Cesta k zdravému stravovaniu je dlhý proces, ktorý začína už v ranom detstve a postupne sa formuje v období dospievania, keď sa jedinci stávajú mladými dospelými. Z pohľadu výživy musíme zohľadňovať, že schopnosť dieťaťa konzumovať, rozložiť, tráviť a vstrebávať jednotlivé živiny prichádza postupne. Dieťa sa rodí ako nezrelý jedinec, najmä vzhľadom k tráviacemu traktu, nervovému a imunitnému systému. Tieto systémy prechádzajú komplexným vývojom, pričom zrenie jednotlivých sústav primárne ovplyvňuje dojčenie a látky prítomné v materskom mlieku, z hľadiska mikrobiómu najmä materské oligosacharidy. Rovnako tak je to aj s imunitným systémom, ktorý sa vyvíja až do 12. roku života dieťaťa. Mozog a centrálna nervová sústava sa vyvíja taktiež postupne, nielen vzhľadom k štruktúre, tkanivám a nervovým prepojeniam, ale aj vzhľadom k schopnosti dieťaťa reagovať, vyhodnocovať situácie a učiť sa plne rozumieť štruktúre nášho sveta. Pri zavádzaní stravy dospelých u detí sa riadime všeobecne odporúčanými tabuľkami zavádzania a sledovaním dieťaťa, jeho reakciami, čo podčiarkuje dôležitosť individuálneho prístupu.
Adolescencia a prechod do mladšej dospelosti prinášajú so sebou nielen fyzické a psychické zmeny, ale aj zmenu stravovacích návykov. Jedálny lístok dospievajúcich sa už nemusí veľmi líšiť od stravovania dospelých. Keďže deti stále rastú a vyvíjajú sa, strava by mala byť pestrá a výživná. Keď deti rastú, menia sa ich nároky na jedlo v závislosti od veku a pohlavia, čo si vyžaduje pozornosť venovanú správnemu prísunu živín.
Základy zdravej výživy: Od prvých súst po školský vek
Pre správny rast, vývoj a učenie sú nevyhnutné zdravé potraviny, ktoré dodávajú telu dieťaťa živiny. Synonymom zdravého stravovania je vyvážená strava. Deti v školskom veku by mali jesť potraviny zo všetkých piatich skupín zdravých potravín: zeleninu, ovocie, obilniny, mliečne výrobky a bielkoviny. Každá skupina potravín obsahuje odlišné živiny, ktoré telo dieťaťa potrebuje pre zdravý rast a správne fungovanie.
Ovocie a zelenina: Vitamínová a vlákninová sila
Ovocie a zelenina sú nevyhnutné súčasti zdravého stravovania aj pre dospelých, deti ich potrebujú ešte viac. Dodajú malému i väčšiemu školákovi energiu, vitamíny, antioxidanty, vlákninu a vodu. Tieto živiny ho chránia pred chorobami v neskoršom veku, vrátane ochorení srdca, mŕtvice a niektorých druhov rakoviny. Je dôležité ponúkať deťom ovocie a zeleninu rôznych farieb, textúr a chutí ako súčasť každého jedla, vrátane desiatej, a obmieňať čerstvé a varené plodiny. Ovocie a zeleninu treba dôsledne umyť, a ak je to možné, ponechať aj jedlú šupku, pretože obsahuje veľa živín.
Ako jedlo, ktoré jete, ovplyvňuje váš mozog - Mia Nacamulli
Obilniny: Zdroj dlhodobej energie
K obilninám patria chlieb, pečivo, cestoviny, rezance, raňajkové cereálie, kuskus, ryža, kukurica, quinoa, polenta, ovos a jačmeň. Tieto potraviny dodávajú deťom energiu potrebnú na rast, vývoj a učenie sa. Prioritou by malo byť vyberanie obilnín s nízkym glykemickým indexom, ako sú celozrnné cestoviny a pečivo, pretože dodajú dieťaťu energiu nielen na hodinu, ale na dlhší čas, čo je kľúčové pre udržanie pozornosti a vitality počas celého dňa.
Mliečne výrobky: Pre silné kosti a svaly
Kľúčovými mliečnymi produktmi, ktoré poznáme odmalička, sú mlieko, syry a jogurty. Tieto potraviny sú dobrým zdrojom bielkovín a vápnika, ktoré sú nevyhnutné pre správnu tvorbu kostí. V detskej výžive nie je vhodné ani potrebné obmedzovať prirodzený tuk, ktorý sa nachádza v mliečnych výrobkoch. Ideálne je každý deň dieťaťu ponúknuť rôzne druhy mliečnych výrobkov, napríklad nápoje z mlieka, plátky syra alebo jogurt či cottage cheese, aby sa zabezpečil dostatočný prísun týchto dôležitých látok.
