Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. U detí je identifikácia duševných porúch ešte ťažšia, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť. Pedopsychiatri, teda detskí psychiatri, sa stretávajú s viacerými psychickými ťažkosťami u detí - od malých detí po adolescentov.
Rozpoznávanie signálov duševných problémov
Je kľúčové vedieť, na aké prejavy si v správaní dieťaťa všímať. Niektoré z nich môžu byť nenápadné, iné výraznejšie, ale všetky si zaslúžia pozornosť, ak pretrvávajú alebo sa zhoršujú.
Pretrvávajúci plač a smútok: Ak dieťa často plače na prvý pohľad bez jasného dôvodu, je neustále smutné, nebaví ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo, izoluje sa alebo nechce vstať z postele, môžu to byť signály depresívnej poruchy. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť. Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
Úzkosti: Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách. Ignorovanie kamarátov či blízkych môže byť tiež jedným z prejavov.
Poruchy príjmu potravy: Existuje viacero typov porúch príjmu potravy. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty. Poruchy príjmu potravy, ako sú bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa, sú sprevádzané mnohými problémami, a to nielen emočnými či sociálnou dysfunkciou, ale veľmi často aj vážnymi telesnými ťažkosťami - stratou menštruácie, celkovou slabosťou, odpadávaním, vypadávaním vlasov, zubov, rednutím kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu.
Posttraumatická stresová porucha (PTSD): Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.
Bipolárna afektívna porucha (BAP): BAP sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň. Počas manickej fázy je osoba s BAP euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické v bežnom stave.
Príčiny a súvislosti duševných porúch u detí
Vznik duševných porúch je často komplexný a ovplyvnený kombináciou viacerých faktorov. Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie, v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom, nazývanými neurotransmitery, ktorých primárnym účelom je komunikácia. Ak sa tieto chemické látky vychýlia z rovnováhy, môže sa to prejaviť príznakmi psychickej poruchy.
Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy. Dôležitú úlohu zohrávajú aj vonkajšie vplyvy, ako napríklad trauma, chronický stres, zneužívanie alebo zanedbávanie v detstve, ktoré môžu významne ovplyvniť vývoj mozgu a viesť k rozvoju rôznych psychických problémov.
Mentálne postihnutie dieťaťa: Hlbší pohľad
Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa. Zahŕňa poškodenie schopností, ktoré patria k celkovej úrovni inteligencie (poznávacie, jazykové, pohybové a sociálne) a zároveň obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí.
24 podcast: Syndróm zabudnutia dieťaťa
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH10) je mentálna retardácia stav zastaveného, alebo neúplného duševného vývinu, ktorý je charakterizovaný najmä narušením schopností, prejavujúcich sa v priebehu vývinového obdobia, prispievajúcich k celkovej úrovni inteligencie. Mentálne postihnutie nie je choroba, ale vrodený stav, ktorý sa vyznačuje obmedzením rozumových a adaptívnych schopností. Adaptabilitu chápeme ako schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy.
Stupne mentálnej retardácie a ich charakteristika
Stupeň mentálneho postihnutia sa meria pomocou inteligenčných testov a výsledok sa vyjadruje tzv. inteligenčným kvocientom (IQ).
Ľahká mentálna retardácia (IQ 69 - 50): Najmenej závažné postihnutie. Do 3 rokov veku dieťaťa je postihnutie ťažšie rozpoznateľné, môžu nastať len mierne problémy - zaostávanie v psychomotorickom vývine, oneskorený vývin reči, či problémy so sebaobslužnými činnosťami. V školskom veku je však odlišnosť zreteľnejšia a dieťa nezvláda nároky, ktoré sú naň kladené. Väčšina ľudí s týmto typom postihnutia neskôr dosiahne úplnú nezávislosť v starostlivosti o seba, v praktických zručnostiach, i keď vývin je u nich v porovnaní s normou pomalší. IQ u dospelých zodpovedá mentálnemu veku 9 - 12 rokov.
