Naša cesta viery je neoddeliteľne spojená s hlbokým pochopením identity a poslania Ježiša Krista ako dokonalého Veľkňaza. V Ňom nachádzame nielen nášho Spasiteľa, ale aj vzor pre náš vlastný život, ktorý je poznačený krstným kňazstvom. Od okamihu, keď prichádzame na svet skrze krst, stávame sa súčasťou vyvoleného rodu, kráľovského kňazstva, svätého národa, ľudu určeného na vlastníctvo, aby sme zvestovali slávne skutky toho, ktorý nás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. Tento nový život je dar, ktorý prijímame, a zároveň je to pozvanie k neustálej premene, duchovnému putovaniu a hlbokému vzťahu s Ježišom.
Kristus: Večný Veľkňaz a Dokonalá Obeta
Ústredným bodom našej viery je presvedčenie, že Kristus je kňazom. Nie je však kňazom pre seba, ale pre nás, keďže prináša večnému Otcovi priania a prejavy úcty celého ľudského pokolenia. Jeho obeta bola dobrovoľná a dokonalá, a preto sa obetoval, pretože sám chcel. V Starom zákone sa obetovali dary a obety, ktoré však nemohli priniesť konečné zmierenie. Preto keď prichádza na svet, hovorí: „Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. Nepáčili sa ti zápalné obety ani obety za hriech. Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam - vo zvitku knihy je napísané omne-, aby som plnil tvoju vôľu, Bože.“ Týmto sa ruší prvé, aby sa ustanovilo druhé.
Táto skutočnosť podčiarkuje jedinečnosť Kristovho kňazstva. On je veľkňazom, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. Bolo totiž vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia. Jeho kňazstvo je večné a jeho obeta je raz a navždy dokonaná. Žalm 110, 1-5 nám to potvrdzuje, keď hovorí o Pánovi, ktorý prisahal a neoľutuje: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“
Keď máme, bratia, smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, a keď máme veľkňaza nad Božím domom, pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. Toto nám dáva prístup k Bohu, ktorý bol predtým zakrytý.
Naše Kráľovské Kňazstvo a Nový Život
Kristovo kňazstvo má priame dôsledky pre život každého veriaceho. Sme vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby sme zvestovali slávne skutky toho, ktorý nás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. Tento život, ktorý sme od Krista prijali pri krste, je iný život. Nie je len telesný, ale nový. Povoláva nás k tomu, aby sme všetci spolu s Kristom podstúpili mystickú smrť na kríži, a to tak, aby sme mohli použiť Pavlov výrok: „S Kristom som ukrižovaný.“ To znamená, že náš život už nie je len náš vlastný, ale je s Ním prepojený.
Avšak často sa stáva, že tento nový život nemáme v hojnej miere, lebo diabol, skúšky, „starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusili" (pozri Lk 8, 12 - 14). Môj život sa často točí okolo práce, roboty okolo domu a na poli, nakupovania, varenia, (ne)podarených detí, školy, nechápavých rodičov. Prečo mi Ježiš do takejto situácie hovorí, že prišiel, aby som mal život? Veď žijem. Aký život to mám mať? Je to život v plnosti, život v spojení s Ním, ktorý presahuje naše pozemské starosti. Ant. Láskou uchvátil. Ant. Ant.
Cesta k Osobnej Premene: Volanie k Bdelej Modlitbe
Táto cesta k novému životu začína úprimnou sebareflexiou a modlitbou. Ježiš sám v Getsemanskej záhrade ukázal príklad hlbokej ľudskej zraniteľnosti a absolútnej dôvery v Otca. Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť.“ Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich.“ Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ Toto je výzva, ktorá platí aj pre nás.
