Svet predškolského dieťaťa očami Jeana Piageta a súvislosti komplexného vývinu

Fascinujúci svet detstva je plný objavov, rastu a neustálych zmien, pričom vývin detského intelektu je neskutočne fascinujúcou témou. Dotýka sa naozaj každého jedinca, pretože týmto vývinom musel prejsť aj on. Pochopenie toho, ako sa deti vyvíjajú, ako myslia, cítia a vnímajú svet okolo seba, je kľúčom nielen pre rodičov a vychovávateľov, ale pre každého, kto chce hlbšie porozumieť ľudskej psychike. Práve vývinová psychológia dieťaťa nám poskytuje rámec na skúmanie týchto procesov. Medzi najvplyvnejšie postavy v oblasti vývinovej psychológie dieťaťa patrí bezpochyby švajčiarsky psychológ Jean Piaget (1896-1980). Napriek faktu, že v oblasti psychológie už odznelo viacero koncepcií zaoberajúcich sa práve touto témou, Jean Piaget pracoval skôr empiricky. Jeho teória kognitívneho vývoja radikálne zmenila pohľad na to, ako deti spoznávajú a chápu svet.

Piaget nepovažoval deti za pasívnych prijímateľov informácií, ale za aktívnych konštruktérov vlastného poznania - akýchsi „malých vedcov“, ktorí experimentujú a učia sa zo svojich skúseností. Sám Piaget hovoril, že nie je možné, aby dieťa niektorý stupeň vývinu preskočilo, jeho teória sa vyznačuje striktnou kontinuálnosťou. Napriek tomu, podľa osobných spomienok a vďaka starej mame, ktorá si odkladá všetky kresby od prvých čiar a slniečok, bolo zistené, že u niektorých jedincov tieto štádiá prebehli v ním neurčených obdobiach. Myslenie je najvyšším stupňom poznania a zároveň najvyššou formou regulácie integrácie človeka s vonkajším prostredím, pričom zahŕňa vnemy, predstavy a pojmy, ktoré si často ani neuvedomujeme. Myšlienková činnosť sa vyvíja od názorného k pojmovému mysleniu a úzko súvisí s rečovou činnosťou, ktorá je charakteristická iba pre medziľudskú komunikáciu.

V psychológii sa často používajú termíny ako kognitívny, intelektový vývin alebo vývin inteligencie, pričom sa v tej istej práci tieto termíny striedajú. Kognitívny alebo kognícia znamená poznávací alebo poznávanie, je to teda teória týkajúca sa poznania. Informácie sú zaznamenávané, znovu vyvolávané a konečne využívané. V prípade predstáv a halucinácií je to niekedy ťažko vysvetliteľné. Piagetova teória je teóriou týkajúcou sa poznania, ktoré sa riadi príjmom informácií a ich spracovávaním. Tento proces je prirovnávaný k programom počítača. Toto prirovnanie však nie je úplne výstižné, pretože kognitívne štruktúry neovplyvňujú len prijaté informácie, ale sa pod ich vplyvom aj samy menia.

Podľa Piageta si deti vytvárajú mentálne štruktúry nazývané schémy, ktoré im pomáhajú organizovať a interpretovať informácie z okolitého sveta. Schéma je základná jednotka poznania, akýsi mentálny vzorec alebo plán pre určité správanie alebo myšlienkový proces. Napríklad novorodenec má vrodenú schému sania, ktorá mu umožňuje prijímať potravu. Dva kľúčové procesy pri vývoji schém sú asimilácia a akomodácia. Asimilácia nastáva, keď dieťa začleňuje nové informácie alebo skúsenosti do už existujúcich schém (napríklad o premenu anorganických látok na organické). Je to vlastne schopnosť integrovať pozorovaný predmet do aktuálnej organizácie schém, pričom sa nové vonkajšie situácie asimilujú do už existujúcich poznávacích štruktúr, čo vedie ku kvantitatívnemu nárastu informácií. Akomodácia je schopnosť akomodácie na dáta, čo znamená, že ak nová informácia nezapadá do existujúcej schémy, dieťa musí túto schému upraviť alebo vytvoriť novú. Nastáva premena schémy na základe nového prostredia. Asimilácia a akomodácia sú preto spojené, do istej miery ako dve strany jednej mince. Cieľom týchto procesov je dosiahnuť stav ekvilibrácie - rovnováhy medzi tým, čo dieťa pozná, a novými informáciami.

Obdobia Kognitívneho Vývinu podľa Piageta: Predoperačné Štádium v Centre Pozornosti

Piaget navrhol, že kognitívny vývoj prebieha v štyroch hlavných, kvalitatívne odlišných štádiách. Deti vidia svet inak než dospelí, ale aj množstvo podobností, pričom môžu vykazovať podstatné rozdiely vo vnímaní hlavou a v chápaní hlavou. Tieto štádiá sú senzomotorické štádium (0-2 roky), predoperačné štádium (2-7 rokov), štádium konkrétnych operácií (7-11 rokov) a štádium formálnych operácií (11 rokov a viac). Vývin inteligencie trvá do konca 2. roka.

Predškolský vek je kľúčovým obdobím vo vývoji dieťaťa, ktoré má zásadný vplyv na jeho budúci život. Predstavuje obdobie intenzívneho rastu a zrenia, počas ktorého dochádza k rozvoju kognitívnych, emocionálnych a sociálnych kompetencií. Je to vek od troch do šiestich rokov, ktorý nadväzuje na batolivé obdobie a končí nástupom dieťaťa do školy. V tomto období dochádza k rozvoju motoriky, reči, myslenia, pamäte, predstavivosti, sebaovládania a schopnosti presadiť sa.

