Komunikácia je základným pilierom ľudskej interakcie a jej vývin sa u dieťaťa začína už od narodenia. Je to fascinujúci a komplexný proces, ktorý sa odvíja postupne, pričom každý malý krok má zásadný význam pre celkový rozvoj osobnosti dieťaťa. V tomto procese nikto nemôže spochybniť rolu najbližších osôb, predovšetkým rodičov. Rodičia zabezpečujú dieťaťu nielen biologické, citové a sociálne potreby, ale sú pre neho aj sprievodcom, tlmočníkom, učiteľom, vzorom, priateľom a partnerom v komunikácii. Ich angažovanosť a citlivý prístup sú kľúčové pre úspešné osvojenie si reči a schopnosti vyjadrovať sa. Pozrime sa na základné medzníky v rečovom vývine a na úlohu rodičov, prípadne iných osôb blízkych dieťaťu v tomto dynamickom procese.
Základy rečového vývinu a rola rodičov
Vývin reči je kontinuálny proces, ktorý sa začína už v prenatálnom období, kedy si dieťa postupne pripravuje artikulačné orgány napríklad olizovaním pupočnej šnúry, cumľaním palčeka a súčasne sa už stimulujú sluchové receptory. Táto raná príprava je nepostrádateľná pre neskoršie fázy. Rodičia v najranejšom období používajú intuitívne komunikačné správanie vo vzťahu k svojmu bábätku, ktoré sa označuje ako tzv. reč orientovaná na dieťa alebo aj „materská reč“.
Tento druh reči je univerzálnym fenoménom, nakoľko ním hovoria ľudia na celom svete, dokonca aj štvorročné deti, ktoré sa prihovárajú malému bábätku. Je typický vyššou polohou hlasu, prehnanou intonáciou, množstvom špecifických slov označujúcich veci a ľudí v okolí dieťaťa, množstvom otázok nasledovaných odpoveďami, priamymi výzvami a zdrobnelinami. Táto špecifická forma komunikácie pomáha dieťaťu rozumieť ľudskej reči a rozvíjať citovú zložku komunikácie, čím vytvára pevné základy pre emocionálne puto a rané učenie.
Mgr. Magdaléna Malyszová, odborná garantka a klinická logopedička, zdôrazňuje, že „rodičia by mali stimulovať správny vývin reči u dieťaťa od narodenia, lebo presne vtedy sa začína. Vývin reči je postupný proces, ktorý prebieha najmä v interakcii medzi dieťaťom a rodičom, preto najlepšie, ako podporiť vývin reči u dieťaťa, je tráviť s ním veľa času aktívnou komunikáciou.“ Táto aktívna komunikácia je viac než len slová; je to komplexná výmena, ktorá zahŕňa neverbálne prejavy, zmyslové vnímanie a emocionálnu rezonanciu.
Kľúčové míľniky v predrečovom období
Predrečové obdobie je plné dôležitých komunikačných prejavov, hoci dieťa v tomto čase ešte nehovorí slová. Je to obdobie fyziologickej bezrečnosti, kedy si dieťa precvičuje artikulačné orgány prostredníctvom kriku, hrkútania a džavotania.
Prvé nenámerné prejavy: Úsmev a hrkútanie
K prvým komunikačným prejavom, zatiaľ nezámerným, ktoré sa objavujú okolo 2. mesiaca, patria úsmev a hrkútanie. Hrkútanie predstavuje vydávanie samohláskových zvukov, ktoré pripomínajú hrkútanie vtákov, napr. „aaaa, aaeeee, úúúú“. Tieto počiatočné zvuky sú reflexné, ale sú kľúčové pre budovanie sluchovej spätnej väzby a oromotorickej kontroly. Neskôr sa k nim pridávajú hlasný smiech a džavotanie, ktoré spočíva vo vydávaní spoluhláskových zvukov ako napr. „ba, da, ga“. Pudové džavotanie sa objavuje približne po 3. mesiaci života, kedy dieťa začína experimentovať a hrať sa so svojimi artikulačnými orgánmi. Postupne vydáva zvuky, ktoré počuje vo svojom okolí, čím si osvojuje základné fonémy.
Videá s rečou pre batoľatá a bábätká - Video s aktivitami včasnej intervencie a míľnikmi bábätka
Džavotanie a experimentovanie so zvukmi
Po šiestom mesiaci sa dieťa snaží produkovať dlhšie reťazce zvukov, preto sa rodičia dočkajú takých zvukových variácií ako sú „babababa, mamamama, badabada, dudodo“ a iné. V tomto období, približne po 6. mesiaci, hovoríme o napodobňujúcom džavotaní, kedy sa najprv objavuje džavotanie dvoch rovnakých slabík. Dieťa začína reagovať na svoje meno a na jednoduché otázky typu „Kde je mama?“ už približne v 8. mesiaci. Táto fáza je kritická pre rozvoj sluchového vnímania a fonologického uvedomovania.