Dnes večer si nájdi čas (napríklad namiesto sledovania televízie), tiché miesto, zapáľ si sviecu (aby ti pripomínala, že Ježiš je pri tebe) a pozri sa do svojho vnútra. Čo tam nachádzaš? „Zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie; smilstvo, akákoľvek nečistota, lakomstvo; mrzkosť, hlúpe reči, neprístojné žarty“ (pozri Ef 4, 31; 5, 3 - 4)? Možno aj niečo iné? Nehnevaj sa pre to na seba. Prichádza k tebe pozvanie k úprimnej modlitbe: „Pane Ježišu, verím, že si zomrel za moje hriechy a vstal z mŕtvych. Dnes prichádzam k tebe a vyznávam, že doteraz som žil len sám pre seba a mnoho z toho, čo v sebe teraz vidím, ma napĺňalo falošným šťastím. Teraz to všetko ľutujem. Uznávam, že nie som schopný sám žiť nový život, ktorý som od teba prijal pri krste. Preto ti odovzdávam riadenie svojho života. Vstúp do môjho srdca a oddnes ty buď mojím Pánom. Sformuj ma podľa svojej vôle, nauč ma žiť tvoje slovo. Chcem prežívať, že ma máš rád.“
Vieš, čo sa práve stalo? Naplnilo sa prisľúbenie zo Zjavenia svätého Jána: „Hľa, stojím pri dverách a klopem.“ A priprav sa na boj. Diabol ťa napadne už o chvíľu (alebo ráno po prebudení) a bude ťa presviedčať, že to sú len myšlienky, pocity, že nič sa nestalo, že si stále rovnaký. Ale to nie je pravda. Lebo Ježiš uskutočnil, čo sľúbil, a je v tvojom srdci.
Keď sa ráno prebudíš, ešte predtým, ako vstaneš, pozdrav svojho milovaného Ježiša, ktorý je v tvojom srdci. A potom, keď vstaneš, povedz mu, že si rád, že je s tebou. Že chceš nový deň prežiť s ním. Ak chceš, tak mu niečo zaspievaj. Alebo povedz slová žalmu: „Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe. Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo…“ (Ž 63, 2). Môžeš sa každý deň pomodliť modlitbu uvedenú v texte.
Hľadanie Ježiša a Duchovná Citlivosť
Na ceste viery niekedy potrebujeme zážitky, ktoré prebudia naše duchovné vnímanie. Skús niekedy vojsť do kostola bez toho, aby si sa zastavil pri sväteničke, bez prežehnania, bez pokľaknutia pred svätostánkom. Len vojdi a postav sa chrbtom ku svätostánku tak, aby si bol čo najbližšie pri stene. Zadívaj sa na ňu a predstav si, že by si sa mal cez tú stenu dostať. Holými rukami. Tak sa niekedy pokúšame prejsť životom. Potom sa pomaličky otoč, pričom vnímaj, ako sa priestor okolo teba „uvoľňuje“. Ako stena mizne a otvára sa ti výhľad na svätostánok. A tam je Ježiš. Volá ťa k sebe. Nemusíš urobiť už nič, aby si sa k nemu dostal, len kráčať. Možno ťa pritom zastavia mreže či vnútorné dvere kostola. Potrebujeme pre svoje prežívanie viery aj takéto zážitky.
Je to niečo ako zakúsiť Ježišov pohľad plný lásky (pozri Mk 10, 21). Ako počuť jeho volanie: „Hor' sa, priateľka moja, krásava moja, a poď!“ (Pies 2, 10). To tebe sa Boh takto prihovára. No ty vieš, že nemáš sily ísť za ním, preto voláš: „Tiahni ma za sebou!“ A v túžbe srdca hneď nadšene dodávaš: „Pobežme“ (Pies 1, 4). Táto túžba má však aj druhú stránku - vnútorný, duchovný boj. Možno prvý boj musíš zviesť o to, aby si mal(a) pre Ježiša čas. Láka ťa televízor, počítač, partia (dosaď si tu, čo najviac odvádza od Ježiša teba). Treba urobiť ďalšie rozhodnutie - chcem mať čas pre Ježiša. Len pre neho. Spočiatku možno 10-15 minút. Celý týždeň každý deň v rovnakom čase.
