Každodenný boj pri stole, keď dieťa odvracia hlavu, hľadí do taniera alebo sa rozplače pri pohľade na jedlo, dokáže v rodičovi vyvolať pocity frustrácie, úzkosti i bezmocnosti. Nech už ide o jednohubky na desiatu alebo starostlivo pripravenú večeru, výsledok býva rovnaký: "Nechcem to". A vy neviete, či je to len rozmar, fáza, alebo niečo, čo si zaslúži pozornosť. Jedlo totiž nie je len o výžive. Je to aj vzťah - k sebe, k telu, k bezpečiu. A práve preto odmietanie jedla u dieťaťa toľko znepokojuje. Problémy so zaradením nových jedál do detského jedálnička sú jednou z veľkých výziev, ktorými si prejde snáď každý rodič. Možno aj vy ste sa ocitli v situácii, keď dieťa odmieta jesť takmer všetko, a vy už strácate nádej, že nebude do konca života žiť len zo suchého rožka a cestovín.
Spočiatku vaše dieťa jedlo všetko, čo mu prišlo pod ruku, a teraz vymýšľa či úplne odmieta jedlo. Vy si kladiete otázku prečo? V tomto článku sa pozrieme na to, prečo deti nejedia, ako rozpoznať bežné výkyvy od varovných signálov a čo ako rodičia môžete urobiť - bez tlaku, hádok a napätia. Dozviete sa, kedy je odmietanie jedla bežnou súčasťou vývoja a kedy je na mieste spozornieť. Nebojte nič, ide o pomerne bežný a prirodzený jav. Ak máte doma malého jedáka, ktorý sa zrazu vyhýba jedlu, nechutenstvo u detí môže byť viac než len obyčajné trucovanie. Niekedy ide o prechodné obdobie, no v iných prípadoch to môže byť signálom zdravotného problému, ktorý môžete nevedomky prehliadnuť.
Čo je to nechutenstvo u detí a prečo je tak bežné?
Nechutenstvo u detí nastáva, keď dieťa zrazu prestane mať záujem o jedlo alebo začne odmietať stravu, ktorá mu predtým chutila. Tento problém môže byť spôsobený rôznymi faktormi a môže byť krátkodobý alebo dlhodobý. Problémy s jedením má podľa vedcov 20 - 35 % zdravých detí, čo naznačuje, že ide o pomerne bežný jav, ktorý nemusí vždy signalizovať vážny problém. Mgr. Petra Kuřátková zdôrazňuje, že vyberavosť v jedle je do istej miery prirodzená a normálna. Dieťa z nej s najväčšou pravdepodobnosťou vyrastie, i keď, samozrejme, môžu byť potraviny alebo jedlá, ktoré nebude jedávať ani v dospelosti.
Často sa stáva, že deti prechádzajú obdobím, kedy majú menšiu chuť do jedla, čo môže byť spôsobené fyzickými, emocionálnymi alebo psychologickými faktormi, pričom môže byť:
- Krátkodobé: príčinou môžu byť bežné choroby, ako prechladnutie alebo bolesť hrdla, alebo pri prerezávaní zúbkov. Deti môžu mať zníženú chuť do jedla aj keď zažívajú nejakú zmenu, napríklad začiatok škôlky alebo školy. Tento problém zvyčajne zmizne, keď dieťa prekoná chorobu alebo si zvykne na nové prostredie.
- Dlhodobé: ak dieťa odmieta jedlo dlhší čas, môže to byť spôsobené zdravotnými problémami, ako sú napríklad problémy s trávením alebo psychologickými faktormi, ako je stres. V prípade, že to trvá dlhšiu dobu, je potrebné vyhľadať lekára aby zistil príčinu problému a navrhol ďalší postup.
Hlbšie príčiny odmietania jedla: Viac než len rozmar
Za tým, že dieťa nechce jesť, sa často skrývajú dôvody, ktoré nesúvisia s hladom alebo jedlom samým. Ak dieťa kŕmite vy a samo to ešte nezvládne, jeho reakcie na odmietanie konkrétneho jedla sú pravdepodobne dosť rázne - buď vám odstrčí ruku, pokrúti hlavou, alebo začne kričať či plakať.
Zdravotné a fyziologické príčiny
Jedným z prvých krokov pri riešení nechutenstva je vylúčiť zdravotné dôvody. Zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení, ktoré treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje. RNDr. Barbara Sviežená, PhD., zdôrazňuje, že prieberčivosť dieťaťa môže byť vážnejší problém ovplyvnený niektorými faktormi, ako je spojenie jedenia s bolesťami po prekonanej chorobe (hnačky, bolesti brucha a podobne). Odmietanie jedla sa môže objaviť už u niekoľkomesačného bábätka, v čase, keď k dovtedy jednostrannej výžive, mlieku, pribudne niečo ďalšie, na čo si má zvyknúť. Objektívnym dôvodom na odmietanie určitých jedál môže byť tiež aktuálny zdravotný stav - prechladnutie, zvýšená teplota či prerezávanie zúbkov. Roman z Frýdku Místku, otec dvoch dievčat, spomína, že ich Julka nepapá od prvých príkrmov, resp. v čase prvých príkrmov papala mesiac a pol, kým ich nezačali trápiť zúbky. Do roka Julke vyšlo von 8 zúbkov. Za ten čas boli poväčšine len na UM.