Zámerná komunikácia: Od gest k porozumeniu
Okolo 9. mesiaca sa objavuje dôležitá vývinová schopnosť - zámerná komunikácia. To znamená, že dieťa začína chápať, že môže vedome regulovať svoje prostredie, zatiaľ čo doteraz bolo jeho správanie nezámerné a náhodné. Dieťa si vie vyžiadať pozornosť, predmet alebo činnosť, najprv pomocou pohľadu a neskôr pomocou celého repertoáru gest. Veľmi dôležitou súčasťou tohto predrečového obdobia je aj postupný rozvoj porozumenia reči. Už cca v 8. mesiaci dokáže reagovať na svoje meno a na otázku „Kde je mama?“.
Tento vývinový míľnik dieťa dosahuje aj vďaka svojim rodičom a blízkym osobám, ktorí od narodenia interpretujú jeho nezámerné správanie ako zámerné. Vezmite si napríklad situáciu: kŕmite dieťa a ono sa od vás odtiahne. Vy mu na to hovoríte: „Už si mal dosť, už nie si hladný,“ a ukončíte kŕmenie. Takéto rodičovské správanie učí dieťa, že môže zámerne ovplyvňovať svoje okolie, čím sa posilňuje jeho pocit kontroly a vlastnej agentúry. Prirodzené gestá, ako je napríklad ukazovanie predmetu rodičovi, ukazovanie prstom alebo rukou, otočenie hlavy na stranu ako odmietnutie jedla, zdvíhanie rúk ako žiadosť, aby ho rodič zodvihol, či tlieskanie, sa začínajú objavovať okolo 8. mesiaca.
Od prvých slov k zložitým vetám
Cesta k plnohodnotnej reči je dlhá a zahŕňa postupné budovanie slovnej zásoby a gramatických štruktúr. Každá fáza je dôležitým krokom k plnej komunikačnej kompetencii.
Prvé slová a rozvoj slovnej zásoby
Prvé slová obvykle prichádzajú okolo 12. mesiaca. V tomto štádiu sú prvé slová zvukovo vzdialené slovám dospelých, nakoľko schopnosti dieťaťa vyslovovať zvuky reči sú obmedzené. Preto prvé slová môžu znieť napr. aj ako „kaka“, ktoré znamená vtáčik, „ssss“, ktoré znamená lampa alebo „go“, ktoré znamená loptu. Slovná zásoba prvých slov sa postupne rozširuje a zdokonaľuje sa aj porozumenie: dieťa rozumie základným príkazom a zákazom, hoci málokedy ich počúvne. Aj v tomto období hrajú rodičia a dospelí v okolí dieťaťa dôležitú úlohu, lebo sa s dieťaťom rozprávajú, pomenovávajú veci v jeho okolí, hrajú sa s ním, ukazujú mu, ako veci fungujú a dávajú mu príležitosť bezpečne skúmať okolitý svet. Týmto spôsobom neustále obohacujú jeho pasívnu aj aktívnu slovnú zásobu.
Prechod k dvojslovným kombináciám
Medzi 18. a 24. mesiacom prichádzajú prvé dvojslovné výpovede. Po 18. mesiaci prichádza ďalšia zmena v komunikačných schopnostiach: dieťa začína spájať slová do dvojslovných kombinácií, napr. povie „mama pápá, auto tam, bábo hájá“ a pod. Tieto kombinácie sú zatiaľ nedokonalé, dieťa len spojí dve slová bez gramatiky. Zdokonaľuje sa porozumenie, dieťa si rozširuje aktívny slovník, vyslovuje asi 50 slov a pýta sa otázky, pričom prvou otázkou je zvyčajne „kde?“. V reči dieťa hovorí väčšinou o tom, čo práve vidí, ale začína hovoriť aj o udalostiach z blízkej minulosti. Zdokonaľuje sa výslovnosť, preto sa slová čoraz viac podobajú na slová dospelých.
Tvorba jednoduchých a rozvitých viet
Po druhom roku dieťa spája tri a viac slov do jednoduchých viet. Slovná zásoba sa rýchlo rozširuje: dvojročné dieťa používa priemerne 300 slov, dva a pol-ročné dieťa 450 až 500 slov a trojročné dieťa až 1000 slov. Dieťa sa pýta veľa otázok (čo je to? kto je to?). Vo vetách sa objavuje gramatika, niekedy aj nesprávna, čo je však prirodzenou súčasťou učenia sa jazyka. Dieťa za tri roky života získa také komunikačné schopnosti, že na konci tretieho roka sa vyjadruje v rozvitých vetách alebo jednoduchých súvetiach so správnou gramatikou, pýta sa otázky, vie na otázky odpovedať a dokonca sa objavujú aj prvé rozprávačské schopnosti, hoci zatiaľ veľmi primitívne. Výslovnosť sa zdokonaľuje natoľko, že dieťaťu väčšinou rozumejú aj cudzí ľudia, hoci správna výslovnosť sa vyvíja až do školského veku. Po treťom roku už väčšinou dieťa začína používať singulár aj plurál podstatných mien. Na prelome 3. a 4. roka sa stretávame u detí s druhým obdobím otázok (Prečo? Kedy?). Dieťa vyjadruje svoje myšlienky s dostatočnou obsahovou a formálnou presnosťou, pričom nastáva prehlbovanie a spresňovanie obsahu slov a gramatických foriem. Medzi 3. a 4. rokom dieťa začína tvoriť súvetia. Po 4. roku používa dieťa obvykle všetky slovné druhy, číslovky, predložky a spojky si deti väčšinou osvojujú najneskôr.
