Reč je jedným z najfascinujúcejších aspektov ľudského vývoja a kľúčovým nástrojom pre interakciu s okolitým svetom. Pre rodičov je často radosťou sledovať, ako sa ich dieťa učí nové slová a formuluje svoje prvé vety. Niekedy sa však v tomto procese objavia určité zvláštnosti, ako napríklad zamieňanie hlások - častý jav, keď dieťa namiesto hlásky „š“ vyslovuje „s“, čo je známe ako šušlanie, alebo sigmatizmus. Aj keď je v ranom detstve istá premenlivosť reči fyziologická, je dôležité porozumieť, kedy ide o bežný vývinový jav a kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Tento článok sa ponára do hĺbky problematiky nesprávnej výslovnosti, faktorov, ktoré ju ovplyvňujú, a možností, ako dieťaťu pomôcť na ceste k čistej a zrozumiteľnej reči.
Šušlanie a iné chyby výslovnosti: Čo si rodičia nevšimnú?
Mnohí rodičia spozornejú až pri nápadnejších poruchách reči u svojho dieťaťa. Avšak bežnú detskú šušlavosť si všimnú málokedy, alebo ju dokonca ani neregistrujú. Ako upozorňuje detská psychologička Martina Bezpalcová, reč v predškolskom veku je premenlivá a nesprávna výslovnosť je fyziologická, pričom sa postupne približuje norme. To môže viesť k tomu, že si na chybnú výslovnosť dieťaťa zvykneme natoľko, že už nevnímame, že je niečo v neporiadku.
Prípad pani Jany, ktorá rozpráva: „Keď ma na zápise do školy upozornili, že Dominik zle vyslovuje, bola som prekvapená. Bola som hrdá, že sa už naučil vyslovovať nielen všetky sykavky, ale dokonca aj R a Ř, a ani som nezaregistrovala, že takmer zásadne nemäkčí hlásky - teda, že nevyslovuje ňiečo, ale niečo a napríklad namiesto ňemal hovorí nemal," nie je ojedinelý. Tento prípad demonštruje, ako ľahko sa môže stať, že niečo zanedbáme. Podobné nedostatky, ktoré rodičia takmer neregistrujú, sa môžu prejaviť aj pri výslovnosti iných hlások. Niektoré deti napríklad zamieňajú hlásky c, č, s a š alebo napríklad aj r a l. Práve toto šušlanie sa neskôr môže prejaviť pri písaní, čím sa problém prehlbuje.
Prečo dieťa zamieňa hlásky? Faktory ovplyvňujúce správnu výslovnosť
Chybná výslovnosť môže byť spôsobená viacerými faktormi, ktoré sú často komplexne prepojené. Jedným z nich môže byť iba zlé uvoľnenie alebo nastavenie hovoridiel. Môže sa však stať, že dieťa dané hlásky zle počuje, čo je zásadný aspekt, keďže sluchové vnímanie priamo ovplyvňuje artikuláciu. Medzi ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú správnu výslovnosť a čistotu jazykového prejavu u detí, patria:
- Genetika: Hoci sa nededí priamo „račkovanie“, môže sa dediť tzv. rečová neobratnosť.
- Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá: Dnešná doba vyžaduje od detí odlišný spôsob práce s pozornosťou, čo sa odráža aj na spôsobe, akým sa rozvíja reč. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, používa odlišné pravidlá sociálnej komunikácie ako kedysi. Deti netrávia toľko času s dospelými, a čiastočne sa mení aj spôsob hry detí. Hračky a rozprávky neučia deti rozprávať, ale rozprávanie učí deti rozprávať. Hypopodnetné prostredie, teda nedostatočná komunikácia rodičov s dieťaťom, môže taktiež prispieť k problémom s rečou.
- Zväčšená nosová mandľa: Môže ovplyvniť dýchanie a tým aj rezonanciu reči.
- Časté zápaly stredného ucha: Opakované zápaly môžu viesť k prechodným poruchám sluchu, ktoré negatívne ovplyvňujú rozlišovanie a reprodukciu hlások.
- Časté nádchy, soplíky, alergie: Dlhodobo upchatý nos núti dieťa dýchať ústami, čo mení prirodzenú polohu jazyka a oslabuje ho, čo je pre správnu výslovnosť kľúčové.
- Zlý zhryz: Anomálie v čeľusti a zuboch priamo ovplyvňujú postavenie jazyka a prúd vzduchu pri artikulácii.
- Používanie cumlíka a dojčenskej fľaše po druhom roku života: Dlhodobé používanie cumlíka alebo fľaše môže narušiť vývin oromotoriky a svalov hovoridiel.
- Nesprávne smrkanie a dýchanie nosom: Vedie k pretrvávajúcemu dýchaniu ústami, ktoré ochabuje jazyk a ovplyvňuje jeho prirodzené postavenie.
