Je bežné, že rodičia detí okolo dvoch rokov sa stretávajú s problémami pri uspávaní. Ak máte veľmi dobre spinkajúce dieťa a zrazu sa u vás objavia príznaky regresie, nezúfajte, citlivo to zvládnete. Nespavosť na denný spánok je typickým prejavom regresie. Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa to deje, a v tomto článku sa pozrieme na najčastejšie z nich a ponúkneme aj riešenia, ako túto situáciu zvládnuť.
Spánková regresia: Dočasná výzva
Spánková regresia je obdobie, keď sa dobrý spáč zrazu začne často budiť alebo odmieta spánok úplne. S malým bábätkom najprv bojujete proti štvormesačnej spánkovej regresii. Neskôr môže prísť 8, 9 a 10-mesačná a ďalšia, keď oslavujete s vaším drobcom jeden rôčik. V 18-tich mesiacoch vie tiež potrápiť pokojný spánok, a akoby toho nebolo málo, posledná spánková regresia sa objavuje v dvoch rokoch.
Vaše bábätko rastie a postupne mu stačí menej spánku. Každé dieťa je iné, no mnoho dvojročných potrebuje za 24 hodín v priemere cca 12 hodín spánku, ktorý sa teraz väčšinou deje v noci. Váš drobec v tomto veku možno vzdoruje, keď má ísť do postele, zaspí neskoro alebo vstane príliš zavčasu. Dvojročná regresia sa môže objaviť v dvoch rokoch, alebo aj niekoľko mesiacov potom.
Základom je tento spánok ponúkať stále a naďalej. Ak aj vaše dieťa nezaspí, doprajte mu každý deň kľudovú aktivitu v prítmí. Dajte pozor na to, aby sa nestávalo to, že vám dieťatko zaspí o 15-16 hodine na hodinu a pod., to by totiž okrem iného spôsobilo večierku po 22 hodine a dostalo by vás to do začarovaného kruhu posunutého režimu.
Separačná úzkosť: Strach z odlúčenia
Separačná úzkosť vrcholí okolo 18-tich mesiacov. Môže sa objaviť a zase zmiznúť, až do obdobia 5-6 rokov. V dvoch rokoch separačná úzkosť pramení zo skutočného strachu. Vaše dvojročné dieťatko sa bojí toho, že ostane samotné alebo s ľuďmi, ktorých nepozná. Táto úzkosť sa môže objaviť aj preto, že si jednoducho nechce nechať ujsť zábavu. Vie, že keď odídete, nezmiznete, a že nie ste ďaleko. Ale myslí si, že si užívate zábavu bez neho. A samozrejme nechce, aby ste ho vynechali!
Ak sa táto separačná úzkosť objaví akonáhle prejdete cez dvere jeho detskej izby pred spaním (počas dňa alebo noci), môže to narušiť jeho spánok. Nakoniec musíte zostať pri vašom dvojročnom drobcovi v čase šlofíkov alebo večerného spánku až kým nezaspí. Samozrejme je dôležité dieťatko ubezpečiť, že je všetko v poriadku, že všetci ideme spinkať, že ste nablízku ak vás potrebuje. Úzkosť a separačná úzkosť v tomto veku sú prirodzené. Deti si omnoho viac uvedomujú svoj strach, to, že im niekto môže ublížiť alebo že niečo je nebezpečné. Samozrejme, to sa prejaví pri zaspávaní.
Odmietanie poobedňajšieho spánku: Nechcem nič zmeškať!
Okolo dvoch rokov niektoré batoľatá začnú náhle odmietať poobedňajší šlofík. Môže sa stať, že uložíte vášho veľkáča do postieľky a celú hodinu sa zabáva, hrá sa, spieva si, rozpráva alebo kričí. Podobne ako pri separačnej úzkosti, náhle odmietanie šlofíkov sa deje preto, lebo váš drobec nechce nič zmeškať. Čoraz viac si začína uvedomovať čo chce. Takže ak si nechce ľahnúť, aby si oddýchlo, začne vám to dávať patrične najavo.
