Tvoje vlastné detstvo hlboko ovplyvňuje spôsob, akým vychovávaš svoje deti - tento vplyv siaha ďalej, než si možno myslíš. Vedci iniciovali túto štúdiu, aby lepšie pochopili, ako sa nepriaznivé zážitky z raných rokov matky prenášajú na jej deti. Predchádzajúce výskumy už potvrdili súvislosť medzi nepriaznivými detskými skúsenosťami a negatívnymi dôsledkami v dospelosti, avšak málo prác skúmalo, ako tieto účinky konkrétne ovplyvňujú rodičovstvo a raný vývoj dieťaťa.
Komplexita vývojového prostredia
Výskumníci aktívne monitorovali 501 rodín od chvíle, keď deti dosiahli 2 mesiace, až do veku 5 rokov. Všetky rodiny pochádzali z oblasti Toronta a do štúdie vstúpili medzi rokmi 2006 až 2008. Zároveň informovali o svojej aktuálnej sociálno-ekonomickej situácii, konfliktoch v partnerskom vzťahu a príznakoch depresie. Otcovia doplnili údaje o svojich problémoch so správaním v detstve, zatiaľ čo školení odborníci nezávisle hodnotili rodičovské správanie.
Výsledky štúdie jasne preukázali súvislosť medzi nepriaznivými zážitkami matky z detstva a problémami jej dieťaťa v emocionálnej, behaviorálnej aj kognitívnej oblasti. Tieto súvislosti však fungujú omnoho komplexnejšie než jednoduché priame spojenie. Matky s traumatickou minulosťou častejšie žijú v horších sociálno-ekonomických podmienkach počas dospelosti. Táto situácia priamo znižuje ich materinskú citlivosť - schopnosť vnímať a primerane reagovať na potreby dieťaťa - a zároveň zvyšuje riziko partnerských konfliktov a depresie.
Emocionálne problémy a mechanizmy prenosu
Emocionálne problémy detí, najmä úzkosť a sklony k smútku, priamo súvisia s materskou depresiou. Matky s traumatickým detstvom častejšie trpia depresiou, čo predstavuje kľúčový prediktor emocionálnych ťažkostí ich detí. Problémy so správaním u detí - agresivita, vzdor a porušovanie pravidiel - vznikajú viacerými cestami. Prvú trasu tvorí priamy vplyv otcovej vlastnej histórie problémového správania na správanie dieťaťa. Druhá cesta vedie cez partnerský vzťah: materské traumy zvyšujú počet manželských konfliktov, ktoré priamo súvisia s problémovým správaním detí.
Ako sa detský mozog vyvíja prostredníctvom raných skúseností
Kognitívny vývoj sleduje odlišnú trajektóriu. Materská citlivosť tu zohráva rozhodujúcu úlohu. Matky s traumatickou minulosťou častejšie čelia nižšiemu sociálno-ekonomickému statusu, čo priamo súvisí s menej citlivou rodičovskou starostlivosťou. Zaujímavým paradoxom štúdie zostáva malá priama súvislosť medzi materskou traumou a vyšším kognitívnym skóre detí, ktorú výskumníci považujú za štatistický artefakt. Tieto zistenia podporujú „interakcionistický model“ vývoja, kde rané traumy matky ovplyvňujú jej životnú situáciu v dospelosti a výber partnera, čo následne formuje jej psychické zdravie a rodičovský prístup. Všetky tieto faktory spolu vytvárajú vývojové prostredie dieťaťa.
Validita vedeckého skúmania a jeho limity
Dizajn štúdie významne posilňuje dôveryhodnosť jej zistení. Výskumníci zapojili viacero informačných zdrojov - matky, otcov aj nezávislých pozorovateľov - a využili rôzne metódy vrátane dotazníkov, priameho pozorovania a štandardizovaných testov. Tento prístup poskytuje oveľa komplexnejší obraz než skoršie štúdie založené len na výpovediach matiek.
Štúdia napriek svojej hĺbke obsahuje určité obmedzenia. Výskumníci sa primárne zamerali na matky, pričom od otcov získali len údaje o ich problémoch so správaním v detstve, nie o ich vlastných traumatických zážitkoch. Budúci výskum by mal preskúmať, či traumy otcov vytvárajú podobné alebo odlišné medzigeneračné riziká. Merania tiež nezachytili niektoré dôležité formy ranej traumy ako násilie v komunite či diskrimináciu.
