Úvod do problematiky telesného postihnutia
Telesné postihnutie u detí predstavuje komplexnú výzvu, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup a hlboké porozumenie. Je to disciplína špeciálnej pedagogiky, ktorá skúma osobitosti edukácie jedincov s chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ako aj jedincov so zmenami v zdravotnom stave. Predmetom tejto disciplíny sú ciele, obsah, metódy a prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia. Pochopenie podstaty, príčin, druhov a následkov telesného postihnutia je kľúčové pre efektívnu podporu a začlenenie postihnutých detí do spoločnosti. Táto problematika sa týka nielen samotných postihnutých jedincov, ale aj ich rodín, pedagogických pracovníkov a celej spoločnosti.
Telesne postihnutý jedinec sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré sú príčinou poruchy jeho hybnosti. Do tejto kategórie patria aj všetky odchýlky od normálneho tvaru tela a končatín, teda deformity, abnormality a anomálie. Telesné postihnutie môže byť vrodené, vznikajúce na základe porúch vývinu zárodku počas prvých týždňov tehotenstva, alebo získané, ktoré sa objaví v dôsledku úrazu, zápalových a degeneratívnych ochorení mozgu, miechy a pod. Okrem priameho postihnutia sa často stretávame aj s pojmami chorý jedinec a zdravotne oslabený jedinec. Chorý jedinec je v stave choroby, ktorá je definovaná ako porucha rovnováhy organizmu a prostredia, čo spôsobuje rôzne anatomické a funkčné zmeny. Tieto osoby sa stávajú objektom zdravotníckej starostlivosti a časť z nich aj objektom edukačnej starostlivosti v školách pri zdravotníckych zariadeniach. Zdravotne oslabený jedinec je v stave rekonvalescencie, má zníženú odolnosť proti chorobám, tendenciu k ich recidivite, žije v nevhodnom životnom režime alebo je jeho stav ohrozený nesprávnou výživou. Oslabenie organizmu pre chorobu alebo chybu u detí vyžaduje tiež špeciálnu výchovnú starostlivosť.
Druhy a príčiny telesného postihnutia
Telesné postihnutia sú rôznorodé a ich klasifikácia pomáha pri stanovení adekvátnej liečby a edukačných prístupov. Delia sa na vrodené a získané, a ďalej na tie, ktoré vznikajú v dôsledku mozgového poškodenia, a tie, ktoré vznikajú bez mozgového poškodenia. Toto rozdelenie je kľúčové pre diagnostiku a následné intervencie.
Vrodené telesné postihnutia s mozgovým poškodením
Jednou z najčastejších príčin telesného postihnutia vznikajúceho v dôsledku mozgového poškodenia je detská mozgová obrna (DMO). Detská mozgová obrna zapríčiňuje poruchu hybnosti. K jej vzniku prispievajú perinatálne (pôrodné) činitele, ako je napríklad nedostatok kyslíka u detí oživovaných viac ako 10 minút. DMO je trvalé, ale nie progredujúce postihnutie, ktoré ovplyvňuje svalovú kontrolu, koordináciu a držanie tela. Prejavy DMO sú rôznorodé a závisia od rozsahu a miesta poškodenia mozgu. Môže sa prejavovať spasticitou, ataxiou, atetózou alebo kombináciou týchto foriem.
Detská mozgová obrna (DMO) - príčiny, príznaky, diagnostika, liečba, patológia
Vrodené poruchy vývinu
Medzi ďalšie vrodené telesné postihnutia, ktoré nemusia byť vždy spojené s primárnym mozgovým poškodením, patria rôzne poruchy vývinu.
Dysmélie sú poruchy vo vývine končatín. Dochádza k nim medzi 20. až 46. dňom tehotenstva pôsobením vonkajších (exogénnych) činiteľov, ako sú žiarenie, lieky, nedostatok kyslíka a pod. Existujú rôzne druhy dysmélií:
- Amélia: znamená, že chýba celá končatina.
- Fokomélia: známa aj ako "tulenia ruka", pri ktorej chýba rameno i predlaktie, pričom ruky sú priamo pripojené k trupu.