Predoperačné štádium (reprezentačné štádium, 2-7 rokov) je pre predškolský vek najrelevantnejšie. Deti v tomto štádiu začínajú používať symboly (slová, gestá, obrazy) na reprezentáciu predmetov a udalostí. Myšlienková činnosť úzko súvisí s rečovou činnosťou. S rozvojom reči sa myslenie dostáva na novú, vyššiu úroveň. Dieťa sa obracia na dospelého svojou typickou otázkou „čo je to?“, domáha sa pomenovania vecí okolo seba. Zapamätáva si ich a začína ich aj samo aktívne používať. Takto slová nadobúdajú významnú zovšeobecňujúcu funkciu a stávajú sa základnou formou myslenia - pojmom. Vzhľadom na uvedenú charakteristiku sa toto štádium vývinu myslenia označuje ako symbolické, resp. prekonceptuálne myslenie.

Kľúčovými charakteristikami tohto štádia sú rozvoj reči a symbolickej hry (napríklad kŕmenie bábiky guličkami). Dieťa ešte dopredu neodlišuje cieľ od použitých prostriedkov. V týchto štádiách pozorujeme 3 formy procesu asimilácie: funkčnú asimiláciu, ktorá realizuje potrebu cvičiť reflexné reakcie, zovšeobecňujúcu asimiláciu, ktorá umožňuje včleniť čoraz novšie a rôznorodejšie predmety do činnostnej schémy, a rozoznávaciu asimiláciu, ktorá podmieňuje diferenciáciu aktivity v závislostí od situácie (cicanie pre cicanie, pre získanie pokrmu, pre oklamanie hladu a pod.). Myslenie batoľaťa možno tiež charakterizovať ako prekauzálne. Zatiaľ čo predškoláci skvalitňujú elementárne operácie myslenia, t.j. porovnávanie a zovšeobecňovanie, v dôsledku toho dieťa za 3 roky (3. až 6. rok) dosahuje vyššiu úroveň.

Jedným z najvýznamnejších obmedzení myslenia v predškolskom veku je egocentrizmus. Je to neschopnosť dieťaťa vidieť svet z perspektívy inej osoby, čo je často považované za typický znak tohto obdobia. Dieťa ešte nedokáže mentálne sa „vcítiť“ do inej osoby a vysvetliť, ako tá osoba vidí určitú situáciu, pretože je zamerané na seba (napr. dieťa si zakryje oči, aby ho nevideli). Toto štádium myslenia označuje aj ako symbolické, resp. prekonceptuálne. Ich logika je ešte ireverzibilná. Napríklad, ak prelejeme tekutinu z nízkeho širokého pohára do vysokého úzkeho, dieťa tvrdí, že v tomto pohári je teraz tekutiny viac, a prehliada iné dôležité aspekty.

Ďalším obmedzením je nepochopenie princípu konzervácie (zachovania): Deti v tomto štádiu nechápu, že množstvo látky (napr. vody, plastelíny) zostáva rovnaké aj pri zmene jej tvaru.

Vo vývinovej psychológii sa myslenie v predškolskom veku označuje ako názorné a konkrétne. Vychádza z bezprostrednej skúsenosti a praktického konania. Poznanie detí tohto veku je viazané na ich najbližšie, konkrétne prostredie. Abstraktné myslenie je dieťaťu v tomto období ešte pomerne vzdialené. Môžeme rozlíšiť dve obdobia myslenia:

1. Obdobie kladenia otázok „Čo je to?“: Dieťa sa domáha pomenovania vecí okolo seba a zapamätáva si ich.
2. Obdobie kladenia otázok „Prečo? Načo? Ako?“: Súvisí s rozširovaním poznania a túžbou pochopiť súvislosti.

V tomto období dieťa spresňuje a skvalitňuje elementárne operácie myslenia, t.j. porovnávanie a zovšeobecňovanie. V dôsledku toho dieťa za 3 roky (3. až 6. rok) postupuje vo vývoji logických myšlienkových operácií. V mladšom školskom veku, ktoré nastáva po predškolskom, dokáže už dieťa spracovať väčší rozsah skúseností, postihnúť viac a mnohostrannejších vzťahov medzi vecami a javmi. Napriek tomu, ešte vždy je myslenie veľmi názorné a konkrétne, vychádza z bezprostrednej skúsenosti a praktického konania.

Charakteristické Znaky Myslenia v Predškolskom Veku

Okrem egocentrizmu sa myslenie predškoláka vyznačuje niekoľkými ďalšími špecifickými črtami:

• Fenomenizmus: Dieťa reaguje na bezprostredné predmety, svet je preňho taký, ako sa javí (napríklad veľryba nie je ryba, pretože je veľká).
• Prezentizmus: Ide o väzbu myslenia na prítomnosť, na aktuálnu podobu, bez vzťahu k minulosti či budúcnosti (napr. mamuty, tatuty, dieťa dlho nechápe časové pojmy ako popoludnie, včera, zajtra, nedeľa).
• Absolutizmus: Myslenie je statické, ťažko sa mení, dieťa verí v svoju pravdu (napr. starká vidí najlepšie, lebo má najsilnejšie okuliare).
• Magickosť: Dopĺňanie svojich predstáv a myslenia fantáziou, často s prvkami. Príkladom je detské vysvetlenie, že hrmí preto, lebo dva oblaky do seba udreli veľkou silou. Táto tendencia pomáhať si fantáziou sa objavila v myslení už v predškolskom veku.
• Animistické myslenie (personifikácia): Dieťa oživuje neživé predmety a pripisuje im život a dušu, ľudské vlastnosti a spôsoby správania (napríklad kŕmi bábiku guličkami, vie sa rozprávať s vecami ako s ľuďmi, hovorí o vetre ako o bytosti, ktorá vie fúkať, alebo sa pýta „prečo plače mašinka?“). Vietor je pre deti podobnou bytosťou ako Meluzína v rozprávke. Rovnako sa objavuje animistické myslenie pri predmete stola alebo nábytku. U detí je tiež všeobecne rozšírená tzv. imaginatívna mentalita, spočívajúca v dávaní vnímaným predmetom citových nálad a prejavov. Uplatňujú sa najmä v personifikačných tendenciách.