Implikácie pre spoločnosť a verejné politiky
Tieto zistenia prinášajú významné dôsledky pre verejné politiky aj intervenčné programy. Trauma v detstve nepredstavuje len individuálny problém, ale spoločenský fenomén ovplyvňujúci celé generácie. Politiky zamerané na prevenciu detskej traumy alebo zmiernenie jej následkov prinesú dlhodobé spoločenské benefity. Skríningové nástroje pre nepriaznivé zážitky z detstva sa dajú jednoducho implementovať do pediatrických a materských zdravotníckych služieb, čo umožní včasnú identifikáciu a podporu ohrozených rodín. Štúdia tiež podporuje zavedenie širších sociálnych opatrení, ako sú programy finančnej podpory pre rodiny v núdzi. Predbežné výskumy potvrdzujú, že nepodmienená finančná pomoc rodinám zlepšuje kognitívne aj behaviorálne výsledky detí.
Neurobiológia raných zážitkov a zrkadlové neuróny
Bábätko od prvých dní vníma všetko, čo sa okolo neho deje - dotyky, hlasy, ale aj emócie rodičov. Výskumy ukazujú, že práve tieto rané zážitky výrazne formujú jeho schopnosť zvládať stres, vytvárať vzťahy a veriť si v budúcnosti. Predstavte si bábätko ležiace v postieľke. Len nedávno prišlo na svet, jeho mozog je ako čerstvo otvorená kniha, kde sa práve začína písať jedinečný príbeh. Každý podnet, ktorý dieťa zachytí vo svojom okolí, sa do tejto knihy zapisuje - dotyky, zvuky, hlasy, ale aj emócie rodičov a blízkych.
Každá reakcia a gesto dospelých vytvára jemné vlákno, ktoré sa zapletá do psychologického tkaniva dieťaťa. Neuroveda a vývojová psychológia nám ukazujú, že emocionálna atmosféra v rodine nezanecháva v mozgu novorodenca len jemné stopy, ale hlboké základy. Mozog bábätka je v prvých mesiacoch a rokoch mimoriadne prispôsobivý a otvorený všetkým podnetom. Je ako plastický materiál, ktorý sa tvaruje podľa toho, čo dieťa opakovane zažíva. Každý dotyk, úsmev, ale aj napätie či krik sa do neho vtláča ako nezmazateľná stopa. Ak je rodina dlhodobo vystavená stresu, napätiu alebo úzkosti, tieto negatívne vnemy sa do dieťaťa zapisujú. Tento skrytý odtlačok môže ovplyvniť, či sa dieťa bude vo svete cítiť bezpečne, alebo bude neustále v strehu, pripravené na ohrozenie.
Jedným z objavov posledných desaťročí sú tzv. zrkadlové neuróny. Tieto neuróny sa aktivujú nielen vtedy, keď niečo robíme sami, ale aj keď pozorujeme druhých. Pre bábätká je tento jav mimoriadne dôležitý. Ak vidia usmievajúceho sa rodiča a počujú láskavý, pokojný hlas, ich mozog sa učí spájať tieto podnety s pocitmi pokoja a dôvery. Hoci si dieťa neskôr nespomenie, ako ho mama kolísala pri okne a spievala mu, tieto okamihy nezmiznú bez stopy. Ukladajú sa hlboko do emočného základu mozgu a stávajú sa základom jeho presvedčení o sebe a o svete. Dieťa, ktoré vyrastá v prostredí plnom lásky a bezpečia, si nesie pocit, že svet je miestom hodným dôvery a že jeho potreby sú dôležité.
Ako môžete pomôcť svojmu dieťaťu vybudovať pevný emocionálny základ? Predtým, než vezmete dieťa do náručia, zastavte sa a uvedomte si, ako sa cítite. Udržiavajte očný kontakt a používajte láskavý hlas. Keď sa prihovárate bábätku, pozerajte mu do očí a hovorte pokojným a jemným hlasom. Jemné kolísanie, hladkanie alebo nosenie dieťaťa posilňuje spojenie medzi vami. Nemusíte predstierať dokonalú náladu. Bábätko je na vás napojené tak, že vníma nepohodu. Pokoj, láska a trpezlivosť, ktoré mu dnes dávate, pomáhajú rozvíjať jeho sebavedomie, empatiu a schopnosť spolupracovať s druhými. Keď sa pozriete na dieťa v postieľke, uvedomte si, že každým vaším činom tvarujete jeho svet.
