Autizmus a poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADD/ADHD) predstavujú komplexné neurologické vývinové poruchy, ktoré ovplyvňujú fungovanie dieťaťa v rôznych oblastiach života. Vzhľadom na špecifické potreby detí s týmito diagnózami a zvýšenú starostlivosť, ktorú si vyžadujú, je dôležité poznať možnosti podpory a príspevkov, na ktoré majú rodiny nárok. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o správaní detí s ADHD a autizmom v materskej škole, ako aj o možnostiach podpory a príspevkoch pre rodiny na Slovensku.
Základné Pojmy: ADHD a Poruchy Autistického Spektra
Porucha pozornosti s hyperaktivitou, známa pod skratkou ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder), je neurovývojová porucha, ktorá sa prejavuje hyperaktivitou, impulzívnymi reakciami a problémami s pozornosťou. Mozog dieťaťa s ADHD dozrieva inak ako u rovesníkov, čo môže viesť k neprimeraným reakciám a označeniu dieťaťa za "neposlušné". Prvé signály si zvykne všimnúť škôlka, kde sa sťažnosti môžu kopiť. Prejavy ADHD zahŕňajú nadmernú pohyblivosť, neschopnosť zostať v pokoji, neustále vrtění sa (hyperaktivita), konanie bez rozmýšľania, prerušovanie iných, ťažkosti s čakaním na rad (impulzivita) a problémy so sústredením, ľahkú rozptýliteľnosť, problémy s dokončovaním úloh (problémy s pozornosťou). Táto porucha sa diagnostikuje najčastejšie v ranom školskom veku, keď dieťa nastúpi do prvého ročníka základnej školy, avšak príznaky môžu byť badateľné už u detí vo veku troch rokov.
Autizmus je široký pojem, ktorý zahŕňa všetky poruchy autistického spektra (PAS). Tieto poruchy sa vyznačujú narušením v sociálnej a citovej rovine, problémami v komunikácii a opakujúcim sa správaním. Deti s autizmom môžu mať tendenciu vyhýbať sa očnému kontaktu, zbožňujú rituály a v určitých činnostiach výrazne vynikajú. Diagnostika autizmu je v útlom detstve náročná a vyžaduje si absolvovanie viacerých špeciálnych vyšetrení. Skresľujúce je, že ľudia s autistickými znakmi sa bežne vyskytujú v zdravej populácii a že príčina autizmu nie je jasná. Takéto deti často vyžadujú špecifický prístup vo vzdelávaní.
Prejavy ADHD a Autizmu v Predškolskom Veku a Výzvy pre Materské Školy
Deti s ADHD sú dnes bežnou súčasťou tried. ADHD je dnes u detí pomerne často diagnostikovaná porucha. Tieto deti sú súčasťou bežných tried, no mnohí učitelia stále nevedia, ako s nimi pracovať. Zladiť vyučovanie s deťmi, ktoré im často rušia hodinu, je pre nich jedna z náročnejších úloh. U predškolákov s ADHD je väčšia pravdepodobnosť, že budú mať ťažkosti v škôlke alebo v škole, vrátane problémov s rovesníckymi vzťahmi, učením a vyššiemu riziku úrazov.
Javí sa vám vaše dieťa omnoho aktívnejšie a nepozornejšie ako jeho rovesníci? Deti, ktoré majú ADHD, vykazujú príznaky už ako veľmi malé. Rodičia si môžu všimnúť, že ich dieťa je aktívnejšie, zhovorčivejšie, impulzívnejšie alebo má väčšie problémy s počúvaním alebo dodržiavaním pokynov ako jeho súrodenci alebo kamaráti. Pretože je prirodzené, že veľmi malé deti budú ešte ľahko rozrušiteľné a hyperaktívne, u predškolákov s ADHD často vynikne hlavne impulzívne správanie - nebezpečné skákanie, strkanie sa, nadávky, ubližovanie. Vo veku štyroch alebo piatich rokov sa však väčšina detí naučí, ako venovať pozornosť ostatným, sedieť ticho, keď im to niekto povie a nepovedať všetko, čo im napadne.
Ako príklad môžeme uviesť skúsenosť mamy takmer päťročného chlapčeka, ktorý má ADHD. Do škôlky nastúpil, keď mal tri roky. Na opätovné žiadosti pani učiteliek bol diagnostikovaný s ADHD. V škôlke bol neposlušný, nerešpektoval pani učiteľky, vždy sa vykláňal z radu, všade bol prvý, nemal potrebu si pýtať povolenia, chýbalo mu empatické pochopenie detí a okolia, hoci to nerobil úmyselne. Bol ten, ktorý bol vždy kritizovaný a bolo na neho poukazované ako na neposlušné dieťa. Behom necelých dvoch rokov vystriedal sedem učiteliek. V jeho správaní sa prejavujú všetky črty ADHD - hyperaktivita, impulzívnosť. Je nesmierne zhovorčivý a mierne neurotický. Občas akoby pani učiteľku nevnímal a odignoruje ju, a občas chýba očný kontakt, avšak vo veľmi malej miere. Má problém s rešpektovaním autority a príkazmi „NIE, NESMIEŠ“. Nemá potrebu pýtať si povolenie v škôlke, ale doma do určitej miery to zvláda. Mierna porucha koncentrácie sa prejavuje rýchlejším nástupom únavy a prenáša sa hlavne do oblasti socializácie.