Odmietanie poobedňajšieho spánku môžeme vnímať ako regresiu, pretože veľa detičiek sa nechce vzdať šlofíka až do 3-4 rokov. Najlepším riešením je pokračovať v zaužívanom režime a šlofík ešte nerušiť. Veľmi malé percento detí v tomto veku prestane úplne cez deň spať. Toto je obdobie, kedy sa vaše dieťatko môže tváriť, že už postieľku nechce. Môže z nej vyliezať. Spací vak je jednou s veľkých pomôcok, ktorá pomáha deťom v postieľke zostať. Veľmi odporúčam, aby ste vyčkali a postieľku naďalej ponúkali a nerušili.
Sťahovanie sa do veľkáčskej postele: Príliš skoro?
Hoci viac detí prechádza touto zmenou okolo troch rokov, niektorí rodičia urobia tento veľký krok v dvoch rokoch. Pre vášho drobca môže byť ťažšie spinkať počas noci a cez deň nerušene, pretože nová posteľ je pre neho neznáma. Dokonca sa môže stať, že začne využívať výhody postele a slobodu, ktorú mu ponúka. A to aj napriek tomu, že mu budete opakovať stále dookola, aby v nej ostal.
Keď sa rozhodnete pre zmenu detskej postieľky dbajte na to, aby bola detská izba zariadená dôkladne a hlavne bezpečne. U väčšiny detí je ale na tento krok príliš skoro. Ak nie hneď, tak postupne začnú pri zaspávaní alebo v noci nekontrolovateľne vyliezať z postele. Ak máte na ceste ďalšie bábätko, kúpte radšej druhú postieľku. Má to dve príčiny. Prvou je komplikácia s preložením staršieho dieťatka do postele príliš skoro. Podporte spánok dieťatka v postieľke, ak aj plače a bojkotuje ju, vyberte ho, pohrajte sa a vráťte sa tam opäť spinkať. Ak je to potrebné, zostaňte jeden dva večery pri dieťatku, aby zaspalo.
Učenie na nočník: Nová výzva
Veľa rodičov začína učiť svoje detičky na nočník okolo dvoch rokov. Ak je váš drobec práve uprostred tohto výcviku, môžete ho nájsť ako sa budí zo spánku a potrebuje použiť nočník. Dokonca aj tí, ktorí ešte nezačali nočníkový tréning, si začínajú čoraz viac uvedomovať svoje telesné funkcie. Pre batoľatá v tomto veku nie je neobvyklé, že sa zobudia skoro ráno kvôli plnému močovému mechúru alebo že sa musia vycikať. Od dvoch rokov si väčšina detí oveľa viac uvedomuje nepríjemný pocit, ktorý spôsobuje mokrá alebo plná plienka.
Strach v noci: Predstavivosť pracuje
Možno začína mať v noci strach - v tomto veku začína mať váš drobec aj väčšiu predstavivosť. Vďaka nej môže ísť o zábavu, ale aj problém, a to najmä v noci. Veľa detí v tomto veku sa začína v noci báť. Spúšťačom je tma a všetko s tým súvisiace - strašidelné tiene, príšery ukryté pod posteľou… Deti si oveľa viac uvedomujú svet a veci, ktoré im môžu ublížiť. Dávajte pozor na to, čo cez deň hovoríte dieťatku. Častokrát veci nedomyslíme. Niekedy malé drobnosti na ktoré deti upozorňujeme môžu prerásť do strachu pri zaspávaní a spánku. Nestrašte deti tmou v štýle, „Tam nechoď, je tam tma“.
Čo robiť, ak dieťa nechce spať? Praktické rady
Tak ako pri každej regresii, najlepšie urobíte, keď budete dôslední a budete si neustále pripomínať, že nič netrvá večne. Nedovoľte, aby si váš drobec vytvoril zlé návyky, zatiaľ čo sa budete chcieť dostať cez dvojročnú spánkovú regresiu.