- Rozvinutá zdravotná starostlivosť: Paradoxne, čiastočne môže byť faktorom aj rozvinutá zdravotná starostlivosť, ktorá umožňuje skoršie vyhľadanie a odlíšenie detí s rečovými ťažkosťami.
- Vplyv bilingvizmu (viacjazyčnosti): Vývin reči viacjazyčného dieťaťa má svoje špecifiká a môže prispievať k problémom s výslovnosťou, najmä ak sa jazyky "miešajú".
Dyslália a myofunkčná porucha: Hlbší pohľad na poruchy artikulácie
V súvislosti s nesprávnou výslovnosťou sa často stretávame s pojmami dyslália alebo artikulačná neobratnosť. Dyslália znamená nesprávnu výslovnosť jednej alebo viacerých hlások a patrí medzi najčastejšie poruchy reči. V praxi to znamená, že dieťa problematické hlásky vynecháva (mogilália), zamieňa za iné (paralália), alebo ich chybne vyslovuje na inom artikulačnom mieste (napr. „francúzske“ R - rotacizmus). Ak ide o viac chybne tvorených hlások, hovoríme o dyslálii multiplex. V extrémnych prípadoch, pri tetizme, je reč takmer nezrozumiteľná, pretože dieťa nahrádza všetky spoluhlásky hláskou „T“.
Je dôležité rozlišovať pravú dysláliu od fyziologickej. Fyziologická dyslália je bežný, vývinový jav objavujúci sa približne do 5. roku života. Medzi 5. a 7. rokom sa môže vyskytovať predĺžená fyziologická dyslália. Ak dieťa po 7. roku života má pretrvávajúci problém s artikuláciou, hovoríme o pravej dyslálii.
Príčiny vzniku dyslálie sú rôzne a všeobecne sa delia na orgánové a funkčné. Pod orgánové odchýlky patria anomálie rečových orgánov, ako sú rázštepy, zlý zhryz alebo výrazne zväčšená nosohltanová mandľa. Medzi funkčné príčiny zaraďujeme napríklad myofunkčnú poruchu.
Myofunkčná porucha je porucha funkcie pohybu jazyka, napätia a funkčnosti mimických svalov a porucha prehĺtania. Odhaduje sa, že asi tri štvrtiny detí a dospelých s poruchou artikulácie trpia práve myofunkčnou poruchou. Pri chybnom prehĺtaní tlačí jazyk oproti zubom alebo sa vsúva do medzery medzi zubné oblúky. Na vzniku myofunkčných porúch sa podieľa množstvo faktorov, napríklad dlhodobé cmúľanie palčeka či cumlíka, upchatý nos alebo prirastená uzdička jazyka. Myofunkčnú poruchu sprevádza aj napätie jazyka, celého svalstva tváre a vo väčšine prípadov aj nesprávne dýchanie a nesprávne držanie tela.
Prirastená uzdička jazyka (ankyloglosia) je stav, kedy je jazyk so spodnou časťou úst spojený krátkou alebo hrubou uzdičkou. Táto anomália nedovoľuje jazyku natiahnuť sa do špičky (pri vyplazení jazýčka vidíte na konci akoby srdiečko, špička je zospodu ťahaná uzdičkou smerom dovnútra) alebo zdvihnúť sa dostatočne hore. V dôsledku toho dieťa nedokáže vyslovovať najmä hlásky tvorené špičkou jazýčka (napríklad r, l, c, s, z, č, š, ž). Vo väčšine prípadov sa dá tento stav zmeniť cvičením. Čím skôr sa príde k logopédovi, tým viac času je na cvičenie a niekedy je potrebné čakať aj niekoľko mesiacov, kým sa svaly zmenia a uzdička pod jazýčkom povolí. V súčasnosti sa podstrihnutie uzdičky pod jazykom pokladá za posledné, „núdzové“ riešenie, alebo sa odporúča vtedy, keď sa predpokladá, že stav sa výraznejšie nezmení ani pri dlhodobejšom cvičení, najmä ak je uzdička prirastená bližšie ako 7 milimetrov ku špičke jazýčka alebo je veľmi hrubá.
Vplyv nesprávnej výslovnosti na školský úspech a psychiku
Žiak, ktorý ešte v prvej triede nevyslovuje správne, môže byť v nevýhode, pretože zlá výslovnosť nezriedka ovplyvňuje čítanie i písanie. Ak si dieťa napríklad niektoré hlásky zafixuje zle alebo ich sluchovo nerozlišuje, môže mať problémy s ich písaním aj čítaním. „Také dieťa potom môže miesto hravý písať hlavý, miesto miska môže zase písať Micka či miška. Podobný problém pri písaní môže vzniknúť aj vtedy, ak dieťa niektoré hlásky pri reči vynecháva,“ upozorňujú odborníci. Ak má prváčik problémy s výslovnosťou, s najväčšou pravdepodobnosťou bude mať aj problémy s písaním hlások, pretože slová môže písať tak, ako ich vyslovuje, a tu môže nastať problém.
