Vzťah medzi rodičmi a deťmi predstavuje jeden z najzákladnejších kameňov spoločnosti. Rodičovské práva a povinnosti, ktoré z tohto vzťahu vyplývajú, sú nielen právnou kategóriou, ale aj morálnym imperatívom, ktorý formuje budúcnosť jednotlivca i celku. Ústava Slovenskej republiky a Listina základných práv a slobôd v Slovenskej republike explicitne chránia túto neoddeliteľnú väzbu, pričom zdôrazňujú, že obmedzenie rodičovských práv by malo byť výnimočným a striktne regulovaným zásahom do rodinného života. Tento komplexný pohľad na rodičovské práva a povinnosti pokrýva obdobie od narodenia dieťaťa, cez jeho maloletosti a dospievanie, až po fázu, keď už nie je maloleté a potenciálne sa samostatne neživí, vrátane zodpovednosti voči starnúcim rodičom.
I. Základné Princípy Ochrany Rodičovských Práv a Povinností
Ústava Slovenskej republiky v článku 41 ods. 4 druhej vety a Listina základných práv a slobôd v Slovenskej republike v článku 32 ods. 4 druhej vety obsahujú v podstate totožné ustanovenia, ktoré sú kľúčové pre ochranu práv detí aj rodičov. Ich obsahovou náplňou je ochrana tak detí, ako aj rodičov v súvislosti s obmedzením práv rodičov a v súvislosti s odlúčením maloletých detí od rodičov. Pri analýze týchto ustanovení je potrebné konštatovať, že obmedzenie práv rodičov, ako širší pojem, zahŕňa aj odlúčenie maloletých detí od rodičov, keďže takéto odlúčenie treba považovať za špecifický prípad obmedzenia práv rodičov. Platí totiž zásada, podľa ktorej starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť (čl. 41 ods. 4 prvá veta ústavy, resp. čl. 32 ods. 4 prvá veta listiny).
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že osobitná zmienka o odlúčení maloletých detí od rodičov je nadbytočná a postačovala by všeobecná ochrana v súvislosti s obmedzením práv rodičov. V skutočnosti to tak nie je. Tak článok 41 ods. 4 ústavy, ako aj článok 32 ods. 4 listiny, poskytujú ochranu dvom okruhom subjektov. Ide jednak o ochranu pre rodičov maloletých detí, ale tiež aj o ochranu pre samotné maloleté deti. Kým ochrana v súvislosti s obmedzením práv rodičov je ochranou poskytovanou rodičom, ochrana v súvislosti s odlúčením maloletých detí od rodičov je ochranou poskytovanou pre maloleté deti, ako vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR z 18. októbra 2006 (č. k. PL. Ústavnému súdu Slovenskej republiky bol 24. mája 2005 doručený návrh prezidenta Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovenia čl. I § 49 ods. 1 prvej vety zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov s ústavou a listinou.
II. Obsah a Rozsah Rodičovských Práv a Povinností počas Maloletosti
Právny pojem „rodičovské práva a povinnosti“ v slovenskom právnom poriadku, konkrétne v Zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a príslušnej judikatúre, zahŕňa komplexnú rodičovskú zodpovednosť voči dieťaťu. Inštitút rodičovských práv a povinností nahradil pôvodnú tzv. rodičovskú moc, ktorá sa vzťahovala ako na maloleté, tak na plnoleté deti. Do prednostného postavenia sa vtedy dostala otcovská moc a preferenčné postavenie otca ako hlavy rodiny. Dnes už právna úprava rodičovskú moc, resp. otcovskú moc nepozná a rovnoprávne postavenie oboch rodičov je tak zachované.
Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a chrániť jeho záujmy (§ 28 - 30 Zákona o rodine). Ohrozenie vývinu a výchovy dieťaťa nemusí znamenať len to, že rodič zneužíva svoje rodičovské práva. V rodine, kde muž pácha násilie na žene, čím ohrozuje aj vývin a výchovu detí, je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k deťom, najmä rozhodnúť o zverení dieťaťa do výchovy jedného (nenásilníckeho) rodiča. Základný rámec rodičovských práv a povinností voči ich maloletým deťom obsahuje ustanovenie § 28 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností určujúcich právny vzťah medzi rodičmi a ich maloletými deťmi. Výpočet rodičovských práv a povinností v § 28 ods. 1 Zákona o rodine je len demonštratívny a zahŕňa omnoho viac aspektov než je explicitne uvedené. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením (§ 30 ods. 1 ZR). Výchovou sa rozumie zabezpečovanie starostlivosti o komplexný a všestranný rozvoj dieťaťa v rovine telesnej, duševnej, mravnej, citovej, zdravotnej i rozumovej.
Slovenské rodinné právo pozná pojem „rodičovské práva a povinnosti", ktoré vždy patria obom rodičom spoločne. To znamená, že nikdy nemôže dôjsť k „výhradnej starostlivosti“, okrem prípadov, keď jeden z rodičov zomrie, nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, alebo je pozbavený rodičovských práv a povinností. Od tohto je potrebné odlíšiť zverenie dieťaťa do „osobnej starostlivosti“. Ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, tento rodič môže rozhodovať o všetkých bežných a každodenných záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa bez súhlasu druhého rodiča. Bežnými záležitosťami sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. Naopak, na rozhodnutie o všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností potrebuje súhlas druhého rodiča. Medzi podstatné veci patria najmä správa majetku dieťaťa, vysťahovanie dieťaťa do cudziny, štátne občianstvo, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, alebo príprava na budúce povolanie (§ 35 Zákona o rodine). Rodičia majú taktiež právo rozhodovať o mene a priezvisku dieťaťa (§ 40 Zákona o rodine). Súd môže zveriť dieťa aj do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, ak majú obidvaja rodičia záujem o osobnú starostlivosť o dieťa a ak je to v záujme dieťaťa a budú takto lepšie zaistené jeho potreby.
Rodičia sú zároveň oprávnení a povinní zastupovať svoje maloleté dieťa pri všetkých úkonoch, na ktoré samo nemá spôsobilosť, a to až do momentu, kým nedosiahne plnú spôsobilosť na právne úkony (štandardne dovŕšením 18. roku života). Rodičia majú na starosti aj správu majetku ich maloletého dieťaťa. Majetok, ktorý zaňho spravovali, mu odovzdajú najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti (§ 32 ods. 1 ZR).
Ako vychovať emocionálne inteligentné deti | Lael Stone | TEDxDocklands
Pokiaľ ide o právo jedného z rodičov na informácie o dieťati, aj po rozvode a zverení dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča, obaja rodičia majú stále rodičovské práva a povinnosti. To zahŕňa aj právo na informácie o dôležitých aspektoch života dieťaťa. Napríklad, ak matka zmení bydlisko a školu syna, otec má právo vedieť, ktorú školu maloletý navštevuje a kde je jeho aktuálne bydlisko. Taktiež, ak ide o krátkodobé vycestovanie do cudziny (napríklad na dovolenku alebo výlet), súhlas druhého rodiča zvyčajne nie je potrebný, pokiaľ takáto cesta nezasahuje do času určeného súdom pre styk s dieťaťom. Rodič, ktorý má dieťa v starostlivosti, by mal druhého rodiča informovať o mieste a čase pobytu dieťaťa v zahraničí. Súhlas otca by bol potrebný len na trvalé presťahovanie dieťaťa do cudziny, pretože to je považované za podstatnú záležitosť. V prípade, že otec dieťaťa nie je zapísaný v rodnom liste, nemá práva a povinnosti rodiča dieťaťa, čo ale do budúcna nie je možné vylúčiť, pretože zákon mu dáva možnosť domáhať sa určenia otcovstva. Pokiaľ ale otec dieťaťa nepodá návrh na určenie otcovstva, ostane de facto bez práv a povinností voči dieťaťu, a teda aj bez styku s dieťaťom. Zároveň však nedostane ani výživné.
