V súčasnosti sa stáva bežným rozpad základnej bunky spoločnosti - rodiny. Zažiť funkčnú rodinu je ako pomyselná kvapka sladkej vody v mori. Bez ohľadu na fakty, ublíženia, vyrieknuté slová, či realizované skutky, takmer vždy za kratší koniec „ťahá“ dieťa. Pomyselná krehká rovnováha je narušená, keď jeden z atribútov rodiacej sa identity dieťaťa absentuje - otec alebo matka. V kontexte načrtnutého je neodňateľným právom na šťastie dieťaťa čas, ktorý by malo tráviť aj s otcom. Teória je jedna vec, prax však vecou druhou. Len skrze spoluprácu a dialóg je možné zabezpečiť dieťaťu jeho neodňateľné právo na šťastie. Identita otca je rovnako dôležitá ako identita matky v živote našich najmenších. Prejavuje sa to prirodzene v DNA dieťaťa a po narodení aj výchovou a rodinným prostredím, v ktorom sa dieťa nachádza.
Rozpad Rodiny a Jeho Emocionálne Dôsledky pre Dieťa
V súčasnosti nie je výnimkou, kedy sa stáva bežným rozpad základnej bunky spoločnosti a teda rodiny. O tom, čo sa stalo v mojom prípade, aj keby nebolo veľa krát popísaného, nemá význam sa vracať späť. Fakty sú jasné: naša dcérka, splodená z lásky a v láske, vyrastá bez jedného z rodičov z rozhodnutia jedného z nich. Každá jedna rodina prechádza krízami, zlomovými obdobiami, kde sa láme pomyselná palica. Je krutým rozhodnutím jedného z rodičov po rozpade vzťahu otca a matky dieťaťa, keď nejaví jeden z nich záujem o spoločne splodené dieťa. Človek by očakával v duchu tradičnej výchovy, že ticho lieči. I to komunikačné. Je tomu však vždy tak? Môže aj ticho zabíjať? Domnievame sa, že áno. Nemusí ísť nevyhnutne o fatálne, smrťou končiace sa poňatie významu slova zabíjať. Na psychickú bolesť s odlúčením od dieťaťa si človek ako-tak privykol, ale prečo sme ako ľudia doslova zvermi voči tým, ktorí sa nedokážu brániť?
Jedným z príkladov je situácia, keď otec nemôže navštevovať vlastné dieťa v zmysle súdom odobrenej „dohody“ - raz týždenne a na tri hodiny - a je v tomto duchu prozaický. Po „vytunelovaní“ skromných úspor exekútorom pre neplatenie výživného, pričom návrh na súd o zmenu výšky z dôvodu vážnych zmien v živote s dopadom na vlastný finančný príjem bol podaný viac ako osem mesiacov vopred, to viedlo k momentu, kedy každé jedno euro musíte otočiť aspoň trikrát. Druhá životná etapa zo života dieťaťa - keď sa o jeho živote dozvedáte z notifikácií popri šikovnej aplikácii jednej zo zdravotných poisťovní sa pridáva druhá aplikácia, kde sa dozvedáte o živote prváčika na škole. Nič viac a nič menej. Kedy si naše rodiny konečne uvedomia, že len skrze spoluprácu a dialóg je možné zabezpečiť dieťaťu jeho neodňateľné právo na šťastie?
Nenahraditeľná Úloha Otca vo Vývoji Dieťaťa
V procese utvárania identity dieťaťa v mladšom školskom veku sú obaja rodičia nenahraditeľní. Otcovu neprítomnosť, napríklad z pracovných dôvodov, deti zvyčajne ťažko nesú. O to väčšiu váhu má však po návrate domov jeho správanie. Dlhšia neprítomnosť alebo absencia otca v rodine pre dieťa znamená chýbajúci model mužského správania. To môže negatívne ovplyvniť budúci život nielen syna, ale aj dcéry. V období dospievania je otec dôležitý pre obe deti. V dcére sa už začína črtať budúca žena. Otec by jej zdôrazňovaním hrdosti na ňu mal prijatie ženskej roly uľahčiť.
