Nástup do materskej školy predstavuje významný míľnik v živote dieťaťa aj jeho rodičov. Po mesiacoch spoločne strávených chvíľ, organizovaní programov a kreatívnom zamestnávaní dieťaťa nastáva zrazu zmena. Od prvého septembra bude vaše dieťa tráviť celé dopoludnie mimo domova, mimo vášho dohľadu a pozornosti. V tomto novom prostredí sa od neho očakáva, že bude schopné zvládnuť niekoľko úkonov, či už samostatne, alebo s podporou učiteliek pri učení sa samostatnosti.
Materské školy preto prirodzene stanovujú isté nároky na deti, ktoré do ich zariadení nastupujú, zvyčajne okolo tretieho roku života. Tieto požiadavky sú kľúčové pre úspešné fungovanie dieťaťa mimo rodinného prostredia, aby sa mohlo čo najviac naučiť a aby bol jeho pobyt v škôlke čo najjednoduchší a najpríjemnejší. Čo teda dieťa podľa požiadaviek materských škôl ovládať? A akým chybám by ste sa pri príprave mali vyhnúť?
Komunikácia: Základný kameň sociálnej interakcie
Hoci niektoré deti sa rozhovoria až vďaka prostrediu materskej školy, interakcii s deťmi a pani učiteľkami, pri nástupe je nevyhnutné, aby dieťa poznalo svoje meno a reagovalo naň. Potrebné je, aby vedelo zrozumiteľne vyjadriť svoje potreby a komunikovať s učiteľkami a ostatnými deťmi.
Časté chyby, na ktoré upozorňujú niektoré škôlky, zahŕňajú:
- Maznavé rozprávanie s dieťaťom: Rodičia, ktorí s dieťaťom rozprávajú maznavo, si môžu nevedomky osvojiť nesprávnu výslovnosť, ktorú dieťa prevezme.
- Ľahostajnosť rodičov: Ak rodičom nie je ľúto, že dieťa nesprávne rozpráva, a nesnažia sa ho učiť správnej výslovnosti a tvarom slov, môže to viesť k pretrvávajúcim rečovým nedostatkom.
- Nevhodné výrazy: Rodičia by nemali nechať bez povšimnutia nevhodné výrazy, ktoré dieťa používa.
- Odkladanie logopedickej pomoci: Ak dieťa potrebuje logopedickú pomoc pre rečové nedostatky trvajúce dlhšiu dobu, je dôležité ju neodkladať.
Dôležité je pripraviť dieťa aj na sociálne aspekty škôlky. Napríklad, že v škôlke sa hračky požičiavajú a je dôležité sa k nim pekne správať, teda im neubližovať.
Zásadné je, aby dieťa už nemalo dudlík. Ten totiž nesprávne pôsobí na vývin reči, najmä keď dieťa rozpráva s dudlíkom v ústach. Bráni správnej artikulácii a deformuje vyvíjajúci sa chrup a podnebie.
Samostatnosť v obliekaní a starostlivosti o osobné veci
Ďalšou dôležitou oblasťou je samostatnosť v starostlivosti o osobné veci. Dieťa by malo vedieť rozlíšiť svoje oblečenie, pyžamo a papuče od vecí iných detí.
Čo sa týka obliekania a vyzliekania, očakáva sa zvládnutie jednoduchších úkonov. Pri zložitejších činnostiach, ako je šnurovanie šnúrok, zapínanie gombíkov a zipsov, pomôže aj pani učiteľka, ale dieťa by malo spolupracovať a byť aktívne.
Podobne je to s obúvaním a vyzúvaním papučiek či topánok. Materské školy zdôrazňujú, aby si dieťa vedelo minimálne obuť topánočky na správne nohy. Ideálne je, ak rodičia zaobstarať deťom topánočky na suchý zips, keďže pani učiteľka nemôže pri príchode z vonkajšieho prostredia rozväzovať či zaväzovať šnúrky 25 deťom.
Základné hygienické návyky a samostatné stravovanie
Zvládnutie základných hygienických návykov je nevyhnutné. Dieťa by už nemalo mať plienky, malo by vedieť ísť samo na toaletu (nie na nočník, nebáť sa sadnúť si na záchod) a toto potrebu oznámiť. Dôležité je tiež vedieť si umyť ruky mydlom a vodou, utrieť ich do uteráka, vysmrkať si nos a učesať sa.
Samostatné stravovanie je ďalšou kľúčovou zručnosťou. Dieťa by malo predovšetkým vedieť jesť lyžicou, samostatne piť z pohára. Škôlky radia rodičom, aby pred nástupom dieťa nekŕmili a nekrájali mu jedlo na malé kúsky. Očakáva sa, že dieťa neodbieha od stola počas jedenia, nerozpráva pri jedle a nepoužíva dojčenskú fľašu.
Časté chyby, ktorým sa dá doma vyhnúť, zahŕňajú:
- Nezvyk na pestrú stravu: Dieťa nie je zvyknuté na pestrú a rôznorodú stravu.
- Odmietanie jedla od iných: Dieťa nechce prijať jedlo od iných ľudí ako od člena rodiny či mamy, nechce jesť v inom prostredí než doma.
- Nevhodné prostredie na jedenie: Dieťa jedáva pri pustenej televízii, v detskej izbe, nie pri jedálenskom stole.
- Nezvyk na ďakovanie: Dieťa nie je zvyknuté poďakovať za jedlo.
- Uľahčovanie kŕmenia rodičmi: Rodičia dieťaťu uľahčujú kŕmenie inými spôsobmi, čo mu bráni naučiť sa jesť samostatne.
Udržiavanie poriadku a pozornosť
Dieťa by malo vedieť upratať si po sebe hračky, napríklad keď sa dohrá. Malo by vedieť udržiavať po sebe poriadok.
Škôlky tiež zdôrazňujú dôležitosť schopnosti udržať pozornosť a vedieť sa sústrediť aspoň na krátky čas. To je nevyhnutné pre to, aby bolo dieťa schopné riadiť sa pokynmi, ktoré pani učiteľka deťom zadá. Dieťa by tiež malo vedieť používať slová ako „ďakujem“, „prosím“, vedieť pozdraviť a odzdraviť.
Rozpoznávanie osobnej značky a základná lokomócia
Každé dieťa v škôlke má pridelenú značku, zvyčajne na skrinke, kde nájde svoje veci a pomôcky. Tieto značky sú často tvorené dobre rozpoznateľnými obrázkami, ako sú lienka, huba, slniečko, autíčko či mačička. Dieťa by malo byť schopné svoju značku spoznať.
Základná lokomócia, teda konkrétne chôdza, chôdza po schodoch s prikračovaním a beh, by mala byť tiež zvládnutá.
9 tipov ako zvládnuť nástup do škôlky
Socializácia a individualita dieťaťa
Materské školy upozorňujú rodičov, aby vzhľadom na nadchádzajúcu socializáciu dieťaťa, teda utváranie väzieb s ľuďmi a deťmi zo škôlky, sa nesnažili ustupovať dieťaťu a nechať si ho vydupať všetko, čo chce. Taktiež je dôležité, aby sa rodičia snažili pracovať s naviazanosťou dieťaťa na ich neustálu prítomnosť.
Mnohé z týchto vecí sa vyriešia v procese adaptácie dieťaťa na prostredie škôlky. Je však dôležité myslieť na to, že každé dieťa je iné. Aj napriek tomu, že rodičia doma s deťmi pracujú, niektorým trvá proces adaptácie dlhšie, iným kratšie.
Nezabudnite materskú školu informovať o dieťati, jeho špeciálnych potrebách, prípadných vývinových či zdravotných problémoch.
Kognitívne zručnosti: Čo by dieťa malo vedieť?
Niektoré materské školy spresnili, čo by zdravé dieťa pred nástupom do škôlky mohlo byť schopné vedieť z hľadiska kognitívnych, poznávacích schopností. Tieto zručnosti môžu napovedať, či je vaše dieťa pripravené venovať sa činnostiam v škôlke a či mu s tým netreba pomôcť vyhľadaním príslušnej pomoci.
Podľa MŠ Skalité - Ústredie by „štandardné zdravé dieťa malo byť schopné zapamätať si napríklad:
- Tri čísla.
- Vedieť vyhľadať známy predmet na obrázku podľa predlohy.
- Zrakovo odlíšiť iný obrázok v rade rovnakých obrázkov.
- Poznať základné farby.
- Poskladať obrázok zo 4 častí.
- Vedieť diskriminovať pojmy - napr. hore - dole, malý - veľký.
- Poznať kruh a štvorec, guľu a kocku.
- Zoradiť prvky podľa veľkosti.
- Chápať a dodržiavať jednoduché pravidlá, napr. pri hre, výchovno-vzdelávacom procese.“
Čo do škôlky nepatrí
Hoci škôlky síce upozorňujú rodičov, že nevyžadujú, aby tieto úkony dieťa zvládalo od začiatku dokonale a bezchybne, malo by k nim byť vedené doma už pred nástupom do škôlky. Zdôrazňujú najmä ochotu dieťaťa spolupracovať a vedieť sa opýtať, ak niečo nevie, alebo poprosiť o pomoc.
Materské školy na svojich stránkach upozorňujú rodičov, že dieťa do škôlky potrebuje náhradné oblečenie, papučky (niektoré vyžadujú s uzavretou pätou) a pyžamo, pohárik s uškom a hrebeň pre dlhé vlasy (všetko najlepšie označené menom). Sú však isté veci, ktoré do škôlky nepatria a je zakázané ich sem doniesť:
- Hračky z domu.
- Drahé, cenné predmety.
- Mobilné telefóny.
- Liek.
- Sladkosti, cukríky, lízanky, žuvačky a podobne.
- Fľaše s nápojmi.
Rozvoj jemnej motoriky a predčitateľská gramotnosť
Príprava dieťaťa na písanie a čítanie začína už v predškolskom veku rozvojom jemnej motoriky a sluchového vnímania. Pred každým cvičením je vhodné nechať dieťa uvoľniť ruku. Vo vzduchu si rukou skúša pohyb, ktorý potom bude kresliť. Podľa možností upevníme väčší kus papiera (napr. baliaci) na stenu alebo dvere a necháme dieťa uvoľnenou rukou čmárať po celej ploche. Cvičením priamych čiar písaných rovným smerom (posediačky), rytmizovaným písaním (dieťa píše napr. čiarky, kopčeky súčasne s recitáciou alebo spievaním), zápisom na slová alebo slabiky, cvičením kresby dolného oblúka (let vtáka, hojdačka), či strihaním rohov z papiera (možno použiť i staré noviny) a vystrihovaním geometrických obrazcov (štvorec, trojuholník, kruh), sa rozvíja koordinácia oka a ruky.
Hľadanie rôznych objektov, rozlišovanie predmetov v okolí (ukáže na všetky veci zelené, guľaté, drevené a pod.), vyhľadávanie rovnakých obrázkov (použijeme obrázky z Pexesa, spočiatku iba 4 dvojice, postupne pridávame do osem), či práca s „labyrintom z nite“ na veľkom hárku papiera, kde sa krížia nite rôznych farieb, rozvíjajú zrakové vnímanie a schopnosť orientácie.
