V spoločnosti, ktorá sa neustále mení a vyvíja, je ochrana záujmov dieťaťa absolútnou prioritou. Rodina, ako základná bunka spoločnosti, prechádza rôznymi výzvami, či už ide o rozpad manželstva, majetkové vyporiadanie, zabezpečenie starostlivosti o deti alebo potrebu sociálnej a psychologickej podpory. V centre všetkých týchto procesov stojí dieťa a jeho právo na bezpečné a podnetné prostredie. Právny systém Slovenskej republiky, ako aj rôzne sociálne iniciatívy, sa snažia komplexne riešiť situácie, v ktorých sa rodiny ocitajú, s dôrazom na zabezpečenie najlepšieho záujmu maloletého.
Právna ochrana rodiny a detí: Základné princípy
Základným kameňom právnej úpravy vzťahov v rodine a ochrany práv detí na Slovensku je zákon číslo 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, označovaný ako „zákon o rodine“. Už v úvode, vo svojom čl. 2, tento zákon zdôrazňuje, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Táto zásada rovnocennosti oboch rodičov je kľúčová pre pochopenie celého systému. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov len v prípade, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, ako uvádza čl. 3 zákona.
V odseku 1 citovaného zákonného ustanovenia sa exemplifikatívne, teda príkladmo, vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Patrí sem predovšetkým starostlivosť o život, zdravie, všestranný vývoj dieťaťa a jeho výchovu. Ako už bolo uvedené, rodičovské práva a povinnosti patria v zásade obom rodičom. Preto obaja rodičia, matka aj otec, majú rovnaké rodičovské práva aj povinnosti vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu. Tieto práva a povinnosti rodičov trvajú v zásade až do nadobudnutia plnoletosti ich dieťaťa. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú maloletého dieťaťa, je vždy jeho záujem, čo je zakotvené v čl. 5 zákona o rodine.
Rozvod a vyporiadanie majetku: Dôležitosť správneho postupu
Proces rozvodu prináša so sebou nielen emocionálne, ale aj zložité právne a majetkové otázky. Jednou z najdôležitejších je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ktoré predstavuje všetok spoločný majetok nadobudnutý počas manželstva.
Zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva
Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. V takejto situácii môže návrh podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich. Okrem podnikateľskej činnosti môže súd na návrh niektorého z manželov zrušiť toto spoluvlastníctvo aj za trvania manželstva zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom. Tieto ustanovenia majú chrániť majetkové záujmy oboch manželov a predísť prípadným zneužitiam či neprimeranému zaťaženiu jedného z nich.
Vyporiadanie majetku po zániku alebo zrušení BSM
Po zániku a zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov si manželia vyporiadajú všetok spoločný majetok, ktorý nadobudli do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení BSM. Proces vyporiadania sa riadi Občianskym zákonníkom. V zmysle § 149 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Tento paragraf ustanovuje, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. To však neznamená, že rozdelenie majetku musí byť vždy presne pol na pol.
Pri vyporiadaní má každý z manželov právo požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Zároveň je každý z manželov povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, ktorý nepatril do BSM. Ide o princíp spravodlivého zúčtovania vzájomných nárokov.
Okrem čisto finančného hľadiska sa pri vyporiadaní prihliada aj na ďalšie, často citlivé aspekty. Predovšetkým sa prihliadne na potreby maloletých detí, čo zdôrazňuje, že ich blaho je nadradené čisto ekonomickým záujmom rodičov. Dôležité je tiež zohľadniť, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia je potrebné vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Tieto kritériá zabezpečujú, že do vyporiadania sú zahrnuté aj nemajetkové prínosy, ktoré sú pre fungovanie rodiny kľúčové.
Spôsoby vyporiadania a ich následky
Vyporiadať spoločne nadobudnutý majetok je možné troma hlavnými spôsobmi: dohodou, súdnym rozhodnutím alebo zo zákona. Najpreferovanejším a najefektívnejším spôsobom je dohoda, ktorá umožňuje manželom flexibilne a v zhode upraviť svoje majetkové pomery. Ak sa manželia nedohodnú, je potrebné podať návrh na súd, ktorý rozhodne.