Základom je, nepýtať sa dieťatka, či chce ísť spať, ale OZNAMOVAŤ TO. To platí aj pri mnohých ďalších úkonoch cez deň. Ak je to potrebné, zostaňte jeden dva večery pri dieťatku, aby zaspalo. Uistite sa, že má dieťa dostatok aktivity počas dňa. Fyzická námaha, najmä v popoludňajších hodinách spôsobí to, že večer bude unavené. Vytvorte upokojujúcu rutinu pred spaním. Príprava do postele by mala začať každý večer v rovnakom čase, trvať rovnako dlho a mala by sa skladať z konzistentnej rutiny, aby dieťa vedelo, že prichádza čas odpočinku. Začnite s rutinou 30-60 minút pred spánkom. Vytvorte vhodné prostredie na spánok. Miestnosť, v ktorej dieťa spí, by mala byť teplá, tichá, tlmená a pohodlná. Obmedzte obrazovky pred spaním. Obrazovky narúšajú spánok, lebo modré svetlo, ktoré vyžarujú, narúša produkciu melatonínu. Namiesto toho si pravidelne čítajte.
Cestovanie po postieľke: Príčiny a riešenia
Cestovanie po postieľke vnímajú viac rodičia detí, ktoré spia v otvorenej postieľke. Pre deti do približne 5-7 rokov hrá veľkú rolu, či spia v uzavretom alebo otvorenom priestore. Existujú dve významné príčiny, ktoré majú na cestovanie vplyv:
- Neschopnosť detí vnímať neviditeľné hranice: Mozog dieťaťa ešte podvedome nerozumie neviditeľným hraniciam. Dieťatko vníma len fyzické hranice ako je mantinel, zábrany, rodič a pod. To znamená, že pokiaľ nenarazí do nejakej fyzickej zábrany, tak po postieľke jednoducho cestuje.
- Nedostatočná svalová atónia počas REM spánku: U detí počas REM spánku (tá časť spánku, kedy snívame) nedochádza k atónii svalov (k paralýze svalov). Atónia svalov zjednodušene znamená, že svaly, ktorými vieme vedome hýbať sú počas spánku paralyzované. Je to preto, lebo náš mozog nás takto chráni, aby sme nevykonávali naše sny. Deti tiež majú v pomere viac REM spánku ako dospelý človek.
Za zvýšenou aktivitou dieťatka v postieľke môže byť aj nový psychomotorický míľnik, ktorý dieťatko dosiahlo a ktorý si “trénuje” aj počas spánku. Deti, ktoré nemávajú na spánok spací vak môžu cestovať, ak pociťujú teplotný diskomfort a hľadajú perinu alebo iný zdroj tepla, ktorý v posteli majú (napr. maminku alebo ocka). Alebo keď im je naopak príliš teplo a potrebujú sa od vás odtlačiť. Do veku 5-7 rokov je preto bežné, že deti v otvorenej posteli cestujú.
Nočné pomočovanie: Častý problém
Pomerne rozšírený názor je, že nočné pomočovanie sa objavuje iba u detí, ktoré žijú v akejkoľvek psychickej nepohode. Opak je však pravdou. Častokrát sa objaví u detí, ktoré prežívajú šťastné detstvo.
Každé dieťa sa vyvíja postupne a vlastným tempom. Kontrolovať výdaj moču najprv počas dňa je väčšina z nich schopná okolo 3. roku života. Neskôr to dokážu aj v noci. Ak však dochádza u dieťaťa staršieho ako 5 rokov k nekontrolovateľnému úniku moču počas spánku, hovoríme o nočnom pomočovaní.
Príčina vzniku nočného pomočovania je fyziologická - ide o nedozretosť spojenia medzi mozgom a močovým mechúrom. Moč sa tvorí v obličkách a jeho množstvo riadi dôležitá látka v organizme (vazopresín). V noci sa jej tvorí viac, a tým sa zmenší objem vyprodukovanej moči. Močový mechúr sa napĺňa pomalšie a nemusí sa v noci vyprázdniť. U detí s nočným pomočovaním je často v noci nedostatočná vlastná tvorba vazopresínu.