Rola rodičov v stimulácii aktívnej reči
Úloha rodičov aj v týchto obdobiach je nepopierateľná. Rodičia dávajú dieťaťu možnosť komunikovať v rôznych situáciách, sú mu správnym rečovým vzorom, odpovedajú na jeho zvedavé otázky, s láskou mu vysvetľujú veci a udalosti okolo neho, čítajú mu knižky a rozprávajú príbehy. Vytvárajú tak bohaté jazykové prostredie, ktoré je pre rozvoj reči nevyhnutné.
Videá s rečou pre batoľatá a bábätká - Video s aktivitami včasnej intervencie a míľnikmi bábätka
Podpora správneho vývinu reči: Praktické tipy pre rodičov
Aktívna a cielená podpora zo strany rodičov je pre harmonický vývin reči dieťaťa kľúčová. Existujú osvedčené metódy a prístupy, ktoré pomáhajú deťom napredovať v ich komunikačných schopnostiach.
Aktívna komunikácia a budovanie slovníka
Podľa Mgr. Malyszovej platí, že by rodičia mali dieťaťu popisovať všetko, čo práve vidí a deje sa okolo neho, rozprávať sa s ním o tom, používať viacej otvorených otázok, spievať si pesničky, rozprávať si riekanky a zapájať ho do bežného chodu domácnosti, napr. pri varení, praní, aby s vami trávilo čo najviac času, aj keď to bude znamenať, že vás to zdrží. Čas, ktorý investujete do dieťaťa najmä v ranom veku, sa vám mnohonásobne vráti.
S rozšírením slovnej zásoby môžu pomôcť napríklad kartičky na rozvoj reči. Veľmi dôležité je čítanie kníh - nahlas a s obrázkami. Počúvanie príbehov z kníh je lepšie ako pozeranie príbehov na obrazovke. Podporujte gestá a mimiku, naučte sa spolu rytmické riekanky a spievajte piesne. Tieto aktivity nielenže rozvíjajú reč, ale aj posilňujú vzájomné puto a podporujú kognitívny vývin.
Čítanie kníh a obmedzovanie digitálnych médií
Dôležité je tiež správne používanie technológií, ktoré sú dnes neodlúčiteľnou súčasťou našich životov. U detí do dvoch rokov sa snažte vyhýbať používaniu akýchkoľvek digitálnych médií. Vo veku medzi 2 a 5 rokom života obmedzte používanie obrazovky na maximálne jednu hodinu denne. Vyberajte dieťaťu veku primerané programy, pozerajte sa na ne spolu s ním, pomôžte mu pochopiť, čo vidí, a rozprávajte sa s ním o tom.
Ako správne (ne)opravovať detskú reč
Rodičia často deti opravujú a nútia ich, aby slovo vyslovili správne, čo nie je správny prístup. Mgr. Malyszová radí: „Ak dieťa nesprávne vysloví slovo ‘čaj’ napr. ‘mami, prosím si caj’, namodelujte dieťaťu správnu výslovnosť a zvýraznite hlásku, ktorú vyslovilo nesprávne napr., ‘dobre, hneď ti urobím Čaj’, aby sme stimulovali správnu výslovnosť sluchovou cestou.“ Ak dieťa danú hlásku nedokáže vysloviť a rodič ho núti do opravy, zbytočne dieťa frustruje a vytvára si negatívny vzťah k nácviku výslovnosti, lebo aktuálne nie je v jeho schopnostiach vysloviť slovo správne.
Aj keď deti vedia danú hlásku vysloviť, kým ju začnú používať v spontánnej reči, musia si ju najprv nacvičiť v slabikách, v izolovaných slovách vo všetkých pozíciách, postupne ju zafixovať vo vetách, pri opise obrázku a potom postupne zautomatizovať do bežnej reči postupným predlžovaním času, kedy je dieťa schopné sa sústrediť na správne používanie. Spontánne používanie v reči si vyžaduje určitý čas a dostatočný tréning. „Musíme vždy trénovať na úrovni, ktorú ešte dieťa úplne nezvláda samostatne, ale s pomocou to dokáže, v tzv. zóne najbližšieho vývinu,“ dodáva Mgr. Malyszová. Rovnakým spôsobom, ako pri nesprávnom vyslovovaní slov, sa riadime aj pri oprave nesprávnej gramatiky. Opravovať dieťa pri nesprávnej výslovnosti a gramatike je nesprávne, pri neplynulostiach (ako zajakávanie) je to priam zakázané.
