Keď sa u dieťaťa objaví vysoká horúčka bez ďalších príznakov, je prirodzené, že rodičia ihneď znejistia. Vysoká horúčka u detí bez ďalších príznakov je situácia, ktorá si zaslúži pozornosť, ale nie vždy je dôvod na paniku. Horúčka je častým sprievodným javom mnohých infekcií, ale čo keď iné známky choroby chýbajú? Nie je kašeľ, nádcha ani vyrážka. Prvou otázkou, ktorú si väčšina rodičov položí, je: odkiaľ sa horúčka vzala? Je to nepríjemný zážitok pre každého rodiča, ak je svedkom takýchto situácií. Telesná teplota je jedným z najčastejších signálov, ktorým nám telo dáva najavo, že niečo nie je v poriadku. Niekedy sú tieto signály jednoduchšie, inokedy komplikovanejšie. Mechanizmus tela je taký, že sa takto chráni pred rôznymi ochoreniami. Ak s nami niečo nie je v poriadku, telo nám to dá jasne najavo. Vysiela rôzne signály. Horúčka je príznak, na ktorý je potrebné nazerať v kontexte celkového stavu dieťaťa a jeho okolností.
Čo je horúčka a prečo vzniká?
Normálna teplota ľudského organizmu sa pohybuje v rozmedzí 36 - 37°C. Táto teplota sa nameria v podpazušnej jamke, pokiaľ je človek „zdravý“. V priebehu dňa sa telesná teplota môže meniť v závislosti od tzv. diurnálneho (denného) cyklu, čo v praxi znamená, že najnižšia teplota je ráno okolo 5:00 - 6:00 a najvyššia medzi 16:00 - 18:00. Je potrebné si uvedomiť, že na výške teploty povrchu tela, ktorá je relatívne menlivá, sa podieľa mnoho faktorov, medzi ktoré zaraďujeme teplotu telesného jadra, ktorá je relatívne konštantná. Normálna teplota u dojčiat a detí je okolo 36,4 °C, ale môže sa mierne líšiť od dieťaťa k dieťaťu.
Zvýšenou teplotou označujeme stav organizmu, pri ktorom je jeho teplota vyššia než obvykle. Zvýšená telesná teplota je stav, keď sa telesná teplota pohybuje v rozmedzí 37 - 38 °C. Horúčka je naopak definovaná ako telesná teplota vyššia ako 38 °C, pričom vysoká horúčka sa môže pohybovať až okolo 40 °C. Za horúčku sa pokladá teplota nad 38,5 °C. V prípade, ak axilárna teplota (meraná pod pazuchou) u detí stúpa nad 38,5°C alebo rektálna nad 39°C, podávajú sa lieky znižujúce telesnú teplotu. Horúčka nad 40°C je najnebezpečnejšia, lebo vtedy už výrazne negatívne vplýva na detský organizmus a môže vyvolávať komplikácie ako je metabolický rozvrat či febrilné kŕče. Hyperpyrexia je horúčka u detí, kedy telesná teplota presahuje hodnotu 41 °C. Hoci je horúčka nepríjemná, nevyžaduje liečbu u inak zdravého dieťaťa, ak je v rozsahu zvýšenej teploty.
Horúčka je prirodzená obranná reakcia organizmu. Ide o zvýšenie telesnej teploty nad 38,5 °C ako reakcia na zmeny v organizme. Veda síce vysvetľuje, ako horúčka pomáha organizmu bojovať s baktériami a vírusmi, no keď rodiča uprostred noci zobudí dieťa celé rozpálené, spotené a utrápené, na racionálnosť sa rýchlo zabúda. Zvýšenú teplotu teda môžeme chápať ako liečebný proces, pri ktorom sa zvyšuje rýchlosť a sila imunitnej odpovede a spomaľuje množenie patogénov. Krátkodobé zvýšenie telesnej teploty má viaceré ochranné funkcie v organizme, a tak prispieva k spomaleniu množenia a rastu väčšiny mikroorganizmov, stimuluje aktivitu bielych krviniek či zvyšuje tvorbu protilátok. Horúčka má veľmi dôležitú úlohu, pretože aktivuje imunitný systém a zároveň je ukazovateľom klinického priebehu choroby. Ak je však horúčka príliš vysoká, neplní už fyziologickú funkciu a stáva sa nebezpečnou reakciou, ktorá naopak potláča imunitu a môže viesť k poškodeniu centrálneho nervového systému. Horúčka je dôležitou reakciou nášho tela pri vzniku infekcie. Objavuje sa aj v iných situáciách, ale pri infekcii má za úlohu pomôcť nášmu imunitnému systému bojovať so škodlivými mikroorganizmami a čo najskôr sa ich zbaviť.