Liečba nočného pomočovania pozostáva zo štyroch základných pilierov:
- Dodržiavanie režimových opatrení: Správny pitný režim (obmedzenie tekutín po 17. hodine) a vyhýbanie sa dráždivým nápojom.
- Správny mikčný režim: Pravidelné močenie každé 2-3 hodiny počas dňa a pred spánkom.
- Psychologická podpora: Uistenie dieťaťa, že sa neodlišuje a môže nad problémom vyhrať.
- Medikamentózna liečba: V prípade, že režimové opatrenia zlyhajú, lekár navrhne špeciálnu liečbu, pričom sa sleduje pitná a mikčná karta.
Rodinná posteľ ako riešenie?
Unavení večným nočným behaním potomkov sa jedni americkí rodičia rozhodli pre neobvyklé riešenie. Otec zostavil z nábytku originálnu rodinnú maxi posteľ, do ktorej sa zmestí celá sedemčlenná rodina. Elizabeth a Tom Boyce z Texasu tvrdia, že takéto nočné usporiadanie zatiaľ vyhovuje všetkým a deti by to ani inak nechceli.
Po návrate domov z ciest ale začínali problémy. Deti nechceli spať vo svojich izbách a prichádzali v noci za rodičmi. Elizabeth opisuje, že neustále vracanie potomkov do ich vlastných postelí boli "slzy a boj". Deti sa dokonca občas uvelebili v rodičovskej spálni na podlahe. "Jednoducho sme sa chceli vyspať," hovorí Boyceová.
Pokiaľ ide o sexuálny život, dom má teraz plno prázdnych izieb, ktoré slúžia ako šatňa či herňa, v ktorých možno urobiť zadosť manželskému životu. "Sex sa predsa nemusí odohrávať len v posteli. Dokazuje to tá kopa šestnásťročných, ktorí končia na zadných sedadlách áut," hovorí Boyceová.
Spoločné spanie: Výhody a bezpečnosť
Spoločné spanie znamená spánok bábätka a matky v jednej posteli. Ide o bežný, normálny a žiaduci spôsob nočnej starostlivosti o bábätká, ktorý bábätká v histórii bežne zažívali. Dojčenie a spoločné spanie idú ruka v ruke. Dokonca aj v USA napriek všetkým kampaniam proti spoločnému spaniu a stigmatizácii spoločného spania v súčasnosti spí spoločne so svojimi deťmi približne polovica rodičov.
Spoločné spanie odporúčajú mnohí odborníci ako aj zdravotnícke organizácie ako Akadémia laktačnej medicíny či UNICEF, ktoré zároveň hovoria o tom, že spoločné spanie je prevenciou pre syndróm náhleho úmrtia dojčaťa (SIDS). Pre spoločné spanie maličkých bábätiek existujú zásady, ktoré je dobré dodržať na to, aby bolo bezpečné. Správanie dojčiacej matky a dojčeného bábätka je za bežných okolností regulované biologickými mechanizmami, ktoré zaručia bezpečné spanie. Bez ohľadu na to, či spíte s bábätkom spoločne alebo nie, neukladajte bábätko na spánok na bruško ani na bok. Bezpečná poloha pri spaní je, keď je bábätko na chrbte.
Vytvorenie zdravého večerného rituálu pre vaše dieťa
Prečo je kvalitný spánok dôležitý?
Počas spánku sa telo aj mozog regenerujú, dieťa si dopĺňa energiu a spracúva informácie z celého dňa. Nedostatok spánku sa môže prejaviť podráždenosťou, zhoršenou pozornosťou, vyššou chorobnosťou alebo zvýšeným stresom. Problémy so zaspávaním sa nevyhýbajú ani deťom, preto má zmysel zamerať sa na faktory, ktoré ich ovplyvňujú.
