Obdobie dojčenia je pre matku a dieťa časom intenzívneho prepojenia a jedinečného vývoja. Strava dojčiacej matky hrá v tomto období kľúčovú úlohu, ovplyvňujúc nielen jej vlastné zdravie a regeneráciu po pôrode, ale predovšetkým kvalitu a zloženie materského mlieka, ktoré je pre dieťa nenahraditeľným zdrojom výživy. Mnohé aspekty stravovania sa menia v porovnaní s tehotenstvom a vyžadujú si osobitnú pozornosť. Nejde len o to, čo jesť, ale aj o to, ako sa stravovať, aby bolo zabezpečené optimálne prostredie pre zdravý rast a vývoj bábätka.
Výnimočnosť materského mlieka a jeho tvorba
Dojčenie je viac než len spôsob výživy bábätiek a malých detí; je to aj spôsob starostlivosti o ne, akým bábätko pokračuje vo vnútromaternicovom vývine. Už od 16. týždňa tehotenstva sa v prsníkoch začína tvoriť takzvané kolostrum. Je to životodarná tekutina, ktorá svojou vysokou kvalitou a výživovou hodnotou predstihuje materské mlieko. Kolostrum má ochrannú funkciu, obsahuje množstvo protilátok, ktoré pomáhajú dieťaťu bojovať proti infekciám, a zároveň pomáhajú pri dozrievaní čriev. Materské mlieko je prirodzenou súčasťou výživy dieťaťa a v prvých dňoch života zaisťuje dostatočnú výživu. Dojčenie v prvých mesiacoch života dieťaťa má pre jeho zdravie nespočetné množstvo benefitov, a to nielen zdravotných, ale aj sociálnych, psychologických a vývojových. Ak neexistujú kontraindikácie zo strany matky alebo dieťaťa, je tou najlepšou voľbou pre výživu dojčaťa, minimálne po dobu prvých 6 mesiacov jeho života.
Tvorba materského mlieka znamená pre organizmus mamičky zvýšený výdaj energie, živín, minerálov, vitamínov a stopových prvkov. Starostlivosť o dieťa a dojčenie zvyšuje nároky na výdaj energie u matky. Preto je strava v období dojčenia obzvlášť dôležitá, má byť bohatšia a výdatnejšia.
11 výhod dojčenia
Zásady správneho stravovania po pôrode a počas dojčenia
Strava pre dojčiace matky má svoje špecifiká a obmedzenia, pričom je kľúčové, aby bola plnohodnotná, pestrá a mala šetriaci charakter. V prvých týždňoch po pôrode, známych ako šestonedelie, zohráva výživa úlohu nielen pri regenerácii tela matky, ale aj pri zdravom vývoji bábätka. Je dôležité dbať na nutrične vyváženú stravu, ktorá telu dodá všetky potrebné živiny na rýchle zotavenie, dostatok energie a podporu tvorby materského mlieka. Po šestonedelí je taktiež dôležité pokračovať v správnom stravovaní, aby matka mala dostatok energie a zabezpečila bábätku kvalitnú výživu. Počas dojčenia nie je potrebné držať žiadne prísne diéty, no vyvážená strava je kľúčová pre zdravie oboch.
Netreba zabúdať na pravidelné stravovanie, ideálne v menších porciách počas dňa. Vhodné je v tomto období zaradiť do jedálnička aj druhú večeru, ktorá má byť ľahko stráviteľná. Ako druhá večera je vhodná napríklad polievka alebo tvaroh či jogurt. Z polievok sú vhodné kuracia, rascová, zeleninová, zemiaková kyslá, fazuľková kyslá, tekvicová kyslá, krúpková alebo polievka z ovsených vločiek.
Dojčiace matky by sa mali vyhýbať drastickým diétam na chudnutie. Tie bývajú väčšinou neplnohodnotné, málo pestré a dieťatku formou materského mlieka poskytujú málo živín, vitamínov a minerálnych látok. Mnohé mamičky pri dojčení rýchlo schudnú, hlavne v prvých 4 mesiacoch, pretože dojčenie je energeticky veľmi náročné. Je preto potrebné dočasne zvýšiť energetický príjem asi o pätinu až štvrtinu, čo predstavuje približne 500 kcal denne naviac, čo odpovedá asi jednému obedu. Nadbytočnú energiu majú uloženú vo forme tukových zásob vytvorených počas tehotenstva. Viac ako na kvantitu by sa mamičky mali zamerať na kvalitu stravy. Za každých okolností sa vyhýbajte drastickým diétam, ktoré by mohli uškodiť matke aj dieťatku, a rovnako tak nefungujú trvalo.