Vplyv motoriky a príjmu potravy na reč
Vývin reči je úzko spätý s celkovou motorikou a oromotorickými funkciami. Pohyb, vnímanie a komunikácia sa navzájom dopĺňajú. Reč sa formuje v závislosti od rozvoja motoriky a vývinu mozgu. Pokiaľ dieťa stagnuje v pohybe, teda v motorickom vývine, predpokladáme, že psychický vývin bude oneskorený. Ako vysvetľuje logopedička Adelaida Fábianová: „Ak nie je dostatočne stimulovaná orofaciálna - tvárová oblasť, artikulácia, je to ako s chôdzou. Ak človek dostatočne nechodí, je ochabnutý. Podobné sa stáva s rečou.“
Pri dojčení sú dostatočne stimulované všetky periorálne svaly, pričom sa využíva sací a hltací reflex. Aby sa dieťa najedlo, namáha sa. Ak je dieťa kŕmené fľaškou, zaujíma nás, či nemá veľmi veľký otvor na cumlíku, pretože takto môže iba pasívne prehĺtať, mlieko mu stečie do tráviacich ciest. Ďalšou kategóriou sú najmä predčasne narodené deti, ktoré neprijímajú stravu normálne cez ústa, ale sondou. V neskoršom veku sa u nich môže vyvinúť až fóbia prijímať potravu ústami. Dieťa môže byť hypersenzitívne, preferuje prijímať potravu iba hladkej konzistencie, odmieta žuť a inú štruktúru jedla, čím si nenamáha jazyk a svalstvo dôležité na príjem potravy.
Adelaida Fábianová upozorňuje, že „problém nastáva, ak sa fľaška podáva pridlho. Dieťa neprijíma nemliečnu potravu od šiestich mesiacov.“ Výskumy ukázali, že v momente, keď dieťa do úst prvýkrát vezme pohár alebo zovrie lyžičku perami, dochádza k ich aktivizácii. Do mesiaca po tejto aktivite začne vytvárať hlásky b, p, m. Keď dieťa začne prijímať tuhšiu potravu, musí jazykom kmitať smerom hore a dole. Tu už máme pôdu na to, aby dieťa začalo rozprávať hlásky d, t, n, keď sa jazykom dotýka tvrdého podnebia.
Dôležité je tiež nechať dieťa samé sa posadiť a nepreskakovať motorické míľniky. „Drieková oblasť nám paralelne pôsobí s oblasťou ramenného pletenca, krku, pohyblivými časťami sánky a jazyka,“ vysvetľuje A. Fábianová. Mnohé deti, ktoré neštvornožkujú, môžu mať neskôr problémy s artikuláciou (napr. palatálny sigmatizmus) a v predškolskom či školskom veku problémy s koordináciou a matematickými operáciami, nakoľko pri štvornožkovaní dochádza ku kooperácii oboch hemisfér.
Keď reč viazne: Oneskorený vývin reči a vývinové jazykové poruchy
Celý rečový vývin sa u zdravých detí deje akosi automaticky, rodičia si často ani neuvedomujú svoju úlohu v rozvíjaní rečových schopností ich detí. Rodičia sa zamyslia nad možnosťou ovplyvniť rečové a komunikačné schopnosti dieťaťa len vtedy, ak sa dostaví nejaký problém. Oneskorený vývin reči u detí môže mať viacero príčin, ktoré môžu byť biologické, vývinové alebo psychosociálne.
Rozdiely medzi bežnou fázou a poruchou
Vývin reči je do istej miery u každého dieťaťa individuálny, hovoríme skôr o časovom rozmedzí. Je dôležité rozlíšiť, či ide o bežnú fázu vývoja, kedy dieťa len potrebuje viac času, alebo o poruchu reči, ktorá si vyžaduje odbornú intervenciu.
Rizikové faktory oneskoreného vývinu reči
Mgr. Malyszová uvádza, že to, že inak zdravé dieťa začína rozprávať neskôr, je znakom oneskoreného vývinu reči alebo vývinovej jazykovej poruchy. Rizikové sú deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou, predčasne narodené deti, deti z horšieho socioekonomického prostredia alebo nedostatočne stimulujúceho prostredia, deti s častými zápalmi stredného ucha alebo deti, ktorých rodičia alebo súrodenci mali problém s rečou alebo s poruchami učenia. Ak vývin u týchto detí nenapreduje v žiaducom smere, uvažujeme o rozvoji symptómov vývinovej jazykovej poruchy. Pri vývinovej jazykovej poruche hovoríme už o abnormitách vo vývine mozgovej kôry, ktoré postihujú rečové zóny mozgu ľavej hemisféry.