Najčastejším dôvodom, prečo dieťa nezaspí, sú podnety, ktoré mu bránia uvoľniť sa. Aj nízka intenzita svetla môže oddialiť nástup spánku. Pouličné osvetlenie, svetlomety áut alebo hluk z ulice narúšajú prirodzený proces upokojovania organizmu. Zatemňovacie závesy či rolety dokážu miestnosť stmaviť a zároveň mierne odhlučniť, čo vytvára vhodnejšie podmienky na spánok.
Modré spektrum svetla z obrazoviek (mobil, tablet, televízor) preukázateľne potláča tvorbu melatonínu - hormónu, ktorý pomáha telu prepnúť do večerného režimu. Preto odborníci odporúčajú, aby deti aspoň 1-2 hodiny pred spaním nepoužívali žiadne zariadenia s displejom.
Mlieko obsahuje aminokyselinu tryptofán, ktorá v tele prispieva k tvorbe serotonínu a následne melatonínu. Neznamená to však, že každý pohár teplého mlieka automaticky spôsobí spánok. Funguje to skôr ako jemná podpora - teplý nápoj upokojí žalúdok a rituál pomáha vytvárať pocit bezpečia. Med môže chuť zjemniť, ale nie je nevyhnutný.
Spánku prospieva mierne chladnejšie prostredie - ideálna teplota detskej izby je približne 18-20 °C a čerstvý vzduch pred spaním - krátke, intenzívne vetranie pomôže rýchlo vymeniť vzduch. Teplo na končatinách - ak má dieťa studené nohy, teplé ponožky môžu zlepšiť komfort a uľahčiť zaspávanie, pretože teplé končatiny pomáhajú telu lepšie regulovať teplotu. Pyžamo by malo byť pohodlné, z materiálu, ktorý odvádza vlhkosť a nedráždi pokožku.
Overený klasický rituál: Čítanie rozprávok
Čítanie patrí medzi najlepšie večerné rituály. Pomáha spomaliť tempo myšlienok, navodiť pocit bezpečia, upokojiť emócie a pripraviť telo aj myseľ na spánok. Okrem toho rozprávky rozvíjajú slovnú zásobu, fantáziu a emocionálnu inteligenciu.
Ak rodič práve nemá čas alebo energiu, môžu poslúžiť aj audioknihy či pokojné nahrávky na YouTube určené pre deti. Dôležité je vybrať obsah s tichým hlasom a nerušivými zvukmi. Audioknihy však nemajú nahrádzať pravidelný kontakt s rodičom - skôr sú doplnkovou možnosťou. Všetky techniky uvedené vyššie patria medzi odporúčania, ktoré sú v súlade s tým, čo pozná moderná spánková medicína a detskí psychológovia.
10 najčastejších chýb pri spánkovom režime
Ani vy sa nepovažujete za šťastlivca, ktorého bábätko dokáže prespať celú noc? Stále len narieka, kričí a vy padáte od únavy. Sú dve veci, na ktoré treba pamätať - ak sa dieťa budí často v noci, je to celkom prirodzené a bežné. A druhá, dôležitejšia - že mu možno v spánku bránite pár chybami vy.
- Spánková rutina nie v rovnakom čase: Až od 4. mesiaca sa postupne začína vyvíjať skutočný cirkadiálny rytmus. U malých detí je najlepšie chodiť spávať okolo 6. - 7. hodiny večer.
- Chýbajúce rituály pred spaním: Konzistentnosť je kľúč. Teplý kúpeľ, stíšenie a vypnutie obrazoviek (TV, tablet), tlmené svetlo, koniec hraniu, nakŕmenie, prebalenie, obliekanie do pyžamka, rozostlaná postieľka a pripravená kniha na čítanie.
- Nerozpoznávanie signálov únavy: Žmolenie, pretieranie si očiek, nosa, naťahovanie vláskov, ušiek, zívanie, spomalená aktivita a strata záujmu o ľudí a činnosti.
