Vzájomná spolupráca medzi rodinou a školou by nemala byť len v teoretickej rovine ohraničená rodičovským združením. Už keď sa z vášho dieťaťa stáva školák, je kľúčové zoznámiť ho s jeho učiteľom, spolužiakmi a prípadne aj s ďalšími rodičmi. Trieda vytvára komunitu, spoločenské prostredie, v ktorom bude dieťa naberať nielen vedomosti, ale aj celkový vzťah k učeniu sa a kolektívu ako takému. Pre úspešný rozvoj každého dieťaťa je nevyhnutná otvorená a efektívna komunikácia medzi všetkými zúčastnenými stranami. Zabezpečenie kvalitného vzdelávania a výchovy v dnešnej dobe si vyžaduje komplexný prístup, kde sa prekrývajú individuálne potreby žiakov, očakávania rodičov, pedagogické metódy učiteľov a širšie spoločenské trendy, vrátane digitalizácie a nových kurikulárnych reforiem. V tomto článku sa ponoríme do rôznych aspektov tejto komplexnej interakcie, od riešenia každodenných konfliktov až po systémové zmeny, a preskúmame, ako môže cielená výmena informácií obohatiť výchovno-vzdelávací proces.
Riešenie konfliktov a sťažností dieťaťa na učiteľa: Zodpovedný prístup rodiča
Vzájomný vzťah medzi žiakom a jeho učiteľom ovplyvňuje celkový vzťah ku škole, a teda aj známky a prospech, čo platí hlavne v prípade malých detí. Keď dieťa nechce chodiť do školy, vyhovára sa na bolenie bruška, aby tam ráno nemuselo ísť, neteší sa na spolužiakov alebo sa sťažuje na učiteľku, rodičia stoja pred citlivou dilemou. Je dôležité si uvedomiť, že aj učitelia sú len ľudia a podliehajú emóciám. Niektorí žiaci sú im skrátka sympatickejší než druhí, majú tiež svoje obavy, problémy a neistoty. Pedagóg má bežne v triede aj dvadsaťpäť žiakov, potrebuje naučiť a udržať určitý poriadok. A je na ňom, ako sa k tomu postaví a do akej miery ovláda umenie sebakontroly a ako udrží prípadné negatívne pocity v neviditeľnom svetle.
Čo však v takomto prípade môže robiť rodič? Ako sa zachovať a riešiť situáciu, keď vaše dieťa doma permanentne plače, sťažuje sa alebo sa cíti ukrivdené a presviedča vás, že ho učiteľka ignoruje alebo mu nejakým spôsobom ubližuje? Podľa čoho spoznáte, kedy mu veriť? V prvom rade si dajte hlavne pozor na unáhlené a predčasné závery. Hovoriť s dieťaťom o tom, či ho jeho učiteľ má, alebo nemá rád, je veľmi ťažké. Aký postoj zaujať? Máte počúvať len svoje srdce, ktoré vám našepkáva, že vaše dieťa je v tom predsa nevinne a nikto nemá právo mu ubližovať, alebo pátrať po faktoch a spoľahnúť sa viac na hlavu a zdravý úsudok? Podobne ako v iných situáciách, tak aj v tejto sa snažte problém riešiť vecne a nenechajte sa ovplyvniť len tým, čo vám hovorí vaše dieťa.
Úprimný rozhovor bez emóciíPorozprávajte sa úprimne s dieťaťom vtedy, keď nie je pod vplyvom silných emócií. Na rovinu sa o všetkom porozprávajte, pýtajte sa a venujte pozornosť tomu, čo vám dieťa hovorí. Nechajte bokom emócie, zostaňte v pokoji a nad vecou, nebojte sa vypytovať. Z detských odpovedí si všeličo sami odvodíte a domyslíte. Vypočujte si všetky sťažnosti a skúste svojimi komentármi alebo nenápadnými poznámkami pozmeniť tok myšlienok dieťaťa. Napríklad namiesto toho, aby ste sa zameriavali len na to negatívne, zlé a kde kto urobil chybu, požiadajte dieťa, aby si spomenulo na dobré a pozitívne zážitky a okamihy, ktoré s učiteľom zažilo, kedy ho pochválil, ocenil, pomohol mu a povzbudil. Zapracujte na tom, aby ste dieťaťu dokázali ukázať, že čiernobiele videnie okolitého sveta je zlé a neprináša nič dobré. Možno vám tvrdí, že ho učiteľ nemá rád, stále ho napomína a nikdy ho nevyvolá, keď sa hlási. Keď však budete pozorní, možno pri dlhšom rozhovore zistíte, že ho nevyvolal len včera, ale predtým ho vyvolával stále. Možno ho minulý týždeň napomenul kvôli správaniu, ale už týždeň je všetko v poriadku.
Podpora sebadôvery a sociálnych zručnostíPodporujte sebadôveru dieťaťa. Porozprávajte sa s dieťaťom o jeho silných stránkach, vyzdvihnite jeho dobré vlastnosti, zistite, aký vzťah má so spolužiakmi, ako ho prijímajú, akú pozíciu má v triede, ako sa správa v kolektíve. Povzbudzujte dieťa k pozitívnemu mysleniu a veďte ho k tomu, že je potrebné si všímať v triede aj dobré veci, ktoré sa tam určite uskutočňujú. Zamerajte sa aj na zručnosti dieťaťa. Pochváľte ho za všetko, čo dokáže a motivujte ho k tomu, ako by svoje zručnosti mohlo využiť v prospech triedy. Naučte dieťa spoznávať situácie, pri ktorých ho učiteľka pravdepodobne napomína. Dieťaťu môžete veľmi pomôcť tým, keď sa pokúsite spoločnými silami maximálne znížiť počet prípadov a situácií, o ktorých si samo myslí, že učiteľovi prekážajú a za ktoré ho napomína. Prvým krokom je nutne identifikovať prekážky, ktoré stoja v ceste.