Potrebné živiny pre dojčiace matky
Keď žena kojí, je obzvlášť dôležité, čo konzumuje, pretože všetky živiny, ktoré prijíma, ovplyvňujú aj jej bábätko. Štúdie ukazujú, že stravovacie návyky matky môžu meniť zloženie materského mlieka, a tým aj kvalitu výživy dieťaťa. Preto je nevyhnutné dbať na dostatočný a vyvážený príjem základných živín:
Bielkoviny
Bielkoviny sú dôležité pre rast a vývoj svalov, tkanív a imunitného systému dieťaťa. Ich odporúčané množstvo je 1,2 g/kg telesnej hmotnosti plus 23 g denne. Najhodnotnejšie zdroje bielkovín získate z vajec, zo zakysaných mliečnych produktov (s obsahom tuku do 3 %, tvrdé syry do 45 % tuku v sušine), chudého mäsa, rýb, strukovín, tofu a tempehu.
Tuky
Tuky, hlavne zdravé tuky ako omega-3 a omega-6 mastné kyseliny, sú dôležité pre vývoj mozgu a nervového systému. Vedci uvádzajú, že tuk v materskom mlieku je kľúčovým zdrojom energie a živín. Neobmedzujte tuky, ale vyberajte si tie kvalitné, dávajte prednosť rastlinným. Olivový a repkový olej sú osvedčená klasika. Vyskúšajte aj rôzne špeciálne oleje, ako je ryžový alebo ľanový, ktoré navyše obsahujú zdraviu prospešné minerály a enzýmy. Medzi najdôležitejšie zložky patria polynenasýtené mastné kyseliny, najmä omega-3 a omega-6, ktoré sú dôležité pre vývoj nervového systému dieťaťa. Tieto zdravé tuky sa nachádzajú v potravinách, ako sú orechy, semienka, ryby a vajcia, ktoré by mali byť súčasťou stravy počas dojčenia. Odporúča sa 30 - 35 % z denného príjmu energie, s 0,25 - 0,5 g EPA + DHA.
Sacharidy
Najmä zložené sacharidy, ktoré poskytujú dlhodobú energiu, sú dôležité. Predstavujú viac ako 50 % z denného príjmu energie. Sacharidom sa netreba vyhýbať, stačí si len kvalitne vyberať. Ich zdrojmi sú ovsené vločky, ryža, zemiaky, cestoviny, pohánka, bulgur, pšeno, quinoa, kuskus a celozrnné pečivo.
Vláknina
Vláknina prispieva k lepšiemu tráveniu a pomáha predchádzať zápche, ktorá je po pôrode bežná. Vláknina je pri laktácii dôležitá, pretože podporuje zdravé trávenie. Jej zdrojmi sú najmä celozrnné pečivo a hnedá ryža. Nájdete ju aj v ovocí, ako sú jablká a banány, a v zelenine, ako mrkva a zemiaky.
Železo
Železo prispieva k správnej tvorbe červených krviniek a hemoglobínu. Počas pôrodu a v šestonedelí dochádza k výrazným stratám krvi, čo môže znížiť hladinu železa v tele matky a viesť k vyššiemu riziku vzniku anémie. Preto je dôležité tento minerál pravidelne dopĺňať, či už prostredníctvom stravy bohatej na železo, ako je tmavá listová zelenina, tofu, orechy a semienka, alebo pomocou výživových doplnkov. Železo je nevyhnutné aj pre dojčené deti, no materské mlieko ho obsahuje len v malom množstve. Odborníci uvádzajú, že približne od 6. mesiaca veku dieťaťa je potrebné zaradiť do jeho jedálnička potraviny bohaté na železo alebo sa poradiť s lekárom o možnom doplnení tohto minerálu. Odporúčaný príjem je 20 mg.
Vápnik
Vápnik je potrebný na udržanie zdravých kostí a zubov, prispieva k správnej látkovej premene dôležitej pre tvorbu energie. Je tiež dôležitý pre zdravie kostí matky aj dieťaťa. Jeho hlavnými zdrojmi sú mliečne výrobky, najmä kravské mlieko, syry a jogurty. Výskum zistil, že príjem kravského mlieka a výrobkov z neho počas laktácie, môže byť spojený s nižším výskytom potravinových alergií u detí. Okrem mlieka a mliečnych výrobkov sa vápnik nachádza aj v potravinách ako tofu, mandle a obohatené rastlinné mlieka (napríklad sójové alebo mandľové). Ak je pre vás ťažké prijať vápnik len z potravín, napríklad kvôli vegánskej strave alebo alergii, môžete zvážiť užívanie výživových doplnkov. Odporúčaný príjem je 1000 mg.
