Úrazy u detí sú, žiaľ, bežnou súčasťou ich objavovania sveta. Od drobných odrenín a modrín až po vážnejšie zlomeniny a úrazy hlavy, je dôležité vedieť, ako správne reagovať a poskytnúť prvú pomoc. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o najčastejších detských úrazoch a zásadách prvej pomoci, aby ste boli pripravení a vedeli, ako dieťaťu pomôcť. Základnou zásadou pre každého rodiča by malo byť: "Radšej ísť na pohotovosť dvakrát zbytočne, ako raz neskoro!" Táto myšlienka by mala platiť u všetkých rodičov, ktorým záleží na zdraví dieťaťa. Mnoho detských úrazov sa dá ošetriť aj doma, kým pre iné je už potrebná návšteva lekára a netreba ich podceňovať.
Kľúčové zásady prvej pomoci a zachovanie pokoja
„Je veľmi dôležité, aby rodič zachoval pokoj a rozvahu,“ hovorí plastický a úrazový chirurg MUDr. Marián Koperniech. Záleží aj od jeho skúseností s dieťaťom. Rodič najlepšie vidí a rozpozná, že s dieťaťom „niečo je“. V prvom rade po úraze nepanikárte a nadmerne s dieťaťom nehýbte. Okamžite skontrolujte dieťatko, zapamätajte si polohu, v akej ste ho našli a snažte sa utíšiť jeho plač. Nepodliehajte prehnanej panike - stres ani nervozita zatiaľ nikomu nepomohli. Skúste postupovať s chladnou hlavou, pretože akýkoľvek emocionálny prejav môže vyvolať reťazovú reakciu aj u dieťatka.
Ak je dieťa v bezvedomí, snažte sa o jeho prebratie. Skontrolujte, či dýcha a či má pulz, prípadne či nemá zapadnutý jazyk. Ak dieťa ostalo v bezvedomí, je nutné privolať rýchlu zdravotnú pomoc. V prvom rade sa presvedčte, či dýcha. Ak nie, skontrolujte ústnu dutinu, či mu niečo v dýchaní nebráni. V tom prípade, opatrne to odstráňte. Ak aj naďalej nejaví známky dýchania alebo sa jeho dych javí ako nedostatočný, okamžite mu dajte umelé dýchanie: Zakloňte mu hlavu dozadu, aby boli dýchacie cesty uvoľnené a poskytnite mu dýchanie z úst do úst. Ak dieťaťu nebije srdce, je nutné vonkajšie stláčanie hrudníka na rozbehnutie srdcovej činnosti. Ak dýcha, uložte ho opatrne do stabilizovanej polohy, ktorá umožní dostatočné presunutie jazyka dopredu, voľné vytekanie tekutín z úst a dýchanie bez dusenia.
Dusenie dieťaťa v bezvedomí - Laický záchranár
Akékoľvek vonkajšie zranenie má dieťatko? Snažte sa mu ho/ich ošetriť čo najskôr, najmä, ak mu rana krváca. Zastavte silné krvácanie. Zastavíte ho tlakom ruky na miesto rany. Ak máte k dispozícii tlakový obväz, použite ho. Omotajte ho pevne s celou silou, na konci roztrhnite a uviazaním zafixujte postihnuté miesto. Obväz síce nie je lepšia prvá pomoc ako tlak rukou na ranu, ale uvoľní vám ruky na poskytnutie ďalšej pomoci. Ošetrite iné zistené zranenia, no s dieťaťom manipulujte čo najmenej. Privolajte rýchlu zdravotnú pomoc, číslo 155 alebo 112.
V prípade, že dieťa nie je v bezvedomí, no môže mať vážne zranenie, pokúste sa ho upokojiť a sledujte jeho reakcie, môže byť v šoku. Pokúste sa zistiť jeho zranenia, no zbytočne s ním nemanipulujte. Rýchlu zdravotnú pomoc je nutné privolať vždy, ak má dieťa ťažkosti s dýchaním, utrpelo vážnejšie zranenie, krváca alebo má zlomeninu. Keď voláte na číslo rýchlej zdravotnej pomoci, snažte sa poskytnúť dispečerovi na druhej strane linky čo najviac smerodajných informácií: vek dieťaťa, spôsob pádu, rozsah poranenia. A samozrejme čo najpraktickejšie opíšte orientačné body, pomocou ktorých sa sanitka dostane k vášmu domu. Ak usúdite, že jednoduchšie bude, ak sa sami dostavíte na pohotovostnú službu, je to možné len v prípade, že máte k dispozícii dospelého človeka, ktorý vás odvezie k lekárskej pohotovostnej službe, pričom vy na zadnom sedadle budete dávať dieťaťu prvú pomoc. Určite to však nerobte, ak môže mať dieťa poranenú chrbticu, či zlomenú nohu. Potom bude potrebovať nosidlá a prílišná manipulácia je preň nebezpečná.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc a kedy postačí domáce pozorovanie?
