ADHD z medicínskeho, psychologického a špeciálno-pedagogického hľadiska: Komplexný pohľad na poruchu pozornosti a hyperaktivitu

V dnešnej dobe sa výrazy ako autizmus a ADHD čoraz viac objavujú v slovníkoch učiteľov, vychovávateľov a aj samotných rodičov. Sú deti v školách viac neposlušné, alebo ide o prejavy komplexných porúch? Narastá počet žiakov s neprimeraným, neobvyklým a nežiaducim správaním, čo potvrdzujú aj ohlasy zamestnancov škôl a školských zariadení. S odborníkmi sa však zhodujú, že môže ísť o inteligentné, niekedy i nadané deti, ktoré čelia špecifickým výzvam. Hoci by sa zdalo, že detí s týmito poruchami je v porovnaní s minulosťou viac, nie je to celkom pravda. „Nárast detí s ADHD je vyšší z dôvodu, že dnes sú deti správne diagnostikované,“ vyjadrila sa lektorka MUDr. Jana Trebatická, PhD., ktorá pôsobí ako odborná asistentka na Klinike detskej psychiatrie LFUK a DFNsP v Bratislave. Tento komplexný článok sa ponorí do problematiky poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a poruchy pozornosti (ADD) z medicínskeho, psychologického a špeciálno-pedagogického hľadiska, aby poskytol ucelený obraz a možnosti podpory.

Porucha pozornosti a hyperaktivity (ADHD/ADD): Základné vymedzenie a typológia

ADHD, alebo Attention Deficit Hyperactivity Disorder, je v slovenčine známa ako porucha hyperaktivity a deficitu pozornosti. Ide o neurovývojovú poruchu, ktorá sa prejavuje hyperaktivitou, impulzívnymi reakciami a problémami s pozornosťou. Diagnostikuje sa najčastejšie v ranom školskom veku, keď dieťa nastúpi do prvého ročníka základnej školy. V medicíne sa dnes ADHD definuje ako vrodená malformácia centrálnej nervovej sústavy, ktorá má dopad na viaceré funkcie rôznych oblastí mozgu. Symptóm sa vyvinie zosilnením alebo blokovaním týchto funkcií mozgu. Názov ADHD je v súčasnej dobe preferovanejším pomenovaním pre ľahké mozgové dysfunkcie (LMD), poruchu pozornosti, poškodenie mozgu alebo hyperkinetickú reakciu. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že porucha pozornosti a hyperaktivita nie sú choroby, ale je to stav, akým funguje mozog.

V základe rozlišujeme tri hlavné typy poruchy ADD/ADHD:

  • Typ s prevahou poruchy pozornosti (ADD): Dieťa so syndrómom ADD je skôr veľmi tiché, ustráchané a nenápadné, ale taktiež má veľmi veľké problémy s udržaním pozornosti. V podstate má rovnaké príznaky ako dieťa s ADHD, ale u neho sa neprejavuje nadmerná aktivita, agresivita ani prehnaná impulzívnosť. Je to skôr plachý samotár, ktorý zostane tam, kde ho posadíte. Tieto deti bývajú často prehliadané odborníkmi v škôlke aj rodičmi, pretože „nevyčnievajú“ a sú nálepkované ako „dobré“. K odborníkom sa často dostávajú až v neskoršom veku, keď rodičia s prekvapením zistia, že tiché sedenie nie je normálne.
  • Typ s prevahou hyperaktivity a impulzivity: Tento typ sa vyznačuje nadmernou pohybovou aktivitou, neposednosťou a rýchlymi, neuváženými reakciami.
  • Kombinovaný typ: U pacienta sa objavujú všetky tri príznaky - problémy s pozornosťou, hyperaktivita aj impulzivita.

Všetky prejavy hyperkinetickej poruchy je potrebné vnímať komplexne, v súvislosti s vekovým obdobím, rodinným pozadím, zdravotným stavom a aktuálnou situáciou, v ktorej sa dieťa nachádza. Prvé signály si často všimne škôlka a sťažnosti sa môžu kopiť.

Medicínske a neurobiologické aspekty ADHD

ADHD má preukázateľne biologické príčiny. Jej prepuknutie sa vysvetľuje interakciou vplyvov genetických, neurobiologických a vplyvov vonkajšieho prostredia. Štúdie ukázali, že rola dedičných znakov pri vzniku ADHD faktorov presahuje 80 %. Dieťa môže po rodičoch zdediť určitý typ nervovej sústavy, čo predisponuje k vzniku poruchy. Zásadný význam majú genetické polymorfizmy, z ktorých časť môžeme považovať za preukázané, ako sú dopamínové, serotoninové receptory a serotoninové transportéry. Tieto látky hrajú kľúčovú úlohu pri prenose signálov v mozgu a ich nerovnováha môže ovplyvniť pozornosť, správanie a reguláciu emócií.

Okrem genetiky sa na vzniku ADHD podieľajú aj komplikácie v priebehu tehotenstva, pri a po pôrode, ktoré sú zodpovedné za 20 - 30 % prípadov. Sem patria napríklad situácie, keď matka fajčí počas tehotenstva alebo konzumuje alkohol, lieky či drogy. Riziko stúpa aj pri ťažkom či predčasnom pôrode, kde môže dôjsť k poruche zásobenia krvou a kyslíkom nervového systému. Neskoršie vplyvy, tvoriace ďalších 20 - 30 %, zahŕňajú sociálne, výchovné a enviromentálne faktory, úrazy alebo ochorenia mozgu. Spúšťačmi môžu byť tiež niektoré choroby v ranom detstve, ako sú potravinové alergie, infekčné choroby (napríklad zápal stredného ucha) alebo nesprávne fungovanie imunitného systému.