Medzi ďalšie zdravotné príčiny patria alergie, intolerancie, celiakia, ktoré sa prejavujú zápalom, nepriberaním, kožnými ťažkosťami. Rovnako aj poškodený mikrobióm, kedy sa v tráviacom trakte nachádza málo prospešných baktérií, môže ovplyvniť chuť do jedla.
- Kojenci (0 - 12 mesiacov): U kojencov je nechutenstvo často spôsobené fyzickými problémami, napríklad prerezávanie zúbkov, ktoré môže spôsobovať bolesť a nepohodlie pri jedení. V štúdii väčšina matiek uviedla, že jedným z najčastejších príznakov prerezávania zúbkov bolo zlé kŕmenie, ktoré sa vyskytlo u 65 % detí. Tento problém je bežný a môže spôsobiť dočasné nechutenstvo u malých detí. Okrem toho ho môžu vyvolať aj tráviace ťažkosti alebo infekcie, ktoré znižujú chuť do jedla. Dobrou správou však je, že prerezávanie zúbkov je len dočasné obdobie, ktoré čoskoro prejde a apetít sa dieťatku opäť vráti.
- Batoľa (1 - 3 roky): Nechutenstvo u batoliat môže byť spôsobené rastovými špurtmi, kedy dieťa rýchlo rastie a môže mať dočasne menšiu chuť do jedla. Ako uvádzajú odborníci, počas prvých dvoch rokov života dieťa narastie o približne 25 cm a jeho hmotnosť sa strojnásobí. Táto rýchla zmena v raste môže ovplyvniť aj jeho apetít.
- Školáci (6 - 12 rokov): V školskom veku môžu deti zažívať obdobia rýchleho rastu, čo môže spôsobiť pokles apetítu. Po čase sa to však zvyčajne upraví, keď sa ich telo prispôsobí týmto zmenám.
- Tínedžeri (12 a viac rokov): V puberte sú najčastejšími príčinami nechutenstva u detí hormonálne zmeny, ktoré môžu ovplyvniť chuť do jedla. Toto obdobie je priam kokteil fyzických a emocionálnych zmien, ktoré spôsobujú dočasné zníženie chuti do jedla.
4 príčiny straty chuti do jedla
Psychologické a vývojové aspekty odmietania jedla
Malé dieťa si začína uvedomovať, že o niektorých veciach môže rozhodovať samo - a jedlo je jednou z mála oblastí, kde môže svoju vôľu uplatniť. Odmietanie tak nemusí byť prejavom vzdoru voči rodičom, ale túžbou po samostatnosti. Každodenné zápasy počas kŕmenia sú u batoliat vo veku okolo 1,5 roku úplne bežné. Rozvíja sa totiž ich osobnosť, uvedomujú si svoju individualitu a skúšajú hranice toho, čo mamka a ocko vydržia. Môžete sa tak stať, že dieťa zrazu odmieta aj jedlo, ktoré patrilo predtým k jeho obľúbeným. Dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť.
- Batoľa (1 - 3 roky): Deti v tomto období začínajú byť náročnejšie na výber jedál a môžu odmietnuť nové alebo nezvyčajné potraviny.
- Predškoláci (3 - 5 rokov): U predškolákov je znížená chuť do jedla najčastejšie spôsobená psychologickými faktormi, ako je stres z nového prostredia - napríklad nástup do škôlky, kde sa musia prispôsobiť novým pravidlám a rutine. RNDr. Barbara Sviežená, PhD., dodáva, že dieťa v troch rokoch prechádza neofóbiou, strachom z nového, a mnohé potraviny odmieta práve z toho dôvodu, že sa s nimi ešte nezoznámilo.
- Školáci (6 - 12 rokov): V školskom veku môže nechutenstvo u detí vzniknúť z rôznych dôvodov - stres v škole, problémy medzi kamarátmi alebo obavy z prospechu - aj to môže ovplyvniť ich chuť do jedla.
- Tínedžeri (12 a viac rokov): K hormonálnym zmenám v puberte sa môžu pridať aj ďalšie príčiny, ako stres zo školy, rodinné problémy alebo nezhody v medziľudských vzťahoch.
Prieberčivosť môže byť spôsobená aj prílišným tlakom rodiny (matky) na jedenie dieťaťa, nalomením pocitu sýtosti, istou formou manipulácie zo strany rodiny alebo dieťaťa.
Senzorické vnímanie jedla a jeho textúra
Detské chuťové a senzorické vnímanie je oveľa citlivejšie ako u dospelých. Čo vám chutí príjemne, môže byť pre dieťa príliš horké, kyslé, alebo len zvláštne voňajúce. Niekedy nejde o chuť, ale o textúru - mazľavé, tvrdé alebo „vŕzgavé“ jedlo môže v dieťati vyvolať odpor. Nepredvídateľná chuť a konzistencia má vplyv, najmä pri ovocí a zelenine. Čučoriedky sú raz kyslé, až trpké, inokedy sladké až prezreté. A navyše, ovocie i zelenina sú plné vody, takže často pri žutí potrebujeme v ústach spracovať popri šupke a dužine i tekutú časť. Zjednodušene povedané to môže znamenať, že deti odmietajú jedlo ochutnať kvôli jeho vzhľadu (vtedy viete zapracovať na servírovaní a vizuálnej stránke jedla), alebo jedlo okoštujú a potom sa rozhodnú, že im nechutí (vtedy môžete zvoliť inú formu spracovania suroviny).
