Deti patria do života cirkvi a je správne ich privádzať do kostola. Kostol je miestom, kde Boh prebýva mimoriadnym spôsobom, najmä vo Sviatosti Oltárnej. V kostole Cirkev živí svoje spoločenstvo slovom a Eucharistiou, čím buduje tajomné telo, živý chrám. Kostol je symbolom živého spoločenstva ľudí s Bohom, a preto sem deti patria už od krstu. Rodičia by ich mali od malička zoznamovať s tým, čo je kostol a Cirkev, učiť ich citlivosti na posvätné ticho a znaky, a vysvetľovať im pojem eucharistického spoločenstva, ktoré sa stretáva na svätých omšiach, modlitbách či adoráciách. Je dôležité, aby sa deti učili klaňať Bohu, aby sa vyhli poklonám falošným božstvám, ktoré číhajú na každom kroku.
Privádzanie detí na svätú omšu: Základ kresťanského života
Privádzať deti na svätú omšu je správne, pretože slávenie Eucharistie je vrcholom a základom života Cirkvi. Postupné vnímanie svätej omše deťmi im pomáha budovať vzťah k Bohu, ľuďom, situáciám a miestu, čím sa posilňuje spoločenstvo. Je dôležité mať pochopenie pre prítomnosť detí na svätej omši a vychovávať k tomuto postoju aj ostatných veriacich. Zároveň je potrebné rešpektovať aj ostatných prítomných a v prípade chorého dieťaťa zvážiť jeho zdravotný stav a zdravie ostatných.
Priamy prenos svätej omše na Nedeľu Svätej rodiny
Rodinná svätá omša: Od domova až po kostol
Rodinná svätá omša začína už doma, kde rodičia pripravujú deti na stretnutie s Pánom Ježišom. Pripomenutie si dôležitosti tohto stretnutia a motivácia k pozornosti sú kľúčové. Deti kopírujú správanie rodičov, preto je ich príklad v oblasti viery nenahraditeľný. Rodinná svätá omša má otvoriť srdce pre Božie Slovo. Čo sa na omši povie a počuje, potrebuje doma dohru - dorozprávanie, premodlenie a uvádzanie do života. Rodičia by sa mali počas týždňa pripravovať na nedeľnú Eucharistiu čítaním nedeľných liturgických čítaní. Aj keď deti počas čítaní mierne vyrušujú, premyslené čítania umožnia sústredenejšiu účasť na Eucharistii. Kňaz často pripravuje príhovor aj pre deti, a je nevyhnutné, aby rodičia doma v jeho kázni "pokračovali", napríklad pri obede rozprávaním o tom, čo kňaz hovoril.
Zodpovednosť rodičov za správanie detí
Za správanie dieťaťa, aj počas svätej omše, nesie zodpovednosť rodič. Vek, povaha, temperament a momentálne rozpoloženie dieťaťa ovplyvňujú jeho správanie. Rodič, ktorý svoje dieťa najlepšie pozná, stanovuje hranice v správaní a dôsledným dodržiavaním týchto hraníc a láskavým prístupom učí dieťa prežívať svätú omšu nielen navonok, ale aj vnútorne. Nebojte sa ráznych pritiahnutí alebo prísnejších pohľadov. Na začiatku výchovy rodičia nemusia zachytiť veľa informácií zo svätej omše; dôležité je odovzdávať to, čo majú, Ježišovi na premenu. Postupne príde čas na pokojnejšie sledovanie omše a vedomejšie zapájanie sa. Dôležité je, že ste tu spolu ako rodina, deti to vnímajú a stáva sa to súčasťou ich života.
Príchod načas a vhodné usadenie
Na svätú omšu je potrebné prichádzať včas, aby si rodina mohla nájsť vhodné miesto v kostole. Dieťa by malo vidieť na oltár, aby mohlo svojimi zmyslami vnímať a aktívne sa zapájať do priebehu omše. Rodič by mal vidieť na svoje dieťa a včas zasiahnuť, ak je nepokojné alebo rozptyľuje ostatných.
