Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je rozsiahla téma, ktorá sa dotýka mnohých rodín. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o tom, ako táto povinnosť funguje, najmä ak dieťa študuje na vysokej škole. Cieľom je objasniť práva a povinnosti oboch strán, rodičov aj detí, a poskytnúť praktické rady, ako postupovať v rôznych situáciách.
Základné princípy vyživovacej povinnosti rodičov
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zakotvená v ustanoveniach § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Táto povinnosť trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. To znamená, že rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí, kým nie sú schopné úplne a trvale uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Zákon o rodine totiž neurčuje presný čas, kedy vyživovacia povinnosť rodičov zaniká, ale táto povinnosť trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
Pre naplnenie skutkovej podstaty „úplne a trvale“ sa predpokladá, že nestačí, ak má dieťa len jednorazový alebo nepravidelný príjem, napríklad zo študentskej brigády. Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku, ako je napríklad 18 alebo 26 rokov. Dospelosť, t.j. dosiahnutie osemnásteho roka života, ešte neznamená, že dieťa je samostatné, finančne nezávislé a nepotrebuje pomoc svojich rodičov. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Kedy vyživovacia povinnosť zaniká a kedy trvá
Vyživovacia povinnosť zaniká, keď je dieťa schopné samo sa živiť. Tento moment sa posudzuje individuálne a závisí od viacerých faktorov.
Ukončenie prípravy na povolanieV aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Z uvedeného vyplýva, že až dosiahnutím druhého stupňa vzdelania - získaním titulu Mgr., Ing., MUDr. - sa spravidla predpokladá zánik vyživovacej povinnosti. Ak však dieťa plánuje pokračovať v ďalšom štúdiu na vysokej škole sústavne a cieľavedome, potom vyživovacia povinnosť nezaniká a trvá až do času nadobudnutia prvého najvyššieho stupňa vzdelania na prvej vysokej škole (t.j. nadobudnutím titulu Mgr. / Ing. / MUDr.).
Schopnosť zamestnať saPokiaľ si dieťa našlo zamestnanie a je schopné sa samo živiť, vyživovacia povinnosť netrvá. V prípade, ak váš syn už ukončil štúdium a plánuje sa zamestnať (nechystá sa ísť na vysokú školu), pričom si už našiel prácu, alebo ak vzhľadom na súčasný trh práce existuje pre neho možnosť sa zamestnať, potom vaša vyživovacia povinnosť viac netrvá a teda zaniká. Ak by sa preukázalo, že dieťa pracuje na trvalý pracovný pomer, tak by mohlo ísť o skutočnosť, ktorá zakladá zánik vyživovacej povinnosti. Avšak, väčšinou súdy rozhodujú tak, že v prípade, ak dieťa stále študuje, vyživovacia povinnosť trvá aj vtedy, ak dieťa pracuje.
Môžete podpísať svoje práva a neplatiť výživné na dieťa?
Špecifiká vyživovacej povinnosti počas vysokoškolského štúdia
Štúdium na vysokej škole je považované za sústavnú prípravu na budúce povolanie. Z toho dôvodu sa má za to, že dieťa nie je ešte schopné samo sa živiť, a preto vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom, ktoré študujú na vysokej škole, zvyčajne trvá.
Denné a externé štúdiumDenné štúdium na vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktorý plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje, resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Prax ustálila, že ak sa študuje dennou formou, tak dieťa nie je schopné samé sa živiť, a to ani ak má popri práci brigády.Pri externom štúdiu je však situácia iná. V takomto prípade sa vychádza z toho, že existuje objektívna schopnosť samostatne sa živiť, čo by malo mať vo všeobecnosti za následok zánik vyživovacej povinnosti. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní.
Vplyv brigády a zamestnaniaBrigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť. To znamená, že nárok na výživné tým, že dieťa brigáduje, nezaniká, pretože vyživovacia povinnosť zaniká až v momente, keď je dieťa schopné samé sa živiť. Nie je teda rozhodujúce, či sa živia samé, ale či majú tú schopnosť.
Prerušenie a opakovanie štúdiaPrerušením štúdia automaticky nezaniká vyživovacia povinnosť, pretože dieťa stále nemusí byť schopné samo sa živiť. Dôvod prerušenia štúdia však môže mať vplyv na platenie výživného, najmä ak dieťa prerušilo štúdium preto, aby mohlo pracovať. V takom prípade, pokiaľ je dieťa schopné sa samo živiť, potom nie je dôvod, aby mu otec platil výživné počas prerušeného štúdia. Ak by aj otec podal návrh na súd na zrušenie výživného, v súdnom konaní by sa okrem dôvodu prerušenia štúdia skúmalo aj to, či je dieťa schopné sa samo živiť.