Vitamín B12
Vitamín B12 sa prirodzene nachádza najmä v živočíšnych produktoch, ako sú mäso, ryby, mliečne výrobky a vajcia. Vedecké zistenia naznačujú, že deti, ktorých matky konzumujú len rastlinnú stravu, sú vystavené vyššiemu riziku nedostatku vitamínu B12, ktorý prispieva k správnej tvorbe červených krviniek a k správnemu fungovaniu nervového systému. Ak nekonzumujete živočíšne produkty, je dôležité vitamín B12 dopĺňať výživovými doplnkami. Odporúčaný príjem je 5,5 µg.
Jód
Jód je dôležitý pre vývoj mozgu bábätka. Odporúčaný príjem je 200 µg. Jeho zdrojmi sú jodizovaná soľ, pečivo, morské plody, morské riasy a obilniny.
Zinok
Zinok podporuje imunitu. Odporúčaný príjem je 11 - 14 mg. Zdrojmi sú mäso, fazuľa, orechy, celozrnné produkty a mliečne výrobky.
Horčík
Horčík uvoľňuje nervový systém a zmierňuje kŕče.
Draslík
Draslík udržiava rovnováhu tekutín, podporuje činnosť svalov a nervov a pomáha pri hydratácii organizmu.
Selén
Odporúčaný príjem je 75 µg. Zdrojmi sú tuniak, halibut, sardinky, para orechy, krevety, morčacie mäso a hnedá ryža.
Vitamín D
Odporúčaný príjem je 20 µg. Zdrojmi sú tučné ryby, rybí tuk, mlieko, jogurt, vajcia a sardinky. Vašemu dieťatku si od vás berie predovšetkým vitamín D.
Kyselina listová
Vašemu dieťatku si od vás berie predovšetkým kyselinu listovú. Odporúčaný príjem je 450 µg. Zdrojmi sú listová zelenina, ovocie, mliečne výrobky, fazuľa, hrášok, mäso a obilniny.
Vhodné potraviny pre dojčiace matky
Do jedálnička zaraďte potraviny bohaté na vlákninu, zdravé tuky a bielkoviny, pričom nezabúdajte ani na zvýšený príjem vitamínov a minerálov.
Mäso a ryby
Z mäsa vyberáme chudé bravčové mäso - stehno, karé, panenku. Vhodné je aj teľacie a hovädzie mäso, kura a morka. Netreba zabúdať ani na ryby. Ryby a morské plody sú výborným zdrojom bielkovín a omega-3 mastných kyselín. Z mäsových výrobkov je vhodná šunka, ale musí byť neúdená. Vhodné sú hydina, losos a sardinky.
Zelenina
Zo zeleniny je vhodné zaradiť mladú zeleninu, teda mrkvu, petržlen, zeler, kaleráb, karfiol, fazuľka, hrášok, tekvica, cuketa. Špenát, sladké zemiaky a zemiaky sú tiež vhodné.
Ovocie
Z ovocia podávame jablká, čerešne, slivky, marhule, broskyne a banány. Avokádo je taktiež vhodné.
Mliečne výrobky a vajcia
Mliečne výrobky a vajcia sú dôležitou súčasťou stravy dojčiacej matky, najmä pre ich obsah bielkovín a vápnika. Okrem nich sú vhodné aj tofu.
Obilniny a strukoviny
Celozrnné pečivo, ovsené vločky, ryža, quinoa, pohánka sú výbornými zdrojmi komplexných sacharidov a vlákniny.
Orechy a semienka
Mandle, vlašské orechy, chia semienka a ľanové semienka sú skvelými zdrojmi zdravých tukov a ďalších živín.
Bezmäsité jedlá
Pre dojčiace mamičky sú vhodné aj bezmäsité jedlá ako nákypy, pudingy, rezance s tvarohom, so strúhankou, žemľovka a šúľance.
Potraviny, ktorým sa pri dojčení vyhnúť alebo ich obmedziť
Počas dojčenia je dôležité dávať pozor na potraviny, ktoré môžu ovplyvniť trávenie alebo pohodu bábätka. Niektoré zložky stravy môžu spôsobiť nepokoj, nadúvanie či zmeny v spánkovom režime dieťaťa. Taktiež je vhodné obmedziť potraviny, ktoré môžu obsahovať škodlivé látky alebo zvyšovať riziko alergických reakcií.