Bielkoviny: Kľúč k rastu a rozvoju
Medzi potraviny bohaté na bielkoviny patria chudé mäso, ryby, kuracie mäso, vajcia, fazuľa, šošovica, cícer, tofu a orechy. Sú nevyhnutné pre rast a vývoj svalov dieťaťa. Navyše, obsahujú aj ďalšie užitočné vitamíny a minerály, ako sú železo, zinok, vitamín B12 a omega-3 mastné kyseliny, ktoré podporujú celkové zdravie a vitalitu.
Súčasné stravovacie návyky mládeže a ich dôsledky
Dnešná mládež žije príliš rýchlo a na "nepodstatné veci" nemá čas. Sadnúť si za stôl a v pokoji sa najesť? To by prišli o vzácne minúty, ktoré môžu stráviť v spoločnosti priateľov. A tak ráno v chvate utekajú z domu, sotva stihnú vypiť čaj. Na obed letia zo školy bez toho, aby sa zastavili v školskej jedálni - namiesto neho postávajú pri stánkoch s rýchlym občerstvením a posedávajú v kaviarňach. Večer v kine hodia do seba ešte balíček čipsov alebo sladkých bonbónov. RNDr. Samozrejme, zdôrazňuje, že „mládež robí pri stravovaní rovnaké chyby ako dospelí. Ráno zje nekompletné raňajky alebo ich z dôvodu časovej tiesne vynecháva úplne. Desiatu si často kupuje v bufetoch, ktoré ponúkajú vysmážané pirôžky, šaláty alebo údeniny. S obedom to nie je o nič lepšie. Veď z výskumu výživy detí a mládeže, ktorý sa robil v rokoch 1991 až 1996, vyplynulo, že v školských jedálňach klesol počet stravníkov o 30 až 50 percent! Mládež radšej obeduje v stánkoch s rýchlym občerstvením, kde si kupuje hamburgery, hranolky a pizzu. A najväčší príjem potravy sa presúva do neskorých večerných hodín.“
Zdravotné riziká nezdravého životného štýlu
Takéto stravovanie má, samozrejme, svoje následky. Vysoký príjem tukov spôsobuje aj u mladej generácie zvýšenú hladinu cholesterolu, ktorý je rizikovým faktorom pre vznik artériosklerózy. Keďže energetický príjem je vysoký, no výdaj je pre nedostatok pohybu nízky, čoraz viac tínedžerov trpí nadváhou a obezitou. Väčšina si so športom príliš netyká - oveľa radšej majú televízor a počítač. Okrem toho, pre mladú generáciu je charakteristická aj nízka konzumácia ovocia a zeleniny, ktoré sú nositeľmi dôležitých ochranných látok. Napríklad nedostatok vitamínu C, ktorý sa nachádza práve v ovocí a zelenine, sa prejavuje zníženou obranyschopnosťou organizmu proti infekciám a možným rizikom pri vzniku civilizačných ochorení.
Problémom je aj nadváha. Pribúda detí a dospievajúcich, ktorí sa stretávajú s nadváhou alebo dokonca obezitou. Vysoká telesná hmotnosť v tomto veku pritom predstavuje výrazné riziko cukrovky 2. typu, vysokého krvného tlaku, problémov s kĺbmi, srdcovo-cievnych ochorení aj niektorých typov rakoviny. Tieto riziká naozaj nie je dobré podceňovať. Jedálniček detí a dospievajúcich s nadváhou býva väčšinou bohatý na jednoduché cukry (sladkosti, sladené nápoje, sladké pečivo), priemyselne spracované výrobky (sladené cereálie, biele pečivo, sladené mliečne výrobky, zmrzlina, chipsy, pizza, čokoládové tyčinky), jedla z fastfoodu a tučné údeniny. Nadmerná spotreba takýchto potravín, samozrejme, prispieva k priberaniu na váhe. Je preto viac než na mieste zamyslieť sa nad úpravou životného štýlu.
