Každý rodič sa v určitom momente života svojho dieťaťa ocitne pred dôležitým rozhodnutím: kedy je ten správny čas na nástup do základnej školy? Táto otázka vyvoláva mnoho dilem, obáv a zároveň nádejí na novú životnú etapu. Dnes sa už nehovorí o klasickom "odklade", ale o "pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania", čo so sebou prináša nové postupy a zodpovednosti. Pochopenie kritérií školskej zrelosti, legislatívnych zmien a úloh, ktoré zohrávajú rodičia a odborníci, je kľúčové pre zabezpečenie úspešného a bezproblémového štartu dieťaťa v školskom prostredí. V tomto článku sa ponoríme do komplexnosti tohto rozhodovania, prejdeme si praktickými radami a upozorníme na potenciálne nástrahy.
Základné Dilemy Nástupu do Školy: Kedy je Ten Správny Čas?
Pre mnohých rodičov je nástup dieťaťa do školy jedným z prvých veľkých rozhodnutí, ktoré v živote dieťaťa vyvoláva v hlavách mnohých rodičov veľké dilemy. „Môj ,,malý" sa narodil 1. septembra, tento rok bude mať 5 rokov a zvažujeme, či ho hneď v šiestich dať už do školy,“ popisuje jedna z mamičiek bežnú situáciu. Práve deti narodené v mesiacoch september až december patria do kategórie, ktorým, ľudovo povedané, „zle vychádzajú roky“. Podľa rokmi zaužívaného úzusu v našom školstve takéto deti nenastupujú do školy so svojimi rovesníkmi narodenými v tom istom roku (no v mesiacoch január až august), ale o rok neskôr. Dôvodom je zohľadnenie (ne)zrelosti vo vzťahu detí narodených v odstupe niekoľkých mesiacov.
Rodičia si často kladú otázku, či je ich dieťa schopné ísť do školy, alebo či by pre neho bolo lepšie počkať. Hoci mnohé deti sú po stránke vedomostnej pripravené už v piatich rokoch, po stránke sociálnej to tak často nie je. Zákonný zástupca, ktorý je vo väčšine prípadov rodič, najlepšie vie, aké je jeho dieťa a či už na to ,,má", či to zvládne. Predsa len je to zmena, väčšia zodpovednosť pre dieťa a tiež potreba samostatnosti.
Od 1. septembra 2023 je účinná časť poslednej novely školského zákona, ktorá priniesla zmeny v systéme odkladov. Inštitút dodatočného odloženia povinnej školskej dochádzky bol zrušený. Išlo o prípady, keď dieťa nastúpilo do školy, ale po čase sa zistilo, že by bolo predsa len vhodné, aby sa vrátilo do škôlky. V takýchto situáciách sa v minulosti postupovalo dodatočným odložením. Dnes je dôležité mať na pamäti, že škola nedáva odklad a nedáva ho ani rodič. O predĺžení plnenia povinného predprimárneho vzdelávania rozhoduje zariadenie výchovného poradenstva a prevencie (CPP).
Ak chcú rodičia zapísať svoje dieťa do školy napriek tomu, že ešte nemalo šesť rokov veku, je to možné. Podľa § 60 ods. školského zákona môže zákonný zástupca požiadať o prijatie dieťaťa na vzdelávanie v základnej škole AJ V PRÍPADE, ak dieťa nedovŕši k 31. augustu šesť rokov. Bez ohľadu na vek dieťaťa, žiadne dieťa nemôže plniť povinné predprimárne vzdelávanie pred piatym rokom veku. Ak však dieťa podľa záverov diagnostického vyšetrenia v príslušnom zariadení poradenstva a prevencie dosiahne školskú spôsobilosť a bude s tým súhlasiť aj jeho ošetrujúci lekár, bude môcť byť prijaté na „predčasné“ plnenie povinnej školskej dochádzky. Percento detí, ktoré nastúpia do školy ešte ako päťročné (v prípade, že šieste narodeniny oslávia v septembri až decembri), nie je vysoké. Základné školy môžu tieto deti prijať iba v prípade, ak majú pre ne v prvom ročníku voľné miesto, čo môže byť problém.