Dráždivé a nafukujúce potraviny
Zo stravy je potrebné úplne vylúčiť dráždivé a nafukujúce potraviny. To znamená strukoviny ako fazuľa, šošovica, hrach. Nepodáva sa tiež dráždivá zelenina - uhorka, paradajka, paprika, kapusta a kel. Potraviny ako kapusta, brokolica alebo strukoviny obsahujú vysoký podiel vlákniny alebo komplexného cukru - rafinózy, čo môže u matky spôsobiť nafukovanie. Hoci neexistujú dostatočné vedecké dôkazy, že by ich konzumácia vyvolávala plynatosť aj u kojených bábätiek, ak na tieto potraviny nie ste zvyknutá, je vhodné ich zaradiť do jedálnička postupne a v menších množstvách, aby ste sa vyhli diskomfortu. Pri nadmernej plynatosti u bábätka však môžu zohrávať väčšiu úlohu iné faktory, ako nezrelý tráviaci systém, nesprávne prisatie pri dojčení a prehĺtanie vzduchu, ktoré môžu viesť k zvýšenej tvorbe plynov v črevách, ale aj potravinové alergie. Vyhnite sa tiež výraznému koreniu a surovinám, ako je cibuľa alebo cesnak. Nafukujúce potraviny môžu pri dojčení potrápiť vás aj drobca.
Mastné a spracované potraviny
Pri dojčení by matky mali zo svojho jedálneho lístka vylúčiť mastné druhy mäsa, údeniny, kyslé ryby, klobásy, trvanlivé salámy a vyprážané mäsá. Vyprážané a spracované jedlá môžu spôsobiť tráviace problémy. Úplne vylúčiť by sa mali spracované potraviny, konzervované, instantné alebo práškové produkty, pretože obsahujú veľa konzervačných látok a nemajú žiadnu nutričnú hodnotu. Potraviny s vysokým obsahom cukru a spracované jedlá neprispievajú k zdravej výžive, pretože neobsahujú cenné živiny a môžu spôsobovať výkyvy hladiny cukru v krvi. Vyhnite sa sladkým nápojom a alkoholu.
Potraviny s potenciálne škodlivými látkami
Je dôležité vyhýbať sa potravinám s vysokým rizikom ťažkých kovov, ako sú mečúň alebo žralok, ktoré môžu obsahovať ortuť a podľa odborníkov ovplyvniť vývoj nervového systému dieťaťa. Väčšina morských živočíchov obsahuje nadmerné množstvo ortuti, ktorá prostredníctvom materského mlieka môže predstavovať riziko pre vyvíjajúci sa nervový systém dieťaťa. Preto je potrebné venovať pozornosť výberu rýb.
Alergény
Z ovocia vylučujeme citrusové plody. Kravské mlieko môže vyvolať intoleranciu, pretože dieťa nie je schopné stráviť bielkoviny v ňom obsiahnuté, čo sa zvykne prejaviť kolikami, vyrážkami alebo inými tráviacimi ťažkosťami. Sú prípady, keď u dieťaťa vznikne alergická reakcia (kožné prejavy, koliky, hnačky) na určitú zložku matkinej stravy. Často ide o bielkovinu kravského mlieka, vajcia alebo napríklad citrusy. Potom je na mieste eliminačná diéta, pri ktorej sa vytipovaná zložka vyradí z jedálnička matky a sleduje sa, či došlo u dojčaťa k odzneniu príznakov. Preventívne vyradenie rizikových alergénov z jedálnička skôr nebude mať zmysel. V prípade nutnosti eliminácie veľkej skupiny potravín z jedálnička, napr. mliečnych výrobkov, je vhodné kontaktovať nutričného terapeuta, ktorý žene pomôže zostaviť jedálniček tak, aby nedošlo k deficitu určitých zložiek, ako napríklad bielkovín alebo vápnika.
Pitný režim počas dojčenia
Okrem zdravej a vyváženej stravy je v období laktácie dôležité dodržiavať správny pitný režim. Ten pomáha pri tvorbe mlieka. Ideálna je nesýtená voda s nízkym obsahom minerálov alebo lahodné BIO čaje pre dojčiace matky s bylinkami, ako je aníz, fenikel alebo kmín, ktoré povzbudzujú tvorbu mlieka. Tekutiny je potrebné prijímať pravidelne, v menších množstvách. Vyhnite sa sladkým nápojom a alkoholu, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravie a tvorbu materského mlieka. Káva počas dojčenia nie je zakázaná, ale jej príjem by ste mali obmedziť, pretože vysoký obsah kofeínu môže spôsobiť dehydratáciu, nekvalitný spánok a časté budenie bábätka v noci. Menšie dávky kofeínu do 200 mg (2-3 šálky) denne by dieťaťu nemali uškodiť. V prípade, že matka pozoruje, že je dieťa nepokojné, podráždené a má problémy so spánkom, je možné, že je jej dieťa na kofeín citlivejšie. V tom prípade by mala príjem kofeínu znížiť. Alkohol si radšej nedávajte a fajčenie by pri dojčení malo byť úplným tabu. V období dojčenia je potrebné vyhýbať sa vodám s vyšším obsahom sodíka (zvýšený príjem soli spôsobuje zadržiavanie vody v organizme a tým pádom rozvoj opuchov).
