Život každého z nás je plný úloh a poslaní. Jednou z najdôležitejších je služba rodine, deťom a budúcnosti ľudstva. Rodičia sú prvými kňazmi svojich detí, ktorí ich vychovávajú a pomáhajú im prijať spasiteľné dielo Pána Ježiša, aby ich priviedli k večnému životu. Výchova detí je komplexný proces, ktorý si vyžaduje pochopenie ich špecifických potrieb a vlastností. Deti sú jedinečné osobnosti s vlastnou hodnotou, na ktorú nás upozorňuje aj Pán Ježiš: "Dokiaľ nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského." Preto je dôležité zamyslieť sa nad tým, aké sú deti a ako sa k nim priblížiť, aby sme im lepšie dokázali zvestovať slovo Božie a viesť ich k Pánu Ježišovi.
Detský vek a jeho psychologické špecifiká
Detský vek sa vyznačuje mnohými špecifickými vlastnosťami, ktoré sa s vývojom menia alebo zanikajú. Psychologické učebnice rozdeľujú detstvo na obdobia po 2-3 rokoch, pričom každé obdobie má svoje zvláštnosti. Medzi najbežnejšie delenia patria: dojča, batoľa, predškolský vek, mladší školský vek, starší školský vek a puberta. V kontexte náboženskej výchovy sa u detí prejavujú tri základné skutočnosti: túžba rozoznať dobro a zlo, túžba po radosti a pokoji a potreba autority.
Túžba po dobre, radosti a poriadku
Deti majú silnú potrebu rozoznávať dobro a zlo. Túžia po tom, aby dobro zvíťazilo a zlo bolo potrestané. Neznášajú, keď sú hrdinovia príliš komplikovaní a nie je jasné, akí vlastne sú. Náboženská výchova môže výborne nadviazať na túto detskú túžbu a uspokojiť ju. Pre deti je bytostne dôležité, aby bola ich túžba po radosti a pokoji uspokojená. Ak tomu tak nie je, ohrozené je ich fyzické aj psychické zdravie. Život bez radosti, v prostredí nervozity, hádok a rozporov, zákonite vedie k narušeniu vývoja. Láska, prítomnosť a spoľahlivosť rodičov a harmonické spolužitie rodiny vytvárajú priaznivé podmienky pre rozvoj osobnosti, vrátane náboženského rozvoja.
Prejavy duše dieťaťa: Cit, fantázia a vôľa
Tri hlavné prejavy, schopnosti alebo zložky duše sú rozum, cit a vôľa. K nim možno priradiť aj fantáziu a pamäť. Deti sú citové bytosti, ktoré sa rýchlo smejú aj plačú, ľahko sa nadchnú aj rozľútostnia. Fantázia je veľmi potrebná, pretože z nej vyrastá tvorivá práca, ale aj duchovné myslenie. Deti dokážu antropomorfizovať a personifikovať takmer všetko. Bez problémov sa porozprávajú s vymysleným princom, kvetinkou, kocúrikom či hračkou.
Rešpekt, dôvera a výchova v rodinnom prostredí
Je dôležité budovať vzájomný rešpekt a dôveru medzi rodičmi a deťmi. Rešpekt znamená, že vás uznávam rovnako ako seba a správam sa k vám tak, ako chcem, aby ste sa vy správali ku mne. Dieťa beriem také, aké je, s tým, že mám zodpovednosť a povinnosť doviesť ho k dospelosti. Rodičia by mali akceptovať a rešpektovať názory a potreby svojich detí. Aj väčšia voľnosť totiž znamená rešpekt, aj keď sa to rodičom nemusí zdať.
Výchova bez trestov a budovanie istoty
Predstava, že sa s dieťaťom vyberiete do piesku a capnete ho po zadku cez plienku, je neakceptovateľná. Spoločnosť hovorí, že niečo nie je korektné a ja som tom zo psychologického hľadiska presvedčený. Výskumy ukazujú, že telesné tresty nefungujú. Radšej by sme mali povedať, že sa nám to nepáči, takto sa nesprávame, upozorníme, že si niečo neprajeme. Vyzerá to byť slabé, ale je to rovnako silné ako facka. Zdeněk Matějček povedal: „Najdôležitejšie je dať deťom istotu vo vzťahoch.“ To je to, čo dáva dieťaťu základnú podmienku bezpečia.
Úloha otca a matky v živote dieťaťa
Vieme o mame a jej vzťahu, to nik nespochybňuje, že mama je extrémne dôležitá. Ale dnes už vieme, že dieťa je špecificky pripútané k otcovi, mužovi. Zas je to ako tá pravá a ľavá ruka: mama dáva teplo, otec svetlo, mama dáva bezpečie dovnútra, otec odovzdáva bezpečie navonok. Otcova úloha je dať dieťaťu schopnosť žiť bezpečne navonok, naučiť ho objavovať svet a podporovať túto schopnosť. Na to, aby som bol dobrým otcom, stačí používať sedliacky rozum. Všetci máme v génoch rodičovské správanie, to nám ani ťažký život nevymaže. Čas je to najvzácnejšie, čo deťom môžeme dať. Štatistiky nám hovoria, že rodičia sa venujú deťom priemerne sedem minút denne.
Právny rámec ochrany detí: Medzinárodné dohovory
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru o právach dieťaťa, sa zaväzujú rešpektovať a zabezpečiť práva ustanovené týmto Dohovorom každému dieťaťu nachádzajúcemu sa pod ich jurisdikciou bez akejkoľvek diskriminácie. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Každé dieťa má prirodzené právo na život a štáty zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.
Práva dieťaťa v kocke
- Všetky deti majú právo na starostlivosť a lásku.
- Všetky deti sú si rovné.
- Každé dieťa má právo na dostatok zdravej výživy.
- Každé dieťa má právo na vzdelanie.
- Každé dieťa má právo na lekársku starostlivosť.
- Každé dieťa má právo na hru a voľný čas.
- Deti nesmú byť týrané ani zneužívané.
- Deti majú právo vyjadriť svoje názory.
Rodičovské práva a povinnosti v súdnej praxi
Starostlivosť predstavuje právnu zodpovednosť za fyzickú osobu dieťaťa. Osoba, ktorá má dieťa v starostlivosti, má právo a povinnosť prijímať rozhodnutia týkajúce sa osobných záležitostí vo vzťahu k dieťaťu, ako napríklad kde bude dieťa žiť a ktorú školu bude navštevovať. Ak sa rodičia rozvedú, spoločná osobná starostlivosť pokračuje bez toho, aby súd musel prijať akékoľvek rozhodnutie v tejto veci v súvislosti s rozvodom. Ak jeden z rodičov chce zmenu v starostlivosti, otázka starostlivosti o dieťa sa môže vyriešiť na súde.
Súdy sa často dôsledne nezaoberajú skutočnosťami, či majú otcovia odlišné východiskové postavenie pri rozhodovaní o starostlivosti o deti ako ženy. Žena nie je pod takým tlakom ako muž, pokiaľ ide o preukazovanie vhodnosti a potreby jej materinského vplyvu pri výchove dieťaťa. No otcovia musia podstúpiť početné psychologické vyšetrenia, zamerané na ich spôsobilosť byť v rodičovskom vzťahu so svojim dieťaťom. Ženám pritom obvykle stačí poukázať na otcovskú tzv. „nespoľahlivosť“ byť rovnocenným ich materinskému vplyvu. V záležitostiach týkajúcich sa starostlivosti, bydliska alebo styku môže rodič podať žalobu na okresný súd v mieste, kde má dieťa bydlisko.
Vplyv spoločnosti a pandemickej situácie
Aktuálna situácia s pandémiou trvá dlho a spôsobuje deťom úzkosti, strachy a smútky. Deti sa musia vidieť osobne každý deň, aby udržiavali vzťahy. Keď sa nevidia, situácia sa komplikuje. Čoraz problematickejší je už aj vzťah učiteľ - žiak, keďže sa vidia často iba cez obrazovky. Spoločnosť má školu a tá by sa mala zameriavať aj na etiku či mravnú výchovu. Tak ako dospelí, aj deti sa dajú učiť. Želal by som si, aby sme deti viac viedli aj k tomu, že keď vidia neprávosť, aby zasiahli. Aby neboli ľahostajné. Posledné výskumy ukazujú, ako náš život najviac ovplyvňuje úplne rané detstvo. Deti strácajú svoje základné istoty práve rozpadom rodiny, ale aj spochybňovaním rodiny ako takej.
Napriek existencii medzinárodných dohôd a vnútroštátnych zákonov, ktoré zaručujú právo na lásku, porozumenie a starostlivosť, mnohé deti na svete stále trpia. Sú vykorisťované, nemôžu vyrastať vo svojich vlastných rodinách, nemajú dostatok jedla, nemajú možnosť rozvíjať sa. Preto je dôležité, aby všetky krajiny sveta uznávali a rešpektovali Dohovor o právach dieťaťa a zabezpečili jeho dodržiavanie, pričom treba mať na pamäti, že ľudstvo je povinné dať dieťaťu to najlepšie, čo má.
tags: #dieta #ma #pravo #na #lasku