Okrem klasických príznakov, sa u týchto detí tiež môžu vyskytovať poruchy učenia, depresívne, nutkavé či autistické správanie a taktiež tiky. Napriek závažným formám správania u detí s ADHD je pre ne typická kreativita a túžba učiť sa. Všeobecne majú dobré sociálne zručnosti, sú empatické a majú zmysel pre humor.
Pre deti s vývinovými funkčnými odchýlkami (VFA) alebo autistickým spektrom (AS) je zvyčajne vhodnejšia bežná škôlka, nakoľko je u nich najväčší problém so socializáciou, ktorú zvyčajne nedokážu v špeciálnej škôlke dostatočne rozvíjať. Samozrejme, závisí to od individuálneho prípadu. Pokiaľ ide o plačlivosť, je dobré zistiť spúšťač. Deti s PAS majú často problém správne si vysvetliť sociálne situácie a pochopia ich nesprávne.
Komplexné Príčiny Vzniku ADHD a Autizmu
ADHD medicína dnes definuje ako vrodenú malformáciu centrálnej nervovej sústavy, ktorá má dopad na viaceré funkcie rôznych oblastí mozgu. Symptóm sa vyvinie zosilnením alebo blokovaním týchto funkcií mozgu. Možno sa príznaky nikdy neobjavia, alebo sa prejavia neskôr, niekedy v dospelosti. Na pozadí tohto javu stojí faktor prostredia. Napríklad, keď matka fajčí počas tehotenstva alebo konzumuje alkohol, lieky či drogy. Spomenúť môžeme aj pôrod, ťažký či predčasný - pri oboch stúpa riziko poruchy zásobenia krvou a kyslíkom nervového systému. Spúšťačmi môžu byť tiež niektoré choroby v ranom detstve, napríklad potravinová alergia, alebo infekčné choroby ako zápal stredného ucha, či nesprávne fungovanie imunitného systému.
Jednu a hlavnú príčinu ADHD by sme hľadali márne. Ide totiž o multifaktoriálnu poruchu, ktorá zahŕňa ako genetickú predispozíciu a neurologické a biologické príčiny, tak aj psychosociálne nastavenie dieťaťa. Štúdie ukázali, že rola dedičných znakov pri vzniku ADHD faktorov presahuje 80 %. Existuje aj vzťah medzi inými psychickými chorobami rodičov a prejavmi ADHD u dieťaťa. Aj keď je dokázaný dedičný vplyv, treba brať do úvahy aj negenetické vplyvy, ako je napríklad nízka pôrodná váha, komplikovaný pôrod, konzumácia alkoholu, drog a fajčenie v tehotenstve. Ide pritom o syndróm: je preň špecifická prítomnosť viacerých iných symptómov. Podľa troch hlavných symptómov - hyperaktivity, impulzivity a deficitu pozornosti - môžeme ADHD zaradiť do troch kategórií. Ak sa u pacienta objavia všetky tri príznaky, hovoríme o kombinovanom type ADHD.
ADHD 101 - Prečo deti s ADHD potrebujú rôzne rodičovské stratégie
Význam Včasnej Diagnostiky a Komplexnej Intervencie
Prevalencia ADHD na Slovensku každým rokom stúpa. Z celkového počtu detí s akýmikoľvek poruchami správania a emotivity je práve výskyt ADHD najčastejší. V roku 2018 to bolo viac ako 78% pacientov z tejto skupiny, pričom viac ako polovica bola chlapcov. Zatiaľ čo v mladšom predškolskom veku prevláda u detí s ADHD hyperaktivita, v staršom veku nastupuje nepozornosť. Mladšie deti s poruchou ADHD sú stále v pohybe, neobsedia na jednom mieste, dokážu všade vyliezť a často sú hlučné. V škole dieťa s poruchou pozornosti vstáva z lavice, nepýta si slovo, ale vykrikuje a neplní všetky zadania. Pri domácich úlohách nedokáže sústredene sedieť a obvykle ich ani nedokončí. Prospech sa zvyčajne zhoršuje, a pokiaľ mu nie je poskytnutý individuálny prístup, nedokáže udržať krok s ostatnými žiakmi v triede. Dieťa tak môže stratiť akúkoľvek motiváciu niečo dosiahnuť a byť úspešné v neskoršom dospelom veku.