O školskej zrelosti a pripravenosti detí na školu s neurovývinovou terapeutkou Katarínou Sipos
Povinné Predprimárne Vzdelávanie a Školská Spôsobilosť
Materská škola má výnimočnú dôležitosť v príprave dieťaťa na školské prostredie a jeho novú životnú etapu. Už v materskej škole sa deti so školou oboznamujú, rozprávajú sa o nej, učia sa základným zručnostiam a vedomostiam, ktoré sú pri vstupe do školy pre ne nevyhnutné. Upevňujú vzťahy s inými rovesníkmi a učia sa vzájomnej spolupráci. Kontakt s inými deťmi im pomôže zvládať prvé školské povinnosti a zmenený režim.
Aby dieťa malo bezproblémový štart v rámci školských povinností, musí byť na školu zrelé. Školská zrelosť je komplexným posúdením vývinu dieťaťa odborným pracovníkom. Z hľadiska vývinu je dôležité vedieť a poznať, ako sú jednotlivé funkcie nervovej činnosti rozvinuté. V materskej škole sa deti stretávajú s tzv. testovaním školskej zrelosti. Na overenie dostatočnej pripravenosti a spôsobilosti detí na školu majú učiteľky rôzne možnosti. Využívajú napríklad tzv. Orientačný test školskej zrelosti, aby si preverili dostatočnú zrelosť detí do školských lavíc.
Posúdenie úrovne dieťaťa špecializovaným psychológom je zo zákona povinné pre všetky deti, ktoré do 30. augusta príslušného roku dosiahnu šesť rokov. Liečebná pedagogička a terapeutka Liliana Šimečková zdôrazňuje, že cieľom diagnostiky je zistiť úroveň psychických procesov, ktoré sú dôležité pre úspešný nácvik školských zručností. Súčasťou diagnostického procesu je aj posúdenie emočnej zrelosti. Dieťa by do školy malo byť primerane vyspelé po kognitívnej aj emočnej stránke. Dôvodom na odklad teda nemusí byť len nedostatočný grafomotorický vývin. Pre malého školáčika je dôležité, aby dosiahol taký stupeň vývoja, že je schopný samostatne, bez ťažkostí a ujmy na zdraví, splniť zadané úlohy.
JUDr. Mária Dvončová, autorka projektu Právne pre rodiča, uvádza, že povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šesť rokov veku. Zákon č. 245/2008 (školský zákon) hovorí, že nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. Je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Hĺbkový Pohľad na Zložky Školskej Zrelosti
Je dôležité, aby každé dieťa dosiahlo pred vstupom do školy primeraný stupeň fyzickej, psychickej, ale aj emocionálnej, sociálnej a rečovej zrelosti. Školskú zrelosť hodnotí počas prípravky v materskej škole u dieťaťa pedagóg spolu s psychológom.
Motorika a Grafomotorika
Jemná motorika sa testuje napríklad tým, ako dieťa dokáže napodobiť tvary písmen, geometrické tvary, nakresliť čiary, postavu človeka, ako pracuje s nožnicami, aký má úchop ceruzky. Špeciálna pedagogička Soňa Pekarovičová upozorňuje, že zlý úchop sa často opakuje a je potrebné zistiť, či ide len o menej praktických skúseností s ceruzkou alebo o komplexnejšie ťažkosti, ako sú problémy v pohybe celej ruky, oslabená vizuomotorika, práca svalov ruky či schopnosť prekresľovať tvary. Netreba zabúdať, že už ročné dieťa by malo dostať do ruky prvú farbičku, ideálne s dlaňovým úchopom, čím sa podporuje jeho motorický vývin.