Hľadanie objektívneho pohľaduPorozprávajte sa so spolužiakmi. Nenápadne sa pokúste zistiť, ako sa vaše dieťa v škole správa, keď je medzi svojimi rovesníkmi, akú úlohu zastáva, aký má k nim prístup, či ho rešpektujú, či nedochádza k šikanovaniu a podobne. A napokon, požiadajte o pomoc učiteľa. Dohodnite si osobné stretnutie s pedagógom a na rovinu si s ním porozprávajte. Takmer každý učiteľ sa s vami rád porozpráva. Pripravte sa vopred, zapíšte si všetko, na čo sa chcete opýtať a rozmyslite si, čo chcete dosiahnuť. Vysvetlite svoj uhol pohľadu, buďte úprimní a priznajte, že sa cítite neisto alebo rozpačito. Povedzte, že sa obávate, aby ste nepôsobili až príliš zaujato či ochranársky, ale radi by ste vyriešili problém, s ktorým sa vaše dieťa stretáva. Komunikácia s učiteľom je viac ako dôležitá a verte, že to ocení a pomôže vám.
Každodenné zručnosti riešenia konfliktov pre deti | Naučte sa jednoduché stratégie na riešenie konfliktov
Ako príklad zložitosti komunikácie medzi rodinou a školou môžeme uviesť situáciu matky štyriapolročného chlapca. Jej syn chodí druhý rok do škôlky. Je to živé dieťa, matka to o ňom vie a vie triezvo zhodnotiť jeho správanie. Od začiatku školského roka od učiteľky nepočúva nič iné, iba to, že s ním má ísť k psychológovi. Vraj sa často deje, že keď je taký rozbesnený a tancuje, skáče, máva rukami, tak nejaké dieťa udrie, avšak omylom. Chlapec je veľmi citlivý a vždy sa aj rozplače, lebo je mu to ľúto, pričom táto informácia pochádza priamo od učiteľky. Nedávno sa stalo, že udrel omylom pri vystrájaní nejakého chlapca do krku. Plakal, ospravedlňoval sa mu, ale učiteľka ho aj tak nechala za trest sedieť samého za stolom, zatiaľ čo všetky deti sa hrali. Matka sa jej pýtala, či mu má dať akože sedatíva predpísať, alebo ako si to predstavuje, že bude postupovať pri takomto dieťati. Učiteľka ju teda poslala k psychologičke s tým, aby sa ona vyjadrila, ako majú pedagógovia s 20+ročnou praxou postupovať, keď je takýto živý, a ako ho majú v tej chvíli ukľudniť. Rodičia vedia, že ich dieťa nie je „besná opica, čo nič iné nerobí, len lieta po triede a nevie si sadnúť na minútu“, ale že miluje deti, teší sa z nich a miluje byť medzi nimi. Táto situácia ilustruje priepasť medzi vnímaním správania dieťaťa rodičmi a učiteľmi, a potrebu hľadať spoločné riešenia namiesto prenášania zodpovednosti.
Ďalší prípad, ktorý poukazuje na potenciálne komunikačné prekážky, sa týkal vianočnej zbierky pre seniorov do krabíc od topánok. Do Edupage poslali zo škôlky zoznam vecí, ktoré tam môžu byť. Jedna z matiek do krabice zaradila vianočné dekorácie (pretože videla ostatných rodičov, ako to priniesli tiež), dva značkové parfémy (ktoré neboli minuté, len raz strekla, aby vedela, ako voňajú, avšak bez krabičky), bonboniéru Lindt, dva malé uteráčiky, telové mlieko a krém na ruky. Po dvoch dňoch jej to učiteľka vrátila so slovami: „Prepáčte, ale tu je všetko zbytočné, nič z tej krabice nie je vhodné.“ Keď matka učiteľke povedala, že veď toto ste poslali do Edupage, učiteľka sa len usmievala a mykla plecami. Tento príklad podčiarkuje, ako nedostatočná alebo nejasná komunikácia, prípadne rozdielne interpretácie pokynov, môžu viesť k nedorozumeniam a frustrácii na oboch stranách. Ukazuje to aj na dôležitosť spätného preverenia informácií a snahy o jasné vyjadrenie očakávaní.
Efektívne rodičovské stretnutia s učiteľmi: Hlbší rozmer vzájomnej komunikácie
Čas rodičovských združení je často spojený s očakávaním informácií o tom, v čom má naše dieťa pridať a koľko treba doplatiť na toaletný papier, školské výlety a opravu školy. Avšak pre hlbší a zmysluplnejší dialóg je kľúčové dohodnúť si s učiteľom individuálne stretnutie. Na takomto stretnutí môžete dobrou otázkou ukázať, ako rozmýšľate o výchove svojho dieťaťa a proaktívne sa zapojiť do jeho vzdelávacieho procesu. Niekedy môže byť debata ťažká, pretože naše deti milujeme a učiteľ, ktorý ich má v triede viac ako 20, ich nikdy nebude poznať tak dobre ako my. Má však veľmi cenné skúsenosti s množstvom detí, ktoré sprevádzal v najdôležitejších rokoch ich života. Tieto skúsenosti sú neoceniteľné a môžu poskytnúť cenný pohľad na vývoj a správanie nášho dieťaťa v širšom kontexte.