Hydratácia zabezpečuje správnu hladinu tekutín v tele. Pri laktácii je veľmi dôležitá a vedci tvrdia, že pomáha pri tvorbe materského mlieka. Nedostatok tekutín teda môže viesť k dehydratácii, čo ovplyvňuje nielen množstvo mlieka, ale aj celkové zdravie matky a môže spôsobiť únavu, bolesti hlavy a ďalšie problémy. Na podporu tvorby materského mlieka môžete zvážiť aj výživové doplnky, napríklad kombináciu senovky gréckej a benediktu lekárskeho, čo sú bylinky po stáročia používané ženami pre ich možné prispievanie k tvorbe materského mlieka.
Zemiaky v strave dojčiacej matky
Zemiaky sú cennou a univerzálnou potravinou, ktorá má v jedálničku dojčiacej matky svoje stabilné miesto. Predstavujú výborný zdroj komplexných sacharidov, ktoré poskytujú dlhodobú energiu, čo je pre energeticky náročné obdobie dojčenia kľúčové. Okrem toho sú zemiaky bohaté na vlákninu, ktorá prispieva k správnemu tráveniu a pomáha predchádzať zápche, častému problému po pôrode. Sú tiež zdrojom vitamínu C, vitamínov skupiny B a minerálov ako draslík.
Ako prílohu podávame zemiaky - varené či pečené, alebo vo forme kaše. Zemiaky sú v ľahko stráviteľnej, tepelne upravenej forme ideálnou súčasťou pestrej a vyváženej stravy dojčiacej matky. Dojčiace matky môžu zaradiť zemiaky do svojho jedálnička v rôznych formách:
- Varené zemiaky: Sú ľahko stráviteľné a môžu byť podávané ako príloha k chudému mäsu alebo rybám.
- Pečené zemiaky: Predstavujú chutnú alternatívu k vareným zemiakom, pričom si zachovávajú mnoho živín. Dôležité je dbať na to, aby neboli príliš mastné.
- Zemiaková kaša: Pripravená z mlieka a masla (v primeranom množstve) je výživná a ľahko konzumovateľná.
- Zemiakové polievky: Zemiaková kyslá polievka, ktorá bola spomenutá nutričnou terapeutkou Ľubomírou Fraňovou, je tiež vhodnou voľbou, pokiaľ neobsahuje dráždivé prísady.
- Zemiakový šalát: Zemiakový šalát je obľúbenou klasikou a aj keď dojčíte, nemusíte sa ho vzdávať. Stačí len trochu pozornosti pri výbere surovín a spôsobe prípravy. Nie je počas dojčenia zakázaný, stačí ho pripraviť s ohľadom na ľahšiu, lepšie stráviteľnú verziu. Voľte varené suroviny, striedme dochutenie, vyhnite sa ťažkým omáčkam a sledujte reakcie dieťaťa. Je možné, že môže spôsobiť plynatosť, najmä ak obsahuje surovú cibuľu, cesnak, strukoviny alebo hrubú vlákninu. Ak bábätko po porcii šalátu reaguje plynatosťou, nepokojom alebo zlým spánkom, dajte si od šalátu pauzu a sledujte, či sa stav zlepší. Áno, ak je majonéza z kvalitných, pasterizovaných surovín a šalát pripravíte čerstvý, môžete ju použiť.
Je dôležité konzumovať zemiaky pripravené šetrným spôsobom, najlepšie varené alebo pečené, a vyhnúť sa vyprážaným variantom, ktoré sú ťažko stráviteľné a obsahujú prebytočné tuky.
Surové zemiaky a dojčenie
Pokiaľ ide o konzumáciu surových zemiakov počas dojčenia, je dôležité poznamenať, že všeobecné dietologické odporúčania pre dojčiace matky, ani pre bežnú populáciu, ich konzumáciu nepodporujú. Informácie poskytnuté nutričnou terapeutkou Nemocnice AGEL Zvolen Ľubomírou Fraňovou, ako aj iné odborné zdroje, zdôrazňujú konzumáciu tepelne spracovaných zemiakov (varených, pečených, v kašiach, polievkach alebo v ľahkom zemiakovom šaláte).
Surové zemiaky nie sú bežne konzumované potraviny a existujú dôvody, prečo to tak je:
- Obsah solanínu: Zemiaky prirodzene obsahujú glykoalkaloidy, predovšetkým solanín, ktoré môžu byť vo vyšších koncentráciách toxické. Obsah solanínu je vyšší v zelených častiach zemiakov, klíčkoch a šupke, ako aj v zemiakoch, ktoré boli vystavené svetlu. Tepelná úprava solanín čiastočne znižuje, avšak surové zemiaky si jeho vyšší obsah zachovávajú.
- Tráviteľnosť: Surové zemiaky sú pre ľudský tráviaci systém podstatne ťažšie stráviteľné v porovnaní s tepelne upravenými. Môžu spôsobiť tráviace ťažkosti, plynatosť a bolesti brucha, čo je pre dojčiacu matku, ktorej tráviaci systém sa po pôrode prispôsobuje, obzvlášť nežiaduce. Taktiež ak bábätko reaguje na akékoľvek potraviny plynatosťou alebo nepokojom, je lepšie sa im vyhnúť.
- Nutričná hodnota: Hoci zemiaky obsahujú vitamíny a minerály, tepelná úprava ich robí prístupnejšími pre trávenie a vstrebávanie živín. Konzumácia surových zemiakov neprináša žiadne preukázané benefity, ktoré by prevyšovali riziká alebo neboli dosiahnuteľné z ich varenej formy.
Preto možno konštatovať, že zatiaľ čo zemiaky sú dôležitou a prospešnou súčasťou stravy dojčiacej matky, ich konzumácia by mala byť výhradne vo forme tepelne spracovanej. Žiadne odborné odporúčania pre dojčiace ženy neuvádzajú surové zemiaky ako vhodnú alebo odporúčanú potravinu. Táto absencia odporúčania vychádza z pochopiteľných zdravotných a tráviacich dôvodov.
Reakcie bábätka na stravu matky a individuálny prístup
Pri kojení zavádzajte nové potraviny pomaly a postupne a sledujte, ako na ne bábätko reaguje. Každé dieťa je iné, preto je dôležité pozorne si všímať akékoľvek zmeny, ako sú vyrážky, bolesť bruška alebo zmeny v stolici. Ak sa objaví negatívna reakcia, je lepšie danú potravinu na nejaký čas vynechať. Zavádzajte vždy len jednu novú potravinu a počas niekoľkých dní sledujte reakcie bábätka. Týmto spôsobom ľahšie zistíte, ktoré potraviny sú pre bábätko vhodné a ktoré nie. V prípade problémov s trávením u dojčeného dieťaťa (krv a hlieny v stolici, pretrvávajúce brušné koliky, neprospievanie, nadmerný meteorizmus) odporúčame poradiť sa o stravovaní s lekárom.
11 výhod dojčenia
Medicínsky akceptovateľné dôvody pre umelú výživu
Umelá výživa sa v dnešnej dobe stala takou bežnou, že sa používa vo vysokom percente bábätiek, pri ktorých to nie je potrebné. Deje sa to preto, že ženy nedostávajú funkčné riešenia pri svojich problémoch s dojčením. Okrem toho tiež dostávajú nesprávne informácie a bežne potom ľudia nadobudnú pocit, že je dlhý zoznam okolností, za ktorých sa dojčiť nedá alebo nesmie. Avšak existujú situácie, ktoré sú dôvodom na to, aby bábätko dostávalo umelé mlieko. Tieto dôvody možno rozdeliť do 3 kategórií:
- Medicínsky akceptovateľné dôvody na podávanie umelej výživy:
- Po prvých pár dňoch do prvých pár mesiacov, ak je dočasne alebo trvalo znížená tvorba materského mlieka, ktorá spôsobuje neprospievanie a pri ktorej sa tvorbu mlieka nepodarilo zvýšiť a zároveň nebolo možné zabezpečiť materské mlieko z banky mlieka.
- Po prvých pár mesiacoch nie je umelá výživa potrebná, ak je dieťa čiastočne dojčené a zároveň prijíma dostatok rozmanitých príkrmov.
- Dieťaťu, ktoré bolo kŕmené výlučne umelou výživou, začíname podávať príkrmy od 4. mesiaca tak, aby v nasledujúcich pár mesiacoch postupne úplne nahradili umelú výživu. Po 6. mesiaci bábätko umelé mlieko nepotrebuje, aj keby nebolo vôbec dojčené. Môže dostávať rozmanité, zdravé, kaloricky bohaté jedlo v náležitom zložení.