Pokiaľ sa manželia nedohodli na vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva a nikto z nich nepodal do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva návrh na jeho vyporiadanie na súd, potom platí, že došlo k vyporiadaniu medzi nimi zo zákona. Dôsledky zákonného vyporiadania môžu byť pre jedného z bývalých manželov značne obmedzujúce. Na základe zákonných ustanovení by bolo možné žiadať len to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo počas manželstva na nehnuteľnosť manžela, ktorá nepatrila do BSM. Ostatné majetkové nároky sa týmto spôsobom premlčujú.
Napadnutie dohody o vyporiadaní BSM
Ak už manželia uzavreli dohodu o vyporiadaní, takúto zmluvu je možné napadnúť žalobou. Na to, aby bola vyhlásená za neplatnú, je však potrebné, aby boli splnené zákonom stanovené podmienky. V takom prípade ide o takzvané odporovanie právnemu úkonu.
Dôležitou skutočnosťou je, že pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti dohody (zmluvy) platí trojročná premlčacia lehota. Táto trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom, keď došlo k právnemu úkonu, to znamená, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pre platnosť právneho úkonu je nevyhnutná existencia slobodnej vôle subjektu, ktorý je účastníkom právneho úkonu. Vadnosť právneho úkonu spočívajúca v absencii alebo v obmedzení slobodnej vôle, môže mať podľa charakteru vady slobodnej vôle za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Neplatnosti právneho úkonu sa môžete dovolať určovacou žalobou, za podmienky, že existuje naliehavý právny záujem tomuto určeniu.
Na rozdiel od relatívnej neplatnosti, absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona, v dôsledku čoho sa na absolútne neplatný úkon hľadí tak, akoby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Absolútnej neplatnosti sa môže dovolať každý bez ohľadu na to, či bol účastníkom právneho úkonu. Súd je povinný prihliadať na absolútnu neplatnosť ex offo, teda z úradnej moci, a takýto úkon nemožno dodatočne schváliť. Ak medzi manželmi došlo k vyporiadaniu na základe neplatnej dohody, také vyporiadanie nie je právne relevantné. Pokiaľ by teda bola zmluva neplatná, je potrebné vyporiadať BSM, ak už neuplynula lehota 3 rokov od Vášho rozvodu. V prípade, že uzavretá dohoda by bola vyhlásená za neplatnú, avšak od rozvodu už uplynula 3 ročná lehota, bude platiť pre vyporiadanie BSM § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Rodičovské práva a povinnosti po rozvode: Prax a výzvy
Rozvod manželstva je pre deti vždy traumatizujúcou udalosťou. Preto zákon o rodine kladie dôraz na ochranu ich záujmov a na úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. S konaním o rozvod manželstva je v zmysle zákona (§ 100 Civilného mimosporového poriadku a § 24 ods. 1 zákona o rodine) spojené aj rozhodovanie o týchto právach. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine platí, že: „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.“ Inak povedané, v rámci konania o rozvod manželstva sa v takýchto prípadoch rozhoduje aj o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
Rovnaké rodičovské práva a vôľa dieťaťa
V zásade majú obaja rodičia, matka aj otec, rovnaké rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu. Tieto práva a povinnosti rodičov trvajú až do nadobudnutia plnoletosti ich dieťaťa. Dôležitým aspektom je vôľa dieťaťa. Ak dieťa vie vyjadriť svoju vôľu, napríklad, že chce u jedného z rodičov prespávať, je na mieste prihliadať na jeho vôľu a rešpektovať ju. Uvedené navyše platí o to viac, ak nemáte súdnym rozhodnutím presne stanovený výkon rodičovských práv a povinností. Keďže neexistuje žiadne súdne rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, ak by aj druhý rodič zavolal políciu, nie je zrejmé, ako si predstavuje, že by mala polícia vzniknutú situáciu riešiť, pretože by nemala podklad na zásah v prospech jedného z rodičov.
Určenie otcovstva a striedavá starostlivosť
V prípade, že otec dieťaťa nie je uvedený v rodnom liste a ani nemá záujem, matka nemá momentálne žiadnu právnu prekážku riadiť starostlivosť o dieťa úplne sama. Určenie otcovstva je upravené v zákone č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine ust. § 84 a nasl. v spojení s ust. § 104 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku. Ak by sa otcovstvo potvrdilo, súd by zároveň upravil jeho rodičovské práva a povinnosti vrátane práva na styk s dieťaťom. Otec by tiež mohol byť povinný platiť výživné. Ak otec nie je zapísaný v rodnom liste, nemá práva a povinnosti rodiča dieťaťa, čo ale do budúcna nie je možné vylúčiť, pretože zákon mu dáva možnosť domáhať sa určenia otcovstva. Pokiaľ ale otec dieťaťa nepodá návrh na určenie otcovstva, ostane de facto bez práv a povinností voči dieťaťu a teda aj bez styku s dieťaťom, ale matka zároveň nedostane ani výživné.