„Dnes máme inú dobu ako pred 30-timi rokmi, aj úrazy sú iné,“ odôvodňuje odborník častejšiu úrazovosť detí. Hoci detské zranenia môžu byť na dennom poriadku, každý rodič by mal vedieť zvážiť, kedy už je návšteva lekára potrebná. „V súčasnosti však vyšetrujeme aj zranenia, ktoré by nám zrejme naši starí rodičia ošetrili chladným obkladom.“ Rodič najlepšie pozná svoje dieťa. Vie posúdiť či je len vystrašené, alebo naozaj plače od bolesti. MUDr. Marián Koperniech apeluje na rodičov, aby zvážili zbytočné vyšetrenie "pre istotu". Samozrejme, každý má iný stupeň skúseností. Iste inak sa rozhodne otec úrazový chirurg u svojho syna po páde na skateboarde. Je jednoduché zistiť priamo na mieste mechanizmus pádu, alebo ako sa vyvíjali bolesti, prítomnosť a vývoj teploty či a aká je stolica a močenie, príjem jedla a tekutín. To pomôže aj v prípade návštevy pohotovosti lekárovi pre skoršiu diagnózu a menej zbytočných vyšetrení.
Ak sa dieťa javí rodičom v poriadku a rozhodnú sa ho pozorovať sami, odporúča sa dopĺňať tekutiny a jedlo len v malých dávkach a nedráždivé. Ak sa dostaví nevoľnosť a vracanie, vieme, že to nie je zo stravy a je to už znamenie ísť do nemocnice. Sledujeme spôsob komunikácie, či nie je dieťa ospalé, ako chodí, pohybuje sa, hýbe končatinami. Odchýlky od normy odporúčam riešiť s lekárom. Často je to len o pocite a aj my lekári vieme, že matka má cit pre dieťa a nespochybňujeme ho, ak matka povie, že sa jej dieťa „nezdá.“ Ak je po domácom pozorovaní dieťatko v poriadku, nie je potrebná návšteva nemocnice, práve tá môže byť totiž pre dieťa zbytočne stresujúca. Opäť je preto potrebné prízvukovať, že rodič by mal zachovať pokoj, rozvahu a všímať si, ako dieťa po páde reaguje.
Neexistuje jednoduchý návod, kedy ísť s úrazom k lekárovi. Platí, že pokiaľ bol úraz závažný (napríklad pád z vysokej preliezky), alebo pokiaľ sa u dieťaťa vyskytujú akékoľvek ťažkosti, je vždy nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Medzi príznaky závažného úrazu hrudníka patria pretrvávajúce ťažkosti s dýchaním, bolesti na hrudníku, prípadne kašeľ alebo malátnosť. Ak po páde na chrbát pretrváva bolestivosť pri tlaku v oblasti chrbtice, môže nález svedčiť o zlomenine stavca.
Charakteristika detských úrazov a ich odlišnosti
Detské úrazy sú častejšie, než v minulosti. Deti sú horšie pohybovo vybavené. Úrazy sú častejšie vo vyšších rýchlostiach - nové elektrobicykle, hoverboardy, či všadeprítomné trampolíny a detské parky. Najčastejšie sa úrazy stávajú v domácom prostredí (36%), ďalej na športoviskách (23%), ceste (21%) a v škole, resp. predškolských zariadeniach (17%). Údaje sa však menia aj v závislosti od veku dieťaťa. Pri malých deťoch do 6 rokov prevláda miesto úrazov domáce prostredie, u starších detí je vyššia úrazovosť vonku, kde je viac nástrah.
Detské zlomeniny sú v mnohom odlišné od zlomenín u dospelých. Detská kosť je omnoho pružnejšia oproti kosti dospelého človeka, a tým odolnejšia voči úrazu. Ďalším rozdielom je diagnostika. Tento fakt sa využíva aj v liečbe a dovoľuje postupovať konzervatívne (bez operácie) aj u tých pacientov, u ktorých by si rovnaká zlomenina v dospelom veku vyžadovala operáciu. Hlava dieťaťa sa v mnohom odlišuje od hlavy dospelého. Je väčšia v porovnaní k telu a samotná detská lebka je tenšia, poddajnejšia a viac deformovateľná v porovnaní s lebkou dospelého.
Úrazy hlavy u detí: pozornosť, sledovanie a potenciálne riziká
Úrazy hlavy sú u detí pomerne časté. Deti sa každý deň učia niečo nové - posadiť sa, postaviť sa, prejsť prvé samostatné kroky, vyliezť na sedačku či stoličku. Na bežné detské pády si deti svojím vývojom postupne privyknú, každý nový pohyb sa učia súčasne s pádom. Pády na hlavu z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí preto zvyčajne nemajú vážnejšie následky. Omnoho častejšie sa závažné vnútrolebečné poranenia vyskytujú v prípadoch, kedy nie sú dôsledkom neobratnosti dieťaťa, ale nedostatočného dohľadu dospelého - pády novorodencov a batoliat z nábytku (sedačka, prebaľovací pult), pri starších deťoch pády z výšky na preliezkach či z bicykla. Pád na hlavu u novorodenca je vždy nebezpečný a vždy vyžaduje pozornosť.