Telesná teplota je regulovaná centrálnym termostatom, ktorý sa nachádza v mozgu, konkrétnejšie v oblasti hypotalamu. Do tohto centra sa dostávajú informácie o telesnej teplote prostredníctvom termických receptorov na povrchu (v koži) a vnútri (v hrudnej, brušnej dutine…) tela. Centrálny termostat po vyhodnotení týchto informácií zvyšuje alebo znižuje teplotu telesného jadra, ktorá sa nakoniec prejaví aj zmenou teploty na povrchu tela. Pri infekcii alebo zápale dochádza k tvorbe rôznych chemických látok, ktoré nazývame cytokíny a spôsobujú prestavenie centrálneho termostatu na vyššiu teplotu. Pri vzniku samotnej horúčky sa na jej vzniku uplatňuje nastavenie centrálneho termostatu v hypotalame na vyššiu teplotu.
Príznaky, ktoré sa zdajú záhadné: Keď horúčka prichádza sama
Ahojte maminky, dcérka dnes teploty 38.5. Žiadna zmena správania, smeje sa, hrá sa, papá všetko, zistila som to len vďaka tomu, že som si ju vzala na ruky a bola horúca. Takto sa začína nejedna skúsenosť rodičov. Mňa len zmiatlo to, že uteká pred vami so záchvatom smiechu, všetko papá a popri tom má takú teplotu. Deti väčšinou pri zvýšenej teplote do 38,5-39 sú čulé a hrajú sa ďalej. Rodičov môže vystrašiť aj horúčka bez príznakov alebo vysoká teplota u detí bez iných príznakov. Ak sa ale objaví bez ďalších príznakov, zistiť jej pôvod môže byť náročné. Detský organizmus niekedy reaguje horúčkou na infekciu skôr, než sa prejavia iné symptómy. Niekedy sa príznaky rozvinú až za deň či dva. V niektorých prípadoch sa však presná príčina ani nepodarí zistiť.
Medzi najčastejšie príčiny horúčky patria rôzne ochorenia (infekčné, autoimunitné, onkologické), reakcia po očkovaní, prehriatie či rast zúbkov. Pri vysokej horúčke u detí bez ďalších príznakov je prirodzené pýtať sa, odkiaľ sa horúčka vzala. Horúčka, ktorá sa na prvý pohľad zdá byť naprosto záhadná, má v skutočnosti často celkom rozumné vysvetlenie - aj keď to tak na začiatku vôbec nepôsobí. U detí je najčastejšou príčinou horúčky infekcia alebo zápal. Niekedy to môže byť choroba, prehriatie, alebo zápal močových ciest. Všetko to môže byť bez iných príznakov, len teplota.
Jedným z najbežnejších dôvodov je začínajúca vírusová infekcia, napríklad klasická chrípka alebo rôzne enterovírusy. Môže to byť aj obyčajná viróza, ako sa to stalo u mojej dcéry, keď som striedala paralen a nurofen, a po 3 dňoch to prešlo. Doktor vravel, že to bola viróza. U inej dcéry takto prebehol aj Covid. Niektorí rodičia zažili, že ich dieťa malo 3 dni horúčku a potom nič. U iného dieťaťa to bola 6-ta choroba. Herpetická angína (vírus) sa prejavila horúčkou 5 dní, potom v hrdle hnisavé lézie. Možno vám už pediater povedal, že so staršími deťmi máte prísť, až keď budú mať zvýšenú teplotu aspoň tri dni, no v prípade detí mladších ako dva roky už po dvoch dňoch. Býva to najmä pri vírusových ochoreniach, keď telo bojuje s vírusom.
HORÚČKA u detí - bežné príčiny | Čo je HORÚČKA? | Príznaky horúčky - Dr. Netravati P. Shirur | Lekársky kruh
Ďalším častým vinníkom býva infekcia močových ciest, ktorá hlavne u malých detí prebieha často „v utajení“ - okrem vysokej teploty sa na dieťati nemusí prejaviť žiadne iné problémy. Sú prípady, keď rodičia radšej dajú skontrolovať moč, aby niečo nepodcenili, najmä ak už dieťa malo zápal obličky. Aj keď pri zápale obličky mali niektoré deti horúčky okolo 39 °C, ktoré sa veľmi ťažko zrážali. Vždy je však istota istota. Po troch dňoch, ako horúčka prišla aj odišla, niekedy sa volá doktor, aby sa aspoň moč zanesie pre istotu, a ten mal byť čistý. Preto, ak dieťatko s horúčkou, ktoré nemá soplík či kašeľ, je dôležité vyšetriť aj moč, či nejde o močovú infekciu.
Niekedy za horúčkou stojí aj niečo vážnejšie, ako sú bakteriálne infekcie - napríklad zápal pľúc, meningitída alebo skrytý zápal niekde v tele - a tam už je naozaj kľúčové konať rýchlo a včas sa poradiť s lekárom. Bol aj prípad 10-ročného chlapca, ktorý vyše troch rokov mával teploty bez príznakov, nazývané chronická únava. Neskôr to však už došlo do extrémov. Netrvalo to 2 dni, ale 6 a z hodiny na hodinu mal 40,2 °C, ďalší deň 40,6 °C. Nakoniec sa zistila diagnóza: cytomegalovírus a EBV - vírus to je. Netreba antibiotiká, treba len dávať pozor na vyčerpanie a na zníženú imunitu.