Reč a Komunikácia
U dieťaťa pred nástupom do základnej školy by mala byť dostatočná slovná zásoba, reč by mala byť čistá a zrozumiteľná. Dieťa má ovládať údaje o sebe (meno, adresa), poznať dni v týždni, farby, geometrické tvary, časti tela, zvieratá. Janka Farkašová, terénna špeciálna pedagogička, si všíma, že dnes veľmi málo detí dokáže tvoriť zmysluplné vety a bez problémov komunikovať. Nehovoriac o artikulácii - rodičia o artikulačných problémoch často vedia, ale neriešia ich ani po upozornení. Problémy s artikuláciou či s rečou sú často dôvodom na odklad. Soňa Pekarovičová dodáva, že nesprávna výslovnosť môže prameniť z oslabeného sluchového vnímania, čo má negatívny dopad na zvládnutie učenia sa čítania.
Pozornosť a Schopnosť Plniť Pokyny
Mgr. Barbora Vodičková, PhD., špecialistka na raný a predškolský vývin dieťaťa, upozorňuje na často opomínaný problém u mladších detí - ťažkosti so sústredením. Pozornosť je veľmi dôležitý predpoklad učenia sa. Ak má dieťatko problémy s pozornosťou, často má problém komplexne zachytiť informácie, v takom prípade je naozaj potrebné počkať. Špeciálna pedagogička Farkašová zdôrazňuje, že zo slovnej zásoby automaticky vyplýva schopnosť počúvať a pracovať podľa inštrukcií. Mnohé dnešné deti majú oslabené zvládanie takzvaných frontálnych pokynov, kedy učiteľka stojí pred triedou a hovorí všetkým naraz: „Teraz urobíme toto.“ Sluchovú pozornosť potláčajú do úzadia aj tým, že rodičia nereagujú na zvuky, ktoré dieťa počuje, čím dieťa nadobudne pocit, že to nie je dôležité. Ak nedokáže dieťa pracovať podľa inštrukcií, musí k nemu niekto prísť a vysvetliť mu to individuálne, názorne alebo inými slovami. Takéto dieťa sa v škole nebude vedieť sústrediť a frontálna inštrukcia sa od neho jednoducho odrazí. Môže zachytiť len časť alebo vôbec nič. Následne môže zistí, že všetky deti niečo robia a on netuší čo. V triede je pritom dvadsaťpäť detí na jednu učiteľku, pedagogický asistent nie je štandard, a tak sa takéto dieťa môže druhotne javiť ako hyperaktívne.
Sociálna a Emocionálna Zrelosť
Sociálna a emocionálna zrelosť je kľúčová. Hoci mnohé deti sú po stránke vedomostnej na školu pripravené už v piatich rokoch, po stránke sociálnej to tak často nie je. Deti nastupujúce do školy by nemali mať problém akceptovať cudziu autoritu, nadväzovať primeraný kontakt s rovesníkmi i dospelými, ostať na dlhší čas bez rodičov, slušne sa správať a byť empatickí. Mgr. Vodičková ďalej uvádza, že mladšie deti, často aj veľmi nadané, majú problém v sociálnom správaní alebo v regulácii svojich emócií (v škole je potrebné sedieť, počúvať, dávať pozor, komunikovať požiadavku, byť emocionálne nezávislý, samostatný, zvládnuť záťaž, mať istú dávku frustračnej tolerancie). Ak má dieťa problém v týchto oblastiach, je takisto určite lepšie počkať a v rámci posledného roka sa práve zamerať na rozvoj jeho sociálnych zručností a zvládanie emócií. Soňa Pekarovičová pripomína, že emocionálna, sociálna a vôľová pripravenosť je rovnocenná s ostatnými zložkami školskej pripravenosti, keďže až príliš často rieši emočné ťažkosti detí.
Samostatnosť
Samostatnosť je veľmi dôležitá a napriek tomu veľmi slabá u dnešných detí. Potvrdzujú to aj učitelia na základných školách. Deti už v prvom ročníku nie sú naučené samostatne sa obliekať a obúvať. Pani učiteľka Zita Vachálková, dlhoročná učiteľka zo ZŠ v Zohore, konštatuje, že rodičia by mali viesť deti k samostatnosti. Úlohy by si malo dieťa vypracovávať samé, no od rodičov musí prichádzať kontrola. Samostatnosť je dôležitá aj v takých banalitách ako obliekanie sa, či príprava učebníc na začiatku dňa. Kde rodič dieťaťu priveľmi pomáha, ochudobňuje ho o vlastné úsilie a možnosť čokoľvek dokázať sám.