EEG nálezy sú zaujímavým zdrojom informácií o aktivite centrálnej nervovej sústavy. U hyperaktívnych osôb neurológovia často nachádzajú takzvanú spánkovú či útlmovú aktivitu, označovanú ako hypoaktivácia (nedostatočné nabudenie - underarousal). Je to zaujímavý fenomén, pretože v správaní hyperkinetického dieťaťa sa pod vplyvom tejto hypoaktivácie prejavujú nižšie, menej regulované zložky nervového systému. Napriek tomu, že mnoho detí s ADHD je hyperaktívnych, v skutočnosti sa pohybujú akoby v snovom stave, aj keď pobehujú a poskakujú. Mozog dieťaťa s ADHD dozrieva inak ako u rovesníkov, čo môže viesť k neprimeraným reakciám a označeniu dieťaťa za „neposlušné“.

Nárast počtu detí s ADHD, ako už bolo spomenuté, nie je celkom výsledkom zvýšeného výskytu poruchy, ale skôr zlepšenej diagnostiky. V súčasnosti odborníci dokážu odhaliť aj skrytejšie formy ADHD, čo vedie k presnejšej identifikácii a následnej podpore. Napriek tomu sa detský vývin nebude nikdy presne riadiť tabuľkami, a preto je dôležité individuálne posúdenie každého dieťaťa odborníkom. V životnom prostredí sa nachádza čoraz viac rôznych chemických prípravkov a tie majú podľa niektorých autorov tiež vplyv na ADHD. Vďaka modernej medicíne bolo možné identifikovať vývoj a pozadie tejto poruchy a vytvoriť najvhodnejšiu liečebnú stratégiu, ktorá je produktom desaťročí úspechov psychológie a psychiatrie.

Mozog dieťaťa s ADHD

Čo je diagnóza ADHD? - neuropsychológ Robert Krause | Teleráno

Psychologické prejavy a ich dopad na život dieťaťa a rodiny

Poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a poruchy pozornosti (ADD) sa prejavujú rozmanitým spektrom symptómov, ktoré ovplyvňujú nielen samotné dieťa, ale celú dynamiku rodiny a jeho interakcie v spoločnosti. Pochopenie týchto prejavov je kľúčové pre efektívnu podporu a stratégie zvládania.

Charakteristické symptómy ADHD

1. Porucha pozornosti: Deti trpiace ADHD majú problémy s udržaním pozornosti vo výraznejšej miere, ako ich rovesníci. Majú deficit bdelosti, výberovosti podnetov a sústredenosti pozornosti. Bývajú roztržité a majú problémy v udržaní, rozdeľovaní a v rozsahu pozornosti. Najväčšie ťažkosti sa vyskytujú pri udržaní vôľového úsilia zameraného na plnenie zadaných úloh. Najdramatickejšie sú tieto problémy v situáciách, ktoré nútia dieťa s ADHD, aby udržalo pozornosť pri ťažkopádnych, nudných, opakovaných úlohách, ako je napríklad školská práca bez dohľadu učiteľa, domáce úlohy a podobne. Pozornosť dieťaťa s ADHD je ľahko odkloniteľná k iným, pre dieťa zaujímavejším úlohám. Je dôležité si uvedomiť, že problém s udržaním pozornosti nie je dôsledkom vzdoru alebo nepochopenia zadanej úlohy, ale biologickej predispozície. Deti si nevšímajú detaily a často strácajú veci. Učenie a sústredenie sa je pre ne nadmernou záťažou, ktorá si vyžaduje priveľa psychickej energie, pričom dieťa môže stratiť motiváciu učiť sa. Úlohy tak rieši povrchne, rýchlo a bez následnej kontroly, alebo nepočúva učiteľa, pretože práve myslí na iné veci a prepočuje pokyn.

2. Hyperaktivita: Druhým základným rysom tejto poruchy je hyperaktivita, teda nadmerná, alebo vývinovo neprimeraná úroveň motorickej či hlasovej aktivity, nepokojné vrtenie sa a vo všeobecnosti pohyby tela, ktoré nie sú pre dieťa v danej situácii nevyhnutné. Tieto pohyby bývajú často irelevantné k danej úlohe a v danej chvíli sa zdajú byť bezúčelné. Dieťa s ADHD je veľmi živé, neposedné, často sa samo vystavuje riziku a nevydrží pri jednej činnosti viac ako pár minút. Niekedy sa môže vyskytnúť aj telesná neobratnosť, keď dieťa nevie dobre koordinovať svoje pohyby.

3. Impulzivita: Treťou charakteristikou ADHD je impulzivita. Jedná sa o nedostatočnosť v útlme správania, reagujúceho na požiadavky, o určitú „odbrzdenosť“ a nevytrvalosť. Impulzivita sa navonok celkovo prejavuje ako netrpezlivosť. Deti skáču neustále iným do reči, konajú skôr, než vec domyslia, a majú časté úrazy. Nedokážu pracovať sústavne a strácajú vnútornú kontrolu. Impulzivita zahŕňa neuvážené reakcie, ktoré sa odohrajú bez predchádzajúceho premyslenia. Impulzívne správanie sa môže prejavovať aj ako sociálna vtieravosť.

Prejavy (symptomatológia) tejto poruchy sú však nesmierne rozmanité a ADHD sa vyskytuje vo viacerých kombináciách a podobách, pretože každé dieťa je jedinečnou bytosťou s inou kombináciou prejavov správania, silných a slabých stránok, záujmov a zručností. Deti s ADHD ťažko vytrvajú pri začatej veci a majú problém veci usporiadať a zorganizovať, vyčkať v rade a podobne.