Mgr. Petra Kuřátková uvádza, že u detí sú jednoznačne najviac obľúbené suché trvanlivé potraviny - cestoviny, pečivo, chrumky, krekry, tyčinky. Suché trvanlivé potraviny chutia aj vyzerajú vždy rovnako, čo je pre dieťa predvídateľné, vie, s čím môže počítať. Keď však v škôlke či doma uvidí omáčku s mäsom alebo nejaký ovocný šalát, môže to byť pre dieťa nečitateľné. Vyberavosť v jedle je často len strachom z neznámeho. Romanova Julka má napríklad problém so všetkým jedlom, pri ktorom sa môže značne zašpiniť. Má obdobia, kedy to prežíva naozaj intenzívne a chodí sa denne niekoľkokrát umyť.
Vplyv prostredia a návykov na stravovanie
Atmosféra pri stole má priamy vplyv na chuť k jedlu. Ak je prítomný zhon, napätie, alebo dieťa cíti tlak, môže sa u neho spustiť obranná reakcia - odmietanie jedla. Medzi rušivé faktory patrí aj sledovanie obrazoviek: televízia, mobil alebo tablet odvádzajú pozornosť od vlastných pocitov hladu a sýtosti a preťažia zmysly. RNDr. Barbara Sviežená, PhD., upozorňuje, že jedenie pri pozeraní televízie či tabletu vyvoláva úplne inú fyziologickú a hormonálnu reakciu tela. Deti, ktoré sa sústredia na pozeranie rozprávky, nevnímajú jedlo, jeho chuť, vôňu, konzistenciu a majú plne odpútanú pozornosť. Nedokážu správne vyhodnotiť pocit nasýtenia a je tu vyššia pravdepodobnosť nadváhy a obezity vo vyššom veku. Taktiež nevnímajú, aké jedlo vkladajú do úst a v akom množstve. Znižuje sa počet prežutí a majú tendenciu rýchlejšie prehĺtať väčšie sústa, čo môže sťažiť trávenie jedla a vyvolávať problémy s tráviacim traktom.
Rodičia tiež ovplyvňujú detské stravovanie svojím prístupom. Keď nad dieťaťom počas jedla niekto stojí, pozoruje ho alebo sleduje každý kúsok, môže to v ňom vyvolať tlak. Aj dobre mienené otázky typu „prečo to neješ?“ alebo neustále pobádanie narúšajú pocit bezpečia. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody. Nezameriavajte sa na situáciu len binárne (paradajky dieťa neznáša/miluje), ale skúšajte aj rozdielne podoby jednej potraviny.
Nezabúdajte na fakt, že dieťa tiež cíti, kedy je hladné. Chuť k jedlu prirodzene kolíše. V obdobiach, keď sa spomaľuje rast alebo dieťa nie je tak fyzicky aktívne, jeho telo jednoducho nepotrebuje toľko energie - a dá to najavo tým, že nemá hlad.
Kedy spozornieť? Rozdiel medzi bežnými výkyvmi a varovnými signálmi
Väčšina detí má obdobie, keď je menej, vyberavo alebo úplne odmietavo. Môže to byť prechodná reakcia na zmenu, rastové spomalenie alebo vývojová etapa, keď dieťa testuje hranice. Takéto výkyvy sú bežné. Ak sa s vyberavosťou potýkate krátkodobo, riziko nedostatku vitamínov nie je alarmujúce.
Bežné situácie, kedy netreba panikáriť:
- Dieťa odmieta nové potraviny, ale je známe jedlá: Neochota ochutnať niečo nové je bežná, zvlášť medzi druhým a štvrtým rokom.
- Chuť k jedlu kolíše, niekedy je veľmi, inokedy takmer nič: Kolísanie príjmu je bežné. Deti majú schopnosť intuitívne regulovať, koľko energie potrebujú.
- Hmotnosť aj rast zodpovedajú veku: Ak dieťa rastie, priberá a jeho vývoj nie je nijako narušený, nie je nutné sa znepokojovať.
- Pri jedle nevzniká úzkosť alebo panika: Dieťa môže odmietnuť jedlo, ale stolovanie ako také nie je zaťažené napätím.
Kedy sa jedná o vážny problém a treba spozornieť?
Ide najmä o intenzitu situácie. Mgr. Petra Kuřátková spozornela by vtedy, keď dieťa začne odmietať celú potravinovú skupinu - napríklad nezje zeleninu ani ovocie v žiadnej forme. Alebo nezje nič bielkovinové - žiadne mäso, vajíčko, syry a celkovo je jedálniček len o pár obľúbených jedlách. Najväčšou hrozbou je nedostatok vitamínov a minerálnych látok (najmä železa a zinku) v prípade odmietania celej kategórie jedál. Môže vás strašiť, že dieťa kvôli nejedáctvu bude trpieť spomalením vo vývoji a počuli ste, že môže mať dokonca aj problémy s rastom.