Úloha Odborníkov a Nové Legislatívne Zmeny
Dôležitosť odborného posúdenia narastá s novými legislatívnymi zmenami. O predĺžení plnenia povinného predprimárneho vzdelávania, teda o bývalom "odklade", rozhoduje zariadenie výchovného poradenstva a prevencie (CPP). Rodič, ktorý zvažuje pokračovanie dieťaťa v materskej škole, potrebuje získať písomné stanovisko od zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Následne, po doložení týchto dokladov riaditeľovi materskej školy, riaditeľ vydá rozhodnutie o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania. O tomto musí riaditeľ materskej školy rozhodnúť najneskôr 31. mája. Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole.
Ak chcú rodičia, aby ich dieťa nastúpilo do školy o rok skôr, teda ešte pred dovŕšením šiestich rokov, musí byť vyšetrené pediatrom a psychológom, ktorí odobria tento krok. Bez ich súhlasného vyjadrenia nemôže dieťa nastúpiť do školy.
Špeciálna pedagogička Janka Farkašová, ktorá pracuje pre Centrum poradenstva a prevencie na Brnianskej ulici v Bratislave, odporúča, aby sa rodičia o svojom dieťati poradili s odborníkmi vždy, keď si nie sú istí alebo sa im niečo nezdá. Jej filozofiou je zobrať dieťa do dlhodobej starostlivosti ešte pred tretím rokom života, nie kvôli dieťaťu, ale kvôli rodičovi, aby sa ho stihla „naladiť“. Hovorí, že každý jeden rodič by mal navštíviť poradňu, pretože rodičia často nevedia, čo si majú všímať. Upozorňuje, že informácie z mamičkovských portálov nie sú vždy relevantné a odborné poradenstvo by malo byť k dispozícii aspoň občas. V školskom zákone máme termín „rizikové dieťa“, pre ňu je dieťa v riziku vtedy, keď si rodič nevie rady s jeho vývinom. Ak si rodič nie je istý a netuší, čo má robiť, dieťa sa už dostáva do rizika. Nemusí ísť hneď o fyzické ohrozenie, hoci to tam môže prerásť.
Centrá poradenstva a prevencie (CPP), ako aj rôzne združenia, stále ponúkajú konzultácie o pripravenosti do školy. Diagnostiky predškolákov sa riešia zhruba do konca mája. Problémom štátnych škôlok je, že už začiatkom mája prijímajú nové deti. Ak pani riaditeľka nevie, koľko detí jej reálne odchádza do školy, je to pre ňu procesne náročné. Preto sa rodičia v štátnych škôlkach musia vyjadriť k pokračovaniu v povinnom predprimárnom vzdelávaní najneskôr do konca mája, a to bez ohľadu na to, či už majú výsledky diagnostiky.
Vplyv Rodičovského Prístupu a Sociálnych Faktorov
Nástup do školy ovplyvňujú nielen schopnosti dieťaťa, ale aj prístup rodičov a sociálne prostredie.
Rodičovské Ambície vs. Realita Dieťaťa
Špeciálna pedagogička Janka Farkašová upozorňuje na súťaž o prestíž, ktorá sa dnes začína už v materskej škole a je prekvapivé, čo sú rodičia ochotní urobiť, aby prváčika dostali do výberovej základnej školy. V Bratislave sú na niektoré škôlky také poradovníky, že to pripomína americké seriály - dieťa sa ešte len narodí a už ho zapisujete. Môže tam byť väčší tlak na výkon od útleho veku. Avšak, ako zdôrazňuje Farkašová, je rozdiel, či tam dieťa ‚dotlačím‘ alebo na to reálne má. Vidieť rozdiel medzi dieťaťom, ktoré bolo na testy občas vyslovene až mechanicky pripravované, a dieťaťom, ktoré má na to reálnu kapacitu. Často sú za tým ambície rodičov, ktorí si cez dieťa plnia svoje sny. Existujú školy, ako napríklad Spojená škola Novohradská v Bratislave, ktorú rodičia poznajú ako „Košickú“, ktorá má špecifický program a robí regulárne prijímacie pohovory. Hlási sa okolo dvestopäťdesiat detí, berú približne dvadsať. Podobne sú na tom, napríklad, Narnia a Pankúchova a ďalšie školy často s anglickým programom.