Hračky a zábava v kostole
Hračky počas svätej omše nie sú vhodné. Kostol nie je herňa a hračky odvádzajú pozornosť nielen vlastného dieťaťa, ale aj ostatných. Vhodnejšie sú knihy s priebehom svätej omše alebo biblickou tematikou.
Dodržiavanie zvyklostí pri jedle a pití
Počas svätej omše sa nejeme a nepije, pokiaľ to nevyžaduje zdravotný stav dieťaťa. Vysvetlite deťom, že pred alebo po omši je čas na jedlo a pitie.
Zákaz voľného behania a prechádzania sa
Deti majú prirodzený pohyb, ale počas svätej omše by nemali voľne behať alebo sa zbytočne prechádzať po kostole. Pohybovať sa treba pokojne a tak, aby sa nevyrušovalo. Zvláštna opatrnosť je potrebná na schodoch, kde by sa deti nemali vešať po zábradlí a laviciach, aby sa predišlo úrazom.
Ticho počas svätej omše
Počas svätej omše sa nahlas nerozprávame. Ak je potrebné dieťaťu niečo povedať alebo vysvetliť, robíme to potichu. Otázky dieťaťa sa vybavia po omši. Deti môžu rozprávať len vtedy, ak ich k tomu vyzve kňaz.
Vyvedenie vyrušujúceho dieťaťa
Ak je dieťa hlučné, nezvládnuteľné a nereaguje na upozornenia, je potrebné ho vyviesť mimo priestor kostola. Dôležité je však nechať dieťaťu slobodu motivovanú smerom k Ježišovi. Rodičia sú pre dieťa prvým znakom Božej dobroty a lásky. Bez čerpania Božej lásky nie je možné presvedčivo motivovať dieťa pre priateľstvo s Ježišom. Trpezlivosť so sebou aj s dieťaťom je kľúčová. S primeranou slobodou a dobrým príkladom sa ovocie Božej dobroty a pokoja dostaví aj vtedy, keď si myslíte, že dieťa nepočúva.
Aktívne zapojenie do svätej omše
Každá rodina svojou prítomnosťou dotvára atmosféru svätej omše. Rodiny môžu priniesť obetné dary, zobrať na starosť čítania a prosby, zapájať sa do spevov a modlitieb. Po ceste domov, pri obede alebo večernej modlitbe sa rozprávajte o tom, čo vás oslovilo na nedeľnej omši a pýtajte sa detí, čo si zapamätali.
Vonkajší priestor okolo kostola
Za bezpečnosť dieťaťa v vonkajšom priestore zodpovedá rodič a je potrebné naň dohliadať. Pred vstupom do kostola a vnútorných priestorov je potrebné očistiť špinavé a zablatené topánky detí. Taktiež treba dohliadnuť na deti, aby neprebiehali po ceste a miestach s pohybom áut. Tieto pravidlá majú slúžiť ako pomôcka pri výchove detí a nemajú odradiť od účasti na svätej omši. Trpezlivosť, dôslednosť a láskavosť sú nevyhnutné pre spoločné prežívanie a slávenie rodinnej svätej omše.
Krst a jeho význam
Krst je nevyhnutne potrebný na spásu. Evanjelium a krst sú určené všetkým národom. Krst je prostriedkom na zaistenie vstupu do večnej blaženosti. Kánon 867 CIC hovorí o príprave na krst dieťaťa. Kánon 868 CIC § 1 uvádza, že rodičia musia dieťa pripraviť na krst. Kánon 868 CIC § 2 zdôrazňuje, že dieťa, ktoré povahou vyžaduje katechumenát po krste, je potrebné riadne pripraviť. Podľa Katechizmu Katolíckej Cirkvi (KKC 1231) je krst nevyhnutný na spásu. Krst je uzatvorením Zmluvy medzi Bohom a človekom. Bez krstu samotného je márny a zbytočný. Rodičia dávajú dieťaťu možnosť dať a vstúpiť do spoločenstva s inými osobami. KKC 357 uvádza, že Boh dáva lásku, ktorú nik iný nemôže dať. Dieťa ešte nie je schopné uzavrieť Zmluvu s Bohom, ale túto nádej mu poskytujú veriaci a obrátení rodičia. Rodičia sú zodpovední za výchovu dieťaťa.