- Je extrémne obmedzený výber potravín (napr. len 2-3 konkrétne jedlá): Stravovanie sa obmedzuje na veľmi úzke spektrum jedál a dieťa opakovane odmieta čokoľvek mimo „svojho zoznamu“. Takéto správanie môže postupne zhoršovať výživový stav aj vzťah k jedlu všeobecne.
- Dochádza k strate váhy alebo spomaleniu rastu: Aj mierny pokles hmotnosti alebo stagnácia rastu môže signalizovať, že telo nedostáva dostatočnú výživu.
- Pridružené problémy: Nechutenstvo u detí môže byť spojené s rôznymi problémami, ktoré naznačujú, že niečo nie je v poriadku. Okrem odmietania jedla môžu byť deti podráždené, plačlivé alebo sa vyhýbať aktivitám, ktoré predtým robili s nadšením. Ak sa k tomu pridajú tráviace ťažkosti, ako bolesť brucha, zápcha, hnačka alebo vracanie, môže ísť o zdravotný problém, ktorý si zaslúži pozornosť. Zvýšená teplota alebo horúčka môže signalizovať, že organizmus bojuje s infekciou alebo zápalom.
Časté chyby rodičov pri riešení nechutenstva: Čomu sa vyhnúť
V dobrej viere siahame niekedy po metódach, ktoré na prvý pohľad vyzerajú funkčne - ale v skutočnosti môžu problém prehlbovať. RNDr. Barbara Sviežená, PhD., hovorí, že absolutne najčastejším nešvárom je nálepkovanie potravín na zdravé a nezdravé, dobré a zlé. Z toho potom vyplýva uprednostňovanie určitých potravín: „aspoň to mäso dojedz“ a zakazovanie „ešte toto musíš zjesť a môžeš dostať čokoládu“.
- Tlak a nútenie do jedla: Vety typu „dokiaľ to nezješ, nikam nejdeš“ môžu viesť k psychickému napätiu a obrannej reakcii. Často rodičia nútia deti jesť - veľa z nás pozná to povestné „kým to nezješ, neodídeš od stola“. Deti tým pádom trávia s jedlom priveľa času, čo len prehlbuje ich odpor k jedlu. Spisovateľka, redaktorka a dobrovoľníčka spomína vlastnú skúsenosť: "Moja dcéra od detstva zeleninu vyslovene bojkotovala a keď som ju do nej tlačila násilím, párkrát sa povracala. Vedela som, že nútiť ju nemá zmysel." Čím väčší tlak budete vyvíjať na dieťa, tým vytvoríte z (ne)jedenia väčší problém. Dieťa sa totiž tiež vie poriadne zaťať.
- Úplatky sladkosťami: „Zjedz zeleninu, dostaneš čokoládu“ učí dieťa, že hlavné jedlo je nepríjemná povinnosť. Je na nás, ako dieťa namotivujeme, aby skúsilo trošku a potom dostane aj niečo iné - ale nie ako odmenu za zjedenie.
- Porovnávanie s ostatnými: Každé dieťa má svoje tempo. Spolužiak vašej 6-ročnej dcérky zje na desiatu tri obložené rožky, no vaša dcérka ledva dostane do seba jablko? Ak jej apetít začnete porovnávať s apetítom ostatných detí, čoskoro sa dostanete do takej slučky, že sa z nej vymotáte len ťažko. Každé dieťa má inú chuť do jedla, ktorá sa v priebehu vývinu mení. Deti jedia viac, keď začnú prudko rásť. Inokedy majú obdobie, keď zjedia naozaj máličko. Ak začnete pozorne sledovať vývin vášho dieťaťa, zbadáte, že tieto obdobia sa pravidelne striedajú.
- Agresivita a jedlo ako trest/odmena: Nechávanie detí zámerne hladovať, aby neskôr zjedli viac, alebo nútenie jesť sú kontraproduktívne.
- Skryté podávanie potravín: Táto taktika môže viesť k nedôvere dieťaťa k jedlu a rodičom.
- Pozeranie videí/televízora pri jedle: Ako už bolo spomenuté, rozptyľuje to pozornosť a narúša vnímanie sýtosti.
- Naháňanie dieťaťa s jedlom: Naháňanie dieťaťa nikam nevedie a je jednou z častých chýb pri stravovaní malých detí.
- Citová manipulácia: Zúfalé maminy robia zúfalé veci. Nejedna z nich sa preto neraz prikloní k praktikám, ktoré sú v konečnom dôsledku vyslovene kontraproduktívne. Toto zúfalstvo pramení zo strachu o vlastné dieťa. Nefunkčnou technikou je určite aj citová manipulácia, ktorou u dieťaťa chceme vyvolať výčitky svedomia: „Vieš, čo by za to dali deti v Afrike?“, „Keby si bol hladný, určite všetko zješ!“, „Ty si vôbec nevážiš, čo pre teba robím…“ S týmito vetami sa stretol každý z nás. Sú nepríjemné, bolestivé a paradoxne vôbec nevyvolajú chuť do jedla.