Existujú však aj iné extrémy. Druhý extrém je, keď rodičia vývin svojich detí neriešia vôbec. Tretia skupina rodičov ide štandardnou formou spádovosti, a štvrtá skupina plne chápe a akceptuje, aké je jeho dieťa, a hľadá preň tú najlepšiu alternatívu.
Slovná Zásoba a Komunikácia
Janka Farkašová si všíma, že dnes len veľmi málo detí v predškolskom veku dokáže tvoriť zmysluplné vety a mnoho detí má problém pracovať podľa pokynov. Slovná zásoba, aktívna aj pasívna, je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môže rodič dieťaťu dať. Problémy s artikuláciou sú často ignorované, hoci rodičia o nich vedia. Dôvodom býva nedostatok času, ideálne by bolo mať odborníkov, vrátane logopédov, priamo v materskej škole.
Dopad Technológie
Súvisí to s tým, že deti majú príliš skoro v rukách obrazovky a vidia svojich rodičov, ktorí sú tiež stále s mobilom v ruke. Špeciálna pedagogička má pocit, že rodičia v istom zmysle prestávajú byť rodičmi. Televízor, tablet alebo mobil je najjednoduchšia a najrýchlejšia voľba, ako mať pokoj, najmä keď rodičia prídu z práce vyčerpaní. Pred pätnástimi rokmi však neboli krátke minútové videá, ktoré dnes deti bežne scrollujú. Ak rodič dovolí dieťaťu pozerať takéto veci bez sprievodu či slovného komentára, dieťa na to len pozerá, až prestáva vnímať okolie. U dvoj-trojročných detí by mal rodič sprevádzať slovne aj začiatok obyčajného večerníčka: „Pozri, ujo prišiel, zasvietil svetielko…“ Tým obohacujete dieťaťu slovnú zásobu. Keď má dieťa osem mesiacov a začína džavotať, musíme ho napodobňovať a pridávať k tomu svoje zvuky. Dieťa vtedy vidí, že je to hra, a snaží sa nás napodobniť.
Striedavá Starostlivosť
Sociálna situácia sa výrazne zmenila. Veľký počet rodičov má deti v striedavej starostlivosti. V škôlke, kde je štyridsať predškolákov, sa to týka minimálne piatich detí. Tieto deti sa často naučili „vypínať“ pozornosť a je to citeľné. Janka Farkašová spomína prípady detí, cez ktoré neprešiel ani zvuk, kým ste sa ich nedotkli a nevyžiadali si očný kontakt. Keď zisťovala, čo sa deje, zistila smutné príbehy, napríklad neustále hádky rodičov, kde sa dieťa naučilo vypínať zvuk, aby ich nepočulo. Sluch je orgán, ktorý sa nedá reálne vypnúť, takže mozog si vytvorí obranu, dieťa nepočuje to, čo ho zraňuje a čo mu nie je komfortné. To má mimoriadny vplyv na schopnosť detí učiť sa a môžu mať nábeh na druhotné poruchy učenia. Riziko nestability zvyšuje aj to, ak rodičia nekomunikujú alebo si veci neriešia mimo detí. Sedieť na dvoch stoličkách, každý týždeň v inej rodine, kde možno nie ste úplne prijatí, nie je v poriadku.
