Plač malého bábätka je pre rodičov často veľmi stresujúci a frustrujúci, o to viac, ak je intenzívny a nedarí sa nám dieťa utíšiť. Ak sa vám už niekedy stalo, že sa vaše dieťatko počas spánku náhle rozplakalo, kričalo alebo sa zdanlivo prebúdzalo zmätené, nie ste v tom sami. Je to jav, s ktorým sa stretáva mnoho rodičov, a hoci môže pôsobiť znepokojujúco, vo väčšine prípadov nie je dôvod na obavy. Je potrebné uvedomiť si, že dieťa plač používa ako jeden z prvých komunikačných prostriedkov. Všetky deti plačú, no niektoré deti plačú veľmi veľa, hovoríme o nadmernom plači. V tomto článku sa ponoríme do hĺbky tohto fenoménu, preskúmame jeho príčiny, ako aj navrhneme praktické a efektívne riešenia pre rodičov, aby mohli lepšie pochopiť a podporiť svoje deti počas ich spánku a prežívania emócií.
Plač ako prirodzená forma komunikácie a jeho význam
Plač je istá forma komunikácie. Rovnako ako smiech, časom rozprávanie, aj plač je niečo, na čo má bábätko právo. Prečo máme pocit, že dieťa, ktoré neplače, je dobré? Myslíte si, že dieťa, ktoré plače, je horšie? Neexistujú lepšie a horšie deti. Často sa stretávam v dotazníkoch s myšlienkami maminiek: „Moje bábätko je také dobré. Nikdy neplače.“ Je to naozaj tak? Nie každý plač vylučuje stresový hormón a nie každý plač je pre psychiku a zdravie zaručene ohrozujúcim stresom. Na to, aby bol plač a z neho vyplývajúci stres škodlivý, musel by trvať veľmi dlho, deň aj noc, počas niekoľkých rokov. Keďže pre naše deti do veku 18 mesiacov je plač jednou z mála foriem komunikácie, nevidím dôvod, prečo by sme mali bábätko za každú cenu chcieť „umlčať“, len aby neplakalo. Plačom nám chce totiž niečo povedať. Veď ani nám by sa nepáčilo, keby pri prvej vete, kedy si chcete posťažovať na počasie, by vám niekto okamžite urobil šhhh. Ako by vám bolo, keby vás bolelo brucho, chceli by ste sa s niekým o túto bolesť podeliť a on by vás okamžite umlčal pohárom mlieka, len aby ste boli ticho. Pričom by to robil stále a dokola. Prečo by to u našich detí malo byť inak?
Mýty a skreslené informácie o plači
Plač má aj liečivé účinky. Pri spracúvaní (krátkodobej) stresovej situácie či frustrácii, práve plač dieťatku pomáha danú situáciu lepšie spracovať a vyrovnať sa s ňou. Často sa stretávam s maminkami, ktoré si zamieňajú pojem vyplakanie (totálne ignorovanie dieťaťa až kým nezaspí/nezobudí sa) s niekoľkými minútami plaču v ich prítomnosti. Majú strach, že tých niekoľko minút môže ich dieťaťu ublížiť, či dokonca zanechať trvalé následky. Väčšinou čerpajú tieto informácie z neodborných „mamičkovských“ stránok, resp. „dajú na rady dobrej susedy.“ Reálne však nie je pravda, že plač v takejto miere dieťatku škodí. Ono má schopnosť od určitého momentu situáciu rozpoznať a jeho mozog prestáva vydávať informáciu, že sa jedná o stres aj napriek tomu, že dieťa napríklad plače. Maminky majú pocit, že v otázke plaču a učenia zaspávať existuje len „buď - alebo“.
Vplyv krátkodobého a dlhodobého stresu
Stres môžeme (vo veľmi veľkom zovšeobecnení) rozdeliť na krátkodobý a dlhodobý. Krátkodobý stres, zvyšuje síce kortizol a adrenalín, avšak to spôsobuje zvýšenie imunity a zlepšuje pamäť. Samozrejme opačne funguje dlhodobý stres, ktorý imunitu znižuje a zhoršuje pamäť. Žiadna štúdia nepotvrdzuje, že krátkodobý stres škodí. Dokonca, krátkodobý stres učí deti lepšie zvládať stres v budúcnosti. Preto strašenie tým, že krátkodobý plač dieťatku uškodí, je vedecky ani nijak inak nepodložené. Tieto prehnané a skreslené informácie sú šírené bez hlbšieho štúdia.