Mgr. Petra Kuřátková hovorí: "My rodičia nenesieme zodpovednosť za to, čo si dieťa vyberie z taniera a koľko toho zje." Tento prístup uľaví od tlaku, ktorý si rodičia často sami kladú. Je potrebné si uvedomiť, že jedenie je aktivita a aj na ňu potrebujem sústredenosť.
4 príčiny straty chuti do jedla
Osvedčené stratégie a riešenia pre podporu chuti do jedla
Ako toto turbulentné obdobie prekonať tak, aby si dieťa osvojilo správne návyky a vy neprišli o rozum? Namiesto kontroly a tlaku je možné s dieťaťom pracovať inak - a často oveľa účinnejšie. Základnou radou je zachovať pokoj, ďalej malému ponúkať pestrý a vyvážený jedálniček a neustupovať smerom k nezdravým dobrotám, ktoré by do seba dieťa najradšej ládovalo celý deň. Ako si zachovať chladnú hlavu, keď dieťa odmieta jesť? Dajte mu čas. Pamätajte, že kvalita > kvantita. Odmietané či nové potraviny podávajte v malom množstve. Mgr. Petra Kuřátková odporúča, aby ste spočiatku pozorovali osobné preferencie dieťaťa. Napíšte si zoznam toho, čo ste spozorovali. Ktoré potraviny sú problémové a ktoré sú obľúbené? Z toho ďalej vyvoďte, aké kombinácie, textúry atď. sú príčinou najväčšieho odmietania. Následne skúšajte rôzne kombinácie.
Vytvorenie pozitívneho prostredia pri jedle
Vytvorte bezpečné prostredie pri stole. Jedlo by nemalo byť sprevádzané zhon, obrazovkami alebo napätím. Nedeľná idylka. Spoločné chvíle pri obede, ktoré by mali byť synonymom rodinnej pohody. Ak dieťa prejaví nechuť, akonáhle mu určitý pokrm ponúknete, bez rozčuľovania ho odneste a pokračujte v ďalších chodoch, aby spoločný rituál hladko odsýpal a nestal sa pre dieťa len zdrojom stresu a výčitiek. Riešte hlavne chvíle, kedy dieťa papá, než keď nepapá, a veľa chváľte. Je zásadné vytvoriť zo spoločného času za jedálenským stolom pozitívnu skúsenosť.
S predchádzajúcim bodom súvisí univerzálna rada - Jedzte spoločne s vašim drobcom! Vaše dieťa vás a vašu rodinu stále ešte kopíruje. Navyše malé deti si stále poriadne neuvedomujú pocit hladu, takže je pre nich spoločné a pravidelné zasadnutie k stolu jasným signálom, že je čas papať.
Zapojenie dieťaťa do procesu prípravy
Ďalší spôsob, ako urobiť jedlo zaujímavejším, je zapojiť dieťa do prípravy. Vyberavosť v jedle je často len strachom z neznámeho. Keď dieťa uvidí, ako ste pokrm pripravili a ideálne si ho zjete spolu s ním, nadobudne k „cudzej hmote na tanieri” dôveru. Mgr. Petra Kuřátková radí: "Zapojenie do prípravy znamená prizvať dieťa do kuchyne, nechať ho pracovať s cestom, šúpať, krájať, miešať, čokoľvek, o čo prejaví záujem." Počas príprav dieťa veľmi často niečo ochutná, pretože je to celkom iná atmosféra i podmienky, ako pri stolovaní.
Je prekvapivé, že množstvo detí ani len netuší, z čoho sa pečie chlieb. Mnohé si tak navykli na výdobytky dnešnej doby, až im unikajú základné súvislosti. Preto im skúste ukázať celý proces. Vyberte sa spolu na pole, navštívte mlyn alebo sa obráťte na známych, ktorí chovajú dobytok. Dovoľte vašim potomkom, nech zažijú na vlastnej koži, ako ťažko sa vykopávajú zemiaky. Pre každé z nich to bude dôležitá skúsenosť. Keď im ukážete celú mozaiku získavania potravín, dokážu si viac vážiť hodnotu jedla. Ak máte možnosť, navštívte starých ľudí a nechajte vaše ratolesti, nech sa ich spýtajú, aké to bolo kedysi.
Ďalšou výbornou možnosťou je sa spoločne s dieťaťom rozhodnúť, čo budete variť. Obľúbené cestoviny so syrom? Tak ho zoberte so sebou do obchodu. Na papier mu nakreslite alebo napíšte zoznam potravín a nechajte ho, nech nájde v regáloch všetko potrebné. Tým však jeho povinnosti ani zďaleka nekončia. Nech vám v rámci svojich možností pomôže nielen s prípravou, ale aj so servírovaním a následným upratovaním kuchyne. Váš syn či dcéra si skôr či neskôr uvedomí, že pripraviť obed vyžaduje nemálo úsilia. Táto metóda prináša so sebou ešte jeden malý bonus. Dieťa skôr siahne po jedle, ktorého zloženie pozná, pretože suroviny na jeho prípravu vyberalo samo.
