Kreslenie nie je pre dieťa iba zábavnou aktivitou alebo spôsobom, ako vyplniť voľný čas. Je to prirodzená forma vyjadrenia a prejavu, ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje. Najmä ak dieťa ešte nevie rozprávať, kreslenie sa stáva prostriedkom neverbálnej komunikácie. Niekoľkoročné deti často nedokážu presne vyjadriť svoje potreby alebo emócie, takže kreslenie môže pomôcť. Naopak, niekoľkomesačné deti môžu čmáranicami vyjadrovať svoje pocity ešte skôr, ako sa naučia používať slová. Práve preto sa o kresby u detí tak intenzívne zaujímajú vývojoví psychológovia a psychologičky.
Kreslenie je pre deti spôsob, ako sa vyrovnať s tým, čo dieťa prežíva a čo je preň ťažké. Zároveň ním vyjadruje radosť a lásku, napríklad keď tvorí pre blízkeho človeka, mamu alebo otca, a svoj výtvor daruje. Táto aktivita zvyšuje porozumenie vo vede, ale zlepšuje aj spomienky na udalosti (ak počas spomínania a rozprávania o udalosti dieťa zároveň kreslí). Trénuje mozog a pomáha sústrediť sa v dnešnom uponáhľanom svete. Kresba zlepšuje priestorové vnímanie, je súčasťou symbolického komunikačného systému a mnohí považujú čmáranie za vývinový most medzi hovorenou a písanou formou jazyka.
Diagnostický význam detskej kresby
Čo nám hovoria detské kresby a aké informácie sa z nich môžeme dozvedieť? Podľa psychologičky Kataríny Półtorak je tých informácií „veľmi veľa“. Najmä vtedy, keď dieťa kreslí na stretnutí s odborníkom či odborníčkou a vytvorí kresbu rodiny, ktorá sa často používa na diagnostické účely. Odborník má potrebné vedomosti na to, aby takúto kresbu „prečítal“ a podľa toho ju interpretoval.
Pri analýze je potrebné venovať pozornosť tomu, v akom poradí dieťa kreslí členov rodiny, kam ich na stránke umiestňuje a ako vyzerajú. Z kresieb sa môžeme dozvedieť, aké vzťahy existujú medzi príbuznými, kto je pre dieťa najdôležitejší, ako sa cíti v rodinnom systéme a čo prežíva. Aby sme zistili, či dieťa prežíva niečo zlé, je potrebné sa s dieťaťom a rodinou porozprávať, pretože jednotlivé prvky na kresbe môžu byť interpretované rôzne. Keď dieťa nakreslí postavy z rodiny, ktoré nie sú vo vzájomnom kontakte, môže to napríklad znamenať, že existuje slabé puto. Ak dieťa na kresbe vynechá seba samého, je možné, že sa necíti dobre v súčasnom usporiadaní a má pocit, že nie je docenené alebo milované.
Ak dieťa nakreslí seba a svoju rodinu tak, že všetky postavy zobrazí ako usmievajúce sa, držiace sa za ruky, s množstvom detailov (napr. „ozdobené“ šperkami alebo šatkou), môžeme to čítať ako signál blízkych citových väzieb. Je to znak toho, že dieťa sa v rodine cíti pohodlne a bezpečne. Dôležité je venovať pozornosť aj veľkosti postavy či tlaku pastelky. Osoba, ktorú batoľa nakreslí ako prvú, bude pre neho pravdepodobne mimoriadne emocionálne dôležitá. To isté možno povedať o postavách, ktoré stoja najbližšie k dieťaťu. Nakreslenie seba samého v popredí môže byť vyjadrením sebaúcty alebo silnej osobnosti. Ak je detská postava veľmi veľká, možno dieťa potrebuje, aby si ho niekto všimol, alebo má túžbu dominovať.
Interpretácia čiar, farieb a priestoru
Spôsob, akým dieťa kreslí, je rovnako dôležitý ako to, čo kreslí. Prerušované a jemné čiary naznačujú neistotu alebo plachosť, zatiaľ čo rozbiehavé, rýchle čiary naznačujú hyperaktivitu, otvorenosť alebo energiu. Silný tlak pasteliek môže byť na druhej strane znakom napätia. Ak je obrázok v strede strany, môže znamenať stabilitu, a ak je na okraji, pocit izolácie.
Pokiaľ ide o farby, teplé odtiene, napríklad žltá alebo oranžová, naznačujú, že dieťa je šťastné a veselé. Chladnejšie farby, modrá alebo zelená, často používajú pokojné deti. Čierna pastelka môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy. Vždy platí pravidlo nezabudnúť sa s dieťaťom rozprávať, klásť otázky bez toho, aby ste mu navrhli konkrétnu odpoveď.