Vývojová perspektíva plaču a upokojenia
Naše bábätká sa rodia naozaj len so schopnosťou plakať a nie sú pri narodení neurologicky schopné sa len tak bez pomoci upokojiť, ak sa veľmi rozplačú. Aj preto nie je vhodné malé bábätká (0-4 mesiace) nechávať bez tíšenia plakať, ak majú menej ako 4 mesiace. Aj napriek takémuto nízkemu veku 0-4 mesiacov, sú bábätká vybavené schopnosťou prispôsobiť svoje reakcie stresu, kedy mozog, napriek tomu, že bábätko plače, dokáže v určitých momentoch prestať vysielať signál telu, aby produkovalo kortizol. Znamená to, že telo a mozog bábätka prestane vyhodnocovať situácie ako stresové. Takouto situáciou môže byť aj vymenenie plienky, či obliekanie pyžamka, alebo plač, ktorý poznáte po večeroch, keď je dieťatko unavené a nedarí sa mu zaspať ani s vašou pomocou. Už v tomto veku je bábätko schopné zaspať bez pomoci, ak mu rodičia vytvoria vhodné podmienky. V tomto prípade sa bavíme o zaspatí bez pomoci, ktoré nie je spojené s emóciou. Od 4. - 6. mesiaca je mozog bábätka natoľko vyvinutý, že svoje správanie aj interakciu začína kontrolovať, samozrejme, so svojimi limitmi.
Bežné príčiny plaču u bábätiek (nielen zo spánku)
„Keď už všetko zlyhalo, prečítaj si návod!“ Tak znie známa vtipná rada. K bábätku však nedostanete návod na použitie. Prečo teda plače? Srdcervúci plač bábätka u mnohých čerstvých mám spúšťa kolotoč negatívnych myšlienok a výčitiek. V prvom rade si treba uvedomiť, že detský plač je prirodzený. Novorodeniatko okrem neho nemá k dispozícii žiadny iný spôsob komunikácie. Svoje prirodzené potreby dáva najavo plačom, a tieto potreby môžu byť veľmi rôznorodé.
Hlad a problémy s dojčením
Niektoré bábätká dávajú najavo hlad poriadne hlasno. V tomto prípade máte jedinú možnosť - nakŕmiť hladoša čo najskôr. Inak sa môže stať, že bábätko sa môže vynervovať tak, že bude odmietať prsník alebo fľašku. Pokiaľ nedojčíte, skúste počas noci poprosiť partnera, nech zarobí mlieko on. Správanie bábätka, ktoré popisuje mamička Iveta ("dcerka je ospala, sucha si ocka a vidno na nej ze chce spat, nie a nie sa ulozit, co postupne prejde do neskutocneho kriku, ktory sa iba stupnuje. Vzdy sa mi ju podari nakoniec nejako upokojit a zaspi, ale za aku cenu. Ked jej nahodou cumlik vypadne ked je este je len v takom povrchnom spanku tak sa rozplace. Hned ako jej ho dam naspat je ticho a pokracuje v spani. Na prso sa mi nechce vtedy prisat vobec. S placom sa odtahuje. Tiez vydrzi hore len velmi kratko, napapame sa (my papame max 3 minuty, potom sa odtahuje a nechce), prebalime a uz ukazuje znamky ospalosti.") súvisí s reakciou na tok mlieka, ktorý bábätko vníma ako nedostatočný. Takéto situácie sa stávajú z niekoľkých príčin, medzi ktoré môže patriť aj to, že prisatie bábätka nie je od začiatku úplne správne a v dôsledku toho sa tvorba mlieka postupne znižuje. Toto je pomerne nenápadný proces, ktorý začne byť vypuklý až v období, keď sa bábätko začne prisávať a odťahovať, naťahuje bradavku, hnevá sa, vrtí sa, plače a znova sa prisáva a znova plače, až sa úplne odmieta prisať.
Spôsob, akým sa bábätko prisáva, výrazne ovplyvňuje používanie cumlíka, aj občasné. Následné znižovanie tvorby mlieka spôsobuje, že po určitom čase dieťatko začne reagovať na znížený tok mlieka, zvlášť, ak občas dostáva fľašu, ktorá poskytuje rýchly a stabilný tok. Takáto situácia sa paradoxne často stáva mamičkám, ktorých bábätká vynikajúco priberajú a ktoré majú od začiatku veľmi veľa mlieka. Dôvodom je, že s tým súvisí aj to, že bábätko je zvyknuté na rýchly tok mlieka a ak sa tento spomalí, tak bez ohľadu na ešte stále vysokú tvorbu mlieka, bábätko nemusí byť spokojné a reaguje tak, ako popisujú mamičky vo svojich skúsenostiach - rozplače sa, saje si pästičku, hnevá sa pri dojčení atď., a táto situácia má tendenciu zhoršovať sa niekedy až do úplného odmietania prsníka. Jednou z častých príčin, pre ktoré sa zníži tvorba mlieka, je používanie cumlíka, fľaše a klobúčikov pri dojčení. Ďalšou častou príčinou je začatie užívania hormonálnej antikoncepcie. Niekedy je možné, že ochorenie, ktoré je spojené s horúčkou (ako napríklad pri črevnej viróze), spôsobí pokles tvorby mlieka.