Kanadskí vedci z Výskumného ústavu McGill pri University Health Centre v Montreale, ktorí si posvietili na neprítomnosť otca pri výchove dieťaťa, pritom nedávno skonštatovali, že jeho absencia sa odráža u potomkov priamo zmenami v mozgu. Výchova dieťaťa bez oboch rodičov, alebo s dlhodobou absenciou jedného z nich, môže mať negatívny vplyv na vývoj mozgu dieťaťa, pamäť, emócie a IQ. Uvedomujú si podľa psychológa PhDr. Jana Svobodu dospelí, čo deťom svojimi komplikovanými vzťahmi spôsobujú? V prieskume spred pandémie až 37,6 % Slovákov prekvapilo sociológov schvaľovaním rozhodnutia žien vychovávať potomka bez otca. Psychológovia sa pritom zhodujú na potrebe nielen ženského, ale aj mužského vzoru pre dieťa. Breza vyrastie rovnako na zelenej lúke ako na zborenisku. Otázkou je, aká bude. A toto sa treba spýtať aj v tejto súvislosti. Čo je pre dieťa prirodzené? Absencia otca, alebo jeho prítomnosť? Sociálna psychológia i ďalšie vedné disciplíny už na to dávno odpovedali a definovali a potvrdili rolu otca v rodine, pričom zdôrazňujem to slovo „rola“. Ak oplodním pol Petržalky, nie som otec. Som rozmnožovateľ druhu. Otec, to je úloha. Dieťa - chlapec aj dievča - má veľkú výhodu, keď v rodine otec je a funguje. Len svojou obyčajnou prítomnosťou totiž dáva dieťaťu korektúru, vzor. Navyše dieťa sleduje a prežíva komunikáciu medzi ním a otcom. Zásadné sociálne učenie je totiž učenie sa napodobňovaním.
Keď Dieťa Odmieta Otca: Komplexný Pohľad
Vzťah medzi dieťaťom a rodičom je komplexný a ovplyvňuje ho mnoho faktorov. V poslednej dobe sa čoraz častejšie stretávame s problémom, kedy dieťa odmieta jedného z rodičov, najčastejšie otca. Toto správanie môže byť pre rodičov bolestivé a frustrujúce, no existujú spôsoby, ako ho pochopiť a riešiť.
Príkladom môže byť situácia: „Manžel príde domov z práce, celý natešený pribehne do izby k synovi a on začne pišťať, odvracať sa. Muž samozrejme stratí nervy, automaticky sa urazí a odíde z miestnosti. Takisto je to večer, keď si k nám chce ľahnúť manžel do postele, malý začne pišťať (nie je to plač, je to akoby také trucovanie alebo naschvál), posiela ho preč z izby a manžel je z toho totálne znechutený a nešťastný. Vidím na ňom, že ho to veľmi bolí. Ale ja si myslím, že je to len obdobie, začal to robiť odvtedy, ako sme ho dali do škôlky. 3 roky bude mať v januári, od októbra chodí do škôlky, síce len na 2 hodinky, ale odvtedy sa aj ku mne správa ináč. Neposlúchne ma, akoby sa mi mstil, ale zase na druhej strane nemôžem odísť z miestnosti, nemôžem ísť sama na toaletu a dokonca ani s babkou, dedom nezostane sám v izbe. Manželovi hovorím, že to prejde, dúfam, že to prejde, neviem, v čom je príčina jeho správania, ale pripisujem to skôr škôlke, je to pre neho veľká zmena. No neviem, prečo to robí tatinovi…“
Na tieto otázky k problematike odmietania otca dieťaťom odpovedá detská psychologička PhDr. Kornélia Dibarborová. Prečo dieťa odmieta otca? Na túto otázku sa nedá odpovedať jednoznačne, lebo faktorov, ktoré vplývajú na vzťah medzi dieťaťom a rodičom, je veľa. S odmietaním sa psychológovia stretávajú bežne - v ambulancii i mimo nej. A vôbec to nebýva len odmietanie otca, ale aj matky.