Dopad na dieťa a jeho vývin

Deti s ADHD majú problémy s koncentráciou, impulzivitou a nadmernou aktivitou, čo im môže komplikovať učenie, sociálne interakcie a fungovanie v bežnom živote. Prvá veľká zmena v živote dieťaťa je deň, keď prekročí dvere materskej školy. Vtedy sa stretne s mnohými novými výzvami. Dieťa napríklad počas čítania rozprávky nevie zostať pokojné, rozpráva, neudrží pozornosť. Dieťa s ADHD väčšinou zle znáša poobedňajší oddych a nevydrží zostať v posteli. Ťažkosti s prispôsobovaním môžu vo veľkej miere zhoršiť správanie. Deti s ADHD často nie sú schopné hrať sa so svojimi rovesníkmi, často sa k nim stavajú agresívne, môže sa stať, že im ubližujú a fyzicky ich napádajú. Dieťa môže byť pre ostatných spolužiakov v škole spočiatku zábavné a vtipné, no neskôr, keď ich začne vyrušovať pri práci, môže začať prekážať.

ADHD je vo väčšine prípadov diagnostikované až v školskom veku, keď sa prejavia problémy s učením a sústredením. Každodenná príprava a učenie si žiadajú veľa času a energie. Zatiaľ nerozpoznané a neliečené dieťa s ADHD nie je schopné sedieť 45 minút na vyučovacej hodine potichu vo svojej lavici na jednom mieste. Výkladom učiteľov a učivu nevenuje pozornosť, väčšinou sa hrá so svojimi vecami, rozpráva a vyrušuje spolužiakov. Má problémy a ťažkosti pri samostatných úlohách, zabúda alebo často stráca pomôcky do školy. Zároveň nevie plánovať a organizovať si čas, čo vedie k ďalším frustráciám.

Dôsledkami neriešeného ADHD sú predovšetkým zhoršovanie výkonu v škole a sociálne vyčleňovanie sa. Deti môžu byť duševne zranené, nešikovné, cítiť sa neschopné a bez nadania, čím trpí aj ich motivácia a ochota k učeniu a začleneniu sa do kolektívu. Nízke sebavedomie je často dôsledkom neúspechu, s ktorým sa dieťa stretne. Prejavy nízkeho sebavedomia sú pritom rôzne: niekto sa vzdáva, niekto ani nezačne pracovať, iný sa hnevá alebo je pasívne agresívny. U detí s ADHD je vyššia pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinie porucha správania a v dospelosti antisociálna porucha osobnosti. Majú vyššiu pravdepodobnosť zranení, dopravných nehôd, priestupkov, zvýšené riziko obezity, interpersonálnych konfliktov v rodine a podobne.

Niekedy zostáva ADHD skryté až do obdobia puberty. V tomto období vyplávajú na povrch hlavné znaky hyperaktivity, ako negatívne sebahodnotenie, labilita, úzkostlivé správanie kvôli požiadavkám naň kladených, deviantné správanie, užívanie alkoholu a drog.

Dopad na rodinu a sociálne vzťahy

Zvládnuť energiu dieťaťa s ADHD nie je jednoduché a vyžaduje si to množstvo trpezlivosti nielen z kruhu rodiny dieťaťa, ale aj v školskom prostredí. Rodičia často prežívajú bezradnosť a bezmocnosť, nedokážu sa na problémy pozrieť s nadhľadom, s odstupom a meniť svoje výchovné postupy a stratégie. Môžu mať pocit, že výchovu svojho dieťaťa nezvládli, že sú neschopní a môžu sa cítiť menejcenní alebo zúfalí. Preto je veľmi dôležité, aby si uvedomili, že zvládať hyperaktívne dieťa nie je jednoduché, vyžaduje si to nesmiernu dávku sebaovládania a trpezlivosti, pozitívneho myslenia, vnútorného pokoja a veľa lásky. Okolie rodiny s dieťaťom ADHD si taktiež musí uvedomiť, že rodičia s takýmto dieťaťom potrebujú pomoc.

Dieťa s ADHD, ADD zasahuje do celej dynamiky rodiny. Netreba prehliadať jeho súrodencov, ktorí sú „bezproblémoví“ a nevyžadujú si toľko pozornosti, nie je vhodné porovnávať deti medzi sebou navzájom. Často sa predpokladá, že by sa nadmerne aktívnemu dieťaťu malo vo všetkom vyhovieť len preto, že má určitú poruchu - ADHD, ADD. Je to ale mylný názor. Každé dieťa potrebuje cítiť bezpečie z pevne stanovených hraníc. Aj hyperaktívne dieťa by malo zodpovedať za svoje správanie rovnako, ako všetci ostatní v rodine. Samozrejme, môžete očakávať len to, čo je v rámci jeho možností. Rodičia sa často pozerajú na svoje dieťa cez optiku jeho problémov. Stále a všade riešia len problémy - v škole, doma, na ihrisku… Všade počúvajú, čo ich dieťa urobilo zle a veľkú energiu vkladajú do toho, aby bolo akceptované.

Emocionálne prežívanie dieťaťa s ADHD

Špeciálno-pedagogické prístupy a podpora vo vzdelávaní

Špecifický prístup vo vzdelávaní si vyžaduje najčastejšie sa vyskytujúca porucha v správaní - hyperkinetická porucha alebo ADHD, ADD, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka. Táto porucha správania primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy alebo sociálneho pôsobenia. Pre učiteľov a vychovávateľov predstavuje vzdelávanie detí s ADHD/ADD jedinečnú výzvu, ale aj príležitosť pre rozvoj individuálnych prístupov.

