvodu.
Neustály smútok a strata záujmu o aktivity, ktoré predtým dieťa bavili.
Izolácia a vyhýbanie sa kamarátom či blízkym.
Odmietanie vstávania z postele.
Problémy s dokončením bežných školských úloh.
Ťažkosti so spoločenským začlenením.
Riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
Výrazná emocionálna úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky (prejavy PTSD - posttraumatickej stresovej poruchy).
Výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania (prejavy bipolárnej afektívnej poruchy).
Neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť.
Problémy s účasťou na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách.
Posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek (prejavy porúch príjmu potravy).

Psychické príznaky: strach, úzkosť, nervozita, výbušnosť, vnútorný nepokoj a neschopnosť uvoľniť sa, pocit ohrozenia, nadmerná bdelosť, nespavosť, ťažkosti s koncentráciou a pamäťou.

Telesné príznaky: závraty, mdloby, triaška, chvenie či napätie v celom tele alebo vo svaloch, zášklby svalov, pocit hrče v hrdle, problémy s prehĺtaním, búšenie srdca, zrýchlený pulz, tlak alebo zvieranie na hrudi, pocit nedostatku vzduchu, plytké dýchanie, chvenie alebo nepríjemné pocity v žalúdku či bruchu, nevoľnosť, pocity na vracanie, hnačka, únava a vyčerpanosť, návaly tepla a chladu, potenie, sucho v ústach, studené alebo spotené ruky, bolesti hlavy, bolesti chrbta, pocity mravčenia, tŕpnutia či znecitlivenia v končatinách alebo iných častiach tela.

Špecifické strachy u detí v rôznom veku

Deti prežívajú rôzne strachy v závislosti od ich veku a vývojového štádia. Je dôležité rozlišovať medzi bežnými strachmi, ktoré sú súčasťou vývoja, a úzkosťami, ktoré si vyžadujú odbornú pomoc.

Medzi 2. a 4. rokom: deti majú strach zo všetkého neznámeho - z pavúkov, z tmy, zo zlodejov. Okolo 4. roku sa najviac rozvíja fantázia, preto by mal strach z ľudí postupne ustupovať.

Bežné strachy u batoliat a predškolákov:

Strach z hlasných zvukov.
Strach zo všetkého, čo môže preťažiť ich citlivé zmysly (búrka, vysávač, mixér, fén, prasknutie balónov, siréna, prudký pohyb, príliš rýchle položenie).
Strach z oddelenia od matky.
Strach z cudzích ľudí.
Strach z niečoho, čo nevedia ovplyvniť (rozvášnené psy, splachovací záchod, hromy).
Strach z nezvyčajných situácií.
Strach z kostýmov, duchov, čarodejníc, príšer žijúcich pod posteľou, zlodejov…
Strach z tmy.

Bežné strachy u detí školského veku:

Strach z oddelenia od matky, opatrovateľa.
Strach z príšer.
Strach byť sám doma.
Strach z choroby a smrti.
Strach z odmietnutia rovesníkmi.

Bežné strachy u dospievajúcich:

Strach z neúspechu.
Strach zo správ.
Strach, že niečo zmeškajú (syndróm FOMO).

Sociálna fóbia u detí

Sociálna úzkostná porucha je druh úzkosti, ktorý môže u detí vyvolať extrémne obavy z odmietnutia alebo negatívneho hodnotenia inými ľuďmi. Deti so sociálnou fóbiou nie sú len plaché. Majú taký strach, že sa vyhýbajú aj veciam, ktoré chcú alebo potrebujú. Odmietnu rozprávať sa so spolužiakmi, so vzdialenejšími príbuznými alebo jesť v reštaurácii, pretože sa boja toho, čo by si o nich mohli myslieť. Najčastejšie sa tento problém vyskytuje medzi 8. a 15. rokom života. Ak vidíte, že dieťa sa bojí stretávať s inými deťmi, neteší sa do školy, v škole je tiché, odmieta byť v centre pozornosti a uťahuje sa do seba, môže ísť o sociofóbiu. Pozor - veľmi často súvisí aj so šikanovaním. Vyhľadajte odbornú pomoc. Nemusí vám ako rodičovi byť jasné, z čoho má dieťa extrémny strach, ale pri týchto príznakoch spozornite a vyhľadajte odborníka.

Deti so sociálnou fóbiou nemajú problém v komunikácii s blízkou rodinou a kamarátmi. Problém nastane vtedy, keď sa stretnú s novými ľuďmi, alebo majú rozprávať na verejnosti. Rovnako ako ostatné fóbie, aj sociálna fóbia je strach alebo reakcia na niečo, čo v skutočnosti nie je nebezpečné. Organizmus reaguje, ako keby išlo reálne o nebezpečenstvo. V krvi sa zvýši hladina adrenalínu, hormónu, ktorý je zodpovedný za rýchlejší tlkot srdca a zrýchlené dýchanie, pociťovanie strachu alebo nervozity.