- Galaktozémia (ak enzým nechýba úplne, je možné čiastočné dojčenie).
- Niektoré ďalšie vrodené poruchy metabolizmu, pri ktorých nie je dostatočne známe, ako správne postupovať, ako napríklad tyrozinémia a leucinóza, pretože sú raritné.
- V niektorých prípadoch raritné medicínske indikácie.
- Medicínsky akceptovateľné dôvody na kŕmenie dieťaťa mimo prsníka ideálne materským mliekom (čo nemusí znamenať kŕmenie fľašou; ak je to možné, kŕmenie pohárikom je najvhodnejšia metóda kŕmenia dieťaťa mimo prsníka) v prípade, že napriek odbornej pomoci sa dieťa nedokáže prisať:
- Ťažké deformity tváre.
- Ťažké neurologické postihnutie.
- Ťažká choroba matky, ktorá jej neumožňuje, aby sa o bábätko starala.
- Spoločenské dôvody na podávanie umelej výživy (pričom to neznamená, že umelá výživa musí byť podávaná fľašou) v prípade, že nie je možné zabezpečiť prísun darcovského materského mlieka z banky mlieka:
- Výživa opusteného bábätka v ústavnej starostlivosti, príp. detskom domove. V prípade adopcie (či iných foriem osobnej starostlivosti) je možné, aby dojča dojčila adoptívna matka.
- Výživa bábätka, ktorého matka zomrela.
Mýty a fakty o strave dojčiacich matiek
V strave dojčiacich mamičiek existuje veľa odporúčaní, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Veľa žien tieto rady prijme za svoje a už nevyhľadávajú ich opodstatnenie. V každej kultúre panujú iné výživové mýty, napr. dojčiacim Ázijčankám sa neodporúča jesť studené jedlo, v tuzemsku sa démonizujú strukoviny alebo pikantné jedlá. Je dôležité rozlišovať medzi overenými faktami a pretrvávajúcimi mýtmi, aby sa dojčiace matky zbytočne nestresovali a neobmedzovali svoj jedálniček bez reálneho opodstatnenia. Obdobie dojčenia určite nie je obdobie, v ktorom by sa matka mala stresovať tým, čo je, a už dopredu zbytočne vylučovať skupiny potravín. To je nutné len v prípade, že spozoruje negatívnu reakciu svojho dieťaťa na určitú zložku v jedálničku.
1. Vplyv stravy na materské mlieko
Mýtus: Jedlo, ktoré dojčiaca matka zje, má priamy a silný vplyv na zloženie materského mlieka.Fakt: Jedlo, ktoré dojčiaca matka zje, prechádza jej tráviacim traktom, tam sa rozloží na jednoduché živiny a tie následne krvou putujú tam, kde sú potrebné. Niektoré sa dostanú až do prsníka (alveol), kde dochádza k tvorbe materského mlieka. Je známe, že aj matky so znakmi podvýživy sú schopné produkovať dostatočné množstvo materského mlieka. Deficit niektorých živín (vitamíny, esenciálne mastné kyseliny) v strave matky sa však môže odraziť na kvalite jej mlieka. Z toho vyplýva, že miera, akou strava matky ovplyvní zloženie materského mlieka, nie je taká vysoká, ako sa môže zdať.
2. Zvýšený energetický výdaj pri dojčení
Mýtus: Dojčiace matky musia jesť "za dvoch" a môžu sa prejedávať.Fakt: Laktácia je náročný proces, ktorý zvyšuje energetický výdaj ženy o 400 - 500 kcal/deň (v jedle to je napr. 1 celozrnná kaiserka s 50 g eidamu a 15 g masla). To ale nie je výhovorka pre prejedanie sa. Navýšenie energetického príjmu sa odporúča dojčiacim matkám, ktoré majú rizikovú hmotnosť na hranici podváhy. Naopak ženy, ktoré počas tehotenstva výrazne pribrali, nemusia navyšovať energetický príjem, a naopak vďaka väčšiemu výdaju môžu pozvoľna chudnúť. Viac ako na kvantitu by sa mamičky mali zamerať na kvalitu stravy. Potrebnú nadbytočnú energiu majú uloženú vo forme tukových zásob vytvorených počas tehotenstva. Nárast hmotnosti v tehotenstve, ktorý je pre konkrétnu ženu v norme, závisí na BMI, ktoré mala žena pred otehotnením. Podľa ACOG sa za normu považuje u žien s podváhou pred otehotnením (BMI pod 18,5) hmotnostný nárast v tehotenstve do 18 kg, naopak u obéznych žien (BMI nad 30) sa za normu považuje priberanie do max. 9 kg.