Špecifiká horúčky u najmenších detí
U detí je horúčka častejšia a intenzívnejšia ako u dospelých, pretože ich imunitný systém sa stále vyvíja a učí sa bojovať s patogénmi. Bábätká v prvom roku života sú špecifickou kategóriou detí. Vo všeobecnosti majú vyššiu teplotu telesného jadra ako dospelí. Ich termoregulačné mechanizmy sú však obmedzené. Najviac zraniteľní sú práve novorodenci (v prvom mesiaci života), ktorí môžu teplo ľahko strácať a ľahko sa podchladiť. Aký je rozdiel medzi zvýšenou teplotou a horúčkou u bábätiek? Ako spoznať, že niečo nie je v poriadku?
Zvýšená teplota nemusí byť hneď príznak ochorenia. Hlavne novorodenci a batoľatá zvyknú zvýšenou teplotou reagovať na prílišné obliekanie alebo horúčavu, keď sú vonku. Dôvodom je to, že ešte nedokážu regulovať teplotu tak ako väčšie deti alebo dospelí. V týchto prípadoch môžeme namerať u dieťaťa vyššiu teplotu, čo rodičov zvyčajne vystraší. Ale pri vonkajších faktoroch, ako je spomínaná vyššia teplota okolitého prostredia dieťaťa - či už je to teplota vody, v ktorej sa kúpe alebo v miestnosti, kde sa nachádza, eventuálne pri nadmernom obliekaní, môže dôjsť ku tzv. hypertermii, teda k prehriatiu organizmu. Problém je teda v tom, že sa teplo v organizme nadmerne kumuluje, jeho odvod je znížený, a tak je narušená teplotná rovnováha.
Niekedy sa ochorenie u dieťaťa začne prejavovať iným markantnejším príznakom než horúčkou - vyskytnú sa bolesti rôznych častí tela, kašeľ, vracanie, hnačka, vyrážky, opuchy alebo mnohé iné. Vtedy je rodič takého dieťaťa v pohotovosti a cielene mu odmeria telesnú teplotu. Sú však prípady, najmä u najmenších detí, kedy hneď pri nástupe ochorenia ešte nie je nápadne vidieť, že dieťa má horúčku. Treba si všímať zmeny v jeho správaní - či nie je zrazu výraznejšie nepokojné, predráždené alebo skôr spavé až letargické. Má chuť prijímať stravu? U niektorých detí je viditeľná triaška tela a koncové časti končatín môžu byť paradoxne aj studené. Neskôr sa zvykne objaviť začervenanie na tvári, na dotyk môže byť trup alebo čelo dieťaťa horúce. So stúpajúcou telesnou teplotou sa zrýchľuje srdcový tep a dýchanie. Tiež je potrebné všímať si psychický stav dieťaťa, zmätenosť, apatiu, zmeny správania. Studené končatiny sú sprievodným znakom choroby, dieťaťu môže vtedy stúpať teplota. Pri zvýšenej teplote dieťa asi nebude mať chuť do jedla. Ponúknite mu však ľahké jedlo, ideálne silný vývar alebo zeleninovú polievku, ktorá ho zasýti a dodá telu potrebné minerály. Deti s horúčkou môžu byť mrzutejšie a plačlivejšie, keď im teplota stúpa. Dieťa nemusí byť také aktívne alebo výrečné ako obvykle. Môže mať červené líca a horúce čelo i celé telo. Môže byť menej hladné a smädné. Vašmu dieťaťu môže byť teplo alebo až horúco.
Ako správne merať telesnú teplotu u detí
Rodičia sa u detí často boja merania teploty. Existuje niekoľko metód merania telesnej teploty u detí, pričom každá má svoje špecifiká a odporúčania:
Rektálne meranie (v konečníku): Ide o meranie teploty v konečníku dieťaťa. Táto metóda je určená hlavne pre dojčatá a batoľatá, lebo tá najviac koreluje s teplotou telesného jadra. Špičku teplomera potrite detským olejčekom alebo vazelínou, bábätko položte na chrbát, jednou rukou mu zdvihnite nožičky a druhou opatrne vsuňte špičku teplomera do konečníka asi 1,5 až 2 cm hlboko. Netlačte nasilu, ale počkajte, kým sa dieťa uvoľní. Pozor, pri meraní v konečníku odrátajte vždy pol stupňa (0,5 °C) z nameranej hodnoty, pretože teplota v konečníku je vyššia. To znamená, ak ste dieťaťu namerali 38,4 °C v konečníku, jeho telesná teplota po odčítaní bude 37,9 °C. Riaďte sa až touto odčítanou hodnotou, nie tou, ktorá pípne na teplomeri. V tomto prípade hovoríme o horúčke pri nameraní hodnoty vyššej ako 38,5°C po odčítaní.