Vývin Vnímania, Pozornosti a Pamäte v Predškolskom Veku

Vnímanie u predškoláka je viazané na jeho najbližšie, konkrétne prostredie a zdokonaľuje sa citlivosť jednotlivých zmyslových orgánov. Hmatom už dieťa rozlišuje aj zložité tvary, zrakom rozoznáva aj doplnkové farby, sluchom dokáže identifikovať rôzne zdroje zvuku a takisto chuť aj čuch mu umožňujú dostatočnú diferenciáciu predmetov. Vnímanie dieťaťa veľmi závisí od jeho záujmov.

Charakteristická črta vnímania je synkretizmus (globálnosť), teda nevšímanie si detailov objektu, alebo zameranie sa len na jeden detail a vynechávanie ďalších vlastností predmetu. Vnímanie skutočnosti u dieťaťa v tomto období je veľmi synkretické - zlieva sa v nerozlíšenú jednotu. Chápanie vecí je v predškolskom veku charakteristické subjektívnym prežívaním v akom ho vnímalo. Dieťa si uvedomuje veci rýdzo vedľa seba, bez toho, aby chápali presne ich vzťahy.

Vnímanie času predškoláka je nedokonalé. Dieťa subjektívne „meria čas“ prostredníctvom určitých udalostí, opakujúcich sa javov, ktoré sa ho týkajú. Dieťa je dominantne orientované na prítomnosť, časové pojmy ako minulosť a budúcnosť nemajú ešte pevný obsah. Takéto chápanie času je pre dieťa nepochopiteľné, kedy preňho veci existujú v okamžiku, bez vzťahu k minulosti či budúcnosti.

V vnímaní priestoru dochádza k podceňovaniu vzdialenosti. Nedostatočná je aj orientácia v smere vľavo, vpravo. Dieťa si uvedomuje len tie priestory, v ktorých žije a funguje, ktoré sa nazývajú akčnými priestormi. Napríklad, predškolák si neuvedomoval, kde je ulica a kde chodník, pretože sa práve v okolí jeho domova robili kanalizačné práce.

Pozornosť je nestála a ovplyvnená silnými podnetmi, ktoré prichádzajú z prostredia. V 3-4 rokoch je pozornosť dieťaťa neúmyselná, neriadená vôľou. V 5. roku sa dieťa začína sústreďovať a úmyselná pozornosť sa ešte zdokonaľuje v 6. roku. Rozvíjanie úmyselnej pozornosti je dôležité pre vstup dieťaťa do školy. Piagetov príklad hľadania šnúrky k hrkálke je príkladom rozvoja úmyselnej pozornosti a zapamätania si kauzálnej súvislosti. Koniec 3. štádia senzomotorického vývinu (4,5 - 8 - 9 mesiacov života) umožňuje asimiláciu tých istých podnetov pomocou rôznych schém, napr. dieťa cmúľa predmet a manipuluje s ním. Dieťa chytí napríklad šnúrku, ktorá visí nad postieľkou, čím uvedie hrkálky pripojené na šnúrke do pohybu. Následne niekoľkokrát po sebe opakuje toto gesto, ktoré malo tak nečakaný výsledok. Takto sa vytvára tzv. kruhová reakcia. Neskôr stačí, keď zavesíme novú hračku nad postieľku a dieťa už hľadá šnúrku.

Pamäť na začiatku obdobia je tiež neúmyselná. Dieťa si pamätá len to, čo naňho silne zapôsobilo a s čím sa stretáva. Je mechanická a až ku koncu obdobia sa začínajú budovať základy slovno-logickej pamäti. Zdokonaľuje sa rozsah pamäti. Presnosť pamäti je menej rozvinutá, lebo dieťa si do nej pridáva aj svoje fantastické výtvory. Pamäť je veľmi ovplyvnená citmi dieťaťa - pamätá si dobre to, čo si praje, to kto mu urobil dobre, ale pamätá si i to z čoho má strach a čo nechce. Konkrétnosť pamäti znamená, že dieťa má sklon uchovávať a vybavovať si predstavy, obrazy skutočných situácií, konkrétnych zážitkov viac než slová a pojmy. Citovosť pamäti spôsobuje, že dieťa si uchováva a vybavuje najmä také zážitky, ktoré majú preň silný citový význam.

Reč a Fantázia v Období Predškôlky

Predstavivosť dieťaťa sa zakladá na vlastnej bezprostrednej skúsenosti a úzko súvisí s pamäťou. Obsahom predstáv je to, čo dieťa videlo a prežilo, teda stopy po minulých zážitkoch. Dej príbehu, rozprávky si dieťa vie predstaviť len vtedy, keď sa stotožňuje s jeho zážitkovou oblasťou, resp. je preňho pochopiteľná. Uplatňujú sa najmä v personifikačných tendenciách.