III. Úprava Výkonu Rodičovských Práv a Povinností pri Rozchode Rodičov
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Táto rodičovská dohoda však musí byť schválená súdom. Ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.Mimosúdne je spor možné riešiť mediáciou podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Tento zákon sa vzťahuje okrem iného aj na spory, ktoré vznikajú z rodinnoprávnych vzťahov. Mediácia je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného alebo iného právneho vzťahu. V zásade môže súd rozhodnúť o čomkoľvek, okrem priznania výhradnej osobnej starostlivosti niektorému z rodičov. Jednému z rodičov môže byť dieťa zverené do výhradnej osobnej starostlivosti, len ak druhý rodič bol pozbavený rodičovských práv a povinností. Zvyčajne súd rozhoduje o tom, ktorému z rodičov zverí dieťa do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Na podanie návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností je príslušný okresný alebo mestský súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa svoje bydlisko. Nevyžaduje sa splnenie žiadnych formalít a nie je potrebné priložiť žiadne doklady, pretože ide o konanie, ktoré môže súd začať aj z vlastného podnetu. Konanie je zrýchlené a menej formálne. Všetky konania týkajúce sa úpravy rodičovských práv a povinností sú oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Systém právnej pomoci v Slovenskej republike je v súčasnosti obmedzený len na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a na bezplatné ustanovenie zástupcu. Účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí. Na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť. Systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečenie jej poskytovania Centrom právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a rozsah jej poskytovania upravuje zákon č. 327/2005 Z.z.
V konaní o rozvod manželstva súd podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.Ak rodičia nemajú súdnym rozhodnutím presne stanovený výkon rodičovských práv a povinností, obaja rodičia majú rovnaké práva aj povinnosti vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu. Ak napríklad deti chcú prespávať u jedného z rodičov, hoci druhý rodič s tým nesúhlasí a vyhráža sa privolaním polície, v takýchto prípadoch je na mieste prihliadať aj na vôľu detí a rešpektovať ich prianie, najmä ak je ich vek taký, že vedia vyjadriť svoju vôľu. Keďže neexistuje žiadne súdne rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, polícia nemá dôvod zasahovať. V prípade, že jeden z rodičov (napríklad otec) vezme dieťa zo škôlky a vráti ho až po týždni bez súhlasu druhého rodiča (matky), pričom ešte nebolo rozhodnuté o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti, matka môže podať návrh na súd na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd. Návrh má obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Kolízny Opatrovník
Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené, a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov písomne oznámi súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania napríklad na pojednávaní vyšli najavo, prednesie ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať. Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní, v prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka. Tento mechanizmus odráža princíp Dohovoru o právach dieťaťa (čl. 7 ods. 1), že „každé dieťa pokiaľ je to možné, má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť“, a zároveň garantuje jeho právo na vyjadrenie názoru vo veciach, ktoré sa ho týkajú (čl. 9 ods. 1).
IV. Obmedzenie a Pozbavenie Rodičovských Práv a Povinností
V prípade, že rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd im v záujme maloletého dieťaťa obmedzí výkon rodičovských práv. Návrh na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv môže podať odbor sociálnych vecí ÚPSVaR, obec alebo ktokoľvek, kto má záujem na riadnej výchove dieťaťa (napr. blízka osoba alebo zariadenie náhradnej výchovy). Obmedzenie rodičovských práv prichádza do úvahy v prípade § 38 ods. 2 Zákona o rodine, zatiaľ čo podmienky pre pozbavenie sú v zmysle § 38 ods. 3 tohto zákona. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností, spočívajúca najmä vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov podľa § 24, § 25, § 36 ods. 1 Zákona o rodine, sa dôsledne odlišuje od zásahov do rodičovských práv a povinností jedného z rodičov podľa § 38 Zákona o rodine, spočívajúcich v ich pozastavení, obmedzení alebo pozbavení.
Rodič, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy, má právo osobne sa stýkať s dieťaťom. Toto právo možno obmedziť alebo odňať, len ak existujú závažné dôvody. Pri rozvode manželstva je súčasťou rozsudku aj úprava styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, s dieťaťom. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo zakáže (§ 25 Zákona o rodine). V prípade, ak sa dcéra otca bojí, nakoľko jej ubližoval a neustále ju ponižuje, potom by do úvahy prichádzalo aj pozbavenie výkonu rodičovských práv voči dcére, avšak nie pozbavenie otcovstva, ak je biologickým otcom. Pokiaľ ide o možnosť osvojenia, na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 101 ods. 1 ZR). Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. mája 2011, sp. zn. 6 Cdo 102/2010).