Nedeľná povinnosť a jej výnimky
Kánon 1246 § 1 uvádza, že nedeľa je prvopočiatočný prikázaný sviatok Cirkvi. Kánon 1248 § 1 hovorí o tom, že každý, kto sa zúčastní na svätej omši slávenej kdekoľvek v deň prikázaného sviatku, alebo vo večer predchádzajúci, splní si svoju povinnosť. Podľa kánonu 1248 § 2 je povinnosť svätiť nedeľu splnená účasťou na svätej omši. V prípade nemožnosti zúčastniť sa na svätej omši (napr. choroba, starostlivosť o dojčatá) alebo po získaní dispenzu od vlastného farára, je povinnosť splnená.
Sviatostné prijímanie a jeho podmienky
Kánon 913 § 1 stanovuje, že na sväté prijímanie môže pristúpiť každý, kto je pokrstený. Kánon 913 § 2 uvádza, že na sväté prijímanie môžu pristúpiť aj tí, ktorí sú exkomunikovaní alebo postihnutí interdiktom, ak tvrdošijne nezotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu a majú predsavzatie čo najskôr sa vyspovedať. Kánon 915 uvádza, že k svätému prijímaniu nesmú pristúpiť tí, ktorí sa dopustili zjavných ťažkých hriechov. Kánon 919 § 1 stanovuje, že kto chce prijať Najsvätejšiu Eucharistiu, sa musí zdržať akéhokoľvek jedla aspoň jednu hodinu pred prijímaním, okrem vody a liekov. Kánon 919 § 2 a § 3 uvádzajú výnimky pre starších a chorých. Kánon 920 § 1 a § 2 hovoria o tom, že veriaci má prijať Eucharistiu aspoň raz za rok. Kánon 921 § 1 uvádza, že kto prijíma Najsvätejšiu Eucharistiu, musí byť vo sviatostnom spojení s Cirkvou. Kánon 921 § 2 a § 3 umožňujú prijať Eucharistiu dvakrát denne za určitých podmienok.
Manželstvo a jeho platnosť v cirkvi
Kánon 1055 § 1 definuje manželstvo ako zmluvu, ktorou muž a žena navzájom vytvárajú spoločenstvo celého života, prirodzene zamerané na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí. Podľa kánonu 1056 CIC, manželstvo je zriadené Bohom a je nerozlučiteľné. Kánon 1057 CIC hovorí o manželskom súhlase. Kánon 1083 CIC uvádza minimálny vek pre uzavretie manželstva. Kánon 1084 CIC hovorí o neschopnosti k manželstvu. Kánon 1085 CIC hovorí o predchádzajúcom manželskom zväzku. Kánon 1087-1094 CIC vymenúva ďalšie prekážky manželstva. Kánon 1103 CIC hovorí o násilí a strachu pri uzavretí manželstva. Kánon 1108 CIC hovorí o forme uzavretia manželstva.
Nulita manželstva a jej dôvody
Nulita manželstva znamená, že manželstvo od začiatku nebolo platné. Dôvody pre nulitu môžu byť rôzne, napríklad nedostatočný vek, predchádzajúci manželský zväzok, prekážky pokrvnosti alebo príbuzenstva, či nedostatok manželského súhlasu. Nedostatočný manželský súhlas môže byť spôsobený nedostatkom rozumu, neschopnosťou prijať manželské povinnosti, alebo psychickou slabosťou. Omyl v osobe alebo v podstatnej vlastnosti partnera môže tiež spôsobiť nulitu manželstva. Vylúčenie podstatných prvkov manželstva, ako je plodnosť, jednota alebo nerozlučiteľnosť, tiež vedie k neplatnosti.