- Spánkové „barličky“: Rodičia sa stretávajú s najrozmanitejšími radami, ako dieťa primäť k spánku celú noc. Napríklad nereagovať na plač, ktorým dieťa signalizuje stres, strach alebo volanie o pomoc so zaspaním. Radíme presný opak - ak sa bábätko prebudilo a srdcervúco plače, znamená to, že ho máte uistiť o svojej prítomnosti, teda poskytnúť mu pocit bezpečia.
- Nedostatočne vyplnený čas cez deň: Tieto svoje nové schopnosti chcú praktizovať - preto im poskytnite dostatočný priestor na to práve cez deň. Skúste sa postarať o to, aby mali dostatok stimulov a podnetov cez deň, vyplnený čas zábavou, aktivitami, pohybom a slnkom.
- Nevhodné prostredie na spánok: Prítmie a tma majú upokojujúci účinok, pomáha nám lepšie a kvalitnejšie spať. Na to nezabúdajte ani pri poobedňajšom spánku u detí.
- Príliš dlhý denný spánok: Ak to budete siliť cez deň, môže sa vám stať, že večer nebude dosť unavené na spánok a zaspávanie bude bolestivejšie a dlhšie trvať.
- Obrazovky, tablety: Modré svetlo potláča produkciu melatonínu, hormónu povzbudzujúceho ospalosť.
- Priskoro presedlanie na veľkáčsku posteľ: Odporúčame postupné „premiestňovanie“ a zvykanie si na veľkáčsku posteľ alebo spanie vo vlastnej detskej izbe.
- Nerealistické očakávania: Radšej, než by sa zo spánku mal stať boj, sa odvráťte ako od našich rád, tak od rád známych či z výchovných knižiek, nalaďte sa na vlastné dieťa a vytvorte si taký režim/nerežim, aby to vyhovovalo hlavne vám.
Praktické rady: Ako pomôcť deťom zdolať strach
Ak má vystrašené dieťa na výber, vždy si radšej vyberie istotu rodiča, ako by sa malo spoliehať samé na seba. Preto v prípade, že chcete, aby sa dieťa naučilo spať samé, potrebuje „zažiť“, že sa mu naozaj nič nestane, ak nebude s rodičmi. A to sa naučí len na základe skúseností.
Tipy, ako naučiť deti v noci spať samé:
- Opýtajte sa svojho dieťaťa, ako sa cíti: Nechajte ho popísať svoje obavy a definovať, čoho sa vlastne bojí. To vám pomôže zistiť, kde je problém a ako by sa dal vyriešiť.
- Utvrďte v dieťati pocit sily: Pred spaním dodržujte „rituály“ - rovnaký čas na spánok, umývanie alebo kúpeľ pred spaním, objatie, pusa… Rutinne vykonávané činnosti pomáhajú dieťaťu navodiť pocit istoty a bezpečia.
- Nezostávajte v izbe, kým dieťa nezaspí: Dieťa by sa malo naučiť zaspávať samé a nespoliehať sa na rodičov. Ak je to potrebné, dohodnite sa s ním, že ho budete chodiť kontrolovať každých 10 minút, až dokým nezaspí, ale nezostanete pri ňom viac ako 2 minúty.
- Nočné svetielko: Ak chcete dieťaťu ponechať zasvietené svetlo, tak potom musí ísť len o malé, tlmené nočné svetielko, ktoré ho nebude rušiť v spánku. Nezabúdajte, že máte byť pre dieťa oporou, ale súčasne mu máte umožniť, aby si vyvinulo schopnosť postaviť sa svojim obavám zoči-voči a zvládnuť svoj strach.
Všetky tieto rady sú krásne a dobre znejú, ale prax je a býva úplne iná. Jedno dieťa prespí pomaly celú noc a vy len ticho závidíte, to vaše sa budí aj dvadsaťkrát. Myslite však na to, že budenie sa v noci je bežná súčasť spánkového cyklu a týka sa aj dospelých. A vôbec nevadí, ak budete flexibilní a sem tam rutinu narušíte. Ako je každé dieťa individualita, tak aj rodina ako celok je odlišná od druhej.
tags: #dieta #nechce #spat #v #postielke #magia