Zvýšená hladina kyseliny močovej, odborne nazývaná hyperurikémia, je čoraz častejším problémom, ktorý môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám. Medzi ne patrí predovšetkým dna, charakterizovaná bolesťou, opuchom a zápalom kĺbov, ale aj obličkové kamene či kardiovaskulárne ochorenia. Pochopenie toho, čo kyselina močová je, ako vzniká a ako ju môžeme ovplyvniť, je kľúčové pre efektívnu prevenciu a liečbu. Tento článok preskúma príčiny, príznaky, diagnostiku a najmä úlohu stravy a životného štýlu pri manažmente tohto stavu.
Čo je kyselina močová a prečo je jej hladina dôležitá?
Kyselina močová je konečný produkt metabolizmu purínov - látok, ktoré sa prirodzene vyskytujú v našich jedálničkoch, ale tvoria sa aj priamo v našich bunkách. Puríny sú dusíkaté zlúčeniny a ide o veľmi dôležité látky, keďže sú zložkou DNA a tiež hrajú rolu napríklad v prenose informácií medzi nervovými bunkami. Nachádzajú sa v nukleových kyselinách bunkových jadier prakticky každej rastlinnej či živočíšnej bunky. Keď ich máme príliš, telo ich jednoducho rozloží. Pri tomto procese vzniká kyselina močová.
Za normálnych okolností sa kyselina močová v krvi filtruje obličkami a vylučuje sa močom. Z tela sa filtruje cez obličky (zo 75 %), tráviacu sústavu a kožu. Ide o bežný fyziologický proces, ktorý v našom organizme drží hladinu kyseliny močovej pod kontrolou. Okrem toho má kyselina močová taktiež antioxidačné účinky a ochraňuje bunky pred voľnými radikálmi. Problém však nastáva, keď je jej produkcia v tele zvýšená alebo obličky nedokážu efektívne odvádzať prebytok. V takýchto prípadoch sa môže kyselina močová hromadiť v krvi, čo vedie k jej zvýšeným hodnotám a môže spôsobovať zdravotné komplikácie, ako je dna či problémy s kĺbmi a obličkami. Naopak, nízka hladina kyseliny močovej je tiež problematická a súvisí napríklad s ochorením pečene alebo s nedostatočným príjmom bielkovín zo stravy.
Hyperurikémia a Dna: Pochopenie Ochorení
Zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi sa nazýva hyperurikémia. Tá vzniká v dôsledku nadbytku kyseliny močovej v krvi a je veľmi častá aj u ľudí, ktorých trápi vysoký krvný tlak, obezita, cukrovka či chronické ochorenie obličiek. Hyperurikémia je často kombinovaná aj s poruchami metabolizmu tukov a cukrov, teda s prejavmi tzv. metabolického syndrómu. Prevalencia hyperurikémie sa v populácii pohybuje v rozpätí 4 - 40 %, pričom výrazne vyšší je výskyt u mužov. Zvýšená hodnota kyseliny močovej sa môže objaviť aj u detí. Najpravdepodobnejšou príčinou je v takom prípade genetický predpoklad, ale rolu môže zohrať aj nevhodné stravovanie, obezita alebo iné metabolické ochorenie.
Nie všetci ľudia s nadmernou hladinou kyseliny močovej trpia dnou. Hyperurikémia je akýsi predstupeň, pri ktorom je v krvi zvýšená hladina kyseliny močovej. V tomto stave kĺby a ďalšie časti tela nebolia a nie sú nijako postihnuté. Až následne sa soli kyseliny močovej (uráty) začínajú ukladať v tele vo forme kryštálov.Dna, často prezývaná aj „choroba kráľov“, je chronické zápalové ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku dlhodobého ukladania solí kyseliny močovej do kĺbových, ale aj ďalších mäkkých tkanív. Dna je vlečúce sa zápalové ochorenie podmienené nahromadením kryštálikov kyseliny močovej v kĺboch, šľachách alebo v ich okolí, prípadne v iných orgánoch, ako sú napríklad obličky. Na Slovensku sa odhaduje, že dnou trpí približne 6 % ľudí, čo zodpovedá asi 300 000 ľuďom, pričom počet pacientov s dnou sa v posledných rokoch zvyšuje.