Axilárne meranie (v podpazuší): Ide o meranie teploty v podpazuší. Odporúčané je skôr pre staršie deti v predškolskom a školskom veku, ktoré dokážu spolupracovať a teplomer v podpazuší po dobu merania udržať. Teplotu v podpazuší meriame ortuťovým teplomerom asi 8-10 minút u väčších detí, u digitálneho teplomeru do zaznenia zvukového znamenia. Tak ako v podpazuší, aj tu nameraná teplota je konečná a netreba už od nej odpočítavať žiadnu hodnotu.
Orálne meranie (pod jazykom): Starším deťom môžete merať teplotu pod jazykom. Stačí, aby držali teplomer pevne v ústach, až kým sa na ňom neukáže výsledok. Väčšie deti potom nemajú problém ani s meraním teploty v podpazuší.
Aurikulárne meranie (v uchu): Tak ako v podpazuší, aj tu nameraná teplota je konečná a netreba už od nej odpočítavať žiadnu hodnotu.
Bezkontaktné teplomery: V súčasnosti sú veľmi populárne digitálne bezkontaktné teplomery, ktoré nám však poskytujú iba orientačnú informáciu o telesnej teplote. Slúžia skôr na orientačné meranie, resp. sledovanie vývoja teploty v čase.
Presnejšie meranie nám zabezpečí digitálny kontaktný teplomer. Ortuťové teplomery sa v súčasnosti neodporúča používať pre riziká spojené s toxickými účinkami ortuti pri jej kontakte s ľudským organizmom. Teplotu pravidelne merajte a sledujte jej vývoj. Meranie uskutočňujte rovnakým teplomerom na rovnakom mieste.
Kedy a ako znižovať horúčku?
Pokiaľ dieťa neprejavuje výrazné známky nepohody a má zvýšenú telesnú teplotu (37 - 38 °C), nie je potrebné zasahovať liekmi na jej zníženie - pre telo má svoj špeciálny význam a nie je potrebné do toho zasahovať. Horúčku do 38 °C nie je potrebné znižovať. Ak nameriame hodnotu telesnej teploty, ktorá spadá do kategórie tzv. zvýšenej teploty, treba stav dieťaťa naďalej sledovať a meranie telesnej teploty s krátkym odstupom času zopakovať. V prípade prekročenia hranice pre horúčku (nad 38,5 °C) zahájime opatrenia na jej zníženie. Na to používame kombináciu fyzikálnych metód a liekovej terapie.
Medikamentózna liečba
Ak teplota vystúpi nad 38,5 °C, dieťa má horúčku. Nasaďte mu antipyretiká, teda lieky na znižovanie horúčky. Antipyretiká sú lieky na zníženie teploty, majú aj analgetický (protibolestivý) účinok. Pre detský vek sú určené predovšetkým prípravky s obsahom paracetamolu. Antipyretiká musíte podávať rozumne tak, aby ste napríklad v panike nepodali naraz celodennú dávku lieku alebo, aby ste celodennú dávku neprekročili. Pri medikamentoch je dôležité dodržiavať správne dávkovanie, lebo pri neadekvátne nízkej dávke liečiva sa požadovaný účinok nemusí dostaviť. V procese znižovania horúčky svoju rolu hrá aj čas, za ktorý nastúpi efekt liekov.
V zásade, na znižovanie horúčky používame lieky s obsahom paracetamolu, ktoré podávame v dávke 10 - 15 mg/kg každých 4 - 6 hodín (max. 5x denne) a medikamenty s obsahom ibuprofénu s dávkovaním 5 - 10 mg/kg každých 6 - 8 hodín (max. 4x denne). V prvých troch mesiacoch života dieťaťa môžete siahnuť len po paracetamolových prípravkoch, neskôr si už môžete vybrať, ktorú účinnú látku zvolíte. Prednosť sa dáva paracetamolu, najmä u najmenších detí. Paracetamol zaraďujeme medzi analgetiká-antipyretiká, pôsobí proti bolesti malej až strednej intenzity a znižuje horúčku, chýba mu však protizápalový účinok. Medzi jeho výhody patrí, že nezaťažuje žalúdočnú sliznicu (na rozdiel od väčšiny analgetík) a neovplyvňuje krvnú zrážanlivosť.
Ibuprofén zaraďujeme medzi tzv. nesteroidné antiflogistiká. Okrem znižovania horúčky a tlmenia bolesti má aj protizápalový účinok. V porovnaní s paracetamolom má ibuprofén dlhší antipyretický účinok (znižovanie teploty) a dokáže si niekedy poradiť aj s vyššími teplotami. Patrí medzi bezpečné a dobre tolerované liečivá.