Pri akomkoľvek úraze hlavy, ak si dieťa narazilo hlavu alebo došlo k silnému nárazu, je potrebné si všímať konkrétne príznaky. Rodičia by si mali po páde bábätka všímať, či je dieťa ospalé, ako chodí, pohybuje sa, hýbe končatinami. Odchýlky od normy odporúčame riešiť s lekárom. Aj keď sa dieťa bezprostredne po úraze javí bez ťažkostí, je nutné ho sledovať i naďalej, a to po dobu minimálne 48 hodín. Vo všeobecnosti ale platí, že pokiaľ dieťa nemalo veľmi závažný úraz, nevytvorí sa mu na hlavičke prelievajúci hematóm a nemá žiadne ťažkosti, je možné ho odsledovať aj v domácom prostredí.
Ako rozpoznať otras mozgu a kedy je to vážne?
Otras mozgu patrí medzi najčastejšie poranenia hlavy. Môže k nemu dôjsť nielen pri autonehodách či väčších pracovných a športových úrazoch, ale aj pri bežnom zakopnutí. Mozog je mimoriadne citlivý orgán ukrytý v pevnej lebke, obalený ochrannými blanami a „pláva“ v mozgovomiechovom moku (likvore), ktorý tlmí nárazy. Ak dôjde k prudkému pohybu hlavy - napríklad pri náraze - mozog sa môže v lebke „zatriasť“. Tento otras môže narušiť funkciu nervových buniek, a tým spôsobiť dočasné výpadky vedomia, pamäti alebo rovnováhy. Otras mozgu je najnebezpečnejší u bábätiek, ktoré ešte nemajú kompletne vyvinutú ochranu mozgu. V ich lebke sa nachádzajú voľné miesta - fontanely.
Lekári kedysi delili otras mozgu na 3 stupne: slabý, stredne silný a silný. Či slabý, alebo silný - otras mozgu je za každých okolností poškodením mozgu. Slabší otras mozgu sa prejaví do niekoľkých minút, či hodín od poranenia, resp. úrazu hlavy. Príznaky silnejšieho otrasu mozgu trvajú zvyčajne iba niekoľko dní, maximálne týždne. Slabý otras mozgu, pri ktorom neboli ďalšie komplikácie, prejde za niekoľko hodín, maximálne dní. Najmä u detí, špeciálne u tých najmenších, môže mať otras mozgu závažnejší priebeh.
Po úraze hlavy zachovajte pokoj a pozorujte správanie dieťaťa, následne pri postrehnutí akéhokoľvek z nasledujúcich príznakov kontaktujte lekára, ktorý vás odporučí na ďalšie vyšetrenia. Vážnejšou komplikáciou súvisiacou s úrazom hlavy dieťatka je strata vedomia ihneď po incidente. Pri strate vedomia dieťa leží, nereaguje na vonkajšie podnety. Obyčajne to trvá niekoľko sekúnd, maximálne 30 minút. Otras mozgu u detí môže vzniknúť aj po prudkom rozkývaní hlavy alebo aj pri násilnom trasení detí, najmä dojčiat.
MUDr. Patrik Péli z Neurologickej kliniky FNsP Nové Zámky vysvetľuje: „U detí je dôležité sledovať, či je prítomná porucha vedomia alebo amnézia dlhšia než 5 minút, tri a viac epizód zvracania a či išlo o zvlášť nebezpečný úraz.“ Príznaky sa objavujú bezprostredne po úraze, trvajú niekoľko minút, no niektoré môžu pretrvávať ešte dni až týždne.
Príznaky, ktoré si všímať po úraze hlavy
Bezprostredne po páde hodnotíme ako prvé vedomie a správanie dieťaťa. Po väčšine úrazov hlavy však dieťa ostane pri vedomí, treba však zhodnotiť jeho správanie. Dieťa môže byť otrasené, zľaknuté alebo „onemelé” z úrazu. Dôležité je preto upokojiť samu seba aj dieťa a po ukľudnení sa snažiť viesť normálnu konverzáciu (nemusia to byť žiadne závažné kontrolné otázky). Podľa veku sa nepriamo snažíme zhodnotiť, či je dieťa orientované v čase, či si pamätá na okolnosti pred pádom, či spoznáva známe osoby vo svojom okolí. Počas rozhovoru si taktiež všímame zreničky, mali by byť rovnako široké. Ak sa dostaví nevoľnosť a vracanie, vieme, že to nie je zo stravy a je to už znamenie ísť do nemocnice.
Po celkovom zhodnotení stavu dieťaťa sa zameriame na samotné miesto nárazu. Prezrieme hlavičku, hľadáme modrinu, odreninu, tržnú ranu alebo prípadnú deformitu v mieste nárazu. Pozor, tento krok je vždy dobré opakovať niekoľkokrát, modrina alebo vystúpený hematóm sa môžu objaviť aj s časovým odstupom, prípadne môžu zmeniť svoj charakter. Ak si dieťa pri páde spôsobilo tržnú ranu, bude pravdepodobne výrazne krvácať. Aj malé ranky na hlave bývajú veľmi krvácavé, najmä ak dieťa plače. Neznamená to však vždy, že poranenie je závažné. Krvácavosť je dôsledkom dobrého prekrvenia kože hlavy. Dôležité je preto opäť upokojiť dieťa, ranu prekryť a pritlačiť čistým a suchým krytím. Samotná modrina alebo odrenina nie je jednoznačne dôvodom na návštevu u lekára, ak je dieťa bez ťažkostí. Každú odreninu je však vždy dobré vydezinfikovať a do zhojenia nenamáčať.