Stredná mentálna retardácia (IQ 49 - 35): Postihnutie zodpovedá mentálnemu veku 6 - 9 rokov. U dieťaťa býva oneskorenie zjavné už v dojčenskom veku. Oneskoruje sa vývin motorických zručností, hlavne reč, i keď si dokáže osvojiť základy dorozumievania sa. Ľuďom so strednou mentálnou retardáciou sa len zriedkakedy podarí žiť samostatne.
Ťažká mentálna retardácia (IQ 34 - 20): Tento typ zodpovedá mentálnemu veku 3 - 6 rokov, čo je zjavné už pri narodení. Často sa pridružia iné postihnutia. Väčšina detí sa naučí len pár slov. Pri kvalitnej starostlivosti sa môžu rozvinúť aspoň základné schopnosti.
Hlboká mentálna retardácia (IQ je pod 20): Typ postihnutia, keď človek nedosiahne mentálny vek viac ako 3 roky. Dieťa je najčastejšie imobilné, nedokáže si osvojiť reč, ani jej porozumieť. Takéto dieťa vyžaduje neustálu pomoc a starostlivosť opatrovateľa.
Príčiny vzniku mentálnej retardácie
Príčiny mentálneho postihnutia sú rôznorodé a môžeme ich rozdeliť do niekoľkých kategórií:
Teratogénne vplyvy v prenatálnom období: Ide o faktory, ktoré narúšajú normálny vývin plodu počas tehotenstva. Jedná sa o fyzikálne, chemické a biologické vplyvy. Príkladom je rubeola, iné infekčné ochorenia matky počas raného tehotenstva, nadmerné užívanie alkoholu či iných omamných látok. Tiež môže postihnutie spôsobiť liečba choroby matky niektorými liekmi.
Vrodené faktory: Dedičné faktory pochádzajú od predkov a prejavujú sa už pred počatím. Chromozómové aberácie sú náhodné a vznikajú v čase počatia. Takže mentálne postihnutie môže vzniknúť kvôli poruche v štruktúre, alebo vo funkcii genetického aparátu (chromozómová porucha - napr. Downov syndróm).
Poškodenie mozgu po narodení: Mentálne postihnutie tiež vzniká v dôsledku poškodenia mozgu po narodení. Počas pôrodu môže poškodenie vzniknúť organickým alebo mechanickým poškodením mozgu, nedostatkom kyslíka. Tiež predčasný pôrod a nízka pôrodná hmotnosť dieťaťa. V dobe po narodení dieťaťa môžu budúce ťažkosti spôsobiť zápal mozgu spôsobený mikroorganizmami, úrazy hlavy a iné.
Sociálne faktory: Existuje aj tzv. sociálne podmienená mentálna retardácia, ktorá vzniká na základe nedostatočných, dlhodobo nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok.
Špecifiká osobnosti dieťaťa s mentálnym postihnutím
Deti s mentálnym postihnutím sa môžu odlišovať od normálnych detí rovnakého veku v závislosti od stupňa mentálneho defektu. Ich prejavy zahŕňajú:
Oneskorený vývin reči a motorických zručností: Dieťa sa posadí, chodí, hovorí a dodržiava telesnú čistotu oveľa neskôr ako jeho rovesníci. Časté problémy bývajú aj s ich buď zvýšenou pohyblivosťou, neposednosťou, alebo naopak spomalenosťou a ťarbavosťou.
Problémy s učením a zapamätávaním si: Osvojovanie nových informácií je pomalé a vyžaduje si mnohonásobné opakovanie. Pamäť býva prevažne mechanická. Dieťa si osvojuje všetko nové veľmi pomaly, len po mnohých opakovaniach, rýchlo zabúda osvojené a hlavne nedokáže včas využiť získané vedomosti a zručnosti v praxi.