„Roznieť v nás, milovaný Spasiteľ, toľko svojej lásky, koľkou sa patrí mať rád a milovať teba, Boha, aby celé naše vnútro zaujala láska k tebe, aby sa nás celých zmocnila láska k tebe, aby všetky naše zmysly naplnila láska k tebe, aby sme okrem teba, ktorý si večný, nevedeli nič iné milovať, aby nebolo v našom ovzduší, na tejto zemi a v našom mori toľko vody, koľko by dokázalo túto lásku v nás vyhasiť, podľa toho: „Ani veľké vody lásku neuhasia.“ Aby sa to aj v nás aspoň čiastočne splnilo, nech nám dá náš Pán, Ježiš Kristus, ktorému sláva na veky vekov.
Potom zober do rúk Sväté písmo a s prosbou o vedenie Duchom Svätým si prečítaj nejaký text. Napríklad evanjelium najbližšej nedele (Mk 10, 35 - 45). Predstav si, že si práve pri Ježišovi, keď k nemu prichádzajú Zebedejovi synovia so svojou prosbou. Ako reaguje na ich slová tvoje srdce? Čo vidíš na Ježišovej tvári? A čo ostatní apoštoli? Počúvaj, ako ich Ježiš potom usmerňuje. Tento týždeň si to odskúšaj - aspoň hodinu skús bez výnimky (okrem hriechu) vyhovieť každému, kto sa na teba obráti s nejakou prosbou či požiadavkou.
Radosť a Uzdravenie v Pánovi
Niekedy, žiaľ, náš život viery vyzerá ako starý vtip o meteorológovi, ktorý predpovedá tuhú zimu na základe toho, že Indiáni už tri mesiace rúbu drevo, pričom nevie, že mu volá šaman, ktorý to rúbanie dreva nariadil. Robíme nesprávne uzávery len na základe toho, čo vidíme, bez skúmania „pozadia“. Napríklad koľkí chodia na svätú omšu len preto, že je nedeľa či prikázaný sviatok? No nechodia na stretnutie s milovaným Ježišom. Preto má zmysel pustiť sa do „rúbania“ či prikazovať „rúbanie“ až potom, keď svoj život zveríme do jeho rúk.
Aké „rúbanie“ by si rád robil tento týždeň? Jedno z nich je radovať sa zo života. Radosť v Pánovi (teda nie hocaká radosť - pozri Flp 4, 4) totiž patrí medzi základné znaky, ktoré sprevádzajú skutočné obrátenie. Mám pred sebou text evanjelia o uzdravení slepého Bartimeja (Mk 10, 46b - 52). Je to príbeh o radosti Boha, ktorý uzdravuje, a radosti človeka, ktorý je uzdravený. Koľko sa ten človek natrpel! Tu ide okolo neho Ježiš. Prebieha medzi nimi kratučký dialóg. A Bartimej vidí. Aká to radosť pre neho! Ale aj pre mňa. Stačí volať k Ježišovi! Možno vždy neuzdraví telesne, ale zakaždým sa dotkne duše. Ako u Jóba - keď sa mu Boh dal poznať, už ho netrápilo, že o všetko prišiel a že je chorý. Bol šťastný, lebo videl Boha. Aj Bartimej bol šťastný. Lebo videl. Stretol Boha. A išiel za ním.
Ježišu, ty si môj Pán! Moje srdce plesá, lebo si mi ho uzdravil. Otvoril si mi oči, aby som videl. Zahŕňaš ma bohatstvom nového života - moja modlitba dostala zmysel, Písmo ku mne každý deň hovorí slová tvojej lásky, vnímam lásku bratov a sestier v Cirkvi i sám sa pokúšam milovať myšlienkami, slovami i skutkami. Vedieš ma k pokániu a odpúšťaš mi zakaždým, keď zvolám: Pane, ľutujem! Čo viac môžem chcieť? Len jedno - aby som stále mohol ísť za tebou.
