Ani vy sa nepovažujete za šťastlivca, ktorého bábätko dokáže prespať celú noc? Stále len narieka, kričí a vy padáte od únavy. Sú dve veci, na ktoré treba pamätať - ak sa dieťa budí často v noci, je to celkom prirodzené a bežné. A druhá, dôležitejšia - že mu možno v spánku bránite pár chybami vy. Každé dieťa je iné, preto neporovnávajte. Navyše rátajte aj so spánkovou regresiou.
Dobrý, poriadny, výdatný spánok je esenciálny pre naše zdravie fyzické aj psychické. Najmä keď hovoríme o bábätkách, ktoré ho nutne potrebujú pre zdravý vývoj. No každé dieťatko je iné a to isté platí aj o spánkovom režime. Jedno prespí pomaly celú noc a vy len ticho závidíte, to vaše sa budí aj dvadsaťkrát. Myslite však na to, že budenie sa v noci je bežná súčasť spánkového cyklu a týka sa aj dospelých. Na druhej strane aj výskumy ukazujú, že keď bábätká napr. dosiahnu 6 mesiacov - NIE že sa budia menej v noci, ale rodičov budia menej v noci.
Základné piliere spánkovej rutiny
Určite ale nerezignujte na zdravú spánkovú rutinu: vykúpať, nakŕmiť, prebaliť, obliecť pyžamko, uložiť do postele, túliť sa a čítať rozprávku, zhasnúť a nechať spať. Konzistencia je kľúč a trpezlivosť vaša sila. A aby sa to nepokazilo, prinášame 10 najčastejších chýb, ktorým sa pokúste vyhnúť, aby ste po rozkolísanom spánkovom režime u detí nezaváhali a nerozbili ho ešte viac:
- Spánková rutina nie v rovnakom čase: Do veku 4 - 6 mesiacov majú bábätká rozhádzané spinkanie. Až od 4. mesiaca sa postupne začína vyvíjať skutočný cirkadiálny rytmus. Buďte konzistentní v tom, kedy večer začne chodiť spávať (ideálne okolo 6. - 7. hodiny večer).
- Rituály pred spaním: Konzistentnosť by ste mali dodržiavať aj v prípade rituálov, ktoré dieťaťu napovedajú, že sa neodvratne blíži spánok. Začnite aspoň hodinku pred uložením: teplý kúpeľ, stíšenie, vypnutie obrazoviek, tlmené svetlo. Pred spánkom žiadne bláznenie, cvičenie či iné rozptyľovanie.
- Nerozpoznávanie signálov únavy: Všímajte si žmolenie očiek, zívanie, spomalenú aktivitu alebo stratu záujmu o činnosti. Pozor, prehnaná aktivita či krik môžu byť znakom prestimulovaného dieťaťa, ktoré už je vyčerpané.
- Spánkové „barličky“: Nereagujte na každé mrnčanie vytiahnutím z postieľky. Ak sa bábätko prebudí a srdcervúco plače, poskytnite mu pocit bezpečia, ale radšej ho nechajte v postieľke, hladkajte ho a pritúľte sa.
- Nedostatočne vyplnený čas cez deň: Keď deti prežívajú spánkovú regresiu, často je to preto, že prechádzajú vývojovými míľnikmi. Poskytnite im cez deň dostatok priestoru na pohyb a rozvoj, aby si energiu „nevybíjali“ v noci.
- Nevhodné prostredie na spánok: Odstráňte rozptýlenia, stlmte televíziu, pripravte prítmie, dobre vetranú izbu s primeranou teplotou a komfortnou posteľou. Biely šum môže fungovať u bábätiek, ktoré sú zvyknuté na zvuky z maternice.
- Príliš dlhý denný spánok alebo neskoré ukladanie: Čím neskôr dáte večer dieťa spať s nádejou, že bude spať dlhšie, tým horšie môže zaspávať. Ranné vstávanie v tú istú hodinu je kľúčové pre bdelosť počas dňa.
- Obrazovky a modré svetlo: Odporúčame aspoň hodinu pred spánkom vypnúť všetky obrazovky, pretože modré svetlo potláča produkciu melatonínu. Každá hodina naviac na obrazovke môže dieťa stáť až o 26 minút spánku.
- Priskoré presedlanie na veľkáčsku posteľ: Odporúčame postupné zvykanie si na veľkáčsku posteľ - napr. v nej začnite spávať cez deň. Pre dieťa môže byť postieľka stále pripojená k vašej posteli ako symbol bezpečia.
- Nerealistické očakávania: Spánok detí nie je lineárny. Ak ste neustále na cestách alebo ste v striedavej starostlivosti, režim sa buduje ťažšie. Nalaďte sa na vlastné dieťa a vytvorte si taký režim, aby vyhovoval najmä vám.
Prečo dieťa odmieta spať samo
Pre dieťa je spánok odlúčením. Zrazu je samo, potme, bez rodiča, bez istoty. To môže v rôznom veku vyvolať strach, neistotu a túžbu po blízkosti. Dôležité je uvedomiť si, že odmietanie spánku o samote nie je vzdor. Mozog dospelého človeka je iný ako detský mozog. Detský mozog sa stále riadi základnými inštinktmi - v minulosti bolo prirodzené, že deti spávali s rodičmi, aby prežili.