Okrem akademických výsledkov môže mať zlá výslovnosť významný vplyv aj na psychiku dieťaťa. Reč je popri vzhľade tým, čo si na nás okolie všíma a podľa čoho nás hodnotí. Ak bude dieťa vystavené posmechu okolia kvôli zlej výslovnosti, môže sa to významne odraziť na jeho psychike a následne aj na školských výsledkoch. Môže to viesť k strate sebavedomia, sociálnemu stiahnutiu a strachu z komunikácie.
Kedy vyhľadať logopéda? Orientácia v míľnikoch rečového vývoja
Vývin rečových orgánov a samotný vývin reči, a teda aj osvojovanie si správnej výslovnosti jednotlivých hlások, má svoju postupnosť. Keďže výslovnosť ovplyvňuje viacero faktorov, nedajú sa vymedziť presné vekové hranice pre každú hlásku. Všeobecne však platí, že dieťa musí mať pre správnu artikuláciu dostatočnú schopnosť „odozrieť“ hlásky sluchom a zrakom z okolia (od iných ľudí, kamarátov, rodiny) a pripravený jazýček aj ostatné orgány, ktoré sa podieľajú na výslovnosti (pery, zúbky, ďasná, podnebie), aby boli vôbec schopné hlásku správne vytvoriť a vysloviť.
Najdôležitejším indikátorom, kedy vyhľadať logopéda, je obava rodičov. Tí intuitívne často cítia, že dieťa sa nevyvíja ako jeho rovesníci. Už veľmi skoro môžeme pozorovať, či sa dieťa oneskoruje vo vývine alebo registrovať neplynulosti v reči. Sledujeme, či s nami komunikuje gestami, či nám rozumie jednoduché otázky, či má záujem o interakciu s dospelým alebo inými deťmi.
Orientačné normy fyziologického zvládnutia jednotlivých hlások:
- Do 3 rokov (tolerancia do 4 rokov): samohlásky, dvojhlásky „au, ou, eu“, spoluhlásky „p, b, m, t, d, n, k, g, j, ch, h“. V dvoch rokoch by už dieťa malo rozprávať v dvojslovných, trojslovných kombináciách, začínať tvoriť prvé krátke vety a ovládať minimálne 50 - 70 slov. Ak trojročnému dieťaťu nerozumejú cudzí ľudia, komolí aj ľahšie slová a nesprávne vyslovuje hlásky, prípadne si zamieňa písmená (napríklad K za T a pod.), je vhodné navštíviť logopéda.
- Do 4 rokov (tolerancia do 5 rokov): „f, v, ď, ť, ň“. Medzi 3. a 4. rokom, ak rodič eviduje v reči dieťaťa chyby v gramatickej stránke reči, slovnej zásobe alebo porozumení, treba navštíviť logopéda. Vo 4 rokoch by už mala byť reč dieťaťa úplne zrozumiteľná aj pre cudzích ľudí. Dieťa ešte nemusí úplne presne vyslovovať napríklad hlásky L a R. Štyriročné dieťa by už nemalo komoliť žiadne slová, malo by tvoriť a používať správne takmer všetky hlásky (výnimkou môže byť R a L), nemalo by ani ráčkovať, ani šušlať.
- Do 5 rokov (tolerancia do 7 rokov): „l“, sykavky „c, s, z, č, š, ž“, „r“. Okolo piateho roku by malo dieťa vyslovovať správne, s výnimkou napríklad hlásky R. Ak tomu tak nie je, je dobré obrátiť sa na logopéda.
- Pri nástupe do školy: Výslovnosť by mala byť v poriadku. Ak má vaše dieťa ešte pred nástupom do školy problémy s výslovnosťou, určite sa obráťte na logopéda a nespoliehajte na to, že sa to nejako upraví samo.
Logopédi rozlišujú medzi nesprávnou a chybnou výslovnosťou. Nesprávna výslovnosť (napríklad ryba - lyba) môže byť v určitom veku prirodzená. Chybná výslovnosť vzniká tak, že dieťa bez ohľadu na vek začne určitú hlásku tvoriť nesprávne, na zlom „mieste“ v artikulačných orgánoch alebo zvukovo odlišnú od normy. U niektorých detí môže nastať medzi piatym a siedmym rokom spontánna náprava - reč sa skrátka dovyvíja neskôr než u jeho rovesníkov. Akékoľvek pochybnosti rodiča o tom, či je reč jeho dieťaťa správna, by však mali byť dostatočným dôvodom na to, aby požiadal o logopedické vyšetrenie. Len logopéd môže posúdiť, či sa dá predpokladať takáto spontánna úprava alebo nie. Optimálnym vekom na nápravu dyslálie je predškolský vek. Čím viac sa návšteva logopéda odkladá, tým bude proces terapie náročnejší, zdĺhavejší a nie vždy úspešný. Ak je reč a artikulácia nezrozumiteľná, návšteva logopéda by sa nemala odkladať už od 3 rokov dieťaťa.
Základy logopedickej terapie: Ako logopéd pracuje s rečou
Slovo logopédia vzniklo zložením dvoch gréckych slov: logos znamená slovo, paidea výchova. Cieľom logopédie je rozvíjanie správneho vývinu reči z hľadiska formy aj obsahu, predchádzanie vzniku porúch a chýb reči a odstraňovanie už vzniknutých porúch a chýb reči. Zhrňujúci názov pre všetky chyby a poruchy reči je pojem „narušená komunikačná schopnosť“. Tá je definovaná takto: Komunikačná schopnosť človeka je narušená vtedy, keď niektorá rovina jeho jazykových prejavov (prípadne niekoľko jazykových rovín súčasne) pôsobí interferenčne vzhľadom na jeho komunikačný zámer. Zjednodušene povedané - ak cítime, že reč nášho komunikačného partnera sa v niečom líši od normy, odhliadnuc od jeho nárečia a sociálneho prostredia.
Kompetencie logopéda sú široké a zahŕňajú diagnostiku a terapiu mnohých porúch, medzi ktoré patria:
- Narušenie artikulácie reči (dyslália, dyzartria): Chybné tvorenie hlások (mogilália - vynechávanie, paralália - zamieňanie, tvorenie hlásky na inom artikulačnom mieste), dyslália multiplex, tetizmus (takmer nezrozumiteľná reč). Dyzartria je porucha reči pri detskej mozgovej obrne.
- Narušenie plynulosti reči (zajakavosť, brblavosť): Zajakavosť (klonická - opakovanie, tonická - kŕčovité sťahy, zmiešaná forma), tumultus sermonis (brblavosť - porušenie tempa a rytmu).
- Narušený vývin reči (vývinová dysfázia, vývinová bezrečnosť): Štruktúrne a systémové narušenie niektorých oblastí vývinu reči, osvojovania si materinského jazyka (impresívny, expresívny, zmiešaný typ).
- Získaná neurotická bezrečnosť (mutizmus, elektívny mutizmus, surdomutizmus): Následkom psychologických alebo sluchových problémov.
- Získaná orgánová bezrečnosť (afázia): Porucha už vyvinutej reči po ochoreniach alebo úrazoch mozgu.
- Narušenie zvuku reči (fufnavosť - rhinolália, palatolália - pri rázštepe podnebia).
- Narušenie grafickej podoby reči (dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia).
- Symptomatické poruchy reči: Sprevádzajú iné dominantné postihnutie (zrakové, sluchové, mentálnu retardáciu).
- Poruchy hlasu: Detská hyperkinetická dysfónia, hyperkinetická dysfónia u dospelých, psychogénne poruchy hlasu, mutačné poruchy.
- Autizmus: Bezrečnosť spôsobená vrodenou poruchou osobnosti.
- Kombinované chyby a poruchy.
Vyšetrovacích metód logopédov sa netreba báť. Odborník môže usmerniť aj rodičov a pomôcť im podnecovať správnu reč ich dieťaťa cvičeniami a špeciálnymi postupmi. Podcenenie problému s výslovnosťou, odkladanie návštevy odborníka či nedbalosť pri dodržiavaní jeho rád, môže viesť k chybnej výslovnosti aj v dospelosti. Logopedická terapia je dlhý proces, ktorý môže trvať mesiace, či dokonca roky, a je dôležitá aj spolupráca rodičov a logopédom stanovená práca v domácom prostredí.
Cesta k správnej výslovnosti: Dychové a artikulačné cvičenia
Pred samotným nácvikom artikulácie je dôležitá príprava, ktorá zahŕňa sluchové rozlišovanie (napríklad schopnosť počuť rozdiel medzi slovami, ktoré sa rozlišujú len jednou hláskou - myška/miska, rampa/lampa) a oromotoriku (cvičenia na posilnenie jazyka). Všetky tieto aspekty sa realizujú na rôznych úrovniach a v rôznej miere majú vplyv na výslovnosť. Pomôcť môžu materiály vytvorené logopédmi, ktoré odporúča aj Slovenská asociácia logopédov.
Logopedička Jana Pečarková popisuje, prečo sa na logopédii fúka do vrtuľky: dýchanie sa počas rozprávania mení. Pri rozprávaní kontrolujeme napätie dýchacích svalov, bránicu uvoľňujeme pomalšie a dych meníme. S dýchaním úzko súvisí i tvorba hlasu, plynulosť reči a výslovnosť. Väčšina spoluhlások, okrem M, H, J, Ň, N, vyžaduje, aby sme vytvorili silný tlak vzduchu. Aby sa nám vôbec podarilo otvoriť hlasivky. V neposlednom rade hláska R bez poriadneho fúknutia iba ťažko zaznie. Časté dýchanie ústami môže ovplyvniť výslovnosť i polohu jazyka. Pokiaľ máme stále otvorené ústa, jazyk stráca prirodzené postavenie, ktoré by mal v ústach mať. Ochabuje a nie je dostatočne pripravený na správnu výslovnosť. Vtedy je potrebné nielen posilniť jazyk cvičením, ale naučiť dieťa aj správne dýchať nosom.
Príklady dychových cvičení:
- Súvislý pomalý nádych, súvislý pomalý výdych - s artikuláciou „fff, ššš“.
- Krátky rýchly nádych, krátky rýchly výdych.
- Krátky nádych, dlhý výdych s artikuláciou „húúúú, fíííí, fúúúú“.
- Nádych - výdych - pauza.
- Dlhý nádych, krátky výdych s artikuláciou „fi“.
- Pomalý nádych, prerušovaný výdych s artikuláciou: „fu, t“.
- Pomalý nádych, rýchly výdych s artikuláciou „fíííí“.
- Rýchly nádych, prerušovaný výdych s artikuláciou „fo“.
- Prerušovaný nádych, prerušovaný výdych.
Príklady artikulačných cvičení (oromotorika):
- Pery: Nafukovanie líc. Zaokrúhľovanie a rozťahovanie pier. Spúšťanie a dvíhanie sánky.
- Mäkké podnebie: Kloktanie, pitie vody slamkou, fúkacie cvičenia alebo šepkanie.
- Jazyk: Vysúvanie jazyka von a vsúvanie späť do ústnej dutiny. Krúživý pohyb jazyka po perách vpravo i vľavo. Pri spustenej sánke vykonáva jazyk pohyb striedavo raz k horným, raz k spodným ďasnám.
Špecifiká sykaviek: Rozlíšenie S, Z, C od Š, Ž, Č
Veľmi špecifickými hláskami v slovenčine sú tzv. sykavky S, Z, C, DZ, Š, Ž, Č, DŽ. Sykavkami sa volajú preto, lebo vydávajú „sykavý zvuk“. Pokiaľ poviete napríklad P, celkom pritom zatvoríte pery. Ak však poviete Š, jazyk sa vám síce k podnebiu priblíži, ale celkom sa nezavrie, preto Š znie ako Š a nie ako Ť, ktoré je celkom uzatvorené. To však vyžaduje i umenie hladko a plynulo viesť vzduch smerom von z úst. Pred samotným cvičením správnej výslovnosti je potrebné zistiť, či deti sluchom dobre rozlišujú sykavky.
- Ostré sykavky (C, S, Z): Kútiky úst sú roztiahnuté do úsmevu. Pri hláske S sa usmievame, zuby sú spojené, jazyk nevychádza medzi zuby. Špička jazyka sa nachádza pri dolných predných zuboch. Pri hláske C sú ústa roztiahnuté do úsmevu, podobne ako pri hláske S. (Pozor! Ak sa špička jazyka dvíha hore, ozve sa C. Ak sa jazyk príliš posúva dozadu, ozve sa Š.) Hláska C sa tvorí ako T+S, teda rýchlym po sebe vyslovením TS.
- Tupé sykavky (Č, Š, Ž): Pri týchto hláskach špúlime pery. Pri hláske Š sa jazyk k podnebiu priblíži, ale celkom sa nezavrie. Hláska Č sa tvorí ako T+Š.
- Znelé a neznelé páry: Hlásky Z a Ž sú znelými pármi k hláskam S, Š. Tvoria sa rovnako, jediným rozdielom je, že hlasivky pri ich vyslovení kmitajú. Pri hláske Z máme ústa roztiahnuté do úsmevu, jazyk je za dolnými zubami. Keď si priložíme ruku na hrdlo, cítime vibráciu (hlasivky kmitajú). Hláska Ž je znelým párom k Š. Jazyk sa posúva mierne dozadu a dohora. Hlasivky kmitajú, na hrdle cítime vibráciu.
- Polotrené hlásky: C a Č sa označujú ako polotrené, pretože sa skladajú z výbuchovej hlásky (T) a trených sykaviek (S, Š). Podobne je to aj s hláskami DZ, DŽ, ktoré sa však v slovenčine vyskytujú oveľa zriedkavejšie. DZ je tvorené hláskami D+Z, DŽ hláskami D+Ž. Hláska D je výbuchová, sykavky Z, Ž sú trené.