Čo však vtedy, keď nijakú radosť necítim? Keď sa mi zdá, že to všetko sú len slová, slová, slová? Zober si do rúk Písmo a nájdi si 126. žalm. Je to žalm plesania i plaču. Vyjadruje to, že už sme noví ľudia, ale ešte sme na zemi. Môžeš sa každý deň pomodliť modlitbu uvedenú v texte alebo časť 126.
Pokánie a Božia Láska: Cesta k Náprave
Radosť v Pánovi patrí medzi základné znaky, sprevádzajúce skutočné obrátenie. Ďalším takýmto znakom sú slzy pokánia. V evanjeliu (Mk 12, 28 - 32) sa nejaký zákonník pýta Pána Ježiša na najväčšie prikázanie. Poznám jeho odpoveď? Zákonník s ňou bol veľmi spokojný.
Každý, kto podriadi svoj život Ježišovi, v podstate hneď zistí, že svojím životom je ďaleko od Boha. A pritom vôbec nie je podstatné, či z objektívneho hľadiska ide o veľké či malé hriechy. Lebo toho, kto sa zaľúbi, mrzia aj najmenšie previnenia voči láske. Vždy platí, že v prítmí či slabom svetle vidíme len veľkú, výraznú špinu. Ale v silnom svetle vidíme aj maličké škvrnky. Práve to vedie potom milujúceho k pokániu.
Nehovoríme tu o sviatosti zmierenia, ale o pokání ako súčasti každodenného života. Postup je veľmi jednoduchý: Zakaždým, keď si uvedomím nejaké zlyhanie proti láske, postavím sa v srdci (a môžem to vyjadriť aj skutočným zastavením sa či státím) pred Boha, vyznám mu svoj hriech, oľutujem ho a poprosím, aby ma viedol svojím Duchom pri ďalších krokoch pokánia. Tými sú odprosenie človeka, ktorému som ublížil (ak som mu ublížil „len“ v srdci, tak to odprosenie urobím v modlitbe pred Bohom), náprava škody, ktorú som spôsobil, v prípade ťažkého hriechu stretnutie s Ježišom v jeho Cirkvi skrze sviatosť zmierenia. A tiež prosím Boha, aby mi dal silu znášať výčitky svedomia či ľudí, ktorí boli svedkami môjho zlyhania.
A tu sa dostávame k prvému nedeľnému čítaniu (Dt 6, 4 - 7). Počúvaj, Izrael: Pán, náš Boh, je jediný Pán! Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. Ten návod je veľmi jednoduchý: tieto slová nech sú v tvojom srdci. Niečo podobné povedal svätý Pavol: „Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela“ (Gal 5, 16). Kto žije duchovne, kto sa tak usiluje žiť, nemá čas ani chuť na hriech. To neznamená, že nepadne, ale že neostane v hriechu ležať. Lebo krása a rozkoš duchovného života sú také veľké, že pre človeka milujúceho Ježiša je odporné čo len chvíľku váľať sa v bahne. To nie sú len veľké slová. Môžeš sa každý deň pomodliť úryvok Písma uvedený v texte alebo modlitbu sv. Áno, Pane a Kráľu, daruj mi vidieť vlastné hriechy a neodsudzovať môjho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov, amen.
Proces Postupného Obrátenia a Intercesia
Obrátenie nie je vždy okamžitým zlomom; často prebieha postupne a jeho „objekt“ si možno ani neuvedomuje, čo sa s ním deje. O okamžitých obráteniach čítame v Písme či v životopisoch niektorých ľudí a často je to obrátenie od nevery k viere. Postupné ostáva väčšinou utajené a ak si človek nepíše denník, tak možno ani sám si neuvedomí cestu, ktorou prechádza. Ako sa teda udeje také obrátenie? Takmer vždy sa začína nespokojnosťou so životom a túžbou zmeniť sa. Túto túžbu človek nejako vyjadrí a Boh na ňu reaguje. Boh totiž berie naše prosby vždy vážne. A začne nás meniť. Pomaličky, nenápadne.