Špecifické výzvy: Predčasný pôrod a psychická pohoda matky
Na to, aby sa mama vedela postarať čo najlepšie o svoje bábätko, musí byť v mentálnej pohode. Predčasný pôrod pohode moc nepraje, práve naopak, býva často zdrojom veľkého stresu, strachu, úzkosti, či traumy. Nespracované emócie z pôrodu môžu ovplyvniť spôsob, akým potom pristupuje k svojmu dieťatku. Na budovanie väzby medzi mamou a predčasne narodeným bábätkom tak číhajú rôzne nástrahy. A preto môže byť niekedy súčasťou tej najlepšej starostlivosti o bábätko, postarať sa o mamu.
V ideálnych podmienkach je ľahšie byť mamou. Matka má v sebe zakódované mechanizmy, ktoré ju podnecujú k materinskému správaniu a nadväzovaniu kontaktu s bábätkom. Za normálnych okolností je materinské správanie reakciou na špecifické neurobehaviorálne reakcie dieťaťa. Opakujúci sa kontakt medzi mamou a bábätkom postupne vyladí ich autonómne, neurologické a endokrinné systémy, čo vedie k formovaniu ich jedinečného vzťahu. Matkina prítomnosť a jej špecifické správanie (spôsob reči, dotyky, úsmev, pohľad) podporujú reguláciu biologických systémov bábätka a reguláciu jeho správania.
Popôrodná separácia bábätka od mamy sťažuje obom vzájomné naladenie sa. Ich odlúčenie spúšťa reťazec neurobiologických zmien a mení mentálny stav potrebný pre vytváranie väzby. Matky sa tak svojich bábätiek menej dotýkajú, menej sa s nimi rozprávajú, majú s nimi menší očný kontakt a to aj dlhodobo po prepustení z nemocnice. Vzájomnú interakciu narúša aj psychický stav mamy či oboch rodičov (stres, úzkosť, depresia). Mamy nedonosených bábätiek sú vystavené veľmi stresujúcim udalostiam, ktoré môžu viesť až k posttraumatickým príznakom alebo k posttraumatickej stresovej poruche. Nepriaznivý psychický stav mení správanie matky, je tak menej citlivá voči potrebám dieťaťa. Dochádza tak k uzavretiu bludného kruhu - nezrelé bábätko nevysiela dostatočne čitateľné signály, môže byť menej bdelé, viac plačlivé, mamu to stresuje a jej správanie sa tak môže nepriaznivo meniť, čo zase opäť vplýva na bábätko.
Pocity po predčasnom pôrode bývajú rôzne, no všetky sú adekvátne. Predčasný pôrod a následná hospitalizácia bábätka na špecializovanom oddelení je psychicky náročná, traumatická udalosť. Pocity, ktoré rodičia v súvislosti s ňou prežívajú, sú absolútne primerané. Je to normálna reakcia na neštandardnú situáciu. Naplno vyjadriť svoje emócie, bez ich potláčania, je žiaduce. Je úplne v poriadku poplakať si, smútiť, hnevať sa. Toto sú najčastejšie záťaže, s ktorými sa pasujú rodičia predčasne narodených detí:
- Strach o dieťa: o jeho zdravotný stav, o jeho prežitie či možné postihnutie.
- Rodičovská rola: neprirodzené ukončenie tehotenstva, pocit zlyhania ako matka, negatívne pocity z narodenia dieťaťa namiesto pozitívnych, odlúčenie od dieťaťa, náročné budovanie vzťahu s dieťaťom, pocity nekompetentnosti či žiarlivosti na personál, absencia materinského citu a následný pocit viny.
- Budúcnosť bábätka: strach z vývoja bábätka a neisté prognózy jeho zdravotného stavu, strach zo starostlivosti po prepustení domov, narušenie či zrúcanie plánov do budúcnosti.
- Záťaž prichádzajúca z okolia: matka po predčasnom pôrode väčšinou odchádza z nemocnice bez bábätka, okolie môže reagovať neadekvátne.
- Organizačné problémy: prípravy na príchod bábätka ešte neskončili alebo vôbec nestihli začať, problém s opatrovaním súrodenca/cov bábätka, vytrhnutie matiek z rodinného prostredia pri hospitalizácií s bábätkom, prípadne problémy s dochádzaním do nemocnice.