Uvedené symptómy sú všeobecné a nemusia sa vyskytovať všetky spoločne, alebo v rovnakej miere. Výskyt symptómov nie je špecifický pre jednotlivé typy vnútrolebečných poranení a nesvedčí jednoznačne o závažnosti poranenia. V prípade ak pacient nie je hospitalizovaný po úraze hlavy, treba zabezpečiť, aby bol pacient pod dohľadom spoľahlivej osoby aspoň po dobu 24 hodín. U detí do 2 rokov treba byť obzvlášť na pozore - na prvý pohľad nevinný pád môže skrývať vážnejšie následky. Ak u dieťaťa pozorujete zmeny správania, vždy sa obráťte na odborníka. Sledujte jeho spánok, nenechajte dieťa spať dlhšiu dobu a bez dozoru. Po úraze hlavy sa môže dieťa psychicky zmeniť - môže byť uplakané, nepokojné, dráždivé. Všetky tieto problémy sa môžu objaviť nezávisle od stupňa poranenia mozgu. Nevyskytujú sa však pri banálnom poranení lebky a pri ľahkom otrase mozgu.
Závažné vnútrolebečné poranenia a diagnostika
Napriek tomu, že mozog je v lebke dobre chránený, pri úraze môže dôjsť k mozgovému pomliaždeniu, opuchu, krvácaniu i trieštivej zlomenine lebky. Závažné úrazy hlavy (napríklad epidurálny hematóm) môžu viesť k postupnému alebo náhlemu zhoršovaniu celkového stavu pacienta, dokonca aj po období, kedy sa dieťa javilo bez ťažkostí. Príznaky otrasu mozgu môžu byť identické s príznakmi závažného vnútrolebečného poranenia. Pri otrase mozgu príznaky postupne ustúpia a dieťa je ďalej bez ťažkostí. V prípade závažného poranenia sa môže celkový stav postupne alebo náhle zhoršovať. Otras mozgu je funkčné postihnutie mozgu bez morfologického nálezu. Závažnejšie poranenia hlavy môžu spôsobiť trvalé poškodenie mozgu s určitým stupňom telesného alebo duševného poškodenia.
Typy vnútrolebečných poranení:
- Epidurálny hematóm - je zakrvácanie medzi lebkou a tvrdou plenou mozgovou. Svojou veľkosťou hematóm zvyšuje vnútrolebečný tlak a utláča mozog. Vždy vyžaduje intenzívny monitoring a podľa stavu aj chirurgickú evakuáciu.
- Subdurálny hematóm - je zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú.
- Intracerebrálna hemorágia - znamená krvácanie priamo do mozgu, môže byť spojená s pomliaždením mozgu.
- Difúzne axonálne poškodenie - následkom rotačného poranenia sa poškodia axóny (výbežky nervových buniek) v mozgu, pri závažnom náleze môže viesť až k tzv. bdelej kóme.
- Lineárna prasklina lebky - jej znakom býva často tzv. prelievajúci sa hematóm na hlavičke. Samotná nevyžaduje špeciálnu liečbu, treba však vylúčiť možné súčasné vnútrolebečné poranenie. Jej komplikáciou môže byť tzv. rastúca zlomenina, kedy sa v mieste praskliny postupne zväčšuje medzera v kosti.
- Impresívna zlomenina lebky - pri pôsobení veľkej sily počas úrazu sa môžu kosti lebky vtlačiť dovnútra. Stav väčšinou vyžaduje chirurgické riešenie. Môže byť spojená s vnútrolebečným zakrvácaním.
Po príchode do nemocnice dieťa vyšetrí lekár a podľa nálezu môže odoslať dieťa na ďalšie vyšetrenia. Pri negatívnom náleze poučí rodičov o ďalšom sledovaní v domácom prostredí. V rámci možných vyšetrení sa realizuje röntgenové (RTG) vyšetrenie lebky (menšie deti treba pri vyšetrení podržať, je preto vždy dobré prísť na vyšetrenie aj s doprovodom). Röntgenové vyšetrenie nevie potvrdiť alebo vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie, dokáže však odhaliť prasklinu alebo zlomeninu lebky, pri ktorej je zvýšené riziko vnútrolebečného krvácania. Indikáciu na CT vyšetrenie stanovuje lekár a má vlastné kritériá. CT vyšetrenie vystavuje dieťa značnej radiačnej záťaži, netreba preto vyšetrenie vykonávať „len tak pre istotu” alebo na žiadosť rodiča. Pri podozrení na závažné poranenie však jeho výťažnosť prevyšuje riziká a umožní rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania. Ak u dieťaťa symptómy pretrvávajú, prípadne je dieťa už v poriadku, no symptómy boli závažné, ostáva dieťa na sledovanie v nemocnici.
Ak u dieťaťa symptómy pretrvávajú, prípadne je dieťa už v poriadku, no symptómy boli závažné, ostáva dieťa na sledovanie v nemocnici. Prečo teda musí ostať v nemocnici? Príznaky otrasu mozgu môžu byť identické s príznakmi závažného vnútrolebečného poranenia. Pri otrase mozgu príznaky postupne ustúpia a dieťa je ďalej bez ťažkostí. V prípade závažného poranenia sa môže celkový stav postupne alebo náhle zhoršovať, ale dieťa môže byť aj na určitý čas úplne bez ťažkostí. Následne však príde celkové zhoršenie stavu pacienta, ktoré môže prebiehať aj akútne. Pri podozrení na výskyt kŕčov pri alebo pred stratou vedomia je nevyhnutné realizovať EEG (elektroencefalografické) vyšetrenie s cieľom vylúčiť epileptické príznaky.
Rekonvalescencia po otrase mozgu
Pri ľahkých formách otrasu mozgu postačí kľudový režim - fyzický aj psychický. Je potrebné vyhnúť sa športu, sledovaniu obrazoviek či hlasným podnetom. V prípade bolesti hlavy sa odporúčajú analgetiká, nie však lieky, ktoré môžu ovplyvniť vedomie (opiáty) alebo zvyšovať riziko krvácania (napr. ibuprofén či aspirín). Väčšina ľudí sa zotaví do niekoľkých dní až týždňov. Asi u 50% pacientov však môžu pretrvávať problémy s koncentráciou, únavou, náladou či pamäťou aj niekoľko mesiacov. MUDr. Patrik Péli dodáva, že ťažkosti by mali ustúpiť do 3 až 12 mesiacov. Pri krátkom bezvedomí a amnézii, trvajúcich menej ako 1 hodinu, je rekonvalescencia aj 6-12 týždňov, pri bezvedomí trvajúcom viac ako 10 minút a amnézii 4-6 hodín, trvá rekonvalescencia viac ako 3 mesiace.
„Samotný otras mozgu nemáva trvalé následky. Určité percento pacientov však môže mať kombinovaný otras mozgu so život ohrozujúcimi stavmi, ako pomliaždenie mozgu, epidurálny alebo subdurálny hematóm, ktoré by sa bez lekárskeho vyšetrenia neodhalili. Kvôli tejto skutočnosti je dôležité vyhľadať lekársku pomoc pri úrazoch hlavy, podstúpiť vyšetrenie lekárom, s doplnením potrebných laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení pre vylúčenie závažnejších stavov,“ uzatvára MUDr. Péli. Opakované otrasy mozgov, napríklad pri boxeristoch, epileptikoch, alebo fyzicky týraných osobách, môžu viesť k poškodeniu mozgu a rozvoju tzv. chronickej traumatickej encefalopatie.
Odreniny a rany: ošetrenie a kedy k lekárovi
Medzi najčastejšie detské úrazy patria aj odreniny, rany a zlomeniny. Typicky sa vyskytujú na končatinách, keďže práve nimi sa deti snažia svoj pád stlmiť. Zriedkavými nie sú ale ani úrazy chrbta po páde z preliezky, či úrazy brucha. Je zrejmé, že s každou modrinou nebudete utekať na pohotovosť. Práve so zakrvácaním súvisí zmena farby kože. Ak dieťa končatinu používa bez ťažkostí, nie je nutné modrinu ošetrovať, pomôcť však môže prikladanie studených obkladov. Pri rozsiahlych modrinách sprevádzaných výraznou bolestivosťou je však vždy lepšie navštíviť lekára, aby sme vylúčili poranenie hlbších štruktúr, najmä svalov. Obozretnosť je na mieste v prípade, ak sa dieťaťu modriny vytvorili bez jednoznačného úrazu, prípadne sa vytvárajú pri minimálnom tlaku na kožu.
Pokiaľ dieťa nemá končatiny chránené oblečením, prípadne spadne na drsný povrch, bývajú modriny spojené aj s odreninami, a teda s porušením kožného krytu. Najlepšie sa rana vyčistí pod čistou tečúcou vodou pomocou kefky či gázy. Aj keď je takéto čistenie pre dieťa väčšinou bolestivé, je veľmi dôležité. Každá rana by mala byť suchá a čistá, je preto dôležité poranenú oblasť nenamáčať až do zhojenia a pravidelne vymieňať krytie.Nezabúdajme na dezinfekciu poraneného miesta vodou, prípravkom na rany, v krajnom prípade alkoholom či Alpou.
Typy rán a ich ošetrenie
Podobne ako modriny a odreniny, aj rany u detí vznikajú najčastejšie ako dôsledok pádu, špecificky pokiaľ pri páde dieťa narazí o hranu iného predmetu (napríklad pád, pri ktorom si dieťa narazí hlavu o roh stolíka). U starších detí postupne pribúdajú rany tržné (napríklad po páde z bicykla natrhnutím kože o ostré časti bicykla), rezné (tie môžu byť náhodné pri porezaní napr. sklom) a uhryznutia. Najmä tržné rany sú náročné na ošetrenie, pretože bývajú často znečistené, hlboké, s nerovnými okrajmi.
V domácom prostredí sa ošetrujú iba drobné ranky, ktoré nevyžadujú sutúru (šitie) a postupuje sa ako v prípade odrenín. Drobné rezné rany, povedzme do 1 cm, pri ktorých nedošlo ku znečisteniu rany prípadne poškodeniu šliach, ciev či nervov uložených v mieste rany, a rana nie je hlboká, nie je nevyhnutne potrebná návšteva lekára. V rámci prvej pomoci je vhodné ranu vždy zbaviť hrubých nečistôt, prípadne vypláchnuť a krvácanie zastaviť priložením tlakového obväzu alebo krytia.
Lekárske ošetrenie spočíva rovnako najskôr v očistení rany - a teda zbavení mechanických nečistôt. Pri znečistených ranách je potrebná hlbšia kontrola či v rane nie sú kamienky, zem a cudzie telesá. V ďalšom kroku sa rana reviduje - zisťuje sa prípadné poškodenie hlbších štruktúr, alebo prítomnosť cudzích telies. V prípade, ak predpokladáme možný rozvoj infekcie, sa do rany vloží drén. Pozor, tu je dôležitý časový interval. Najlepšie výsledky sú dosiahnuté pri tzv. primárnej sutúre - a teda zašitie rany do 6 hodín od úrazu. Pokiaľ je tento časový interval prekročený, najmä ak ide o viac ako 24 hodín od úrazu, okraje rany sú už zmenené, a teda výsledný efekt bude horší. Samotné šitie rany sa vykonáva najčastejšie nevstrebateľnými stehmi, ktoré je nutné po zhojení rany vybrať. Podľa lokality je to väčšinou v rozmedzí 7 až 10 dní.
Možné je aj ošetrenie rany tzv. lepiacimi stehmi. Hlavnou výhodou je, že ošetrenie nie je bolestivé. Musia sa však dodržať určité zásady - lepiacimi stehmi sa môžu ošetriť iba čisté rany, s rovnými okrajmi, ktoré nie sú pod ťahom a nepredpokladáme vznik infekcie. Samotné ošetrenie rán na pohotovosti sa u detí vykonáva v lokálnej anestézii. Pri poškodení šliach, nervov a podobne je potrebná operácia aj pri relatívne malej rane - časté je to pri poraneniach nožmi a podobne. Špecifické sú rany vzniknuté uhryznutím - najčastejšie po pohryzení psom. Takéto rany nesú so sebou vysoké riziko infekcie a komplikovaného hojenia. Každá takáto rana by mala byť preto ošetrená lekárom, pričom pri ošetrení sa kladie dôraz na dôkladnú dezinfekciu.
Zlomeniny: prvá pomoc a špecifiká detskej kosti
Snáď najčastejšie sa v úrazových ambulanciách ošetrujú práve zlomeniny. Čo by mal rodič robiť, keď sa jeho dieťaťu stane takéto nešťastie? V prvom rade nepanikáriť, nadmerne s dieťaťom nehýbať a sledovať, či je pri vedomí. Ak nie, okamžite zavolať číslo 112! Pri jednoduchších zraneniach končatín je potrebné ju stabilizovať v kĺbe nad a pod zlomeninou pre zabránenie ďalšieho poškodenia a zníženia bolestivosti. V žiadnom prípade nedávame dieťaťu nič jesť, ani piť. Oddiali to čas operácie, ak bude potrebná, pretože žalúdok nesmie byť plný pri uspávaní. Niektorí starostliví rodičia zvyknú dieťaťu dať v tejto chvíli kolu a sladkosti, to určite nie! S tým treba počkať až po RTG snímke a dostať povolenie od lekára, ak sa nemusí stav súrne operovať.
Sledujeme zmenu farby a teploty končatiny oproti druhej strane, prítomnosť krvácania, modriny a opuchov. Ak sa stav zhoršuje, navštívime lekára. Je normálne, že aj bežné narazenie najviac bolí cca po 2-6 hodinách, kedy opadne počiatočný stres. Vtedy sú na mieste analgetiká a chladenie miesta (nie zamraziť!). Odporúča sa studený obklad každých 5 min. a 2 min. pauza - 3x vystriedať každé 2 hodiny. Vyvýšená poloha zabráni zhoršeniu opuchu, a tým aj bolesti.
Typické detské zlomeniny a ich liečba
Detská kosť je omnoho pružnejšia oproti kosti dospelého človeka, a tým odolnejšia voči úrazu. Medzi typicky detské zlomeniny patria tzv. epifyzárne zlomeniny, a teda zlomeniny v oblasti rastovej chrupavky. Práve pri nich je riziko poruchy rastu zlomenej končatiny. Ďalším typom sú zlomeniny z ohnutia (bowing fracture). Najčastejšie sa vyskytuje na kostiach predlaktia. Takáto zlomenina sa často prehliada, dôležité je zhodnotiť lokálny nález v mieste úrazu a niekedy je potrebná aj tzv. porovnávacia snímka zdravej končatiny. Rovnako typické pre deti sú tzv. zelená vetvička zlomeniny, kde sa kosť zlomí len čiastočne, ako keď zlomíte mladú vetvičku, ktorá sa neláme celkom. Posledným typom špecifickým pre detský vek sú kompresívne zlomeniny (torus fracture). Pri tejto zlomenine rovnako na RTG snímke nie je viditeľná celá lomná línia, ale len akoby nahrnutie alebo stlačenie kosti.
Nie je zriedkavé, ak je potrebná spomenutá porovnávacia snímka zdravej končatiny, vzhľadom na to, že u detí sa rastom tvar aj zloženie kostí mení individuálne. Rovnako je občas najlepšie pri podozrení na zlomeninu, ktorá nie je jednoznačne preukázateľná na RTG snímke, končatinu pri výraznej bolestivosti zasadrovať alebo založiť ortézu. Zlomeniny na horných končatinách spravidla stačí imobilizovať na 3 - 4 týždne. Po zložení sadry sa u bežných zlomenín skontroluje funkčnosť končatiny, a pokiaľ je končatina stuhnutá, odporúča sa cielená rehabilitácia.
Vzhľadom na to, že detské kosti majú svoje vyššie uvedené špecifiká, snažíme sa postupovať v liečbe čo najviac konzervatívne - a teda bez využitia operačnej liečby. U detí sa takáto liečba vykonáva štandardne v celkovej anestézii, pričom je možná tzv. „zatvorená repozícia“ - čo znamená napravenie posunutých kostí iba ťahom a tlakom na končatinu. U detí je všeobecne preferovaný miniinvazívny prístup, pričom najčastejšie sú zavádzané do kosti tzv. Kirschnerove drôty alebo Prevotove prúty. Poslednou možnosťou je priama operačná repozícia, kedy sa kosť priamo napraví do správnej polohy v operačnej rane a využijú sa ďalšie možnosti jej fixácie - napríklad dlahy. Vo všeobecnosti u detí po zatvorenej repozícii (neoperačnom napravení zlomených kostí v celkovej anestézii), je nevyhnutná imobilizácia končatiny sadrou. Ak je úraz ľahký, dieťa pohybuje končatinou bez výraznejšej bolesti, môžeme vyčkať, ako sa stav, opuch vyvinie aj do nasledujúceho rána.
Vyvrtnutie členka: prvá pomoc, liečba a rekonvalescencia
Vyvrtnutie alebo podvrtnutie členku znamená poškodenie kĺbovej plochy a príslušného väziva. V prvých momentoch je veľmi podobné zlomenine. Zatiaľ čo vyvrtnutie nie je také vážne, zlomenina si vyžaduje dlhú liečbu a rekonvalescenciu. Hlavný rozdiel je najmä v bolesti, deti to však nedokážu až natoľko rozoznať. Preto je nutné lekárske vyšetrenie a röntgen, ktorý určí rozsah zranenia. V oboch prípadoch noha opuchne a je veľmi citlivá na dotyk alebo našliapnutie. No zatiaľ čo pri vyvrtnutí ide o tlmenejší tlak, pri zlomenine je bolesť veľmi intenzívna a má narastajúcu tendenciu.
Prvá pomoc pri vyvrtnutí členka
Aby ste zabránili tvorbe veľkého opuchu, musíte zasiahnuť čo najskôr. Zoberte si nejakú textíliu, namočte ju do studenej vody a priložte ju na ranu. Keď je pokožka na dotyk veľmi teplá, začína sa tam vytvárať silný zápal, ktorý spomaľuje hojenie členka. Preto by ste mali na toto miesto prikladať aj kúsky ľadu, ktoré zabrzdia vznik väčšieho opuchu. Pri liečbe vyvrtnutia členka nebude potrebovať vaše dieťa sadru. Nohu mu môžete pravidelne sťahovať obväzom alebo bandážou, sadra by však iba zhoršovala opuch a tvorbu krvnej zrazeniny.
Dôležitosť pokoja a zvýšenej polohy
Pri deťoch nastáva najväčšia prekážka s tým, že ich len ťažko prinútite obsedieť. Lenže pokoj je v tomto prípade najdôležitejšou časťou liečby. Pokiaľ z nohy nezmizne opuch a nezmierni sa bolesť, mali by väčšinu dní ležať alebo sedieť a nohu by mali mať vo zvýšenej polohe. Počas liečby nesmú na ňu došliapavať. Chodiť by mali iba na toaletu alebo do kuchyne. Ideálne je, ak si pomáhajú barlami a vôbec by tak nestúpali na zem a nevytvárali tlak. V opačnom prípade sa čas rekonvalescencie predlžuje a môže spôsobiť trvalé problémy.
Zrazeniny, opuch a protizápalová liečba
Nepríjemnou sprievodnou ťažkosťou vyvrtnutia členkov sú zrazeniny, ktoré sa vytvárajú pri narušení väziva. Vtedy sa totiž potrhajú cievky, ktoré spôsobia väčší krvný opuch a hrču. Musíte byť trpezliví, aby sa krv postupne vstrebala do tela. To však trvá niekoľko týždňov a vy tomu môžete pomôcť len tak, že budete zmierňovať zápal, ktorý sa tam vytvorí zároveň so zrazeninou. Takže ako prvú vec dávajte deťom studené obklady. Vďaka nim zároveň nebudú musieť užívať veľa liekov proti bolesti. Potom toto miesto natierajte gélmi alebo masťami proti bolesti a zápalu.
Zároveň ako sa snažíte zbaviť zrazeniny, pracujte aj na odstránení opuchu. Najlepším pomocníkom sú opäť studené obklady. Deťom môžete pripraviť aj kúpeľ s esenciálnym protizápalovým olejom, ktorý však musíte urobiť z vlažnej vody. Teplá by totiž zhoršovala zápal. Nezabúdajte na pravidelné natieranie octanovou masťou. Vyrobte si domáce obklady, ktoré vyťahujú zápal. Môžu to byť napríklad bylinkové čaje alebo zmes jogurtu a škorice.
Rehabilitácia a prevencia opakovania úrazu
Hneď ako sa noha vráti do pôvodného stavu a už je iba citlivá na došliapnutie, dieťa by malo absolvovať rehabilitáciu. Tá pomôže doliečiť ranu a najmä sa tam dozviete potrebné cviky, ktoré by malo dodržiavať v nasledujúcom období. Po takomto zranení je nutné pracovať na posilnení svalov. Jednotlivé úkony nie sú náročné, ale musia ich cvičiť dôsledne.
Keď sa dieťaťu raz vyvrtne členok, hrozí mu časté opakovanie tohto zranenia, pretože väzivo už nedrží tak dobre ako pred úrazom. I preto je veľmi dôležité zamerať sa na posilnenie tohto svalstva. Taktiež sa snažte preventívne vyhnúť úrazu aj zakúpením vhodných topánok. Dbajte na to, aby dieťa nenosilo rozšnúrovanú obuv. Počas prvých mesiacov by nemalo športovať a neprimerane zaťažovať nohu.
Vnútorné zranenia a topenie detí
Niekedy aj na prvý pohľad nevinný pád z bicykla v pomalej rýchlosti s narazením riadidlami do bruška môže znamenať život ohrozujúce vnútorné krvácanie. Vtedy podľa úrazového chirurga nemusí mať dieťa bolesti hneď, ani viditeľné zranenie. Až keď s odstupom času (pár minút) zbledne, prestane sa pohybovať, vtedy je najvyšší čas volať číslo 112. Ak po páde na chrbát pretrváva bolestivosť pri tlaku v oblasti chrbtice, môže nález svedčiť o zlomenine stavca.
Keď sa dieťa napije vody, malo by ju vedieť vykašľať či vypľuť. V prípade nadýchnutia sa vody ide už o väčšie nebezpečenstvo pre vodu v pľúcach. Podľa lekára môže dôjsť k poškodeniu tkanív. „Ak sa dieťa vody napije, v najhoršom prípade ju vyvracia. Ak sa ale vody nadýchne, má problémy s dýchaním, vykašliava vodu a sú známky poruchy vedomia, určite je potrebná odborná pomoc lekára, volajte 112,“ odporúča traumatológ.
Prevencia detských úrazov: kľúč k bezpečnosti
„Prevencia v zmysle poskytnutia dieťaťu dostatok pohybového rozvoja a schopností na športových aktivitách počas celého roka je základ,“ zdôrazňuje MUDr. Marián Koperniech. Často je jednoduchšie, keď sa dieťa zabaví s tabletom, ak nemáme dosť síl sa mu venovať kvôli únave z práce, no dobehnúť to potom v lete na dovolenke nejde a dieťa nepripravené sa skôr zraní.
Vymenuvávať asi nemusíme, kde všade sú nástrahy pre deti - skákanie do vody, trampolíny, pády z výšok, z bicykla a podobne. V domácom prostredí ako aj inde je mnoho nástrah, ktoré môžu byť dôvodom pádu u detí: posteľ, poschodová posteľ (dieťa do 6. roku by nemalo spať na hornom lôžku poschodovej postele), prebaľovací pult (malé bábätko nikdy nenechávať samé na vyvýšenom nábytku), stoličky a stôl, kuchynská linka, schody, šmykľavá, mokrá dlážka, okno, kolobežka alebo bicykel, in-line korčule, stromy, obrubníky, hojdačky. Aktívna prevencia zahŕňa aj vnímavý dohľad a nosenie ochranných pomôcok (prilba na bicykel), ktoré by mohli predchádzať veľkej časti závažných poranení hlavy u detí. Používajte ochranné prilby pri všetkých športoch, kde sa to odporúča. Zabezpečte prilbu aj svojmu dieťaťu.