Včasná diagnóza je dôležitá, aby mohli deti dostať potrebnú pomoc na minimalizáciu týchto problémov. Dokonca aj pre predškolákov, ktorí môžu mať nejaké príznaky, ale nemajú ADHD, sú tieto rané roky obdobím, kedy dochádza k významnému vývinu mozgu. Toto je optimálny čas na to, aby sa naučili pozitívnemu správaniu a aby rodičia vedeli, ako im efektívne pomôcť učiť sa. Rozpoznanie príznakov ADHD často nie je jednoduché. Stanovenie diagnózy ADHD je aj pre skúseného odborníka veľkou výzvou. Nepostrádateľná je mienka tých, ktorí s dieťaťom trávia najviac času; najmä oni sú schopní zbadať zmeny v jeho správaní. Najdôležitejšie informácie vedia poskytnúť rodičia alebo pedagógovia. Tí môžu počas svojej práce pozorovať detské správanie v určitých situáciách a zbadať vážne odchýlky. Správna a včasná diagnostika ADHD je výlučne v rukách lekárov. Zdravotná starostlivosť o tieto deti je vedená v ambulanciách klinických a poradenských psychológov, psychiatrov a odborníkov, ktorí pracujú s duševnými chorobami. Odporúčanie k špecialistovi prichádza najčastejšie od pedagógov a všeobecných lekárov. Tým sa vytvára úzka spolupráca lekár-rodič-učiteľ. Aj keď je ADHD poruchou správania, sledujú sa aj fyzické znaky. Pozorovanie správania je neodmysliteľnou súčasťou diagnostiky ADHD.
Odhalenie poruchy pozornosti a hyperaktivity je často odďaľované, pretože spoločnosť tieto deti „škatuľkuje“ ako neposlušné a nevychované. Mnohí rodičia nechcú prijať fakt, že ich dieťa trpí poruchou, čím je práca s dieťaťom náročnejšia. Deti, ktoré trpia ADHD, majú obvykle v mladšom veku problémy s hrubou alebo jemnou motorikou, čo môže byť dôležitým signálom pre odhalenie poruchy. Včasná diagnostika a následná liečba sú preto kľúčové pre úspešný vývoj a integráciu dieťaťa.
Efektívne Strategické Prístupy pre Pedagógov v Materských Školách
Aby učiteľ dokázal s dieťaťom s ADHD čo najlepšie pracovať, dôležití sú preňho rodičia dieťaťa, ktorí sú jedným z najcennejších zdrojov informácií o dieťati. Okrem rodičov sa učiteľ môže obrátiť kvôli informáciám o svojom žiakovi aj na detského lekára, informácie zo škôlky, ktorú dieťa navštevovalo, alebo aj na školské poradenské centrá mestskej časti, kde má dieťa trvalý pobyt. Snažte sa teda získať o dieťati čo najviac informácií. Všetky uvedené zdroje informácii sú pre učiteľov významné z hľadiska predpovedania správania takého dieťaťa v školskom prostredí. Väčšinou platí, že ako sa dieťa správa doma, tak sa bude správať aj v škole. Dôležité je o informáciách, ktoré učitelia zistia, oboznámiť aj svojich kolegov, ktorí s dieťaťom prídu počas vyučovania do kontaktu. Vynechávať netreba ani spolužiakov, ktorí by mali rozumieť diagnóze, ktorou ich spolužiak trpí bez toho, aby ho akokoľvek osočovali či vyčleňovali z kolektívu.
Pre celkovú atmosféru v triede je najdôležitejší postoj jednak učiteľa, ale aj celej školy. Hoci sa niektoré veci môžu zdať ako maličkosti, pre vyučovací proces s ADHD žiakmi sú kľúčovými. Najväčšiu úlohu zohráva práve samotný učiteľ. Jeho postoj, aktivita, pripravenosť a tiež osobné nasadenie. Tým, ako sa učiteľ správa k dieťaťu trpiacemu ADHD, dáva príklad pre ostatné deti v triede, aby jeho správanie voči tomuto dieťaťu napodobnili. Práve takýmto spôsobom dochádza k vytváraniu priateľskej a kooperatívnej atmosféry v triede. Rešpekt, podpora a pochopenie majú teda vplyv nielen pre dieťa s ADHD, ale aj na ostatných, ktorí sa s týmto dieťaťom dostávajú do kontaktu. Ďalším krokom k vytvoreniu prijateľnej atmosféry pre dieťa je, aby bol kladený dostatočne veľký dôraz na jeho potreby. Potreba ocenenia je na prvom mieste. Pochvala dieťaťa pred celou triedou, vyzdvihnutie toho, v čom bolo úspešné. Ako učiteľ sa k dieťaťu správajte pozitívne, nezosmiešňujte ho, neupozorňujte na jeho nedostatky počas vyučovania. Pridelením funkcie dieťaťu v triednom kolektíve sa zvyšuje jeho sebaúcta.