Niekedy deti zamieňajú hlásky C, S, Z za Č, Š, Ž (nepovedia zebra, ale žebra) alebo naopak (nepovedia žaba, ale zaba). Iné deti vyslovujú hlásky Z, Ž neznelo (namiesto zebra povedia sebra). Niektoré deti nahrádzajú hlásku C hláskou S (namiesto cibuľa povedia sibuľa) alebo naopak (namiesto snehuliak povedia cnehuliak). Často sa stáva, že dieťa, ktoré namiesto C hovorí S (napríklad nepovie „capko“, ale „sapko“), bude nahrádzať aj hlásku DZ hláskou Z (nepovie „dziny, dziny, dziny, mám prasiatko z hliny“ ale len „ziny ziny ziny, mám prasiatko z hliny“).
Najťažšie sú slová, v ktorých sa striedajú viaceré sykavky, napríklad Saša, vysávač, štetec, cvičky, sušienka. Deťom môže pomôcť zraková opora: rozdelíme si slovo na slabiky, pre každú slabiku nakreslíme na papier jeden štvorec. Slabika, v ktorej sa nachádza sykavka C, S alebo Z, bude označená vodorovnou čiarkou - pretože pri artikulácii týchto hlások sú naše pery vodorovne roztiahnuté do úsmevu. Slabika, ktorá obsahuje sykavku Č, Š alebo Ž, dostane značku krúžok o - pretože pri výslovnosti špúlime ústa akoby do kolieska. Takže napríklad slovo Saša bude mať značky - o , štetec o - , sušienka -o/ , vysávač /-o . (Znak / znamená, že v danej slabike sa neobjavuje sykavka, dieťa môže polohovať pery ľubovoľne.)
Nácvik hlások krok za krokom: Od izolovaného zvuku k plynulej reči
Terapia nápravy chybnej výslovnosti má viacero etáp. Prvou sú oromotorické cvičenia, ktoré slúžia ako príprava rečových orgánov na vyvodenie danej hlásky. Po posilnení rečových svalov nasleduje samotné vyvodenie danej hlásky a následná fixácia v slabikách, slovách a vetách. Posledným krokom je automatizácia, teda správne používanie hlásky v bežnej reči. V prípade väčších ťažkostí pri vyvodzovaní hlások sa v rámci terapie používajú aj pomôcky, ako sú rotavibrátor či logopedické sondy.Aj keď sa dospelým, zdatným rečníkom, môže javiť učenie sa novej hlásky ako veľmi jednoduché, pre dieťa to tak vôbec nemusí byť. Predstavte si, že by ste mali namiesto R v slovách hovoriť G. Ako rýchlo by ste to zvládli? Logopéd má svoje osvedčené postupy, ako docieliť, aby sa hláska artikulovala správne a aby ju dieťa vedelo hovoriť aj v bežnej reči.
Úrovne nácviku artikulácie:
- Úroveň hlásky: Najskôr sa dieťa učí výslovnosť hlásky, izolovaného zvuku, napríklad S, R, F. Táto úroveň si vyžaduje najväčšiu spoluprácu pred zrkadlom. Dieťa potrebuje odsledovať a zapamätať si, ako sa hláska tvorí. Postupne ju skúša opakovať viackrát za sebou aj bez toho, aby malo zrakovú oporu v odraze zrkadla. Ak je to možné (ak to dovoľuje zdravotný stav, intelekt, motorika…), malo by aj samo vedieť vysvetliť, ako sa daná hláska tvorí. Dôležitá je aj schopnosť rozlíšiť správnu a nesprávnu výslovnosť (tip: ľahšie to ide najskôr na druhom, napríklad na rodičovi, logopédovi a až potom na sebe).
- Úroveň slabiky: V tejto fáze sa pracuje s kombináciou zvukov, ktoré (väčšinou) nemajú žiadny význam. Pre deti to nie je obľúbená časť, je však dôležité túto úroveň nepreskočiť a zotrvať v nej, kým dieťa väčšinu slabík neartikuluje správne.
- Úroveň slova: Slovo sa skladá zo slabík, ide teda o spájanie toho, čo už má dieťa osvojené a uchopené z predchádzajúcich úrovní. Táto časť upevňovania hlásky je často pre deti obľúbená, pretože je tu omnoho väčší priestor na hru, zábavu, dieťa počuje svoje prvé pokroky a teší sa z nich, je motivovanejšie a verí si, že to zvládne. Prvé „naozajstné“ výsledky potešia aj rodiča, čo ho v domácom tréningu viac podporí. Na tejto úrovni sa pracuje (najmä) s obrázkovými kartičkami. Postupne sa dieťa učí čoraz viac slov. Niekedy mu stačí naučiť sa ich naozaj len pár a zvyšok je už tzv. Upevňovanie slov môže byť zábavné. Treba rozlíšiť aj to, či vie dieťa slovo zopakovať správne aj bez toho, aby ho chvíľku predtým počulo (aby jeho slovo nebolo len opakovaním), napríklad či vie zvukovo správne pomenovať obrázok.
Logopédia pre deti | Cvičenie artikulácie zvukov
- Úroveň vety: Na tejto úrovni dieťa spája slová do viet. Aj tá má svoju postupnosť. Pracuje sa s vetami, kde je jej časť pevná a mení sa len jedno slovo (s trénovanou hláskou). Prechod medzi vetou a textom tvoria básničky, rýmovačky, ideálne také, v ktorých sa často opakuje cieľová hláska. A pozor - nie každá básnička, kde sa opakujú trénované slová je logopedická!
- Úroveň textu: Ak ste sa s trénovaním novej hlásky dostali až sem, stále to nemusí znamenať, že je koniec. Úroveň textu je „citlivá“, pretože rodič má tendenciu zakríknuť dieťa vždy, keď nejaké slovo nepovie správne, opravuje ho, trvá na opakovaní. U každého dieťaťa je hranica medzi radosťou z učenia a frustráciou z učenia rôzna.
Vplyv bilingvizmu na výslovnosť a poruchy plynulosti reči
Viacjazyčnosť (bilingvizmus)
Vývin reči viacjazyčného dieťaťa má svoje špecifiká. Prvé slová sa u neho objavujú v podobnom rozmedzí ako u jednojazyčných rovesníkov (12 - 18 mesiacov). Štatistiky však ukazujú, že môže začať hovoriť aj o niečo neskôr, avšak stále v hraniciach normy. Do troch rokov ešte dieťa môže jazyky „miešať“, nesprávne používať slovnú zásobu alebo gramatiku z oboch jazykov. Okrem toho viacjazyčné deti často prechádzajú takzvaným obdobím ticha, ktoré zvyčajne trvá 3 - 6 mesiacov. Vtedy je porozumenie novému jazyku určitú dobu znateľne lepšie než jeho používanie. V tomto období je vhodné na dieťa netlačiť. Môže sa tiež zdať, že dieťa nové naučené slová z niektorého jazyka „zabúda“. Môže ísť o prechodné obdobie, ktoré podporíte častejším opakovaním novonaučených slov. Vplyv bilingvizmu na vznik dyslálie môže byť tiež faktorom, najmä pri príliš skorom učení sa náročných hlások (napríklad učenie písmenka „r“ v 3 rokoch).
Poruchy plynulosti reči (zajakavosť)
V minulosti sa v súvislosti s plynulosťou reči používal aj názov koktavosť. Pri koktavosti dieťa opakuje časť slova alebo celé slovo. Má to, samozrejme, vplyv na psychiku dieťaťa. Často máva strach z rozprávania, znižuje sa mu sebaúcta a sebadôvera. Ak dieťa už prešlo logopedickou terapiou a u logopéda alebo pri cielenom domácom nácviku dokáže byť plynulé, ale keď rozpráva spontánne v bežných situáciách, rozpráva neplynulo, nedokáže ešte naučené stratégie uplatniť v bežnom živote. Potom je dôležité, aby rodičia nepoľavili, vyzbrojili sa trpezlivosťou, pohodou a radami logopéda.
Odporúčania pre rodičov pri zajakavosti:
- Dobre počúvajte, čo deti hovoria a veľa sa s nimi rozprávajte: Snažte sa chápať zmysel detskej reči a adekvátne reagujte, nenechajte sa vyrušovať neplynulosťou reči. Dávajte dieťaťu najavo, že vás teší sa s ním rozprávať a počúvať to, čo vám hovorí. Motivujte dieťa, aby veľa rozprávalo, aby nemalo zábrany. Rozprávajte sa nielen doma, ale aj na vychádzkach, výletoch, pri športe, pri jedle a podobne. Recitujte si básničky, spievajte si pesničky, hrajte spolu bábkové divadlo. Keď pri bábkovej hre dieťa rozpráva za inú postavu a nie za seba, môže začať hovoriť aj plynulo. Rytmizovaná reč pomáha dieťaťu v plynulosti reči, a tak má z rozprávania lepší pocit.
- Nedávajte najavo, že vás koktavosť dieťaťa trápi: Dieťa vás má rado a nechce vás sklamať. Vaše trápenie ho bolí a zvyšuje jeho úzkosť. Nedávajte najavo ani zlosť, hnev a netrpezlivosť. Nedívajte sa na dieťa sústredene a s obavami, či sa koktavosť v reči objaví. Zvýšením pozornosti koktavosť len viac posilňujete. Nedávajte dieťaťu najavo súcit.
- Zbytočne nezasahujte do reči dieťaťa: Nehovorte dieťaťu, aby prestalo koktať, nestrašte ho trestom. Koktanie vôľou nemôže ovplyvniť. Počítajte s tým, že v stresových situáciách sa reč môže ešte zhoršiť. Nedokončujte slová za dieťa, neskáčte mu do reči a neodpovedajte skôr, kým dieťa dorozpráva. Možno chcelo povedať niečo úplne iné, než vy predpokladáte a vaša pomoc ho môže len zbytočne znervózňovať. Určite mu nehovorte: „Zhlboka sa nadýchni! Hovor pomaly! Povedz to ešte raz!“ Ľudská reč je zautomatizovaný proces.