Na druhej strane, ak dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napríklad z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí aj pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Naopak však, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Ukončenie štúdia a doktorandské štúdiumAko už bolo spomenuté, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom pri dennej forme štúdia spravidla trvá až do ukončenia vysokoškolského štúdia druhého stupňa (získaním titulu Mgr., Ing., MUDr.). Čo sa týka doktorandského štúdia, tak súdna prax má za to, že pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu tretieho stupňa, prípadne vyššieho, nezakladá nárok na výživné od rodiča. Ak má dieťa vlastný príjem, ktorý postačuje na jeho samostatné živobytie, vyživovacia povinnosť rodiča môže zaniknúť už pred ukončením doktorandského štúdia.
„Veční študenti“ a dobré mravyDieťa však nesmie zneužívať situáciu "večného platenia výživného". Súd môže zrušiť vyživovaciu povinnosť aj vtedy, ak dieťa stále študuje na vysokej škole, no jeho štúdium nie je sústavnou a cieľavedomou prípravou na budúce povolanie. Stretli sme sa s viacerými takýmito prípadmi, keď súd konštatoval, že ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi, hlavne u tzv. večných študentov.Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor. Súd pri rozhodovaní o zrušení bude skúmať dôvody, pre ktoré oprávnené dieťa ešte nepracuje a či už nadobudlo schopnosť samo si zabezpečiť všetky svoje potreby.
Určovanie a zmena výšky výživného
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ako to uvádza § 75 zákona o rodine.
Faktory ovplyvňujúce výškuVýživné je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna, primárnym kritériom je životná úroveň rodiča. Dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, ten bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák, a to bez ohľadu na výšku výdavkov dieťaťa.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by bol uvedený v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Avšak, nemožno ho paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu, najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami, avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Súd zohľadňuje nielen príjmy rodičov, ale aj ich majetkové pomery (aktíva ako nehnuteľnosti, autá, úspory a pasíva ako dlhy a pôžičky) a tiež schopnosti a možnosti. Prihliada sa na dosiahnuté vzdelanie rodiča, jeho vek a zdravotný stav, ako aj na možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Napríklad, ak je rodič dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu, súd prostredníctvom úradu práce zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť, a za akú mzdu. Následne súd môže vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu. Súd tiež prihliada na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania alebo či na seba berie neprimerané majetkové riziká. Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami, čo znamená, že súd neprihliadne na neopodstatnené výdavky rodičov, ako sú exekúcie, a aj opodstatnené výdavky je potrebné primerane optimalizovať.
Minimálne a maximálne výživnéKaždý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Určenie minimálneho výživného však prichádza do úvahy len výnimočne a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného, sa upravujú spravidla vždy k 1. júlu.Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Sociálne a prospechové štipendiumV prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
Zmena pomerov a súdne konanieSám rodič nemôže prestať platiť výživné, ak mu táto povinnosť bola stanovená rozsudkom súdu. Rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie, čo znamená, že právna úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov.K zmene pomerov patrí napríklad plynutie času, pričom platí, že čím sú deti staršie, tak tým sa určuje vyššie výživné, keďže odôvodnené potreby dieťaťa sa zvyšujú. K zmene pomerov môže patriť napríklad aj zmena povolania rodiča a s ním spojená zmena jeho príjmov. Tým, že dieťa začalo študovať na vysokej škole, došlo k výraznej zmene pomerov, čo je dôvod na prehodnotenie výšky výživného.Ak otec nechce prispievať na školu, zatiaľ čo matka zabezpečuje ostatné potreby dieťaťa, má dieťa právo podať návrh na určenie výživného na súd. Ako plnoletá osoba môže dieťa návrh na súd podať aj samo, pričom návrh môže smerovať voči obom rodičom, bez ohľadu na to, či sú rozvedení alebo nie. V návrhu je potrebné uviesť dôvody pre určenie výživného a preukázať výdavky na živobytie príslušnými dokladmi. Dieťa má právo žiadať výšku výživného takú, aby boli pokryté všetky jeho náklady na živobytie.Miestna príslušnosť súdu vo veciach výživného plnoletých osôb sa odvíja od všeobecného súdu navrhovateľa, teda od súdu, v ktorého obvode má dieťa adresu trvalého pobytu. Súd bude zisťovať skutočný stav, najmä si vyžiada majetkové pomery rodičov, počet vyživovaných osôb a pod.