Klasická výzdoba triedy, ktorá je farebná, neformálne usporiadaná a priveľmi zahltená napríklad rôznymi prácami žiakov, je pre dieťa s ADHD problémom. Tieto deti sú na rôzne podnety vnímavejšie, a práve preto je takéto zariadenie triedy pre nich vyrušujúce. Dôležité je myslieť aj na to, aby dieťa nesedelo úplne vzadu. Môže sa vtedy cítiť osamotené a odstrčené. Odporúča sa preto usadiť žiaka s ADHD priamo pred učiteľa. Hluk z vonku tiež pôsobí ako rušivý element, preto zvykne učiteľ dieťa s ADHD usadiť bližšie k tabuli a do radu, ktorý nie je pri okne. Platí teda pravidlo, menej je viac. Okrem už uvedených tipov, ako by to v triede mohlo vyzerať, je užitočné spomenúť aj vytvorenie oddychovej zóny. V neposlednom rade je dobrým tipom vytvoriť alebo zabezpečiť, aby sa dieťa mohlo počas hodiny hýbať. Máme tým na mysli, aby sa v rámci odreagovania a zlepšenia koncentrácie mohol ADHD žiak prejsť po triede a po pár minútach si sadnúť späť na svoje miesto. Dôležité je ale upozorniť na fakt, že zmeny, ktoré sú vyhovujúce pre dieťa s ADHD, nemusia vyhovovať deťom ostatným.
Dieťa s ADHD často nevie poriadok vo svojich veciach dodržiavať samo, preto je úlohou učiteľa, aby mu s tým pomohol. Užitočné je preto zabezpečiť pre dieťa jeho skrinku, kde si všetky svoje veci môže odložiť. Dieťa si na to zvykne a nebude ho to rozptyľovať pri práci. Na svojom pracovnom stole by malo mať len tie predmety, s ktorými práve pracuje. Nepotrebné predmety a pomôcky by mali byť uložené v skrinke. Dieťa by malo mať založený zošit. V papieroch, ktoré majú byť uložené v zakladači, má dieťa neustále neporiadok a postupne papiere s poznámkami stráca. V lavici by sa nemalo piť a jesť. Na to treba dieťa upozorniť, je na to vyhradená prestávka. Zaberá aj to, keď vedľa dieťaťa s ADHD sedí pokojný, snaživý a svedomitý spolužiak či spolužiačka.
Pri práci s deťmi s problémami je potrebné podporovať u nich zodpovednosť a kamarátstvo. Pomôcť dieťaťu vytvárať kamarátske vzťahy, poradiť mu, ako má postupovať, ako sa má správať k iným deťom, čo im má povedať. Na začiatku hodiny oznámte presný program hodiny, na konci ho zrekapitulujte. Na hodinu si pripravte viac rôznych činností. Zaistite v triede miesto, kde sa môže žiak sám upokojiť, napríklad oddelená lavica. Snažte sa, aby vaše ústne pokyny boli krátke, jednoduché a konkrétne. Deti s problémami obvykle nebývajú v škole prijímané pozitívne všetkými učiteľmi, práca s takýmto dieťaťom si vyžaduje oveľa viac energie, námahy, nápadov a času. Nájde sa však mnoho učiteľov, ktorí sú ochotní hľadať spôsoby ako pomôcť týmto deťom.
Dieťa s ADHD môže mať problém zapamätať si množstvo pravidiel, ktoré musí v škôlke dodržiavať. Stanovte preto základné minimum, ktoré budete dôsledne vyžadovať. Upozornite dieťa na nevhodnú reakciu a ponúknite mu alternatívu, ktorá mu pomôže situáciu zvládnuť a zároveň bude prijateľná aj pre okolie. Keď dieťa vie, čo ho čaká, reaguje pokojnejšie. Používajte obrázkový harmonogram dňa, zavádzajte pravidelné rituály pri prechode medzi aktivitami, napríklad zvonček alebo pieseň. Keď je dieťa nadšené z aktivity, dokáže sa jej venovať s veľkým nasadením. Dieťa s ADHD potrebuje rýchlo vidieť výsledky svojej snahy. Rozdeľte preto úlohy na menšie, zvládnuteľné časti a zadávajte ich postupne. Udržujte očný kontakt, dávajte jasné pokyny a overte si, že dieťa úlohe rozumie. Oceňte snahu a drobné pokroky dieťaťa. Posilňujte žiaduce správanie pomocou častej spätnej väzby, ktorá vychádza z princípov efektívnej komunikácie. Konkrétne popisujte, čo dieťa urobilo dobre, alebo čo sa mu nepodarilo. Kvôli väčšej citlivosti na podnety sa dieťa rýchlejšie unaví. Sledujte príznaky únavy a ponúknite možnosti upokojenia.
ADHD 101 - Prečo deti s ADHD potrebujú rôzne rodičovské stratégie
Kľúčová Rola Spolupráce Materskej Školy s Rodičmi
Moderné materské školy si už uvedomujú, že treba pracovať na vzájomných vzťahoch materská škola - rodičia. Dôležitejšie je to pri dieťati s vývinovým oslabením alebo so špecifickými ťažkosťami. V záujme dieťaťa treba problém primerane a citlivo komunikovať rodičom. Úlohou učiteľky je opísať správanie a pozorované ťažkosti dieťaťa, nie však prisudzovať mu diagnózu. Učiteľka by mala citlivo a jasne vysvetliť situáciu, limity a rezervy dieťaťa. Zároveň je však potrebné načrtnúť pozitívne perspektívy, potenciál, silné stránky dieťaťa, dynamiku vývinu, dôležitosť terapie a cvičení, ktoré môžu dieťa výrazne posunúť vpred.
Čas, kedy je to vhodné, nie je ľahké odhadnúť. Pri závažnejších zisteniach je potreba rýchleho riešenia. V iných prípadoch dozrievanie dieťaťa zohráva významnú úlohu v riešení problému. Dôležité je, aby sa nepodcenila situácia dieťaťa, ale tiež nehľadali problémy tam, kde nie sú. Učiteľka by si mala byť vedomá toho, čo môže v rámci svojej kompetencie rodičovi povedať, prípadne zvážiť pomoc staršej a skúsenejšej kolegyne, riaditeľky alebo odborného zamestnanca. Svoje zistenia a obavy by mala vopred konzultovať v tíme. Prípadne využiť supervízora, ak materská škola s nejakým spolupracuje.
Učiteľky majú skúsenosť, že táto situácia nie je vôbec jednoduchá. Mnohí rodičia ťažkosti bagatelizujú a problém nepripúšťajú, situáciu dieťaťa nechcú riešiť. Ak aj učiteľka prostredníctvom pedagogického diagnostikovania pozoruje a zaznamenáva prejavy správania dieťaťa, jeho ťažkosti, spôsobilosti a zručnosti a nemá súhlas na spoluprácu rodiča, nemôže so situáciou nič urobiť. V rámci rozhovoru s rodičmi je dôležité si tiež uvedomiť, že vedomostný a skúsenostný kontext učiteľky je iný ako rodičov, a preto musí byť pripravená na možné prvotné nepochopenie a negáciu z jeho strany. Dôležitá je spolupráca rodiny so školou, je potrebné, aby učiteľ bol informovaný o problémoch dieťaťa.
Efektívne Výchovné Metódy pre Rodičov Detí s ADHD
Ak má vaše dieťa ADHD, je vhodné, aby ste pri výchove dodržiavali určité pravidlá. Denná rutina deťom s ADHD pomáha, ak majú zavedenú pevnú dennú rutinu. Pravidelné prestávky - do dennej rutiny by ste mali zaradiť aj pravidelné prestávky, ktoré dieťaťu umožnia uvoľniť energiu a môžu mu pomôcť zlepšiť sústredenie. Je optimálne, ak sú prestávky krátke a časté. Vhodné prostredie - aby sa dieťa s ADHD dokázalo lepšie sústrediť, vytvorte pre neho priestor, ktorý bude organizovaný a prehľadný. Jednoduchá a jasná komunikácia - pri komunikácii sa snažte používať čo najjednoduchšie a jasne formulované vety. Mali by byť krátke a zrozumiteľné. Vždy sa presvedčte, či vás dieťa počúva, napríklad udržiavaním očného kontaktu. Trpezlivosť a podpora sebaovládania - výchova dieťaťa s ADHD môže byť náročná a vyčerpávajúca. Aj napriek tomu sa snažte byť trpezliví. Aby ste podporili sebaovládanie svojho dieťaťa, usilujte sa ho naučiť jednoduché techniky, ktoré mu pomôžu zastaviť sa a premyslieť ďalšie kroky. Nešetrite pochvalou - pochvala nielen za dobrý výkon, ale predovšetkým za snahu. Pre malé deti s ADHD môže byť návšteva materskej škôlky či školy výzvou. Nielen kvôli samostatnému vzdelávaniu, ale aj pre vytváranie nových sociálnych vzťahov.
Rodičia by si mali uvedomiť, že hyperkinetická porucha - ADHD, ADD nie je choroba, ale vzorec problémov v správaní ich dieťaťa. Dieťa je len nositeľom problému, nie je problémovým dieťaťom, nemôžeme ho trestať za niečo, čo nedokáže, alebo nevykoná vedome zle. Hyperkinetická porucha je vývojová, dieťa sa najčastejšie v puberte začne upokojovať, zníži sa jeho impulzivita. Predpokladom sú ústretové postoje rodičov. Rodičia často prežívajú bezradnosť a bezmocnosť, nedokážu sa na problémy pozrieť s nadhľadom, s odstupom a meniť svoje výchovné postupy a stratégie. Dieťa s ADHD, ADD zasahuje do celej dynamiky rodiny, netreba prehliadať jeho súrodencov, ktorí sú „bezproblémoví“ a nevyžadujú si toľko pozornosti, nie je vhodné porovnávať deti medzi sebou navzájom.
