Má vaše dieťa rado samotu? Namiesto bláznivých hier s deťmi sa radšej venuje knihám, kresleniu, stavaniu stavebníc alebo hraniu videohier a celý deň by mu žiadna spoločnosť detí nechýbala? Vyhľadáva v skupine detí často tichý kútik a cíti sa v ňom príjemne? S veľkou pravdepodobnosťou máte doma malého introverta. Možno vás toto jeho správanie trápi a máte obavy, že bude z neho „outsider“, lebo vy ste boli v jeho veku úplne iní. Vlastne väčšina detí okolo neho sa vám zdá iná - bláznivá, živá, komunikatívna. No nestrachujte sa. Toto je jeho svet, kde je šťastné. Nepokúšajte sa ho pretvoriť. A nie je to žiadna vada. Naopak, ak sa naučíme pochopiť a podporiť ich jedinečnú povahu, môžeme im pomôcť naplno rozvinúť ich potenciál.
Čo Znamená Byť Introvertom? Rozdiel medzi Introvertom a Hanblivosťou
Introvertov je plná zemeguľa. Podľa štatistík tvoria introverti relatívne veľkú časť populácie. Každý tretí človek je vraj introvert a niektoré štatistiky dokonca hovoria, že ním je každý druhý. A je to tak dobre, pretože sú na svete príjemným vyvážením stále viditeľných a hlučných extrovertov. Mnoho ľudí si o introvertoch myslí, že sú to hanbliví ľudia. Avšak, byť introvertom neznamená byť asociálny, hanblivý či nemať rád prítomnosť ľudí. Podľa spisovateľky Susan Cain, autorky knihy o introvertoch Quiet, je hanblivosť strach z toho, čo si o vás iní ľudia pomyslia. Introverti tento strach nepoznajú.
Rozdiel spočíva v tom, ako reagujú introverti na stimuly. Sú to ľudia, ktorí jednoducho milujú ticho a samotu si užívajú. Niežeby mali problém s ľuďmi ako takými, ale hluk a veľké skupiny ľudí ich znervózňujú. Veľmi stimulujúce prostredie je to, čo je pre nich nepríjemné a vyslovene vyhľadávajú pokoj. Sú typickí tým, že sa v tichom prostredí dokážu po dlhú dobu veľmi dobre sústrediť. Deti - extroverti sa pri nedostatku stimulov začnú nudiť, deti - introverti sa naopak nudia v dave. Teda introvertné deti potrebujú na dobitie energie pokoj a samotu. Nepotrebujú byť neustále v kolektíve, komunikovať, socializovať sa - potrebujú svoj priestor a tichý kútik, kde môžu pokojne podnety spracovať. Ako odborníci uvádzajú, introvertné deti sú ako „orchidey“ - deti citlivé na podnety a nové situácie, ktoré však v správnom prostredí dokážu prosperovať viac ako extrovertné „púpavy“. Púpavy sú teda extrovertným protipólom, ktoré sa cítia dobre v akomkoľvek prostredí, čo však neznamená, že využijú svoj plný potenciál ako orchidey v citlivom a vnímavom prostredí.
Psychológ Carl Jung tvrdí, že žiadny človek nie je iba introvert alebo extrovert. Všetci sa nachádzame niekde na tejto škále medzi nimi a naše prejavy môžu byť teda rôzne. Každopádne naša spoločnosť potrebuje oba typy ľudí.
Charakteristika Introvertného Dieťaťa: Bohatý Vnútorný Svet
Introvertné dieťa má veľmi bohatý vnútorný svet. Často sú introverti veľmi zvedaví a pýtajú sa na banálne veci. Ak dieťatko neustále kladie otázku prečo, nekarhajte ho. Podľa lekárky Marti Olsen Laney je temperament človeka jasne daný, čo znamená, že sa rodíme buď ako introverti, alebo ako extroverti. Pri introvertoch všeobecne platí, že sa zaujímajú o svet naokolo - o to, ako funguje, o ľudí, ktorí v ňom žijú. Dokonca sa neboja ani triviálnych otázok. V súvislosti so zvedavosťou je tiež dôležité povedať, že bez ohľadu na vek sú introverti veľmi dobrými poslucháčmi.
Kým otázky introvertom napadajú spontánne, ich konanie až také inštinktívne nie je. Viac ako mimovoľné správanie je im blízka rozvážnosť a vyhodnocovanie. U detí môžete takéto počínanie spozorovať pri hrách a iných spoločenských aktivitách. Introvert sa však nepúšťa hneď do akcie. Najprv premýšľa a pozoruje. Jednou veľmi pozitívnou vlastnosťou introvertov je, že sa rozhodujú podľa vlastných hodnôt a štandardov. Takže ak sa vaše dieťa rozhoduje inak než jeho rovesníci, nemusí ísť okamžite o znak rebélie.