Nepohodlie (mokrá plienka, teplota)
Ak používate jednorazové plienky, mali by bábätku zabezpečiť na pár hodín pocit sucha. No ak bábätko mrnká a nevie sa upokojiť, skúste skontrolovať, či má suchú plienku. Mokrá plienka môže byť príčinou nepohody. Občas bábätko nechajte vyvetrať sa na prebaľovacej podložke.Dieťatko môže plakať aj vtedy, keď mu je zima, alebo horúco. Pokiaľ plače, skontrolujte teplotu v miestnosti. Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20°C. Pre bábätko je veľmi nebezpečné prehrievanie, pretože si nevie ešte dostatočne regulovať telesnú teplotu. Či je bábätku zima, hravo zistíte podľa chodidiel. Ak má studené nôžky, treba ho obliecť teplejšie, prípadne zvýšiť teplotu v miestnosti.
Prestimulovanie a únava
Návšteva babičky, susedky, kamarátky a k tomu množstvo nových hračiek? Pre psychiku bábätka to môže byť poriadna nálož. Možno ste si aj vy všimli, že po odchode návštevy býva dieťatko plačlivejšie. Bábätko býva veľmi citlivé na zvuky a vizuálne podnety. Ak vidíte, že je prestimulované, zoberte ho do izby, urobte v nej prítmie, bábätko si nechajte na rukách a jemne ho hojdajte. Pri plači z prestimulovania hrozí nekončiaci záchvat plaču, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. Stáva sa to najmä u bábätiek medzi 2. a 4. mesiacom.Niečo podobné ako pri priveľa podnetoch nastáva aj pri plači z únavy. Najlepšie je zbystriť pozornosť už pri prvých náznakoch únavy bábätka. Inak veľmi rýchlo prepukne v plač. Plač v dôsledku únavy je často sprevádzaný začervenaním, kopaním, kedy sa krátke vzlyky striedajú s dlhými. Pokiaľ bábätko začína plakať od únavy, všetko ostatné musí ísť bokom. V tomto prípade je to podobné ako s plačom od hladu.
Nuda a bolesť bruška/kolika
Môže sa bábätko nudiť? Áno, môže. Najmä keď príliš dlho leží v postieľke. Pre maminu sú to vzácne okamihy, kedy si môže aspoň odskočiť na toaletu, no dieťatku sa to môže zdať ako celá večnosť. To, že mu je dlho, vám dá najavo poriadnym plačom. Našťastie, tento typ plaču sa dá ľahko zvládnuť.Bolesť bruška potrápi nielen bábätko, ale aj bezmocnú maminu, ktorá nedokáže pomôcť svojmu dieťatku. Plač v dôsledku koliky, bolesti bruška, môže skutočne trvať celé hodiny. Väčšinou nastupuje do pätnástich až tridsiatich minút od kŕmenia. Pri plači v dôsledku koliky vám v prvom rade pomôže len trpezlivosť. Kolika častejšie postihuje chlapcov než dievčatá, väčšinou odznie v priebehu troch až štyroch mesiacov. Môžete vyskúšať bábätku masírovať bruško, ísť s ním na prechádzku, ale to ste už pravdepodobne skúšali. Nezabúdajte myslieť aj na seba.Komplexnosť situácie ilustruje aj skúsenosť rodičov s dieťaťom, ktoré malo dlhodobé problémy s jedením a spánkom. Ako jeden z rodičov uviedol: "proste furt za vsetko a preventivne.. kedze priberal a kakal normalne, lekarka odmietala nejake teorie, ze ho boli brucho, ze je proste "drazdive" dieta a mal tazky porod… on ale velmi skoro odmietal prsnik, po prikrmoch sa isiel utlct a 9 mesacny sa komplet odstavil… ziadne mliecne nahrady nikdy neakceptoval… az 2 rocny mal vlastne diagnozu na papieri, aj to kvoli skolke sme isli, aby ho tam nenutili mliecne jest, aj tak by im to vyplul… sam vedel, co mu vadi, mudrejsi ako my v tej dobe." Tieto príklady ukazujú, že niekedy aj napriek snahám rodičov a lekárov, dieťa samo vie, čo mu je, a je dôležité tieto signály včas rozpoznať a rešpektovať.
Poruchy spánku a plač v noci - parasomnie
Spánok je pre deti veľmi dôležitý. Zabezpečuje rast, ukladanie spomienok a ich prechod z krátkodobej do dlhodobej pamäti, umožňuje oddych fyzickému telu aj mozgu ako takému v REM a nonREM fázach. Deti, ktorých spánok nie je dostatočne kvalitný alebo dostatočný, mávajú často ťažkosti so správaním a neskôr aj učením. Správanie počas spánku, ktoré v sebe zahŕňa primárne alebo sekundárne poruchy, ktoré sa prejavujú počas spánku, ako sú rôzne záchvaty, dyskinézy, ale i gastroezofageálny reflux, spadajú pod pojem parasomnia.