Tento problém je u detí veľmi bežný, nezávisle od toho, či majú 7, 9 alebo 12 rokov. Ako deti rastú, spolu s nimi rastie aj ich predstavivosť, vrátane schopnosti predstaviť si rôzne potenciálne nebezpečenstvá. Problém mohol vzniknúť po tom, čo si dieťa pozrelo strašidelný film, počulo o nehode alebo prežíva stres v škole. Racionálna diskusia v takých chvíľach nepomáha a prirodzeným detským riešením problémov je hľadať ochranu rodičov.
Ako viesť dieťa k samostatnosti
Rodičia sú tí, ktorí dokážu zmierniť strach a neistotu dieťaťa. Ich úlohou je byť dieťaťu oporou, ale pomôcť mu vyvinúť aj jeho vlastnú schopnosť bojovať so svojím strachom.
- Nepodceňujte večernú rutinu: Doprajte si dostatok času, aby ste sa nikam neponáhľali. Vaším cieľom je, aby malo dieťa pocit, že sa nachádza na najbezpečnejšom mieste na svete.
- Dajte deťom pravidlá: Dieťa musí zostať v posteli celú noc a zaspávať samo. Môžete pri ňom sedieť, ale nemôžete pri ňom ležať. Môžete sa dohodnúť na pravidle, že sa každých 10 minút vrátite do izby skontrolovať, že ste stále nablízku.
- Využite systém odmien: Odmena vám pomôže dieťa motivovať - skúste drobné odmeny, ako sú body za prespatú noc vo vlastnej posteli, ktoré môžu viesť k rodinnej aktivite.
- Rebrík strachu: Postupne vystavujte dieťa situáciám, ktoré vyvolávajú úzkosť, napríklad prespanie u kamaráta, pričom dieťa postupne preberá zodpovednosť za zvládnutie svojho strachu.
Hypnóza na odpustenie (Počúvať pred spaním)
Prečo je dôležité, aby malo dieťa vlastnú postieľku
Vlastná postieľka zabezpečuje dieťatku bezpečie počas spánku - nemôžete ho priľahnúť, ani úplne prekryť vlastnou perinou. Bábätko si môže lepšie regulovať svoju telesnú teplotu. Okrem toho každý člen rodiny potrebuje svoj priestor. S pribúdajúcim vekom sa môže životný priestor aj na tej najštedrejšej manželskej posteli čoraz viac zmenšovať.
S nácvikom samostatných spánkových zvykov začnite, len ak je dieťa v dobrom zdravotnom stave a je v známom prostredí. Okrem prípravy dieťaťa na tento veľký krok pripravte aj sami seba. Ak budete o tomto kroku pochybovať, dieťa to vycíti a bude sa priečiť. Keď ste sa rozhodli, trvajte na tom, ale s citom.
Metóda regulovaného plaču
Ak hľadáte spôsob, ako citlivo naučiť už ročné dieťa spať v postieľke, jednou z odporúčaných metód je metóda regulovaného plaču. Pri nej dieťatko pokojne pripravíte na spánok, uložíte bdelé do postieľky, pohladíte a odídete z miestnosti. Ak začne plakať, sledujete čas. Po minúte plaču prídete naspäť, dieťatko slovne upokojíte a uistíte, že ste nablízku. Hneď na to opäť odídete. Intervaly predlžujete (2, 5, 10 minút) a vždy do izbičky na chvíľku vojdete, ale dieťa nikdy z postieľky nevyberiete. Dieťa pochopí, že nie ste preč a že v prípade núdze prídete na pomoc.
Prostredie ako kľúč k úspechu
Pripravte izbičku tak, aby mala teplé svetlo, jemné farby, obľúbené plyšáky a niečo, čo pripomína domov a istotu. Ak je prechod náročný, môžete skúsiť najprv matrac vedľa vašej postele, neskôr ho presunúť do detskej izby. Okrem plného bruška a čistej plienky musí mať dieťa aj dobre vyvetranú izbu, príjemnú izbovú teplotu (18-20 stupňov) a komfortný detský matrac. V dokonalom komforte deti zaspia oveľa rýchlejšie a vďaka kvalitnému matracu sa nemusíte báť nesprávneho vývoja ich chrbtice či neskorších zdravotných problémov.
Ak sa to hneď nepodarí, nezúfajte a hľadajte ďalšie spôsoby. Každé dieťatko je iné, trvá mu to rôznu dobu. V konečnom dôsledku sa predsa každé jedno dieťa, skôr či neskôr, naučí spať samo. Ak budete mať pocit, že sa stretávate s viacerými problémami, skúste prehodnotiť vaše rozhodnutie, ale nezabúdajte, že aj rodičia potrebujú mať svoje súkromie a mnohí by po nejakom čase privítali, aby sa život dostal opäť do normálu. Ak vaše dieťa nechce spať samé, je to len dočasná fáza - nie zlyhanie vás ani dieťaťa. Čeliť vlastným strachom osamote je pre mnohé deti v ranom detstve niečo nepredstaviteľné, preto buďte trpezlivou oporou.
tags: #dieta #nechce #spat #vo #svojej #posteli