Ťažkosti s abstraktným myslením a riešením problémov: Oslabenná schopnosť koncentrácie, problémy s krátkodobou pamäťou a s chápaním komplexných alebo abstraktných myšlienok. Hlavným prejavom je oslabená schopnosť narábať s abstraktnými pojmami, ktoré často v slovnej zásobe úplne chýbajú. Prítomná je znížená chápavosť, je teda potrebné opakovať požiadavky, zhoršený úsudok s neschopnosťou korekcie.
Obmedzená schopnosť prispôsobiť sa novým situáciám: Títo jedinci sú ľahko ovplyvniteľní, preto sa často dajú zviesť ku kriminálnej činnosti. Výchovné prostredie má u týchto ľudí veľký význam.
Problémy so sociálnou interakciou a nadväzovaním vzťahov: Často sa nevedia adekvátne začleniť do spoločenských situácií, ignorujú kamarátov či blízkych. U mentálne postihnutých sa len oneskorene a s veľkou námahou formujú vyššie city ako je svedomie, cit povinnosti, zodpovednosti, zvedavosti. Je to vyvolané tým, že tieto city si vyžadujú spájanie citu často s myslením. U mentálne postihnutých jedincov do popredia vystupuje ovplyvniteľnosť, nekritické prijímanie pokynov a rád okolitých ľudí, absencia pokusov o overenie si, porovnanie týchto pokynov a rád s vlastnými záujmami a sklonmi.
Znížená sebestačnosť a potreba podpory: Jedinec je vychovávateľný, t.j. možno u neho vypestovať podmienené prepojenie rôznych návykov a jednoduchých schopností, nie je však vzdelávateľný. Sú to jedinci nesamostatní, odkázaní na dozor a riadenie iných osôb. Môžu vykonávať rôzne pomocné práce, avšak len pod vedením a za kontroly.
Optimálna výchova a podpora mentálne postihnutých detí
Najvýznamnejší socializačný a výchovný činiteľ je pre deti s mentálnym postihom nepochybne rodina. Tá významnou mierou ovplyvňuje dieťa od jeho narodenia. Optimálna situácia pre všestranný vývin dieťaťa je v zdravej rodine, kde dominuje láska a zdravá náklonnosť k dieťaťu, trpezlivosť, vzájomné porozumenie a spoločný výchovný postup rodičov.
Pohyb a hra neslúži len na jeho rozptýlenie, ale plní dôležitú funkciu aj pri rozvoji a vzdelávaní dieťaťa. Formou hry si dieťa oveľa ľahšie osvojí určité pohybové, zmyslové, či rečové návyky, ako pri prikazovaní pre dieťa bezvýznamnom. Správne zvolená hra dáva dieťaťu pocit zodpovednosti, dôležitosti a malých víťazstiev. Dieťa sa v hre môže realizovať, uplatniť svoje zručnosti, po prípade sa zdokonaľovať vo svojich nedostatkoch. Je dôležité nájsť si čas, venovať sa dieťaťu pri hre, pomáhať mu, usmerňovať a koordinovať ho.
Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím
Dieťa s mentálnym postihnutím sa môže vzdelávať:
- v špeciálnej škole pre žiakov s mentálnym postihnutím
- v špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím, zriadenej v bežnej škole
- v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané, jemu potrebné podmienky.
Pri vzdelávaní dieťaťa s mentálnym postihnutím je vždy dôležitá a rozhodujúca najmä aktuálna úroveň jeho intelektu. Z toho potom vychádza nastavenie vzdelávacieho programu. Vzdelávanie môže byť podľa Variant A (ľahký stupeň), Variant B (stredný stupeň) alebo Variant C (ťažký alebo hlboký stupeň).
Ukončením posledného ročníka ZŠ žiaci s MP nadobúdajú primárne vzdelanie. Nemôžu pokračovať v bežných stredných školách, ale môžu pokračovať vo vzdelávaní v špeciálnom odbornom učilišti, alebo v praktickej škole.