Úloha rodiča v logopedickej terapii: Domáce prostredie a rečový vzor
Rodičia sú kľúčovými partnermi logopéda a ich úloha v domácom prostredí je nevyhnutná pre úspech terapie. Čoraz častejšie sa stretávame s predškolákmi, ktorí nemajú správnu výslovnosť a s tzv. „premazľovaním“. Rodičia si myslia, že im bude dieťa lepšie rozumieť, no v skutočnosti dieťa vníma danú výslovnosť ako správny rečový vzor. Namiesto používania nesprávneho rečového vzoru môžeme v reči orientovanej na dieťa využiť zmenu modality (výšky, sily) hlasu. Veľa detí sa naučí vyslovovať samo, len odpočúvaním a odzeraním reči z najbližšieho okolia.
Ako citlivo korigovať chyby a podporovať reč:
- Kvalitný rečový vzor: V domácom prostredí by malo mať dieťa kvalitné vzory aj čo sa týka výslovnosti. Preto je dôležité aj doma s dieťaťom hovoriť nielen výslovnostne, ale aj gramaticky správne. Dieťa rodičov aj v tomto smere veľmi napodobňuje.
- Veľa sa rozprávajte a čítajte: Veľa sa s dieťaťom rozprávajte. Čítajte si nahlas knižky, rozprávajte si navzájom rozličné príbehy.
- Citlivá korekcia: Chyby vo výslovnosti korigujte veľmi citlivo. Nezastavujte dieťa v rozprávaní stále, keď sa pomýli. Keď dieťa príbeh dorozpráva, pristavte sa pri slovách, ktoré povedalo nesprávne a vyslovte ho správne.
- Žiadny posmech: Určite sa dieťaťu neposmievajte. Posmech môže vážne narušiť jeho sebavedomie a chuť komunikovať.
- Hra a zábava: Kompromisom je dohodnúť sa na situáciách, kedy môžete upozorniť na nesprávnu výslovnosť (napríklad keď vám bude hovoriť, čo dnes robilo, rozprávať rozprávku, čítať v Šlabikári). Nepoukazujte na chyby pred ostatnými. Vždy, keď sa dá, snažte sa zapojiť zábavný prvok, hru.
- Neopravujte hneď: Neprerušujte ho, keď niečo rozpráva (aj keď nesprávne). Väčšina detí nemá rado, keď ho nútia slovo zopakovať. Niekedy stačí „len“ to, keď slovo zopakujete správne vy. Napríklad: „Bolí ma vuka.“ - „Bolí ťa ruka?“
- Postupnosť je kľúčová: Ak nie sú osvojené jednotlivé úrovne dostatočne, dieťa nemusí vedieť opraviť svoju výslovnosť. To znamená, že si neuvedomuje svoju chybu, veľakrát ju ani „nepočuje“. Nemusí sa vždy začať od úrovne hlásky. Nemá zmysel nútiť dieťa zopakovať slovo správne, ak nedokáže danú hlásku povedať izolovane alebo v slabikách. Pre dieťa to môže byť frustrujúce. Toto je jedna z najčastejších chýb, ktorú rodičia pri nácviku výslovnosti robia.
- Šport a tvorivé činnosti: K správnemu vývoju reči prispieva aj šport a tvorivé činnosti. Keď dieťa niečo tvorí, podporuje to aj jeho rozprávanie. A prečo šport? Koordinácia pohybov má súvislosť s vývojom reči.
- Trpezlivosť a radosť: Nová hláska sa dá naučiť aj bez sĺz. Dôležité je prispôsobiť si všetky postupy tak, aby vás to spolu s dieťaťom bavilo a aby vám to prinášalo radosť. Vnímajte, čo mu je príjemné a čo už nie.
Ak dieťa nevie vysloviť niektorú z hlások správne, odporúčame radšej prísť konzultovať postup, ako dieťa hlásku naučiť s logopédom, než to zobrať do vlastných rúk. Často sa nesprávnymi, laickými postupmi stav skôr zhorší (dieťa sa naučí hlásku nesprávne) ako zlepší. Mnohokrát ani samotní rodičia nevedia, že hláska je v skutočnosti tvorená nesprávne (napríklad bočné R). Potom sú prekvapení, ak ich na to upozorní pani učiteľka v škole alebo sa nesprávna výslovnosť odhalí až pri logopedickom vyšetrení, ktoré sa prikladá k prihláške na niektoré vysoké školy. Preto ešte raz odporúčame, keď sa vám nezdá výslovnosť vášho dieťaťa správna, príďte, logopéd vám poradí.
tags: #aka #je #to #porucha #ked #dieta