Pri vysokých teplotách môžeme oba preparáty striedať. Napríklad podáme paracetamolový prípravok, následne za 2-3 hodiny ibuprofénový, za ďalšie dve hodiny paracetamolový atď. Ak sa nedarí znížiť zvýšenú teplotu, odporúča sa striedanie paracetamolu (Paralen, Panadol) s ibuprofénom (Ibalgin, Nurofen) v 4 hodinových intervaloch. Pri liečbe horúčky musíte dávať pozor na kombináciu antipyretík. Ako prvý obvykle podávame paracetamolový prípravok pre daný vek. Podávame ho každých 8 alebo 6 hodín, teda 3-4krát denne. Pokiaľ teplota neklesne, napr. z 39 °C za 2-3 hodiny, podáme ibuprofénový prípravok pre daný vek.
Antipyretiká majú rôzne formy: tablety, čapíky alebo sirup. Obľúbenou formou podávania liekov u detí sú čapíky, pretože nezaťažujú tráviaci trakt a sú vhodné aj tam, kde sa objaví vracanie. Sú vhodné najmä pre bábätká a pri vracaní. Sirupy sú vhodné pre staršie deti alebo deti, ktorých zároveň trápia hnačky. Ak má dieťatko hnačku, podáme mu tabletku. Sirup ani čapík by mu neurobil dobre, ani by sa dobre nevstrebali. Ak však pri horúčke zvracia, podáme mu čapík. Pre staršie deti, schopné prehltnúť tabletku alebo cmúľať, sú k dispozícii perorálne tablety aj detské pastilky. Jedna kapsula môže obsahovať napríklad 100mg ibuprofénu, žuvacie kapsulky môžu mať pomarančovú príchuť a nie sú určené pre deti do 7 rokov. Vo svojej domácej, ale aj cestovnej lekárničke majte pre istotu vždy obe formy liekov - čapíky aj sirupy, v prípade, že čapík dieťa vykaká/sirup vyvracia. Zároveň odporúčame mať vždy po ruke prípravky s obomi účinnými látkami - paracetamol aj ibuprofén.
Fyzikálne metódy znižovania horúčky
Okrem liekov netreba zabúdať aj na pitný režim a rehydratáciu, keďže pri horúčkovitých stavoch, obzvlášť keď sú sprevádzané vracaním či hnačkou, môže u detí ľahko nastať dehydratácia. Dostatočný príjem tekutín sa odráža v tvorbe moču. Pri nedostatočnom príjme tekutín sa môže dieťatko odvodniť - dehydrovať. Zistíme to okrem iného tak, že neciká vôbec alebo málo. Preto je nutné dieťa prebaľovať každé 2-3 hodiny a vedieť, koľko hodín nemočilo. Pri horúčkach môžete miestnosť vychladiť až na 20 °C. Dieťa oblečte do ľahkého, priedušného, ideálne bavlneného oblečenia. Dieťa prikryjeme len tenkou prikrývkou a oblečieme mu ľahký vzdušný odev. Miestnosť nesmie byť prehriata. Musí byť dobre vyvetraná.
Po asi pol hodine po podaní lieku skúsime dieťa osprchovať alebo dať mu zábal. Studený zábal spravíte tak, že uterák (alebo plachtu) namočíte do vlažnej vody a dobre ho vyžmýkate - obaľte ním holé telo dieťaťa od podpazušia po dolný okraj hrudníka a následne dieťa zabaľte do suchej plachty. Zábal po desiatich minútach vymeňte a zopakujte trikrát. Samotný zábal sa má aplikovať zásadne na celé a holé telo. Je potrebné použiť napríklad prestieradlo, namočiť ho vo vlažnej-chladnej vode, vyžmýkať tak, aby z neho nepadali kvapky (asi na úroveň nakropenej bielizne na žehlenie - trošku mokrejšie). Zábal je potrebné prikryť druhou suchou plachtou - nezakrývať perinou, ani prikrývkou! V takom prípade by sa zo zábalu proti teplote stal horúci zábal - presne opak toho, čo chceme. Zábal podľa potreby meníme nie keď sa "zahreje", ale keď vyschne takmer nasucho a už sa neodparuje (čo uberá teplotu). So zábalmi alebo sprchou skončíme po poklese teploty na 38,5 °C.
Sprchovanie je vhodné pre staršie deti. Používame na to vlažnú vodu, lebo tá studená by mu stav mohla zhoršiť. Vlažnú sprchu začínajte teplejšou vodou a postupne ju schladzujte. Pomáha aj otieranie vlhkou vlažnou špongiou. Sprcha chladno-vlažnou vodou robí to isté, avšak podstatne "razantnejšie", čo sa deťom nemusí páčiť. Navyše, ak dieťa potom uložíme pod prikrývku, efekt bude krátkodobý. Menšie deti môžeme obmývať vlhkou špongiou vo vaničke s vodou o teplote 29 - 32°C približne 10 - 30 minút a pri izbovej teplote 24°C. Sprchu majú niektoré deti radšej, pretože to berú ako kúpanie. Použijeme vlažnú, nie studenú vodu. Nenecháme dieťa sedieť vo vlažnej vode, aby sme mu nespôsobili infekciu močových ciest.
Dôležitý je pokojový režim dieťaťa, pri horúčkach sa vyhnite kolektívom a pobyt vonku obmedzte na nevyhnutné minimum. Zaveďte si tzv. denník horúčky. Ide o tabuľku, kde si budete zapisovať deň - čas - nameranú teplotu - podaný liek a jeho dávku. Prejdete tým predávkovaniu či poddávkovaniu dieťaťa a zároveň budete mať reálny obraz o vývoji teploty. Čo viac, ak teplota po troch dňoch stále neklesá a vy vyhľadáte lekára, tieto záznamy určite ocení. Pravidelné merania vám pomôžu sledovať vývoj teploty.
Febrilné kŕče: Čo ich spôsobuje a ako reagovať?
Pri vysokej teplote môžu u detí vzniknúť febrilné kŕče. Vyskytujú sa u 3-4% inak zdravých detí. Postihujú najčastejšie deti od 6 mesiacov do 5 rokov, s maximom vo veku 14 až 18 mesiacov. Febrilné kŕče mávajú deti od pol roka do piatich rokov, najčastejšie však 1- až 3-ročné. Nie je presne jasné, prečo vznikajú, vyskytujú sa však iba pri horúčke a väčšinou v podvečer prvého dňa horúčky. Spôsobuje ich vysoká horúčka u detí, ktorá prudko stúpne. Príčinou je teda náhla horúčka u detí, ale naopak, aj jej náhly pokles. Ide o reakciu mozgu na horúčku dieťaťa.
Febrilné kŕče môžu postihnúť iba jednu oblasť, ale aj celé telo. Prejavujú sa ako generalizované (symetrické zášklby všetkých končatín) alebo lokálne (zášklby len jednej časti tela) a sprevádza ich porucha vedomia. Pri kŕčoch sa dieťa môže pomočiť, trasie sa, môže zvracať a dokonca upadnúť do bezvedomia. Výskyt kŕčov pri teplote či horúčke, hlavne prvýkrát, zvyčajne rodičov veľmi vystraší. Aj keď tieto kŕče z teploty vyzerajú veľmi znepokojujúco, zväčša nejde o nebezpečný stav. Neurologický nález u detí je pri febrilných kŕčoch normálny. Vyskytujú sa najmä v rodinách, kde sa už vyskytli v minulosti a u detí sa môžu vyskytnúť opakovane.
V prvom rade zachovajte chladnú hlavu. Okamžitá pomoc dieťaťu spočíva v uvoľnení dýchacích ciest, uloženie dieťatka na mäkkú podložku na bok, aby nevdýchlo hlien. Sledujte ho, či nemodrá, ak začne mať problémy s dýchaním, dajte mu umelé dýchanie. Do príchodu privolanej lekárskej služby prvej pomoci, podáme do konečníka antipyretický čapík a dieťaťu dáme zábal. Ak je pri vedomí, odporúčame radšej sprchu, najmä pri vysokých teplotách 39-40 °C. Môžete s ním vyjsť na čerstvý vzduch (balkón) či otvoriť okno. Veľmi nesprávne je, ak rodičia v snahe čo najrýchlejšie sa dostať k lekárovi bezprostredne po odznení febrilných kŕčov dieťatko naložia v lete do rozpáleného auta alebo ho dobre v zime na cestu naobliekajú. Môžu totiž opäť vyvolať febrilné kŕče prehriatím už tak rozpáleného organizmu. Po záchvate býva dieťatko podráždené alebo unavené, slabé, neskôr zvyčajne zaspí.
U tých detí, ktoré už mali febrilné kŕče, sú rodičia informovaní o správnom postupe. Musí byť vždy pri vzostupe teploty ostražitejší. Podľa rady neurológa alebo detského lekára podajú preventívne lieky proti kŕčom v tabletke alebo rektálne tubou do konečníka už pri nižších teplotách 37,5-38 °C.
Kedy je potrebné vyhľadať lekársku pomoc alebo volať záchranku?
V každom prípade zvýšenú teplotu nikdy nepodceňujte. Napriek tomu, že väčšina horúčok u detí má benígny priebeh, existujú situácie, keď je potrebné neodkladne vyhľadať lekársku pomoc. Je zriedkavé, že horúčka je príznakom nejakého závažného ochorenia (ako je meningitída, infekcia močových ciest alebo sepsa). O svoje dieťa sa zvyčajne môžete starať doma. Dôležité je sledovať nielen teplotu, ale aj celkový stav dieťaťa. Ak sa hrá, pije a reaguje obvykle, aj napriek horúčke nemusí byť situácia dramatická.