Rázštep chrbtice je závažné vrodené postihnutie, pri ktorom ide o porušenie uzáveru embryonálnej neurálnej trubice. Na určitom mieste chýba stavec a medzistavcová platnička. Tu potom dochádza k narušeniu obalu miechového nervu a kože. Táto porucha vzniká v prvých štyroch až šiestich týždňoch tehotenstva. Postihnuté dieťa neudrží moč a stolicu, koža je necitlivá a náchylná k preležaninám. Príčinou vzniku môžu byť dedičnosť, exogénne (vonkajšie) činitele, ako sú lieky, hormonálne poruchy alebo nedostatok vitamínov. Prevencia, najmä príjem kyseliny listovej v tehotenstve, môže výrazne znížiť riziko vzniku rázštepu chrbtice.
Získané telesné postihnutia bez mozgového poškodenia
Telesné postihnutie môže vzniknúť aj v priebehu života bez priameho poškodenia mozgu. Medzi takéto stavy patria:
Amputácie: predstavujú oddelenie časti či celej končatiny od tela. Príčiny amputácií sú rôznorodé a zahŕňajú:
- Úrazy: dopravné, pracovné, alebo úrazy v domácnosti.
- Zhubné nádory končatín.
- Chorobné zmeny končatín: z cievnych alebo metabolických príčin, ako je napríklad cukrovka.Anatomické straty sa v súčasnosti nahrádzajú protézami, ktoré umožňujú postihnutým jedincom viesť plnohodnotnejší život.
Svalové ochorenia: patria sem rôzne degeneratívne ochorenia svalstva. Príkladom je progresívna svalová dystrofia, ktorá je spôsobená chromozómovou poruchou a vedie k postupnému rozpadu svalstva. Tieto ochorenia sú často progresívne a vyžadujú komplexnú liečbu a podporu.
Perthesova choroba: ide o ochorenie s neznámym pôvodom. Vzniká v kojeneckom veku, inokedy sa objavuje okolo piateho roku alebo i neskôr. Zápalový proces poškodzuje hlavicu stehennej kosti, ktorá stráca pevnosť a pod tlakom sa deformuje. Pohyby sú spočiatku ľahko obmedzené, dieťa sa sťažuje na bolesť v bedrách, začína krívať a často odpočíva. Neskôr môže dokonca odmietať chodiť. Liečba Perthesovej choroby vyžaduje úplný pokoj na lôžku, aby sa zabránilo ďalšej deformácii hlavice stehennej kosti a umožnila sa jej regenerácia.
Získané telesné postihnutia s mozgovým poškodením
Telesné postihnutie môže vzniknúť aj v dôsledku poškodenia centrálnej nervovej sústavy (CNS) v priebehu života, ktoré sa líši od vrodených mozgových poškodení.
Úrazy miechy: tieto úrazy sú sprevádzané zníženou mobilitou, čo znamená schopnosť hýbať sa, až imobilitou, teda neschopnosťou pohybu. Medzi ďalšie dôsledky úrazov miechy patria parézy, čo sú čiastočné ochrnutia, a plégie, čo sú úplné ochrnutia. Môžu sa vyskytnúť aj problémy s ovládaním zvieračov, problémy s dýchaním, a v závažných prípadoch problémy až neschopnosť hrýzť a prehĺtať. Tieto stavy si vyžadujú dlhodobú rehabilitáciu a podporu.
Úrazy mozgu: patria sem otrasy mozgu, pomliaždenia mozgu a krvácania do mozgu. Tieto úrazy môžu mať rôzne následky v závislosti od závažnosti a miesta poškodenia, vrátane porúch motoriky, kognitívnych funkcií, reči a správania.
Osobitosti edukácie a výchovy detí s telesným postihnutím
Edukácia a výchova detí s telesným postihnutím vyžaduje špecifický prístup, ktorý zohľadňuje ich individuálne potreby a obmedzenia. Cieľom je maximalizovať ich potenciál a podporiť ich čo najúplnejšie zapojenie do života.
Pohybová výchova a kinezioterapia
Špecifické postavenie u detí s detskou mozgovou obrnou (DMO) má pohybová výchova, ktorá vychádza z kinezioterapie (z gréckeho slova kinézis - pohyb). Kinezioterapia je terapeutická metóda využívajúca pohyb na liečbu a prevenciu rôznych ochorení pohybového aparátu. Pohybová výchova je zameraná na:
- Rozvoj jemnej motoriky: to zahŕňa rozvoj zručností rúk a prstov, ako aj manipulačnej schopnosti.