Ak dieťa odmieta styk s rodičom, ktorému bolo súdne rozhodnutím priznané právo styku, matka má povinnosť na dieťa pôsobiť, aby mal otec styk zachovaný. V opačnom prípade sa vystavuje riziku pokút, resp. núteného výkonu rozhodnutia. V praxi to však nie je také jednoduché a stávajú sa prípady, keď dieťa ísť k rodičovi nechce. Ak by otec podal návrh na výkon rozhodnutia, súd by zisťoval, prečo sa povinný (dieťa) nepodrobuje rozhodnutiu a či na to existuje ospravedlniteľný dôvod. Takéto správanie dieťaťa, keď vyslovene nechce k otcovi ísť, by mohlo predstavovať ospravedlniteľný dôvod a pravdepodobne by bolo neodkladným opatrením nariadené psychologické alebo iné odborné poradenstvo pre dieťa, prípadne pre oboch rodičov.
V. Medzinárodné Aspekty Rodičovských Práv a Povinností
V súčasnom globalizovanom svete je bežné, že rodinné vzťahy presahujú hranice jedného štátu. Preto je nevyhnutné riešiť otázky uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí v medzinárodnom kontexte. Súdne rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach vydané súdom v inom členskom štáte Európskej únie sa v Slovenskej republike uznáva a vykonáva bez osobitného konania, teda bez potreby jeho vyhlásenia za vykonateľné. Toto vyplýva z čl. 21 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (tzv. "Brusel IIa"), resp. z čl. 30 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí vo veciach manželských a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodnom únose detí.
Ak sa dieťa nezdržuje v Slovenskej republike, ale má tu obvyklý pobyt, resp. ak rodičia nežijú v Slovenskej republike, alebo majú odlišnú štátnu príslušnosť, podľa haagskeho Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (ozn.č. 344/2002 Z.z.) sa uplatnia ustanovenia slovenského právneho poriadku.
Okrem toho existujú aj bilaterálne zmluvy s inými štátmi, ktoré upravujú právnu pomoc a úpravu právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných. Medzi ne patria napríklad zmluvy s:
- Bulharskom: Zmluva medzi ČSSR a BĽR o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných (Sofia 25. novembra 1976, vyhl. č. 104/1977 Zb.).
- Chorvátskom a Slovinskom: Zmluva medzi ČSSR a SFRJ o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných (Belehrad 20. 1. 1964, vyhl. č. 106/1964 Zb.).
- Maďarskom: Zmluva medzi ČSSR a MĽR o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (Bratislava 28. marca 1989, ozn. č. 209/1991 Zb.).
- Poľskom: Zmluva medzi ČSSR a PĽR o právnej pomoci a o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných, pracovných a trestných (Varšava, 21. 12. 1987, vyhl. č. 205/1989 Zb.).
- Rumunskom: Zmluva medzi ČSR a RĽR o právnej pomoci vo veciach občianskych, rodinných a trestných (Praha 25. 10. 1958, vyhl. č. 110/1959 Zb.).Tieto medzinárodné nástroje zaisťujú, že právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú chránené a rešpektované aj v cezhraničných situáciách, čím sa minimalizujú právne neistoty a chránia záujmy detí a ich rodín.
VI. Vyživovacia Povinnosť a Prechod K Samostatnosti
Rodičovské práva a povinnosti nekončia dosiahnutím plnoletosti dieťaťa. Dôležitou súčasťou týchto povinností, ktorá presahuje obdobie maloletosti, je vyživovacia povinnosť rodičov voči svojim deťom. Táto povinnosť trvá „kým deti nie sú schopné samé sa živiť“ (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Toto ustanovenie zdôrazňuje, že rodičovská zodpovednosť má finančný rozmer, ktorý sa neobmedzuje len na deti mladšie ako 18 rokov.
