Vývin dieťaťa je fascinujúci, kontinuálny proces, ktorý sa začína dávno pred prvým nádychom a pokračuje komplexnými zmenami počas celého života. Emočný vývin, ktorý je kľúčový pre neskoršiu psychickú stabilitu, sa mení v závislosti od vývinového obdobia, v ktorom sa dieťa nachádza. Dalo by sa povedať, že je ako na hojdačke, ktorú majú deti tak radi. Každý rodič, opatrovateľ či pedagóg by mal rozumieť tomu, že detský vývin je oveľa komplexnejší, než len fyzický rast.
Prenatálne obdobie a význam psychickej pohody matky
Emočný vývin je prítomný už v prenatálnom období. Matkine emócie sa môžu preniesť na dieťa v maternici skrz hormonálnu informáciu. Ak sa matka teší, vylučujú sa endorfíny, čo prispieva k vytvoreniu dobrého vzťahu matky a dieťaťa. Naopak, ak je matka v strese alebo zažíva úzkostné stavy, dochádza k nárastu produkcie neurohormonálnych látok v organizme, napr. adrenalínu, ktorý sa prenáša cez placentu na dieťa.
Stres matky v tehotenstve môže ovplyvniť riziko výskytu emočných problémov dieťaťa. Čo môže matka urobiť pre priaznivý emočný vývin prenatálneho dieťaťa? Základ je, ak zostane psychicky pokojná počas tehotenstva. Ak matka pridá nežný hlas, ktorým sa dieťaťu cez brušnú stenu prihovára a pohladenia tzv. „cez bruško“, môže prispieť k pokojným emóciám dieťaťa.
Novorodenec a dojča: Dotyk ako základný komunikačný prostriedok
Keď sa dieťa narodí, emočne významným komunikačným prostriedkom medzi matkou a dieťaťom je neverbálna komunikácia, pretože tej rozumie aj novorodenec. Z hľadiska správneho emočného vývinu je dôležitý dotyk, držanie dieťaťa v náručí, pohladenie, objatie. Vplyv dotyku u novorodencov je prínosný pre ich emočný rozvoj. Vedci zistili, že ak deti s matkou interagovali dotykmi, tak mali deti vyššiu mozgovú aktivitu. Čím viac matka drží svoje dieťa, tým sú jej jasnejšie jeho potreby a ľahšie číta jeho neverbálnu komunikáciu.
Dojčenské obdobie je tiež časom formovania dôvery. Podľa Eriksona je fyzická prítomnosť matky základom budovania dôvery, ktorá je predpokladom dôvery k ostatným ľuďom. Dôležité je tiež vnímanie - z pôvodného celkového vnímania sa postupne vyčleňujú jednotlivé funkcie, schopnosti a vlastnosti.
Batoľa a obdobie vzdoru
Obdobie batoľaťa (od 1 do 3 rokov) je sprevádzané výraznou potrebou samostatnosti. Dieťa sa zdokonaľuje pri stolovaní, vie, že každá vec má svoje meno a pýta sa „čo je to“. Citová stránka dieťaťa je charakterizovaná silnou závislosťou od matky, avšak ku koncu 3. roka nastáva obdobie vzdoru - uvedomovanie si samostatnosti.
Vzdor je emočný míľnik obdobia batoľaťa, len dieťa sa potrebuje naučiť vyjadriť emócie kultivovane. Čo robiť, keď dieťa vzdoruje, kope, kričí, búcha, hádže sa o zem? Nepopustiť, aj keď je to niekedy trápne. Môžeme mu pomôcť tým, že mu povieme, že nám sa tiež nie vždy všetko páči, ale nemrnčíme za to.
Predškolský vek: Rozvoj fantázie a sebaovládania
V období predškoláka hnev nie je taká častá emócia ako v období batoľaťa. Typickou emóciou predškolákov je radosť spojená so zmyslom pre humor. Rozvíjajú sa tiež sebahodnotiace emócie ako hrdosť a pocity viny. Rodičia a pedagógovia by mali rozlišovať pri neúspechu dieťaťa, či bol prítomný úmysel alebo nie.
Výzvou pre rodičov je rozvíjať schopnosť odložiť uspokojenie. Schopnosť sebaovládania možno trénovať odložením uspokojenia, napr. sladkosti. Spolu s empatiou patrí ku kľúčom emočnej inteligencie. Odporúčam použiť návod psychológa Šturmu - vyzvať deti, aby si empaticky predstavili, ako by sa oni cítili v situácii, keď sú napr. vystrašené.
Mladší školský vek: Stabilita a realizmus
U mladšieho školáka dochádza k zvýšeniu emočnej stability. Už nie je typická zmena nálady z veselej na nahnevanú ako u batoľaťa. Mladší školský vek môžeme nazvať vekom triezveho realizmu. Na rozdiel od menšieho dieťaťa, ktoré je vo svojom vnímaní závislé na fantázii, školák je plne zameraný na to, čo je a načo to je.
V tomto období si dieťa tiež vytvára silnejšie priateľské vzťahy. Má zmysel pre družnosť, túži po spoločnej činnosti. Začína mu viac záležať na mienke a obľúbenosti v kolektíve, ktorý sa stáva ťažiskom jeho citových vzťahov.
Predpuberta a puberta: Hľadanie identity
Prvá predzvesť puberty nastupuje od 8. rokov a nazýva sa predpuberta. Typické prejavy sú nervozita, citlivosť a výbuchy smiechu. Treba na deti reagovať pokojne, brať to ako súčasť vývinu. Pri staršom školákovi v období puberty prichádza k zníženiu emočnej stability. Emočnými výkyvmi to pripomína štádium batoľaťa, ibaže tá ozajstná puberta je výraznejšia a komplexnejšia.
Pre adolescenta je dôležité tráviť chvíle osamote v tichu, nie presycovať sa podnetmi zvonka. Rodič by mal rešpektovať túto zmenu vo vyjadrovaní. Dospievajúci potrebujú premýšľať o svojom hľadaní identity, preto je dobré im na to dať čas.
Rodičovský prístup: Rešpekt a podpora
Neexistuje žiadny rozumný dôvod, aby sa rodičia k deťom správali s menšou úctou ako k dospelým. Psychológovia sa zhodli, že podstatným princípom vo výchove by mal byť u každého rodiča rešpekt a úcta k deťom. Prijmite fakt, že deti sa od rodičov môžu líšiť - majú iný vkus, chutí im iné jedlo, majú iné názory.
Ak sa pokúsite hovoriť so svojím dieťaťom počas varenia alebo robenia niečoho iného, je pravdepodobné, že sa vám dieťa neotvorí tak, akoby ste si želali. Deti potrebujú vašu plnohodnotnú pozornosť. Ak je dieťa milované a cíti podporu, samé sa stáva citlivým a ohľaduplným. Nikdy neznevažujte problémy dieťaťa! Nám dospelým sa môžu zdať malicherné, ale preňho majú často veľkú váhu. Práve vďaka tomu, že budeme viesť deti s porozumením a rešpektom, im pomôžeme vyrásť v zdravé a sebavedomé osobnosti.
tags: #dieta #psychologia #vyvinu