Výzvy v školskom prostredí

Deti s ADHD majú problémy s koncentráciou, impulzivitou a nadmernou aktivitou, čo im môže komplikovať učenie, sociálne interakcie a fungovanie v bežnom živote. V minulosti boli deti s poruchou zväčša preraďované do špeciálnych škôl. Dnes však existuje snaha o inkluzívne vzdelávanie, hoci učitelia avizujú, že častejším problémom je nárast detí s autistickými prvkami správania, rovnako ako aj detí s ADHD. Problémy sa môžu prejavovať v oblasti udržania pozornosti, sústredenia, pochopenia učiva, písania, pravopisu, matematiky (sčítania, odčítania, násobenia či delenia), prípadne nemajú dostatok organizačných alebo jazykových schopností. Dieťa s ADHD môže mať problém zapamätať si množstvo pravidiel, ktoré musí v škôlke dodržiavať.

Odporúčania pre pedagógov

Pedagóg by si mal s dieťaťom vytvoriť priateľský a dôveryhodný vzťah. Dieťa potrebuje cítiť záujem a ochotu pomôcť. Je potrebný individuálny a spravodlivý prístup, podľa nátury dieťaťa. Učiteľ by mal dieťaťu vždy presne vysvetliť, čo má robiť a čo sa od neho v danej chvíli očakáva. Spôsob výučby dieťaťa s ADHD je vyčerpávajúci, no pri správnom vedení prinesie svoje pozitívne ovocie, uľahčí prácu učiteľovi a pomôže žiakovi vzdelávať sa. Vo všeobecnosti platí, že deti s psychickou poruchou netreba karhať, skôr čo najčastejšie pozitívne hodnotiť. Komunikácia musí byť jasná a jednoduchá. Učiteľ by mal byť flexibilný a mať k dieťaťu individuálny prístup. Je absolútne nevhodné pred ostatnými spolužiakmi napomínať, trestať alebo dokonca ponižovať žiaka za správanie, ktoré je dôsledkom jeho diagnózy. Na druhej strane, nadmieru „ochranársky“ a všetko tolerujúci prístup vo výchove žiaka je tiež škodlivý tak preňho, ako aj pre ostatných spolužiakov. Je dôležité konať pokojne, no najmä nerezignovať a myslieť na budúcnosť dieťaťa.

Organizácia vyučovania a práce žiaka

Na začiatku hodiny je vhodné oznámiť presný program hodiny a na konci ho zrekapitulovať. Na hodinu si treba pripraviť viac rôznych činností. Odporúča sa vopred určiť základné pravidlá školskej práce a správania a dôsledne ich dodržiavať. Je vhodné stanoviť rutinný denný režim a čo najmenej ho modifikovať počas týždňa. Žiakovi s poruchami správania pomáha organizovať si prácu na vyučovaní a efektívnejšie zvládať úlohy, ak:

  • má režim dňa, časový harmonogram aktivít pre daný deň napísaný na vyhradenom viditeľnom mieste v triede;
  • má k dispozícii na lavici počas vyučovania len tie učebné pomôcky, ktoré momentálne potrebuje;
  • má úlohu rozdelenú na viac samostatných jednotiek, ktoré rieši postupne (systémom postupných krokov);
  • má dlhodobejšie úlohy rozdelené na viac menších úloh s určeným termínom splnenia;
  • má napísanú osnovu učebnej látky, ktorú sa má naučiť;
  • na určitú dobu pri samostatnej činnosti môže žiak použiť slúchadlá na uši.

Pri priebežnom hodnotení je vhodné používať rôzne formy hodnotenia, napríklad úsmev, pochvalu, pohladenie, hviezdičku aj za ten najmenší úspech, čo znamená významné posilnenie utvárania žiadúcich modelov správania. Pri slovnom skúšaní sa odporúča skúšať žiaka kratšie a radšej dvakrát. Ak žiak píše písomnú úlohu, je vhodné ju rozdeliť na viac kratších častí. Kvôli väčšej citlivosti na podnety sa dieťa rýchlejšie unaví. Sledujte príznaky únavy a ponúknite možnosti upokojenia. Zaistite v triede miesto, kde sa môže žiak sám upokojiť (napr. oddelená lavica).

Špecifické postupy učiteľa na vyučovaní a reedukácia

Pri vyučovaní žiaka s hyperkinetickou poruchou pomôže učiteľovi uplatnenie špecifických postupov:

  • pred vysvetľovaním učiva povedať základnú osnovu a vysvetliť nové, neznáme pojmy;
  • v rámci vyučovacej hodiny zahrnúť viac rôznorodých aktivít, ktoré upútajú pozornosť žiaka, ale nebudú zbytočne rozptyľovať;
  • vysvetľovanie nového učiva, ktoré si vyžaduje dlhšiu dobu, je vhodné rozdeliť na viac relatívne ucelených častí, vyhnúť sa dlhšiemu monotónnemu monológu;
  • uistovať sa, či žiak sleduje výklad učiteľa, udržiavať s ním zrakový kontakt;
  • upútať pozornosť žiaka jeho aktívnym vtiahnutím do procesu vyučovania poverením určitými úlohami, napr. rozdávaním pomôcok, písaním kľúčových slov na tabuľu;
  • požiadať ho, aby voľne zopakoval otázku či zadanie úlohy, t. j. presvedčiť sa, či žiak pochopil zadanie ucelene, prípadne jeho podstatu alebo znenie otázky;
  • udržiavať pozornosť žiaka pri skúšaní vyžadovaním stručných odpovedí od žiakov jedného za druhým;
  • striedať činnosti vyžadujúce zvýšenú pozornosť s činnosťami, resp. s oddychom.