- Rozvoj hrubej motoriky: sem patrí nácvik sedenia, lezenia, otáčania, státia a chôdze.
- Koordináciu pohybových návykov: zabezpečenie plynulosti a presnosti pohybov.
Pri pohybovej výchove je dôležité dodržiavať určité zásady:
- Zásada vývinu: je kľúčové rešpektovať prirodzený rozvoj hybnosti. Napríklad, nenútime dieťa stáť a chodiť, ak ešte nevie sedieť, ani ho nenútime do rôznych činností rukami, kým nevie podávať a chytať predmety všetkými prstami.
- Zásada reflexnosti: pri nácviku pohybových zručností treba upraviť polohu dieťaťa tak, aby bolo pri všetkých úkonoch uvoľnené. Ak má dieťa ťažkosti pri nácviku pohybu v stojacej polohe, treba ho cvičiť v sedacej polohe a ležmo.
- Zásada rytmizácie: rytmus má priaznivý vplyv pri nácviku pohybových aj rečových zručností. Je vhodné rytmizovať pohyby aj reč pomocou riekaniek, spevu, hudby a pod. Odporúča sa podávať tenisové loptičky, tlieskať, rytmicky kráčať podľa riekaniek a pesničiek.
Rozvoj poznávacích a psychických procesov
Okrem motoriky je nevyhnutný aj rozvoj poznávacích procesov, ako sú pociťovanie a vnímanie, ktoré sú základom interakcie s prostredím. Rovnako dôležitý je rozvoj psychických procesov, kam patria pamäť, pozornosť, predstavivosť, myslenie a reč. Tieto oblasti sú často postihnuté sekundárne alebo sú na ne kladené zvýšené nároky, preto je systematická podpora ich rozvoja esenciálna.
Sebaobslužné návyky a manipulačné schopnosti
Výchova k samostatnosti je pre deti s telesným postihnutím mimoriadne dôležitá. Rozvoj sebaobslužných návykov a manipulačných schopností je základom pre ich nezávislosť. Sebaobsluha zahŕňa:
- Sebaobsluhu pri stolovaní (jedenie, pitie).
- Sebaobsluhu pri obliekaní.
- Hygienické návyky (napr. umývanie a utieranie rúk a tváre).Manipulačné schopnosti zahŕňajú uchopenie a položenie predmetu, ukladanie predmetov, presýpanie a vysýpanie drobného materiálu, a prelievanie tekutiny. Všetky tieto činnosti sa učia s ohľadom na špecifické možnosti a obmedzenia dieťaťa.
Výchova umeleckými prostriedkami
Umelecké aktivity majú pre deti s telesným postihnutím veľký význam.
Výchova rozvíjania hudobných schopností: Hudobná výchova má zdravotný význam, pretože pomáha uvoľňovať svalové napätie a aktivizuje dieťa k pohybu. Okrem toho má aj výchovný význam, pretože umožňuje rozvíjať hudobnosť dieťaťa, sluchové vnemy a pozornosť.
Rozvoj výtvarných schopností: Výtvarná výchova rozvíja spontánnu tvorivosť a vyvoláva radosť z výtvarného prejavu. Súbežným cieľom je rozvoj vnímania, myslenia a motoriky ruky. Uplatňuje sa pri tom čmáranie, maľovanie a modelovanie, ktoré sú prispôsobené individuálnym schopnostiam dieťaťa.
Citová a sociálna adaptácia
Kľúčovou oblasťou je aj výchova k citovej a sociálnej adaptácii dieťaťa. Je potrebné posilňovať pocit istoty, rozvíjať vzťah k deťom a ku kolektívu, a pestovať lásku a sympatiu k človeku. Výchova k akceptovaniu telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie je nevyhnutná. Akceptovanie postihnutia vedie postihnutého k praktickému využitiu všetkých zostávajúcich životných možností a obmedzení.
Veľmi často sa v rodinách s postihnutým dieťaťom uplatňuje nadmerne ochranný štýl výchovy. Dieťa z takejto rodiny je potom nesamostatné, ťažko prispôsobivé a pasívne. Najvhodnejšie je, ak rodičia dokážu akceptovať jeho postihnutie a majú k nemu láskyplný a primerane vyžadujúci prístup. To dieťaťu pomôže rozvíjať zdravú sebadôveru a schopnosť prekonávať prekážky.