Vývojové štádiá kresby a psychologické aspekty
Schopnosť dieťaťa nakresliť ľudskú postavu, zviera alebo vec závisí od mnohých faktorov, vrátane mentálnych schopností a častosti kontaktu s ceruzkou.
- 2 roky: Deti sa učia držať pastelky v ruke, učia sa rozpoznávať farby, precvičujú sa najmä detské ruky. Kreslenie je v štádiu čmárania.
- 3 - 4 roky: Objavujú sa rodinné postavy, hoci sú nakreslené schematicky a bez detailov (často ako tzv. „hlavonožce“).
- 5 - 6 rokov: Deti kreslia prvky prostredia, kresby sa stávajú detailnejšie a realistickejšie, precvičujú si zmysel pre pozorovanie.
- 7 a viac rokov: Deti kreslia s ešte väčším dôrazom na detail, skrášľujú postavy, pridávajú rôzne atribúty, majú lepší zmysel pre proporcie a perspektívu.
Významnú úlohu v diagnostike zohrávajú aj projektívne techniky, ako napríklad „Test kresby začarovanej rodiny“. Autori Matějček a Strohbachová volili symboliku zvierat, pretože sa im zdala byť prehľadnejšia a pochopiteľnejšia než symbolika rastlín a vecí. Význam začarovania členov rodiny do zvieraťa je v možnosti sledovať povahové vlastnosti jednotlivých členov rodiny, ktoré sa tu na základe voľných asociácií premietajú do všeobecných charakterov prisudzovaných jednotlivým zvieratám. Matka býva najčastejšie zobrazovaná v podobe vtáka, potom mačky.
Podpora dieťaťa pri tvorení
Keď sa rodičia pýtajú, ako reagovať na kresby detí, namiesto hodnotenia („To je pekné/škaredé“) je lepšie použiť deskriptívny prístup. Namiesto pochvaly navrhujem použiť slová: „Ó, aká krásna kresba,“ a podrobne opísať, čo vidíte. Napríklad: „Vidím tu veľkú fialovú škvrnu; všimla som si, že si použil len tri farby… Vidím dievčatko so psíkom, ktoré stojí uprostred strany, môžeš mi o tom povedať viac?“ Rodičia sa tiež môžu dieťaťa spýtať, čo si samo myslí o tom, čo nakreslilo.
Kreslenie pomáha skrotiť to, čo je ťažké, ale aj osláviť to, čo má pre dieťa význam. Reguluje emocionálne napätie a slúži na zvládanie emócií, ako je hnev alebo strach. Keď sa dieťa napríklad bojí príšer, ktoré sa skrývajú pod posteľou, môžeme ho požiadať, aby túto príšeru nakreslilo, čo mu pomôže vyrovnať sa so situáciou, skrotiť strach a v dôsledku toho ľahšie zaspať.
Je dôležité mať na pamäti, že kreslenie rozvíja jemnú motoriku a koordináciu oko-ruka. Štúdia univerzity v Surrey zistila, že jemne motorické zručnosti v predškolskom veku zohrávajú dôležitú úlohu v neskorších akademických výsledkoch, ale aj v správaní. Horšia jemná motorika v predškolskom veku môže predznamenať väčšie problémy so správaním či vyšší počet symptómov ADHD počas základnej a strednej školy. Kreslenie teda nie je „len hra“.
Kresba ako súčasť osobnostného rozvoja
Ak sa dieťa nakreslí v nejakej situácii, znamená to, že po nej možno túži alebo o nej sníva. Ak napríklad na obrázkoch často športuje, znamená to, že v jeho živote šport zaujíma dôležité miesto alebo by ho dieťa chcelo mať. Vždy je dobré sa s dieťaťom o jeho kresbách porozprávať, ak chceme, aby sa pre nás cítilo dôležité a aby sme pochopili, čo nám chce svojou kresbou oznámenie.
Kresbové projektívne testy sa bežne používajú v klinickej praxi, no nie je dôvod, prečo ponechať kresbové metódy na použitie výhradne pre psychológov. Naopak, je možné ich ozrejmiť i odborníkom v iných profesiách zaoberajúcimi sa citovými a sociálnymi väzbami detí, pretože empatický rozhovor s dieťaťom nie je len doménou psychológov - mal by ho byť schopný ktokoľvek, kto s dieťaťom prichádza do osobného kontaktu.
Či už teda vaše dieťa prejaví záujem o kreslenie alebo nie, majte poruke a na viditeľnom mieste pripravené materiály pre prípad túžby po vizuálnom spracovaní udalostí a poskytnite im na to dostatok času. Nebojte sa do kreslenia zapojiť, nehodnoťte, len sa rozprávajte o kresbách. Neexistujú „dobré“ a „zlé“ kresby, existuje len jedinečný svet dieťaťa, ktorý nám prostredníctvom papiera a ceruzky otvára dvere k lepšiemu pochopeniu jeho duše.
tags: #dieta #potrebuje #rodicou #kresnele