Napríklad jeden deň pri modlitbe zrazu zatúžime byť len tak ticho s Ním a na vlastné prekvapenie začujeme jeho hlas kdesi v hĺbke srdce: „Si môj milovaný, milovaná…“ Iný deň nás povedie k tomu, že si otvoríme Písmo a hneď prvý verš nám vženie slzy do očí a povedie nás k pokániu alebo zvelebovaniu Boha, či k nejakému skutku lásky konkrétnemu človeku. A niekedy si cez týždeň zrazu uvedomíme, že sedíme v kostole na svätej omši a to, čo nás doteraz každú nedeľu nudilo, je pre nás zrazu stretnutím s milujúcim Ježišom. Takže nik nemusí byť nešťastný, ak po prečítaní modlitby nezažil ohromujúcu radosť, ak sa mu do očí nevtisli slzy pokánia.
Obrátenie však vedie tiež k túžbe, aby aj tí, ktorých máme radi, začali žiť s Ježišom alebo aby prehĺbili svoj vzťah s Ním. Tu si spomíname na vystúpenie istého biskupa na nedávnej synode, ktorý veľmi otvorene povedal, že ak chcú biskupi a kňazi evanjelizovať, v prvom rade musia sami prejsť obrátením. Aj preto sa odvažujeme napísať nasledujúcu prosbu: Modlime sa tento týždeň (a potom každý deň) za ešte hlbšie obrátenie nášho diecézneho biskupa a tiež v každej farnosti za ešte hlbšie obrátenie kňazov, ktorým sme zverení. Ak budú viac horieť pre Ježiša srdcia tých, ktorí sú priamo povolaní zastupovať ho na zemi, viac sa rozhoria aj srdcia tých, ktorí sú zverení ich starostlivosti. Bože, večný pastier veriaceho ľudu, ty láskavo vedieš svoju Cirkev a ustanovuješ v nej rozličné duchovné služby; prosíme ťa za tvojho služobníka Tomáša, ktorého si vyvolil za biskupa: pomáhaj mu, aby v Kristovom mene spravoval tvoj ľud ako verný učiteľ, svätý kňaz a starostlivý pastier. Skrze Krista, nášho Pána.
Dôvera, Milosrdenstvo a Život Pútnika
Napokon obrátenie vedie aj k úplnej dôvere. Vieš si predstaviť, že máš posledné euro, no namiesto toho, aby si si kúpil niečo na jedenie, dáš ho ako milodar v kostole? (Vedome píšem milodar, a nie „do zvončeka“. Do zvončeka možno nedávame radi, ale milodar je vecou srdca.) A že ak budeš chcieť zas jesť, budeš si musieť na jedlo zarobiť alebo sa spoliehať na milosrdenstvo iných? Takýto je obrátený človek - dáva tým, čo sú v núdzi. Vlastne dáva Bohu. A vie, že sa nemusí báť o svoj život, lebo je v Božích rukách. V čom sa týždeň skúsiš pripodobniť chudobnej vdove? Darovaním času? Úsmevu? Môžeš sa každý deň pomodliť modlitbu uvedenú vyššie alebo uvažovať nad slovami Pána Ježiša: „Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice.“
Slovo aktivizačník môže vzbudzovať dojem, že jeho úlohou je čitateľa viesť k aktivitám. V podstate áno, ale len k jednej aktivite, zvanej putovanie. Od chvíle krstu sme totiž na ceste - obrazne sme prešli vodami Červeného mora a zachránení z moci diabla sme sa vydali na cestu do zasľúbenej zeme. Židom toto putovanie v dejinách trvalo 40 rokov. My naň máme celý život. Je na nás, ako ochotne putujeme, či sa zbytočne nezastavujeme, či neodbočujeme. Či namiesto putovania nie sme len účastníkmi izolovaných akcií, medzi ktorými živoríme. Akcie vo všeobecnosti majú svoj presne stanovený dátum, dĺžku trvania, možno čas prípravy na ne, nejaké vyhodnotenie ich úspešnosti. Ejha, čosi tu nesedí. V oboch prípadoch je to to isté? Áno. Závisí to od prístupu a vidno to podľa ovocia. Akcia je cieľom sama osebe. Po nej si človek povie: „Mám to za sebou.“ Niekedy to vyjadrí slovami: „Bol som sa nabiť energiou.“ A keď tá po čase vyprchá, treba ísť na ďalšiu akciu.
Tá istá akcia je pri putovaní len maličkou zastávkou, akoby vydýchnutím na ceste. Po jej skončení pútnik kráča ďalej: „Stúpajú a síl im stále pribúda“ s očami upretými na konečný cieľ: „…až na Sione uvidia Boha najvyššieho“ (Ž 84, 8). Aj tu akcia dodá človeku energiu kráčať ďalej, ale zároveň ju prijíma každý deň vediac, že bez nej sa ďaleko nedostane. Prijíma ju pravidelnou modlitbou, čítaním Písma a poznávaním učenia Cirkvi (už čítaš Katechizmus Katolíckej cirkvi?), pravidelným prijímaním sviatostí, stretnutiami v malom spoločenstve Cirkvi i vo farskom spoločenstve aspoň každú nedeľu a sviatok, nejakou konkrétnou vytrvalou službou - chudobným, núdznym, starým, pri liturgii.
Ako putovať tento týždeň? Určite bude stáť za to zobrať do ruky Bibliu a nájsť si texty o putovaní. Napríklad v Knihe Exodus a v Knihe Numeri. Texty o pádoch i víťazstvách, pri ktorých však vždy platilo: „Pán šiel pred nimi…, aby im ukazoval cestu“ (Ex 13, 21). Alebo si zober žalm (16) z nedeľnej liturgie slova a pripomínaj si: „Pána mám vždy pred očami“ (cieľ). „Raduje sa moje srdce a moja duša plesá“ (radosť na správnej ceste). „…je po mojej pravici, nezakolíšem sa“ (opora). Alebo sa nauč naspamäť a používaj ako modlitbu pútnika - možno aj pred každým čítaním Svätého písma.
Modlitby a Spevy - Hlas Vďačnosti a Túžby
V živote veriaceho majú modlitby a spevy neoceniteľné miesto, lebo sú vyjadrením nášho vzťahu k Bohu v radostiach aj v utrpení. Sú to slová, ktoré prenikajú cez stáročia a spájajú nás s generáciami veriacich. Napríklad pri rannej modlitbe často začíname slovami: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj, v ľuďoch dobrá vôľa. Pane, pery moje otvor a ústa moje budú zvestovať tvoju chválu.
Po týchto úvodných slovách nasleduje čítanie žalmov, ktoré nám pomáhajú vyjadrovať celý rozsah ľudských emócií pred Bohom. Prednáša ich kňaz, zatiaľ čo ostatní v tichosti a pokore srdca postojačky počúvajú. Kňaz sa potichu modlí ranné modlitby, ktoré pripravujú srdce na stretnutie s Pánom.
Žalm 3: Volanie v Úzkosti a Dôvera v Božiu PomocPane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. - Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ - Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja Sláva: čo mi hlavu vztyčuje. - Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. - A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. - Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. - Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. - Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. - A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som.
Žalm 37 (úryvky): Vyjadrenie Pokánia a Prosebnej DôveryNekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, - lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. - Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. - Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťarcha ma príliš stáva veľké bremeno. - Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. - Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. - Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. - Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. - Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. - Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. - Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu; * aj moji príbuzní sa ma stránia. - Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídka, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. - Ale ja som sa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. - Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. - Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. - A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mnou.“ - Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. - Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. - Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. - Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. - Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. - Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.
Žalm 63: Túžba po Bohu a ChválaBože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. - Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; - ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. - Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. - Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. - Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. - Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. - Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. - Moja দুša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. - Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; - vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. - Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov. - O tebe rozjímam hneď za rána. Aleluja, aleluja, aleluja. Sláva tebe, Bože.