Detská mozgová obrna (DMO) - príčiny, príznaky, diagnostika, liečba, patológia
Celkový vývin dieťaťa v mladšom školskom veku (6-10 rokov) a vplyv postihnutia
Mladší školský vek (približne od 6 do 10 rokov) je obdobím intenzívnych zmien v telesnom aj psychickom vývine dieťaťa. U detí s telesným postihnutím sú tieto zmeny ovplyvnené ich špecifickými potrebami a obmedzeniami, čo vyžaduje ešte citlivejší a individualizovanejší prístup.
Telesný vývin v mladšom školskom veku
Telesný vývin dieťaťa v mladšom školskom veku je poznamenaný prvým obdobím „vytiahnutosti“. Hlava je v pomere k telu malá, zatiaľ čo končatiny rastú rýchlejšie. Osifikácia prstov a rúk sa ukončuje okolo 6. roku. Zakrivenie chrbtice ešte nie je ustálené, preto je potrebné dbať na prevenciu deformácií pri nesprávnej záťaži. Dieťa rastie do výšky a priberá na váhe, pričom sa zdokonaľujú vnútorné orgány. Zväčšuje sa kapacita pľúc a srdca, hoci dýchanie je stále povrchnejšie (plytšie). Mozgové funkcie sa zdokonaľujú, no zároveň je tu nebezpečenstvo preťaženia a únavy, a preto by dieťa malo denne spať aspoň 10 hodín. Dieťa sa vyznačuje veľkou pohyblivosťou, a preto je potrebné poskytnúť mu dostatočný čas a priestor na primeraný pohyb, samozrejme, s ohľadom na jeho individuálne obmedzenia spôsobené postihnutím.
Psychický vývin a úloha školy
Psychický vývin nadobúda vplyvom školy novú kvalitu. U detí s telesným postihnutím môže byť tento proces náročnejší a vyžaduje si dodatočnú podporu.
Vnímanie a pociťovanie: dochádza k zreniu zmyslových orgánov. Vnímanie je základom poznávania a bezprostrednej skúsenosti. Závisí od množstva, kvality a primeranosti podnetov, ktoré dieťa vníma. Vplyvom učenia sa vnímanie, pozornosť a sústredenosť stávajú zámernými. Dieťa sa učí vnímať výberovo. Často však robí chyby pri určovaní veľkosti predmetov, vzdialenosti alebo určovaní času a storočí. Vnímanie sa zdokonaľuje až okolo 9. roku.
Pozornosť: zlepšuje sa stálosť a hĺbka sústredenia. Na začiatku školskej dochádzky má ešte problémy s udržaním a sústredením pozornosti, ľahko sa dá vyrušiť vonkajšími podnetmi (prevláda neúmyselná pozornosť). Avšak vekom narastá aj rozsah pozornosti. U detí s postihnutím je podpora a usmerňovanie pozornosti ešte kritickejšia.
Predstavy a fantázia: v tomto veku sa týkajú konkrétnych predmetov, vecí a dejov zo života a sú také živé, že sa vyrovnajú skutočným vnemom. Túto živosť predstáv nazývame eidetická predstava. Fantázia detí je živá a nespútaná, pretrvávajú konfabulácie, ktoré sa okolo 10. - 11. roku strácajú. Fantázia sa má podporovať prostredníctvom čítania, kreslenia, konštruktívnych hier, hudby, výtvarného umenia a podobne.
Pamäť: sa zdokonaľuje vplyvom učenia a skúšania. Na začiatku prevláda krátkodobá, neúmyselná a mechanická pamäť. Postupne sa zlepšuje slovno-logická pamäť, ako aj úmyselná a dlhodobá pamäť. Deti v tomto veku sa rady učia naspamäť a dokážu napríklad doslovne zreprodukovať rozprávku.
Myslenie: je slovno-logické a konkrétne, vhodné na vývin abstraktného myslenia. Dieťa si spresňuje vzťahy medzi javmi, príčinami a následkami. Chápe vzťahy typu „keď - tak potom“, napríklad: keď stlačím gombík, zapne sa televízor. Dieťa ku koncu obdobia vie skloňovať, časovať, tvorí súvetia a osvojuje si písanú a spisovnú reč.