3. Špeciálna diéta pri dojčení
Mýtus: Pri dojčení je potrebná špeciálna, veľmi obmedzujúca diéta.Fakt: Nie, nemusí. Bohato stačí pestrá strava s dodržiavaním základných princípov racionálnej stravy. To znamená mať v každom jedle zdroj bielkovín (mäso, mlieko a mliečne výrobky, ryby, tofu, tempeh…), zdroj tukov (prevaha rastlinných zdrojov - orechy, oleje, zaraďovať tučné ryby), každý deň min. 300 g zeleniny (rôzne druhy), 200 g ovocia a komplexné sacharidy (vločky, pohánka, celozrnné pečivo, zemiaky, ryža…). Naopak by sa mala vyhýbať väčšiemu príjmu sladkostí, jedlám z fast food reštaurácií a všeobecne potravinám s vysokým zastúpením jednoduchých cukrov, nasýtených alebo stužených tukov a soli.
4. Nadúvavé potraviny pri dojčení
Mýtus: Konzumácia nadúvavých potravín matkou spôsobuje plynatosť u bábätka.Fakt: Potraviny ako kapusta, karfiol a strukoviny obsahujú veľa vlákniny a pri ich trávení sa tvoria plyny, ktoré spôsobujú nadúvanie v čreve matky. Žiadny mechanizmus toho, že by tieto plyny mohli nejako preniknúť do materského mlieka a trápiť dieťa, nie je vedecky podložený. Vyradenie týchto surovín z jedálnička v prípade ich dobrej tolerancie matkou nie je pri dojčení nutné. Ak však matka cíti diskomfort, je lepšie ich obmedziť.
5. Pikantné jedlá pri dojčení
Mýtus: Pikantné jedlá sú pri dojčení striktne zakázané.Fakt: Strava obsahujúca výrazné pikantné chute ako cesnak alebo chili môže zmeniť chuť materského mlieka. V niektorých štúdiách sa ukazuje, že rôzne príchute materského mlieka nie sú pre dojčatá nepríjemné, a naopak ich preferujú. To môže následne uľahčiť prechod na pevnú stravu, ktorá je chuťovo rozmanitejšia. V prípade, že dieťa nereaguje na inú chuť negatívne (odmietanie mlieka, koliky, hnačka atď.), nie je nutné tieto potraviny z jedálnička vyraďovať.
6. Vyhýbanie sa všetkým alergénom z potravín
Mýtus: Preventívne je potrebné vylúčiť všetky bežné alergény z jedálnička dojčiacej matky.Fakt: Preventívne vyradenie rizikových alergénov z jedálnička skôr nebude mať zmysel. Až v prípade, keď u dieťaťa vznikne alergická reakcia (kožné prejavy, koliky, hnačky) na určitú zložku matkinej stravy (často ide o bielkovinu kravského mlieka, vajcia alebo napríklad citrusy), je na mieste eliminačná diéta.
7. Tatarák, sushi a plesňové syry pri dojčení
Mýtus: Tepelne nespracované potraviny a zrejúce syry sú pre dojčiacu matku rizikové.Fakt: V množstve brožúr s odporúčaním stravy pre dojčiace matky nájdeme, že tepelne nespracované potraviny a zrejúce syry sú pre dojčiacu matku rizikové a nemala by ich zaraďovať. Potravinám ako tatarák, sushi či hermelín by sa tak matka mala počas dojčenia vyhýbať ako čert krížu. Pravdou ale je, že síce sú tieto potraviny rizikovejšie z hľadiska infekčného ochorenia (pre nás všetkých), ale prípadná nákaza by bola hrozbou skôr pre zdravie matky než dojčaťa. Pre pokoj duše je však lepšie sa im vyhnúť.
8. Kofeín a káva pri dojčení
Mýtus: Kofeín a káva sú pri dojčení úplne zakázané.Fakt: Kofeín z kávy sa dostáva do materského mlieka. Menšie dávky kofeínu do 200 mg (2-3 šálky) denne by dieťaťu nemali uškodiť. Naopak, kofeín vraj môže tvorbu mlieka aj stimulovať. Napriek tomu môžete skúsiť meltu, kávu bez kofeínu alebo kávu s jeho zníženým obsahom. V prípade, že matka pozoruje, že je dieťa nepokojné, podráždené a má problémy so spánkom, je možné, že je jej dieťa na kofeín citlivejšie. V tom prípade by mala príjem kofeínu znížiť.
tags: #dojcenie #a #surovy #zemiak