Často sa predpokladá, že by sa nadmerne aktívnemu dieťaťu malo vo všetkom vyhovieť len preto, že má určitú poruchu - ADHD, ADD. Je to ale mylný názor. Každé dieťa potrebuje cítiť bezpečie z pevne stanovených hraníc. Aj hyperaktívne dieťa by malo zodpovedať za svoje správanie rovnako, ako všetci ostatní v rodine. Samozrejme, že môžete očakávať len to, čo je v rámci jeho možností. Ako sa potom dá takéto dieťa zvládnuť? Buďte ohľadne pravidiel a výchovných prostriedkov naozaj dôslední. Hovorte s dieťaťom pokiaľ možno, pokojne a pomaly. Hnev je prirodzený, ale môžete ho ovládnuť. Všimnite si každé pozitívne správanie dieťaťa a reagujte pochvalou. Vypracujte pre dieťa jasný denný program, kedy má vstať, jesť, hrať sa, pozerať TV, učiť sa, pomáhať, ísť spať. Držte sa ho pokiaľ je to trochu možné, i keď ho dieťa stále porušuje. Nové alebo obtiažne úlohy mu predveďte, zároveň krátko, jasne, pokojne vysvetlite. Opakujte svoju ukážku, kým sa dieťa nenaučí. Proces zapamätávania u hyperaktívnych detí je pomalší a trvá dlhšie, kým sa zafixuje. Dajte mu, pokiaľ je možné, oddelenú izbu alebo vlastný kútik, ktorý bude jeho ríšou. Pri plnení úloh prenášajte na neho zodpovednosť. Naučte sa rozoznávať varovné signály, skôr než vybuchne. Nech sa hrá s jedným, nanajvýš s dvoma kamarátmi naraz, pretože je ľahko nahnevateľný. Trpezlivosť, pokoj, optimistický pohľad do budúcnosti sú nevyhnutné. Nedopusťte, aby sa dieťa naučilo niečo nesprávne. Učte sa spolu s dieťaťom, sprevádzajte ho pri učení, nespoliehajte sa na jeho samostatnosť, ale poskytujte mu taktne svoje vedenie. Pri písaní úloh chvíľu pri ňom pokojne seďte, aby dieťa cítilo vo vás oporu.
Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová, krátkodobá, než dlhodobé, sústavné zaťažovanie pozornosti. Napríklad 10-15 minút (podľa potreby) venujte jednej úlohe, potom je dobré prácu na chvíľu prerušiť a k úlohe sa vrátiť. Nútiť hyperaktívne dieťa k pokoju, obmedzovať ho, trestať za jeho nadmernú pohyblivosť iba zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť. Zabráňte pocitom menejcennosti. Je potrebné tieto deti taktne chrániť pred príliš trápnymi a opakovanými zážitkami neúspechu v súťažiach, v ktorých pre svoje ťažkosti musí byť vždy posledné. V celom rodinnom prostredí je potrebné vytvoriť atmosféru spolupráce. Dieťa má poznať, že ho v rodine majú radi, že sú mu ochotní pomáhať, nie iba kontrolovať a kritizovať, musí sa cítiť spokojne a prežívať toľko radosti ako každé dieťa. Deti s ADHD, ADD sú spravidla pracovne veľmi horlivé a rôzne práce v domácnosti im prinášajú uspokojenie, zvlášť, ak ich pochválime za snahu. Radi sa učia robiť niekomu niečo pre radosť. Základom výchovy nepokojných detí je zvýšenie pozitívneho rodičovského záujmu, vynechanie fyzického a psychického trestania.
Podporné Opatrenia a Finančné Príspevky pre Rodiny s Deťmi so Špeciálnymi Potrebami
Je veľmi dôležité, aby bolo dieťa s ADHD včas diagnostikované a aby dostávalo adekvátnu podporu. Moderné materské školy si už uvedomujú, že treba pracovať na vzájomných vzťahoch materská škola - rodičia. Dôležitejšie je to pri dieťati s vývinovým oslabením alebo so špecifickými ťažkosťami. V záujme dieťaťa treba problém primerane a citlivo komunikovať rodičom.
Preukaz ZŤP pre Dieťa s ADD/AutizmomPreukaz ZŤP (Ťažko zdravotne postihnutý) slúži ako nástroj na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Hoci samotný preukaz nezakladá nárok na invalidný dôchodok, jeho držitelia majú nárok na rôzne finančné zľavy a iné výhody. Cieľom preukazu je podporiť sociálne začlenenie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, a to pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti a rovnosti. Dieťa s ADD alebo autizmom môže mať nárok na preukaz ZŤP, ak jeho zdravotné postihnutie spĺňa kritériá stanovené zákonom. Pre získanie preukazu ZŤP pre dieťa je potrebné podať žiadosť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste trvalého bydliska. Žiadateľ absolvuje lekársku posudkovú činnosť, počas ktorej sa posudzuje jeho zdravotný stav a miera funkčnej poruchy, hodnotí sa aktuálny zdravotný stav odbornými lekármi, určuje sa miera funkčnej poruchy v percentách podľa prílohy č. 3 zákona a posudzujú sa sociálne dôsledky zdravotného postihnutia.