Nonkognitívne oblasti osobnosti: sa výrazne obohacujú. Do života dieťaťa vstupujú viac učitelia a spolužiaci, a dieťa sa začína viac uvedomovať seba. Je to obdobie, v ktorom prevažuje radosť, aktivita, spontánnosť, učenie aj hra.
City a emócie: sú bezprostredné, intenzívne a často impulzívne. Dieťa ešte nemá celkom pod kontrolou svoje citové reakcie. Strach a úzkosť väčšinou súvisia so školou, známkami a reakciou rodičov na školské výkony.
Motivačný systém: je zameraný na bezprostredné záujmy a uspokojovanie konkrétnych, väčšinou krátkodobých potrieb. Prevláda záujem o šport, počítače, hry a komunikáciu s kamarátmi. Deti navštevujú záujmové krúžky, športové zariadenia a pod. Učitelia a rodičia by mali dieťa nenásilne motivovať k učeniu a viesť ich k tomu, aby si vážili hodnotu vzdelania.
Socializácia: začleňovanie do spoločnosti prebieha intenzívne. Dieťa si v triede buduje svoju sociálnu pozíciu, učí sa komunikovať so spolužiakmi a učiteľom, a utvára priateľstvá. Je dôležité, aby dieťa nebolo vyčlenené, t.j. izolované od kolektívu, pretože odmietanie pôsobí na dieťa veľmi negatívne.
Autoregulácia a hodnotový systém: u detí v mladšom školskom veku nadobúdajú nové rozmery oproti predchádzajúcemu obdobiu. Dieťa sa učí samostatnosti, zodpovednosti, sebahodnote, učí sa prekonávať prekážky a postupne si uvedomuje svoju činnosť a chyby, ktoré robí. Je dôležité dodržiavať určitý režim dňa, pravidlá a normy správania, čo je základom formovania morálnych citov.
Celkovo sa osobnosť dieťaťa v mladšom školskom veku výrazne mení, a to najmä vplyvom školy a učenia. Porovnáva sa s druhými a nadobúda obraz o sebe, ktorý môže byť primeraný, dieťa sa môže podceňovať, alebo dieťa sa môže preceňovať.
Poruchy správania
Poruchy správania sa u detí s telesným postihnutím môžu vyskytnúť rovnako ako u detí bez postihnutia, niekedy dokonca častejšie v dôsledku frustrácie alebo nesprávnej adaptácie. Zaraďujeme ich do dvoch skupín: závažnejšie a menej závažné, ktoré sa dajú zvládnuť výchovnými opatreniami. Do druhej skupiny zaraďujeme:
- Nedisciplinovanosť: nedodržiavanie pravidiel správania.
- Záškoláctvo: vyhýbanie sa škole a školským povinnostiam.
- Hostilitu: útočnosť a nepriateľský postoj voči spolužiakom a ľuďom vôbec.
Poruchy a problémy v správaní sa môžu vyskytnúť v rôznych prostrediach:
- V škole: vyrušovanie, šikana, drzé správanie.
- Doma: hádky s rodičmi, súrodencami, krádeže, neposlušnosť, porušovanie noriem správania.
- Na verejnosti: drzé správanie na verejnosti, fajčenie, drogy, ničenie vecí a pod.Identifikácia a riešenie týchto porúch je dôležité pre celkový vývin a integráciu dieťaťa.
Význam citového rozvoja, motivácie a sebahodnotenia
Dôležitosť citového rozvoja, motivácie a sebahodnotenia dieťaťa je pre jeho vývin, najmä u detí s telesným postihnutím, kľúčová. Tieto aspekty výrazne ovplyvňujú schopnosť dieťaťa vyrovnať sa s postihnutím a úspešne sa začleniť do spoločnosti.
City a emócie
City alebo emócie vyjadrujú prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta, k sebe samému a k iným ľuďom. Rozlišujeme základné druhy citov:
- Nižšie city (telesné, primárne): sú tie, ktorými prežívame stav nášho organizmu, a to nielen vnútornú rovnováhu, ale aj jej narušenie (príjemnosť-nepríjemnosť, spokojnosť-nespokojnosť, napätie-uvoľnenie).