Hyperaktívne deti často hovoria alebo konajú impulzívne, bez toho, aby mysleli na dôsledky. Zvyčajne formálne ovládajú zásady spoločensky žiadúceho správania sa, ale majú problémy, keď ich majú v konkrétnej situácii uplatniť. Tieto deti všeobecne majú problémy so sebaovládaním. Konkrétne reedukačné postupy sa preto zameriavajú najmä na nácvik koncentrácie pozornosti, potláčanie impulzívneho správania a tréning vhodných sociálnych stereotypov správania a zručností. Základom je vytvorenie vzťahu, v ktorom žiak cíti, že učiteľ (alebo iný odborný pracovník) je mu oporou, ktorý mu pomôže a na ktorého sa môže spoľahnúť v preňho záťažových situáciách. Je dobré, ak učiteľ dokáže zachovať pokoj, tolerantný postoj aj pri žiakových impulzívnych reakciách a nekľudnom správaní. V priebehu vyučovania niekedy postačuje, ak učiteľ iba urobí dohovorené gesto, ktorým žiakovi signalizuje, že sa má upokojiť a sústrediť. V priebehu vyučovania sa odporúča špecifickými postupmi trénovať žiakovu pozornosť a sebaovládanie, napríklad: po zadaní úlohy alebo otázky učiteľ požiada žiaka, aby odpovedal až po 10 - 20 sekundách, počas ktorých si odpoveď rozmyslí a sústredí sa; učiteľ učí žiaka rozmýšľať „nahlas“, keď si pripravuje odpoveď, riešenie nejakého problému.

Špecifiká vyučovacieho procesu a možnosti vzdelávania

Žiak s poruchou správania (ADD/ADHD) môže byť vzdelávaný rôznymi spôsobmi, v závislosti od individuálnych potrieb:

  • v bežnej triede základnej školy, s primeranou modifikáciou výchovno-vzdelávacieho procesu, s konzultáciou so školským špeciálnym alebo liečebným pedagógom, psychológom, pracovníkmi špeciálno-pedagogickej alebo pedagogicko-psychologickej poradne;
  • v bežnej triede základnej školy s primeranou modifikáciou výchovno-vzdelávacieho procesu a s pravidelnou pomocou špeciálneho alebo liečebného pedagóga na vyučovaní, prípadne aj mimo vyučovania;
  • časť vyučovania v bežnej triede a časť vyučovania v špeciálnej triede, resp. byť na niektorých hodinách individuálne vyučovaný školským špeciálnym pedagógom, ktorý v príprave na vyučovanie spolupracuje s učiteľom;
  • v špeciálnej triede základnej školy, kde je znížený počet žiakov a vyučujúci špeciálny pedagóg;
  • v základnej škole pri liečebno-výchovnom sanatóriu;
  • vo výnimočných prípadoch môže byť na základe lekárskeho odporúčania na určitý čas oslobodený od povinnosti dochádzať do školy, pričom sa mu poskytuje individuálne vyučovanie v rozsahu minimálne 2 hodín týždenne.

Vo výchovno-vzdelávacom procese žiaka sa kladie zvýšený dôraz na individuálny prístup s ohľadom na špecifické výchovno-vzdelávacie potreby žiaka. Pokiaľ je to možné, učiteľ žiaka zapája do aktivít a spoločných činností v rámci vyučovania tak ako ostatných spolužiakov. Ak je žiak vyňatý z triedy napr. pri špeciálnych intervenciách psychológa, liečebného alebo špeciálneho pedagóga, nikdy to nemožno prezentovať v negatívnom zmysle.

Učebné pomôcky pre žiakov s ADHD

Čo je diagnóza ADHD? - neuropsychológ Robert Krause | Teleráno

Podpora pre rodiny a deti s ADHD/ADD

Trpezlivý a chápavý prístup je u detí so syndrómom ADHD zvlášť potrebný nielen rodičov a učiteľov, ale aj okolia (širšej rodiny, príbuzných, priateľov a podobne). Zvládať starostlivosť o dieťa so špeciálnymi potrebami je obzvlášť frustrujúce a ťažké. Rodičia často pociťujú, že výchova dieťaťa je nad ich sily a sú veľmi vyčerpaní.

Úloha rodičov v domácom prostredí

Rodičia by si mali uvedomiť, že hyperkinetická porucha - ADHD, ADD nie je choroba, ale vzorec problémov v správaní ich dieťaťa. Dieťa je len nositeľom problému, nie je problémovým dieťaťom, nemožno ho trestať za niečo, čo nedokáže, alebo nevykoná vedome zle.