Praktické Rady pre Rodičov: Ako Efektívne Pripraviť Dieťa na Školu
Príprava na život prebieha od narodenia. Celková príprava na školu sa začína od narodenia, nie je to o tom, že treba dieťa hneď učiť písať a počítať, ale postupne ho v hrových situáciách pripravovať na neskoršie zvládnutie aj týchto úkonov.
Dlhodobá Príprava a Rozvoj Slovnej Zásoby
Jednou z vecí, ktoré môže rodič dieťaťu dať, je okrem najdôležitejšieho vzťahu a emócií aj slovná zásoba, aktívna aj pasívna. Rozhovor s dieťaťom o situáciách alebo zážitkoch z konkrétneho dňa, čo sa mu páčilo, čo nie, čo bolo ťažké, čoho sa možno bálo, môže byť veľmi užitočný.
Motorika
Už ročné dieťa by malo dostať do ruky prvú farbičku, ideálne s dlaňovým úchopom. Rodičia často nevedia, koľko rodičov mu na to vytvorí podmienky. Deti nás chcú napodobňovať, ale dnes nás už často nevidia ani písať rukou, lebo máme v rukách mobily.
Rutina a Spánkový Režim
Mgr. Brežná, klinická psychologička, zdôrazňuje, že veľmi dôležitým krokom je návrat k spánkovému režimu, ktorý zodpovedá školskému rozvrhu. Ten by mal prebehnúť postupne a s rešpektom na individuálne potreby či nastavenie detí, ideálne týždeň vopred pred začiatkom školského roka. Odporúča každý deň posunúť čas ukladania na spánok o 15 až 20 minút a zároveň skoršie vstávať. Tento režim je vhodné dodržať aj počas víkendov. Telo aj psychika si na zmenu režimu potrebujú zvyknúť. Náhla zmena z voľna na striktný režim vie spôsobiť podráždenosť, únavu, zníženú pozornosť, ale aj emočné výkyvy. Je vhodné, aby sa deti aspoň hodinu pred spaním vyhli pozeraniu do mobilov či na obrazovky. Vhodné je vytvoriť si večerný rituál, ktorý umožní navodiť pocit pohody a pokoja.
Samostatnosť a Zodpovednosť
Je dôležité určiť, v čom by malo dieťa vidieť priority, ale zase nezabúdať, že stále vyhľadáva hry a zábavu. Aj šikovné deti môžu mať so zmeneným režimom v porovnaní so škôlkou problém. Dobré by bolo, keby rodičia deti viedli k samostatnosti. Úlohy by si malo dieťa vypracovávať samé, no od rodičov musí prichádzať kontrola. Samostatnosť je dôležitá aj v takých banalitách ako obliekanie sa, či príprava učebníc na začiatku dňa.
Otvorená Komunikácia
Nové prostredie či kolektív sú výzvou aj pre dospelých, deťom sa preto netreba čudovať, ak spočiatku zaspätkujú. Strach z neznámeho je prirodzený. Namiesto bagatelizovania obáv dieťaťa sa odporúča otvorený rozhovor. Záujem, porozumenie a uistenie, že je normálne mať obavy a že sú kľúčové pre zdravú adaptáciu. Zvládnutie začiatku školského roka bez stresu nie je o dokonalosti, ale o empatii, stabilite a dôvere medzi rodičom a dieťaťom. Komunikujte bez nátlaku - pýtajte sa otvorene, nehodnoťte dopredu a akceptujte, ak dieťa spočiatku nebude chcieť hovoriť. Je dôležité vytvárať bezpečné domáce zázemie, kde sa môžu zveriť so svojimi pocitmi. Zároveň pomáha, keď majú vopred predstavu, ako bude vyzerať ich deň, kam pôjdu, čo si majú zobrať.
Spolupráca so Školou/MŠ a Výber Potrieb
Rodič by mal spolupracovať so školou, pýtať sa na dieťa, podporovať ho v učení, zaujímať sa o to, čo v škole zažilo. Nákup školskej tašky je pre deti akýmsi míľnikom, preto je dobré zapojiť deti aj do nákupu ostatných školských potrieb - aby si sami vybrali, čo sa im páči.
Čo Robiť, Ak Bolo Dieťaťu Odporučené Pokračovanie Predprimárneho Vzdelávania?
Ak je na základe výsledkov diagnostiky dieťaťu navrhnuté pokračovanie v predprimárnom vzdelávaní, teda to, čo sme poznali ako odklad školskej dochádzky, rodičia by sa nemali spoliehať na to, že ich dieťa bude o rok šampiónom medzi spolužiakmi len preto, že bude od nich staršie. Tento „rok navyše“ by mal byť aktívne využitý na cielený rozvoj.
Využitie „Roku Navyše“
Liečebná pedagogička a terapeutka Liliana Šimečková radí pracovať na dvoch úrovniach. Po prvé, je veľmi vhodné rozvíjať oblasti, v ktorých sa prejavujú deficity. To môže prebiehať skupinovou, prípadne individuálnou formou pod vedením odborného pracovníka. Po druhé, je dôležité posilňovať silné stránky dieťaťa. Tým sa zvyšuje jeho motivácia k činnostiam a súčasne sa zvyšuje jeho odolnosť vyrovnať sa aj s prípadným neúspechom.
Špeciálna pedagogička Soňa Pekarovičová odporúča využiť tento rok na zlepšovanie sa v oblastiach, ktoré boli vyhodnotené ako slabšie. Možnosťou je informovať sa v materskej škole, či ponúkajú stimulačný program. Rovnako je možné hľadať štátne či súkromné centrá, alebo občianske združenia, ktoré realizujú podporné či stimulačné programy zamerané na grafomotoriku, pozornosť alebo predškolské zručnosti. Je pravda, že je ťažké sa zorientovať v ponuke a nie všade v regiónoch sú tieto služby dostupné. Existujú však aj možnosti rôznych online či videokurzov. Odporúča sa obrátiť aj na Centrá prevencie a poradenstva (CPP), ktoré minimálne majú prehľad o tom, kto v regióne pomáha a dokážu rodičov správne nasmerovať.
Emocionálna Podpora
Ak je dôvodom pokračovania predprimárneho vzdelávania emocionálna nezrelosť, je možné absolvovať kurzy na podporu rozvoja rodičovských zručností. Každý takýto kurz má v sebe aj podporu rozvoja emocionality detí, pretože je to základ, s ktorým efektívne a rešpektujúce rodičovstvo pracuje.
Praktické Aktivity pre Rozvoj
Počas roka by sme mali dieťa motivovať, aby sa lepšie sústredilo na prácu a nevenovalo sa vedľajším činnostiam. Malo by sa naučiť dokončiť aktivitu. Dieťa by malo byť schopné plniť drobné úlohy a povinnosti v domácnosti - napríklad po sebe upratať a odniesť si použitý riad. Ďalšou dobrou radou je hranie sa slovných hier, počúvanie audiorozprávok. Dieťa by sa tiež malo naučiť okamžite zareagovať na zadaný príkaz a plniť ho. Ak má predškolák záujem o písmenká, nemali by sme mu v tom brániť, ale v žiadnom prípade ho nesmieme nútiť čítať alebo písať. Úplne stačí, ak si bude trénovať správny úchop ceruzky. Všetko chce čas a hlavne trpezlivosť, a to na oboch stranách.
Rozhodovanie o Nástupe: Sila Empatie a Dôvery
Rozhodovať o budúcnosti dieťaťa je extrémne ťažké. „Mňa osobne mrzí, že pri rozhodovaní o nástupe do školy sa začala zodpovednosť prenášať na rodičov bez poradenstva,“ hovorí špeciálna pedagogička Soňa Pekarovičová. Hoci rodičia by mali mať posledné slovo v otázkach týkajúcich sa ich detí, je problematické, keď musia toto rozhodnutie urobiť sami bez relevantných odpovedí na svoje otázky. Práve z toho pramení zmätok, pretože rozhodovanie je ťažké aj s odpoveďami. Rodičov je preto dôležité podporiť, aby sa pýtali odborníkov na riziká a odôvodnenia odporúčaní. Ak majú pocit, že nedostávajú odpovede, je dobré ich hľadať v širšej odbornej verejnosti, vrátane učiteliek či špeciálnych pedagogičiek v materskej škole.