Čo znamená „kým deti nie sú schopné samé sa živiť“?Táto fráza sa interpretuje v kontexte schopnosti dieťaťa zabezpečiť si vlastnú obživu z vlastných zdrojov, ako je príjem zo zamestnania alebo podnikania. V praxi to znamená, že vyživovacia povinnosť rodičov zvyčajne trvá počas riadneho denného štúdia dieťaťa na strednej alebo vysokej škole, dokonca aj po dovŕšení 18. roku života. Predpokladá sa, že dieťa, ktoré sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ešte nie je schopné plne sa živiť a potrebuje podporu rodičov.Riadne denné štúdium zahŕňa bakalárske, magisterské aj doktorandské štúdium, ak prebieha v dennej forme a dieťa dosahuje primerané študijné výsledky. Ak dieťa štúdium ukončí, alebo ho preruší, alebo ak sú jeho študijné výsledky neuspokojivé, pričom nemá vážny dôvod na ich zhoršenie (napr. zdravotné problémy), vyživovacia povinnosť rodičov môže zaniknúť. To isté platí, ak dieťa už má dokončené vzdelanie a má objektívnu možnosť zamestnať sa a živiť sa samo, no z vlastnej vôle túto možnosť nevyužíva.
Faktory ovplyvňujúce vyživovaciu povinnosť:
- Potreby dieťaťa: Určujú sa na základe jeho veku, zdravotného stavu, spôsobu života, nákladov na vzdelanie a voľnočasové aktivity. Potreby dospelého dieťaťa, ktoré študuje, môžu byť značné, najmä ak žije mimo domova.
- Schopnosti a majetkové pomery rodičov: Výška výživného sa určuje s ohľadom na príjmy a majetkové pomery oboch rodičov. Ak má rodič viac detí, musí sa výživné rozložiť spravodlivo.
- Schopnosti a majetkové pomery dieťaťa: Ak má dieťa vlastný príjem (napr. z brigády, štipendia, alebo vlastného majetku), zohľadňuje sa to pri určení výšky výživného, prípadne môže viesť k zníženiu rodičovskej vyživovacej povinnosti.
Zánik vyživovacej povinnosti:Vyživovacia povinnosť zaniká, ak dieťa dosiahne schopnosť samostatne sa živiť. Táto schopnosť nie je automaticky viazaná na dosiahnutie plnoletosti, ale skôr na získanie kvalifikácie a uplatnenie sa na trhu práce. Napríklad, ak dieťa ukončí vysokoškolské štúdium a následne si nájde prácu, vyživovacia povinnosť zaniká. Ak si dieťa prácu nenájde ihneď, ale aktívne si ju hľadá, súd môže určiť, že vyživovacia povinnosť ešte na istý čas pretrváva, avšak obmedzene. Dôležitá je snaha a objektívna možnosť dieťaťa.
VII. Práva a Povinnosti Dospelých Detí voči Rodičom
Rovnako ako majú rodičia vyživovaciu povinnosť voči deťom, tak aj deti majú recipročnú vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom, ak sa rodičia ocitnú v núdzi a deti sú schopné im túto výživu poskytnúť. Táto povinnosť je upravená v Zákone o rodine a predstavuje dôležitý pilier medzigeneračnej solidarity. Podľa zákona, ak rodičia sami nie sú schopní sa živiť a nemajú dostatok prostriedkov na uspokojovanie svojich základných životných potrieb, môžu žiadať výživné od svojich detí. Výška výživného sa určuje s ohľadom na odôvodnené potreby rodiča a schopnosti a majetkové pomery detí.
Kedy nastáva vyživovacia povinnosť detí voči rodičom?
- Núdzový stav rodiča: Rodič je v stave hmotnej núdze, t.j., nemá dostatočné prostriedky na pokrytie základných životných potrieb (strava, bývanie, lieky). Tento stav môže nastať v dôsledku nízkeho dôchodku, zdravotného postihnutia, choroby alebo iných okolností.
- Schopnosť detí plniť povinnosť: Deti musia mať objektívne predpoklady a finančné prostriedky na poskytovanie výživného bez toho, aby ohrozili svoju vlastnú výživu alebo výživu svojich vlastných detí.
- Primeranosť: Súd posudzuje výšku výživného individuálne, zohľadňujúc všetky relevantné okolnosti.
Osobitné situácie a "dobré mravy":Zákon o rodine však obsahuje aj dôležitú výnimku, ktorá chráni deti, ktoré boli v detstve rodičmi zanedbávané. Ustanovenie hovorí, že súd nemusí priznať výživné rodičovi, ak by to odporovalo dobrým mravom. To znamená, že ak rodič v minulosti svoje rodičovské práva a povinnosti zanedbával, nevychovával dieťa, neprejavoval o neho záujem, alebo mu dokonca ubližoval, súd môže odmietnuť žiadosť tohto rodiča o výživné od jeho dospelého dieťaťa. Príkladom je situácia, kedy matka len porodila dieťa a od štyroch mesiacov vyrastalo v náhradnej rodine, pričom nedovolila ani adopciu či osvojenie. Ak teraz ako stará osoba v domove dôchodcov žiada, aby jej dospelý syn doplácal za starostlivosť, súd by takýto návrh s najväčšou pravdepodobnosťou zamietol, lebo by to odporovalo dobrým mravom. Návrh na určenie výživného by musela podať matka, prípadne na základe splnomocnenia príslušné zariadenie sociálnych služieb (DSS). Je však na rozhodnutí manžela, či bude svojej matke prispievať na výživu dobrovoľne, ale DSS ho k tomu donútiť nemôže, ak existujú dôvody pre aplikáciu výnimky dobrých mravov.
Ako vychovať emocionálne inteligentné deti | Lael Stone | TEDxDocklands
VIII. Rola Štátu a Inštitúcií pri Ochrane Detí a Podpore Rodiny
Štát zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní ochrany detí a podpore rodín. Vzhľadom na vymedzenie postavenia štátnych orgánov v čl. 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, sú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately povinné konať vždy, ak si to vyžaduje záujem maloletých detí. Ich úlohou nie je len zasahovať v krízových situáciách, ale aj preventívne pôsobiť a poskytovať podporu rodinám.
Byť rodičom je jedným z najnáročnejších, ale zároveň aj najkrajších a najnaplňujúcejších "zamestnaní". Tým, že rodičia privedú na svet dieťa, berú na seba aj veľkú zodpovednosť pri starostlivosti o neho a pri jeho výchove. Výchova a starostlivosť o deti sú v absolútnej kompetencii rodičov. Niekedy však nastanú prirodzene situácie (rôzne fázy vývinu dieťaťa, nástup do školy, puberta) alebo sa objaví nejaká životná kríza (úmrtie v rodine, rozvod rodičov), kedy sa rodičia potrebujú poradiť, obrátiť na odborníkov a vhodná je pre nich aj pomoc či podpora štátnych inštitúcií.
V prípade neodkladného výchovného opatrenia rozhodnutého súdom, keď je dieťa umiestnené v reedukačnom centre, rodičia si môžu želať dieťa zo zariadenia odviesť a odmietať aj jeho liečbu u pedopsychiatra, pričom uplatňujú svoje rodičovské práva, ktoré im neboli odobraté. V takomto prípade zrejme došlo k využitiu ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Ak sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, zverený do starostlivosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Táto situácia má však riešenie a upravuje ju aj ust. § 135 ods. 7 a ods. 8 Civilného mimosporového poriadku. Rodičia môžu podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a tento riadne odôvodniť, teda uviesť prečo neexistujú dôvody na to, aby bolo dieťa v starostlivosti reedukačného centra. Dieťa sa potom môže vrátiť späť k rodičom.
Záväzok štátu voči deťom a rodine je teda mnohostranný a zahŕňa nielen právnu ochranu, ale aj sociálnu a poradenskú podporu. Cieľom je posilniť rodinu ako základnú jednotku spoločnosti a zabezpečiť najlepší záujem každého dieťaťa vo všetkých fázach jeho života.
tags: #dieta #ked #uz #nie #je #malolete