Všeobecne o parasomniách a spánku detí
Spánok sa mení u detí v prvom roku života. To, ako sa mení spánok u bábätiek, je súčasťou dôležitých vývojových míľnikov - veď sami ste si všimli u svojich ratolestí, že vo veku približne 4 mesiacov sa vyvíja cirkadiánny rytmus založený na cykle deň-noc a menia sa tak spánkové zvyky. Vaše dieťatko zrazu spí menej počas dňa a viac počas noci. Počas prvého roka života vášho dieťatka sa postupne počet prebudení za noc znižuje, no kvalita spánku je stále veľmi premenlivá. A toto je presne čas, kedy rodičia uvažujú nad tým, ako zlepšiť spánok u svojho dieťatka, zabezpečiť mu najlepší priestor a podmienky. Malé detičky spia veľmi tvrdo. Preto sa u nich často objavuje zmätené správanie počas spánku. Najhlbšia - 4. fáza NonREM spánku - je u nich tvrdšia ako u starších detí a dospelých. Problémy sa často vyskytujú medzi prechodmi fáz spánku.
Nočné desy (Pavor Nocturnus)
U detí od 3 - 4 rokov sa môžu začať objavovať aj nočné desy. Nočné desy (night terrors) sú epizódy, kedy sa dieťatko v noci náhle posadí, kričí, je spotené alebo dezorientované a pritom nie je úplne prebudené. Ide o neurologickú reakciu počas hlbokého spánku, nie o zlé sny alebo vedomý strach. Nočné desy sú neúmyselné a nekontrolované, a vo väčšine prípadov z nich deti postupne vyrastú (zvyčajne okolo 6. - 8. roku). Hoci je pre rodičov ťažké pozerať sa, ako ich dieťa kričí alebo plače, dieťatko si tento svoj stav neuvedomuje a ráno si vôbec nepamätá, že sa niečo také stalo. Ak sa v tomto stave rodičia pokúsia dieťatko upokojiť, pravdepodobne ich odmietne alebo začne plakať ešte viac. Je to preto, lebo nie je plne pri vedomí. Ak sa vaše dieťatko dostane do takého stavu, nesnažte sa na neho hovoriť, ani sa ho dotykom snažiť upokojiť. Situáciu to môže len zhoršiť. Prípad z praxe ukazuje, že "Na prvú dcéru to prišlo, keď mala asi dva a pol roka. Uprostred noci si v posteli sadla a plakala. Na nič nereagovala, nič nevravela, nedala sa utíšiť. Tak ako mnoho rodičov ani ona netušila, čo presne nočný des je a dcérin krik pripisovala zlému snu. „Všetko do seba zapadalo. Problémy prišli vtedy, keď dcéra začala odmietať poobedný spánok a zvyčajne vtedy, keď mala za sebou náročný deň plný zážitkov." Mamička dokonca uvádza, že "Zažili sme hodinový záchvat a vtedy sme sa skutočne báli či nie je vo veci aj niečo iné, dokonca sme volali záchranku. Bola jedna hodina v noci a dcéra kričala tak, že zobudila aj sestru a pravdepodobne aj susedov. Traja sme sedeli okolo jej postieľky a mohli sme sa len dívať na to, ako kričí."Nočný des je omnoho intenzívnejší ako nočná mora. Nebýva tak častý, ale pre rodičov je veľmi znepokojujúci. Dieťa začne zrazu veľmi kričať a plakať, môže sa hádzať na posteli. Záchvat nočného desu zvyčajne trvá od 5 do 20 minút, no výnimočné nie sú ani dlhšie epizódy. Pri nočných hrôzach, ktoré často prebiehajú na začiatku noci, dieťa nie je prebudené, je dezorientované a ráno sa na nepokojnú noc nepamätá. Hrôzy sa prejavujú krikom, plačom či pádmi z postele. Hoci to môže byť pre rodičov znepokojujúce, v prvých mesiacoch je plač z veľkej časti neurologicky podmienený a reflexný.
Čo sú nočné hrôzy? Ako môžem pomôcť svojmu dieťaťu s nočnými hrôzami?
Nočné mory
Nočné mory sú zlé sny, ktoré deti rozrušujú a vystrašia. Často bývajú o reálnych nebezpečenstvách - psoch, žralokoch, pavúkoch, ale aj príšerách, ktoré deti videli v televízii, počítači alebo o nich počuli. Vyskytujú sa neskôr v noci alebo v skorých ranných hodinách. Nočné mory nastupujú okolo 3. roka života dieťaťa a často sa vyskytujú u detí predškolského veku medzi 3. - 6. rokom veku. Väčšina detí ich nemusí nikdy ani zažiť. Staršie deti sú schopné zobudiť sa, spomenúť si a opísať sen. Nočné mory môžu byť vyvolané a spôsobené pre dieťa desivým zážitkom. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že to, čo rodičia považujú za strašidelné pre dieťa, strašidelným byť nemusí a naopak. Musíme si uvedomiť, že príležitostne ich majú všetci - aj deti a neznamená to, že nie sú v poriadku. Ak má dieťa živú predstavivosť, môže mať nočné mory častejšie ako iné deti. Avšak deti, u ktorých sa vyskytujú nočné mory často, môžu byť námesačné alebo sa u nich môžu vyskytnúť nočné desy. Spozornieť treba, ak sa u dieťaťa opakovane vyskytuje rovnaká nočná mora alebo zlé sny - môže to znamenať určitý druh stresu. Dieťa sa po nočnej more budí vystrašené a uplakané. Je preň veľmi ťažké odlíšiť realitu a sen. Epizóda nočnej mory trvá 10 až 30 minút. Dieťa si môže neskôr spomenúť na neurčité prejavy z nočnej mory, staršie deti môžu prerozprávať celý príbeh. Dieťa je po nočnej more často úzkostné, plačlivé, prípadne môže kričať.