Ak chce otec prevziať aktívnejšiu úlohu vo výchove, je nevyhnutné, aby inicioval konanie o určenie otcovstva. Môže podať návrh na súd na priznanie otcovstva podľa § 94 Zákona o rodine. Následne, ak bude jeho otcovstvo určené, bude potrebné podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ak sa s matkou nie je možná dohoda. Pokiaľ ide o striedavú starostlivosť, podľa § 24 Zákona o rodine súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a lepšie tak budú zaistené potreby dieťaťa. Na striedavú starostlivosť však musí mať záujem aspoň jeden z rodičov, a súd skúma, či je to v záujme dieťaťa. Je pravdou, že nakoľko ide o dieťa, ktoré má iba 8 mesiacov, tak v týchto prípadoch väčšinou súdy nenariaďujú striedavú starostlivosť, avšak neplatí to všeobecne, a každý prípad je posudzovaný individuálne.
Neodkladné výchovné opatrenia
V niektorých mimoriadne závažných situáciách môže súd rozhodnúť o neodkladnom výchovnom opatrení. Ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Často ide o umiestnenie dieťaťa do reedukačného centra. Vyššie uvedená situácia však má riešenie a upravuje ho taktiež ust. § 135 ods. 7 a ods. 8 Civilného mimosporového poriadku. V danej veci nech rodičia podajú návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a tento riadne odôvodnia, teda uvedú prečo neexistujú dôvody nato, aby bolo dieťa v starostlivosti reedukačného centra. Dieťa sa potom môže vrátiť späť rodičom, ak súd návrhu vyhovie.
Styk dieťaťa s rodičom a zmena pomerov
Určenie styku dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá v starostlivosti, je kľúčové pre udržanie vzťahu. Ak sa rodičia dohodnúť nevedia, tak o rozsahu styku s dieťaťom rozhodne súd a taktiež bude vychádzať z najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Styk dieťaťa s oboma rodičmi patrí k jeho najlepšiemu záujmu, pričom rozsah tohto styku bude závisieť od individuálneho posúdenia veci súdom. Kritériá, ktoré sa pri najlepšom záujme dieťaťa posudzujú, sú v zmysle čl. 5 zákona o rodine, ktorý opäť potvrdzuje, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Ak ide o staršie rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, je možné podať na súd nový návrh na zmenu úpravy, ak došlo k zmene pomerov a dieťa sa napríklad s otcom nechce stretávať. Striktne vzaté, ak ide o nové rozhodnutie, má rodič, ktorému je dieťa zverené, povinnosť na dieťa pôsobiť, aby mal otec styk zachovaný v zmysle rozhodnutia. V opačnom prípade sa rodič vystavuje riziku pokút, respektíve núteného výkonu rozhodnutia. V praxi to však nie je také jednoduché, a stávajú sa prípady, keď dieťa ísť k rodičovi nechce. Ak by otec podal návrh na výkon rozhodnutia, tak v praxi by súd zisťoval, prečo sa povinný nepodrobuje rozhodnutiu a či nato existuje ospravedlniteľný dôvod. Takéto správanie dieťaťa, keď vyslovene nechce k otcovi ísť, by mohlo predstavovať ospravedlniteľný dôvod a pravdepodobne by bolo neodkladným opatrením nariadené psychologické poradenstvo, prípadne iné odborné poradenstvo pre dieťa, respektíve pre rodičov.
Zlepšite komunikáciu s rodičmi
Bežné a podstatné záležitosti a informovanie rodičov
Aj v prípade, že má v starostlivosti maloleté dieťa iba jeden z rodičov, platí ust. § 28 ods. 1 zákona o rodine. Vzhľadom na uvedené, rodič, ktorý má dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti, rozhoduje o dieťati iba v bežných záležitostiach, nie v podstatných. Bežnými záležitosťami sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa, ako napríklad výber oblečenia, denných aktivít alebo bežná lekárska starostlivosť.