U detí s rôznymi zdravotnými ťažkosťami, napr. s genetickou poruchou, s rázštepom pery a/alebo podnebia, senzorickým deficitom, poruchou autistického spektra je riziko oneskorovania sa alebo ťažkostí s vývinom reči vysoké. Výskumy taktiež poukazujú, že pozeranie TV, tabletov atď. u detí v nízkom veku výrazne zvyšuje pravdepodobnosť oneskorovania sa v jazykovom vývine. K ďalším príčinám patria porucha sluchu (dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč), vývinová apraxia reči (dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú), znížený svalový tonus (slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu) a ADHD (problémy so sústredením môžu brániť dieťaťu v tom, aby vnímalo jazyk a učilo sa nové slová). Dedičné faktory a dvojjazyčné prostredie tiež môžu ovplyvniť nástup reči.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc logopéda
V každom veku sú iné rizikové faktory spojené s vývinom reči, ktoré by si mal rodič všímať a prípadne sa poradiť s logopédom.
Logopéda by mal rodič vyhľadať, ak dieťa:
- Okolo 1. roka:
- Neprejavuje dostatok iniciatívy na získanie pozornosti dospelého - nemá komunikačný zámer (ak dieťa niečo chce, nenadväzuje aktívne očný kontakt, nedá to dospelému najavo gestami, vokalizáciou, pohľadom).
- Nepoužíva komunikačné gestá (neukazuje na predmet svojho záujmu, neukazuje predmet v ruke, nepodáva predmet inej osobe, neočakáva predmet).
- Neobjavujú sa gestá ako napr. krútenie hlavou na znak nesúhlasu, dvíhanie rúk, aby bolo dieťa zdvihnuté na ruky, kývanie na rozlúčku, tlieskanie atď.
- Neobjavujú sa funkčné gestá (napr. telefón si neprikladá k ušku, hrebeň k vláskom, hrnček k ústam atď.).
- Je prevažne ticho, málo si džavoce.
- Nereaguje na jednoduché pokyny a gestá ako napr. „Poď sem!“.
- Okolo 2. roka:
- Nemá komunikačný zámer.
- Nepoužíva gestá.
- Nehovorí cca 50 slov a nezačína tvoriť dvojslovné spojenia.
- Má výrazne lepšie porozumenie ako hovorenú reč.
- Má slabé porozumenie reči (priemerné dieťa rozumie cca 500 slov z bežnej slovnej zásoby).
- Má nezrozumiteľnú reč pre blízkych, používa veľmi obmedzený počet hlások.
- Evidujeme regres vo vývoji reči - dieťa prestáva rozprávať alebo začína opakovať frázy, ktoré používa nefunkčne.
- Neobjavuje sa symbolická a predstieraná hra, preferuje repetitívnu hru (má tendenciu stále opakovať rovnaké činnosti, napr. stavať autá do rady, točiť s predmetmi atď.), nezapája do svojej hry ostatných.
- Okolo 3. roka:
- Nepoužíva viacslovné výpovede - jednoduché vety.
- Má slabú slovnú zásobu v porovnaní s rovesníkmi.
- Reč je ťažko zrozumiteľná pre cudzie osoby (v 3. rokoch by malo byť dieťa zrozumiteľné pre cudzie osoby na 75 %).
- Má ťažkosti s porozumením reči, aj keď je reč pomalá, jednoduchá a obsahuje gestá.
- Používa „echolalickú reč“ - opakuje výpovede po komunikačnom partnerovi, z TV bez komunikačného zámeru, nefunkčne.
- Nekladie žiadne otázky a nevyžaduje odpoveď.
- Tvorí niektorú hlásku chybne (na nesprávnom mieste), napr. hlásku R tvorí hrdelne alebo sykavky tvorí medzi zubami (ak napr. hlásku R zamieňa za jednoduchšiu hlásku J, je to veku primerané).
- Má v reči neplynulosti.
Mgr. Magdaléna Malyszová odporúča navštíviť logopéda čo najskôr, ak dieťa tvorí hlásku chybne, teda na nesprávnom mieste alebo nesprávnym spôsobom, napr. hlásku R v hrdle, sykavky medzi zubami, aby si tento zlozvyk nefixovalo. Čím dlhšie dieťa takúto výslovnosť používa, tým náročnejšie je ju odnaučiť. Ak dieťaťu v 4 rokoch chýba v reči viacero hlások vývinovo náročnejších ako je R, L, ostré (CSZ) aj tupé sykavky (ČŠŽ) alebo dokonca v reči chýba aj niektorá vývinovo skoršia hláska ako je napr. najčastejšie K,G, T, D alebo V, F, je tiež dôvod na obavy. Do piatich rokov by malo dieťa tvoriť a používať správne všetky hlásky reči, ak tak nie je, je vhodné vyhľadať logopéda. Všeobecne rodičom odporúčam, ak výslovnosť po 4 roku nie je správna, aby začali hľadať logopéda, pretože čakacia doba na vyšetrenie je často dlhšia.