Fantázia je bohatá, založená na nekontrolovateľných predstavách. V predškolskom veku je dieťa veľmi zvedavé, prejavuje veľký záujem o informácie. Hľadá odpovede na všetko záhadné a aby našlo vysvetlenie neznámych vecí, často si pomáha fantáziou a vymýšľa si vlastné „teórie“ o neznámych veciach, ktoré sú často naivné.Konfabulácia - nedostatky logického vnímania sveta a dejov nahrádza fantázia. Aj fantázia závisí od citov detí a od citových stavov. Je ovplyvnená rozprávkami, televíziou, udalosťami zo života.

Reč dieťaťa sa v predškolskom veku intenzívne rozvíja. S rozvojom reči sa myslenie dostáva na novú, vyššiu úroveň. Na začiatku útleho veku (1-3 roky) sa reč dieťaťa skladá iba z niekoľkých, približne 20 až 30 výrazov. Je to štádium tzv. jednoslovnej reči. Dieťa sa ešte nevyjadruje vetami, ale len jednotlivými slovami. Do konca druhého roku jeho slovník narastie asi na 300 slov, prevažne podstatných mien a slovies. Dieťa už tvorí jednoduché vety, ktorými sa pokúša vyjadriť svoje želania, city a predstavy. Ku koncu obdobia, do troch rokov, tvorí už slovná zásoba dieťaťa asi 1000 výrazov. Pribúdajú slovesá, výrazne narastá aj počet prídavných mien. Prispieva aj k zdokonaľovaniu gramatickej stavby reči. Na základe rečového vzoru, ale aj analogickým spôsobom usudzovania, dieťa zdokonaľuje svoje vyjadrovanie a tvorí si nové, nezvyčajné jazykové útvary. Medzi typické chyby patrí najmä prešmykovanie hláskových skupín („paplej“ namiesto papier), vynechávanie hlások, resp. V 3. roku má dieťa slovnú zásobu okolo 300 slov, na konci 6. roka už 3500 slov. Dieťa sa ľahko učí cudzie jazyky.

Emocionálny Vývin: Od Závislosti k Sebaovládaniu

Citový život dieťaťa v predškolskom veku je veľmi bohatý a intenzívny. Neprebieha u všetkých detí rovnako. City dieťaťa vznikajú predovšetkým pôsobením podnetov, ktoré súvisia s uspokojením jeho potrieb. Zvyšuje sa citlivosť detí. Rozlišujú sa astenické a stenické city. Závisí to od výchovy, napr.: pod vplyvom autoritatívnej mamy sa posilňujú astenické city (dieťa je plačlivé, bojazlivé, ustráchané), opakom sú stenické city, podporujú sebavedomie, vyvolávajú dobrú náladu.

Na začiatku útleho veku možno už u dieťaťa identifikovať jednotlivé základné kvality citov pozitívnych i negatívnych, i keď len v hrubej, málo členenej podobe, ktoré sa rýchle rozvíjajú. Na začiatku útleho veku sú častým podnetom strachu najmä intenzívne podnety zvukové (krik, hluk), podnety pohybové (náhla zmena polohy), resp. zrakové (veľké neznáme predmety). Pribúda strach z neskutočných nebezpečenstiev - vecí, zvierat, ľudí z rozprávok, obrázkov, televízneho vysielania.

Zlosť sa uplatňuje pomerne skoro, najmä ako reakcia na obmedzovanie spontánnej aktivity dieťaťa, resp. na neúspech v konaní. V pomerne diferencovanej podobe sa už prejavuje aj radosť ako cit sprevádzajúci príjemné zážitky dieťaťa. Čoraz viac sa zdrojom pozitívnych citov stávajú sociálne podnety - kontakt s ľuďmi, potešenie z ich prítomnosti, možnosť aktívnej kooperácie s nimi. Ich prostredníctvom sa city dieťaťa prehlbujú, upevňujú, nadobúdajú vyššiu úroveň i širšiu škálu zážitkov. Citové prežívanie u staršieho batoľaťa sa neobmedzuje len na strach, zlosť a radosť. Viažu sa predovšetkým na blízke dospelé osoby. Takéto citové kontakty, sprevádzané láskavým zaobchádzaním, nežnosťou, starostlivosťou, sú základnou potrebou dieťaťa a nevyhnutnou podmienkou jeho psychickej rovnováhy a životnej istoty.

Citové prežívanie sprevádzajú výrazné až búrlivé vonkajšie prejavy. Sprevádza ich mimika, gestikulácia, zvukové prejavy (krik, plač, skákanie, kopanie), primerané kvalite citu. Dieťa je v útlom veku značne vzrušivé, city uňho rýchlo vznikajú i zanikajú, prechádzajú z jednej kvality do opačnej (z plaču do smiechu, z hnevu do veselosti). City dieťaťa ľahko podliehajú citovým prejavom iných osôb blízkeho prostredia. Na citové stavy dieťaťa silne vplývajú citové vlastnosti vychovávateľa.

Citová výchova zahŕňa:

1. Dávanie dieťaťu veľa podnetov na rozvoj citov.
2. Urobenie si času na uspokojenie citových potrieb dieťaťa.
3. Poskytnutie citovej istoty.
4. Vedenie detí k ovládaniu svojich negatívnych citov.
5. Pozitívne oceňovanie a hodnotenie detí.

Dlhé odlúčenie od matky môže narušiť vzťah a úroveň návykov. Receptom na prekonanie separácie býva hra a činnosť.