Žalm 88: Hlboké Utrpenie a Volanie o PomocPane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. - Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. - Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. - Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. - Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, - na ktorých už nespomínaš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. - Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. - Dolahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. - Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. - K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. - Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? - Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? - Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? - Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. - Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? - Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. - Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. - Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. - Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom. - Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe.
Žalm 103: Chvála Božieho MilosrdenstvaDobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. - Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. - Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; - on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa vencuje milosrdenstvom a milosťou; - on napĺňa dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. - Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. - Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. - Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. - Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevaj naveky. - Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. - Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * taká veľká je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. - Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. - Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. - Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. - Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. - Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. - No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, - a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. - Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. - Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate jeho slová a plníte jeho príkazy. - Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci čo jeho vôľu plníte. - Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všaďe, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi. - Všade, kde on panuje.
Žalm 143: Prosba o Pomoc v ÚzkostiPane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. - A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. - Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. - Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. - Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. - Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. - Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. - Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. - Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. - Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. - Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. - Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. - Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyvedieš ma z úzkosti. - Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. - Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. - Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. Aleluja, aleluja, aleluja. Sláva tebe, Bože.
Po týchto žalmoch, ktoré odrážajú prosby, vďaky a dôveru, prichádzajú aj iné formy oslavy a modlitby, ktoré sprevádzajú náš život. Kamenná socha, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. Už pred svojím utrpením, Kriste Bože, dokázal si pravdivosť viery vo všeobecnú zmŕtvychvstanie, lebo si vzkriesil Lazára. Preto aj my spolu s jeruzalemskými deťmi nesieme ratolesti ako znamenia víťazstva a k tebe, Víťazovi nad smrťou, voláme: „Hosanna na výsostiach!“
Keď sme s tebou zomreli a boli pochovaní krstom, Kriste, Bože náš, stali sme sa tvojím vzkriesením hodnými nesmrteľného života. Ospevujeme ťa a voláme: „Hosanna na výsostiach!“ Po prvej katisme nasleduje sedalen, 4. Chváľme s vierou Krista ako deti, s ratolesťami a múdrosťou, s očistenými dušami. Nahlas volajme Vládcovi: Požehnaný si Spasiteľ, ktorý si prišiel na svet, aby si spasil Adama od starodávnej kliatby. Duchovne si bol, Milujúci človeka, nový Adam, lebo tak si sa rozhodol. Sláva, i teraz, iný sedalen, 4. Pane, zodvihol si Lazára z hrobu, kde bol štyri dni. Po druhej katisme nasleduje…
Liturgický rok je plný hymnov a piesní, ktoré nám pomáhajú prežívať tajomstvá viery. Od adventu, kedy očakávame príchod Spasiteľa, cez Vianoce, kedy oslavujeme jeho narodenie, až po pôstne obdobie a Veľkú noc, keď rozjímame o jeho utrpení, smrti a zmŕtvychvstaní.
Medzi známe piesne a hymny patria: Ó, prekrásna Hviezda ranná, Anjel Pána zvestoval, Anjel z neba v rúchu jasnom, Bože, ku tebe voláme v nebe, Buď, Mária, pozdravená, Dennica už vyšla, Dnes Panna je pozdravená, Duša moja, celou silou, Poslaný je anjel, Anjel Gabriel, Hľa, anjel Pána vznešený, Hľa, Panna je pozdravená, Moc Božia divná, Múdrosť a sila, Nes, Gabrielu, Oblaky z neba, Otec nebeský, Pán Boh všemohúci, Po zlom páde človeka hriešneho, Príďže, náš milý Spasiteľ, Roste, nebesá, z výsosti, Už z neba posol schádza, Tys’, Panna, plná milosti, Veselo spievajme, V spôsobe chleba, V temnosti Otcovia, V žiare prejasnej, Príde Kristus, Spasiteľ náš, Radujže sa, Panna slávna, Panna čistá, Zdravas’, krásna Pani anjelská, Zdravas’, Mária, Zdravas’, zdravas’, ó, Mária, Zdravas’, Mária, krásna.