Finančné Príspevky pre Rodiny Detí s ADD/AutizmomRodiny detí s ADD/autizmom majú nárok na rôzne peňažné príspevky, ktoré im majú pomôcť pokryť zvýšené náklady spojené so starostlivosťou o dieťa.
- Rodičovský príspevok: V prípade dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, teda aj s ADD alebo autizmom, je možné poberať rodičovský príspevok až do 6 rokov veku dieťaťa. Pre predĺženie vyplácania príspevku je potrebné požiadať ÚPSVaR o posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa.
- Príspevok na opatrovanie: Po dovŕšení 6 rokov veku dieťaťa s autizmom môže vzniknúť nárok na peňažný príspevok na opatrovanie. Tento príspevok je určený na pokrytie nákladov spojených s opatrovaním dieťaťa, ktoré si vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Výška príspevku závisí od stupňa postihnutia dieťaťa a príjmu rodiny.
- Príspevok na osobnú asistenciu: Osobný asistent sa stará o každodenné potreby dieťaťa s postihnutím autistického spektra od hygienických po voľnočasové. Výška príspevku na osobnú asistenciu závisí od výšky rozdielu medzi príjmom ZŤP osoby a štvornásobkom sumy životného minima.
- Ďalšie peňažné príspevky na kompenzáciu: Rodiny detí s ADD/autizmom môžu mať nárok aj na ďalšie peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP, a to v závislosti od vážnosti diagnózy a zdravotného postihnutia. Medzi tieto príspevky patria napríklad príspevok na prepravu, príspevok na úpravu bytu, príspevok na pomôcky a príspevok na pohonné hmoty.
Vzdelávanie Detí so Špeciálnymi PotrebamiDieťa so zdravotným znevýhodnením (ZZ) môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie v spádovej materskej škole alebo v inej materskej škole podľa výberu rodiča. Dieťa so ZZ môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu aj menej ako štyri hodiny denne na základe žiadosti rodiča/zákonného zástupcu.
Podporné Opatrenia v Školskom Prostredí:
- Školský podporný tím: Patrí pod rezort školstva, primárne sa venuje podpore výchovy a vzdelávania žiaka, prekonávaniu rozličných bariér pri kvalitnom prístupe k vzdelávaniu.
- Asistent učiteľa: Nie je asistentom konkrétneho dieťaťa, ale všetkým v triede, ktorí potrebujú podporu. Platený je škôlkou/školou.
- Osobný asistent: Je to asistent pre konkrétne dieťa s ŤZP. Rodič oňho žiada pre dieťa s ŤZP na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu.
Terapeutické Prístupy a Nefarmakologické Metódy Podpory
Pokiaľ ide o liečbu detí predškolského veku s ADHD, využíva sa najskôr behaviorálna liečba a lieky len v prípade potreby. Behaviorálna terapia od detských a dospievajúcich terapeutov, ktorí sa špecializujú na ADHD, poskytne rodičom aj deťom techniky na učenie a posilnenie pozitívneho správania a zručností. To im pomôže úspešne fungovať doma aj v škole. Tieto deti nemusia mať zručnosti a správanie, ktoré vedie k tomu, že sa im dostáva pozitívna pozornosť. Často majú tendenciu sa správať zle a sú v situáciách, keď sú trestané častejšie ako iné deti. To môže mať negatívny vplyv na ich sebaobraz a spôsobiť zvýšenie ich problémového správania. Zatiaľ čo porucha pozornosti nie je spôsobená zlým rodičovstvom, existujú účinné rodičovské stratégie, ktoré môžu viesť k náprave problémového správania. Deti s ADHD potrebujú štruktúru, konzistenciu, jasnú komunikáciu a odmeny a dôsledky pre ich správanie. Potrebujú tiež veľa lásky, podpory a povzbudenia.
Dôležitá je správna liečba, ktorá by mala byť komplexná. Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring. Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov. Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame takzvaný intervenčný program. Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností.
Medzi ďalšie nefarmakologické prístupy patria:
- Výchovné metódy: Trénovanie každodenných činností doma a v škole. Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné.
- Arteterapia: Práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie.
- Muzikoterapia: Počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev.
- Rečová terapia: Logopédia.
- Hra divadla: Umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
- Kontrolovaný pohyb: Skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania. Jedná sa o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení.
Na kognitívno-behaviorálnu terapiu v liečbe ADHD sú rozporuplné názory. Niektorí odporcovia tvrdia, že pre dieťa s ADHD je takmer nemožné, aby reálne zhodnotilo svoje správanie a vyhodnotilo model iného správania. Želaný výsledok je preto „behom na dlhú trať“ a v konečnom dôsledku sa nemusí dostaviť pozitívny výsledok.