Kreatívne servírovanie a variabilita v príprave
Urobte servírovanie zaujímavým. Aj ako dospeláka by vás odradil kus bledého kuracieho mäsa, neurčitá hnedá omáčka a biela ryža. Nemusíte z jedla vyrábať obrázky alebo zvieratká, aby dieťa zaujalo a neodpudilo. Neponúkajte len jeden kus jedla, napríklad jednu palacinku, môže to byť neatraktívne. Urobte jedlo farebnejšie a hravejšie. To, ako jedlo vyzerá, ovplyvňuje chuť do jedla aj u dospelákov. Vyhnite sa vopred zmiešaným jedlám, ako je rizoto alebo cestoviny s mäsom a omáčkou. Otestujte rôzne príbory a riady. Napríklad z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky. Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky.
Striedajte formu nenávidenej potraviny. Spôsobov prípravy surovín je nespočet. Ak dieťaťu nechutí nakrájaný banán s palacinkami, nabudúce ho skúste popučiť s najemno nastrúhaným jablkom na sviežu kašu. Obmieňajte obľúbené jedlá. Hoci vás môže zvádzať neustále ponúkať tie isté osvedčené jedlá, pretože občas už nemáte silu nič vymýšľať, snažte sa každý deň na raňajky nedávať napr. obľúbený puding. Inak by sa mohlo stať, že sa dieťaťu postupom času omrzí.
Rešpektovanie detskej autonómie a signálov
Často sa tiež môžete dočítať, že by ste deťom mali dať pocit autonómie a samostatnosti, aby prekonali svoju vyberavosť. Dajte dieťaťu možnosť výberu. Ponúknite dve varianty („Chceš chlieb alebo rožok?“) namiesto jednoznačných príkazov. Ak máte doma vyberavého stravníka, nikdy sa ho nepýtajte, čo si dá na raňajky, obed, večeru. Skúste mu tiež navrhnúť iný variant a ono si vyberie, čo zje, respektíve len ochutná. Pre rodiča je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. No i nám sa občas stáva, že na určitý druh jedla momentálne vôbec nemáme chuť. Aj vášmu dieťatku môžete dať na výber. Už škôlkar by mal chápať, ktoré jedlo je prípustnou alternatívou obeda, a ktoré už nie. Ukážte mu, čo si môže sám vybrať. Obľúbené jogurty uložte v chladničke tak, aby k ním vaše dieťa malo ľahký prístup. To isté sa týka pečiva, orieškov, ovocia či zeleniny. Pozor však na sladkosti. Aj deti by maškrty mali konzumovať len výnimočne.
Rešpektujte signály sýtosti. Dieťa niekedy naozaj nemá hlad. Tlačiť na „dojedenie taniera“ môže spôsobiť, že sa prestane riadiť vlastnými pocitmi. Prieberčivosť môže byť spôsobená aj nalomením pocitu sýtosti. Ak dieťaťu veľmi chutí, zje veľa, má nadváhu a perspektíva zdravej životosprávy je vzdialená. Tu treba najskôr vylúčiť zdravotné dôvody. Zdravé dieťa sa neprejedá! Zdravé dieťa, s dobre vyvinutou reguláciou príjmu potravy, má vnútorné nastavenie naladené na svoje vlastné potreby. To znamená, že vie koľko, čo a kedy jesť. Táto schopnosť, s ktorou sa dieťa rodí, môže byť narušená, ak bolo dieťa prikrmované alebo kŕmené umelou formulou v pravidelných intervaloch a s rovnakým objemom mlieka, ak sme v batolivom období dieťa nútili dojedať celé porcie, ak sme dieťa nútili do jedenia vo všeobecnosti, ak sme používali zavádzanie či manipuláciu na to, aby sme dieťa prinútili jesť, ak dieťa žije v stresujúcom prostredí, ak je dieťa pod veľkým tlakom/nátlakom alebo prežíva emocionálne ťaživé obdobie.
Pokiaľ váš poklad prospieva, nemusíte riešiť, koľko toho zje. Ak za ním neustále beháte s tanierom a nútite ho do jedla, nič tým nedosiahnete. Prinajlepšom v ňom vyvoláte iba odpor.
Dôslednosť a spoločný prístup rodiny
Ponúkajte nové potraviny postupne, poskytnite riešenia, pomoc a podporu, ale netlačte na dieťa, aby robilo pokroky. Buďte konzistentní. Nielen vy, ale aj váš partner či partnerka, a vaši rodičia či svokrovci, by mali uplatňovať rovnaký systém. Anna, mamička štyroch detí, sa rozhodla pre rázne riešenie večerného chaosu: "Oznámila som im, že o 19-tej kuchyňu jednoducho zamykám. Kto chce večerať, musí to stihnúť do tohto časového limitu. Najprv sa mi z toho smiali. Keď však videli, že som naozaj zamkla kuchyňu a kľúč som im nedala ani po prehováraní, začali dodržiavať toto pravidlo. Začali sme večerať všetci spolu a mne to uľahčilo veľa vecí."