Dyslexia: Porozumenie a podpora
Dyslexia je ďalšou oblasťou, ktorá môže výrazne ovplyvniť komunikačné schopnosti a učenie dieťaťa, hoci priamo nesúvisí s rečovým vývinom v prvých rokoch života. Je však dôležité rozoznať túto poruchu u dieťaťa včas.
Čo je dyslexia a jej príčiny
Dyslexia je vývojová porucha, ktorá sa zaraďuje medzi špecifické poruchy učenia, konkrétnejšie čítania. Dieťa má problém naučiť sa čítať aj napriek prijateľným rozumovým schopnostiam, porozumieť čítanému textu a správne ho reprodukovať do písanej formy. Slovo dyslexia je vytvorené z dys- čo znamená zoslabený, chybný, porušený a gréckeho slova lego- čítam, hovorím. Ľudovo povedané - dieťa si nevie správne priradiť tvary písmen k ich zvukovej podobe. Vidí písmeno, ale nevie ho „povedať“, nevie si spomenúť, ktoré to je. Potom slová prečíta nesprávne a tak mu text nedáva zmysel. Takže čokoľvek, čo má pochopiť z textu (aj matematika), mu robí problém a zákonite v tom robí množstvo chýb, prípadne sa tomu vyhýba.
Najčastejšou príčinou sú genetické predispozície (až 40 % rodičov dyslektikov má dieťa taktiež dyslektika), v menšej miere exogénne faktory (poškodenie mozgu v prenatálnom, perinatálnom alebo postnatálnom období - obdobie pred, počas a po narodení). Je dôležité vedieť, že deti trpiace dyslexiou nie sú hlúpe ani lenivé. Hlavná oblasť problému je spôsob, akým funguje mozog. Ľudia s dyslexiou používajú pri čítaní rozdielne časti mozgu ako tí, ktorí ňou netrpia. Z toho dôvodu je aj učenie sa písmen veľký problém. Deti sa učia čítať spôsobom, že sa naučia spájať si zvukové vyjadrenie písmena/slova s jeho písanou formou. A práve v tomto spojení majú dyslektici veľký problém. Čítanie sa nestane automatickou aktivitou, pretože deti s dyslexiou majú problém dekódovať slová a písmená, priradiť ich k ich zvukovej forme a následne využiť túto schopnosť v bezchybnom prečítaní slova.
Rozpoznávacie znaky a symptómy dyslexie
Aj keď diagnostika tejto poruchy je zložitá a vyžaduje komplexné vyšetrenie u psychológa, podozrenie na toto ochorenie môže mať aj rodič pokiaľ starostlivo pozná svoje dieťa a pozoruje ho. Pokiaľ má vaše dieťa tento typ problémov, určite vyhľadajte pedagogicko - psychologickú poradňu.
Medzi varovné signály, ktoré môžu naznačovať dyslexiu, patria:
- Spomalenie vývoja reči. Môže sa zdať, že dieťa na svoj vek pozná málo slov alebo hovorí málo.
- Má problém prepojiť fonémy a grafémy - teda spojiť si vizuálnu podobu písmena s jeho znením. Nie je si isté, ktoré písmeno abecedy robí aký zvuk (predstavte si, že vidíte písmeno B. Teraz ho prečítajte nahlas. Dyslektik má práve s týmto veľký problém).
- Číta na omnoho nižšej akademickej úrovni ako hovorí.
- Ak číta nahlas, často preskakuje krátke slová.
- Často sa stáva, že zamieňa písmená v slovách alebo podobné hlásky.
- Má problém priradiť vizuálny objekt k slovu (prinesie nožík namiesto vidličky).
- Má problém s používaním slov, ktoré znejú rovnako, ale majú iný význam.
- Je pre neho ťažké zistiť, či sa dve slová rýmujú.
- Má ťažkosti učiť sa nové slová, poznávať farby.
- Má problémy s učením riekaniek, ktoré majú nejaký rytmus.
- Číta pomaly, nerado číta nahlas, má problémy s porozumením prečítaného textu kvôli ťažkostiam s dekódovaním písmen a slov.
- Má ťažkosti reprodukovať práve prečítaný text. Hoci ak mu je čítaná rozprávka, nemusí mať problém zhrnúť príbeh.
- Môže mať ťažkosti s použitím vhodného slova. Dlho hľadá výraz, ktorý chce použiť a častokrát sa stane, že použije výraz nesprávny, podobný tomu správnemu.
- V písanom texte je schopné v tom istom slove urobiť rozdielne chyby.
- Má problém vidieť (niekedy aj počuť) rozdiely a podobnosti v slovách a písmenách.
- Má narušené vnímanie rozdielov detailov písmen, ich polohy - napríklad obrátené tvary (b, d).
- Často vynecháva alebo pridáva písmená v slovách.