Kľúčové Otázky pre Rodičov Pri Odmietaní Dieťaťom
Pri riešení problému s odmietaním rodiča dieťaťom sa psychológovia pýtajú na niekoľko dôležitých aspektov:
- Akceptácia dieťaťa počas tehotenstva: Bolo dieťa počas tehotenstva vnímané ako vytúžené, alebo u jedného z rodičov prevládali obavy či nevôľa z príchodu potomka? Paradoxne, niektoré deti na odmietajúceho rodiča reagujú o to viac snahou získať jeho priazeň. Ak matka v 6. mesiaci tehotenstva počuje od otca, že o dieťati nechce nikdy viac počuť ani ho vidieť, môže to mať hlboké, aj keď nie vždy okamžite zjavné, dôsledky na formovanie raného vzťahu, dokonca aj na podvedomej úrovni matky a tým aj na dieťa.
- Zapojenie rodičov do starostlivosti od narodenia: Sú matky „kvočky“, ktoré si svoje „kuriatko“ žiarlivo strážia a nedôverujú nikomu, dokonca ani manželovi? V takom prípade otec ťažko získa príchylnosť dieťaťa. Nejde o to, koľko hodín otec strávi doma, ale o to, ako často je s dieťaťom v priamom kontakte - kvalita je dôležitejšia ako kvantita. Ak sa otec ozve až keď sa má syn narodiť, a potom zas na pár mesiacov zmizne, to neprispieva k vytvoreniu stabilného a dôverného vzťahu. Následná ochota prísť raz za mesiac, ktorá je odmietnutá, rovnako nevedie k budovaniu puta, ale skôr k pocitu neistoty a nedôvery.
- Vzťahy medzi rodičmi: Dieťa dokáže neomylne vnímať napätie medzi rodičmi. Nespokojnosť jedného rodiča voči druhému môže dieťa podvedome prebrať. Ak matka následne depta otca tým, že malý sa raz bude pýtať na otca, a ona ho obrala o neho a kompletnú rodinu, naznačuje to pretrvávajúce napätie, ktoré dieťa cíti a môže ovplyvňovať jeho správanie voči otcovi.
- Správanie odmietaného rodiča: Nie je rodič príliš autoritatívny alebo dokonca tyran? To býva najmä u mimoriadne nadaných detí kameňom úrazu. Ak dieťa začne pišťať a odvracať sa od otca, ktorý následne stratí nervy a urazí sa, toto správanie môže len prehĺbiť problém a nedorozumenie medzi nimi.
Rola Povahy Dieťaťa a Veku Pri Odmietaní Rodiča
Povaha dieťaťa zohráva významnú rolu. Egocentrické, žiarlivé a majetnícke deti sa môžu snažiť privlastniť si matku a vnímať otca ako soka. Dlhodobé a časté dojčenie môže tiež prispieť k odmietaniu otca. Vtedy je dôležitá empatia matky, ktorá by mala situáciu správne zhodnotiť a dieťa jemne korigovať, aby nevnímala odmietanie otca ako svoju výnimočnosť.
Vek dieťaťa je tiež mimoriadne dôležitý. Ak dieťa odmieta otca od narodenia, dôvodom sú vyššie uvedené faktory. Ak ho však akceptovalo do dvoch rokov a potom sa karta obráti, býva to len prejav vzdoru voči autorite, ktorú otec predstavuje. Toto odmietanie je zväčša dočasné. Prípad trojročného dieťaťa, ktoré začalo odmietať otca po nástupe do škôlky, je typickým príkladom takéhoto prechodného vzdoru, ktorý je často spôsobený veľkou zmenou v živote dieťaťa a potrebou vyrovnať sa s novou autoritou mimo domova.
Ako Vyriešiť Odmietanie Rodiča Dieťaťom?
Rodičia by sa mali v prvom rade zamyslieť, sadnúť si a pokojne, bez vzájomného osočovania sa, pokúsiť zistiť, či nerobia v niečom chybu. Ak sami na nič podstatné neprídu, môžu požiadať o radu detského psychológa. Odmietaný rodič by sa nemal urážať ani panikáriť, ale ani násilím vtierať do pozornosti dieťaťa. Tým sa nič nevyrieši, naopak, mohlo by to situáciu zhoršiť.
Otec môže dieťa zaujať aktivitami, na ktoré matka nemá čas. Mnohí muži sú hravejší a tvorivejší, čo môže byť pre dieťa atraktívne. Dôležité je, aby sa akákoľvek „výuka“ diala hravou, nenásilnou formou a vtedy, keď o ňu má dieťa záujem. Je to veľká zodpovednosť viesť dieťa správnou cestou a i napriek tomu zachovať jeho individualitu, nepretvárať ho v niekoho na vlastný obraz, v ktorom sa zrkadlia vlastné nedosiahnuté ciele. Je náročné vychovať z dieťaťa nielen praktického, ale aj silného, láskavého, zdravo sebakritického človeka. A je tiež dôležité, aby sa otec vedel k synovi či k dcére skloniť, počúvať a viesť. Niekedy je toho aj na otcov veľmi veľa a často ani nevedia, ktorá cesta je tá najsprávnejšia. Jedným z ukazovateľov, že otec kráča po správnej ceste, je určite to, že sa jeho deti s ním dobre cítia a sú s ním šťastné.
Rola Matky pri Budovaní Vzťahu Dieťaťa k Otcovi
„Pomôcť dieťaťu, aby sa naučilo milovať otca, môže veľmi výrazne mama!“ Niečo na tom asi bude. Keď si predstavíme rodinu s tromi deťmi, vždy sa matka snažila dieťaťu pripomínať tatinka, aj keď práve nebol s nimi. Potom sa v dvoch prípadoch stalo, že matka bola na tatina premenovaná, jednoducho aj mama, aj tata boli u nich „tatík“. Deti majú s manželom „svoje hry“, ktoré sa matka s nimi zámerne nehrá a ony vedia, že ich majú očakávať jedine od neho. Takéto stratégie pomáhajú dieťaťu pochopiť jedinečnú rolu otca a budovať s ním osobitný vzťah.
Právo Dieťaťa na Obidvoch Rodičov a Právne Aspekty Otcovstva
Pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do opatery otca, na dieťa má otec rovnaké právo ako matka. Obaja rodičia sú rovnocenní. Súčasné právne poriadky, najmä po prijatí striedavej starostlivosti, zlepšili postavenie otcov. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti súd vychádza najmä z kritérií, ktorými sú záujem dieťaťa, citové väzby, vývinové potreby a stabilita výchovného prostredia. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Preto je kompletná stratégia a sprievodca zverením dieťaťa do starostlivosti kľúčový pre každého rodiča, ktorý chce zabezpečiť naplnenie týchto práv.
Výchova Dieťaťa v Neúplnej Rodine: Výzvy a Mýty
V súčasnosti sa stáva bežným rozpad rodiny. Podľa neziskovej organizácie Jeden rodič sa na Slovensku rozvádza 41 percent manželstiev, pričom šesť z desiatich má maloleté dieťa. Počet domácností s jedným rodičom sa za posledných 40 rokov zdvojnásobil. Na Slovensku žije podľa štatistík približne v každej šiestej domácnosti iba jeden rodič, pričom až 85 percent z nich tvoria matky.V spoločnosti panujú mylné predstavy o deťoch z neúplných rodín. Štúdia Ohio State University však tvrdí, že ak dieťa vychováva jeden rodič v stabilnej domácnosti, môže prosperovať rovnako ako dieťa vychovávané oboma rodičmi. Avšak, je potrebné si uvedomiť, že táto stabilita a podpora musia byť plne prítomné a kompenzovať absenciu druhého rodiča, čo si často vyžaduje nadmerné úsilie a podporu zo strany osamelého rodiča.
Tipy pre Osamelých Rodičov
Osamelí rodičia čelia mnohým výzvam, ale existujú overené stratégie, ktoré im môžu pomôcť zvládať náročné situácie a zabezpečiť zdravý vývoj detí:
- Starostlivosť o seba: Oddýchnutý, zdravý a spokojný rodič sa vie naplno venovať výchove. Je to základ, aby rodič mohol efektívne plniť svoje úlohy.
- Komunita: Spojte sily s inými rodičmi, vytvorte komunitu a vzájomne sa podporte. Vzájomná pomoc a zdieľanie skúseností môže výrazne znížiť pocit izolácie a nájsť praktické riešenia.
- Prijatie pomoci: Žiadať o pomoc a prijať ju od blízkych nie je hanba. Rodina a priatelia sú dôležitou oporou.
- Núdzové plány: Majte pripravené núdzové plány pre neočakávané situácie, od choroby dieťaťa po nečakané pracovné povinnosti.
- Rutina: Vytvorte si rutinu, ktorá deťom poskytuje istotu a kontrolu. Stabilný denný režim je pre deti kľúčový.
- Konzistentnosť pravidiel: Buďte konzistentný ohľadom pravidiel a disciplíny. Deti potrebujú jasné hranice a dôslednosť.
- Pozitivita: Zostaňte pozitívny a optimistický, naučte to aj svoje dieťa. Pozitívny prístup pomáha zvládať stres.
- Pravdivé odpovede: Odpovedajte pravdivo na detské otázky, nehovorte o druhom rodičovi v zlom. Udržiavanie neutrality a pravdovravnosti je kľúčové pre emocionálnu pohodu dieťaťa.
Stereotypy o slobodných otcoch často neplatia. Štúdia Bronwyna Harmana potvrdila, že slobodní otcovia sa stretávajú s negatívnym postojom, no mnohí zvládajú starostlivosť o deti rovnako dobre ako matky. Tieto výsledky podčiarkujú, že schopnosť a odhodlanie rodiča sú dôležitejšie ako jeho pohlavie alebo rodinný stav.
Predkoncepčný Vplyv Otca na Zdravie Dieťaťa
Hoci sa tradične venuje pozornosť najmä matke počas tehotenstva, najnovšie výskumy ukazujú, že životný štýl a stravovanie otca pred počatím zohrávajú kľúčovú úlohu v zdraví budúcich detí. Spermie nesú „spomienky“ na otcov životný štýl a prenášajú ich na potomstvo. To znamená, že to, čo otec konzumuje a ako žije mesiace pred počatím, môže mať trvalý vplyv na genetickú výbavu a zdravie dieťaťa. Strava bohatá na zelenú zeleninu, špeciálne ružičkový kel, zlepšuje kvalitu spermií. Kyselina listová a vitamíny skupiny B sú kľúčové v prevencii chýb mozgu a chrbtice.
Obezita a alkohol u otcov negatívne vplývajú na zdravie dieťaťa. Odporúča sa užívanie doplnkov výživy, najmä kyseliny listovej, ak bežná strava neposkytuje dostatočné množstvo. Tieto poznatky zdôrazňujú, že zodpovednosť za zdravý štart do života dieťaťa nezačína až narodením, ani len počas tehotenstva matky, ale už oveľa skôr - v životnom štýle a správaní oboch budúcich rodičov.
Desatoro Dobrého Otca: Ako Budovať Silné Puto a Viesť Dieťa Správnou Cestou
Každý otec túži po tom, aby ho deti milovali. Niekedy je náročné odhadnúť, kedy byť dieťaťu viac autoritou, kedy viac priateľom a dávať mu to, čo naozaj potrebuje. Je to veľká zodpovednosť viesť dieťa správnou cestou a i napriek tomu zachovať jeho individualitu, nepretvárať ho v niekoho na vlastný obraz, v ktorom sa zrkadlia vlastné nedosiahnuté ciele. Tu je desatoro vlastností a prístupov, ktoré charakterizujú dobrého otca a pomáhajú budovať pevné a láskyplné vzťahy s deťmi:
Svoje deti povzbudzujú: Je jedno, koľko má dieťa rokov a čo robí, otec by mal byť ten človek, ktorý svoje dieťa vo všetkom povzbudzuje. Deti potrebujú pre zdravý rast a vývoj veľa lásky, rešpekt a povzbudenie. A preto je potrebné ich chváliť za všetky pokusy a povzbudzovať ich aj vtedy, keď sa im niečo nepodarí. Takto sa u nich buduje zdravé sebavedomie a odvaha skúšať nové veci.
Neuplatňujú násilne svoju autoritu: Obľúbení otcovia sa snažia s dieťaťom jednať ako s rovnocenným partnerom a nesnažia sa byť dôležitejší len preto, že sú starší. Násilne uplatňovaná autorita nikam nevedie. Buď ju človek má, alebo ju nemá. Prirodzená autorita vychádza z rešpektu a dôvery, nie zo strachu.
Nechajú dieťa kráčať vlastnou cestou: Deti musia vedieť, že ich podporujete a oceňujete, ale tiež je dobré, keď vedia, že ich nenútite do ničoho, čo nechcú a čo sa im nepáči. Často sa totiž stáva, že otcovia si realizujú svoje sny cez synov či dcéry a nútia ich do vecí, ktoré oni pôvodne chceli v detstve robiť. Toto nie je správna cesta, ale deje sa to veľmi často. Podpora individuality je kľúčová pre sebarealizáciu dieťaťa.
Sú so svojimi deťmi aspoň pár minút každý deň: V súčasnosti otcovia pracujú až do večera. Ale ak je to len trochu možné, prečítajte deťom aspoň rozprávku na dobrú noc. Venujte im aspoň desať minút počas dňa, keď nedržíte v ruke telefón a sústredene vnímate len svoje deti. Ony si tieto „maličkosti“ veľmi vážia a veľmi dobre vnímajú, či ste naozaj s nimi alebo len vedľa nich. Rozprávajte sa o tom, čo robili v škole, ako sa mali a povedzte im aj to, ako ste sa na tieto spoločné chvíle počas dňa tešili. Takto sa medzi vami vytvorí pevné puto a dôvera. Keď deti vyrastú, tak sa vám nebudú báť zdôveriť aj s nepríjemnými situáciami, ktoré prežili. Pripravte sa tiež na to, že vo veku okolo 14 rokov tieto debaty vaše dieťa prestanú baviť. Ale po pár mesiacoch sa k tomuto rituálu rado vráti.
Deti aktívne počúvajú: Deti veľmi dobre poznajú predstieraný a skutočný záujem. Vašu pozornosť si dokážu skontrolovať aj nečakanými otázkami. Rodič pri aktívnom počúvaní prejavuje záujem a dáva to najavo tým, že potvrdzuje pocity a myšlienky dieťaťa a pomáha mu, aby problém premyslelo. Aktívne počúvanie je mostom k porozumeniu a riešeniu problémov.
Sú autentickí, úprimní a čestní: Vždy urobte to, čo ste sľúbili, nevymýšľajte si, plňte si povinnosti, jednajte čestne a priamo. Nepreháňajte, plňte si svoje záväzky a neprikrášľujte pravdu. Neberte sa príliš vážne. Svoju energiu nevenujte ohováraniu a kritizovaniu okolia, ale vlastnému sebarozvoju. Veľmi pozitívne na autentických ľuďoch je aj to, že zbytočne neanalyzujú, nemanipulujú a nekontrolujú. Sústreďujú sa na vlastný rast a sebauvedomovanie. Je im cudzia závisť, neprajníctvo, klebetenie a nenávisť. Deti sú odrazom dospelých a budú sa správať podobne.
Často sa s deťmi smejú: Pokúste sa so svojím dieťaťom vyhľadávať také situácie, pri ktorých sa spolu budete smiať. Spoločný smiech je oslobodzujúci, relaxačný a liečivý. Užívajte si spolu zábavu. Humor je teda dôležitá sociálna zručnosť a jeden z najviac oceňovaných povahových rysov u detí aj u dospelých. Deti, ktoré majú zmysel pre humor, môžu byť úspešnejšie vo svojich sociálnych interakciách. Deti, ktoré sú vnímané ako vtipné, sú väčšinou medzi rovesníkmi viac obľúbené. Schopnosť zabávať sa, smiať sa je jedným z predpokladov pre vytváranie priateľstiev. Hoci každé dieťa má inú dávku zmyslu pre humor, rodičia aj v tomto smere môžu dieťa ovplyvniť. Zmysel pre humor sa dá formovať. Aj keď nie je humor všeliekom, je nám najlepším priateľom. Humor má aj ďalšiu výhodu - je výborným komunikačným nástrojom. A kde potrebujeme lepšie komunikovať ako v rodine? Rodinný život prináša veľa malých i veľkých nepríjemností, ktoré ľahšie zvládneme, ak pri tom využijeme trochu humoru. Napríklad tým, že prekvapíme deti detskými nápadmi alebo ukážeme úsmev tam, kde by sme inokedy dvíhali varovný prst.
Deti poznajú ich hodnoty: Dieťa by malo poznať vaše hodnoty a tiež hodnoty vašej rodiny. Jedna z najväčších vecí, ktoré môžete deti naučiť, je rozpoznanie toho, čo je správne a čo nie. Vysvetľujte im pravidlá morálky, čo je vhodné, čo nie a ukážte im, podľa akých pravidiel žijete vy i celá rodina. Vážte si seba, svoju rodinu i svoje deti. Nepodkopávajte sebavedomie sebe, rodine ani deťom. Každý človek je jedinečnou bytosťou, ktorá v živote uspeje podľa toho, čo si o sebe bude myslieť. Vaše dieťa bude raz samostatné a vy ho už nebudete môcť chrániť rovnako ako dnes. A preto odovzdajte dieťaťu toľko lásky a sebavedomia, aby mohlo z neho čerpať nielen počas skúšok na vysokú školu, ale aj vtedy, keď sa na neho prisaje citový upír, ktorý podobné zázemie u otca v detstve nemal a bude sa snažiť zraziť sebavedomie vášho dieťaťa na bod mrazu.
Oceňujú vedomosti, chvália a povzbudzujú: Nikdy nepoužívajte vetu: „Milovať ťa budem vtedy, keď…“ Vy musíte svoje dieťa motivovať svojím vlastným príkladom, snahou zdokonaľovať sa v práci aj v živote. Dieťa veľmi dobre vidí, aký máte životný štýl, či cvičíte, vzdelávate sa a čo konzumujete. Platí, že čo chcete, aby robilo vaše dieťa, robte aj vy. Neoplatí sa do niečoho dieťa nútiť.
Skutočne milujú svoje deti: Bez lásky nejde nič a vaše dieťa cíti odmalička, či sú vaše city skutočné alebo len hrané. A tak neustále dávajte dieťaťu najavo, že je pre vás v živote veľmi dôležité, že si vážite jeho názor, že ho s radosťou počúvate, dokážete mu dať najavo, že má občas aj pravdu a kvôli nemu dokážete zmeniť aj svoje plány. Psychológovia tvrdia, že večer, keď je tma, deti potrebujú ešte väčšie uistenie o vašej láske. A tak využite tento čas na akékoľvek prejavy lásky.
Širší Spoločenský Kontext a Budúcnosť Rodiny
Psychológ PhDr. Jan Svoboda upozorňuje na to, že jeho generácia tej nasledujúcej dala mnoho dobrého, ale v niečom jej aj ublížila. Po roku 1989 sme totiž začali učiť vtedajšie dospievajúce deti „ty máš právo“, „oni sú povinní“ a podobne. A výsledkom je znížená schopnosť jedného prispôsobovať sa druhému a jeden druhému slúžiť, pričom zdôrazňuje, že pohlavie v tom nerozhoduje. Vtedy ich prosí, aby sa to pokúsili zmeniť. Aby v úlohe učiteľov a rodičov viedli deti a dospievajúcich k spolupráci. Aby opustili hlúpučký model výkrikov typu „Áno! Som najlepší!“, teda individualizmus a zdôrazňovanie individuálnosti. Načo je totiž solitér, neschopný spolupracovať? Napriek tomu si to mnohí myslia. Bohužiaľ. A daný trend stále silnie. O to viac, že v jednom z dokumentov Európskej únie sa dočítate vetu, že „každá žena má právo mať dieťa“. Stále dieťa degradujeme na vec. Majetok.
Každý, kto sa rozhodne mať dieťa, by si mal uvedomovať, že dieťa sa nerodí matke, ale z matky. Dieťa sa nerodí rodine, ale do rodiny. Dokážu tu byť tieto mamy potom pre dieťa, ak ho už privádzali na svet s myšlienkou, že ono tu má byť pre ne? Ak si to, že ich dieťa vyrastie bez otca, dopredu plánovali, jeho sociálny rozvoj tým bude jednoznačne poznamenaný. Matka bude veľmi pravdepodobne pokračovať v živote v duchu - ja mám právo. Bude sa chcieť realizovať - a dieťa bude často zavadzať. Tak sa mu dodá opatrovateľka - lenže opatrovateľka nie je matka. Matka je úplne nenahraditeľná. No existuje aj opačný trend, aby ženu pri dieťati na materskej nahradil otec. PhDr. Svoboda reagoval, že otcovská dovolenka je úplne mimo zdravého vývoja dieťaťa. Opäť sa stačí poučiť z vývojovej psychológie o tom, aké obludné je zamieňať úlohu otca za úlohu matky a opačne. Ich úlohy sú rozdielne a pre dieťa obe potrebné.
Dieťa totiž nie je chumáč neurónových vlákien schovaných do biológie tela. Je to živá, originálna bytosť, ktorú treba určitý čas jeho života sprevádzať tak, aby sa naučilo vo svojej spoločnosti žiť a prežívať svoju platnosť. Dovolíme si odpovedať znovu metaforicky. To je, ako keď porovnáme autobus s vlakom. Pri úplne povrchnom pohľade je to vlastne jedno - jedno aj druhé nás odvezie na vybrané miesto. Ale keď budem jazdiť len vlakom, nepochopím všetko, čo prináša cesta autobusom - od plynulosti cez problémy na cestách až po to najpodstatnejšie, nehmatateľné - a to je atmosféra, klíma v autobuse. A rovnako tak keď budem cestovať len vlakom, nebudem rozumieť mnohému, čo prináša cesta autobusom. Otcova rola bola predtým oveľa pragmatickejšia, najmä keď mal syna - ten pomáhal, zaúčal sa u neho a popritom sa učil vidieť svet jeho očami. To už dnes mnohokrát neplatí. Urobte si taký drobný prieskum v materských školách u päťročných detí - koľko z nich vie, čo otec robí, v tom zmysle, že sedelo na jeho stoličke v práci, prežilo si onú atmosféru, videlo, čo tam otec má. Koľko detí zažíva nejakú spoločnú činnosť s otcom bez prítomnosti matky? Boli by sme prekvapení. Tento nedostatok spoločných skúseností s otcom môže viesť k hlbokým medzerám vo vývoji dieťaťa a v jeho chápaní sveta. Je preto nevyhnutné, aby spoločnosť, rodičia a legislatíva uznali a podporovali jedinečnú a nenahraditeľnú rolu otca v plnej šírke.