Je dôležité do stravovania zaviesť určitý systém, pravidelnosť, a to nielen kvôli výchovným momentom, ale prispieva to tiež k návykom zdravého stravovania. RNDr. Barbara Sviežená, PhD., hovorí, že naháňanie dieťaťa nikam nevedie. Dieťaťu vysvetlíme, že sa je len v kuchyni za stolom a nikde inde. Dodržiavajte to však celá rodina. Ak dieťa nevydrží a odbehne, nechajte mu ešte chvíľu tanier na stole, kým sa naje celá rodina a potom to odložte na neskôr. Neponúkajte mu žiadne jedlo medzitým. Dohodnite sa, že raz za čas si spolu urobíte piknik v prírode, na záhrade alebo len na balkóne, prípadne v zimnom období aj v jeho izbe na deke - ale okrem týchto prípadov budete jesť vždy pri stole.
Starí rodičia môžu tiež ovplyvňovať stravovacie návyky. Záleží od toho, nakoľko sú ochotní s vami komunikovať, diskutovať o problematike zdravej výživy a čo vy považujete za nezdravé veci. Pokiaľ dieťaťu starí rodičia pripravia domáci koláč s cukrom alebo parené buchty, rozhodne by ste to tak mali nechať, ak je to skôr sporadické. Pokiaľ mu však ponúkajú kupované sladkosti a priemyselne spracované pochutiny, skúste sa s nimi porozprávať a nájsť spoločný kompromis - teda radšej ten domáci koláč ako horalky. Argumentujte logicky, bez hnevu, poďakujte sa, ale v záujme zdravia dieťaťa trvajte na svojom rozhodnutí. Andrea spomína skúsenosť s mamou, ktorá dávala sladkosti jej synovi Paľkovi pod matrac. Po vážnom rozhovore s babičkou stačilo len pár dní bez zhabaných sladkostí na to, aby zasa začal s chuťou večerať.
Riešenie špecifických výziev
- Odmietanie zeleniny: Deti majú často problém s čerstvou zeleninou. Netreba podceňovať varenú, dusenú, blanšírovanú či pečenú zeleninu. Ak neje čerstvú, existuje množstvo spôsobov ako vitamíny doplniť varenou. Taká dobrá hustá zeleninová polievka, zeleninové kroketky pečené v rúre, či zeleninové nátierky sú taktiež dobrým zdrojom potrebných vitamínov a minerálov. Ak dieťaťu skutočne niečo nechutí, upravíme výber a zloženie stravy, jedla.
- Neustála chuť na sladké: Ak má dieťa neustále chuť na sladké, treba zvážiť, či nejde o vážnejší problém, alebo či jeho strava nie je plná jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša - to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým GI, ktoré zbytočne provokujú inzulín. Pri takejto strave môže dochádzať k rozpojeniu metabolických a fyziologických dráh, dokonca až k vzniku leptínovej rezistencie, kedy má dieťa chuť jesť, pretože nesprávne vyhodnocuje vlastný apetít. Chuť na sladké vieme upokojiť ovocím, sušeným ovocím v bio kvalite, horkou čokoládou, sladkými, ale zdravými jedlami (obilninové kaše, jogurt s medom, placky či palacinky v zdravej verzii). Ak napriek zaradeniu aj zdravých sladkých jedál má dieťa chuť na sladké, musíme situáciu riešiť komplexnejšie.
- Problémy s pitím čistej vody: Ponúkajte mu ovocné čaje so sladkastou príchuťou, bylinné čaje jemne dosladené medom, odšťavené šťavy riedené vodou. Vyhnite sa akýmkoľvek sladeným nápojom alebo cukrom osladenému čaju. Postupne rieďte viac vodou, dávajte menej medu. Prechod zo sladkých nápojov na vodu môže trvať aj niekoľko mesiacov, uvedené typy sú však vhodnou alternatívou k čistej vode.
- Keď dieťa "veľa" je alebo "nevie kedy dosť": Pokiaľ máme pocit, že je dieťaťe veľa, píšme si presné záznamy stravovania, jeho aktivity, spánok, pitný režim a aj vyprázdňovanie. Všímajme si všetko, čo nie je v súlade s našou predstavou. Poraďme sa potom s odborníkom a predložme tieto záznamy, alebo si skúsme reálne spočítať koľko vlastne zjedlo. V období rastových špurtov môže dieťa zjesť viac, inokedy je menej. Sledujme aj čas, obdobie, kedy sa to deje a dĺžku trvania takého obdobia. RNDr. Barbara Sviežená, PhD., dodáva, že zdravé dieťa sa neprejedá.
4 príčiny straty chuti do jedla
Význam výživy a doplnkov v prípade potreby
Aj keď je vyberavosť v jedle normálna a netreba pri nej hneď panikáriť, neznamená to, že je bezriziková. Najväčšou hrozbou je nedostatok vitamínov a minerálnych látok (najmä železa a zinku) v prípade odmietania celej kategórie jedál. RNDr. Barbara Sviežená, PhD., uvádza, že prieberčivosť dieťaťa môže byť vážnejší problém ovplyvnený napríklad aj nedostatkom niektorých minerálov (napr. zinok). Tínedžeri si často nepotrpia na zdravú stravu a dostatok spánku, práve naopak, čo môže oslabiť ich imunitný systém.
- Vyvážený jedálniček: Deti, ktoré jedia príliš veľa sladkostí a spracovaných potravín, môžu mať zníženú chuť na výživné jedlá. Rafinovaný cukor v sladkostiach totiž spôsobuje rýchle výkyvy hladiny energie a môže narušiť prirodzený pocit hladu. Dbajte tiež na to, aby deti mali dostatočný príjem zeleniny, bielkovín a zdravých tukov. Podávanie menších jedál v pravidelných intervaloch počas dňa pomáha udržiavať stabilný pocit hladu a môže podporiť prirodzenú chuť do jedla.