Vianočné obdobie prináša piesne ako: Syn Boží sa nám narodil, Anjel Pána pastierom, A včera zvečera, Buďme všetci potešení, Boh sa nám teraz narodil, Búvaj, Dieťa krásne, Čas radosti, veselosti, Dieťatko sa nám dnes zrodilo, Aké to svetlo, Dnes sa Kristus narodil, Narodil sa Kristus Pán, Aký je to svit, Dieťatko spanilé, Dnes sa stalo, prihodilo, Dnešný deň sa radujme, Dobrá novina, Dobrý pastier sa narodil, Do hory, do lesa, valasi, Do mesta Betlema pospiechajme, Nesiem vám noviny, Hľa, zástup zboru anjelského, Jak veľká to milosť bola, Keď Mária plačúcemu, Kyrie eleison, Láska volá ma na cestu, Narodil sa Spasiteľ, Narodil sa Kristus v Betleme, Od nás dávno túžený, Pásli ovce valasi, Ó, chýr preblahý, Panna čistá, Pastieri, pastieri, hore vstaňte, Plesá Matka Božia sladká, Plesá svet, že ten čas už dožil, Plesajte, kresťania, Počujte radosť utešenú, Počúvajte, kresťania, Ponáhľajme, pastuškovia, k Betlemu, Pospešte sem, pastuškovia, Povedzte nám, pastierovia, Prišiel ten čas veselý, Povstaňte v rýchlosti, Pred tebou sa klaniame, Sem, pastieri, pospiechajte, Sem pospešte, nemeškajte, Sem, sem, Dieťatko, Vitaj, ó, Ježiško narodený, Spievaj a jasaj, zem celá!, Svetlo svetu dnes nastalo, Spasiteľ sveta zrodil sa, Vec predivná, neslýchaná, Tichá noc, svätá noc!, Už Slnko z hviezdy vyšlo, Tebe sa tu klaniame, Veselosť veľká sa, Vitaj, náš Ježiško narodený, Veselým hlasom spievajme, Vstávajte, pastieri, Vstávajte, pastieri, berte sa hor’, Vítame ťa, sväté Dieťa, Z Panny Pán Ježiš je narodený, Zvestujem vám radosť, Zaspievajme si veselo, Narodený Jezu Kriste, Narodil sa nám.
Rovnako aj piesne pre Nový rok, zjavenie Pána či pôst: Ďakujeme, Ochranca náš, Mocný je Boh náš, Pán časov, Bože milý, Ó, Ježišu, buď k pomoci, Nový rok beží, Veseľ sa ľudské stvorenie, Z neba prišiel k nám, Hľa, aká to hviezda krásna, Herodes, kráľu ukrutný, Traja králi uzreli, Traja slávni králi od Východu, Tri zázraky sa dnes stali, Ježiš sladký, dušiam hosť si, Ježišu, Ježišu, Ježišu, vznešená, Kde je Ježiš, moja žiadosť, Kdes’ moje spasenie, Kde si, môj premilý, Ó, Ježišu, môj priateľu, Čo trpieť má Spasiteľ náš, Pán Boh, ktorý všetko stvoril, Svätý pôst sa započína, Ach, beda mne nešťastnému, Pristúp, pristúp sem, hriešniku. Ant. naveky vekov vládneš s ním. obetu na veky večné. Ant. Ant. Ant. Ant. Ant. Ant. Chválospev Porov. Ant. si srdcia láskou. pieseň chvál navždy. chválime piesňou. Ant. nech znie chválospev. chválime piesňou. Ant.
Tieto texty a melódie nás sprevádzajú celým životom, sú vyjadrením viery, lásky, nádeje a pokánia. Pomáhajú nám prehlbovať náš vzťah s Ježišom, naším Veľkňazom, a žiť v plnosti nášho krstného kňazstva.
tags: #dieta #moje #knaz #je #druhy #jezis