Naopak, podstatné záležitosti týkajúce sa dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ak sa rodičia nedohodnúť, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Za podstatné záležitosti sa pritom považuje vysťahovanie dieťaťa do cudziny, správa majetku dieťaťa, rozhodovanie o výbere školského zariadenia, o náboženskom vyznaní, v ktorom bude dieťa vychovávané a podobne.
Pokiaľ ide o cestovanie do zahraničia, na dovolenku alebo výlet mimo územia SR nie je potrebný súhlas otca dieťaťa. Súhlas otca dieťaťa by bol potrebný len na presťahovanie do cudziny, čo vyplýva z ust. § 24 ods. 2 zákona o rodine. Napriek tomu sa odporúča otcovi dieťaťa len oznámiť, kde a kedy sa jeho dieťa bude nachádzať, keďže má tiež rodičovské práva a má právo vedieť, kde sa jeho dieťa nachádza. Rovnako platí, že pokiaľ ide o školu, ktorú navštevuje maloletý, odporúča sa podať uvedenú informáciu, keďže aj otec dieťaťa má svoje rodičovské práva a povinnosti v zmysle ust. čl. 4 a ust. čl. 2 zákona o rodine, ktoré hovorí, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pre manžela, ktorý nie je ženatý s matkou dieťaťa, platia rovnaké pravidlá ohľadom potreby súhlasu pri podstatných záležitostiach. Na krátkodobé vycestovanie do cudziny matka nepotrebuje súhlas, pokiaľ nezasahuje do času, ktorý určí súd na styk s dieťaťom. Presťahovať sa do inej obce môže aj bez súhlasu otca. Na umiestnenie dieťaťa v škôlke sú rôzne názory, ale v zásade by mala mať súhlas otca. Matka má tiež povinnosť informovať otca o zdravotnom stave dcéry.
Obmedzenie a pozbavenie rodičovských práv a povinností
Zákon o rodine upravuje aj extrémne prípady, kedy je potrebné zasiahnuť do rodičovských práv. Ide o takzvané obmedzenie a pozbavenie rodičovských práv a povinností. Obmedzenie prichádza do úvahy v prípade podľa § 38 ods. 3 Zákona o rodine, ak rodičia riadne nevykonávajú svoje práva a povinnosti a ohrozujú tak výchovu dieťaťa. Pri pozbavení rodičovských práv a povinností sú podmienky ešte prísnejšie a sú definované v zmysle § 38 ods. 4 Zákona o rodine, najmä ak rodič zneužíva svoje práva alebo zanedbáva starostlivosť o dieťa.
Sociálna a psychologická podpora pre rodiny v kríze: Nevyhnutná pomoc
Psychicky náročné životné situácie, dlhodobý tlak a sociálne či ekonomické problémy môžu výrazne ovplyvniť rodiny, najmä jednorodičovské domácnosti. Na Slovensku existuje viacero organizácií a iniciatív, ktoré sa zameriavajú na poskytovanie psychologickej pomoci a podpory rodinám a jednorodičom v rôznych životných situáciách. Cieľom týchto snáh je poskytnúť komplexný prehľad o dostupných zdrojoch a iniciatívach, ktoré môžu pomôcť prekonať náročné obdobia a zlepšiť kvalitu života.
Úsmev ako dar: Podpora rodín a prevencia umiestňovania detí do inštitúcií
Organizácia Úsmev ako dar je jedným z kľúčových aktérov v oblasti pomoci rodinám v kríze. Každoročne organizuje zbierku Deň úsmevu, ktorá prebieha v rôznych mestách po celom Slovensku. Dobrovoľníkov, väčšinou z radov študentov, možno spoznať podľa toho, že majú na sebe červené tričko s logom Úsmevu ako dar a sú viditeľne označení preukazom a pokladničkou s vizuálom zbierky. Výťažok zo zbierky putuje na podporu rodín v kríze, ale aj pre deti z Centier pre deti a rodiny.
Úsmev ako dar upozorňuje na alarmujúce štatistiky, podľa ktorých až 88 % zo 4900 detí v Centrách pre deti a rodiny má žijúcich rodičov, ktorí sa o ne buď nedokážu postarať, alebo nemajú rozvinuté sociálne väzby, ktoré by ich naučili byť rodičmi. Jednou z priorít Úsmevu ako dar je taká pomoc rodinám, ktorá pomáha predchádzať umiestňovaniu detí do detských domovov. Organizácia sa preto čoraz viac sústreďuje na prácu s rodinami v teréne.