K zvýšenej hladine kyseliny močovej v krvi dochádza z rôznych príčin. Medzi ne patria:
- Zvýšené množstvo purínov v strave: Nevhodný jedálniček plný nadbytočného príjmu purínov (živočíšne potraviny, alkohol, strukoviny, kakao a ďalšie) je jedným z hlavných faktorov.
- Znížené vylučovanie kyseliny močovej obličkami do moču: Ak obličky nefungujú správne, nedokážu odstrániť dostatočné množstvo kyseliny močovej z krvi.
- Nadmerná tvorba kyseliny močovej: Napríklad pri zhubných ochoreniach alebo v dôsledku iných ochorení, ktoré vedú k zvýšenému rozpadu buniek.
- Genetické predpoklady: Až z 10 % môže byť príčina genetická, zatiaľ čo zlá životospráva má vplyv až z 90 %. U mužov je vyššia pravdepodobnosť, že sa s týmto problémom stretnú.
- Užívanie niektorých liekov: Niektoré lieky, napríklad lieky na odvodnenie (diuretiká), môžu zvyšovať hladinu kyseliny močovej.
- Sekundárny prejav iných ochorení: Ako sú ochorenia obličiek, pečene, štítnej žľazy, ale aj obezita, vysoký krvný tlak, diabetes, stres, únava alebo onkologická liečba.
Príznaky a Dôsledky Zvýšenej Kyseliny Močovej
Zvýšená hladina kyseliny močovej sa môže prejavovať viacerými príznakmi, alebo byť dokonca dlhodobo bezpríznaková. Celý priebeh začína štádiom, kedy je iba zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi (hyperurikémia) a žiadne časti tela pri tom nebolia ani neopúchajú. Varovaním je len zdvihnutý prst praktického lekára, ktorý robil odbery. U väčšiny pacientov sú však príznaky prítomné a môžu výrazne zhoršiť kvalitu života, pričom vyžadujú lekársku diagnostiku a liečbu.
Typicky sa dna prejavuje akútnymi dnavými záchvatmi, čiže stavmi, pri ktorých sú postihnuté kĺby začervenané, opuchnuté a intenzívne bolia. Najčastejšie je postihnutý kĺb palca nohy, ďalšími sú kĺby kolena, päty a drobné kĺby nôh, menej často drobné ručné kĺby. Najväčšie bolesti sa typicky objavujú v noci alebo skoro ráno. Dnavé záchvaty môžu trvať priemerne od niekoľkých dní až po dva týždne, potom odznejú. Dnavé záchvaty sa môžu opakovať a taktiež prechádzať až do chronického zápalu kĺbu. Pri dlhodobej zvýšenej hladine sa môže kyselina močová usadzovať v kĺboch, čo vedie k trvalým poškodeniam chrupavky a okolitých tkanív.
Ďalšími príznakmi môžu byť:
- Tofy: Sú to usadeniny kyseliny močovej v podkožných uzlíkoch, hrbolčeky pod kožou, ktoré sa môžu tvoriť v okolí kĺbov alebo iných mäkkých tkanivách, napríklad v Achillovej šľache.
- Obličkové kamene: Nadbytočná kyselina močová môže tvoriť kryštály v obličkách, čo vedie k vzniku obličkových kameňov. Tie spôsobujú bolesti v oblasti dolnej časti chrbta, bokov alebo brucha, bolesť pri močení a prípadne krv v moči.
- Horúčka, malátnosť, zimnica: Tieto celkové príznaky môžu sprevádzať akútny dnavý záchvat.
- Zlyhanie obličiek: Ak je hladina kyseliny močovej dlhodobo vysoká, môže dôjsť k poškodeniu obličiek a v extrémnych prípadoch až k ich zlyhaniu.
Chronická tofózna dna je najzávažnejším štádiom ochorenia, pri ktorom sa kryštály kyseliny močovej trvale uložia v kĺboch alebo dokonca v koži a ďalších orgánoch. Postupne môžu viesť až k poškodeniu týchto orgánov. Dna má typicky veľmi širokú paletu symptómov a môže mať variabilný priebeh, pričom sa prejavuje rôzne. Bežnou súčasťou sú asymptomatické intervaly, čiže akési obdobia pokoja, kedy je dna síce prítomná, ale neprejavuje sa.
Vysvetlenie záchvatu dny: Príčiny, príznaky a kryštály kyseliny močovej | WebMD
Diagnostika Zvýšenej Kyseliny Močovej a Dny
Diagnóza zvýšenej kyseliny močovej sa robí na základe krvných testov, ktoré určia koncentráciu kyseliny močovej v krvi. Najčastejšie sa teda vykonáva krvný test, kde sa stanovuje množstvo kyseliny močovej v krvi. Ak sú hladiny nad normálnou hranicou, hovorí sa o hyperurikémii. Normálne hodnoty kyseliny močovej sa líšia podľa pohlavia a môžu sa mierne meniť podľa laboratória, ktoré test vykonáva. U mužov je normou hodnota 210-450 µmol/l, u žien 140-360 µmol/l.
V niektorých prípadoch sa môže vykonať aj analýza moču, ktorá sleduje, koľko kyseliny močovej sa vylučuje za 24 hodín. V moči sa hodnoty kyseliny močovej zvyčajne pohybujú medzi 250 až 750 mg za 24 hodín. Pri bezpurínovej diéte by hodnota mala byť nižšia, okolo 0,6 g (3,6 µmol/deň). Tento test je dôležitý na určenie, či je problém spôsobený nadprodukciou kyseliny močovej alebo jej nedostatočným vylučovaním.
Ak sú prítomné príznaky dny, lekár môže odobrať vzorku tekutiny z postihnutého kĺbu, aby zistil prítomnosť kryštálov kyseliny močovej. Tento test pomáha potvrdiť diagnózu dny a odlíšiť ju od iných zápalových ochorení kĺbov. Dna sa dá vylúčiť aj vyšetrením kĺbovej tekutiny alebo CT, ultrazvukom či RTG snímkom.
Bežná preventívna prehliadka u praktického lekára často zachytí zvýšenú hladinu kyseliny močovej, nie sú potrebné špeciálne vyšetrenia. Pokiaľ vás však trápi bolestivosť kĺbov a iné problémy, ktoré môžu signalizovať problém s nadbytkom kyseliny močovej v tele, je na mieste včasná diagnóza. Úpravou životosprávy v raných fázach je možné eliminovať neskoršie nepríjemné zdravotné obmedzenia. V prípade nepodchytenia problémov v začiatkoch nás následne môže liečba zaniesť aj k ďalším špecialistom, ako sú reumatológovia, nefrológovia alebo urológovia. U detí so zvýšenou kyselinou močovou sa odporúča podstúpiť špeciálne metabolické, enzymatické a genetické vyšetrenie, aby sa zistilo, čo presne zvyšovanie kyseliny močovej spôsobuje a podľa toho sa nasadila liečba. Nedostatočná alebo chybná liečba by mohla viesť k závažnejším problémom ako napr. ochorenie obličiek.
Komplexný Prístup k Liečbe a Prevencii: Životný Štýl ako Základ
Existuje niekoľko účinných spôsobov, ako znížiť hladinu kyseliny močovej v krvi. Ideálna je kombinácia viacerých prístupov. Základom liečby dny a zvýšenej hladiny kyseliny močovej v krvi je podávanie medikamentov a celková úprava životného štýlu spolu s ovplyvnením ďalších faktorov. Prvou voľbou by určite nemali byť žiadne babské rady ani recepty, ale premyslené zmeny v životnom štýle. V rámci liečby zvýšenej hladiny kyseliny močovej / dny je dôležité zamerať sa na úpravu režimových návykov bez výrazných excesov, napríklad pôstov či extrémnych „náloží“ pohybovej aktivity, ktoré môžu problémy zhoršiť.
Dôležitá je dlhodobá úprava režimu, a to ako stravovacieho, tak pohybového. Liečivá na zníženie hladiny kyseliny močovej v tele môže lekár predpísať už pri hyperurikémii, kedy ešte dna nie je rozvinutá. Ďalej sa používajú v pokojnejších fázach ochorenia, nie počas dnavých záchvatov. Z liečivých látok ide napríklad o rozšírený alopurinol. Okrem medikamentóznej liečby sú kľúčové aj nasledujúce zmeny v životnom štýle:
- Redukcia telesnej hmotnosti: V prípade nadhmotnosti či obezity je dôležité sa pri liečbe zamerať aj na redukciu telesnej hmotnosti kombináciou úpravy stravy a zvýšenia pohybovej aktivity. Znižovanie hmotnosti má byť pozvoľné. Napríklad z meta-analýzy z roku 2018 vyplynulo, že už obezita prvého stupňa (BMI ≥30 kg/m2) je spojená s dvojnásobným rizikom rozvoja dny. Nadmerná hmotnosť totiž zvyšuje riziko hyperurikémie a zhoršuje schopnosť tela vylučovať kyselinu močovú. Udržiavanie zdravej hmotnosti, ideálne sa držať v normálnych hodnotách (môže nám pomôcť hodnota BMI, ktorú by sme mali držať v rozpätí 20 - 25), je kľúčové.
- Fyzická aktivita: Pravidelný pohyb podporuje celkovú kondíciu tela a zlepšuje metabolizmus. Pomáha napríklad pri chudnutí, pôsobí protizápalovo alebo zlepšuje mobilitu kĺbov. Doprajte si pravidelný pohyb a trávte čas na čerstvom vzduchu.
- Zníženie stresu a psychohygiena: Chronický stres môže nepriaznivo ovplyvniť metabolizmus a prispieť k zvýšeniu kyseliny močovej. Psychohygiena je dôležitá, pretože nadbytok stresu zhoršuje akékoľvek ochorenie.
- Prestať fajčiť: Fajčenie má celkovo negatívny vplyv na zdravie a môže zhoršovať priebeh metabolických ochorení.
- Pravidelné lekárske kontroly: Monitorovanie hladiny kyseliny močovej je dôležité pre dlhodobú prevenciu a včasné zachytenie prípadných problémov.
Diéta pri Zvýšenej Kyseline Močovej: Nízkopurínový Režim a Ďalšie Kľúčové Zásady
Úprava stravy je jedným z najdôležitejších pilierov liečby a prevencie zvýšenej hladiny kyseliny močovej a dny. Hoci predtým bola hlavným liečebným postupom bezpurínová (či lepšie nízkopurínová) diéta, je nutné si uvedomiť, že striktne nízkopurínovú diétu nemožno dlhodobo dodržiavať bez toho, aby v strave chýbali dôležité látky. Diéta nemá byť len o vylúčení týchto potravín, pretože okrem purínov totiž obsahujú aj iné dôležité látky, ktoré budú vášmu telu chýbať. Záleží teda od množstva, frekvencie a tiež od dostupnosti (využiteľnosti) purínov v potravinách.
Základom stravy pri dne alebo hyperurikémii je výber potravín, ktoré nevedú k tvorbe kyseliny močovej alebo sa tak deje len minimálne. Zárukou optimálnej hladiny kyseliny močovej v krvi je striedma strava s primeranou energetickou hodnotou a harmonicky zladenými dávkami všetkých živín. Pri diéte je dôležité dbať na to, aby sa energetický príjem v strave rovnal výdaju, v prípade chudnutia môže byť príjem jemne znížený. Základom diéty je strava vyvážená, zodpovedajúca požiadavkám racionálneho stravovania, bez častých výkyvov v príjme potravy (hladovanie, prejedanie). Hladovanie tiež nie je vhodné, pretože negatívne ovplyvňuje metabolizmus kyseliny močovej.
Puríny v Potravinách: Kľúč k Optimalizácii Stravy
Puríny nájdeme prakticky vo všetkých potravinách, a tak je vhodné zameriavať sa na tie s ich najväčším podielom. Základ stravy by mali tvoriť potraviny s obsahom purínov do 50 mg (skupina C) a v obmedzenom množstve môžete pridať potraviny s obsahom purínov do 150 mg (skupina B). V prípade symptomatickej dny sa odporúča obmedziť denný príjem purínov na maximálne 400 mg. Niektorí ľudia však môžu mať tak vážny priebeh ochorenia, že je na mieste znížiť príjem aj tých so stredným obsahom purínov. Primeranosť konkrétnych potravín je často potrebné riešiť individuálne. Veľmi záleží na daných stravovacích návykoch a celkovom množstve a frekvencii jednotlivých potravín v jedálničku.
Potraviny na Obmedzenie alebo Vyhýbanie sa
Medzi najvýznamnejšie zdroje purínov, ktoré je potrebné obmedziť, patria potraviny s vysokým obsahom kvasiniek, droždie (v rámci bežnej konzumácie pečiva nevadí), kaviár, ikry a vnútornosti (pečeň, obličky). Ďalej sú to morské plody, „červené“ mäso a divina. K potravinám s vyšším obsahom purínov zaraďujeme aj tučné ryby, hydinu, vajcia a tučné mliečne výrobky. Medzi výrazné zdroje purínov patrí napríklad aj kakaový prášok či strukoviny. Hoci obsah purínov v strukovinách je porovnateľný s obsahom purínov v mäse, skutočný príjem purínov pre organizmus je nižší ako u mäsa, pretože obsahujú značné množstvo vlákniny, ktorá znižuje využiteľnosť bielkovín z tohto zdroja. Ich príjem je preto veľmi individuálny a záleží na vážnosti ochorenia. Tieto potraviny môžeme v menších množstvách zaradiť do jedálnička a pritom sledovať, aký majú vplyv na priebeh dny (zhoršenie sa môže prejaviť napríklad bolesťou zasiahnutých kĺbov alebo naštartovaním dnavého záchvatu).
Ľuďom, ktorí majú plne rozvinutú dnu aj s príznakmi, sa odporúča tieto potraviny úplne vynechať, pretože typicky môžu vyvolávať dnavé záchvaty a zhoršovať priebeh ochorenia. Napríklad porcia rýb môže byť pokojne rozbuškou akútnej formy dny. Treba tiež upozorniť, že podľa niektorých zdrojov má špenát stredný obsah purínov, zatiaľ čo ďalšie uvádzajú vysoký podiel a zaraďujú ho medzi rizikové potraviny. Podobný rozpor sa môže objaviť aj u iných potravín, keďže podiel látok v rastlinách môže byť variabilný.
Okrem purínových potravín sú rizikové aj ďalšie faktory:
- Alkohol: Striedmosť v konzumácii alkoholu je veľmi dôležitá. Veľakrát samo výrazné obmedzenie konzumácie či úplná absencia alkoholu odstráni zdravotné problémy. Riziková je najmä konzumácia piva a destilátov. Alkoholické nápoje síce neobsahujú puríny, ale ich príjem je už dlhodobo spájaný s vyšším rizikom vzniku dny. Veľkú pozornosť je potrebné venovať kombinácii prejedania a konzumácie alkoholu, najmä pri rôznych oslavách, na rautoch, svadbách, zabíjačkách a pod.
- Cukor a fruktóza: Obmedzenie cukru, sladkostí a potravín cukor obsahujúcich je namieste. Problematická je aj konzumácia sladkých a sladených nápojov, a to kvôli obsahu fruktózy a sirupov, ktoré obsahujú fruktózu. Potraviny s vysokým obsahom fruktózy v jej koncentrovanej forme (napr. fruktózový sirup) môžu zhoršovať priebeh dny. So spomínanou fruktózou prichádza otázka, či je v poriadku jesť ovocie alebo med. Aj to sú totiž potraviny pomerne bohaté na tento jednoduchý cukor. Našťastie sa však ukazuje, že si ich môže pokojne dopriať aj človek s dnou. Fruktóza je totiž v týchto potravinách skombinovaná s glukózou a v ovocí je navyše doplnená o vlákninu. V týchto zdrojoch je tak dostatočne zriedená, a tak med ani ovocie nie sú pri dne rizikové.
- Živočíšne bielkoviny a tuky: Obmedzte príjem živočíšnych bielkovín, najmä tučných a vyprážaných pokrmov. Nevhodné sú aj silné mäsové vývary. Okrem zníženia celkového množstva tukov v jedálnom lístku je veľmi dôležitý ich výber.
- Pikantné a slané potraviny, polotovary: Obmedzte pikantné, slané potraviny, dávajte prednosť celistvej, čerstvej strave, polotovary vynechajte úplne. V období zhoršenia ťažkostí alebo predpokladaného zhoršenia ťažkostí (po námahe, prechladnutí) treba stravovací režim sprísniť, vyhnúť sa koreneným a pikantným jedlám.
Odporúčané Potraviny a Dôležité Nápoje
Strava by mala obsahovať dostatok zeleniny (prakticky bez obmedzenia, minimálne 500 g denne) a menšie porcie ovocia (cca 100 g). Konzumujte najmä listovú zeleninu a z ovocia čerešne, višne, jahody a čučoriedky. Žiadne limity nie sú stanovené ani v rámci konzumácie mliečnych potravín, najmä tých s primeraným obsahom tuku, ideálne neochutených. Zdravá strava - alfa a omega je na tanieri. Dodržiavanie stravy s nízkym obsahom purínov je kľúčom k prevencii.
Živočíšne tuky nahraďte kvalitnými rastlinnými a rybími tukmi a olejmi. Zdravý črevný mikrobióm je taktiež dôležitý, k čomu pomôže strava bohatá na vlákninu, fermentované potraviny (pri tomto type ochorenia odporúčame pickles alebo kvalitné probiotiká) a čo najčerstvejšiu, kvalitnú a celistvú stravu. Navýšte príjem vitamínu C - zelenina ku každému jedlu, dostatok čerstvého ovocia.
Význam Pitného Režimu
Dostatočný pitný režim je zásadným liečebným opatrením. Denne treba vypiť dostatočné množstvo vhodných tekutín, najmenej 35 ml/kg hmotnosti a deň, optimálne množstvo tekutín sú 3 litre za deň. Zvýšenie množstva vypitých vhodných tekutín, a to rozložene v priebehu celého dňa (nie nárazovo), často zlepší parametre ochorenia a odstráni problémy. Pitný režim znižuje totiž šancu na vytvorenie urátových obličkových kameňov. Základom pitného režimu by mala byť voda, minerálne vody a nesladené čaje. Medzi vhodné nápoje patria voda, čaje (zlatobyľ, žihľava, praslička, bylinné), zeleninové šťavy (zeler, petržlen, ligurček) a alkalické minerálne vody (Bílinská kyselka, Magnesia a iné). Káva má skôr pozitívne účinky. Pre spestrenie ich môžeme doplniť o nápoje ochutené umelými sladidlami. Dôležité je však vyhýbať sa sladeným nápojom, ktoré obsahujú spomínanú fruktózu.
Ďalšie Dôležité Aspekty Diéty
Dodržiavať nízkopurínovú diétu môže byť niekedy komplikované. Je potrebné obmedziť celkom veľké množstvo potravín a u mnohých ďalších to nie je jednoznačné. Preto stojí za to poradiť sa s lekárom alebo nutričným terapeutom. Obmedzenia sa totiž môžu líšiť podľa vážnosti ochorenia. Konkrétnu úpravu jedálnička je treba konzultovať s odborníkom na výživu - nutričným terapeutom /-kou, pretože je nutné zvážiť aktuálny zdravotný stav, laboratórne nálezy, užívané lieky, pohybovú aktivitu a ďalšie choroby (často diabetes mellitus 2. typu, vysoký krvný tlak, vysoká hladina krvného cholesterolu a iné). Zároveň všetci, ktorí sa riadia touto diétou, by si mali dávať pozor, aby neskĺzli k jedálničku s nedostatkom bielkovín a zároveň nadbytkom cukru a tuku. Hoci v tých vážnejších štádiách dny môže byť nízkopurínová diéta pomerne obmedzujúca, stále máme k dispozícii množstvo potravín, z ktorých sa dá poskladať zdravý a pestrý jedálniček.
V prípade, že dôjde k zhoršeniu ťažkostí, je nutné stravu odľahčiť a dôsledne dodržiavať pitný režim. 1-2x týždenne je možné zaradiť odľahčovací zeleninovo-ovocný deň (1-1,3 kg zeleniny a ovocia surového alebo tepelne upraveného bez použitia tuku a múky). Diétu pri dyslipidémiách nie je možné vnímať ako „nárazovku“, ale dlhodobú až doživotnú úpravu režimu.
Mýty a Realita: Suplementy a Alternatívne Prístupy
V dnešnej dobe nie sú známe žiadne doplnky výživy, ktoré by preukázateľne fungovali pri terapii dny. Vitamín C v jednej štúdii pomohol znížiť hladinu kyseliny močovej. Čerešňová šťava v jednom výskume prejavila pozitívne účinky na zníženie zápalu počas akútnej fázy dny, v tom mohli hrať rolu jej antioxidačné vlastnosti. Z doterajších výskumov sa zatiaľ zdá, že na suplementy, na rozdiel od liekov, sa nedá v prípade dny veľmi spoliehať. O čom je však naopak známe, že má v prípade tohto ochorenia značný vplyv, sú zmeny v jedálničku a životnom štýle. Siahnite po bylinkách - z tých najvhodnejších odporúčame žihľavu, brezu a koreň z púpavy. Výborná je káva pripravená z praženého koreňa púpavy.
Úprava jedálnička však nie je tá jediná zmena, ktorú treba urobiť, keď lekár zistí zvýšenú hladinu kyseliny močovej alebo diagnostikuje dnu. Okrem potravín bohatých na puríny je totiž mnoho ďalších faktorov, ktoré môžu toto ochorenie zhoršiť. Pri liečbe zvýšenej hladiny kyseliny močovej / dny je veľmi dôležitá dlhodobá úprava režimu (ako stravovacieho, tak pohybového). Puríny sa však vyskytujú v celom rade potravín, ktorých zaradenie do jedálnička je veľmi dôležité. Striktne nízkopurínovú diétu tak nemožno dlhodobo dodržiavať bez toho, aby v strave chýbali dôležité látky. Záleží teda od množstva, frekvencie a tiež od dostupnosti (využiteľnosti) purínov v potravinách. Základom liečby dny a zvýšenej hladiny kyseliny močovej v krvi je podávanie medikamentov a celková úprava životného štýlu spolu s ovplyvnením ďalších faktorov.
tags: #dieta #pri #zvysenej #kyseline #mocovej