ADHD 101 - Prečo deti s ADHD potrebujú rôzne rodičovské stratégie
Diéta a Výživa v Kontexte ADHD
V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD. Ako top látku viaceré zdroje uvádzajú omega-3 mastné kyseliny. Bez ohľadu na možnosť účinku tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu. Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré spôsobujú časom zhoršenie stavu. Podpora vyváženej stravy bohatej na živiny a obmedzenie spracovaných potravín a stimulantov môže byť dôležitou súčasťou komplexného prístupu k zvládaniu ADHD.
Potenciál a Silné Stránky Detí s ADHD
Napriek závažným formám správania u detí s ADHD je pre ne typická kreativita a túžba učiť sa. Všeobecne majú dobré sociálne zručnosti, sú empatické a majú zmysel pre humor. V dôsledku toho môžu byť duševne zranené, nešikovné, cítiť sa neschopné a bez nadania, čím trpí aj ich motivácia a ochota k učeniu a začleneniu sa do kolektívu. Aj preto je dôležitá včasná diagnostika a liečba.
V každej škôlke sa nájde neposedné dieťa. Chvíľu neobsedí, je roztržité a reaguje výbušne. Nie je to neposlušnosť, zlá výchova ani rozmaznanosť. ADHD je porucha centrálnej nervovej sústavy, ktorá sa dlhodobo a v rôznych situáciách prejavuje nepozornosťou, hyperaktivitou a impulzivitou. Nevšímajú si detaily, strácajú veci. To všetko deťom s ADHD (a aj ich okoliu) komplikuje život. No všetko zlé je na niečo dobré. Pozrime sa na to z iného uhla: Tieto deti sú veľmi kreatívne. Dokážu vnímať viacero podnetov naraz, rýchlo na ne reagujú a pohotovo komunikujú. Majú dobrú dlhodobú pamäť a pri správnom nasmerovaní energie zvládnu veľký objem práce. To vôbec nie je zlé, čo poviete? Deti s ADHD v sebe skrývajú veľký potenciál. Udržať dieťa s ADHD v kolektíve bežnej triedy môže byť náročné. Ak sa však nevzdáte, môže vás prekvapiť, aký potenciál v sebe má. Potrebuje len priestor, aby ho mohlo ukázať. Veľa detí s ADHD, ADD vyštudovalo vysokú školu, ešte viac ich absolvovalo stredné školy a učilištia. S postupujúcou zrelosťou CNS je dieťa pokojnejšie, sústredenejšie, pracovne vytrvalejšie, takže lepšie využíva svoje intelektové schopnosti.
ADHD v Dospelosti a Celoživotná Perspektíva
Niekedy zostáva ADHD skryté až do obdobia puberty. V tomto období vyplávajú na povrch hlavné znaky hyperaktivity, ako negatívne sebahodnotenie, labilita, úzkostlivé správanie kvôli požiadavkám naň kladených, deviantné správanie, užívanie alkoholu a drog. Viacerí považujú ADHD za typickú detskú poruchu, no vyskytuje sa aj u dospelých. Pre ADHD v dospelom veku je typické, že znaky hyperaktivity sa zmierňujú, ale poruchy pozornosti naďalej pretrvávajú, ba časom môžu ukázať aj na ťažší stav. Zábudlivosť je taktiež typický znak pre dospelého s poruchou pozornosti; stále mešká, je v zhone, zaoberá sa príliš mnohými a rôznymi vecami. Toto poukazuje na potrebu celoživotného pochopenia a podpory pre jedincov s ADHD.
Úloha Spoločnosti a Potreba Integrácie
V súčasnosti žiaľ naša spoločnosť nie je pripravená (personálne ani materiálne) týmto deťom dostatočne pomôcť. Školenie pedagogických pracovníkov a edukácia rodičov by poruchu ADHD preniesla do pozície ochorenia, s ktorým sa dá bojovať. Podľa viacerých zdrojov by deti s ADHD nemali byť vyčleňované zo spoločnosti, ako je to v mnohých prípadoch, ale mal by sa klásť väčší dôraz na ich integráciu a prácu s nimi. Intervencia detí sa nedá bez vzájomnej úzkej spolupráce rodiča, lekára a učiteľa. Učiteľ by sa určite nemal spoliehať na prácu lekára, prípadne užívanie liekov, pretože len každodenná práca s dieťaťom môže priniesť požadovaný efekt. Vzdelávanie a pochopenie zo strany celej spoločnosti sú nevyhnutné pre vytvorenie inkluzívneho prostredia, kde každé dieťa, bez ohľadu na jeho neurologické špecifiká, môže naplno rozvinúť svoj potenciál a stať sa plnohodnotným členom spoločnosti.
tags: #dieta #s #adhd #v #materskej #skole