- Vyššie city: sú tie, ktoré vznikajú v priebehu socializácie človeka a zúčastňujú sa na utváraní jeho spoločného vedomia. Sú typické iba pre človeka a delia sa ďalej na:
- Intelektuálne city: človek ich prežíva pri poznávacej činnosti (získanie informácií, túžba po poznaní, cit zvedavosti).
- Estetické city: vznikajú pri uspokojovaní alebo pri neuspokojovaní estetických potrieb (prežívanie krásy, škaredého, komického).
- Etické city: vznikajú v spojitosti s realizovaním spoločenských potrieb a záujmov, ktoré sú obsiahnuté v morálnych zásadách, pravidlách a zákonoch. Prežívame ich pri kontakte s inými ľuďmi (cit nespravodlivosti/spravodlivosti, viny, krivdy).
- Sociálne city: súvisia so vzťahom človeka k človeku (láska, priateľstvo, empatia).
Motivácia
Motivácia je proces, ktorý vyvoláva, udržiava a zameriava psychickú energiu človeka. Motivačný systém tvoria: pudy, inštinkty ako biofyziologické prejavy motivácie, potreby, záujmy, ašpirácie, ciele, hodnoty a životná filozofia. Existujú rôzne druhy motivácie:
- Vonkajšia motivácia: prichádza z okolia, napríklad od rodičov alebo učiteľov.
- Vnútorná motivácia: vyplýva z vnútorného záujmu učiť sa alebo vykonávať činnosť.
- Zvnútornená (interiorizovaná) motivácia: je to motivácia, ktorá bola najprv vonkajšia, ale vplyvom argumentov a vlastnej skúsenosti si ju žiak zvnútornil, takže sa stala súčasťou jeho vnútornej motivácie.
Sebapoznanie a sebahodnotenie
Sebapoznanie úzko súvisí so sebahodnotením. Na základe sebareflexie si tvoríme obraz o svojich hodnotách v jednotlivých oblastiach (napríklad spev, hudba, šport). Sebahodnotenie môže byť primerané, čo vedie k zdravému sebavedomiu, alebo neprimerané, ktoré sa prejavuje buď sebapodceňovaním, alebo sebapreceňovaním. U detí s telesným postihnutím je podpora zdravého a primeraného sebahodnotenia mimoriadne dôležitá pre ich duševnú pohodu a úspešnú integráciu.
Prvá pomoc v kontexte starostlivosti o deti
Je veľmi potrebné poznať a aj ovládať zásady prvej pomoci. Pri práci ako učiteľky materskej školy (MŠ) alebo vychovávateľky školského klubu detí (ŠKD) budete s veľkým kolektívom detí, a ak sa niečo stane, ste zodpovedné za deti. Preto je potrebné ovládať prvú pomoc, aby ste ju vedeli podať čo najlepšie a najrýchlejšie, či už len pri menej vážnych úrazoch, alebo aj pri vážnych úrazoch. Učiteľka alebo vychovávateľka musí reagovať pohotovo. Zásady prvej pomoci je dobré poznať a ovládať nielen pri práci učiteľky v MŠ alebo vychovávateľky ŠKD, ale aj v bežnom živote, pretože nikdy neviete, kedy sa ocitnete v situácii, kde vaša pohotová reakcia môže zachrániť život alebo zmierniť následky úrazu.
Legislatívny a systémový rámec podpory detí so zdravotným znevýhodnením v SR
Slovenská legislatíva v súčasnosti nepozná definíciu pojmu „osoba so zdravotným postihnutím“ v jednotnej podobe. Avšak, zdravotné postihnutie môžeme všeobecne definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované.
Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť.
Systém poradenstva a podporných opatrení
Špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou je požiadavka určená diagnostikou v zariadeniach poradenstva a prevencie na poskytnutie podporného opatrenia vo výchove a vzdelávaní dieťaťu alebo žiakovi so zdravotným znevýhodnením (t. j. so zdravotným postihnutím). Tieto deti a žiaci môžu byť vzdelávaní v bežných materských, základných a stredných školách spolu s ostatnými deťmi a žiakmi. Škola má možnosť zriadiť špeciálne triedy, spravidla pre žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením. Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v školách uskutočňuje s úpravami.