Námesačnosť (Somnambulizmus)
Námesačnosť, alebo somnabulizmus, sa vyskytuje medzi 4. - 8. rokom života dieťaťa. Väčšinou sa objaví približne hodinu až dve po zaspaní - tieto epizódy trvajú 5 - 15 minút. Deti, u ktorých sa tento jav vyskytuje, z toho väčšinou vyrastú. Niekedy môže byť námesačnosť príznakom spánkového apnoe (t. j. poruchy dýchania počas spánku). Dieťa v spánku chodí po svojej izbe, alebo po dome s otvorenými očami. Zdá sa, akoby bolo zobudené, ale nie je to tak.
Ďalšie prejavy: Rozprávanie a zmätenosť zo sna
Medzi ďalšie prejavy parasomnie patrí rozprávanie - dieťa počas spánku niekoľko sekúnd rozpráva alebo vydáva zvuky - môže to byť hlasný krik alebo v prípade maličkých detí plač, ktorý prejde do spánku. Zmätenosť zo sna sa prejavuje tak, že dieťa sa budí s plačom, je zmätené a nespoznáva nikoho.
Vplyv genetiky a prostredia na plač a spánok
Genetika a jej vplyv na detský plač a spánok je často podceňovaný faktor. Nemusíte mať výčitky, že svojmu dieťatku nerozumiete, alebo že ste zlá mama. Nič zle nerobíte… Genetika sa podieľa na dĺžke plaču aj schopnosti bábätka upokojiť sa. Určite poznáte tú zúfalú túžbu upokojiť svoje bábätko, pretože keď plače, cítite paniku, túžbu vyhovieť jeho potrebám, snahu zistiť, ktorá z tých potrieb práve potrebuje uspokojiť, či nepotrebuje uspať. A skúšate skutočne všetko - prebaľovať, kŕmiť, hojdať, spievať, hladiť, prechádzať sa po parku, húpať v húpacom kresle… Či je deň alebo hlboká noc. Nadmerný plač v dojčenskom veku má emocionálny vplyv na rodičov, to je fakt. No to, koľko vaše bábätko plače, však nemáte celkom vo svojich rukách.
Švédska štúdia o dvojčatách
Vedci a vedkyne, ale aj samotní rodičia, premýšľajú dlhé roky nad tým, ako na spánok a schopnosť regulovať svoje správanie u bábätiek a detičiek vplýva genetika či environmentálne faktory (u rodičov - podmienky spánku, prostredie, správanie, stimuly). Vo Švédsku si preto posvietili na tieto otázky a skúmali 998 dvojčiat vo veku 2 a 5 mesiacov, čiže v prvotných kľúčových obdobiach vývoja dieťaťa (tieto deti sú súčasťou longitudinálnej štúdie dvojčiat Gut-2-Twin). Už predchádzajúce štúdie totiž zistili, že plač a ľahká rozrušiteľnosť sú u detí vo veku 2 rokov vysoko dedičné, nik doteraz neskúmal, ako vplýva na plač genetika u bábätiek.
Nová švédska štúdia publikovaná v časopise JCPP Advances sledovala takmer tisícku dvojčiat vo veku 2 a 5 mesiacov. Zamerala sa nielen na jednovaječné, ale aj dvojvaječné dvojčatá a fakt, ako ich plač ovplyvňujú genetické či environmentálne faktory. Prečo práve dvojčatá? Je to jednoducho preto, aby boli premenné ako domáce prostredie, rodinná situácia a socioekonomický status rovnaké. Ak jednovaječné dvojčatá vykazujú viac podobných čŕt než dvojvaječné (jednovaječné zdieľajú približne 100 % svojej DNA, dvojvaječné „iba“ 50 %), predpokladá sa, že za to môže genetika.
Genetické a environmentálne faktory
Výskum dospel k názoru, že genetika sa podieľa na dĺžke plaču a schopnosti upokojiť sa u 50 % bábätiek vo veku 2 mesiacov a 70% vo veku 5 mesiacov. Vedci a vedkyne teda napokon genetický vplyv na dĺžku spánku potvrdili - a to v dĺžke plaču vo veku 2 aj 5 mesiacov, aj v schopnosti uspať sa vo veku 5 mesiacov. Prostredie, teda environmentálne faktory, mali zase vplyv na počet prebudení za noc u detí aj 2- aj 5-mesačných, ako aj u schopnosti 2-mesačných zaspinkať.
Individuálne rozdiely u detí
„Táto štúdia potvrdzuje to, čo mnohí z nás v pediatrii už tušíme - niektoré deti prosto plačú viac než iné a nie je to preto, že by rodič robil niečo nesprávne či správne,“ vyjadril sa k štúdii pre Parents pediater Joel Gator Warsch, MD. „Každé dieťa je stvorené inak a vedomie toho môže vytvoriť priestor pre väčší súcit a trpezlivosť. A to ako pre vaše dieťa, tak aj pre vás samotných,“ prihovoril sa ďalej rodičom. „Veď v prvých mesiacoch je plač z veľkej časti neurologicky podmienený a reflexný.“ Až po polroku začne postupne plač formovať chovanie, temperament a prostredie viac než genetika. Detičky sú si viac vedomé svojho plaču a ďalších reakcií a začínajú ich preto využívať ako formu komunikácie.
Efektívne riešenia a rodičovská podpora
Akceptujte, že niekedy sa na nás naše deti aj hnevajú. Ten nôž, čo ste im zobrali z ruky, alebo ten kúsok bratovho lega, s ktorým sa chcelo dieťa práve hrať, spôsobia, že sa rozhnevá a chvíľu plače. Dôležitý detail - tento článok chce prezentovať iný pohľad na plač. Vysvetliť, že sa svet nezrúti, keď vaše dieťatko plače vo vašej prítomnosti. Nechce hovoriť a nabádať k žiadnej ignorácii a nevšímaniu si prejavov a emócií, ktoré nám naše deti zdeľujú. Vaše dieťa má právo plakať a tento plač mu neškodí, pokiaľ je krátkodobý a mimo tento plač je dieťa bezpodmienečne milované a jeho potreby sú naplnené. To, že dieťaťu nedáte napríklad rožok a ono potom 30 minút plače mu neškodí, rovnako ako mu neškodí to, že mu odmietnete dať prsník zakaždým na uspatie a tým ho naučíte, že zaspať sa dá aj inak. Tiež mu to pomôže spať dlhšie a zdravšie.
Reakcia na plač - počúvať a akceptovať
Čo keby som vám povedala, aby ste namiesto okamžitého tíšenia skúsili najprv chvíľku načúvať, čo vám chce dieťatko povedať? Ak je dieťa zdravé a má naplnené všetky základné potreby, možno potrebuje cítiť vašu blízkosť - skúste ho vziať do náručia, jemne ho kolísať a prihovárať sa mu v pokojnom prostredí. Neexistuje však univerzálny recept na utíšenie plačúceho dieťaťa. Plačom dieťa vyjadruje, ako sa cíti, nesnaží sa dospelých vydierať, ani manipulovať. Manipulovať druhými je náročný proces a bábätká na to „nemajú kapacitu“.
História je plná výrokov typu: „Neprejavujte dieťaťu náklonnosť, lebo ho rozmaznáte! Neberte ho na ruky, lebo si zvykne. Nechajte ho vyplakať sa, raz prestane.“ Na prvý pohľad to znie logicky: neposilňujme správanie, ktoré sa nám nepáči a „neodmeňujme“ ho svojou pozornosťou. Táto rovnica však pri malých deťoch neplatí. Je síce pravda, že bábätko, ktorého potreby sa dlhodobo ignorujú, sa naučí nič nevyžadovať a ticho ležať tam, kde ho položíte, no z dlhodobého hľadiska to asi nebude rozumné riešenie. Mnohé psychologické štúdie dnes dokazujú, že keď chceme vychovať spokojné, sebavedomé a nezávislé dieťaťa, mali by sme reagovať na jeho potreby, kým je úplne maličké.
Japonská metóda upokojenia
Ako upokojiť dieťa je predmetom skúmania ďalších vedcov a vedkýň - napríklad tí japonskí skúmali, aké spôsoby uspávania a upokojovania bábätiek v ranom veku by mohli byť vysoko efektívne. A prišli na jeden spôsob, ktorý môžete použiť, pokiaľ prechádzate náročným obdobím a potrebujete riešenie ihneď - no neberte ho ako riešenie v dlhodobom horizonte.Túto metódu vyskúšali na bábätkách vo veku 0 - 7 mesiacov. Zistili, že keď matka chodila s plačúcim dieťatkom v náručí, jeho srdcová frekvencia sa spomalila do 30 sekúnd. V prechádzaní sa pokračujte minimálne 5 a viac minút, aby ste zminimalizovali pravdepodobnosť prebudenia sa, keď dieťatko uložíte do postieľky. Po prechádzaní sa posaďte a držte dieťatko ďalších 5 až 8 minút a napokon ho vložte do postieľky. Nezabúdajte bábätko v tomto veku držať v náručí bezpečne a podopierať mu hlavičku.
Dôležitosť režimu a minimalizácia stimulov pred spaním
Pozor na chyby pri uspávaní detí. Posvietili sme si aj na možné chyby, ktoré niektorí rodičia pri uspávaní svojich detičiek môžu niekedy možno nevedomky robiť. Pritom je jednoduché sa im vyhnúť, chce to hlavne čas a trpezlivosť, režim pre seba a zľavenie nárokov na ideálny spánok u svojho dieťatka.Pozrite sa na pravidelnosť denného režimu vášho dieťatka. Snažte sa nabehnúť na pravidelný režim, dávajte pozor, aby vaše dieťatko nešlo do postele príliš neskoro. Odsledujte si tiež používanie elektroniky a pozeranie televízie pred spaním. Detský mozog má rád predvídateľnosť. Preťažené a prestimulované dieťatko má oveľa vyššie riziko nočných desov. Ak má dieťatko počas dňa veľa podnetov, stimulov či nových skúseností, môže potrebovať viac regulácie. Modré svetlo z obrazoviek narúša vylučovanie melatonínu, hormónu, ktorý pomáha dieťatku zaspať a udržať hlboký spánok. Všeobecným odporúčaním pre rodičov je, aby dbali na kvalitný spánok detí vrátane poobedného zdriemnutia. U väčšiny detí sa večerný plač zmierni približne po 3. mesiaci.
Bezpečné prostredie pre spánok
Ak má dieťa nočný des, nebuďte ho, ak ho necháte spať, nočný des skončí rýchlejšie a dieťa si nebude pamätať vôbec nič. Je potrebné dávať pozor, aby sa počas záchvatu nezranilo. Dôležité je, aby prostredie, v ktorom dieťa spáva, bolo bezpečné, bez ostrých hrán a podobne. Pri nočných desoch sú deti veľmi rozrušené, ale stále v stave hlbokého spánku - z ktorého sa ťažko prebúdza. Počas záchvatu vyzerajú, akoby mali panický atak, alebo boli bdelé, ale stále spia. Aj počas nočného desu spia, preto nebudú reagovať, keď sa ich budete snažiť utíšiť. Môžu vyzerať zmätene alebo omámene. Ak je dieťa námesačné, je potrebné ho zaviesť späť do postele, nebudiť ho, len ho upokojiť a nechať spať. Je však potrebné zabezpečiť byt, aby dieťa nespadlo alebo neodišlo z domu. Dieťa si nepamätá, čo sa stalo, ani to, že malo zlé sny. Počas desu rodičia by mali zažali len malé jemné svetlo. Rodič sa môže dieťaťu prihovárať pokojným hlasom, opakovať tíšiacu vetu, prípadne sa dieťaťa jemne dotýkať.
Podpora pre vyčerpaných rodičov
Deti a dospelí, ktorí majú dostatok spánku, dokážu lepšie regulovať svoje emócie. Spánkové problémy a nedostatok spánku v útlom veku môže viesť k problémom v správaní v staršom veku. Nedostatok spánku bábätka prispieva k zvýšenému stresu a podráždeniu rodiča. Zároveň nedostatok spánku dieťatku dlhodobo zvyšuje stresový hormón kortizol. Naopak, stres matky a jej depresia negatívne vplývajú na dieťa a jeho spánok a tak sa rodiny mnohokrát dostávajú do začarovaného kruhu. Matka je unavená, vyčerpaná a deprimovaná, lebo dieťatko nespí.Z môjho pohľadu je to psychické vydieranie matky, ktorá zúfalo cíti potrebu spať a zároveň v sebe vnútorne bojuje s tým, že by predsa spať nemala, veď je matka a musí všetko zvládnuť (čo je v našej kultúre nastavené ako úplne prirodzená záležitosť). Následne je matka vyčerpaná, dieťatko nevyspaté a nervózne, avšak matka stále len počúva z okolia „treba to vydržať“, „z toho vyrastie“, „dieťaťu plač spôsobí psychickú traumu“. Čo sa potom deje? Maminky mylne skĺznu do myšlienok, ako je to vlastne chyba okolia, ktoré im nepomáha. Ony sú pokladané za obete spoločnosti, sú pod tlakom okolia, lebo sa od nich vyžaduje byť vždy a za každú cenu v pohode a OK. Avšak my nežijeme v Afrike, kde žijú generácie v jednej dedine a kde sa nepracujúci členovia rodiny môžu na striedačku o dieťa starať a pomáhať si kedykoľvek. Naše staré mamy ešte väčšinou pracujú, prípadne žijeme ďaleko od našich rodín, v iných mestách. Ocko chodí do práce a ak aj po príchode domov pomáha, nie je v jeho silách 8 hodín denne pracovať a v noci k dieťatku dlhodobo vstávať. Prečo by to teda malo byť v silách matky? Matka cez deň nerobí? Nemá na starosti dieťa, domácnosť a niekedy ešte aj prácu? Mali by ste to vydržať, lebo inak ste zlá matka? Nezabúdajte myslieť aj na seba.
Prevencia a spracovanie emócií
Budenie detí sa odporúča len pri preventívnej technike takzvaného vedomého prerušovania spánku. Rodičia by asi po troch hodinách od zaspania mali dieťa na krátky čas prebrať, a potom ho nechať opäť zaspať. Podľa Mereššovej je dôležité, aby rodič zostal pokojný a vedomý si toho, že des odoznie. „Dôležité však je uvedomiť si, že jeho dieťa má bohatý citový život a možno ho nevie úplne vyjadriť a potrebuje rodičovskú podporu." "Dieťa si pred spaním prirodzene pýta pozornosť rodiča, a ak rodič nemal počas dňa dostatok času, mal by ju dieťaťu venovať. To mu pomôže vytvoriť pocit bezpečia a istoty, ktoré mu pomôžu zaspať. Rodič, ktorý svoje dieťa dobre pozná, ho vhodnými otázkami dokáže priviesť k tomu, aby sa otvorilo. Ich rozprávanie môže vyzerať ako prúd všetkých možných pozitívnych zážitkov alebo krívd, ktoré sa mu cez deň stali a pre rodiča ani nemusia mať zmysel. Dospelí by ich mali láskavo vypočuť, nepokúšať sa ich hodnotiť či dokonca moralizovať." Opäť platí, že večerná rutina, rozprávky a relaxácia sú výbornými pomocníkmi.
Pokiaľ ide o problémy s dojčením a používanie cumlíka, umelé mlieko v mnohých situáciách neprináša riešenie. V určitom veku je omnoho vhodnejšie zaviesť príkrmy ako čerstvé jedlo, ktoré je vhodnejšie než umelé mlieko. Navyše podávanie umelého mlieka (alebo akejkoľvek inej tekutiny) fľašou môže postupne ešte viac zhoršovať dojčenie. Veľmi dôležité je snažiť sa pozrieť napríklad spoločne s poradkyňou pri dojčení na vašu konkrétnu situáciu a pokúsiť sa nájsť iné riešenia pre situácie, v ktorých používate cumlík. Nemusí to byť jednoduché, pretože ak ste s bábätkom používali cumlík mnoho týždňov, obaja ste si zvykli niektoré situácie riešiť s pomocou cumlíka. Dá sa predpokladať, že sa vám cumlíka nemusí podariť zbaviť zo dňa na deň. Pokúste sa zvážiť svoju situáciu a sama budete vedieť, kde môžete začať a časom sa vám pravdepodobne podarí nájsť riešenia aj pre situácie, ktoré sú teraz nepredstaviteľné. V podpornej skupine môžete nájsť ľudí, ktorí vám napríklad budú vedieť pomôcť s používaním detského nosiča, ktorý vám môže pomôcť riešiť situáciu, kedy potrebujete bábätko uspať a súčasne sa venovať staršej dcérke alebo práci v domácnosti.
Nočné hrôzy a nočné mory sú poruchy spánku u mnohých detí. Najčastejšie sú prítomné v predškolskom a ranom školskom veku. Takmer vo všetkých prípadoch časom vymiznú, bez zanechania psychickej poruchy. Rizikom je aj pád z postele. Dôležité je preto upokojenie a utíšenie dieťaťa, avšak s ohľadom na špecifiká jednotlivých prejavov. Nočné mory sú desivé sny, ktoré si dieťa po zobudení môže pamätať. Reakcia závisí od jeho veku. Nočné hrôzy a nočné mory sa môžu počas noci opakovať. Spôsobujú pocit strachu, úzkosti a zvýšenej precitlivenosti dieťaťa. Nočné hrôzy a nočné mory sa vyskytujú u detí vo veku 3 až 8 rokov. Častejšie sa vyskytujú u detí, ktorých rodičia počas detstva taktiež nočnými morami a hrôzami trpeli. Nočné mory sa vyskytujú u detí počas hlbokého spánku uprostred noci. Často sa objavujú súbežne s horúčkou, so psychickou alebo fyzickou únavou, či dokonca po užití niektorých liekov. Dieťa má počas nočnej mory často otvorené oči, ale nie je úplne prebudené. Presná príčina vzniku nie je známa. V rámci liečby treba zohľadniť samotný spúšťač a dopátrať sa u detí možnej príčiny - stres, somatické príčiny (napríklad problémy so stolicou, horúčka a podobne). V tomto smere pomáhajú aj rady, ako znížiť riziko nočných desov: zabezpečiť, aby bolo dieťatko v bezpečí, a pamätať na to, že detský mozog má rád predvídateľnosť. Preťažené a prestimulované dieťatko má oveľa vyššie riziko nočných desov. Ak má dieťatko počas dňa veľa podnetov, stimulov či nových skúseností, môže potrebovať viac regulácie. Vo väčšine prípadov sú tieto nočné epizódy dočasné a nie sú znakom psychických ťažkostí. Keď dieťatko v noci plače, kričí a nereaguje na vás, neznamená to, že robíte niečo zle. Ste skvelí rodičia už len tým, že zisťujete, čo sa deje a ako mu môžete pomôcť.
tags: #dieta #place #zo #spanku