Odpustky a ich účinky
Odpustky sú čiastočné alebo úplné odpustenia časných trestov za hriechy, ktoré veriaci získavajú v Cirkvi. Sú spojené s účinkami sviatosti pokánia. Odpustky sa týkajú časného následku hriechu, nie odpustenia samotného hriechu. Získavajú sa modlitbou, pôstom, almužnou a inými pobožnými skutkami.
Pokánie a pôst
Piatky v roku sú dňami pokánia. Pôst je povinný od 18 do 60 rokov. Na Popolcovú stredu a Veľký piatok sa dodržiava prísny pôst. Pôst sa týka zdržania sa mäsa a obmedzenia jedla. Prísny pôst znamená jedno plné jedlo denne, pričom sa zdržiava mäsitých pokrmov.
Vianoce a ich význam
Vianoce pripomínajú, že Božia láska zvíťazí vo svete. Ježiško v jasličkách volá k osobnému obráteniu a záchrane. Vianoce sú založené na pravde o historickej postave Ježiša Krista. Vianoce nie sú "pokresťančenými" pohanskými sviatkami. Deň narodenia Pána, 25. december, je vypočítaným dátumom. Svätá rodina je vzorom pre všetky rodiny, ktoré by mali byť sväté a privádzať svojich členov k Bohu.
Deti na svätej omši: Výzva pre rodičov a spoločenstvo
Správanie detí na svätej omši môže byť náročné, no je dôležité pamätať na to, že prítomnosť detí v kostole je dôležitá. Aj keď sa nám zdá, že dávame len "dve drobné mince", naša snaha a prítomnosť sú pre Boha cenné. Nezáleží na tom, ako naša rodina vyzerá, dôležité je nechať deti prísť ku Kristovi.
Nedeľná svätá omša môže byť pre rodičov s malými deťmi výzvou. Chaos, neposlušnosť a vyrušovanie sú bežné. Je dôležité vedieť, že v tejto situácii nie ste sami. Aj keď sa nám zdá, že sme len "urobili minimum", naša snaha je pre Boha dôležitá. Nezabúdajme, že aj v našej "chudobe" dávame všetko, čo máme, tým, že sa snažíme najviac ako vieme.
Niektorí rodičia s malými deťmi blúdia po rôznych kostoloch, aby sa vyhli nevraživým pohľadom. Iní to vzdali a na omšu chodia potichu alebo len vonku s reproduktorom. Je dôležité hľadať múdru radu a pamätať na slová Ježiša: "Nechajte maličkých prísť ku mne."
Viera v Boha a kritika cirkvi ako inštitúcie nie sú v rozpore. V prípade odmietnutia krstu dieťaťa farárom kvôli kritike cirkvi, je dôležité hľadať riešenia v rámci kanonického práva a prípadne sa obrátiť na vyššie cirkevné autority.
Deti do kostola patria, a aj keď nás niekedy vyrušujú, ich prítomnosť je dôležitá. Kristus volá deti k sebe, a rodičia by mali túto výzvu prijať. Tí, ktorí sa neuspokojia s príšernou grimasou a hlasnými vyhláseniami typu "Vychovajte si svoje deti!", by mali pochopiť, že rodičia robia, čo môžu. Je dôležité rešpektovať rodičov a ich deti a podporovať ich v účasti na svätej omši.
V konečnom dôsledku, aj keď sa nám zdá, že naša účasť na svätej omši je fiasko, dôležité je, že sme tam. Naša snaha, aj keď sprevádzaná detským chaosom, je pre Boha cenná. Nechajme maličkých prísť ku Kristovi a nezabúdajme, že aj v našej "chudobe" dávame všetko, čo máme.