Príčiny vzniku sociálnej fóbie:

Málo bezpečný vzťah k matke.
Úzkostné matky, ktoré majú strach z vlastných chýb a z kritiky okolia. Začnú sa o dieťa nadmerne starať a tak tlmia vlastnú úzkosť.
Dedičnosť - úzkostný temperament sa dedí od rodičov.
Rôzne stresy - zneužívanie, zanedbávanie ovplyvňujú psychiku dieťaťa a zvyšujú riziko vzniku psychickej poruchy (úzkosť, depresie).
Povahové črty - sociálnou fóbiou trpia častejšie deti s plachou povahou.

Prejavy sociálnej fóbie u malých detí: úzkosť, plač, vyhýbanie sa cudným, obmedzenie styku s rovesníkmi, odmietanie verbálnej komunikácie s cudzími, poruchy spánku, lipnutie na rodičoch, emočná labilita.

Prejavy sociálnej fóbie u školákov: odmietanie chodenia do školy, vyhýbanie sa športovým aktivitám v triede, nadmerná úzkosť z písomky, z kritiky, strach z použitia toalety v škole, strach zo stravovania v školskej jedálni, obeť šikanovania, nadmerný čas strávený pri počítačových hrách, deti sú bez priateľov, často sa kamarátia s mladšími.

Ako pomôcť dieťaťu prekonať strach?

Je dôležité potvrdiť, čo vaše dieťa cíti, naučiť ho stotožniť sa s týmto pocitom a ukázať mu, že ho chápete. Taktiež je však dôležité, aby ste na strach nereagovali prehnane. Prehnanou reakciou a vydesenou tvárou len a len neúmyselne posilníte strach. Pomenujte, čo vidíte, a udalosť vysvetlite. Opakom sú rodičia, ktorí si myslia, že strašiť deti je zábava alebo ich klamstvami utešujú aj vtedy, keď je skutočne problém.

Ak sa dieťa bojí napríklad tmy, je vhodné mu povedať: „Viem, ako sa cítiš. V tme nič nevidíme a môžeme si teda predstavovať hrozné veci.“ Ak sa dieťa bojí psa, tiež nie je dobré presviedčať ho: „Aký nádherný psík, skús ho pohladkať, neboj sa.“ Radšej teda potvrďme detské obavy: „Je to veľký pes. Bojíš sa ho?“ Snaha dieťa upokojiť za každú cenu mu bráni sa od úzkosti oslobodiť. Dokonca situáciu ešte zhoršuje, vytvára akýsi strach zo strachu. Tým, že sa snažíme zastaviť u dieťaťa vyjadrenie strachu, ukazujeme mu svoj nepríjemný pocit z jeho strachu a dieťa je podľa rodičovskej poradkyne vystrašené ešte viac. Navyše o sebe začne pochybovať, že by sa nemalo báť, ale keďže sa bojí, tak s ním zrejme nebude niečo v poriadku… Naopak, ak dieťaťu umožníme slobodne o obavách rozprávať, strachy postupne prirodzene zoslabnú. „Načúvajte dieťaťu a uznávajte jeho emocionálne prejavy. Je to vlastne podobný postup ako pri terapiách dospelých.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Ak úzkosti zasahujú do každodenného života dieťaťa, nebagatelizujte ich, ale vyhľadajte pedopsychiatra. Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc.

Diagnostika: Diagnóza sa stanoví podľa veku a na základe symptómov, ktoré popíšu rodičia, učitelia. Deti robia u psychológa rôzne dotazníky, ktoré pomôžu určiť diagnózu.

Liečba: Liečba zahŕňa psychoterapiu a farmakoterapiu. Rodičia sú poučení o úzkostnej poruche ich dieťaťa.

Psychoterapia: V terapii sa dieťa naučí zvládať strach, rozvíja si sebavedomie a prestane sa vyhýbať veciam, z ktorých si robí starosti. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.

Farmakoterapia: Lieky sú indikované vtedy, ak zlyhá psychoterapia, veľmi sa zhoršia výsledky v škole a zhorší sa aj správanie. Farmakoterapiu indikuje detský psychiater. Najčastejšie sa používajú lieky zo skupiny antidepresív a benzodiazepínov. Liečba je dlhodobá.

Prognóza: Pri včasne stanovenej diagnóze je prognóza dobrá. U detí s neliečenou sociálnou fóbiou je prognóza zlá. Tieto deti sú v dospelosti sociálne izolované, s vysokým rizikom vzniku alkoholizmu, depresie alebo samovraždy.