Horúčka je príznak, na ktorý je potrebné nazerať v kontexte celkového stavu dieťaťa a jeho okolností. Ak má dieťa len zvýšenú teplotu po očkovaní, pravdepodobne ide o nezávažnú vedľajšiu reakciu a lekár by mal rodiča o tom vopred informovať. Ak sa vyskytne horúčka do 40°C, ktorá dobre reaguje na jej znižovanie a dieťa sa medzi intervalmi horúčky javí ako pomerne čulé a spokojné, možno ho najprv sledovať a eventuálne, až pri ďalšom pretrvávaní ťažkostí, vyhľadať lekára.
Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s ďalšími odbornými zdravotníckymi spoločnosťami vypracovalo prehľadný štandardný postup s názvom „Horúčka u detí“, ktorý je voľne dostupný na www.standardnepostupy.sk v sekcii Pacientske postupy. Obsahuje všetky základné a mnohé ďalšie praktické informácie pre rodičov, aby vedeli správne zareagovať v prípade horúčky u svojich detí.
Pri vysokej horúčke (nad 38,5 stupňov) je dôležité sledovať, či dieťa nereaguje na podanie liekov, tj. či sa teplota znižuje. Ak teploty stúpajú nad 38,5 stupňov napriek dobrému zavodneniu dieťaťa (pitie) a tiež po podaní prípravku proti teplote (paracetamol, ibuprofén), je potrebné vyhľadať lekára. Dieťa vždy musí byť dobre zavodnené - nesmie mať príznaky nedostatočnej cirkulácie. Nesmie mať suché sliznice úst, studené bledé alebo modrasté prsty na rukách a nohách, ak mu "vytlačíme" farbu z nechtov, po uvoľnení tlaku sa musia kapiláry nechtu naplniť za 2-3 sekundy - necht zružovie (volá sa to test plnenia kapilár). Ak zistíme príznaky takého odvodnenia, resp. dehydratácie, je nevyhnutné navštíviť lekára.
Osobitnou kategóriou sú novorodenci a dojčatá do 3 mesiacov veku, kde je horúčka veľmi vážnym príznakom a okamžite treba vyhľadať lekára. Ak takto malému dieťaťu vystúpi teplota, mal by rodič istotne zájsť na druhý deň k lekárovi. Lekár detského oddelenia Nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku, člen skupiny AGEL, MUDr. Jozef Serafín v rozhovore podrobne opisuje príznaky horúčky u malých pacientov. Hovorí o tom, že u detí je najčastejšou príčinou horúčky infekcia alebo zápal. Spomína aj kategóriu bábätiek, ktoré sú v prvom roku života špecifickou kategóriou v spojitosti s horúčkou a zvýšenou teplotou. V prípade, ak u novorodenca nameriame v konečníku teplotu nad 38°C, treba okamžite zbystriť pozornosť a vyhľadať lekára, aby vylúčil možnú prebiehajúcu infekciu a včas liečebne zasiahol.
Záchranku treba volať pri horúčke len v určitých prípadoch. Najprv stačí pokúsiť sa znížiť teplotu pomocou fyzikálnych metód a liekovej terapie. Záchranku voláme, ak dieťa nereaguje na podanie liekov alebo má extrémne vysokú teplotu, ktorá výrazne negatívne ovplyvňuje jeho organizmus.
Rozptyľovanie mýtov o horúčke
Mnohé mýty o horúčke sú stále bežné. Dnes vieme, že horúčka je dôležitou reakciou nášho tela pri vzniku infekcie. Nie je preto správne u inak zdravého človeka každé zvýšenie telesnej teploty hneď znižovať, najmä ak ho dobre znáša. S akými falošnými predstavami o horúčke sa môžeme stretnúť?
1. Moje dieťa má horúčku, pretože je horúce
V skutočnosti dieťa nemusí byť horúce len preto, lebo má horúčku. Pri plači, v horúcom počasí, po fyzicky náročných aktivitách či po opustení teplej postele môžu deti doslova vyžarovať teplo. Po 20 minútach sa však ich teplota vráti do normálnych hodnôt. Na to, aby sme zistili, či má dieťa horúčku, musíme použiť teplomer a merať teplotu na správnych miestach. O horúčke je reč vtedy, ak v konečníku alebo uchu nameriame teplotu 38 ° C alebo viac, v ústach 37,8 ° C alebo viac a pod pazuchou 37,2 ° C alebo viac.
2. Moje dieťa horúčku nemá, pretože nemá horúce čelo
Nie vždy môžeme takto odhadnúť telesnú teplotu dieťatka, obzvlášť u maličkých detí. Aby sme si boli istí, je potrebné teplotu riadne odmerať teplomerom.
3. Horúčka môjmu dieťaťu škodí
V skutočnosti až veľmi vysoká, alebo dlhotrvajúca horúčka dieťatku škodí. Horúčka do 40 °C je pre imunitný systém prospešná, ako je uvedené vyššie.