- Má ťažkosti pochopiť vtipy a výroky, ktoré sú symbolické.
- Nie je schopné rozlíšiť sykavky, mäkké/tvrdé slabiky (di - dy) alebo krátke či dlhé tóny.
- Má problém určiť správne poradie hlások v slove, slov vo vete.
- Má problém uchovať slová v krátkodobej pamäti (ak ho poprosíte aby prinieslo knižku, papier a ceruzky, prinesie jedno z toho, nikdy nie všetko).
- Môže si pliesť vpravo/vľavo.
- Môže mať ťažkosti zapadnúť medzi vrstovníkov - ťažšie „číta“ sociálne situácie alebo reč tela.
- Robí mu problém zistiť, ktoré slovo nám zostane, ak odoberieme začiatočné písmeno (ak poviete slovo vlak a spýtate sa aké slovo dostaneme, ak odstránime písmeno v).
- Má ťažkosti s učením sa cudzieho jazyka.
Motivácia a aktivity pre deti s dyslexiou
Dieťa bude zápasiť s dyslexiou po celý svoj život. Preto je veľmi dôležité, aby vedomie o jeho ťažkostiach neboli preň zdrojom stresu. Rodič by mal dieťa motivovať a podporovať ho, aby sa neprestalo snažiť a nevzdalo to aj napriek počiatočným nezdarom.
Pomáhať mu môžu aj nasledujúce aktivity, ktoré s ním rodič môže praktikovať každý deň: Dieťa sa najlepšie učí prostredníctvom hry. Ak idete do obchodu, skúste sa s ním zahrať: Koľko potravín nájde, ktoré začínajú podobne ako jeho meno (ak sa volá Peťko, môže nájsť petržlen, papriku, pomaranče…). Vystrihnite si písmená z tvrdého papiera, nafarbite ich a skúšajte tvoriť slová spojené s ich vyslovovaním. Čo najčastejšie sa s dieťaťom hrajte na tvorbu slov. Pýtajte sa, aké slovo dostane, ak zo slova mačka vezme ‘m’, aké slovo následne dostane, ak pridá ‘s’.
Mnohí známi ľudia sa stali slávnymi, aj keď ich učitelia v mladosti považovali za hlúpych. Dyslexia - porucha čítania - nemusí byť prekážkou v dosiahnutí skvelej kariéry. Dokonca ľudia, ktorí prešli obdobím ťažkých začiatkov v škole sa zhodujú v tom, že keď museli čítaniu venovať viac času, museli byť dôslednejší a veľakrát aj pomalšie a dlhšie čítať, priviedlo ich to časom k lepším výsledkom. Predbehli aj tých, ktorí čítanie zvládli s ľahkosťou.
Špecifické problémy a raná intervencia
Niekedy sú ťažkosti v rečovom vývine zložitejšie a vyžadujú si špecifický prístup a včasnú, cielenú intervenciu.
Vplyv sluchu, svalového tonusu a iných faktorov
Adelaida Fábianová upozorňuje, že „ak sa napríklad narodí dieťa so sluchovým problémom, jeho krik a prvotné džavotanie je v podstate rovnaké ako u ostatných detí. Zlom nastáva až po šiestom mesiaci. Tým, že nemá spätnú väzbu, džavotanie stagnuje, až úplne zmizne.“ Absencia primárnych reflexov, napríklad hltacieho a sacieho, je ukazovateľom neurologického problému.
Ďalej, u detí so zvýšeným svalovým napätím, u ktorých je neskôr diagnostikovaná detská mozgová obrna, majú ťažko ovládateľné ruky a nohy, je zrejmé, že je ťažko ovládateľný aj jazyk. Reflux nemá priamy vplyv na reč, ale na príjem potravy áno. Ak potrava vychádza aj cez nos, alebo ak dieťa pociťuje diskomfort a tlak na hrudníku, plače, matka nevie prečo - tu máme sekundárny dôsledok.
Mgr. Dana Zemčíková dodáva, že k príznakom oneskoreného vývoja reči patria spočiatku najmä narušená obsahová stránka reči, teda malá slovná zásoba a dysgramatizmy. Podmienkou rozvoja komunikačných schopností a zručností je v prvom rade porozumieť reči. Skôr než dieťa začne hovoriť, rozumie už samo veľkému množstvu slov. Na rečové stimuly okolia dieťa reaguje neverbálne. U detí s oneskoreným vývojom reči býva neverbálna komunikácia dlhý čas jediným spôsobom dorozumievania sa s okolím. Začína sa tak prejavovať chuť dieťaťa komunikovať, tzv. „hovoriaci apetít“. Dieťa sa začína vyjadrovať najprv pomocou základných zvukových prejavov (smiech, plač). Aby sa upevnilo spojenie medzi sluchovou podobou slova a jeho pohybovou, artikulačnou podobou, malo by dieťa zo svojho okolia počuť predovšetkým slová, ktoré už samo dokáže napodobniť, a slová, ktoré sú artikulačne len o niečo náročnejšie.