Fóbie u dospelých

Na rozdiel od bežného strachu je fóbia pretrvávajúci iracionálny panický strach alebo extrémna úzkosť z rôznych objektov, ľudí či situácií, ktorý nie sme schopní racionálne zvládnuť. Človek, ktorý ňou trpí, môže pociťovať intenzívnu úzkosť, a pritom ani nemusí byť v kontakte s príčinou, ktorá ju vyvolala. Príde mu nevoľno, už len keď na ňu pomyslí. Príčinou môžu byť určité genetické faktory alebo vplyvy vonkajšieho prostredia. Ľudia, ktorí sú sami postihnutí úzkostnou poruchou, alebo ľudia, ktorí majú v rodine príbuzného s takouto poruchou, majú vyšší sklon k vzniku fóbií. Fóbiu môže vyvolať stresová životná situácia, napríklad uštipnutie včelou, nepríjemné vyšetrenie u lekára či zubára alebo pohryznutie zvieraťom.

Druhy fóbií:

Sociálna fóbia: typická silná úzkosť, ktorú jedinec pociťuje, keď sa na neho zameriava pozornosť iných ľudí, a ktorá mu komplikuje rozličné spoločenské situácie. Tie sa pre neho stávajú ťažko zvládnuteľnými, čo môže viesť k sebaizolácii.
Agorafóbia: úzkostná porucha, ktorá sa prejavuje silným strachom v situáciách, kde sa nachádza veľké množstvo ľudí.
Špecifické fóbie: charakteristické nadmerným a nezmyselným strachom spojeným s určitým objektom, zvieraťom alebo situáciou.

Príznaky fóbií: Človek, ktorý trpí fóbiou, má hlboký pocit hrôzy alebo panický strach, ktorý môže byť sprevádzaný zvýšeným srdcovým tepom, nepravidelným dýchaním, problémami s rečou, suchom v ústach, nevoľnosťou, vysokým krvným tlakom, triaškou.

Horúčka: Sprievodca pre rodičov

Horúčka je jedným z najčastejších príznakov choroby, ktorý sprevádza deti najmä v prvých piatich rokoch života. V mamách je však ešte stále zakorenený strach zo zvýšenej teploty. Čo sa za ňou skrýva? Ako máme správne postupovať, ak sa objaví nečakane u nášho dieťatka? Ako liečiť horúčku? Kedy vyhľadať pediatra? Skúsme spolu hľadať odpoveď na tieto rodičovské otázky.

Horúčka je zvýšenie telesnej teploty vyvolané zložitými imunitnými a termoregulačnými mechanizmami, ktoré pri ohrození organizmu zvyšujú nastavené hodnoty centrálneho termostatu uloženého v mozgu (hypotalamus). Normálna telesná teplota sa pohybuje v rozmedzí 36 - 37 °C. Od 37 - 38 °C hovoríme o zvýšenej teplote (subfebrilita), od 38 do 40 °C o horúčke (febris, pyrexia) a nad 40 °C o hyperpyrexii, teplota nad 43 °C spôsobuje smrť. Príčiny horúčky sú rozmanité: bakteriálne a vírusové infekcie, plesňové infekcie, parazity, nádorové ochorenia, kolagénové choroby, úrazy mozgu… Napriek tomu, že horúčka je sprievodným príznakom mnohých chorôb, pri niektorých vážnych stavoch môže chýbať (u novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou, pri ťažkej podvýžive organizmu, pri vyčerpaní organizmu).

Počas horúčky sa stimuluje imunitný systém dieťaťa: zvyšuje sa aktivita a funkcia bielych krviniek, utlmuje sa množenie baktérií, zvyšuje sa protivírusová aktivita, zvyšuje sa intenzita metabolických procesov buniek a tým sa podporujú procesy zapojené do imunitnej odpovede. Horúčka teda najčastejšie znamená, že vaše dieťa bojuje s infekciou. Deti zvýšenú teplotu do 38,5 °C znášajú dobre. Pri horúčke nad 38,5 °C je dieťa rozpálené, mrzuté, malátne, niekedy spavé, inokedy trpí nespavosťou, nechutenstvom a bolesťami hlavy. Pokožka je na dotyk teplá a niekedy aj vlhká od potu. Hyperpyrexia nad 41 °C sa prejavuje triaškou, stratou tekutín, zrýchlenou akciou srdca, sivastou farbou, niekedy poruchou vedomia a môžu byť prítomné aj febrilné krče.

Stratégia rodičov pri horúčke by mala byť založená na rešpekte a nie na panike. Samotné zvýšenie teploty je pre telo dobré, pretože aktivuje imunitný systém a spomaľuje rast mikroorganizmov. Avšak pri dlhšom trvaní môže zaťažovať srdce a spôsobiť kŕče, preto je dôležité vedieť, kedy zasiahnuť.

Liečba horúčky

Telesnú teplotu pod 38,5 °C dieťa dobre znáša a spravidla ju netreba znižovať. Je to optimálna teplota pre priebeh obranných reakcií organizmu. Telesnú teplotu pravidelne sledujeme. Základom liečby je: zvýšený príjem tekutín (asi o 20% na 1 °C) a kalórií (o 12% na 1 °C). Podávame slabý čaj (skôr chladný ako teplý), riedený džús alebo pitnú vodu v malých množstvách, ale často. Bez dostatočného prísunu tekutín teplotu nezvládnete. Čím je dieťa menšie, tým skôr je ohrozené dehydratáciou (odvodnením). Netrápte sa, ak dieťa nechce jesť. Dieťa počas horúčky obliekame do bavlneného ľahkého odevu. Viac vrstiev oblečenia bráni dostatočnému ochladzovaniu organizmu. Ak sa dieťa spotí, okamžite ho prezlečieme. V noci ho prikrývame len ľahkou perinkou (nepoužívame deky a iné nepriedušné prikrývky). Potenie (recept starých mám) nie je vhodné na zníženie teploty u malého dieťatka. Nemá totiž ešte zrelý mechanizmus regulácie telesnej teploty a mohlo by sa prehriať. Ak však má dieťa triašku, pocit zimy (zvyčajne mu vtedy teplota stúpa), studené končatiny, prikryjeme ho perinou alebo dekou a podávame teplé tekutiny. Dieťa s horúčkou nemusíme za každú cenu udržať v posteli. Nemalo by však behať po byte a zvýšene sa namáhať. Často vetráme celý byt. Ak má dieťa v súvislosti s horúčkou infekčné ochorenie (ovčie kiahne, mumps, rubeola), izolujeme ho od iných detí a starších ľudí. Dojčené deti dojčíme ešte častejšie, aby sme zabezpečili dobrý prísun tekutín.

Telesnú teplotu nad 38,5 °C už znižujeme.

Čo je teplota | Veda pre deti

Fyzikálne metódy chladenia organizmu:

Najpoužívanejšie sú: potieranie tela vlažnou vodou pri kúpeli, sprchovanie vlažnou vodou (vodu nechať z kože čiastočne odpariť) a vlažné zábaly.

Postup pri kúpeli: vaňu naplníme vodou teplou asi 29 až 34 °C do výšky 2,5 - 5 cm. Nepoužívame vodu studenú, pretože môže vyvolať triašku a teplota sa ešte viac zvýši. Dieťa posadíme do vody a pomocou špongie alebo froté uteráčika nanášame malé množstvo vody na trup, ruky a nohy dieťaťa. Voda sa postupne odparuje a telesná teplota sa zníži. Teplota v miestnosti má byť 22 - 25 °C. Potieranie opakujeme do 5 minút a teplotu meriame každých 20 minút, až kým sa nezníži na 38 °C. Celý kúpeľ trvá asi 40 minút (ale nezabudnite vodu obmieňať, pretože sa postupne ochladzuje). Ak dieťa takýto postup odmieta, položte ho do vody a umožnite mu, aby v nej sedelo a hralo sa.
Postup pri zábaloch: vhodnú tkaninu (uterák, plienka, plachta) namočíme do vody 20 - 25 °C teplej, dobre vyžmýkame a obtočíme okolo trupu (ruky a nohy dieťatka vynecháme). Potom dieťa zabalíme do suchej prikrývky. Zábal vymieňame po 10 minútach, až kým teplota neklesne na 38 °C. Každých 20 minút meriame teplotu. Ak po 3 zábaloch teplota neklesá, musíme podať lieky na zníženie teploty. Pozor u detí s chorým srdiečkom - zábaly dávame len na tretinu tela. Ak má dieťa s horúčkou studené ruky a nohy, zábaly nie sú vhodné! Jemným trením sa pokúsime zlepšiť cirkuláciu krvi a doplníme tekutiny. V súčasnosti sa od stresujúcich zábalov v pediatrii upúšťa a do popredia sa dostávajú vlažný kúpeľ a sprcha.

Znižovanie teploty pomocou liekov:

Z medikamentov sa dnes pri liečbe horúčky u detí používa: paracetamol (Panadol, Paralen, Plicet, Medipyrin) a ibuprofen (Brufen, Ibuprofen) vo forme sirupov, čapíkov alebo tabliet. Tieto antipyretiká dokážu znížiť telesnú teplotu vyblokovaním mechanizmov vyvolávajúcich horúčku. Kyselina acetylsalicylová (Acylpyrín, Anopyrin, Aspirín) sa pri horúčke detí do 12 rokov nepoužíva z obavy vzniku Reyovho syndrómu (porucha vedomia a poškodenie pečene).

Antipyretiká (lieky znižujúce horúčku) budú účinné len za predpokladu dostatočného zavodnenia organizmu, ináč sa môžu v organizme hromadiť a spôsobiť intoxikáciu (otravu).

Lieky na báze paracetamolu podávame deťom od mladšieho dojčenského veku v dávke 10 mg na kg hmotnosti každých 6 - 8 hodín. Ibuprofen pri horúčke podávame v množstve 7 mg na kg hmotnosti (dojčatám od 7 kg) každých 6 - 8 hodín.

Píšte si záznam o horúčke: Časové intervaly podávania liekov neskracujeme, aby sme dieťa nepredávkovali (intoxikácia). Keďže počas prebdelej noci môžete stratiť prehľad, kedy ste podali aký liek, píšte si záznam do tabuľky, ktorý obsahuje: čas, nameranú teplotu, použité fyzikálne metódy na zrážanie teploty (zábal, kúpeľ, sprcha), použitý liek - množstvo a skupinu (paracetamol alebo ibuprofen).

Ak dieťa odmieta prijať lieky v sirupovej forme, vhodné sú čapíky zavedené do konečníka dieťaťa. Ak dieťa vracia, vždy používajte čípky - aby ste vedeli, koľko lieku ste dieťaťu podali. Ak má dieťa hnačku, používajte lieky podávané cez ústa (tabletky, sirup).

Febrilné kŕče

U detí do 5 rokov veku hrozia pri rýchlom stúpaní telesnej teploty kŕče z horúčky (febrilné krče). Horúčka nad 40 °C býva často symptómom vážneho ochorenia, prudká septická alebo vírusová infekcia, dehydratácia, intoxikácia. Vyžaduje hospitalizáciu, odborné liečenie s vnútrožilovým prívodom tekutín.

Vidieť ako má vaše dieťa, počas horúčky, záchvat môže byť desivé a znepokojujúce, najmä keď sa to stane prvýkrát. Našťastie sú febrilné kŕče zvyčajne neškodné, trvajú len niekoľko minút a takmer všetky deti sú po ich odznení v poriadku. Febrilné kŕče sú záchvaty, ktoré sa môžu vyskytnúť u 2 % až 5 % malých detí (2 až 5 zo 100 detí) s horúčkou nad 38 °C. Horúčka môže sprevádzať bežné detské choroby, ako je napríklad prechladnutie, chrípka či zápal ucha. Záchvaty sa zvyknú objaviť u detí od 6 mesiacov do 5 rokov, no najčastejšie sú pozorované medzi 12. a 18. mesiacom života. Aj keď môžu febrilné kŕče vyzerať vážne, väčšina z nich odznie aj bez liečby a nespôsobí žiadne ďalšie zdravotné problémy.

Prvá pomoc pri febrilných kŕčoch:

Zostaňte kľudní: Vidieť, ako má vaše dieťa záchvat, môže byť veľmi desivé, ale je dôležité, aby ste zostali čo najpokojnejší.
Sledujte čas: Všimnite si, ako dlho záchvat trvá. Ak je to viac ako päť minút a neustupuje, zavolajte záchrannú službu.
Bezpečné prostredie: Pomaly a jemne položte dieťa na podlahu a odložte všetky predmety, ktoré má v blízkosti. Nesnažte sa ho držať v náručí, zvyšuje to riziko zranenia.
Stabilizovaná poloha: Dajte dieťa na bok, do stabilizovanej polohy, aby sa zabránilo uduseniu prípadnými slinami či zvratkami.
Nič do úst: Počas záchvatu mu nedávajte nič do úst, ani lieky. Mohlo by dôjsť k upchatiu dýchacích ciest dieťaťa.

Febrilné kŕče sú spojené so zvýšeným rizikom vzniku epilepsie. Mnohí rodičia sa obávajú, že ak ich dieťa dostane jeden alebo viac febrilných záchvatov, vo vyššom veku sa u nich rozvinie epilepsia. Odhaduje sa, že deti s jednoduchými febrilnými záchvatmi v anamnéze majú pravdepodobnosť 1 ku 50, že sa u nich v neskoršom živote rozvinie epilepsia. Deti s komplexnými febrilnými záchvatmi v anamnéze majú šancu 1 z 20, že sa u nich v neskoršom veku rozvinie epilepsia. Ľudia, ktorí febrilné záchvaty nemali, majú približne 1 až 2 zo 100 pravdepodobnosť vzniku epilepsie. Žiadne opatrenia na zníženie teploty, či už vlažnými kúpeľmi, priložením chladivých handričiek na hlavu a telo dieťaťa alebo užívaním liekov na zníženie horúčky, ako je paracetamol alebo ibuprofen, nepomáhajú zabrániť febrilným kŕčom. U detí, ktoré sú náchylné na dlhé febrilné kŕče môže byť predpísaný rektálny diazepam alebo nazálny midazolam. Tieto lieky sa zvyčajne používajú na liečbu záchvatov, ktoré trvajú dlhšie ako päť minút, alebo ak má dieťa viac ako jeden záchvat do 24 hodín.

Kedy vyhľadať pediatra?

Zvýšená teplota až abnormálna horúčka: Rodičia často podávajú antipyretickú terapiu už pri minimálnej teplote, kedy to ešte nie je nevyhnutné. Sú totiž koncentrovaní na to, že dieťa musí mať „normálnu teplotu.“ Existuje aj výraz „fever fobia“, teda horúčka - fóbia, alebo fóbia, strach z horúčky. Pritom neexistuje žiaden dôkaz, že horúčka sama o sebe zhoršuje priebeh choroby, alebo že spôsobuje neurologické komplikácie. Príznaky horúčky sú červená tvár, unavené lesklé oči, deti pôsobia malátne, nemajú chuť do jedla, prítomná je plačlivosť, dráždivosť, dieťa je nepokojné, je zvýšená akcia srdca a frekvencia dýchania. Aj podľa týchto symptómov sa rozhodujeme, ako postupovať.

Spôsob merania:

Metóda merania	Normálna teplota	Zvýšená teplota	Horúčka	Hyperpyrexia
Rektálne	do 37,5°C	37,5°C - 38,5°C	38,5°C - 41,5°C	nad 41,5°C
Axilárne	do 37°C	37°C - 38°C	38°C - 41°C	nad 41°C

Teplota fyziologicky kolíše počas dňa, najnižšia je o 4-tej hodine, najvyššia o 17-tej hodine.

Spôsoby merania teploty:

v konečníku: odpočítať 0,5 stupňa od rektálneho merania a vtedy nám orientačne vyjde hodnota meraná v podpazuší. Rektálne meriame teplotu len malým deťom.
v podpazuší: najbežnejšie.
Bezkontaktné metódy merania na čele, spánkoch, či v uchu, alebo v ústach sú nepresné a iba orientačné.

Ako dávkovať lieky proti horúčke:

Paracetamol: pri opakovanom užívaní niekoľko dní po sebe má nižšie riziko vzniku nežiaducich účinkov, má rýchlejší nástup účinku. Metabolizuje sa v obličkách. Kontraindikácie nemá.
Ibuprofen: má navyše protizápalový účinok (napr. pri zápaloch ucha), pôsobí dlhšie.

Pokiaľ teplota po podaní jedného liečiva neklesne pod 38,5 °C a dieťa sa cíti zle, môžete ho po štyroch hodinách vystriedať s liekom s druhou účinnou látkou. Tento postup by však mal byť výnimočný a je zároveň nevyhnutné dieťaťu podávať väčšie množstvo tekutín.

Paracetamol: jednorazová dávka 10 - 15 mg/kg 4x denne, každých 4 - 6 h. Maximálna denná dávka - 60 mg/kg/deň. Maximálny účinok - za 0,5 - 2 hodiny.
Ibuprofen: jednorazová dávka 5 - 10 mg/kg 4x denne, každých 6 - 8 h. Maximálna dávka 40 mg/kg/deň. Maximálny účinok za 1 - 2 hodiny. Kontraindikácie - deti mladšie ako 3 mesiace, medzi 3 - 6 mesiacom výnimočne po konzultácii s lekárom.

Ak má dieťa vysokú horúčku a idete s ním k lekárovi, najskôr podajte liek, až potom vyrazte na cestu.

Kedy začať teplotu znižovať?

Lieky na znižovanie horúčky by nemali byť deťom podávané len podľa čísla na teplomere, len preto, že teplomer ukazuje 38 °C. Najskôr vyskúšajte režimové opatrenia, ako je ľahké oblečenie, pitný režim, vetraná miestnosť, pokoj na lôžku. WHO štandardne odporúča začať liečbu horúčky pri teplote v konečníku nad 39 °C, teda nad 38,5 °C v podpazuší. Ak sa však dieťa cíti zle, nezáleží, či má 38 °C alebo 38,5 °C. Nečakajte a liek mu podajte.

Je dobré si uvedomiť:

Horúčka je normálna súčasť boja organizmu proti infekcii.
Teplota tela je kontrolovaná v mozgu, nestúpa donekonečna (to sa netýka hyperpyrexie, vtedy je nutný lekársky zásah).
Normálna teplota nie je cieľom antipyretickej liečby, tým je zlepšenie stavu dieťaťa.
To, ako sa pacient cíti a ako vyzerá (hrá sa dieťa, je letargické, plačlivé?) je dôležitejšie ako nameraná teplota.

Podávame jedlo vo forme sacharidov, takže nie mäso a vajcia, ale skôr zemiaky, ryžu, cestoviny. Na pitie ponúkajte vodu, mierne sladený čaj a riedené ovocné šťavy. Pokiaľ dieťa nechce piť, je potrebná hospitalizácia a rehydratácia infúziami. Sledujte, koľkokrát denne dieťa močí. Dojča by malo mať minimálne 5 až 6 poriadne pocikaných plienok za 24 hodín. Ak je moč tmavý, pokiaľ má dieťa suché pery, málo slín a vôbec alebo takmer sa mu netvoria pri plači slzy, je dehydrované. Príznakom môže byť aj podráždenosť a únava.

Fyzikálne chladenie

Nikdy nepoužívame studenú vodu, vždy len vlažnú, a nikdy dieťa neochladzujeme, ak má studené či mramorové končatiny. V žiadnom prípade dieťaťu nerobíme ľadové sprchy. To môže viesť paradoxne k zvýšeniu telesnej teploty. Kontraindikáciou ochladzovania je horúčka vyššia ako 41 °C, aj prejavy na koži, ako sú vyrážky, fľaky či iné kožné ochorenia.

vlažné obklady a zábaly - osuška namočená vo vlažnej vode na 10 min., opakovať 2 - 3 x po sebe (hrudník, brucho, slabiny).
potieranie tela (nie končatín) vlhkou vlažnou špongiou - 29°C - 32°C cca 10 - 30 min. (maximálne), okolitá teplota 24°C.
vlažná sprcha - skôr staršie deti.
nie pri centralizácii obehu (studené končatiny, mramorová koža).

Čo robiť, ak liek vyvracia? Pokiaľ dieťa liek krátko po podaní vyvracia alebo hnačkuje, jednoznačná odpoveď neexistuje.

Sezóna detských chorôb sa pomaly blíži. Chorobu u detí často sprevádza aj horúčka. Horúčka je najčastejšou príčinou návštevy pediatrov a zároveň je jednou z najväčších obáv rodičov. Horúčka je prirodzený obranný mechanizmus tela, preto z nej netreba mať strach iba rešpekt. Horúčka je zvýšenie telesnej teploty nad normálnu hodnotu, ktorá je obvykle považovaná za 37 °C. Je to sprievodný príznak ochorení, komplexná obranná odpoveď organizmu. Horúčka môže byť spôsobená infekciou, zápalom alebo inými faktormi. Jej príčiny sú infekčné alebo neinfekčné. Infekčné - v tele sa nachádza infekcia, ktorú spôsobil vírus, baktéria, parazity alebo kvasinky. Neinfekčné - rast zubov, očkovanie, metabolické ochorenie. Horúčku môžeme znižovať liekmi alebo fyzikálnym chladením. Fyzikálne chladenie robíme len ak teplota neklesá ani po podaní liekov a v prípade, ak telesná teplota stúpla nad 39 °C. Ak má bábätko mladšie ako 3 mesiace telesnú teplotu 38 °C, neodkladne navštívte pediatra. Aj v prípade, ak dieťa nemá iné príznaky. Prečo?

Ako zvládnuť horúčku u detí? Horúčka je jedným z najčastejších príznakov ochorení u detí a môže vyvolať u rodičov veľký strach. Je dôležité si uvedomiť, že zvýšenie telesnej teploty je prirodzenou obrannou reakciou organizmu, ktorá pomáha aktivovať imunitný systém. V tomto článku sa dozviete, ako správne posúdiť stav svojho dieťaťa, kedy a aké lieky podávať, ako monitorovať teplotu a aké sú najefektívnejšie metódy na jej znižovanie. Poskytneme vám aj užitočné rady, ktoré vám pomôžu zabezpečiť komfort vášho dieťaťa počas ochorenia. Najväčší strach rodiča je, keď je jeho dieťa choré a práve najčastejším príznakom ochorenia je horúčka. Toto je najčastejší problém, ktorý riešime práve aj v pediatrickej ambulancií. Na začiatok je dôležité povedať, že samotné zvýšenie teploty je pre telo dobré. Áno, aj keď sa Vám to nezdá, ale je to dôležitý fyziologický a obranný mechanizmus v organizme, pomáha v aktivácii imunitného systému a spomaľuje rast a delenie mikroorganizmov. Samozrejme pri dlhšom trvaní má aj nepriaznivý vplyv, tým že zaťažuje srdiečko a môže spôsobiť závažné kŕče z teploty a tomu musíme zabrániť, preto určite nie je správny spôsob, keď rodičia vôbec nechcú podávať medikamentóznu liečbu pri hodnotách, kedy je to už potrebné. Povedzme si základné rozdelenie telesnej teploty a kedy je už potrebné zasiahnuť.

NORMÁLNA telesná teplota je DO 37°C.
ZVÝŠENÁ telesná teplota je 37°C-38°C - tu nie je potrebné ešte podávanie liekov na zníženie teploty. V tomto momente je, ale dôležité dieťa pravidelne monitorovať a pri zvýšenej teplote zakročiť, zabezpečiť kľudový režim, dostatočný pitný režim.
HORÚČKA - teplota je nad 38,5°C, tu je potrebné zahájiť znižovanie teploty a to fyzikálne, kde máme viac možností - zábaly, sprcha vlažná,… alebo podanie medikamentóznej liečby. Niekedy je potrebné obe metódy kombinovať.

Čo ja ako rodič potrebujem vedieť? Najdôležitejšie je správne zhodnotenie stavu a zmeranie teploty. Máme rôzne merania teploty. Meranie v konečníku sa odporúča u najmenších detí. Toto meranie je veľmi presné. Dôležité je vždy NEZABUDNÚŤ odčítať 0,5°C. Najideálnejší teplomer je klasická rýchlobežka s ohybnou špičkou, ktorú kúpite v každej lekárni v hodnote cca do 10 eur. Starším deťom meriame teplotu pod pazuchou. Tu je dôležité správne umiestniť špičku teplomera, neodčítavame nič. Čo sa týka BEZKONTAKTNÝCH TEPLOMEROV za mňa sú fajn na orientačné meranie napríklad v noci, aby sme si vedeli sledovať vývoj teploty. Dieťa nemusíme zakaždým zobudiť, čo je pri ochorení žiadúce, aby si oddýchlo. Vždy však odporúčam, priemerne aspoň 3 merania. Meriame v strede čela, nikdy však nie, ak je čelo spotené, ak sa napríklad práve dieťa dokúpalo. Naozaj veľa faktorov dokáže ovplyvniť toto meranie. Ak sa Vám teplota nezdá, určite premerajte aj iným teplomerom.

Podať správne lieky: Lieky podávame pri horúčke nad 38,5°C. Vždy podávame lieky podľa hmotnosti dieťaťa! Aj keď sa už o tom hovorí, nie na všetkých liekov je uvádzané správne dávkovanie liekov, ideálne je sa poradiť s pediatrom a dávku prepočítať vzhľadom na aktuálnu váhu dieťaťa. Formu lieku (sirup, čapíky) volíme podľa veku a tolerancie Vášho dieťaťa. Odporúča sa však mať doma vždy viac foriem antipyretík, v závislosti od toho, aké príznaky dieťa má. (Ak dieťa zvracia preferujeme čapík, ak má hnačku sirupovú formu).

Čo robiť, ak dieťa nemá 38,5°C, ale má klinické príznaky (bolesť, plač, nekľud)? Ak má dieťa dyskomfort, tak podávame liečbu aj skôr… Nezávisí to len od hodnoty teploty tela, ale celkových klinických príznakov. Nezabúdame, že cieľom liečby horúčky je zbavenie sa bolesti a ZLEPŠENIE KOMFORTU dieťaťa.

Kedy môžem fyzikálne chladiť? Dieťa nemôžeme fyzikálne chladiť pokiaľ má studené končatiny a mramorovú kožu (centralizácia obehu), ďalej rozsiahle exantémové ochorenie a negativizmus dieťaťa. Stále však treba myslieť nato, že fyzikálne chladenie realizujeme ako doplnkovú liečbu po podaní medikamentóznej liečby alebo pri jej slabom efekte, či neúspechu. Vždy však skontrolujme správne dávkovanie lieku a vstrebanie (vylúčenie čapíka za krátky čas so stolicou, nízka dávka lieku vzhľadom na váhu).

Ako správne fyzikálne chladiť? Sprchovanie vlažnou vodou (20-25°C). Vždy realizujeme v smere od nôh smerom nahor. Dieťa ochladzujeme postupne, následne vodu necháme odpariť a dieťa zabalíme do osušky. Obmývanie tela vlažnou špongiou vo vaničke s vodou po dobu cca 10-30 minút. Voda by mala mať 29°C-34°C, pravidelne ju dopúšťame. Vlažné zábaly - uteráky sú namočené vo vode 22°C-25°C po dobu cca 10 minút. Opakujeme 2-3x po sebe. Prikladáme na veľké plochy- hrudník, brucho.

V rámci blogu sa zameriava na výber liekov a doplnkov, zdravý životný štýl a mnohé ďalšie témy. Obsah našich článkov priebežne aktualizujeme na základe nových poznatkov z oblasti zdravia, aby poskytovali čo najaktuálnejšie informácie. Uvedené informácie slúžia výlučne na informačné účely a nenahrádzajú odbornú zdravotnú starostlivosť alebo konzultáciu s farmaceutickým pracovníkom.

tags: #dieta #horucka #strhavanie

Horúčka, úzkosť a strach: Rozpoznávanie príznakov a efektívna liečba u detí