- Prostredie špecializovaného oddelenia: prístroje a technika (zvuky, horko), lekárske zákroky, pohľad na cudzie deti, priebeh liečby, striedanie personálu - rodič musí komunikovať s veľkým množstvom ľudí, pocit, že sú na ťarchu, či pocity, že im je dávaná vina za predčasné narodenie dieťaťa.
Nástroje na zvládanie záťaže
Tipy pre rodičov na lepšie zvládanie náročnej situácie zahŕňajú vyhľadanie odbornej pomoci, pohyb, dychové cvičenia, získanie odstupu, sociálne kontakty a humor. V ľudskej pokožke sa nachádzajú nervové zakončenia, ktoré vyvolávajú celkový pocit pohody. Dostatočný telesný kontakt mamy s nedonoseným bábätkom má psychické aj fyzické výhody u oboch. Dôležitosť kontaktu koža na kožu zdôrazňuje aj niekoľko výskumných štúdií. Citlivý dotyk vylučuje u mamy aj u bábätka hormón oxytocín, nazývaný aj hormón lásky. Deti pri kontakte telo na telo majú stabilnejší srdcový rytmus, pravidelnejšie dýchajú, lepšie si udržiavajú telesnú teplotu, trpia menej na rôzne infekcie, rýchlejšie priberajú na váhe, rýchlejšie sa im vyvíja mozog, či lepšie spia. Takýto kontakt prispieva k budovaniu vzťahovej väzby medzi mamou a bábätkom. U mamy pomáha rozbehnúť laktáciu a udržať si ju. U oboch znižuje hladinu stresových hormónov a pomáha k lepšej nálade.
Kontakt koža na kožu je veľmi jednoduchá, no veľmi účinná metóda ako sa na seba vzájomne naladiť. Po prepustení do domácej starostlivosti vás už neobmedzuje režim oddelenia, a tak ho môžete realizovať kedykoľvek vám to vyhovuje. Bábätko vyzlečiete len do plienočky, položíte si ho na svoju nahú hruď a prikryjete dečkou. A potom si už len užívate vzájomnú blízkosť.
Stres a fyziologické mýty
Odpoveď pre mamičky v strese je jasná: Stresové hormóny majú veľmi krátky eliminačný polčas. To znamená, že sa nestihnú do materského mlieka dostať. Pokračujte preto v dojčení. Neexistuje žiadna vedecká štúdia, žiaden dôkaz, že žena môže dojčiť len v prípade, že sa cíti šťastná a je v pohode a že v prípade, že je smutná, nahnevaná alebo vystresovaná, prenáša toto nejakým spôsobom do mlieka. Toto sa síce často traduje, ale neexistujú žiadne skutočne dôkazy, že by to tak bolo. Stres patrí do našich životov a vždy v minulosti do našich životov patril. Dojčenie trvá celé roky a počas toho času každá žena zažije isté situácie, kedy sa vystraší, vystresuje, či nahnevá, mnohé ženy zažívajú náročné obdobia a okrem podpory a prípadnej pomoci, ak ju potrebujú, by mali dostávať podporu pre dojčenie, pretože v takýchto situáciách je ešte dôležitejšie.
Dieťa môže vnímať matkinu náladu a jej pocity a na základe toho pociťovať aj ono samo obavy a práve preto sa mnohé deti chcú dojčiť najmä vtedy, keď cítia, že matka nie je „v pohode“, pretože hľadajú istotu, že napriek tomu bude všetko v poriadku. Dojčenie je súčasť starostlivosti o dieťa. Dojčite a pokračujte vo svojom bežnom živote, ktorého súčasťou budú pekné dni a aj dni, kedy budete smutná, nahnevaná alebo vystresovaná. Aj v tie dni je dôležité dojčiť podľa potrieb bábätka, tak často a tak dlho, ako to ono potrebuje.
Prenatálne vnímanie a vplyv maternice
O tom, že stres matky vplýva na ešte nenarodené dieťa, sa vie už dávnejšie. Vedci z Durhamskej univerzity zistili, že plod stresové situácie dáva najavo aj navonok. Nielen zdravotný stav, ale aj vaše emocionálne rozpoloženie má vplyv na dieťa. Bábätko vo vašom brušku vníma nielen zvuky okolo seba, ale vie vycítiť aj váš psychický stav.