Môžete podpísať svoje práva a neplatiť výživné na dieťa?
Platenie výživného plnoletému dieťaťu
Po dosiahnutí plnoletosti sa výživné platí priamo dieťaťu, najčastejšie na jeho bankový účet. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu. Dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné.
Náhradné výživné
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu, alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť.
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Žiadosť o náhradné výživné sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Oprávnená osoba je povinná informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Právo rodiča na informácie o plnoletom dieťati
Podľa súčasnej právnej úpravy zákon nestanovuje povinnosť plnoletého dieťaťa poskytovať o sebe informácie svojmu rodičovi pre účely zistenia odôvodnenosti plnenia vyživovacej povinnosti. Takáto povinnosť, resp. právo prináleží rodičovi len v prípade maloletého dieťaťa, a to podľa § 24 ods. zákona o rodine, kde súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
Neexistuje teda zákonom výslovne stanovený právny nárok rodiča domáhať sa takýchto informácií od plnoletého dieťaťa. Ak však rodič nadobudne podozrenie, že dieťa je už schopné samo sa živiť, môže podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti (ak bolo výživné určené súdom). Ak chce rodič donútiť dieťa, aby mu preukazovalo, že študuje, prípadne, že má brigády, môže ho upozorniť na to, že pokiaľ mu tieto doklady neposkytne, bude nútený podať návrh na zrušenie výživného, resp. prestane výživné platiť (ak nebolo určené súdom) z dôvodu, že podľa jeho názoru už je dieťa schopné samo sa živiť.
Osobitné situácie ovplyvňujúce vyživovaciu povinnosť
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.
Manželstvo dieťaťaUzavretím manželstva zaniká vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu. Od tohto momentu je prioritná vyživovacia povinnosť medzi manželmi. To znamená, že aj keď dieťa ešte študuje a nie je úplne finančne samostatné, jeho rodičia už nemajú zákonnú povinnosť platiť mu výživné. Ak by sa dieťa ocitlo v hmotnej núdzi, primárne by mal výživu zabezpečiť jeho manžel/manželka. Nárok na výživné od rodičov by vznikol len za predpokladu, že obaja manželia sú rovnako študenti, ktorí si nedokážu zabezpečiť príjem na pokrytie svojich životných potrieb. Ak je tomu tak, potom má dieťa právo aj na výživu od svojich rodičov.
Zdravotné postihnutieZdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom, pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné, a to aj v prípade, že neštuduje. V takýchto prípadoch súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napríklad pre úraz, by sa nejednalo o trvalé znemožnenie schopnosti živiť sa.
Nezamestnanosť dieťaťaNezamestnanosť dieťaťa sama o sebe nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti. Ak sa však dieťa doposiaľ nezamestnalo iba z lenivosti, je tu dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti, ak bola určená súdom. Súd by skúmal dôvody, pre ktoré oprávnené dieťa ešte nepracuje a či už nadobudlo schopnosť samo si zabezpečiť všetky svoje potreby. Napríklad, ak by malo problém zamestnať sa z dôvodu nejakej svojej choroby, invalidity a podobne, rodičia by boli naďalej povinní ho vyživovať.
Obnoviteľný charakter vyživovacej povinnostiDo pozornosti je potrebné dať aj tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Ak by sa však dieťa rozhodlo po nejakom čase opäť študovať na vysokej škole dennou formou (teda prestalo by pracovať a venovalo by sa štúdiu), vyživovacia povinnosť sa obnoví opäť až do momentu, kým sa dieťa nebude môcť samo živiť.
Môžete podpísať svoje práva a neplatiť výživné na dieťa?
Záverečné odporúčania
Ak výživné nie je určené súdnym rozhodnutím, postačuje, ak rodič jednoducho prestane platiť, keď dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť. Žiadne potvrdenie mu doručované v tejto súvislosti nebude. Ak je však výživné určené súdnym rozhodnutím a rodič má záujem o jeho zrušenie, bude potrebné, aby podal návrh na zrušenie výživného na súd.V prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. rok), súd môže zrušiť vyživovaciu povinnosť aj spätne, t.j. od okamihu nadobudnutia schopnosti sa samo živiť.Zastúpenie advokátom v konaní o výživnom nie je povinnosťou, ale môže byť pridanou hodnotou. Advokát môže pomôcť pri určení priorít a stratégii, aby bol čo najlepšie naplnený záujem klienta.
tags: #dieta #pocas #vysokej #pracuje #vyzivne