Diéty a poruchy príjmu potravy v dospievaní: Nebezpečné experimenty
Dospievanie je obdobím mnohých fyziologických zmien. Ruka v ruke s tým prichádza na rad aj zmena telesných proporcií, väčší záujem o svoj vzhľad a nespokojnosť s vlastným telom. Diéty v dospievaní však môžu napáchať viac škody ako úžitku. Na jednej strane sa čím ďalej viac detí a dospievajúcich stretáva s nadváhou a obezitou, na druhej strane pribúda veľa dievčat aj chlapcov s podváhou a poruchami príjmu potravy.
Americké filmy pre tínedžerov majú spoločné jedno - v každom nájdete modelky, kulturistov, hamburger a kolu. Fungujú ako dokonalá reklama životného štýlu mladých a vytvárajú nereálne vzory. Mnohé dievčatá chcú vyzerať ako modelky, zatiaľ čo chlapci majú zase iné vzory - kulturistov. Občas sa stane aj to, že mládež začne stravu vynechávať úplne. Dôvod je jednoduchý - nespokojnosť s vlastným výzorom a predovšetkým s postavou. A tak už v čase puberty začínajú experimentovať s diétami, pričom v období dospievania je ich snaha zoštíhlieť ešte výraznejšia. Zvýšené cvičenie a rast svalovej hmoty sa taktiež prejavuje na zdraví, obzvlášť, ak sa mladý kulturista rozhodne „fungovať“ len na špeciálne upravenej strave a nápojoch.
Alternatívne spôsoby výživy a ich riziká
Dospievajúca mládež sa veľakrát nadchne pre alternatívne spôsoby výživy bez toho, aby mali o nich dostatok informácií a poznali riziká, ktoré v ich veku môžu pri takomto stravovaní nastať. Napríklad vegetariánstvo a vegánstvo znamená v čase dospievania nedostatočný príjem bielkovín, esenciálnych aminokyselín a tiež železa, na ktoré má organizmus v tomto období zvýšený nárok. Preto ak mládež chce prejsť na iný spôsob stravovania, mala by radšej zvoliť tzv. semivegetariánstvo, ktoré ponúka flexibilnejší a bezpečnejší prístup k výžive v tomto citlivom období.
Psychika, médiá a poruchy príjmu potravy
Diéty v dospievaní môžu mať fatálne dôsledky. V priebehu dospievania dochádza k mnohým fyziologickým zmenám. Puberta je hlavne obdobím výrazného rastu, ktorý súvisí s vyššou energetickou spotrebou. Aby bolo telo dospievajúceho človeka fit, potrebuje vyváženú a pestrú stravu s dostatočným príjmom energie. Stále viac dospievajúcich dievčat (ale aj chlapcov) nie je spokojných so svojou postavou a uchyľuje sa k rôznym drastickým metódam na zníženie váhy, vrátane hladovania a módnych redukčných diét.
Dôvodom nespokojnosti s vlastným telom je skutočnosť, že po zahájení tvorby pohlavných hormónov dochádza k distribúcii telesného tuku a zmene telesných proporcií. Hoci sa vďaka týmto zmenám človek postupne stáva mladým dospelým, u niekoho tieto zmeny môžu vyvolať negatívne pocity. Nespokojnosť s vlastnou postavou potom môže viesť k pokusom o dodržiavanie radikálnych diét, ktoré ohrozujú zdravie vyvíjajúceho sa organizmu.
V období dospievania je bežná zvýšená sebakritika, tendencia porovnávať sa s ostatnými a precitlivenosť na poznámky na svoj vzhľad. Negatívny vzťah k svojmu telu ešte umocňuje vplyv médií a sociálnych sietí, ktoré ľuďom predkladajú nebezpečný a nereálny ideál krásy formou superštíhlych modelov a modeliek. Vzhľadom k množstvu času stráveného na sociálnych sieťach potom niet divu, že je dospievajúci presvedčený o svojej nadváhe a nedokonalosti. Práve odtiaľ však pramení najväčšie riziko, pretože tieto skreslené predstavy o vlastnom tele môžu viesť k rozvoju mentálnej anorexie a ďalších porúch príjmu potravy. Anorexia v puberte je veľmi vážny a život ohrozujúci problém. Drastické diéty v dospievaní majú mnoho negatívnych dopadov na zdravie. Dodržiavanie diét nedodáva dospievajúcemu telu potrebné vitamíny, minerálne látky a živiny, ktoré sú zásadné pre fungovanie organizmu. Medzi diétou a poruchou príjmu potravy býva tenká hranica.
Príčinou nevhodného st
tags: #dieta #mladi #dospeli #dospeli