Ak sa rodič pri hľadaní argumentov stretne s protichodnými tvrdeniami, odporúča sa spísať si na papier argumenty „za odklad“ a „proti odkladu“. Je dobré si aj pozrieť, ktoré argumenty sú od odbornej verejnosti a ktoré z laickej verejnosti. Keď vidíme veci na papieri napísané, pomáha to v rozhodovaní.
Pokiaľ vývin neprebieha rovnomerne a niektoré funkcie sú vyzretejšie, iné menej, tak je pripravenosť dieťaťa na výuku ohrozená. Liliana Šimečková pripúšťa, že možno spočiatku žiadne problémy nenastanú, avšak môžu sa objaviť omnoho neskôr. Môže sa stať, že vývinová nerovnomernosť bude pretrvávať aj do vyšších vekových období, čo môže následne vyústiť do reálneho nebezpečenstva vzniku špecifických porúch učenia.
Soňa Pekarovičová spomína niekoľko základných dôvodov na pokračovanie predprimárneho vzdelávania: nedostatočná grafomotorika, nesprávna výslovnosť a chyby reči, emocionálna nezrelosť, sociálna a vôľová pripravenosť a zdravotné komplikácie (napr. ak je dieťa alergik alebo býva veľmi často choré). Na oslabenia sa nepozerá ako na samostatné celky, ale snaží sa upozorniť na súvislosti. Napríklad pri tréningu výslovnosti sa často nezaobídeme bez rozvíjania sluchového vnímania, oromotoriky a tréningu vyvodzovania hlások. Jednoduchá matematika hovorí, čím viacej zadefinovaných problematických oblastí, tým viacej práce na podpore skrytých dôvodov.
Ďalšia oblasť, ktorú by rodičia mali brať do úvahy, je emocionalita. Mnoho rodičov má pocit, že ak je dieťa múdre, tak patrí do školy bez ohľadu na emocionálnu zrelosť. Je potrebné si predstaviť, ako bude dieťa reagovať na stupňujúce sa nároky, ktoré nástupom do školy začnú, a aká bude jeho ochota venovať sa domácej príprave. Ak má nejaké oslabenia, pridajte k tomu aj čas na tréning oslabení, napríklad aj logopedické cvičenia popri domácich úlohách.
Pri výbere školy je možné zohľadniť, akými formami a metódami škola pracuje. Na výber triednej učiteľky, žiaľ, často nemáme vplyv. Pokiaľ chceme, aby dieťa rado chodilo do školy a malo chuť sa učiť a byť motivované pre učenie sa, tak je veľmi dôležité, aby školská práca nebola pre neho namáhavá. Pre dieťa je dôležité zažiť pocit úspechu, nie byť konfrontované s pocitom, že je iné, odlišné. Pre rodiča je zas dôležité pomôcť budovať u dieťaťa optimálny sebaobraz a nie prispievať k pocitu menejcennosti.
Špeciálna pedagogička Soňa Pekarovičová pripúšťa, že „zle“ sa môže rozhodnúť každý - ako rodič, tak aj odborník či odborníčka. Dôvodom je, že vidíme len časť skladačky, nevieme predpovedať, ako sa vývin posunie a aký vzťah si dieťa s novou pani učiteľkou nadviaže. Každý rodič sa rozhoduje v danej chvíli, s informáciami, ktoré aktuálne má. Každý rodič sa rozhoduje v záujme svojho dieťaťa, chce mu pomôcť, želá si pre neho šťastie. Ale vždy po rozhodnutí sme v novej situácii a opäť vieme meniť len to, na čo máme dosah. Nástup do školy, kedykoľvek k nemu dôjde, je dôležitým medzníkom v živote dieťaťa. Je preto dôležité už počas predškolského veku dieťa správne motivovať a pripravovať ho na to.
tags: #dieta #odporucam #do #skoly