Sociálny Vývin a Význam Kolektívu

Sociálny vývin dieťaťa v predškolskom veku je poznamenaný veľkou iniciatívou. Hlavnou potrebou dieťaťa je aktivita. Pri jej usmerňovaní zohrávajú dôležitú úlohu rodičia, súrodenci, starí rodičia, učiteľky a deti v MŠ. Sociálny vývin sa intenzívne rozrastá, čo sa odráža aj v rozvoji jeho vzťahov k vrstovníkom. Nedostatok sociálnej skúsenosti spôsobuje veľa konfliktov medzi deťmi. Koncom tretieho roka pribúda nový druh tzv. obdobie vzdoru, ktoré je prejavom uvedomovania si samostatnosti, kedy si dieťa vymáha niečo, čo nemôže dostať. Je to prirodzený vývinový jav, za výsledok pôsobenia nových funkcií. Miera vzdorovitosti závisí od nervovo-psychického uspôsobenia, temperamentových osobností aj od aktuálneho telesného a psychického stavu dieťaťa. Rovnako ju však ovplyvňuje aj sociálne prostredie, postoje dospelých zaobchádzania s dieťaťom, úroveň porozumenia a starostlivosti, ktorá sa mu poskytuje.

Rodina je prvým zdrojom sociálnej skúsenosti dieťaťa. Poruchy v rodinných vzťahoch môžu narušiť citovú rovnováhu dieťaťa a aj trvale poškodiť jeho psychický vývin. Rodina má hlavnú spoločenskú zodpovednosť za vývin dieťaťa od jeho narodenia až po dospelosť. Kvalitná starostlivosť rodičov by mala zahŕňať starostlivosť o telesné zdravie (zdravá výživa, spánok, zdravé životné prostredie a nepreťažovanie motorických funkcií), starostlivosť o kognitívny rozvoj (myslenia, slovnej zásoby, zručností), starostlivosť o citový vývin (dieťa má byť chápané ako hodnota, mala by panovať atmosféra dôvery, radosť podpory, dieťa sa učí ovládať city a prekonávať citové krízy) a starostlivosť o zdravý sociálny vývin (naučiť dieťa spolupracovať, komunikovať s ľuďmi a tvoriť priateľské vzťahy s vrstovníkmi).

Predškolské zariadenie (materská škola) je umelo vytvorená inštitúcia, vznikajúca úradným, administratívnym rozhodnutím a postupom, na rozdiel od prirodzeného, spontánneho vzniku rodiny. Je to väčší spoločenský útvar než rodina, zahrňujúci niekoľko desiatok (resp. i niekoľko sto členov). V predškolskom zariadení sa uskutočňuje odborná, cieľavedomá, systematická, kolektívna výchova. Výchovou uskutočňujú osoby s odbornou profesiovou prípravou. Predškolské zariadenie má za cieľ zabezpečiť všestranný harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa. Osobitne aktuálny je vplyv predškolského zariadenia už od prvých rokov života. Realizuje sa v nej čoraz viac zdôrazňovaná potreba včas, systematicky a cieľavedome pôsobiť na dieťa, čo zodpovedá narastajúcej diferenciácii nárokov dieťaťa i nárokov spoločnosti na jeho rozvoj.

Hlavným kritériom pri posudzovaní kvality životného prostredia je kontinuita jeho podmienok s vývinovými potrebami dieťaťa. Uspokojovanie potrieb je podmienkou napredovania, posúvania vývinu na najvyšší stupeň. Potreby možno zhruba rozdeliť na biologické (telesné, organické) a psychické. Do prvej skupiny patrí jedlo, spánok, pohyb, t. j. činnosti, ktoré zabezpečujú telesnú rovnováhu, pozitívny zdravotný stav dieťaťa. Kategória psychických potrieb je diferencovanejšia, predstavuje širokú škálu činností nevyhnutných na ich uspokojovanie. Biologické a psychické potreby úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú. Medzi najnaliehavejšie psychické potreby dieťaťa v útlom veku patrí najmä potreba citových podnetov a potreba aktívnej sebarealizácie. Je dôležité, aby činnosti denného programu boli príťažlivé, zaujímavé a vykonávali u dieťaťa pozitívne citové zážitky.

Sebauvedomovanie úzko súvisí s procesom osamostatňovania. Dieťa prehlbuje svoje poznatky nielen o okolitých veciach a javoch, ale aj o sebe samom. Dieťa si začína formovať určitý obraz o sebe samom, uvedomovať si seba. Dieťa nachádza potešenie v zdôrazňovaní a uplatňovaní seba. Sebauvedomovanie aktivizuje vôľové procesy a podmieňuje ich rozvoj. Typickou reakciou dieťaťa na obmedzujúce vplyvy prostredia býva v tomto veku negativizmus. Dieťa prudko odmieta požiadavky dospelých energickým ,,nie“!, ,,nechcem“!, ,,nebudem“!. Zdravý rozvoj sebavedomia, aktivity, samostatnosti - týchto základných elementov osobnostnej štruktúry dieťaťa - vyžaduje vyrovnané, pokojné, ale dôsledné výchovné pôsobenie s primeranými nárokmi na schopnosti sebaregulácie. Uvedomovanie seba pôsobí v psychike dieťaťa ako významný motivačný činiteľ.

Hra je hlavnou náplňou predškolského veku, ktorá má vplyv na celkový rozvoj osobnosti, rozvíja vnímanie (farby, veľkosť, tvar), pamäť a pozornosť (básničky, riekanky, rozprávky, piesne). Hry sú rušné a pohyblivé. Nevyhnutným doplnkom hier sú hračky. Na začiatku útleho veku niet ešte skutočnej hrovej kooperácie medzi deťmi. Deti nedokážu nadviazať súčinnosť, hrajú sa vedľa seba, nie spolu. Až neskôr sa hra stáva sociálnou činnosťou, jej spoločenský charakter je čoraz výraznejší.

Rozoznávame niekoľko typov hier podľa vývinu:

1. Samotárska hra (od 2 rokov): Dieťa sa hrá samo, s hračkami alebo predmetmi, bokom od všetkého diania.
2. Súbežná hra (od 3 rokov): Dieťa sa síce hrá samo, ale zároveň sa teší, keď sú nablízku aj iné deti.
3. Asociatívna hra (od 4 rokov): Dieťa sa hrá s ostatnými, požičiavajú si hračky, ale nemajú spoločný cieľ.
4. Kooperatívna hra (od 6-7 rokov): Deti sa hrajú skupinové hry, aby splnili nejakú úlohu, rozdeľujú si úlohy a volia si vodcu.

Dieťa v 3. roku začína hru plánovať, je viac samostatné. V MŠ má presnejšie organizované činnosti, doma má dieťa voľnejší režim. Prevládajú hry, kedy dieťa napodobňuje zvieratá a ľudí. Pribúdajú hry s pravidlami. 3.-4. ročné deti ešte nechcú rešpektovať pravidlá a normy hier úplne, ale treba ich zaraďovať do repertoáru činností. V 5.-6. roku je potrebných viac takýchto hier.

Konflikt je vyhranene sociálny jav, stretnutím protichodných potrieb aj odlišných náhľadov rôznych osôb na riešenia tej istej otázky. Ich prežívanie a riešenie sú pre dieťa náročnou situáciou, často nad jeho psychické možnosti. Konfliktovosť je v detskom spoločenstve tým väčšia, čím menej dospelá osoba pomáha pri ich riešení. Z psychologického a pedagogického hľadiska sú nežiaducim javom, ktorý treba redukovať na minimálnu mieru. Je aj príležitosťou na rozvíjanie vôľových vlastností, samostatnosti, základných spoločensko-morálnych návykov. Možno teda pripustiť aj istú pozitívnu účinnosť konfliktových situácií. Podnecujú utváranie takých vlastností, ktoré by v inej situácii dieťa nezískalo: schopnosť riešiť problémy, brať ohľad na iných, dohodnúť sa a pod. Úroveň odolnosti jednotlivca voči záťažovým podnetom sa vymedzuje pojmom frustračná tolerancia, resp.

Morálny Vývin: Prvé Krôčiky k Hodnotám

Morálny vývin dieťaťa v predškolskom veku je obdobím, keď si dieťa postupne uvedomuje a osvojuje určité normy a pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Rôzni teoretici, vrátane Piageta a Kohlberga, rozdelili morálny vývin na štádiá.

Piagetova teória morálneho vývinu rozlišuje tieto fázy, z ktorých prvá sa týka predškolského veku:

• Heteronómna morálka (do 7 rokov): Morálne pravidlá sú podmienené autoritou (rodič, učiteľ). Dieťa za správne považuje to, čo je v zhode s pravidlami „zvonka“. Problémom je, ak zostane v tomto štádiu do dospelosti a činy koná len vtedy, ak mu prinesú zisk, resp. ak sa nimi vyhne trestu z nedodržania pravidiel. Napadá mi napr., že ak človeka nevidí policajt, dupne na plyn a rúti sa rýchlejšie, než je povolená rýchlosť.
• Hetero-autonómna morálka (7-11 rokov): Morálne pravidlá sú pol na pol zvonka aj zvnútra, dieťa pochopilo prečo je krádež zlá, ale je rigidné vo vnímaní situačnosti. Napr. rovnako by potrestalo za krádež boháča, ktorý chce mať stále viac, aj matku, ktorá ukradne jedlo pre svoje deti, ktoré hladujú.
• Autonómna morálka (od 12 rokov): Deti už berú do úvahy motiváciu a situáciu.

Kohlbergova sociomorálna teória spája morálny vývin so sociálnou skúsenosťou. Zjednodušene povedané, dobro a zlo prebieha len v situáciách, kde sú ľudia. Proces zvnútornenia morálnych hodnôt rozdelil do 6 štádií, ktoré prebiehajú od prvého, najnižšieho k šiestemu, najvyššiemu. Morálny vývin delí Kohlberg do 3 úrovní, v každej sú 2 štádiá. Pre predškolský vek je relevantná predkonvenčná úroveň. Je najnižšia úroveň morálneho vývinu. Je v poriadku u malých detí, ale nie u dospelých! Morálka je tu veľmi jednoduchá a založená na osobnom profite, odmenách a trestoch. Typický je egocentrizmus a rešpektovanie silnejšej autority.

1. Štádium vyhnutia sa trestu: Dôležitá je poslušnosť autorite a to, aké má konanie fyzické a psychické dôsledky. Keď kedysi dávali deti stáť do kúta alebo kľačať na kukurici, ak niečo vyparatili, išlo o aplikáciu trestu. Forma rozhodne nebola psychologicky správna, ale rovnako je nesprávne neurobiť nič. Odporúča sa s empatiou mu obmedziť priestor, napr. dať ho o svojom nesprávnom skutku porozmýšľať na postieľku.
2. Štádium dosiahnutia odmeny: Mnohým dospelým v 1. štádiu predkonvenčnej úrovne morálky zabráni hrozba trestu vykonať zlý skutok. V 2. štádiu motivuje vidina odmeny konať dobré skutky. U menších detí v predškolskom veku je v poriadku, ak ich motivuje odmena. Starší by už mali vedieť, prečo je dobré napr. mať upratanú izbu. Odporúča sa začať to vysvetľovať už od 2-3 rokov, napr. slovami: „Keď si upraceš, nájdeš svoje hračky, lebo budú na mieste.“

V rámci podpory zdravého a vyváženého využívania digitálnych technológií v rodinnom prostredí je dôležité vytvárať systematické plány a stratégie, ktoré podporujú pozitívne správanie a rozvoj detí. Domnievame sa, že vysoko morálne rozvinutý človek nebude druhých manipulovať.

Digitálne Technológie v Živote Predškoláka: Príležitosti a Riziká

Od útleho veku je pre vývoj dieťaťa (pre jeho zručnosti, pozornosť, výdrž, sebakontrolu a schopnosť myslenia) najdôležitejšia neštruktúrovaná a sociálna (nie digitálna) hra aj interakcia s rodičom. Vizuálne efekty na obrazovkách sú často rušivé, rozptyľujú pozornosť a bránia porozumeniu podstaty informácie. Oboznamovať dieťa s technológiami netreba unáhliť.

Domnievame sa, že každý rodič chce, aby jeho dieťa raz bolo informované, vzdelané, socializované, schopné používať technologické zariadenia. Prieskumy na Slovensku aj v zahraničí ukazujú, že hlavným nástrojom detí pre použitie internetu sú smartfóny a iné prenosné zariadenia (tablety, smart hodinky, hračky) a zároveň deti trávia na internete čoraz viac času. Odborníci odporúčajú, a my s nimi súhlasíme, že do veku 18 - 24 mesiacov nie je potrebné ponúkať dieťaťu obrazovkové médiá vôbec, s výnimkou video rozhovoru s rodičom či starými rodičmi, ktorí sú vzdialení. Vo veku od 2 do 5 rokov odporúčajú limitovať čas strávený pred obrazovkou na kvalitné programy, a to maximálne 1 hodinu denne, pričom je dôležité spoločné sledovanie programu, dieťa potrebuje dospelého, ktorý bude nápomocný, pokiaľ dieťa niečomu v obsahu nerozumie. Podobne, ako keď dieťaťu dáte novú knižku, ktorú si s ním prezeráte a komentujete čo na obrázkoch vidí.

Neodporúčame rodičom používať technológie ako prostriedok na upokojenie dieťaťa. Médiá síce môžu byť veľmi účinným prostriedkom ako udržať dieťa pokojné a v tichosti, ale nemali by byť jediným spôsobom, ktorým sa dieťa naučí upokojiť. Dieťa sa potrebuje naučiť rozpoznávať a pracovať so svojimi emóciami, rozprávať sa o spôsoboch riešenia problémov, nájsť rôzne stratégie na odreagovanie emócií, ale aj svojpomocne zahnať nudu.

Riziká online prostredia:Aj hry na internete môžu zobrazovať násilie, prejavy sexuality, rasových a genderových stereotypov, neraz zobrazujú nadužívanie alkoholu a drog alebo virtuálne kasína, čo v podvedomí dieťaťa mení hodnotový rebríček, zvyšuje riziko patológií, rizikového správania v dospelosti. Deti, ktoré sa s takýmto obsahom v počítačových hrách stretávajú od nízkeho veku, považujú témy v nich zobrazené za pravdivé, bezpečné a prijateľné. Na základe toho formujú svoje názory a morálne postoje. Hranie násilných videohier posilňuje agresívne myšlienky, pocity a správanie a znižuje empatiu a chuť pomáhať. Percepcia niektorých digitálnych obsahov môže mať negatívny vplyv na emocionálnu pohodu dieťaťa, môže poškodiť jeho fyzický, psychický, sociálny a morálny vývin. Čím je dieťa mladšie, tým je menej zodpovedné, má menej vytvorené kognitívne štruktúry, nevyzreté emócie a nerozmýšľa o dôsledkoch svojho konania. Sexuálne zneužívanie detí je tiež témou citlivou a zároveň tabuizovanou. Dáta hovoria, že jedno zo štyroch dievčat a jeden zo šiestich chlapcov zažije počas detstva určitú formu sexuálneho zneužívania. Práve dostatočnou informovanosťou a preventívnymi krokmi vieme toto riziko výrazne znížiť.

Napriek tomu, digitálne technológie už majú v dnešnom svete pevné miesto. Nedokážeme dieťa držať ďaleko od digitálneho sveta. Radšej ho učme, ako s technológiami rozumne pracovať. A teda už od škôlky by sme mali rozvíjať digitálne kompetencie dieťaťa. Piagetovo rozdelenie a popísanie štádií kognitívneho vývinu dieťaťa dáva zmysel rešpektovaniu vývinových štádií, pretože by nemalo zmysel vyučovať abstraktné matematické operácie v skorom veku, kedy na to dieťa ešte nie je vývinovo pripravené. Podľa J. Piageta a jeho nasledovníkov sa poznanie nedá dieťaťu odovzdať. Rodič a učiteľ môže pomáhať pri vytváraní podmienok a situácií, kedy si dieťa poznatok samo skonštruuje a zaradí do svojho systému poznania. Učenie sa objavovaním vychádza z týchto myšlienok, keď vedieme dieťa k tomu, aby samé na niečo prišlo, aby objavilo novú súvislosť alebo odhalilo, ako veci fungujú. Dieťa potrebuje dostatok priestoru a času na to, aby si samo v mysli skonštruovalo nové vedomosti, ktoré hladko zapadnú do toho, čo už vie.

Pedagogicky správne podchytená práca s digitálnymi technológiami rozvíja matematickú pre-gramotnosť, algoritmické myslenie, pamäť, pozornosť, grafomotoriku. Do algoritmického myslenia sa radí schopnosť zamyslieť sa nad problémom, zostaviť z častí celok, rozdeliť celok na časti, detekovať a opravovať chyby či rozlišovať symboly, piktogramy a šípky. Obdivujeme ako škôlkar dokáže ovládať počítač, tablet, interaktívnu tabuľu, tlačiareň, skener, audio prehrávač, digitálny fotoaparát alebo aj programovateľné hračky - toto však nesúvisí s jeho IQ. Tieto činnosti ale nemôžu nahradiť už spomínané neštruktúrované a sociálne hry. Takisto, umelá inteligencia sa pravdepodobne stane neoddeliteľnou súčasťou života budúcej generácie.

V období predškolského vzdelávania sú rodičia tí, ktorí zabezpečujú, aby dieťa netrávilo pol dňa pred obrazovkou. Preto mu od malička rodičia vštepujú zásady bezpečného používania technológií: predovšetkým zásady o správnom držaní tela, udržiavaní vhodnej vzdialenosti od obrazovky, škodlivosti dlhého pozerania sa na obrazovku či zaspávania s mobilom. Možno tak môžu predísť budúcim možným zdravotným komplikáciám. Rovnako je dôležité učiť svoje malé dieťa chovať sa bezpečne a zodpovedne v online prostredí. Už v tomto vekovom období je dôležité nastavenie ochrany na zariadeniach, nastavenia rodičovskej kontroly, aby sa k dieťaťu nedostali nevhodné obsahy a podnety.Rodičia sú tí, ktorí idú svojmu dieťaťu príkladom, buďte pozitívnym vzorom. Ak vy sami používate digitálne zariadenia nevyvážene - zamyslite sa nad príčinou a pokúste sa zmeniť svoje návyky.

Po absolvovaní materskej školy sa predpokladá, že dieťa je pripravené na vstup do základnej školy a na ďalší aktívny život v spoločnosti. Ideálne je, ak vzdelávanie v materskej škole smeruje k osvojeniu všeobecného vzdelania a poskytuje základné predpoklady pre vzdelávanie na nasledujúcich stupňoch vzdelávania. Rozvoj dieťaťa v rodinnom prostredí by mal ideálne voľne nadväzovať na ciele a vzdelávací obsah vzdelávacích oblastí školského výchovno - vzdelávacieho programu, kompatibilne so základnými požiadavkami na kombináciu vedomostí, zručností a postojov. Ciele a obsah nachádzame vyjadrené aj v koncepte tzv. kľúčových kompetencií, ktoré potrebujú všetci jednotlivci na osobné uspokojenie a rozvoj, aktívne občianstvo, spoločenské začlenenie a zamestnanosť. Dieťa v materskej škole v kontexte kľúčových kompetencií získava elementárne základy komunikačných kompetencií, matematických kompetencií a kompetencií v oblasti vedy a techniky, digitálnych kompetencií, kompetencií učiť sa, riešiť problémy, tvorivo a kriticky myslieť, základy sociálnych a personálnych kompetencií, občianskych kompetencií a pracovných kompetencií.

Medzi všeobecné ciele výchovy a vzdelávania v materskej škole patrí aj: zlepšovať sociálnu aktivitu dieťaťa a napĺňať potrebu sociálneho kontaktu s rovesníkmi i s dospelými, podporovať vzťah dieťaťa k poznávaniu a učeniu, podporovať rozvoj individuálnych spôsobilostí dieťaťa, umožňovať dieťaťu napĺňať život a učenie prostredníctvom hry, priamej skúsenosti a aktívneho bádania. Pri akcentovaní prepojenia výchovy a vzdelávania v materskej škole do rodinného prostredia (rôzne formy denných činností dieťa rado opakuje v domácom prostredí), predpokladom je priaznivé prepojenie rodičov na pedagógov. Digitálne kompetencie tvoria len časť obsahu výchovy a vzdelávania v materskej škole, a to podstatné deti nasávajú v rodinnom prostredí, od svojich výchovných vzorov. Môže sa zdať, že digitálnym technológiám sa materské školy vyhýbajú, pravdou je, že deti sú bežne v kontakte s tabletmi a mobilmi už v predškolskom veku. Ako viesť dieťa zodpovedne k práci s technológiami v predškolskom veku? Určite môže pomôcť materská škola, aby dieťa získalo správne návyky a dokázalo bezpečne fungovať v online prostredí. Ale naozaj je najpodstatnejšie, ako sa s digitálnymi technológiami zoznamuje dieťa v domácom prostredí.

Inšpirácia odporúčaniami pediatrov v Modelu 5C z roku 2024, v rodinnom pláne pre používanie médií, zdôrazňuje vyváženie online a offline aktivít. Vyberanie vhodného obsahu médií pre rodinu je kľúčovým aspektom podpory zdravého digitálneho prostredia a tým aj rozvoja sociálno-emocionálnych zručností detí. Tento proces má byť zámerný a cieľavedomý, je dôležité uprednostňovať tvorivé, vzdelávacie, prosociálne a pozitívne mediálne obsahy. Časté spoločné využívanie médií má pozitívny vplyv na rodinné väzby a podporuje učenie sa detí. Plánovanie rodinných filmových večerov, spoločné sledovanie médií s cieľom posilniť rodinné väzby a podporiť učenie, hranie aplikácií, hier alebo sledovanie videí v skupine, predstavuje efektívne stratégie na podporu sociálnej interakcie a rozvoja kľúčových kompetencií.

tags: #dieta #predskolskeho #veku #podla #piageta

Populárne príspevky:

• Bezpečnosť permanentného make-upu počas tehotenstva
• Astronauti zverokruhu a ich jedálniček
• Interpretácia snov o deťoch
• Odhalenie komplexných súvislostí bolesti brucha pri diéte
• Všetko o cestovných dokladoch pre deti