Význam včasnej intervencie a multidisciplinárnej spolupráce
Našťastie existujú prepracované postupy a metódy, ako stimulovať a podporovať reč dieťaťa v najranejšom veku, ktoré sú odpozorované z prirodzenej komunikácie medzi dieťaťom a rodičom. Rodič v takejto situácii môže požiadať o pomoc odborníkov - logopédov špecializujúcich sa na tzv. ranú intervenciu. Raná intervencia je založená na princípe vzdelávania rodičov, ktorí si z terapeutických hodín (individuálnych alebo skupinových) odnášajú domov informácie a praktické schopnosti, ako pracovať s dieťaťom v domácom prostredí v bežných denných situáciách. Je to efektívny prístup (v zahraničí podporený množstvom výskumných prác) a u rodičov veľmi obľúbený, nakoľko im dáva do rúk nástroje a pomáha uchopiť osud svojich detí do vlastných rúk.
Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia. Keď dieťa nerozpráva a problém sa zanedbá, nemusí už dobehnúť rovesníkov a ťažkosti môžu prerásť do problémov s učením v škole. Mgr. Malyszová radí: „Logopéda treba navštíviť čo najskôr, ak tvorí dieťa hlásku chybne, teda na nesprávnom mieste alebo nesprávnym spôsobom napr. hlásku R v hrdle, sykavky medzi zubami, aby si tento zlozvyk nefixovalo. Čím dlhšie dieťa takúto výslovnosť používa, tým náročnejšie je ju odnaučiť.“
Ak máte pochybnosti o rečovom vývine svojho dieťaťa, poslúchnite vašu intuíciu a bez zbytočného otáľania vyhľadajte pediatra. Ten môže odporučiť návštevu:
- Detského psychológa: Posúdi celkový vývin dieťaťa - vrátane myslenia, pozornosti, správania a sociálnych zručností.
- Neurológa: Skúma, či rečové ťažkosti nesúvisia s fungovaním nervového systému (napr. vývinová dyspraxia, epilepsia, hypotónia).
- Foniatra: Špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií.
Mnohé deti potrebujú len miernu podporu, aby sa „naštartovali“. V praxi sa Adelaida Fábianová často stretáva s rodičmi, ktorí prichádzajú do ambulancie s dvaapolročnými nehovoriacimi deťmi. Mnohé sa rozhovoria až vtedy, keď rodičov naučíme techniky, ako s dieťaťom komunikovať, akú formu hry majú predkladať, aby dieťa zaujali, ale zároveň robilo to, čo chceme my. „Áno, takéto dieťa môže začať normálne rozprávať. No je tu jedno ‘ale’ s veľkým výkričníkom. Nemôžu čakať do štvrtého alebo piateho roku veku. Samo to nepríde, dieťa potrebuje odbornú pomoc,“ varuje Fábianová.
Rola logopéda v širšom kontexte (nielen výslovnosť)
Logopédia sa stále spája s výslovnosťou - kedy budem rozprávať a či čisto. Avšak, práca logopéda je omnoho širšia. Pre niektorých pacientov je aj len fúknutie do píšťalky alebo sfúknutie sviečky problémom. A ako vieme, keď nie je koordinované dýchanie, nebude koordinovaná ani reč. Sú hlásky, ktoré si vyžadujú odlišný výdychový prúd vzduchu, napríklad á, ó, ú. Bez toho, aby sme napravili dýchanie a skoordinovali ho, to nebude.
Logopédi sa venujú aj ťažkým poruchám prijímania a spracovávania potravy. Rodičia prichádzajú s tým, že deti sú hypersenzitívne, vôbec nechcú prijímať potravu, lebo ich už pri pohľade na ňu napína. Alebo naopak: sú hyposenzitívne, všetko si dávajú do ústočiek - hračky, predmety. Samozrejme, v určitom období vývoja je to v poriadku, dieťa tým spoznáva svet. Logopédi riešia problémy s vypľúvaním, vypadávaním jedla z úst, príliš hltavým pitím mlieka, problémami so satím. V centre, kde pracuje Adelaida Fábianová, sa venujú aj vyrovnávaniu sa s následkami po mozgovej príhode, čo ukazuje široké spektrum logopedickej starostlivosti.
V roku 2022 bol otvorený diagnostický centrum pre malé bábätká, aby sa predišlo komplikáciám. Je úžasné, že od otvorenia prešlo rukami odborníkov okolo 80 detí a z nich drvivá väčšina nepotrebovala už ďalšiu intenzívnu rehabilitáciu. To podčiarkuje obrovský význam včasnej diagnostiky a intervencie.
Videá s rečou pre batoľatá a bábätká - Video s aktivitami včasnej intervencie a míľnikmi bábätka
tags: #dieta #rozumie #ze #text #ma #urcity