Cieľom cvičení zvyšujúcich schopnosť sluchového rozlišovania je pripraviť dieťa na čítanie a písanie. K tomu je potrebné, aby poznalo rytmus jednotlivých slov, členilo slová na slabiky, počulo izolovane jednotlivé hlásky v jednoduchých slovách. Výraznejšie ťažkosti v tejto oblasti môžu nastať u detí s poruchami reči, kde je potrebná logopedická náprava. Hry ako „Koľkokrát písknem, toľkokrát tleskneš“, „Odkiaľ to bolo?“ (dieťa zavrie oči a dospelý udrie do nábytku a pýta sa: „Odkiaľ to bolo?“), „Čo to bolo?“ (dieťa zavrie oči a dospelý zašustí papierom, necinkne lyžicou o tanier, zahrká kľúčmi a pod.), vytlieskavanie jednoduchých riekaniek a piesní (Pec nám spadla, Jedna druhej riekla), vytlieskavanie jednoduchých slov (ma-ma), rozprávanie rozprávky so zámernými chybami (dieťa reaguje a opravuje), predriekanie básní, ktoré dieťa opakuje, alebo dopĺňanie slov v hrách typu: „Išla babka na trh a kúpila tam…“ (každý doplní jedno slovo), sú cennými nástrojmi.
Schopnosť rozkladať a skladať slová na slabiky a hlásky je veľmi dôležitá pre úspešné osvojovanie si čítania a písania. Zvládnutie sluchovej syntézy je predpokladom pre zvládnutie čítania. Pri nácviku sluchovej analýzy vychádzame zo schopnosti členiť vetu na slová, určiť ich počet, poradie. Hovoríme dieťaťu krátke 3-4 slovné vety. Dieťa má hádať, koľko slov počulo, povedať nahlas každé slovo osobitne, zatlieskať toľkokrát, koľko slov počulo. Princíp sluchovej syntézy spočíva v schopnosti rozpoznať vyhláskované slovo. Dospelý hovorí dvojice podobných a rovnakých slov a dieťa určuje, či, príp. v čom sa líšia.
Vnímanie vlastného tela a priestorová orientácia
Vnímanie vlastného tela je ďalšou dôležitou oblasťou. Vhodné je zaviazať dieťaťu oči, ľahko sa dotknúť nejakého miesta na jeho tele a dieťa sa má dotknúť toho istého miesta. Ukazovanie častí tela pravou (ľavou) rukou, kde dieťa má na sebe ukázať pravú ruku (oko, ucho, nohu), a rozdelenie plochy stola na pravú a ľavú stranu, prispieva k rozvoju telesnej schémy a priestorovej orientácie. Kreslený diktát (podobne aj s písmenkami), kde dieťa kreslí podľa inštrukcií, rozvíja schopnosť nasledovať pokyny a priestorovú predstavivosť.
Rozvoj logického myslenia a matematických pojmov
Cieľom cvičení je zvýšiť schopnosť logického uvažovania dieťaťa. Pre rozvoj myslenia je dôležité podporovať dieťa v logickom uvažovaní. Vymenovanie určitých kategórií podľa jedného spoločného znaku („Budeme si rozprávať, čo všetko rastie na stromoch.“), vymenovanie skupiny slov, kde dieťa má povedať, čo majú spoločné, čím sú rovnaké (napr. jablko, hruška, slivka, to je … ovocie; bicykel, motocykel, lietadlo, to sú dopravné prostriedky), vytvorenie vety z troch slov, alebo ukladanie predmetov do radu a ich následne vymenovanie v zachovanom poradí po zakrytí, podporuje analytické a syntetické myslenie.
Cieľom ďalších cvičení je zvládnuť základy na utváranie matematických pojmov. Určovanie množstva (príprava 2 hŕbok gombíkov, kociek atď.), porovnávanie množstva pomocou grafického znázornenia (kreslenie koliesok a štvorčekov tak, aby dieťa jednotlivé dvojice mohlo spájať čiarami), cvičenie pojmov hore, dole, uprostred (premiestňovanie predmetu na rôzne miesta stola), a navodenie základných počtových operácií pomocou názoru („Keď máš 2 kocky, koľko budeš mať kociek, keď ti jednu pridáme?“) sú dôležité kroky k matematickej gramotnosti.
tags: #dieta #rozprava #podla #serii #obrazkov #ms