Tento jav sa rozhodli preskúmať vedci z Durhamskej univerzity, ktorí podrobili výskumu 15 tehotných žien, ktorých deti sledovali 4D ultrazvukom. Snímky, ktoré pri tejto štúdii vznikli, mnohých prekvapili. Bábätká žien, ktoré cítili úzkosť, obavy alebo stres, sa častejšie dotýkali tváre ako deti matiek, ktoré boli v pohode. Vedci sa domnievajú, že tieto dotyky tváre sú reakcia na psychický stav matky. Zároveň je predpoklad, že práve dotýkanie sa tváre v oblasti obočia je vlastne spôsob upokojovania sa. Čím rozrušenejšia žena bola, tým častejšie sa dieťa dotýkalo oblastí okolo obočia.
Stres, ktorý dieťa pociťuje v tele matky, predpovedá hladinu stresu, ktorá sa u neho naplno prejaví po narodení. Vedci zistili, že takto to funguje u všetkých stavovcov vrátane človeka a zrejme za to môže veľmi starý prirodzený mechanizmus prispôsobovania sa ťažkému prostrediu. Stres matky je dôležitým ukazovateľom toho, v akom prostredí žije - či je bezpečné alebo nie. Keď je budúca matka v strese, predpokladá sa, že prostredie je nebezpečné. A z toho dôvodu príroda vybaví aj dieťa potrebnou stresovou reakciou - teda zvýšenou hladinou stresového hormónu kortizolu. Problém je, že nadmerné pôsobenie stresových hormónov môže spôsobiť chronické zdravotné problémy, najmä srdcovo-cievne ochorenia, depresie a úzkosti.
Adaptácia po narodení a kontaktné rodičovstvo
Žiadna žena sa nerodí s návodom, ako sa stať matkou. Príchod dieťaťa prináša množstvo zmien a výziev. Po pôrode je matka často unavená a vyčerpaná, rovnako ako aj dieťa. Prvé dni, týždne a mesiace sú kľúčové pre adaptáciu dieťaťa na nové prostredie. Matka zohráva zásadnú úlohu v tom, aby sa dieťa cítilo v bezpečí, milované a spokojné. Prvý rok života je pre dieťa najdôležitejší, pretože prechádza prudkým vývojom. Rodičia by mali byť informovaní o tom, ako podporiť zdravý vývoj dieťaťa a čomu sa vyvarovať.
Počas tehotenstva bolo bábätko v brušku matky v určitých podmienkach. Po narodení by sa mali vytvoriť podobné podmienky, ktoré uľahčia dieťaťu adaptáciu na nové prostredie. Zavinovačka alebo perinka poskytuje bábätku teplo, mäkkosť a ohraničený priestor, čím mu dopomáha k stabilite a správnemu nájdeniu osi tela. Novorodenci sú zvyknutí na tmu, preto je vhodné nevystavovať ich ostrému svetlu. Správna manipulácia s dieťaťom, v súlade s jeho psychomotorickým vývojom, je veľmi dôležitá. Chybná manipulácia môže viesť k plačlivosti a nespokojnosti dieťaťa.
Kontaktné rodičovstvo zahŕňa snahu pochopiť a správne porozumieť potrebám dieťaťa, vytvárať si s ním otvorený a úprimný vzťah, pričom sa dieťa stáva stredobodom života rodičov. Rodičia sa snažia citlivo pristupovať k svojmu dieťaťu a napĺňať jeho citové potreby. V dnešnej dobe sú matky často kritizované za akúkoľvek výpomoc (cumlík, kočík, zavinovanie) alebo za to, že si chcú oddýchnuť po niekoľko mesačnom nevyspatí. Spokojná matka = spokojné dieťa. Spánok je mimoriadne dôležitý pre rodičov aj pre deti. Nedostatok kvalitného spánku je rizikom, ktoré pretrváva dlhodobo a môže viesť k depresii a úzkosti. Matky s nedostatkom spánku majú vyššie riziko vzniku depresie, čo môže narušiť vzťah medzi matkou a dieťaťom.
Dieťa neustále nasáva náladu matky. Odborníci tvrdia, že spôsob, akým matka drží dieťa, keď je v strese, pohľad, aký mu venuje a tón hlasu sú spúšťačmi rovnakej nálady u dieťaťa. Negatívne emócie matky sa u dieťaťa znásobujú. Dieťa sa stáva nervóznym, plačlivým a neschopným zaspať. Nervózna a nešťastná matka nemôže očakávať šťastné a spokojné dieťa. Správanie dieťaťa je odrazom nálady matky. Dieťa zrkadlí, čo do neho matka vkladá, či už je to záujem a starostlivosť, alebo nevšímavosť a prehliadanie.
Cesta k psychickej pohode a odolnosti
Je dôležité starať sa v prvom rade o seba a svoju psychickú pohodu. Priznanie problému: Ak sa matka odváži priznať, že dlhšie trpí pocitmi zlej nálady, je na najlepšej ceste k zmene. Pomenovanie spúšťača: Je potrebné špecifikovať, z čoho pramení zlá nálada. Hľadanie riešenia: Dôležitá je vôľa veci zmeniť. Naplňujúci spoločenský život eliminuje výskyt stresu a robí matku odolnejšou voči každodenným problémom. Úprimnosť voči dieťaťu: Je dôležité vysvetliť dieťaťu, adekvátne k jeho veku, prečo sa matka nejako správa, ako dlho to bude trvať a kto je za to zodpovedný.
Keď hovoríme o zvládaní stresu, prvé, čo nás napadne, sú slová ako joga, meditácia, oddych, všeobecne relax alebo šetrná prírodná pomoc. Deti sa učia zvládať svoj vlastný stres od svojich rodičov. Preto je ideálne vedieť rozpoznať varovné príznaky a symptómy. Metódy na zníženie stresu vám pomôžu uvoľniť sa, keď sa ocitnete v stresovej situácii. Pre nacvičenie techniky vedomého dýchania je potrebné zamerať svoju pozornosť na spôsob, akým vzduch vstupuje a vychádza z tela. Pri nádychu a výdychu sa snažte sústrediť na počítanie od 1 do 10. Počítanie vám môže pomôcť uvedomiť si, kedy vás prerušuje myšlienka. Keď sa vám to stane, nechajte myšlienku ujsť a pokračujte v počítaní nádychov a výdychov. Ďalšou technikou boja proti stresu je dosiahnuť úroveň vedomej relaxácie. Znamená to venovať pozornosť vnemom tela. Na precvičenie tejto techniky sa musíte v prvom rade sústrediť na svoje dýchanie. Zhlboka sa nadýchnite a vydýchnite, až kým nepocítite uvoľnenie mysle. Začnete tiež cítiť rôzne časti svojho tela. Cieľom tejto techniky je uvedomiť si vnemy. Nie ich posudzovať, ale identifikovať a rozpoznať, ako vaše telo reaguje na stres a obavy.
Homeopatická prírodná liečba je vyhľadávaná mamičkami, práve kvôli jej výhodám: je netoxická, nemá nežiaduce účinky a je vhodná aj pre tehotné a dojčiace ženy. Môže pomôcť aj mamičkám, ktoré pociťujú kŕče, uzol v hrdle, bolesti v črevách, chcú plakať, prípadne pociťujú ťažobu na hrudi. Pamätajte, že stres v malých dávkach má svoje výhody. Toxickým sa stáva vtedy, keď je nezvládnuteľný. Počas tehotenstva sa odporúča zamerať sa na zdravú a plnohodnotnú stravu. Tá okrem duševnej pohody poskytne budúcej matke všetky dôležité vitamíny a minerály, ktoré potrebuje pre správny vývoj dieťaťa. Počas stresových momentov telo spotrebúva horčík a jeho doplnenie má veľmi priaznivý vplyv na váš duševný stav. Počas tehotenstva sa navyše jeho potreba zvyšuje. Ďalším vhodným doplnkom stravy je glutatión, ktorý má tiež veľmi pozitívny vplyv na psychiku počas stresu.
Úzkosť rodiča - najčastejšie matky - sa netýka len jej samotnej. Podľa psychologičky neexistuje jeden univerzálny scenár, ako sa úzkosť matky na dieťati prejaví. Niektoré deti reagujú zvýšenou podráždenosťou, hnevom či agresiou. Iné si úzkosť rodiča postupne „preberú“ ako vlastnú a začnú svet vnímať ako nebezpečné miesto. Častým signálom je aj silná potreba byť neustále pri matke, problém s odlúčením či strach z nových situácií. Mnohí rodičia si myslia, že úzkosť matky ovplyvňuje najmä malé deti. Dospievajúci si medzi sebou svoje skúsenosti zdieľajú a čoraz viac si uvedomujú rozdiely v rodinnom fungovaní. Psychologička zdôrazňuje, že cieľom nie je byť „dokonalým“ rodičom bez obáv.
tags: #dieta #ktoreho #matka #bola