Školy pre deti alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením (t. j. špeciálne školy) prijímajú deti alebo žiakov na základe diagnostických vyšetrení po potvrdení zdravotného znevýhodnenia. O vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia môže riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia požiadať zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, plnoletý žiak, zástupca zariadenia alebo pedagogický zamestnanec či odborný zamestnanec. V prípade potreby sa občania môžu obrátiť na regionálne úrady školskej správy, ktoré sídlia v krajských mestách.
Detská mozgová obrna (DMO) - príčiny, príznaky, diagnostika, liečba, patológia
Prijímacie konanie a organizácia vzdelávania
Ak ide o dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, k žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa prikladá aj vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast - pediatra (§ 59 ods. 5 zákona). V rozhodnutí o prijatí dieťaťa môže riaditeľ materskej školy určiť adaptačný pobyt, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace, alebo ak ide o prijatie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, diagnostický pobyt dieťaťa, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace.
Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením uskutočňuje výchovu a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. g) zákona. Takúto materskú školu možno zriadiť pre najmenej desať detí; zrušiť ju možno, ak klesne počet detí pod osem. Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením sa vnútorne člení na triedy, do ktorých sa spravidla zaraďujú deti rovnakého veku s rovnakým zdravotným znevýhodnením. Trieda sa zriaďuje najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí v triede je osem.
Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča. O prijatí dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, vydaného na základe diagnostického vyšetrenia dieťaťa.
Ak sa počas dochádzky žiaka do základnej školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zmení charakter potrieb žiaka alebo jeho zaradenie nezodpovedá charakteru jeho potrieb, riaditeľ základnej školy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie odporučí zákonnému zástupcovi žiaka podať návrh na prijatie žiaka do inej školy, prípadne na základe žiadosti zákonného zástupcu rozhodne o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy. Ak zákonný zástupca nekoná v záujme dieťaťa, riaditeľ školy postupuje podľa § 29 ods. 10 zákona. Ak sa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa alebo žiaka prejavia po jeho prijatí do školy a dieťa alebo žiak ďalej navštevuje školu, do ktorej bol prijatý, jeho vzdelávanie ako vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa mu zabezpečuje po predložení písomnej žiadosti o zmenu formy vzdelávania a ďalšej dokumentácie podľa § 11 ods. 9 písm. a) zákona. Ak ide o maloleté dieťa alebo žiaka, písomnú žiadosť s ďalšou dokumentáciou predkladá jeho zákonný zástupca (§ 108 ods. 2 zákona).
Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka a odporučenia praktického lekára pre deti a dorast môže riaditeľ základnej školy zo zdravotných dôvodov alebo z iných závažných dôvodov rozhodnúť o oslobodení alebo čiastočnom oslobodení žiaka od vyučovania niektorého predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť; v rozhodnutí určí náhradný spôsob vzdelávania žiaka v čase vyučovania tohto predmetu.
V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) zákona sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. g) zákona. V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) zákona možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Základná škola so vzdelávacím programom podľa § 94 ods. 2 písm. g) zákona sa zriaďuje pri zdravotníckom zariadení. Ak sa na vzdelávanie detí a žiakov podľa § 94 ods. 2 písm. g) zákona nezriadi škola pri zdravotníckom zariadení, môže toto vzdelávanie vykonávať pedagogický zamestnanec školy podľa § 95 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona.
Základná škola podľa § 95 ods. 1 písm. b) zákona sa spravidla zriaďuje pre najmenej desať žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch možno školu ponechať zriadenú aj pri nižšom počte žiakov, najmä v prípadoch, ak v nasledujúcom školskom roku je predpoklad zvýšenia počtu žiakov. Triedy podľa § 94 ods. 1 písm. a) a b) prvého bodu zákona možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať žiakov. Odborníčka v tejto oblasti, JUDr. Mária Dvončová, autorka projektu Právne pre rodiča, prispieva článkami na tému rodičovských práv a povinností, organizuje webináre a vydáva publikácie, čím pomáha rodičom orientovať sa v tejto zložitej legislatíve. Jej práca je cenným zdrojom informácií pre mnohé rodiny.
tags: #dieta #s #telesnym #postihnitim