  • Budovanie sebavedomia a pozitívneho vzťahu: Rodič by mal pomáhať dieťaťu budovať jeho sebavedomie, oceniť jeho aj najmenšiu snahu. Dieťa by malo cítiť, že je plnohodnotným členom rodiny. V celom rodinnom prostredí je potrebné vytvoriť atmosféru spolupráce. Dieťa má poznať, že ho v rodine majú radi, že sú mu ochotní pomáhať, nie iba kontrolovať a kritizovať, musí sa cítiť spokojne a prežívať toľko radosti ako každé dieťa. Negatívne správanie skôr ignorujeme, pokiaľ sa to dá a vyzdvihneme to, čo v danej chvíli urobilo správne.
  • Nastavenie pravidiel a dôslednosť: V rodinnom spolužití je potrebné stanoviť poriadok. Nie nekritické rozmaznávanie, že dieťa môže robiť čokoľvek. Svoje potreby je potrebné učiť zladiť a niekedy aj podriadiť potrebám ostatných členov rodiny. Zvyknúť si na pravidelný režim dňa, niekedy až stereotypný. Má vedieť, čo sa od neho očakáva, pokyny oznámiť jasne a primerane. Pravidlá spolužitia jasne vymedziť, aby vedelo, kedy ich prekračuje a kedy nie. Poriadok je vhodný aj preto, že dieťaťu chýba vlastný vnútorný poriadok, býva v ňom chaos a aj okolie sa mu často javí ako chaotické. Dôslednosť vo výchove znamená potrebu dodržiavať stanovené pravidlá, nevyhnutná je dôsledná kontrola, vykonávaná pokiaľ možno nenápadným a nedirektívnym spôsobom.
  • Kľud a trpezlivosť: Rodič by mal zostať pokojný aj v afektívnych situáciách, nervozita afekt zhoršuje. Pokiaľ možno zostať trpezlivý, láskavý, čím dávame príklad aj dieťaťu, ako sa v týchto situáciách zachovať. Láska a pokoj tvoria základ pre ďalšie výchovné postupy. Hovorte s dieťaťom pokiaľ možno pokojne a pomaly. Hnev je prirodzený, ale môžete ho ovládnuť.
  • Štruktúra a denný režim: Vypracujte pre dieťa jasný denný program, kedy má vstať, jesť, hrať sa, pozerať TV, učiť sa, pomáhať, ísť spať… Držte sa ho pokiaľ je to trochu možné, i keď ho dieťa stále porušuje. Pri akejkoľvek aktivite je dobré striedať činnosti práce s oddychom a relaxovaním a rozdeliť tak pracovné záležitosti alebo hry na kratšie úseky.
  • Výchovné metódy: Rodič by sa mal vyhýbať situáciám, za ktoré je možné dieťa potrestať, dieťa má už aj tak dosť problémov a nie je vhodné prehlbovať v ňom pocit neúspechu. Rodič môže dieťa upokojovať a usmerňovať vľúdnym slovom, dotykom alebo objatím. Nútiť hyperaktívne dieťa k pokoju, obmedzovať ho, trestať za jeho nadmernú pohyblivosť iba zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť.
  • Učenie a motivácia: Učte sa spolu s dieťaťom, sprevádzajte ho pri učení, nespoliehajte sa na jeho samostatnosť, ale poskytujte mu taktne svoje vedenie. Pri písaní úloh chvíľu pri ňom pokojne seďte, aby dieťa cítilo vo vás oporu. Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová, krátkodobá, než dlhodobé, sústavné zaťažovanie pozornosti. Napríklad 10 - 15 minút (podľa potreby) venujte jednej úlohe, potom je dobré prácu na chvíľu prerušiť a k úlohe sa vrátiť.

Profesionálna pomoc a spolupráca

Pre rozpoznanie príznakov ADHD často nie je jednoduché. Stanovenie diagnózy ADHD je aj pre skúseného odborníka veľkou výzvou. Nepostrádateľná je mienka tých, ktorí s dieťaťom trávia najviac času; najmä oni sú schopní zbadať zmeny v jeho správaní. Najdôležitejšie informácie vedia poskytnúť rodičia alebo pedagógovia. Tí môžu počas svojej práce pozorovať detské správanie v určitých situáciách a zbadať vážne odchýlky.

Ak si učiteľ všimne poruchy správania u detí, môže rodičovi odporučiť, aby sa obrátil na školského špeciálneho pedagóga či psychológa, detského psychiatra, najbližšie centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP), či na Kliniku detskej psychiatrie LFUK a DFNsP v Bratislave. Je potrebné kontaktovať nielen odborníkov, ktorí rodičom pomôžu a poradia, ako sa k dieťaťu správať a akým spôsobom s ním pracovať, ale je vhodné kontaktovať aj iných rodičov s deťmi so syndrómom ADHD. Rodičia si tak môžu vymieňať cenné rady a majú veľmi dôležitý pocit, že so svojím problémom nie sú sami.

Dôležitá je spolupráca rodiny so školou; je potrebné, aby učiteľ bol informovaný o problémoch dieťaťa. Učitelia sú skvelé diagnostičky, lebo ich rukami prejde obrovské množstvo detí a dokonale poznajú normálny vývin. Majú cit odhaliť odchýlky vo vývine. Preto by rodičia učiteľky v škôlke mali počúvať a nebojovať proti nim. Zjednotenie výchovy zahŕňa aj výchovné pôsobenie v rámci širšej rodiny a so školou. Je dôležité informovať učiteľa/vychovávateľa, učiteľov rôznych predmetov na 2. stupni o ťažkostiach dieťaťa a spôsoboch výchovy.

Rodičovská podpora a komunikácia

Čo je diagnóza ADHD? - neuropsychológ Robert Krause | Teleráno

Sociálna a legislatívna podpora: Preukaz ZŤP a finančné príspevky

Pre rodiny s deťmi, ktoré majú diagnostikované ADHD alebo autizmus, existujú možnosti sociálnej a finančnej podpory, ktoré sú navrhnuté tak, aby kompenzovali zvýšené nároky na starostlivosť a podporili sociálne začlenenie dieťaťa. Tieto nástroje zahŕňajú preukaz ťažko zdravotne postihnutého (ZŤP) a rôzne peňažné príspevky.