Pre dosiahnutie najlepších výsledkov by sa rodičia mali na individuálne stretnutia s učiteľom pripraviť a zamerať sa na kľúčové oblasti:
- TALENT: Pýtajte sa, v čom je vaše dieťa dobré? Čím sa ho darí učiteľovi zaujať? Je dôležité hovoriť viac o tom, čo dieťaťu ide a čo ho zaujíma. Je možné, že ho to bude v budúcnosti živiť. Poproste pani učiteľku alebo pána učiteľa, aby dali dieťaťu niečo, čo si môže doma k téme čítať, čím podporíte jeho záujem a prehlbovanie vedomostí.
- NAPREDOVANIE: Zaujímajte sa o to, v čom sa vaše dieťa najviac zlepšilo. Nie je až tak dôležité, či dieťa donesie domov jednotku, alebo trojku. Dôležité je, či sa zlepšuje oproti svojmu výkonu z minulosti. Tento prístup zdôrazňuje individuálny pokrok a snahu, namiesto porovnávania s normou alebo inými deťmi.
- MEDZI SPOLUŽIAKMI: Pýtajte sa, ako sa správa vaše dieťa v kolektíve. Hodnotenie známkami má veľa nedostatkov, napríklad aj to, že sa nedozvieme, ako sa dieťa v škole cíti. Pýtajte sa na jeho postavenie v kolektíve. Slovo hodnoty môžete pokojne nahradiť tým, čo je pre vás dôležité - slušnosť, podnikavosť, vytrvalosť? Škola má nielen vzdelávať, ale aj vychovávať, a sociálne zručnosti sú pre život rovnako dôležité ako akademické vedomosti.
- PRÍPRAVA DO ŽIVOTA: Položte otázku, čo treba spraviť, aby si naše dieťa čo najlepšie vybralo budúce povolanie. Čo bude najviac potrebovať pre život v 21. storočí? Myslia na to učitelia? Niektorí áno, niektorí nie. Spoločným cieľom by malo byť vybaviť deti zručnosťami a poznatkami relevantnými pre meniaci sa svet.
Je dôležité pamätať na to, že sme s učiteľmi na jednej lodi. Ak bude debata prebiehať s obojstranným rešpektom, bude to dobrá debata. Poslaním školy je pomôcť našim deťom naplniť ich potenciál a zabezpečiť im tak kvalitný život, rozvíjať v nich radosť z učenia a hľadať v nich talenty. Tento spoločný cieľ by mal byť základom pre akúkoľvek komunikáciu.
Vzájomná spolupráca rodiny a školy: Základ pre komplexný rozvoj dieťaťa
Ak svoje dieťa odovzdáte škole „napospas“ a dúfate, že z nej vyjde múdrejšie, vychovanejšie a vzdelané bez toho, aby ste boli súčasťou tohto procesu, mýlite sa. Je nevyhnutné snažiť sa od začiatku zapájať do života školy, spoznať jeho spolužiakov, ich rodičov a nebojte sa dohodnúť si aj s triednym učiteľom schôdzku „medzi štyrmi očami“. Takýmto proaktívnym prístupom získate lepšiu predstavu o akého človeka ide, aké má očakávania a pri riešení problémov, či už vzdelávacích alebo výchovných, budete pripravení.
Zatiaľ čo v zahraničí je bežné, že sa rodičia aktívne zapájajú do školských činností, rodičovských klubov a sú bezprostredne súčasťou školy, v ktorej sa ich dieťa vzdeláva, u nás je to skôr výnimka. Záleží aj na pedagógovi do akej miery má snahu a chuť zapájať rodičov do činností a fungovania jeho triedy. Táto realita poukazuje na kultúrne rozdiely a potenciálne bariéry v efektívnej spolupráci. Príkladom môže byť situácia, keď známy jednej osoby bol ochotný zorganizovať pre triedu, do ktorej chodí jeho dcéra, víkendovú opekačku na svojej chate s účasťou detí, ich rodičov a triednej učiteľky, aby sa lepšie spoznali. Tá však takúto ponuku odmietla so slovami, že nie je dobré, ak vidia žiaci svoju triednu v takejto neformálnej pozícii, vraj by to mohlo ohroziť jej autoritu. Hoci je dôležité, aby učiteľ udržiaval určitú mieru profesionálnej autority, nadmerná rigidita v prístupe k neformálnej spolupráci môže brániť budovaniu dôvery a hlbšieho vzťahu medzi školou a rodinou. Hľadanie rovnováhy medzi formálnym a neformálnym zapojením je kľúčové pre vytvorenie podpory pre celkový rozvoj dieťaťa.
Kritika učiteľskej profesie je často neoprávnená a pramení z nepochopenia zložitosti ich práce. „Veď v škole sa má učiteľka postarať o to, aby sa môj syn niečo naučil. Je za to platená,“ skonštatovala matka deväťročného chlapca. Táto nevinná poznámka rozpútala diskusiu aj na vedľajších sedadlách v autobuse. Ozývali sa názory typu: „Tí učitelia nič nerobia, za čo sú platení a stále im je málo. Deti už nie sú také múdre ako voľakedy, na ich deťoch „sedia“ a potom majú zlé známky.“ Rodičovský autobusový klan rozmetal učiteľskú profesiu a školskú inštitúciu na kúsky. Výsledok tejto minidiskusie bol jasný: za zlé známky môže učiteľ, nie ich dieťa. Takéto zovšeobecňovanie a prenášanie viny nielenže devalvuje náročnú prácu pedagógov, ale tiež bráni konštruktívnemu dialógu a spoločnému hľadaniu riešení pre zlepšenie vzdelávania. Je kľúčové uznať, že vzdelávací proces je obojsmerný a vyžaduje angažovanosť a zodpovednosť všetkých zúčastnených strán - školy, rodičov aj samotných detí.
Dištančné vzdelávanie: Dôsledky a príležitosti pre rozvoj dieťaťa
Minulý školský rok mali žiaci na Slovensku skúsenosť s dištančným vzdelávaním. Zostali tak na nejaký čas separovaní od ostatných spolužiakov či kamarátov a videli sa len „cez obrazovky“. Otázka, aké dôsledky môže mať takéto odlúčenie, aké nevýhody so sebou prináša dištančné vzdelávanie a či môže ovplyvniť aj výsledky žiakov, je mimoriadne relevantná. Podľa psychologičky je dôležité, či je separácia žiakov dlhodobou záležitosťou alebo ide len o krátke obdobie, a v akej situácii sa dané dieťa nachádza. „Myslím si, že rozhodujúca je dĺžka odlúčenia od kolektívu a aj individuálna situácia dieťaťa. Krátkodobé odlúčenie, v podobe pár dní až dva, tri týždne nevadí.“ Prečo? „Deti potrebujú kolektív, potrebujú priamy kontakt s rovesníkom. Dlhodobejšie odlúčenie detí môže mať nepriaznivé účinky tak na sociálne väzby v kolektíve, fungovanie kolektívu, ale aj na rozvoj individuálnych komunikačných zručností dieťaťa, rozvoj emocionality, rozvoj empatie a iných sociálno-emocionálnych zručností. Deti sa učia cítiť, počúvať, reagovať, rozhodovať sa, fungovať v spoločnosti, vnímať seba a druhého predovšetkým v priamom kontakte s iným človekom.“
Psychologička je presvedčená, že dištančné vzdelávanie nie je z dlhodobého hľadiska vhodné pre deti na základných či stredných školách. V čom je teda rozdiel? „Ak sa bavíme o dištančnom vzdelávaní, treba povedať, že dynamika vyučovania je od základu iná ako pri prezenčnom vyučovaní. Interakcia s učiteľom priamo v triede sa nedá porovnávať s tou cez počítač.“ Od detí očakávame, že budú napríklad samostatné a zodpovedné, často si však neuvedomujeme, že každé dieťa je individuálne. „Nezanedbateľným faktom je aj to, že pri dištančnom vzdelávaní sa od všetkých detí automaticky vyžaduje, aby využívali také vlastnosti a zručnosti, ktoré sú u každého dieťaťa v inom štádiu rozvoja. Mám na mysli samostatnosť, sebaovládanie, zodpovednosť, vytrvalosť, rýchla adaptabilita, psychická odolnosť a iné. Ide o veľmi dôležité silné stránky človeka. No nie sú prirodzené pre každé dieťa a ich rozvoj si vyžaduje systematické vedenie dospelého.“ Dôležitá je podpora rodičov a dospelých. Podľa Ďuríkovej môže krátkodobé dištančné vzdelávanie, ak sa zvládne, priniesť posilnenie práve týchto silných stránok. Hovorí, že dieťa môže byť samostatnejšie, zodpovednejšie, vytrvalejšie, psychicky odolnejšie. Môže byť obohatené o nové zručnosti, skúsenosti. Všetko to však podľa psychologičky stojí a padá na podpore dospelého. „Dištančné vzdelávanie tiež môže priniesť výhody tým deťom, ktoré majú napríklad problém v kolektíve alebo sú radšej sami.“
Na otázku, či mala sama skúsenosť so žiakmi, ktorí mali zo súčasnej situácie negatívne emócie či stres, odpovedá áno. „Najdôležitejším faktorom bolo vnímanie celej situácie rodičmi. Ak boli rodičia priveľmi vystrašení, od rána do večera sledovali správy, nárasty nakazených, úmrtia, diskusie doma boli hlavne o koronavíruse a v rodine vládol veľký strach, ktorý destabilizoval celú rodinu, deti na všetko ťažko reagovali.“ Má negatívny vplyv na žiakov aj súčasná situácia vzhľadom k ich výsledkom v škole? „Myslím si, že to sa ešte uvidí. No kľúčoví tu budú učitelia a školy. To, ako budú vnímať kontext, v ktorom sa deti nachádzajú, ako s nimi budú pracovať, ako zapracujú všetky skúsenosti z minulého školského roka do svojej práce, ako budú o učení a vzdelávaní rozmýšľať v týchto časoch. Myslím si, že tu sa bude ukazovať práve to, či nám ide len o číslo - známku alebo o viac.“
Čo by poradila odborníčka rodičom, ktorí zostali s deťmi v izolácii, respektíve ich čaká domáce vyučovanie, lebo im školu zatvorili? „V prvom rade aby ostali čo najviac v pokoji a nebojovali vnútorne s realitou. Môžeme prežívať negatívne emócie ako hnev, smútok, frustráciu. Sú prirodzené. No po ukľudnení, prijmime skôr konštruktívne a pozitívne rozmýšľanie. Z minulého školského roka si môžeme zobrať z mnohých situácii príklad a zároveň sa z nich poučiť. Tiež si treba uvedomiť, že už sme to zažili. Rodičia už nie sú v úplne neznámej situácii. Nech si skúsia spomenúť, čo im na jar fungovalo, čo bolo dobré a opäť nech to zavedú. To, čo nefungovalo, nech sa pokúsia vylepšiť, pokiaľ sa dá a je to v ich možnostiach. Zmena je súčasťou života. Deťom nech hovoria skôr to, že zmena je prirodzená súčasť života. A je súčasťou rastu a zdokonaľovania sa. To všetko sú životné príležitosti, vďaka ktorým sa učíme aj niečo o sebe a môžeme byť lepšími. Nech deti podporujú, všímajú si ich pozitívne vlastnosti, a tak vlastne rozvíjajú ich silné stránky ako napríklad schopnosť zvládať prekážky, adaptabilita, vytrvalosť, sebaovládanie, samostatnosť, zodpovednosť, schopnosť učiť sa, kreativita či iné.“
Inovácie vo vzdelávaní a úloha technológií: Pohľad učiteľa roka
Od septembra bude novú školskú reformu testovať štyridsať škôl. „Spolieham sa na ňu, pretože je nastavená tak, aby zmenila pohľad na vzdelávanie či už u detí, alebo u učiteľov,“ hovorí Peter Pallo, Učiteľ Slovenska 2019. S jeho osobou je spojené predovšetkým to, že dlhodobo zavádza inovatívne prvky do vzdelávania. Jeho hnacím motorom sú samotní žiaci. „Keď ako učiteľ v triede stagnujem, deti mi to dajú pocítiť. Nemám rád atmosféru, keď na nich vidím nudu. Cieľom je, aby boli hodiny zábavné, aby chodili deti do školy rady, čo najviac sa cez hru naučili a doma viac oddychovali.“ Moderné prvky a digitálne technológie sa snaží do procesu výučby vsúvať aj preto, lebo mu pomáhajú pri individuálnom prístupe k deťom. Informačno-komunikačné technológie využíva pri mnohých metódach, ako sú brainstorming, projektové vyučovanie, dramatizácia, kinematografia, intelektové hry či zážitkové učenie.
Sú tam dva aspekty. Prvým je samotný učiteľ a tým druhým sú deti. „Keď som prišiel v roku 2002 na základnú školu ako učiteľ prvého stupňa, nemal som rád kreslenie obrázkov na tabuľu a vystrihovanie. Už aj na vysokej škole bola pre mňa hrôza robiť takéto prípravy. Pochopil som, že digitálna technológia nám uľahčí čas aj komunikačno-výrazové prostriedky smerom k deťom. Príprava pomocou technológií je ďaleko efektívnejšia a pútavejšia.“ Od roku 2008 využíva systém, v ktorom má každé dieťa vo svojej lavici popri klasických učebniciach tablet, nosí si ho tiež domov. Toto zariadenie je hlavne na prvom stupni pre dieťa nakonfigurované ako jeho učebnica.
Často dostáva otázku, či sa prváci vôbec naučia písať, začnú medzi sebou komunikovať a nebudú digitálne ešte viac závislí. „Tieto otázky som dostal už pri zápise a samotní rodičia pochopili, že je to úplne inak. Tablety a vôbec digitálne technológie používame v kombinácii s bežnými metódami.“ To znamená, že majú elektronický šlabikár, kde sú nahovorené rôzne cvičenia, sú tam animácie, deti to veľmi baví. Následne si otvoria bežný šlabikár a píšu. „Keď sa učíme o vete, každému dieťaťu pošlem do tabletu iné slovo, je na to program. Žiaci odídu od lavíc, musia spolu komunikovať a riešiť slovosled, upravovať tablety do vetného celku tak, aby vznikla veta, následne o nej komunikujú, vytvárajú k nej ako tím príbeh.“ To znamená, že pri technológiách je okrem pohybu zabezpečená aj komunikácia. Sedemročné deti si z domu zavolajú a spoja sa cez tablety, keď niečo nevedia. Samozrejme, je s tým od začiatku nástupu do školy spojená aj digitálna a internetová bezpečnosť. „Rozprávame sa tiež o šikane. Vysvetľujem im, že internet je komunikačný nástroj, ktorým prezentujú seba, svoju osobnosť, pretože v dnešnej dobe máme mnoho ľudí na sociálnych sieťach, ktorí si vytvoria falošný profil a potom komunikujú, ako komunikujú.“
Výučba bezpečnosti na internete je súčasťou niektorého z predmetov alebo figuruje v osnovách osobitne s názvom mediálna výchova? „Žiaci majú informatiku, ale až od tretieho ročníka. V prvom a druhom ročníku je zavádzanie práce s informačno-komunikačnými technológiami integrované do vyučovania medzi ostatné predmety. Na druhom stupni máme zaradenú ako disponibilnú hodinu mediálnu výchovu.“ Keď tento prístup v roku 2008 zavádzali na Slovensko, v Európe bol zavádzaný vôbec prvýkrát, bol to veľký „bum“, pracovalo sa na rôznych štúdiách. Štúdia v rámci kognitívnych schopností ukázala, že vedomosti žiakov sú v dvoch paralelných triedach na rovnakej úrovni. Počítače ich neovplyvnili. Taktiež boli lepšie posuny u dieťaťa, ktoré bolo zdravotne znevýhodnené, ale začlenené, malo diagnostikovanú napríklad dyskalkúliu alebo dysgrafiu. Samotná technológia dovoľuje k dieťaťu pristupovať individuálnejšie a, naopak, jemu dovoľuje samostatne sa posúvať. Rozdiel bol v motivácii spoznávať, komunikatívnosti a tímovej práci. Deti z tabletovej triedy mali v tomto lepšie výsledky. „Všetci boli prekvapení, lebo si myslíme, že práve tieto aspekty technológie zabíjajú. To sa ale snažím vysvetliť aj kolegom učiteľom, keďže ministerstvo školstva realizuje tieto zmeny. Sú tu financie na digitalizáciu v školách. Keď vzdelávacie inštitúcie tieto prostriedky dostanú, no učitelia ich na hodine správne nepodchytia a nebudú správne školení, nebude to mať efekt.“ S technológiami pracuje Pallo už dlhé roky, komunikuje aj s odborníkmi a pravdou je, že technológie a tímová práca musia byť správne podchytené.
Prečo si neodučí typickú monologickú a „netechnologickú“ hodinu ako poniektorí jeho kolegovia? „Na prvom stupni sa niečo také ani odučiť nedá. Ak by som sa postavil pred triedu a začal monologicky rozprávať, deti by vyrušovali. Vidím to už len vtedy, keď sa sám prichytím pritom, ako so zápalom rozprávam viac ako päť minút.“ Na prvom stupni je jednoznačne dané, že žiaci majú súvislú pozornosť maximálne desať minút a aktivity je potrebné striedať. „My na hodine športujeme, spievame, hráme na harmonike, niekedy si zaskáčeme, to je bežný štandard na prvom stupni.“ Na druhom stupni a na stredných školách je to trochu iné. Častejšie tam funguje viac-menej frontálna výučba, pretože osnovy neposkytujú toľko priestoru na zavádzanie modernejších metód do vyučovania. „Spolieham sa ale na novú reformu školstva, pretože nové kurikulum je nastavené presne tak, aby sa takéto hodiny zmenili a zmenil sa vôbec pohľad na vzdelávanie či už u detí, alebo u učiteľov.“ Treba podotknúť, že je mnoho učiteľov, ktorí reformu nepotrebujú, pretože týmto systémom vyučujú bez toho, aby im to kázalo ministerstvo.
Okrem hodín, počas ktorých sa žiaci hrajú a spievajú, sa Peter Pallo venuje umeleckým aktivitám aj v mimoškolskej činnosti. „Určite áno, tieto krúžky sa dajú robiť v centrách voľného času, ale aj v škole a deti tam chodia rady.“ Pravidelne organizovali aj spevácku súťaž DilongStar, ktorá je pre nedostatok financií pozastavená už tri roky. „Bol to jeden úžasný projekt, na ktorý sme pozvali aj celú Vyšehradskú štvorku, chodili sem Poliaci, Maďari, Česi. Úžasné na tom bolo práve to, že tým školy žili.“ Vedie tanečný krúžok, no majú aj filmárske aktivity, ktoré organizujú podľa podujatí. „Keď máme napríklad v materskej škole vystúpenie, pošlem tam deviatakov, ktorí už podujatie vedia natočiť a postrihať.“ S autorským filmom „Moja mama“, ktorý so žiakmi natočili a vyhral celoslovenské kolo, sa dostali až na Global Summit KWN (Kid Witness News) do Tokia. „Áno, filmársky krúžok funguje vždy, keď je spustená nejaká súťaž a je potrebné niečo natočiť. Konkrétne táto súťaž sa usporadúva raz za rok. Všetky deti natočia klipy a tie sa hodnotia. S deťmi sme sa do nej zapojili zakaždým.“ Vďaka rozvíjaniu vzťahu k filmárskym aktivitám skrz školu majú vyštudovaných hercov, ktorí hrajú v seriáloch, pretože sa tiež venujú divadlu, hrajú pekné muzikály pre mesto v období Vianoc a Veľkej noci. Ich kameramani a strihači sa tejto činnosti venujú vo svojom voľnom čase tak, že točia svadby, niektorí napríklad založili vlog, prostredníctvom ktorého natáčajú videá o Slovensku.
Prepojenie s praxou mala aj nedávna hodina Petra Palla. Priamo v predajni učil prvákov šetrne narábať s financiami. Deti urobili rozpočet pre nákup a zaobstarali základné potraviny tak, aby sa zmestili do rozpočtu 20 eur. „Sú to prváci, takže vysvetliť im, čo od nich chcem, je niekedy trochu problém a chaos. Tieto projekty mám rád z dôvodu, že sa cez ne deti veľa naučia a ani o tom nevedia. Aby som to vysvetlil, v triede máme veľký biznis systém. Žiaci si stavajú dom z tehál a vyfarbujú ho za svoje aktivity. Keď ho postavia, čo sa im v období apríla zväčša podarí, otvorím im účet a oni si už zarábajú peniaze. Keďže sú prváci, ich limit je 20 eur. To bol aj náš rozpočet na nákup. Dodržať ho dalo deťom zabrať.“ Deti pracujú s financiami. „Áno, predtým som, samozrejme, upovedomil vedúcu predajne a vysvetlil jej, že tam príde devätnásť detí. Keď sme vošli do obchodného domu, deti mali za úlohu na základe fotiek potravín, ktoré som im nalepil, zistiť ich ceny. Následne sme vyšli z predajne von, kde si porátali, čo by chceli, a zistili, že majú málo peňazí a na sladkosti im zrazu nevyjde. Museli si vybrať, či je pre nich dôležité mať aspoň rožok na desiatu, alebo cukrík a lízanku.“ Na zoznam dal naschvál drahšie veci, aby bola suma viac ako rozpočet. Deti veľmi rýchlo pochopili, že na nákup za 20 eur im vystačia naozaj základné potraviny ako olej, maslo, chlieb a maximálne jeden skromný cukrík.
Každodenné zručnosti riešenia konfliktov pre deti | Naučte sa jednoduché stratégie na riešenie konfliktov
Okrem vymenovaných edukačných foriem pracuje Peter Pallo aj s potenciálom každého dieťaťa. Jeho cieľom je vraj objavovať oblasti, v ktorých má žiak možnosť vyniknúť. „Nie, hovorím to aj rodičom na rodičovskom združení. Nečakajme od všetkých detí Einsteinov alebo spisovateľov. V jednej triede bude možno dobrý mechanik, lekár. Počkajme, kým sa vykryštalizujú. Takto to vysvetľujem aj deťom - keď ti nejde matematika, všimni si, ako dobre ti ide slovenčina, skús začať ako väčší písať napríklad rozprávky. Stále hovorím, že kým deti neprídu do školy, vedia všetky spievať, kresliť a tancovať. Spýtajte sa ôsmaka, či to vie. Nevie, lebo ho možno zatlačili do kúta tým, ako spieva alebo ako kreslí. Deťom búrame svet.“
Nie búrať, ale pomáhať deťom ich svet budovať má aj spomínaná nová kurikulárna reforma, ktorú ministerstvo školstva zavádza od septembra v štyridsiatich školách. Prihlásená je aj škola Rudolfa Dilonga, kde Peter Pallo pôsobí. „To, čo tu spomíname a ako vedieme tento rozhovor, sú oblasti, ktoré sú čiastočne zakomponované do nového kurikula. Výhodu vidím predovšetkým v zmene postoja ku vzdelávaniu. Individualita, diferencovanie, personalizované vzdelávanie - to znamená vnímať dieťa ako jedinečnú bytosť. Páči sa mi, že je na prvom mieste kritické myslenie, navrhnuté sú tiež zručnosti prepojené s praxou, čiže napríklad hodiny, aké som mal v obchode, taktiež digitálna gramotnosť a podobne. Školstvo by malo vyzerať tak, že nebudeme len memorovať, ale deti budú informácie objavovať v praxi.“ Je to dlhodobý proces, preto sa trochu obáva, ako to skončí. Je dobré, že sa na to ide pomaly. Od overovacích škôl sa neočakáva, že začnú hneď zhurta učiť inovatívnym spôsobom. Počúva aj názory, že zapojené školy sú „pokusní králikovia“. Na Slovensku sú dva tábory zmýšľania, čo sa týka školstva. Niektorí pedagógovia si myslia, že majú stále málo informácií aj zo strany ministerstva školstva, obávajú sa, je tam strach, ktorý príde stále z niečoho nového, čo človek neskúsi, no a niektorí pedagógovia sú za. Dôležité je, že aj vďaka niektorým financiám z eurofondov je pripravená celá sieť pomoci. Pre učiteľov sú pripravené vzdelávacie centrá, jedno majú aj na Orave v Trstenej.
Keď sa za tie tri roky a postupne ďalej a ďalej vytvoria príklady dobrej praxe, prihlásené školy budú učiť inak, ale Peter Pallo uskutočňuje inovácie do vzdelávania už niekoľko rokov. „Niektoré zmeny si budeme musieť nastaviť papierovo ako kolektív učiteľov. Pre mňa osobne sa toho veľa nezmení, možno to, že budeme mať nové vzdelávacie oblasti, na základe ktorých budeme musieť prekopať osnovy a rozdeliť ich týmto spôsobom. Napríklad už nie je stanovené a napísané, že dieťa sa musí v prvom ročníku naučiť čítať a písať. Konečne sme dospeli k tomu, čo som hovoril dávno aj rodičom - v poriadku, vášmu dieťaťu to teraz nejde, ale buďte pokojní, ešte máme celý druhý ročník na to, aby sa adaptovalo a chytilo.“ Súčasťou výučby bude okrem iných aj oblasť „charakter“. Tých zaujímavých oblastí je tam viac. Škola je výchovno-vzdelávacia inštitúcia, čiže charakter je na školách už dávno, len nebol takto konkrétne uchopený v osnovách. „Na našej škole máme v stredy vždy prvú hodinu triednickú, kde jednotlivé triedy alebo náš pán riaditeľ prednesú nejakú zaujímavú myšlienku či príbeh. Ten sa na triednických hodinách rozoberie a my ako pedagógovia máme celý ten týždeň na to, aby sme tieto hodnotové témy sformovali do duše detí.“
Spolupráca Petra Palla s ministerstvom školstva na sekcii informačných technológií je zaujímavá téma. „Keď som sa stal učiteľom roka, mal som rozhovor so Zlaticou Puškárovou a vtedajším ministrom školstva. Následne sme sa nakontaktovali na generálneho riaditeľa sekcie informačných technológií Petra Kadleca, u ktorého teraz pracujem ako poradca. Páči sa mi, že aj keď sa menia ministri a vo vláde je chaos, už dávno si nepamätám, aby bol na ministerstve taký otvorený prístup k poradcom. Spolupráca je výborná v tom, že som ako učiteľ v tíme, mám na starosti digitalizáciu, to znamená oblasť, ktorej sa venujem od roku 2006 - notebooky, tablety, školenia či vzdelávania. Toto všetko je nastavované s ľuďmi nielen od stola, ale aj s nami.“ Spolupráca je veľmi intenzívna. Niekto možno povie, že z ministerstva prichádzajú návrhy, ktoré neboli komunikované s verejnosťou, no často je to omyl. Je to aj príležitosť trochu si oddýchnuť od detí, mentálne sa prepnúť a prísť medzi ľudí, kde sa preberajú úplne iné témy, čo obohacuje. „Človek by ani neveril, koľko vecí sa musí vyriešiť pri jednej myšlienke na to, aby dobre fungovala. Vážim si, že naše nápady nie sú len "o vypočutí", ale že sa naozaj pretavujú do škôl a do praxe.“
Sme v režime úradníckej vlády, ministrom školstva sa stal Daniel Bútora. Sú veci, ktoré neovplyvníme, a to je napríklad výmena ministrov. „Pokiaľ sa to nedotkne personálu a ľudí z ministerstva, ktorí sú zosieťovaní a pracujú na jednotlivých projektoch, nepocítime to. Kým to nenaruší chod projektov z plánu obnovy, kým máme okolo seba tím ľudí, ktorí vedia, čo robia, a pokračujú ďalej.“ Bolo by horšie a možno to tak bude, že sa začnú meniť ľudia a veci prerábať. Pallo dúfa, že sa nič výrazné nezmení a veci, ktoré sú nastavené teraz, sú správne a fungujú. V prvom rade ide o hodnotu učiteľa, ktorá je poddimenzovaná. „Skúste sa opýtať mladých, či chcú ísť za učiteľov, tak vás vysmejú.“ Ide teda o zvýšenie renomé učiteľov. „Veľmi sa mi páči aj súťaž Učiteľ Slovenska, ktorá robí záslužnú činnosť. Je to jediná kvalitná slovenská súťaž pedagógov, ktorá učiteľské povolanie vyzdvihne na vrchol.“ To je prvá výzva, ktorú je dôležité zmeniť, aj keď je to náročné, keďže pedagógovia učia v podmienkach, v akých učia. Druhá obrovská výzva je popasovať sa so zmenou zmýšľania a pohľadu na vzdelávanie. „Púšťať do sveta to pozitívne, čo sa s učiteľstvom spája, a tiež jeho vážnosť. Tá sa stratila. Je dôležité dávať čo najviac dobrých príkladov, že v školstve nie je všetko len stratené.“
Duchovná výchova v rodine a jej význam: Formovanie charakteru a hodnôt
Okrem akademického a sociálneho rozvoja má nezastupiteľnú úlohu v živote dieťaťa aj duchovná výchova. Boh dal rodičom sväté povolanie vychovávať svoje deti s disciplínou a napomínaním v Pánovi. Našou najdôležitejšou úlohou je pomôcť im porozumieť evanjeliu, aby mohli uveriť v Ježiša a byť zachránení. Rodičia sa väčšinou prikláňajú k jednému z dvoch extrémov. Hoci si nikdy nebudeme môcť byť úplne bez pochyby istí, že naše dieťa skutočne dôveruje Kristovi, môžeme vidieť dôkazy, ktoré ukazujú, že sa udialo skutočné znovuzrodenie - hoci tieto dôkazy vyzerajú inak, ako by vyzerali u dospelého.
1. Uvedomenie si hriechu a potreby Spasiteľa: Je absolútnou nevyhnutnosťou pri znovuzrodení. Keď vám vaše dieťa povie, že sa chce stať kresťanom, alebo keď začne rozprávať o krste, spýtajte sa ho, prečo nad týmito vecami uvažuje. Zistite z jeho vlastných slov, či cíti usvedčenie z hriechov a vie, že potrebuje Spasiteľa.
2. Poznanie Ježiša Krista: Ak si vaše dieťa uvedomuje svoj hriech a je z neho usvedčované, začnite sa spolu rozprávať o Ježišovi. A nejde nám o debaty o jeho hypostatickej jednote, či o jeho zástupnej obete zmierenia. Vie vaše dieťa, že Ježiš je Boží Syn? Verí, že je skutočný a že žil dokonalý život, aký by sme my nikdy nemohli žiť? Vie vysvetliť základné fakty o jeho smrti a vzkriesení? Vie vlastnými slovami povedať, čo pre ňu alebo pre neho Ježiš urobil?
3. Spasenie milosťou skrze vieru: Ježiš povedal žene, ktorá sa dotkla lemu jeho rúcha, že jej viera ju uzdravila (Lk 8:44). Rozprávajte sa s deťmi o spasení, ktoré môže prísť len skrze vieru. Ak vyrastajú v kresťanskej rodine a nepamätajú si čas, kedy by nechodili do kostola a nepočúvali evanjelium, je dôležité ubezpečiť sa, že rozumejú tomuto: „Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás. . .” (Ef 2:8-9).
4. Znaky práce Ducha v živote dieťaťa: Možno nie sú až také viditeľné, ako by boli u dospelého. Váš 6-ročný syn asi nevydá svedectvo takého kalibru, ako muž zo zboru s pochybnou minulosťou, ale spasenie vášho dieťaťa je rovnakým zázrakom. Ak uverili Ježišovi, sú znovuzrodené a Duch Svätý v nich prebýva. Praví veriaci rastú vo svojom pochopení hriechu, v milosrdenstve voči iným a na ich živote je vidieť ovocie Ducha.
5. Vyhýbanie sa vonkajším tlakom: Výzvy, aby deti prišli dopredu, detské tábory napumpované tlakom a kamaráti, ktorí sa dávajú pokrstiť, môžu na deti vytvárať tlak, vplyvom ktorého urobia vyznanie viery, hoci evanjelium ešte celkom nepochopili. V baptistických zboroch sa deti niekedy pýtajú, prečo sa nemôžu zúčastniť Večere Pánovej. Nikdy si nemôžeme byť istí, či má naše dieťa čisté motívy, keď vyjadruje túžbu nasledovať Krista, ale mali by sme podrobne skúmať vonkajšie podnety, ktoré na nich môžu vytvárať tlak. Spýtajte sa ich, čo ich priviedlo k tomu, že začali nad Kristom uvažovať. Chcú si len zobrať chlieb a piť z kalicha, alebo ich význam Večere Pánovej pritiahol k Ježišovi? Deti neprechádzajú fyzickou zmenou, keď prídu k Ježišovi, a preto sa musíte rozprávať, modliť a rozlišovať. Poproste jedného z vašich pastorov, aby sa s vašim dieťaťom porozprával.
Nadovšetko, neprestávajte svojim deťom hovoriť evanjelium milosti. Rozprávajte sa o ňom vo vašom každodennom živote, na rodinných stíšeniach, aj okolo nedeľného stola. Spievajte spolu chvály, modlite sa so svojimi deťmi a vyznávajte im svoje hriechy, keď ste im ublížili. Božie Slovo nikdy nevyjde navnivoč, naša práca v Pánovi nie je nadarmo a v tom správnom čase budeme žať, čo sme zasiali.
tags: #dieta #hovori #ucitelke