4. Horúčky nad 40 ° C môžu spôsobiť poškodenie mozgu
Horúčky, ktoré vznikajú v dôsledku infekcie, nespôsobujú poškodenie mozgu. Mozog môžu poškodiť teploty nad 42 ° C, čo je však veľmi zriedkavé. K takémuto výstupu teploty môže dôjsť pri ponechaní dieťaťa pri extrémne vysokej teplote vzduchu - napríklad v uzavretom aute v lete, čo je u nás nie až takým zriedkavým javom.
5. Febrilné kŕče sú súčasťou vysokej horúčky u každého dieťaťa
Nie, febrilné kŕče sa objavujú u 4% detí. Rizikovým je rýchly vzostup teploty.
6. Febrilné kŕče sú škodlivé
Ide o veľmi nepríjemný zážitok pre každého rodiča, ak je svedkom febrilných kŕčov. Ide o kŕče, ktoré skončia do 5 minút. Nespôsobujú trvalé poškodenie a ani nezvyšujú riziko oneskorenia reči, ťažkostí s učením alebo epilepsie. Určité malé percento detí s febrilnými kŕčmi môže v neskoršom veku epilepsiu mať, avšak v tejto skupine detí sú prítomné aj iné rizikové faktory - epilepsia v rodine či dlhé trvanie záchvatu (10-15 min.) a iné. Obyčajne pri týchto rizikových deťoch dochádza k febrilným kŕčom už pri nižších teplotách, napr. pri 39 ° C.
7. Ak nepodáme lieky na zníženie horúčky, horúčka vystúpi viac
Do závratných výšin sa horúčka pri infekcii nedostane, kvôli prirodzenej regulácii mozgu. Lieky na zníženie horúčky podávame vtedy, ak je dieťaťu zle a horúčku zle znáša alebo horúčka dosiahne 40 ° C. Obyčajne deti znášajú horúčku dobre až do 39,5 ° C. Ak je príčinou horúčky infekcia, obyčajne výstup teploty nepresiahne 40 ° C, zriedkavo 41 ° C. Hoci ide o vysokú horúčku, je neškodná.
8. Ak sa horúčka nedá zraziť, príčina je vážna
Nie, nie je to tak. Príčina nemusí mať nič spoločné so zvládaním horúčky. Aj za bežných okolností môže byť problémom horúčku zraziť. Ak dieťaťu podávame lieky proti horúčke, je nevyhnutné podávať aj dostatočné množstvo tekutín, aby ich účinok bol plnohodnotný a tiež preto, aby obličky alebo pečeň (v závislosti od druhu lieku) netrpeli príliš vysokou koncentráciou liečiva. Pri niektorých infekciách - napríklad šiesta choroba - je typické, že horúčka sa zráža ťažko.
9. Akonáhle horúčku liekmi zrazíme, nemá sa už objaviť
Toto nie je pravda, ako si už odskúšalo mnoho rodičov. Je bežné, ak sa horúčka pri infekcii vracia počas 2 či 3 dní. Horúčka sa objaví, keď liek prestane účinkovať a infekcia je stále prítomná. S porazením choroby sa horúčka prirodzene stratí, obyčajne sa tak stane na 3. či 4. deň ochorenia.
10. Čím vyššia horúčka, tým vážnejšia príčina
Výška horúčky do značnej miery záleží od reaktivity a nastavenia imunitného systému. Sú deti, ktoré aj pri bežnej nádche mávajú horúčku, kým iné aj pri vážnejších ochoreniach majú len slabú horúčku. Vždy je dôležité popri výške horúčky hodnotiť celkový zdravotný stav dieťatka a to, ako pôsobí, či má ešte iné ťažkosti a podobne. Ak dieťatko vyzerá veľmi choré, príčina môže byť naozaj vážna.
11. Horúčka môže byť spôsobená prerezávaním zúbkov
Výskumy tvrdia, že to nie je pravda. Pediatri často tvrdia opak, rodičia rôzne. Tak si vyberte. Dôležité je, aby nedošlo k prehliadnutiu nejakej infekcie kvôli tomu, že sa horúčka objaví keď dieťatku idú zúbky. Treba pátrať po zdroji infekcie. Nedá sa posudzovať zdravotný stav dieťatka len na základe zvýšenia telesnej teploty. Vždy je dôležité skúmať príčinu, prečo k tomuto zvýšeniu došlo a všímať si príznaky možnej infekcie.
Prevencia a posilňovanie imunity
Aj keď nie všetky horúčky sa dajú predísť, posilňovanie detskej imunity môže znížiť častosť infekcií. Významnú úlohu hrá tiež prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. Horúčka sa niekedy vyskytuje aj po očkovaní, kde je normálnou reakciou a známkou, že imunitný systém na vakcínu zareagoval. Dostatočne silný imunitný systém zvládne aj vyššiu teplotu bez problémov. S trochou pokoja, správnou starostlivosťou a včasnou konzultáciou s pediatrom možno väčšinu prípadov zvládnuť bezpečne a bez komplikácií.
tags: #dieta #ma #iba #horucky #bez #inych