Je pre introvertov celkom prirodzené pracovať osamote a venovať sa individuálnym činnostiam. U detí to môže byť spomínané čítanie, kreslenie, hra s obľúbenou hračkou alebo u chlapcov počítačové hry. Tento aspekt introvertného života však netreba brať negatívne. Introverti počas takýchto aktivít popustia uzdu bohatej fantázii. A ak sa raz do niečoho pustia, svoju prácu berú vážne. Miera introvertnosti v nich sa môže meniť. Nátlak k extrovertnosti zo strany rodičov a okolia môže vyvolať to, že sa dieťa uzavrie. Miera introvertnosti vtedy zrejme porastie. Funguje to aj opačne. Vďaka pochopeniu a správnemu prístupu dieťa nebude považovať svoju introvertnosť za prekážku. Svoju introvertnosť bude brať prirodzene. Introvertné dieťa neznáša byť stredobodom pozornosti. Často po škole cíti únavu a potrebuje ísť domov.
Biologické Základy Introverzie
Typológia osobnosti je vrodená. Po prvýkrát ju identifikoval psychoanalytik Carl Gustav Jung ako nemennú a vrodenú charakteristiku. Každý sa narodí bližšie buď k introvertnosti alebo k extrovertnosti. Mozog introvertov funguje trochu inak ako mozog extrovertov. Mozog introvertov baží po acetylcholíne, zatiaľ čo mozog extrovertov po dopamíne. V introvertoch vyvolá rovnaké množstvo dopamínu nadmernú stimuláciu. Introverti využívajú viac parasympatickú stranu nervového systému, zatiaľ čo extroverti sympatickú. Introverti majú hrubšiu šedú hmotu v mozgu, čo je oblasť spájaná s abstraktným myslením a rozhodovaním. Typológia osobnosti sa nedá meniť, dá sa len formovať. Aj dvom extrovertom sa môže narodiť introvertné dieťa.
Výzvy Introvertov v Dnešnom Svete: Škôlka a Škola
Školské roky pre introvertov nemusia byť dnes ničím príjemným. Deti, ktoré preferujú samotu, sú zväčša považované za čudákov alebo v horšom prípade dokonca za problémové deti. Učitelia dnes veria, že ideálnym študentom je extrovert. Jemu sa prakticky prispôsobujú trendy vyučovacieho procesu. Školy, ale aj celá spoločnosť, sa dnes zameriavajú na vytváranie tímov a prácu v nich. Zatiaľ, čo voľakedy sa v školách sústredilo viac práce s deťmi na ich individuálne výsledky, dnes sa do popredia dostávajú tímy. Opäť z toho môžu ťažiť iba extroverti. Introverti by si radšej pokojne pracovali sami a spoliehali sa na svoje myšlienky, čím by tiež samozrejme prispievali k zlepšovaniu výsledkov triedy, školy, či neskôr spoločnosti. Trendom však je, aby sme všade pracovali ako tím. Do úzadia sa ale dostáva fakt, že presne tak, ako je nutné naučiť pracovať introvertov v tíme, rovnako tak je dôležité naučiť pracovať extrovertov samostatne.
Susan Cain tvrdí, že introverti sú neustále vyzývaní a tlačení do spôsobu života extrovertov. Očakáva sa od nich, že budú milovať tímovú prácu, brainstormingy, networking či premýšľať nahlas. To sa ale nikdy nestane. Budú žiť akurát život, ktorý by si nikdy nevybrali. Susan Cain si myslí, že to naopak tieto osobnosti vedie k absolútnemu „mrhaniu ich talentu, energie a šťastia.“ Všetky osobnosti totiž dokážu preukázať svoj maximálny talent iba v prostredí, ktoré je pre nich podnecujúce. Introverti sú už ako škôlkari neustále tlačení do rôznych socializačných aktivít, ktoré takpovediac pretrpia. Občas doslova i preplačú. A prečo? Pretože to v škôlke všetky deti robia. Problém je, že niektoré z nich si tieto spomienky na detstvo odnášajú so sebou ako tú najhoršiu nočnú moru. V školách neskôr už len samotné sedenie v školských laviciach po skupinkách môže byť pre introvertov vyčerpávajúce. Sú nútení spolupracovať dokonca aj na predmetoch ako je matematika či tvorivé písanie, kde by sa očakávalo absolútne samostatné myslenie.
Mnoho dospelých vedome či nevedome znaky dieťaťa - introverta ignoruje, čo môže dieťaťu ubrať na sebavedomí. Príkladom je snaha prinútiť dieťa vystupovať na verejnosti, aj keď je to pre neho traumatizujúci zážitok. Často sa deťom nahovára, že by mali byť iné, inak nemôžu uspieť.
Prečo je Dôležité Rešpektovať Introvertnú Povahu?