- Dostatok pohybu: Podľa odborníkov fyzická aktivita podporuje trávenie a prispieva k lepšej črevnej rovnováhe, čím pomáha udržiavať prirodzenú chuť do jedla. Deti by sa mali venovať aspoň 60 minút mierne až intenzívne náročnej pohybovej aktivity denne - ideálne formou hier, športu alebo prechádzok na čerstvom vzduchu. Pravidelný pohyb zvyšuje hladinu energie, zlepšuje náladu a podporuje prirodzený pocit hladu. Dôležité je obmedziť dlhé sedenie pri obrazovkách, ako sú televízor, tablet či mobil. Namiesto toho deti povzbuďte, aby sa hýbali.
- Tekutá strava: V obdobiach, keď dieťa nechce jesť - napríklad pri prerezávaní zúbkov, počas choroby alebo pri celkovej únave - môže byť ťažké dostať do neho klasické jedlo. Vtedy mu môžete ponúknuť výživnú tekutú alebo kašovitú stravu, ktorá je ľahšie stráviteľná. Môže to byť napríklad polievka, zeleninové pyré alebo ovocné smoothie. Takéto jedlo je šetrnejšie k podráždeným ďasnám či boľavému hrdlu a zároveň môžu zabezpečiť dostatočný prísun výživných látok.
- Výživové doplnky: Ak dieťa odmieta jedlo a nemôžete mu zabezpečiť dostatočný prísun potrebných živín len stravou, môžete zvážiť použitie výživových doplnkov.
- Multivitamínový sirup Pediakid môže pomôcť doplniť potrebné živiny, ale pamätajte, že strava je prvoradá a tento sirup má slúžiť len ako jej doplnok.
- Pivovarské kvasnice majú niekoľko účinkov na zdravie a sú prirodzeným zdrojom B vitamínov. Nedostatok vitamínu B1 však môže byť podľa vedcov spojený s vyšším rizikom nechutenstva, preto by ho deti mali prijímať v dostatočnom množstve. Pangamin je prirodzený zdroj vitamínov skupiny B, jedinečný produkt pre náročných spotrebiteľov a pre všetkých, ktorí vyznávajú zdravý životný štýl. Vhodné pre vegánov. Bez éčok.
- Zinok je dôležitý minerál, ktorý prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému a tiež k udržaniu zdravých kostí, pokožky a dobrého zraku. Ako uvádza štúdia, nízka hladina zinku u dojčiat a detí môže narušiť rast a viesť k strate chuti do jedla. Vegánsky výživový doplnok s obsahom zinku a vitamínu C pre imunitu Vášho dieťaťa, s lahodnou sladkou citrusovou príchuťou, ktorú si zamiluje. Odporúčaný vek: 1-13 rokov.
Dôležitosť rodičovského vzoru a trpezlivosti
Najdôležitejšia vec nakoniec. Buďte vzorom. Deti často napodobňujú vaše správanie. Ak u vás uvidia znechutenie z niektorých potravín, ktoré im následne budete nútiť, pravdepodobne neuspejete. Využite to ako motiváciu aj do svojho jedálnička zapojiť viac ovocia a zeleniny. A hlavne, na nič netlačte. Verte, že batoľa nakoniec z odmietavej fáze vyrastie, a to oveľa rýchlejšie, keď okolo seba uvidí rodinu, ktorá si spoločné jedlo a jeho jednotlivé zložky vychutnáva. Batoľatá často potrebujú ochutnať novú potravinu aj viac než 10-krát, než si získajú ich dôveru - buďte trpezliví.
Pokiaľ dieťa má dobrú zdravú stravu s dostatkom komplexných sacharidov a vlákniny, nie je dôvod sa obávať, že nám po večernom umytí zomrie hladom :-). Je to iba fáza, tak sa nemusíte prehnane strachovať. Ak dieťa jedlo ani neochutná, nie je všetkým dňom koniec. Možno ho ochutná nabudúce, alebo potom, čo uvidí, ako si na ňom pochutnáva iný člen rodiny. Napodobňovanie robí divy!
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak vás odmietanie jedla dlhodobo trápi, dieťa nepriberá, je extrémne obmedzené alebo sa jedla bojí, neváhajte sa obrátiť na odborníka. Prvým krokom je obvykle pediater, ktorý posúdi vývoj dieťaťa a v prípade potreby odporučí návštevu nutričného terapeuta alebo detského psychológa. Vyhľadať pomoc neznamená zlyhanie - naopak.
Ak dieťa prestane jesť a nechutenstvo trvá dlhšie ako pár dní, mali by ste spozornieť. V prípade, že sa objavia aj iné príznaky, ako horúčka, bolesť brucha, chudnutie alebo ak dieťa vyzerá bledé a unavené, mali by ste to riešiť čo najskôr a navštíviť pediatra. Lekár vám pomôže zistiť, čo je príčinou nechutenstva a poradí, ako postupovať.