Profesionálna pomoc a podpora
Ak si všimnete na dieťaťu zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte. Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD., psychiatrička, psychoterapeutka. V prípade podozrenia na mentálne postihnutie, rodič, ktorý má podozrenie, že vývin intelektových schopností jeho dieťaťa nezodpovedá celkom bežnému štandardu, by mal čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc. Čím skôr sa začne s terapiou, tým je väčšia pravdepodobnosť, že dieťa bude úspešne napredovať, samozrejme, v rámci svojich možností.
V terapii spolupracuje odborný tím - lekár, psychológ, špeciálny pedagóg, rehabilitačný pracovník, asistent učiteľa. Psychológ poradenského centra pomocou testov zhodnotí mentálny vek dieťaťa a odborne rodičovi poradí, ako čo najlepšie a najúčinnejšie rozvíjať schopnosti dieťaťa do maximálne možnej miery. Špeciálny pedagóg po odbornej diagnostike poradí, ako ďalej postupovať vo vzdelávaní dieťaťa a spolu so školským zariadením nastaví efektívny individuálny vzdelávací program.
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike.
Farmakoterapia môže byť pre deti s niektorými diagnózami tiež prínosná, lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky.
Spoločnosť a mentálne postihnutie
Ľudí s mentálnym postihnutím zvyknú v spoločnosti nazývať, že sú „iní“. Inakosť mentálne postihnutého človeka nespočíva v horšom životnom prežívaní. Spoločnosť nastavila určité normy a je nesmierne ťažké zmeniť tento uhol pohľadu. Je potrebné si uvedomiť, že ľudia s mentálnym postihnutím sú výnimočné bytosti plné potenciálu, citov, emócií, sú nám priateľmi, partnermi a v našej spoločnosti plnohodnotnými členmi. Pokiaľ chceme vedieť, s akým človekom pracujeme, je nevyhnutné brať ohľad na jeho individuálne charakteristiky a prostredie, v akom sa pohybuje.
Je dôležité si uvedomiť, že sa dá hovoriť o oslabenosti niektorých schopností, na druhej strane, títo ľudia môžu mať nadpriemerne vyvinuté iné kvality. Človek s mentálnym postihnutím môže mať niektoré schopnosti vysoko vyvinuté, ale iné zasa oslabené. Ku každému je potrebné pristupovať individuálne.
V minulosti sa používali rôzne pojmy, ktoré mali dehonestujúci a stigmatizujúci charakter. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na mentálne postihnutie u detí, vrátane jeho príčin, prejavov a možností podpory.
V posledných rokoch sa na Slovensku objavujú indície, že „nálepku“ ľahkého mentálneho postihnutia, teda závažného a nezvratného poškodenia kognitívnych schopností, dostávajú aj deti, ktoré vo vzdelávaní zlyhávajú z iných príčin. Podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím je na Slovensku trojnásobne, v niektorých regiónoch až štvornásobne vyšší v porovnaní so zahraničím. Najmä v regiónoch s vyšším zastúpením marginalizovaných rómskych komunít je vysoký podiel detí s diagnózou MP, pričom mnohé organizácie upozorňujú na neoprávnené smerovanie týchto detí do špeciálneho školstva. Je dôležité včas rozpoznať a liečiť duševné choroby u detí. Akonáhle sa duševná choroba rozvinie, stane sa bežnou súčasťou správania vášho dieťaťa. Nie je však vždy ľahké zistiť, kedy má vaše dieťa vážny problém. Každodenný stres môže spôsobiť zmeny v správaní vášho dieťaťa.
Napriek zložitosti problematiky duševných porúch a mentálneho postihnutia u detí existujú cesty, ako pomôcť. Včasná identifikácia, odborná diagnostika, cielenejšia terapia a podpora zo strany rodiny a spoločnosti môžu výrazne zlepšiť kvalitu života postihnutých detí a ich rodín.
tags: #mentalne #postihnute #dieta