„Rodiny, ktoré sa k nám utiekajú, hľadajú nielen finančnú pomoc, ale najmä poradenstvo a psychickú oporu,“ uvádza organizácia. Čelia však značným kapacitným obmedzeniam. V Bratislavskom kraji napríklad funguje v rámci organizácie len jeden takýto psychológ a mesačne vybaví v priemere 60 detských klientov a 20 rodín. „V rámci svojej praxe psychologičky v organizácii Úsmev ako dar dlhodobo vnímam závažný nesúlad medzi potrebami rodín a reálnymi kapacitami systému. Psychológovia v teréne sú často zahltení neodkladnými krízovými intervenciami, ktoré musíme riešiť okamžite a opakovane. Aj keď sú tieto zásahy nevyhnutné, vytláčajú priestor pre to najcennejšie - systematickú a dlhodobú psychologickú prácu s klientmi, ktorou by sme mohli predchádzať práve týmto krízam,“ hovorí Karolína Jamečná, psychologička organizácie Úsmev ako dar, ktorá pôsobí v Trnavskej pobočke. V praxi to podľa nej znamená, že s rodinou často nadviažu kontakt, vytvoria základ dôvery, no v dôsledku preťaženia a akútnych potrieb iných rodín nedokážu ponúknuť kontinuálnu podporu v potrebnom rozsahu.
Poddimenzovaná oblasť duševného zdravia a systémové riešenia
Oblasť duševného zdravia rodín ako celku je na Slovensku poddimenzovaná. „Aj my pociťujeme to, že nám chýbajú skúsení psychológovia. Úsmev ako dar si pritom zakladá na tom, aby bol náš prístup k tým, ktorí u nás hľadajú pomoc, osobnejší a úplne iný, ako zažívajú na úradoch. Vďaka tomu sú oveľa otvorenejší, zdieľnejší a naša intervencia je efektívnejšia. Preto veríme, že sa situácia v oblasti starostlivosti o duševné zdravie rodín zlepší a bude dostupnejšia ako doteraz,“ dodáva Emília Chovancová Bezáková z Úsmevu ako dar.
Na riešenie týchto systémových nedostatkov prichádza Slovensko od februára s novým projektom pomoci pre jednorodičov. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) predstavil nový program podpory pre jednorodičov a samoživiteľov, ktorý má pomôcť rodinám v náročnej životnej situácii. Projekt pozostáva zo siete 46 poradní komplexnej pomoci, ktoré budú postupne vybudované po celom Slovensku.
Tím poradcov v týchto centrách bude pozostávať z psychológov, právnikov, ekonómov, sociálnych pracovníkov a sprievodcov s osobnou skúsenosťou. Tieto poradenské služby sú určené na pomoc viac ako 300-tisíc jednorodičom, z ktorých takmer 40 % žije na hranici chudoby. Komplexná podpora pre jednorodičov má presahovať finančnú pomoc. Sprievodca s osobnou skúsenosťou bude prijímať jednorodičov do programu a motivovať ich na využitie dostupnej pomoci. Manažér prípadu následne nastaví program konkrétne podľa potrieb každého rodiča - či ide o stratu partnera, ekonomické problémy alebo inú individuálnu situáciu. Podmienkou zapojenia do pomocného programu je dobrovoľná účasť rodiča.
Finančná podpora, ktorú môžu rodiny zapojené do projektu získať, je mesačne vo výške 100 eur na jedno dieťa, 150 eur na dve deti a 200 eur na tri a viac detí. Eva Marková zo združenia Jeden rodič zdôraznila, že cieľom je podporiť jednorodičov dočasne, aby sa nevytvorila závislosť na týchto dávkach, čo je dôležité pre ich dlhodobú samostatnosť.
Kritika opozície a legislatívne medzery
Opozícia však upozorňuje na legislatívne medzery, ktoré môžu komplikovať efektívne poskytovanie pomoci. Podľa poslankyne Martiny Bajo Holečkovej (SaS) stále chýba definícia pojmu „jednorodič“ v zákonoch, čo môže sťažovať presné cielenie a poskytovanie pomoci. „Návrh, ktorý dnes predstavil minister Tomáš, je krok správnym smerom, ale stále je potrebné adresne pomôcť aj finančne,“ povedala Holečková. Eva Marková z organizácie Jeden rodič dodala, že hľadajú spôsob, ako legislatívne zakotviť pomoc pre jednorodičovské domácnosti. Ďalším krokom je návrh, aby rodič platil výživné vo výške minimálne 130 eur mesačne, čo je približne životné minimum dieťaťa, zatiaľ čo aktuálna zákonná hranica je len 30 % tejto sumy.
Ďalšie formy podpory a poradenstva
Okrem spomínaných iniciatív vykonávajú Referáty poradensko-psychologických služieb (RPPS) úradov práce, sociálnych vecí a rodiny činnosti v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 199/1994 Z.z. Tieto referáty vykonávajú psychologické posúdenie napĺňania potrieb dieťaťa v záujme jeho harmonického vývinu, vrátane zisťovania názoru dieťaťa vo veciach, ktoré sa ho týkajú.
Ak rodiny hľadajú okamžitú pomoc a podporu, môžu využiť aj online poradenstvo. Tímy profesionálov s dlhoročnou praxou sú často k dispozícii 24 hodín denne. Kvalifikované poradenstvo poskytujú vyškolení odborníci z oblasti psychológie, psychiatrie a sociálnej práce, ktorí sa pravidelne odborne školia na aktuálne témy z poradenskej praxe. Príkladom je JUDr. Mária Dvončová, autorka projektu Právne pre rodiča, blogu na tejto webstránke, e-sprievodcov pre rodičov a publikácie Praktický sprievodca pre rodičov, ktorá píše články na tejto webstránke a pre niektoré časopisy, a organizuje webináre pre rodičov ohľadom svojich tém.
Výživné na deti a rodičov: Právne aspekty a navrhované zmeny
Otázka výživného je jednou z najcitlivejších a najčastejšie riešených tém v rodinnom práve. Týka sa nielen povinnosti rodičov voči deťom, ale v špecifických prípadoch aj povinnosti detí voči rodičom.
Zvýšenie minimálneho výživného na deti
Aktuálne je suma minimálneho výživného vo výške 30 percent sumy životného minima na neplnoleté dieťa. To v praxi predstavuje 30 percent zo sumy 129,74 eur, čo je približne 38,92 eur. Táto suma je často kritizovaná ako nedostatočná na pokrytie základných potrieb dieťaťa v súčasných ekonomických podmienkach. Preto existuje zámer, aby toto minimálne výživné stúplo na 100 percent z tejto sumy, teda na úroveň životného minima dieťaťa. Takýto krok by výrazne prispel k zlepšeniu životnej úrovne detí, najmä v jednorodičovských domácnostiach, ktoré sú často najviac ohrozené chudobou.
Povinnosť platiť výživné na rodičov
V spoločnosti sa môže vyskytnúť aj opačná situácia, keď dospelé dieťa musí prispievať na výživu svojho rodiča. V prípade, ak je napríklad rodič v domove dôchodcov a dieťa je jediný žijúci príbuzný, môže vzniknúť otázka doplácania za starostlivosť. Základnou otázkou v takomto prípade je, či dieťa platí na svoju matku na základe rozhodnutia súdu, na základe výzvy DSS alebo dobrovoľne. Je dôležité uviesť, že povinnosť platby v zmysle zákonného ustanovenia, ak by nedošlo k dohode s matkou, je daná len na základe súdneho rozhodnutia.
Súd však vzhľadom na skutočnosti, ak dieťa vyrastalo v náhradnej rodine až do dospelosti a matka nedovolila adopciu ani osvojenie, by návrh matky na určenie výživného zamietol, lebo to odporuje dobrým mravom. Návrh na určenie výživného v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia by musela podať matka, prípadne na základe splnomocnenia príslušné DSS. Je na rozhodnutí dieťaťa, či bude svojej matke prispievať na výživu alebo nie, ale DSS ho k tomu donútiť nemôže, ak neexistuje súdne rozhodnutie a súd by takýto návrh zamietol z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Tento princíp chráni dospelé deti, ktoré sa v detstve nedočkali riadnej rodičovskej starostlivosti.
tags: #dieta #ma #pravo #vzdy #byt #medzi