Preukaz ZŤP pre dieťa s ADD/autizmom

Preukaz ZŤP (Ťažko zdravotne postihnutý) slúži ako nástroj na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Hoci samotný preukaz nezakladá nárok na invalidný dôchodok, jeho držitelia majú nárok na rôzne finančné zľavy a iné výhody. Cieľom preukazu je podporiť sociálne začlenenie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, a to pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti a rovnosti.

Preukaz ZŤP je doklad, ktorý potvrdzuje, že osoba má zdravotné postihnutie, ktoré ju obmedzuje v bežnom živote. Na Slovensku upravuje problematiku preukazu ZŤP zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon definuje štyri základné oblasti, v ktorých môžu byť kompenzované sociálne dôsledky zdravotného postihnutia: Mobilita a orientácia, Komunikácia, Zvýšené výdavky a Sebaobsluha.

Formy preukazu ZŤP:

  • Preukaz ZŤP: Určený pre osoby s trvalým funkčným postihnutím, ktoré im sťažuje samostatný pohyb a orientáciu v priestore.
  • Preukaz ZŤP so sprievodcom: Udeľuje sa osobám, ktoré si vyžadujú sprievod pri pohybe mimo domu.

Ako získať preukaz ZŤP?Pre získanie preukazu ZŤP pre dieťa je potrebné podať žiadosť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste trvalého bydliska. K žiadosti je potrebné priložiť kompletnú zdravotnú dokumentáciu dieťaťa, ktorá potvrdzuje diagnózu ADD/autizmu a popisuje funkčné obmedzenia. Vydanie preukazu schvaľuje ÚPSVaR v mieste trvalého bydliska žiadateľa. Proces získania preukazu ZŤP zahŕňa:

  • Lekárska posudková činnosť: Žiadateľ absolvuje lekársku posudkovú činnosť, počas ktorej sa posudzuje jeho zdravotný stav a miera funkčnej poruchy.
  • Hodnotenie aktuálneho zdravotného stavu odbornými lekármi.
  • Určenie miery funkčnej poruchy v percentách podľa prílohy č. 3 zákona.
  • Posudzovanie sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia.

Pre vydanie tohto dokladu je potrebné, aby zdravotné postihnutie malo dlhodobý charakter (predpokladá sa trvanie funkčnej poruchy najmenej 12 mesiacov). V prípade zamietnutia žiadosti o preukaz ZŤP má žiadateľ právo sa odvolať proti rozhodnutiu. V rámci odvolania je možné predložiť nový zdravotný posudok alebo iné dokumenty na podporu žiadosti.

Špecifické podmienky pre deti s ADD a PAS:Deti s ADD a PAS môžu mať nárok na preukaz ZŤP, ak ich stav výrazne ovplyvňuje ich sociálne začlenenie, schopnosť sebaobsluhy, komunikácie alebo mobility. Dôležité je zdôrazniť, že každý prípad je posudzovaný individuálne a zohľadňuje sa miera funkčnej poruchy a sociálnych dôsledkov.

Peňažné príspevky pre rodiny detí s ADD/Autizmom

Rodiny detí s ADD/autizmom majú nárok na rôzne peňažné príspevky, ktoré im majú pomôcť pokryť zvýšené náklady spojené so starostlivosťou o dieťa.

Rodičovský príspevok:Rodičovský príspevok je sociálna dávka, ktorú štát poskytuje rodičom počas rodičovskej dovolenky. Štandardne sa poberá do 3 rokov veku dieťaťa. V prípade dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, teda aj s ADD alebo autizmom, je možné poberať rodičovský príspevok až do 6 rokov veku dieťaťa. Pre predĺženie vyplácania príspevku je potrebné požiadať ÚPSVaR o posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa.

Príspevok na opatrovanie:Po dovŕšení 6 rokov veku dieťaťa s autizmom môže vzniknúť nárok na peňažný príspevok na opatrovanie. Tento príspevok je určený na pokrytie nákladov spojených s opatrovaním dieťaťa, ktoré si vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Výška príspevku závisí od stupňa postihnutia dieťaťa a príjmu rodiny. Základná výška príspevku na opatrovanie je 525,65 EUR mesačne, ak opatrovateľ nepoberá dôchodok a opatruje jednu osobu s ŤZP. O opatrovateľský príspevok môže požiadať člen rodiny dieťaťa s autizmom, najčastejšie rodičia, starí rodičia alebo súrodenci. Oprávnenou osobou je aj fyzická osoba, ktorá s dieťaťom býva a má s ním rovnaký trvalý alebo prechodný pobyt. Mesačný príjem opatrovateľa nesmie prekročiť dvojnásobok životného minima. Ak opatrovateľ poberá príspevok na opatrovanie, nemá nárok na príspevok na osobnú asistenciu.

Je dôležité vedieť, že ak autistické dieťa navštevuje sociálne zariadenie alebo špeciálnu školu, suma opatrovateľského príspevku sa znižuje. Výška príspevku na opatrovanie závisí od viacerých faktorov, vrátane príjmu opatrovanej osoby a opatrovateľa. Ak opatruje osobu s ŤZP, ktorej sa poskytuje denná pobytová sociálna služba alebo navštevuje školu na viac ako 20 hodín týždenne, predstavuje výška príspevku 98,33% sumy životného minima. Osobe, ktorá poberá starobný, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, sa poskytuje pri opatrovaní jednej osoby príspevok vo výške 46,38% sumy životného minima. Ak je príjem osoby s ŤZP vyšší ako 1,4 násobok sumy životného minima, výška príspevku sa zníži o sumu, ktorou príjem osoby s ŤZP prevyšuje príspevok. Ak je osobou s ŤZP nezaopatrené dieťa, príspevok na opatrovanie sa zníži o sumu, ktorou príjem osoby s ŤZP prevyšuje trojnásobok sumy životného minima. Príspevok sa poskytuje iba za dni, v priebehu ktorých osoba vykonáva opatrovanie.