To, že tlačíme introvertov, aby sa správali ako extroverti, je strata pre nich samých, pre ich kolegov, komunity, jednoducho celý svet. Nefungujú tak lepšie. Vedieme deti - introvertov k tomu, že ich pocity nie sú správne. Napriek tomu, že introverti nie sú v škole glorifikovaní, podľa výskumov majú v školách lepšie známky a sú erudovanejší. Je preto nepochopiteľné, prečo sa do riadiacich funkcií vyberajú omnoho častejšie extroverti. Výskumy z roku 2010 od Adam M. Granta, Francesca Gina a Davida A. ukazujú, že ak introvertní vodcovia vedú aktívnych ľudí, dajú im napríklad skôr priestor na ich nápady. Introverti bývajú často kreatívnejší a práve ich obľúbená samota v tom zohráva významnú rolu.
Mnoho známych osobností boli introverti ako napríklad Warren Buffett, Eleanor Rooseveltová, Gándhí, Rosa Parksová, Dr. Seuss. Všetci títo ľudia sa presadili a stali sa známymi nie preto, že by im sláva robila dobre, ale preto, že išli za správnou vecou a nemali východisko. Samota bola ich vzduch, ktorý dýchali a mala pre nich v živote veľký význam. Ak sa pozrieme na vodcov veľkých náboženstiev, všetci hľadali samotu. Prichádzali do pustatín, na púšte a dostávali zjavenia. Potom prichádzali do svojej komunity a hovorili o svojich myšlienkach a zážitkoch. Všetci sa potrebujeme vracať do ticha a sústrediť sa iba na svoje myšlienky. Výskumy hovoria, že ak tak nerobíme, iba preberáme myšlienky a názory tých najvýraznejších osobností v našom okolí bez toho, aby sme si to uvedomovali. Introverti sa vracajú do ticha prirodzene. Susan Cain tvrdí, že by sme mali dať introvertom, čo najviac slobody, pretože spoločnosť potrebuje ich veľké myšlienky, ktoré si z ticha prinášajú. V nepredvídateľnej dobe potrebujeme nachádzať tie najlepšie riešenia.
Socializácia Introvertného Dieťaťa: Ako Nenásilne Podporiť Rozvoj
Socializácia je dôležitý proces, ktorý pomáha deťom začleniť sa do spoločnosti a učiť sa v nej žiť. Je to proces začleňovania sa do spoločnosti, ktorý prebieha prostredníctvom napodobňovania a identifikácie, najprv v rodine a neskôr v širších spoločenských skupinách. Je to výsledok sociálneho učenia, osvojovania si sociálnych noriem, vedomostí, návykov a postojov. Prebieha v niekoľkých stupňoch a obdobiach, ktoré dieťa pripravujú na zvládanie osobných pocitov, pocitov iných ľudí a ich potrieb, ako aj na rešpektovanie a spoluprácu.
Mnohí rodičia sa obávajú, ako ich deti zvládnu tento proces, najmä ak majú introvertné povahové črty. Je dôležité rozlišovať medzi introverziou a asociálnosťou. Byť introvertom neznamená byť asociálny, hanblivý alebo nemať rád prítomnosť ľudí. Introvertné deti potrebujú na dobitie energie pokoj a samotu. Nemusia byť neustále v kolektíve, komunikovať alebo sa socializovať. Potrebujú svoj priestor a tichý kútik, kde môžu spracovať podnety. Rodičia si často neuvedomujú, že ich nesprávny prístup môže uškodiť. Preto je kľúčové pochopenie a podpora individuálnych potrieb dieťaťa.
Kľúčové Tipy pre Rodičov Introvertných Detí
Rodičia majú nezastupiteľnú úlohu v tom, ako introvertné dieťa vníma samé seba a ako sa vyrovnáva so svetom. Tu sú kľúčové tipy, ako ho efektívne podporiť:
Rešpektovanie Potreby Súkromia a Ticha
Dajte dieťaťu priestor. Ak dieťa potrebuje sedieť v izbe, nenúťte ho sa socializovať. Rešpektujte to, že niekedy nemá chuť hovoriť, lebo sa potrebuje dobiť. Dieťa ocení, ak budete dostatočne citliví k jeho potrebám, a ňou je často aj potreba súkromia. Introvertné dieťa nepotrebovalo sa vyslovene izolovať, skôr mať vlastný priestor, v ktorom by ho nikto nerušil a nevyžadoval od neho neustále rozprávanie a interakciu. Ak introvertné dieťa stále niekto vyrušuje a nedovolí mu to, je nervózne, úzkostné a skrátka mu nie je dobre. Po čase medzi ľuďmi mu doprajte čas osamote. Neberte dieťaťu čas osamote, no to neznamená, že ho máte pred ľuďmi skrývať. Pomôžte mu len sa naučiť, ako pracovať so svojou energiou.
Pomoc pri Identifikácii a Pochopení Vlastných Potrieb
Pomôžte mu pochopiť a identifikovať jeho potreby. Deti potrebujú vedieť, že je v poriadku nebyť maximálne sociálny väčšinu času. Potrebujú pochopiť, že sa nemusia zúčastňovať rozhovorov o ničom. Je dôležité vysvetlenie a uistenie, že neustále dobiedzanie, aby dieťa hovorilo akúkoľvek nepotrebnú hlúposť, nie je jeho problém, ale problém spoločnosti.
Vnímavý Prístup a Netlačenie na Pílu
Rodič introvertného dieťaťa musí byť vnímavý a citlivý. Dieťa nevie pomenovať, čo presne potrebuje a ako sa cíti, preto vám ani nevie priamo povedať, že chce byť chvíľu samo a nechce sa rozprávať. Vnímajte, kedy je vo vlastnom svete, a kedy je naopak prístupné ku konverzácií. Nenúťte ho rozprávať vždy, keď o to stojíte. Omnoho lepšie je identifikovať jeho silné stránky a rozvíjať ich, než sa z neho snažiť urobiť niekoho, kým nie je. Nejde totižto o žiadnu poruchu alebo chorobu.
Aktívne Počúvanie a Hĺbková Komunikácia
Keď hovorí, načúvajte. Introverti sú skvelí v konverzácií s jedným človekom. Ak si s niekým porozumejú, dokážu viesť konverzáciu na úrovni. Je to tým, že sú premýšľavé a na svoj vek sa pýtajú hlboké otázky. Z toho dôvodu nevedia viesť tzv. small talk (hovory o ničom). Potrebujú čas zvyknúť si - najprv pozorujú, až potom reagujú. Radi sa zamýšľajú o veciach do hĺbky, a v konverzácií s viacerými ľuďmi nestíhajú reagovať. Introvertné dieťa v sebe zvykne dusiť všetko, čo ho trápi. Preto mu dajte najavo, že ste tu preňho. Naučte sa ho vypočuť a neraďte mu, keď o to nestojí. Veľakrát stačí vypočuť bez toho, aby ste mu skákali do reči a dávali nevyžiadané rady.
Podpora Sebavyjadrenia a Kreativity
Introvertné dieťa má veľmi bohatý vnútorný svet. Niekedy v ňom zostáva veľmi dlho, a čím viac na neho prostredie tlačí, aby bolo iné, tým viac sa uchyľuje do bezpečia svojho duševného sveta. Podporujte jeho sebavyjadrenie. Nechajte ho maľovať, písať, kresliť, učiť sa na hudobný nástroj, prosto tvoriť. Toto všetko pomáha posilňovať schopnosť správne vyjadriť svoje emócie, pochopiť samého seba a funguje ako duševná hygiena od sveta, ktorý neprestáva byť hlučný.
Akceptácia a Uistenie o Normalite
Nenúťte ho byť v spoločnosti ako „normálne“ deti. Uistite ho, že nie je nenormálne. Vnímavé dieťa, akým introvert je, si určite všimne, že funguje inak ako jeho rovesníci. Všimne si, že premýšľa viac do hĺbky, zaujíma sa o iné veci, nie je typickým dieťaťom. Uvedomuje si, že sa nemá s väčšinou rovesníkov o čom rozprávať, že nenadväzuje priateľstvá tak jednoducho, a potrebuje v kolektíve viac času, než si zvykne. Aby vaše dieťa nemuselo pociťovať to isté, podporte ho v tom, kým je. Snažte sa zistiť jeho kvality a silné stránky a posilniť ich. Nenúťte ho byť niekým iným, ale ľúbte ho a zbožňujte za to, aké je.
Budovanie Zdravého Sebavedomia
Najlepšie je budovať zdravé sebavedomie postavené na reálnych činoch. Nehovorte mu niečo, čomu samé neverí. Pochváľte ho za každý úspech. Pripomeňte mu, čo všetko už dokázal, keď si nebude veriť. Zdravé sebavedomie sa buduje každým úspechom a prekonanou prekážkou. Introvertné dieťa nebude mať nikdy stovky kamarátov. Vždy uprednostní jedného dobrého kamaráta pred desiatkou známych. Introvert preferuje kvalitu pred kvantitou. Platí to aj pre koníčky a voľný čas. Introvertné dieťa nepotrebuje milión koníčkov. Nepotrebuje mať zapratanú každú minútu v rozvrhu ako extrovert. Introvert potrebuje voľnosť. Aj keď je pri tom osamote v izbe. Ak je to možné, spojte príjemné s užitočným. Skúste ho prihlásiť na aktivitu, kde môže svoje hobby rozvíjať.
Motivácia a Bezpečné Prostredie pre Skúmanie
V motivácii bábätiek a malých detí majú rodičia nezastupiteľnú úlohu. Rozvoj motoriky a reči umožňujú dieťaťu spoznávať svet, čím majú výraznú motivačnú hodnotu. Motivácia malých detí vychádza aj z ich potreby podnetov, je ovplyvnená okolnosťami a rozvíjajúcou sa osobnosťou dieťaťa, reakciami rodičov, úrovňou aktuálnych možností a schopností detí. Deti sa nachádzajú v bezpečnom a známom prostredí - prostredie, v ktorom sa dieťa cíti byť ohrozené, nebude skúmať a nebude sa učiť. Doprajeme im dostatok času a neponúkame naraz veľa podnetov. Mali by sme si nájsť čas na to, aby deti mohli skúmať okolie. Neponáhľajme sa. Nekarhajme ich za to, že sa zašpinia. Myslime na to, že ono niektoré veci vidí naozaj prvýkrát. Dbajme o to, aby dieťa malo dostatok času aj na oddych a voľnú hru, aby sme ho nepresycovali stimulmi alebo aby nemalo len akčné činnosti.
Rola Rodiča ako Vzoru a Sprievodcu
Vzťahová osoba s deťmi nadväzuje a udržiava očný kontakt, usmieva sa, oslovuje ich menom a prihovára sa im, dotýka sa ich láskavým a rešpektujúcim spôsobom. Jednoducho povedané - teší sa z dieťaťa a s dieťaťom. Do činnosti sa zapojíme aj my. Deti sa učia napodobňovaním a máme byť pre ne vzorom. Čo chceme, aby robili, robme aj my, čo nechceme, nerobme ani my - toto je motivujúce počas celého detstva. Zažijú úspech pri danej činnosti - preto zvolíme aktivity, ktoré nie sú ani príliš ľahké, ani príliš ťažké. Náročnosť postupne zvyšujeme tým, ako sa dieťa v danej činnosti zlepšuje. Dostanú okamžitú spätnú väzbu. V tomto veku je to vlastne naša pozornosť, radosť, úsmev, pohladenie či slovné ocenenie.
Doprajte Čas na Spracovanie a Oddych
Introvertné deti sa často po škole cítia unavené a potrebujú ísť domov. Extroverta nabíja energiou spoločnosť ľudí, no introverta vyčerpáva. Škola je vyčerpávajúca. Nenúťte dieťa k ďalšej socializácii, pokiaľ nemalo možnosť oddýchnuť si od predošlej. Najlepšie je to robiť na striedačku. Poskytnite im priestor na to, aby si tieto situácie skúšali. Hlavnou zásadou je počúvať.
Vyhnite sa Porovnávaniu
Prosím, neporovnávajte svoje deti. V skupine týchto malých detí môžu byť výrazné rozdiely nielen v tom, kedy sa dieťa zapojí do skupinovej činnosti, ale aj v tom, koľko pri danej činnosti vydrží. Akonáhle začnete svoje dieťa porovnávať s tými, ktorým socializácia ide lepšie, vytvárate na dieťa tlak. Tento tlak môže mať za následok jeho uzatvorenie a nechuť v kolektíve zotrvávať.
Dohody a Dôvera
Vytvárajte preto s deťmi dohody o tom, kedy by zvládlo zostať v novom kolektíve samo, bez vás. A potom tak urobte s dôverou v to, že to vaše dieťa zvládne. Možno zažije trošku nepohody, ale ak mu budete dôverovať, zvládne to. Aj to najodvážnejšie dieťa môže mať rešpekt a obavy. A je to normálne. Totiž v tomto období nás dieťa používa ako čerpaciu stanicu. Dieťa sa vyberie na objavnú cestu - najprv krátku, potom stále dlhšiu. Občas sa vráti „natankovať si odvahu a uistenie“ k nám, rodičom, a až potom pokračuje ďalej. Ak zistí, že prostredie a človek, ktorý bude nahrádzať rodičov, sú bezpečné, pridá sa ku skupine.
Ponúknite Pomoc a Naučte sa Rozoznávať Ticho
Introvertné dieťa nepožiada pomoc samé od seba, preto mu ju ponúknite. Ponúknite mu ju vždy, keď cítite, že ho niečo trápi. Naučte sa však rozoznať ticho a ticho. Absencia očného kontaktu u introvertného dieťaťa nie je nutne zlá, len sa mu nemusí pozerať do očí. Introvertné deti sa neradi stretávajú a ťažko nadväzujú nové známosti, preto majú málo priateľov. Sú konzervatívnejšie a odmietajú skúšať niečo nové. Sú zvyknuté na zabehnutý režim. Ak chcete zmeniť ich činy alebo návyky, musíte sa naozaj snažiť. Je nesprávne myslieť si, že introvertné deti nikdy nechcú komunikovať. Potrebujú aj komunikáciu, len nevedia byť v tíme. Introvertné dieťa treba naučiť prispôsobiť sa prostrediu.
Rozvoj Sociálnych Zručností - Trénovanie a Postupnosť
Posilňujte sebavedomie doma. Sebavedomé dieťa sa ľahšie zapojí do rozhovoru či hry. Povzbudzujte ho, chváľte aj malé úspechy a učte ho, že jeho názor má hodnotu. Trénujte sociálne situácie. Hrajte sa s dieťaťom krátke „scénky“ - ako osloviť spolužiaka, ako požiadať, či sa môže pridať do hry. Vďaka tomu sa bude cítiť istejšie v reálnej triede. Novým ľuďom a situáciám ho predstavujte postupne. Nečakajte, že dieťa bude pri nových ľuďoch hneď zhovorčivé a uvoľnené. Nie. Dieťa sa otvorí a uvoľní až vtedy, keď sa začne cítiť komfortne. Teda vtedy, keď ľudí alebo situáciu spozná.
Socializácia v Rôznych Vekových Obdobiach
Socializácia prebieha v niekoľkých stupňoch, ktoré sú pre vývoj dieťaťa kľúčové.
Batoľa do 18 Mesiacov
Batoľa do 18 mesiacov sa zameriava na rozvoj pohybových schopností a uprednostňuje tú osobu, s ktorou trávi najviac času, teda matku alebo otca, prípadne toho, kto sa oň stará. Tým, že dieťa vyrastá v stimulujúcom prostredí, učí sa hovoriť a komunikovať. Sleduje osoby vo svojom okolí, učí sa hovoriť a sleduje reakcie na svoje správanie. Začína sa viazať na konkrétnu osobu a dostáva sa do obdobia separačnej úzkosti. Ako uvádza portál Mayoclinic.org, separačná úzkosť je v rámci detského vývoja úplne bežným štádiom. Väčšina detí tento stav preklenie okolo tretieho roku života. U introvertných detí však môže toto štádium pretrvať alebo zostanú náchylné k jeho prinavráteniu. Tento stav sa vyznačuje depresiami a strachom, ktorý spôsobuje odlúčenie od blízkej osoby.
Po Prvom Roku
Po prvom roku sa dieťa ešte nedokáže hrať s inými deťmi, ale začína opakovať, takže robí to, čo iné deti. Nazýva sa to paralelná hra, ktorá rozvíja jeho sociálne zručnosti. Deti si hračky viac prisvojujú, než by si ich požičiavali. Svoje emócie nesúhlasu a prejavy agresie prejavujú formou hryzenia a ťahania. Dieťa ešte nevie povedať, čo cíti a chce.
Okolo Tretieho Roku
Významnou je socializácia okolo tretieho roku dieťaťa. Začína si uvedomovať svoje spoločenské hodnoty, má snahu svojou aktivitou sa začleniť. V rannej fáze má na socializáciu dieťaťa vplyv matka, ktorá mu môže pomôcť, motivovať ho formou hry, aby sa zapojilo do kolektívu hrajúcich sa detí, môže mu pomôcť odstrániť nežiaduce prejavy správania sa. Základom každej socializácie je sociálna interakcia, čo je proces, keď sa dieťa učí spoločenským normám. Dieťa si osvojuje základné návyky spoločnosti a kultúru prostredia. Neskôr rozpozná iné sociálne role, ktoré majú ľudia v jeho prostredí. Z nich plynú isté požiadavky a dôsledky. Než sa dieťa dokáže socializovať medzi ostatné deti, je potrebná asistencia matky alebo vychovávateľa v jasliach či v škôlke. Počas hry s vrstovníkmi dochádza k napodobňovaniu rovnako starých detí. Vďaka tomuto opakovaniu dochádza k postupnej adaptácii. Dieťa pomaly potláča svoj egocentrizmus a začína spolupracovať s ostatnými členmi kolektívu.
Vplyv Hračiek a Podpora Plachých Detí
Zásadný vplyv na vývoj dieťaťa majú hračky, ktorým prisudzuje ľudské vlastnosti. Vytvára si k nim intenzívne citové puto a sú pre dieťa tak dôležité, ako vzťah ku skutočnej osobe. Tieto hračky môžu potom fungovať ako prepojenie medzi domovom a v období, keď dieťa prechádza do iného prostredia, napr. jaslí alebo škôlky. Plachým deťom pomôže rodič. Ich zapojenie sa do hry pomôže dieťaťu prekonať bariéry, zároveň máte možnosť hru trochu usmerňovať. Ak dieťa nie je ešte pripravené na hru s rovesníkmi a iných detí sa stráni, zvážte, či by nebolo vhodné zaobstarať mu domáce zvieratko. Pomôže dieťaťu rozvinúť sociálnu interakciu a viac sa otvoriť. S dieťaťom čítajte detské knižky o kamarátstvach, rozprávajte mu svoje zážitky z detstva so svojimi kamarátmi. Povedzte mu o tom, čo môže zažiť s kamarátmi, či už ide o zábavu, hry a tom, čo kamarátstvo prináša. To, že sa dieťa odpútava od matky, je zdravý proces. Buduje si vlastnú sebadôveru, ktorá je dôležitá pre jeho vývoj. Nikdy však na dieťa netlačte, aby sa hralo s deťmi a v kolektíve. Každé dieťa potrebuje čas, vystupuje samé za seba, buduje si postavenie v spoločnosti iných vrstovníkov vlastným spôsobom.
Príprava na Materskú Školu a Školu
Socializácia detí nemusí nutne znamenať len škôlku a deti sa môžu dostatočne socializovať aj mimo nej. Dôležité je, aby si dieťa už v skorom veku začalo zvykať na iných ľudí, napríklad starých rodičov, alebo známych. Dieťa, ktoré pravidlá do nástupu do materskej školy nepoznalo, môže mať problémy so socializáciou.
Ak sa dieťa chystá do škôlky, je dôležité ho na to pripraviť. Navštevujte detské ihriská v blízkosti škôlky, aby malo príležitosť nájsť si kamarátov vo svojom veku. Introvertné deti nepotrebujú desiatky kamarátov naraz. Stačí im pár blízkych priateľstiev. Nesnažte sa ich nútiť do spoločenských aktivít, ak ešte nie sú pripravené - kľúčom je trpezlivosť.
Riešenie Problémov so Socializáciou
Príliš úzkostné deti mávajú problém so sociálnym začlenením. Práve v predškolskom veku sa kladú základy sociálnych zručností dieťaťa. V mladšom školskom veku má socializácia mimoriadny vplyv na formovanie dieťaťa, predovšetkým vďaka tomu, že je súčasťou detských skupín, sa formujú jeho postoje k iným a k sebe. Emocionálnu výchovu a rozvoj sociálnych zručností je možné stimulovať pomocou rôznych aktivít a príbehov, pomocou ktorých budete viesť dieťa k vnímaniu, uvedomeniu a pomenovaniu svojich pocitov. Práve rodičia svojim príkladom, svojimi reakciami v kritických momentoch formujú aj prežívanie a reakcie svojho dieťaťa. Dieťa sa učí odzeraním vašich reakcií, keď ste smutní alebo sa hneváte alebo keď prežívate radosť.
Ak vaše dieťa samo hovorí, že do nového kolektívu nechce chodiť, že sa tam necíti dobre, treba zbystriť. Hoci vám sa jeho námietky a pocity nemusia zdať oprávnené, je dôležité ich ako oprávnené brať, pretože také sú. Dieťa vníma veci ináč než vy a vy nemusíte všetko vidieť. Rozprávajte sa s ním, počúvajte ho bez toho, aby ste odmietali alebo zľahčovali jeho pocity. Buďte pre svoje dieťa oporou, človekom, ktorému môže povedať, ako sa cíti bez toho, že by ste ho za to zahanbili alebo zhodili.
Určite treba riešiť situácie, kedy problémy so socializáciou nevidíte vy a ani vaše dieťa, ale vidia ich učitelia, či tréneri alebo iné deti. Môžu to byť situácie, keď dieťa ubližuje iným deťom alebo nerešpektuje trénerov, či učiteľov, hlavne ak ide o dlhodobejšie správanie. V takých prípadoch je dôležité postarať sa o to, aby prebehol rozhovor medzi všetkými zúčastnenými.
Dôležitosť Rodiny a Vzťahov v Ranom Detstve
Z pohľadu vývinovej psychológie je obdobie od nula do cca 3 rokov obdobím, v ktorom významnú úlohu zohráva rodina. Práve tu sa začína proces sociálneho učenia, teda je zdrojom prvých sociálnych podnetov. Samozrejme, že v tomto období dieťa vníma aj svoje okolie, realizuje s ním interakcie a kontaktuje sa s inými deťmi, ale rodina je preň najvýznamnejším prostredím, prináša mu zdroj istoty, bezpečia a uspokojuje jeho základné potreby. Prvé roky svojho života si dieťa zažíva svoj minikolektív so svojimi rodičmi a súrodencami. Už tu sa položia základy toho, ako sa dieťa bude vedieť začleňovať a nachádzať si svoje miesto v kolektívoch, ktoré mu budú postupne prichádzať do života. Aby tieto základy boli zdravé, je dôležité, aby rodičia dávali svojmu dieťaťu pocit, že je pre nich hodnotné. Ak sa totiž dieťa cíti hodnotné pre svojich rodičov, bude sa cítiť hodnotné pre seba a aj pre ostatných. A zároveň bude schopné lepšie vnímať hodnotu iných ľudí a aj spoločenské hodnoty.
Kedy sa dieťa cíti pre rodičov hodnotné?
- Keď môže v ich prítomnosti zažívať všetky emócie, najmä tie negatívne, ktoré ináč rodičia často odmietajú, zľahčujú alebo od nich odvádzajú pozornosť.
- Keď nie je rodičmi často hodnotené negatívne - či už priamo výrokmi typu „Si taký alebo onaký“ alebo nepriamo zahanbovaním.
- Keď je rodičmi oceňované za veci, ktoré sa mu podaria.
- Keď rodičia napĺňajú dieťaťu jeho potreby a zároveň zdravo vyžadujú od dieťaťa, aby napĺňalo potreby iných členov rodiny.
- Keď je rodičmi prijímané také, aké je. S jeho nedokonalosťami, aj s jeho silnými stránkami.
Ak sa bavíme v intenciách, že kedy dominantnú úlohu rodičov v živote dieťaťa preberajú rovesníci, tak je to obdobie od 10 do 15 rokov. Toto obdobie je práve tým najdynamickejším, nakoľko sa mladý človek komplexne mení, a tým dochádza k premene všetkých stránok jeho osobnosti. V tomto období vo väčšej miere dochádza ku konfliktom s rodičmi alebo inými autoritami. Mladý človek má pocit, že dospelí mu nemôžu rozumieť a jediní, kto mu rozumie, sú jeho rovesníci.
Rozpoznávanie „Nesocializovaného“ Dieťaťa a Ako Pomôcť
Nesocializované dieťa môže vyzerať rôznorodo. Hlavne v nízkom veku sa stáva, že dieťa je v sociálnych situáciách vystrašené za hranicou bežnej hanblivosti. Nemá rado skúšanie nových vecí, zoznamovanie sa, každá takáto vec v ňom vyvoláva traumu. Zároveň to môžu byť deti, ktoré sú prílišne naviazané. Ale samozrejme, je to v istej miere normálne, najmä pri nástupe napríklad do materskej školy alebo do školy.
Čo môžeme pre deti urobiť, je poskytnúť im bezpečie. Vytvoriť im bezpečné prostredie, poskytnúť im priestor na to, aby si tieto situácie skúšali. Hlavnou zásadou je počúvať. Ak dieťa vraví, že nemá kamarátov, alebo by bolo rado, ak by nejakých malo, treba sa zamyslieť. Je potrebné zistiť, či jeho uzavretosť v ňom spôsobuje negatívne pocity, alebo je so samotou spokojné. Najčastejšou chybou rodičov je porovnávanie. Snažia sa zistiť, či je ich dieťa „v norme“, sledujú iné deti a hodnotia rozdiely. Byť introvertom pritom nie je problém, ktorý treba napravovať. Rodičia by sa mali vyhnúť tomu, aby dieťa tlačili do situácií, na ktoré sa necíti pripravené. Rovnako nebezpečné je neuvedomelé prenášanie vlastných detských skúseností na svoje dieťa. Namiesto porovnávania je užitočnejšie všímať si silné stránky dieťaťa. Čo ho baví? Kedy sa cíti isto? V akých aktivitách sa prirodzene zapája? Cieľom nie je zmeniť introvertné dieťa na extroverta.
Výchova by mala kritizovať zlé správanie, nie vrodenú osobnosť. Keď napríklad dieťa bezdôvodne zbije iné dieťa, je to zlé správanie. Nie je ale správne kritizovať niečo, čo nemá opodstatnenie, napríklad, keď je dieťa ticho. Spravilo niečo zlé? Prečo by nemalo byť ticho? Ticho je jeho prirodzená reakcia. Takto sa musí meniť, aj keď nechápe prečo. Naučí sa, že nie je správne byť sám sebou. Deti vnímajú všetko intenzívnejšie ako dospelí. O to viac negatívne informácie a zážitky. Nálepka, že sa dieťa hanbí, je veľmi nebezpečná. Hanblivosť a introvertnosť sú dve rozdielne veci. Hanblivosť je strach z hodnotenia a súdenia. Introvert potrebuje len svoj čas na navnímanie a spracovanie všetkých vnemov. Rodičia zvyknú podceniť, že dieťa je v skutočnosti vyspelejšie než je ich odhad. Všetko dokáže vnímať intenzívnejšie, než si myslia. Introvert má bohatý vnútorný svet, ktorý je pre neho často zaujímavejší ako ten vonkajší. Introvert vníma všetko a o všetkom premýšľa. Niekedy stačí, že rodič pochopí len toto a prestane so snahou dieťa meniť. Už len to spraví veľa.
tags: #dieta #introvert #v #skolke