Preukaz ZŤP a jeho výhody

ADHD v kontexte modernej spoločnosti a budúcnosť

Nárast výskytu porúch ako ADHD nás vedie k hlbšiemu zamysleniu sa nad duchom doby, v ktorom žijeme a ktorým sa nechávame unášať. Tento fakt zvyšujúceho sa životného tempa a požiadaviek a nárokov okolia… však už roky iba konštatujeme. Ticho sa mu prispôsobujeme, aby sme prežili a nezaostávali za priemerom. Pracujeme viac ako 8 hodín denne, nechceme alebo nemáme kedy dostatočne odpočívať a regenerovať sily. Čas, ktorý nám ušetrí používanie modernej techniky, zapĺňame ďalšou prácou a aktivitami, činnosťami. Zvykli sme si reagovať ihneď na prichádzajúce podnety, sme akoby napojení na naše mobilné telefóny a sociálne siete. Toto všetko je príkladom pre naše deti, i deti s ADHD. Motivácia prežiť, udržať si životnú úroveň a zabezpečiť svoje deti je pochopiteľná. Ale predsa… dalo by sa to aj trochu inak?

Moderné technológie prispievajú tiež k zrýchlenému duchu a tlaku. Keď si porovnávame frekvenciu obrázkov v rozprávkach spred 30 rokov s dnešnými rozprávkami, tak každý jasne vidí, že sled obrázkov je rýchly, v deji je veľa akcie, rýchlo sa menia postavy, prostredie, dialógy prebiehajú rýchlo. Niekedy dieťa nevie, čo má skôr sledovať. Podobne sa to deje v reklamách, v počítačových hrách i vo videoklipoch. Všetko sa zrýchlilo. Mnoho z detí, ktoré prichádzajú do poradní s podozrením na ADHD, je nakoniec diagnostikovaných len ako „nepokojné deti“. Ich stav sa po skľudnení domáceho i školského režimu často úplne upraví. O koľko viac pokoja potom potrebujú deti s ADHD? Vnútorný pokoj je niečo, čo dieťa i dospelý človek pod tlakom nárokov okolia veľmi ľahko stratí, no ťažko získa späť. Je preto na mieste zvážiť, či spôsob a tempo života nás i našich detí, ako i detí s ADHD, ešte prispieva k zdravému zvyšovaniu psychickej odolnosti či flexibility pozornosti, alebo už posúva hranicu na ich úkor.

Problémové deti s ADHD svojim utrpením vkladajú prst aj do rany našej doby. Ich bolesť nás môže podnietiť k mobilizácii síl. Ak na zvyšujúci sa tlak doby reagujú zvýšenou psychickou zraniteľnosťou ako prví jedinci s dispozíciami ku psychickej poruche, na rade bude testovanie psychickej odolnosti aj zdravých jedincov. Naše psychické sily a limity totiž nie sú nevyčerpateľné.

ADHD v dospelosti a celoživotný vývoj

Viacerí považujú ADHD za typickú detskú poruchu, no vyskytuje sa aj u dospelých. Pre ADHD v dospelom veku je typické, že znaky hyperaktivity sa zmierňujú, ale poruchy pozornosti naďalej pretrvávajú, ba časom môžu ukázať aj na ťažší stav. Zábudlivosť je taktiež typický znak pre dospelého s poruchou pozornosti; stále mešká, je v zhone, zaoberá sa príliš mnohými a rôznymi vecami.

Hyperkinetická porucha je vývojová, dieťa sa najčastejšie v puberte začne upokojovať, zníži sa jeho impulzivita. Predpokladom sú ústretové postoje rodičov. S postupujúcou zrelosťou centrálnej nervovej sústavy je dieťa pokojnejšie, sústredenejšie, pracovne vytrvalejšie, takže lepšie využíva svoje intelektové schopnosti. Veľa detí s ADHD, ADD vyštudovalo vysokú školu, ešte viac ich absolvovalo stredné školy a učilištia. Je potrebné im voliť vhodné zamestnanie, ktoré zohľadňuje ich silné stránky.

Potenciál detí s ADHD

Napriek závažným formám správania u detí s ADHD je pre ne typická kreativita a túžba učiť sa. Všeobecne majú dobré sociálne zručnosti, sú empatické a majú zmysel pre humor. Tieto deti sú veľmi kreatívne. Dokážu vnímať viacero podnetov naraz, rýchlo na ne reagujú a pohotovo komunikujú. Majú dobrú dlhodobú pamäť a pri správnom nasmerovaní energie zvládnu veľký objem práce. Deti s ADHD v sebe skrývajú veľký potenciál a potrebujú len priestor, aby ho mohli ukázať. Nájde sa mnoho učiteľov, ktorí sú ochotní hľadať spôsoby, ako pomôcť týmto deťom. Cieľom by malo byť vytvoriť pokojné a hodnotné prežívanie, spoločne trávený čas, v ktorom majú dospelí energiu venovať sa s radosťou dieťaťu. To je ničím nenahraditeľný trvalý vklad nielen do plnohodnotného života, ale aj do psychického zdravia.

Vplyv moderných technológií na pozornosť

tags: #dieta #s #adhd #z #hladiska #medicinskeho

Populárne príspevky: