Mnoho rodičov sa s príchodom bábätka do rodiny stretáva s výzvou, ktorou je nočný spánok. Časté prebúdzanie dieťatka v noci vyvoláva obavy a množstvo otázok, najmä či nie je príčinou hlad. Avšak, je dôležité pochopiť, že bábätko sa nemusí budiť výlučne na hlad, ale preto, že má v noci aj mnohé ďalšie potreby. Je vysoko pravdepodobné, že vaše bábätko je v poriadku, aj keď spí dlho a nebudí sa samo na kŕmenie. Časté budenie jemu samotnému nevadí, je to dokonca spôsob, akým si bábätko zabezpečí, že ho niekto veľmi často skontroluje. Toto obdobie, hoci môže byť pre rodičov únavné, je jedinečné a nikdy sa nevráti. Je čas poskytovať dieťaťu istotu, že zaspávať a v noci spať je príjemné a bezpečné.
Dojčenie a nočné prebúdzanie: Viac než len uspokojenie hladu
V súvislosti s nočným budením dojčiat sa často objavujú mylné predstavy o dojčení. Samotný pocit toho, ako naliate sú prsia, nie je určujúci. Preplnené prsia nie sú ideálom dobrého dojčenia, skôr naopak. Tvrdé prsia totiž znamenajú prílišné naliatie prsníkov, a to sa postupom času mení, takže matky, ktoré bez problémov dlhodobo dojčia, majú časom normálne mäkké prsníky. Ak urobíme predpoklad, že bábätko dobre pije, prospieva a je spokojné, tak je pravdepodobne všetko v poriadku, a mäkké prsníky sú tým pádom tiež v poriadku - v takejto situácii dobrého pitia a prospievania sú totiž mäkké prsníky normálny a žiaduci jav.
Pri posudzovaní dojčenia nie je možné vynechať samotné pozorovanie dojčenia. Na otázku, či máte dostatok mlieka, najspoľahlivejšie odpovedá pozorovanie dojčenia, sledovanie pitia bábätka. Vyhodnotiť to, či bábätko pije dostatok mlieka vám pomôže poradkyňa pri dojčení. Rovnako pri posudzovaní dojčenia nemá žiadnu výpovednú hodnotu napríklad váženie pred dojčením a po dojčení, skúsiť si odstriekať alebo odsať mlieko po dojčení, ani nalievanie prsníkov medzi dojčeniami - všetko toto nehovorí nič o tom, ako vyzerá tvorba mlieka matky, ani dojčenie ako také.
Ak sa bábätko častejšie v noci budí, často sa nesprávne hovorí o tom, že je to preto, že matka má „slabé mlieko“, ktoré ho nedokáže zasýtiť. To však nie je pravda, materské mlieko je svojím zložením unikátne a dokonalé. Ak ho bábätká prijímajú dostatok, tak je pre bábätká v plnej miere postačujúce. Dojčenie materským mliekom môže pozitívne ovplyvniť kvalitu nočného spánku a znížiť počet prebúdzaní. Dieťa navyše môže vypiť počas noci podstatnú časť svojho príjmu mlieka a to je dôležité pre jeho prospievanie. V noci sa tvorí matkám najviac prolaktínu a bábätká majú možnosť vypiť dostatočné množstvo mlieka. To, že bábätku dáte v noci prsník, je najlepší a najjednoduchší spôsob, ako ho naspäť uspať. Je zbytočné snažiť sa mu ho nedať. Pre dojčené deti je prechod medzi jedným spánkovým cyklom a druhým umožňovaný dojčením. Toto bola odvždy jedna z funkcií dojčenia - uľahčiť opätovné zaspatie dieťatka po ukončení spánkového cyklu.
Rozdiely v spánkových cykloch a vývojové míľniky
Je dôležité pochopiť rozdiel medzi spánkom bábätiek a dospelých ľudí. Všetci ľudia totiž spia v spánkových cykloch, a nie neprerušovaným spánkom. Jediný rozdiel medzi dospelými a bábätkami je, ako sú po ukončení jedného spánkového cyklu schopní upadnúť do ďalšieho. Dospelí ľudia sa často v tejto fáze cyklu otočia, zmenia polohu a podobne, niekedy sa prebudia viac, inokedy menej, niekedy si prebudenie dokonca pamätajú, inokedy nie.
Spánok detí a počet prebudení sa v priebehu času menia. A nezávisí to len od dojčenia či hladu bábätka. Bábätká sa budia z rozličných dôvodov a dojčenie im pomáha znovu zaspať. Bábätká sa môžu budiť veľmi často. Intervaly prebúdzania sa nemusia vekom predlžovať. Môže sa stať, že sa bábätká neskôr budia častejšie, ako keď boli novorodenci. Ovplyvňujú ich totiž viac podnety počas dňa, rýchly rozvoj mozgu, spracovávanie nových zážitkov, získavanie nových schopností, ako sú otáčanie, sedenie, lozenie, alebo chodenie. Neskôr sa k týmto faktorom pridáva aj rast zúbkov. Tieto vývojové míľniky, formujúce kognitívne, jazykové, sociálne a motorické zručnosti a schopnosti dieťaťa, sú zvyčajne spojené so zhoršenou kvalitou spánku. Ak sa vaše dieťa zrazu začína v noci častejšie prebúdzať alebo sa budí príliš skoro, môže to znamenať, že prechádza nejakým dôležitým vývojovým míľnikom.
Rastové špurty: Keď telo vyžaduje viac energie
Rastové špurty predstavujú štádiá, v ktorých dieťa rýchlo rastie. V prvom roku života deti rastú omnoho rýchlejšie ako kedykoľvek neskôr. Pre porovnanie, v školskom veku dieťa vyrastie priemerne 5 centimetrov za rok, počas puberty ročne 10 centimetrov, avšak počas prvého roka života až neuveriteľných 25 centimetrov! Prejavujú sa ako zmeny vo výške a hmotnosti. Najčastejšie sa vyskytujú počas prvých dvoch rokov života, pričom v prvom roku sú intenzívnejšie. Bábätko môže počas prvého roka narásť až o 25 centimetrov a strojnásobiť svoju hmotnosť. Rýchly fyzický rast však môže narušiť spánkový cyklus dieťaťa, čo vedie k častejšiemu nočnému prebúdzaniu.
Každé dieťa je iné a k špurtu môže dôjsť v mierne odlišnom období. Prvý nárast je však možné sledovať už 7 až 10 dní po narodení, keď sa novorodeniatko naučí papať a režim sa pomaličky začína utriasať. Najčastejšie dochádza k výraznejšiemu rastu približne v týchto termínoch: 3 týždne od narodenia, 6 týždňov, 3 mesiace a 6 mesiacov. Ako sme uviedli, nemusí to platiť takto pre každé dieťa, obdobia špurtu najlepšie zistíte podľa niektorých znakov, ktoré môžete pozorovať na vlastnom dieťati. Tu sú najdôležitejšie z nich:
- Je neustále hladné: Konečne sa vám podarilo urobiť pravidelný plán stravovania a zrazu vaše dieťa začne pýtať jesť ešte častejšie? Len čo dopapá, už pomaly chce znova? U dojčeného dieťaťa pre vás znamená obdobie špurtu dvoj- až štvordňový maratón. Dieťaťu kŕmenému umelým mliečkom nemusí stačiť jedna fľaška. I keď sa nám to zdá čudné, kam to do nich ide, deti vo veku do jedného roka majú veľmi rýchly metabolizmus a frekvencia kŕmení môže byť veľmi hustá. Skonzumované kalórie použijú nielen na samotný rast a budovanie zásob tukových buniek, ale aj budovanie svalov, kostí, ktoré menia svoju štruktúru a vývoj mozgu.
- Spí viac alebo menej ako zvyčajne: Deti najviac rastú v spánku. Funguje to obojsmerne - dieťa, ktoré sa dostáva do obdobia špurtu, potrebuje viac spať a môžeme si všimnúť, že spáva dlhšie. Avšak niektorí rodičia spozorovali na deťoch pravý opak - počas rýchleho rastu spali menej. A to preto, lebo sa budili na hlad a potrebovali častejšie jesť. Isté je, že spánok zohráva dôležitú úlohu pri výrobe primárneho rastového hormónu, a teda nebuďme deti zbytočne, keď si všimneme, že spia dlhšie.
- Je umrnčané, unavené: Zlé naladenie sa netýka len rastu zubov, ale aj celkového telesného rastu. Umrnčané nespokojné dieťa môže vyjadrovať svoje nepríjemné pocity, ktoré s rastom súvisia. Mnohé deti prežívajú bolesti, pretože šľachy a svaly sa naťahujú. Tieto nepríjemné pocity vnímajú pri rýchlom raste aj staršie deti, ktoré vám už vedia o tom povedať.
- Zvládlo novú schopnosť: Ak vaše dieťa zvládlo náhle novú schopnosť, napríklad vie uchopiť hračku, či tlieskať, je pravdepodobné, že prechádza obdobím rýchleho rastu. Mozog dieťaťa totiž rastie spolu s telom, i keď to nevidíme.V každom prípade, nie je vhodné odmietať dieťaťu stravu, keď ju vyžaduje, aj keď podľa nášho plánu už malo mať dosť. Dieťa sa neprekrmuje - až na výnimky.
Ďalšie príčiny nočného budenia: Široké spektrum potrieb
Nočné prebúdzanie je u dojčiat bežným javom, ktorého frekvencia sa s rastom dieťaťa postupne znižuje. Podľa výskumov väčšina bábätiek začne bez pravidelných prebudení spať okolo šiestich mesiacov. Avšak u niektorých detí sa časté nočné budenie môže objavovať až do batoľacieho veku. Ako rodičia sa preto nemusíte obávať, pretože tieto situácie sú normálne. Príčiny častého budenia u detí sú zvyčajne normálnou súčasťou ich vývoja. Medzi najčastejšie príčiny patria:
- Pocit nepohodlia: Rôzne okolnosti spôsobujúce nepohodlie bábätka vedú k jeho prebúdzaniu počas noci. Patria sem hlavne tieto faktory:
- Mokrá plienka: Môže spôsobovať mokro, podráždenie pokožky a nepohodlie.
- Nevhodné oblečenie: Príliš tesné alebo hrubé materiály môžu dieťaťu prekážať.
- Teplota v miestnosti: Pre optimálny spánok by teplota miestnosti mala byť 20 - 22 °C.
- Poloha pri spánku: Nevhodná poloha môže prispieť k častému budeniu.
- Prerezávanie zúbkov: Zvykne spôsobovať bolesť a nepokoj.
- Zdravotné problémy: Ťažkosti s dýchaním, koliky (bolesti bruška) alebo plynatosť takisto spôsobujú časté nočné budenie dieťaťa.
- Potreba blízkosti a bezpečia: Najmä v prvých týždňoch a mesiacoch bábätká vyhľadávajú blízkosť mamičky, kde sa cítia bezpečne. Pocit osamelosti môže byť tiež dôvodom ich častého nočného budenia. Preto je dôležité vytvoriť bezpečné prostredie, ktoré im pomôže lepšie spať a menej sa budiť. V tomto veku vaše dieťa potrebuje v noci istotu vašej prítomnosti, vašu pomoc pri tom, aby mohlo zaspať, a aby sa naučilo, že spinkanie a noc sú bezpečné a že má pri sebe niekoho, kto mu pomôže, aby dokázalo naspäť zaspať. Keď sa táto jeho potreba nadobudnutia istoty naplní, sama od seba odznie. To bude dôvod, pre ktorý bude potom celú noc bez prebudenia s istotou spať.
- Príliš veľa stimulantov: Stimulanty, ako je kofeín, môžu mať negatívny vplyv na spánok detí. Kofeín sa prenáša do materského mlieka, čo znamená, že dieťa ho môže prijímať počas dojčenia. Štúdia poukázala na to, že konzumácia kofeínu u matiek zvyšuje počet nočných prebudení bábätiek.
- Spánková regresia: Spánková regresia je obdobie, kedy sa menia spánkové vzory detí. U bábätiek, ktoré predtým spali celkom dobre, sa zrazu môžu objaviť problémy so spánkom, ako napríklad ťažkosti so zaspávaním a časté nočné prebúdzanie. Podľa odborníkov sa spánkové regresie zvyčajne vyskytujú okolo 4., 6., 8., 12. a 24. mesiaca veku dieťaťa.
Bežné mýty o detskom spánku a ich vyvrátenie
Rodičia často hľadajú informácie a rady na internete, pritom sa zbytočne stresujú, aj keď ide často o mýty. Pokúsime sa vám priblížiť tie najčastejšie mýty o detskom spánku:
- Mýtus 1: Dieťa by malo spať xx hodín denne. Koľko by malo dieťa spať, je individuálnou záležitosťou každého dieťaťa. Existujú odporúčacie tabuľky, ktoré by mali rodičom pomôcť sa zorientovať, koľko približne a v akom veku je optimálna dĺžka spánku. Držať sa však striktne nejakých tabuliek nie je vhodné. Spánok u detí je veľmi individuálny a tak by ho aj rodičia mali brať. Niektorý novorodenec prespí aj 20 hodín denne, no niektorému pokojne postačí 16 hodín. Viac ako dĺžka je dôležitá kvalita spánku. Rodičia by mali v prvom rade riešiť to, čo všetko môže spánok dieťaťa ovplyvňovať, od pohody mamičky, cez povahu dieťatka, až po prostredie v rodine. Mrzuté bábätko je vhodné ukladať spať čo najčastejšie. Pokiaľ dieťa prejavuje známky únavy, akými sú zívanie, mrzutosť či šúchanie očí, je potrebné dieťa uložiť ihneď spať a neriadiť sa počtom hodín.
- Mýtus 2: Dieťa vie samé, kedy chce spať a nepotrebuje pravidelný spánkový režim. Stávajú sa prípady, že dieťa zaspí vo chvíli, keď sme to nečakali, ale mnohokrát sa stane, že je veľmi unavené a napriek tomu nemôže zaspať. Súvisí to napríklad so stresom, či s rôznymi podnetmi, ktoré ho rozptyľujú. Aj keď je dieťa očividne unavené, jeho telo nedokáže spomaliť a zaspať. Veľmi dôležitá je pomoc matky, ktorá vie rozoznať už prvé príznaky únavy a vtedy ho ukladá na spánok. Navodí dieťaťu pocit uspokojenia, aby dokázalo spomaliť a spracovať všetky zážitky z celého dňa. Tvrdenie, že dieťa nepotrebuje pravidelný spánkový režim, je veľmi mylné. Samozrejme, že je dôležitý a práve rodičia by mu mali pomáhať si naň zvyknúť. Približne v rovnaký čas by mali deti ísť spinkať predpoludním, popoludní i večer. Už v detstve si dieťa buduje pravidelné spacie návyky, ktoré si prinesie so sebou až do dospelosti. Avšak nie je veľmi vhodné striktne držať sa času presne na minútu. Veď aj dieťa sa každé ráno nebudí presne v rovnakú hodinu.
- Mýtus 3: Dieťa bude lepšie spať po výdatnejšom jedle. Rodičia si mylne myslia, že pokiaľ dieťatko večer nakŕmia hustou kašou, nebude sa v noci hladné dožadovať mlieka a prespí celú noc. Avšak nie je to pravda. Malé deti nemajú dostatočne vyvinuté trávenie, ktoré by im umožnilo správne stráviť tuhú stravu. Prekŕmenie dieťaťa na noc môže dokonca spánok ešte zhoršiť. Nočné dojčenie vo veku 3 - 6 mesiacov je nevyhnutné aj na to, aby si mamičky udržali dostatočnú produkciu mlieka. Po tomto veku už veľa detí noc prespí nezávisle od toho, či sa večer najedli hustej kaše alebo nie. No sú prípady detí, ktoré sa dožadujú svojho mliečka aj v neskoršom veku. Vtedy však ide skôr o citovú potrebu dieťaťa ako výživovú a žiadna kaša to nevyrieši.
- Mýtus 4: Dieťa treba nechať vyplakať a potom ľahšie zaspí. Pokiaľ má dieťa problémy so zaspávaním, mnohé odporúčania a rady poukazujú na metódu vyplakania. Podľa nej je potrebné nechať dieťa samotné v postieľke vyplakať, na čo čoskoro zaspí. Ide o veľmi nebezpečnú metódu, ktorá sa môže obrátiť proti rodičom v neskoršom období. Dieťa prechádza v prvých mesiacoch života fyzickým a psychickým vývojom. Buduje si puto k rodičom a vytvára si pocit bezpečia. Dieťa, ktoré nechajú rodičia samé plakať v postieľke, pociťuje paniku, myslí si, že je opustené, zvyšuje sa u neho hladina stresového hormónu a ešte ťažšie potom zaspáva. Táto metóda je pre dieťa veľmi nevhodná a neodporúčajú ju ani odborníci. Dieťa hľadá u rodičov pocit lásky, blízkosti a učí sa prekonávať svoj strach, bolesť, či neistotu. A práve ponechanie dieťaťa osamote a v plači tomu vôbec nepomáha.
- Mýtus 5: Pokiaľ dieťa spí menej cez deň, bude v noci lepšie spať. Tento mýtus je často rozšírený medzi rodičmi. „Nedajme dieťa spať poobede, potom bude v noci lepšie spať“. Možno to znie logicky, ale opak je pravdou. Ak dieťa počas dňa málo spí, tak sa stane viac unaveným. Dochádza k aktivácii stresových hormónov, čím sa dostane do hyperaktívneho stavu. Nechce zaspať, je mrzuté a počas noci sa bude častejšie budiť. Pokiaľ má dieťa dostatok spánku cez deň, bude pokojnejšie a dlhšie spať aj v noci. Samozrejme, veľmi dlhý popoludňajší spánok, kedy dieťa spí takmer do večera, môže mať za následok ťažšie zaspávanie večer. Preto je vhodné po 2 hodinách poobedňajšieho spánku dieťa jemne zobudiť a nechať ho pred večerným spánkom ešte chvíľu bdieť.
- Mýtus 6: Ak dieťa skoro spí vo svojej izbe, bude samostatnejšie. Pravdaže, nie je to pravda a nemá to vplyv na samostatnosť dieťaťa, práve naopak. Akosi sa stalo samozrejmosťou, že už pred narodením dieťaťa mu zariaďujeme vlastnú detskú izbu. Pritom v minulosti spali deti v jednej izbe spolu so svojimi rodičmi. Pokiaľ spí dieťa v spálni rodičov, má to hneď niekoľko pozitív. Prítomnosť dieťaťa v spálni rodičov pomáha mamičke rozoznávať a rýchlejšie reagovať na signály dieťaťa. Podobne i dieťa nadobúda pocit bezpečia, čo je pre kvalitný a zdravý spánok veľmi dôležité. Deti v rannom veku jednoducho potrebujú istotu z prítomnosti rodičov. Mnohokrát sa stáva, že dieťa zaspáva samé a prespí celú noc, preto ho rodičia dajú do vlastnej izby. No po určitom období môže začať hystericky protestovať proti samostatnému spánku a dožadovať sa prítomnosti rodičov. Inak tomu nie je ani v neskoršom veku, keď už dieťa samostatne chodí. Môže začať v noci prichádzať a dožadovať sa spánku v posteli spolu s rodičmi. Vhodná doba na presun dieťaťa do vlastnej izby a postele neexistuje. Môže to byť najčastejšie medzi 2,5 - 5 rokom dieťaťa. Niektoré tento presun zvládnu skôr, iné z rôznych príčin zase neskôr.
Optimalizácia dojčenia a spánku: Praktické tipy pre rodičov
Existujú efektívne metódy, ako si s nočným budením bábätka poradiť, pričom mnohé z nich sa zameriavajú na pohodlie matky a správne pochopenie signálov dieťaťa.
Rozpoznávanie signálov dieťaťa
Dojčatá nám dávajú najavo, kedy sú hladné, spokojné alebo unavené - len sa potrebujeme naučiť správne čítať ich signály. Vďaka tomu môžete predchádzať zbytočnému plaču, frustrácii alebo prebdeným nociam. Reagovaním na jeho potreby vytvárate bezpečné, láskyplné prostredie, ktoré podporuje zdravý vývin dôvery a vzťahu medzi vami.
- Skoré signály hladu: Najprv si môžete všimnúť tzv. skoré signály hladu: otváranie úst, vyplazovanie jazýčka, cmúľanie pier, satie prstíkov alebo celých rúčok, otáčanie hlavičky, zrýchlené dýchanie. Každé dieťa je iné - niektoré trpezlivo čaká, iné začne plakať takmer okamžite. Po troch mesiacoch už bábätko aktívnejšie komunikuje svoju potrebu - cmúľa prsty, vydáva zvuky, pohybuje sa nepokojne. Bábätko sa začne tešiť, keď zacíti vôňu pripravovaného jedla, natiahne sa za tanierikom alebo lyžičkou, vydáva radostné zvuky, otvára ústočká a nakláňa sa dopredu.
- Signály sýtosti: Dieťa sa uvoľní, pustí prsník, začne pokojne dýchať, prípadne zaspí. Počas príkrmov môže dieťa otočiť hlavičku, zatvoriť ústa, vypľuť jedlo alebo len držať sústo v ústach bez prehltnutia. Niekedy odstrčí tanier či lyžičku, stratí záujem o jedlo a začne sa zaujímať o hračky. Neskôr začne krútiť hlavou - jeho spôsob, ako povedať „nie“ - a keď sa naučí hovoriť, dá to najavo aj slovne.
- Signály únavy: Malé deti často ešte nerozumejú tomu, čo cítia. Nevedia si sami pomôcť, keď sú unavené - potrebujú vás. Pozorovanie hodín nestačí. Niekedy únava prerastie do hyperaktivity - dieťa sa prebudí, je podráždené, prepĺňané podnetmi. S vekom dieťa čoraz viac reaguje na vonkajší svet - svetlá, farby, ľudia, zvuky. Tie ho môžu rušiť a odpútavať od jeho vlastných signálov. Mnohé bábätká najľahšie zaspávajú v tesnej blízkosti rodiča - pomáha im tichá miestnosť, zatemnenie, jemný dotyk, šepkanie, spev alebo nosenie v šatke. U väčších detí sa oplatí zapojiť ich do prípravy na spánok: môžu zatiahnuť záves, nachystať si plyšáka, upraviť vankúšik či paplón. Vašou úlohou ako rodiča je v každom veku vnímať únavu svojho dieťaťa a citlivo ho sprevádzať pri zaspávaní. Nie vždy je potrebné bábätko uspať - postupne sa naučí, ako na to aj samo.
Spánková rutina a vhodné prostredie
Pre bábätká je rutina veľmi dôležitá. Najmä v prvých týždňoch a mesiacoch, kedy ešte nerozlišujú medzi dňom a nocou, im večerná rutina pomáha pripraviť sa na nočný spánok. Môže zahŕňať kúpanie, ktoré navodí pocit upokojenia a relaxácie. Vhodná je aj jemná olejová masáž, vyberajte však oleje vhodné pre deti. Napríklad masážny a kúpeľový olej, ktorý je vhodný už od troch mesiacov. Obsahuje hypoalergénne panenské oleje, ako je mandľový, olivový a ryžový olej, a je obohatený o extrakty z harmančeka, levandule a nechtíka, ktoré prispievajú k upokojeniu a lepšiemu spánku. Pre zníženie frekvencie nočného budenie je správne prostredie na spanie kľúčové. Izba by mala byť tmavá a teplota v miestnosti by sa mala pohybovať okolo 20 až 22 °C. Dôležité je tiež eliminovať hluk. V niektorých prípadoch môžete použiť biely šum, ktorý pomáha bábätku zaspať.
Dojčenie pred spaním
Dojčenie pred spaním môže bábätku pomôcť cítiť sa pokojne a bezpečne, čo prispieva k jeho celkovému uvoľneniu. Ak je dieťa nakŕmené, nezvykne sa budiť skôr, ako by malo. Frekvencia nočného budenia na kŕmenie závisí od veku. Dojčenie pred spaním je zároveň skvelý rituál, ktorý posilňuje vzájomné puto medzi matkou a dieťaťom. Bábätko treba budiť po uplynutí štyroch hodín od predošlého dojčenia, ak spí príliš dlho.
Pohodlie matky a spoločné spanie
Časť nočnej únavy je naozaj možné eliminovať tým, že prijmeme, že dieťatko sa v noci budí, prestaneme prebudenia počítať a nadobudneme istotu, že každé dieťa raz samo od seba noc prespí. Mnohé mamičky vravia, že po tom, čo sa prestali snažiť v noci urobiť nejakú zmenu, tak sa vyspali oveľa lepšie. Nie že by sa ich deti nebudili, budili sa pravdepodobne rovnako, ale zobudenie zabralo len krátky okamih, a preto ráno ani nevedeli, koľkokrát boli hore. Keď sa ráno zobudíte s tým, že nebudete vedieť, koľkokrát ste boli hore, budete sa cítiť lepšie.
Spoločné spanie dieťaťa s matkou veľmi zjednodušuje nočné dojčenie. Vezmite si dieťa do postele, vytvorí sa medzi vami takzvaná nočná harmónia, v rámci ktorej sa síce dieťa bude rovnako budiť, ale nepreberie sa úplne, vy ho budete môcť začať dojčiť hneď a rýchlo spoločne zaspíte. Keď vidíte, že sa vaše bábätko začína prebúdzať a vy ho začnete hneď dojčiť, znamená to, že sa neprebudí úplne, dojčíte ho teda v polospánku a vďaka tomu je pravdepodobnejšie, že rýchlejšie zaspí. Toto znamená, že napriek mnohým zobudeniam sa aj vy, aj dieťa vyspíte lepšie. Keď sa bábätko prebudí a bude sa dojčiť, najskôr myslite na svoj chrbát a uložte sa tak, aby to v prvom rade bolo pohodlné pre vás. Ak to potrebujete, nájdite si nejakú podložku (vankúš, perinu), ktorú si dáte za chrbát.
Denná rutina matky
Zmeny v každodennej rutine, vďaka ktorým by si matka cez deň viac odpočinula, sú takisto dôležité. Môžete si ísť ľahnúť večer hneď s dieťaťom, aby ste sa mali možnosť vyspať čo najdlhšie, pretože niektoré mamičky využívajú čas po zaspatí dieťatka na domáce práce a potom spia skutočne málo. Niekedy mamičkám napríklad pomôže, keď si dieťatko skoro ráno po nadojčení zoberie otecko, než odíde do práce a umožní mamičke, aby sa ešte nejakú chvíľu vyspala. Mnohým mamičkám pomôže, ak začnú dieťa počas denných spánkov uspávať inde ako v kočíku, s ktorým následne celé hodiny počas spánku dieťaťa často v zime a nepríjemnom počasí kráčajú po vonku. Mnohé mamičky po zmene tejto rutiny, keď dieťa napríklad začali uspávať pri domácich prácach v detskom nosiči alebo doma pri dojčení, prestali byť vyčerpané z častých a dlhých prechádzok s kočíkom a zvládali jednoduchšie nočnú starostlivosť o dieťatko.
Polohy pri dojčení
Dojčenie je síce prirodzené, no treba sa ho naučiť. Neexistuje správna poloha, len tá, ktorá bude najviac vyhovovať vám a vášmu bábätku. Ragády, bolestivé prasklinky bradaviek, vznikajú najčastejšie pri nesprávnej polohe dojčenia, nesprávnom prisatí a satí dieťatka. Preto je dôležité venovať pozornosť správnej technike.
- Klasická poloha: Ide o klasickú polohu, najbežnejšiu, kedy jednou rukou držíte dieťa, druhou prsník na opačnej strane. Rúčka dieťaťa by mala byť okolo vášho pása, pod prsníkom alebo pod dieťaťom. Pozor, aby nebola pred dieťaťom ako prekážka tesného kontaktu s vami.
- Futbalová poloha: Dieťa leží zozadu pozdĺž vášho boku na vašom predlaktí a kŕmi sa z bližšieho prsníka. Rukou podopierate ramienko dieťaťa, prstami tej istej ruky hlavičku. Nožičky sú pozdĺž boku. Táto poloha je vhodná pre nedonosené deti, pre ženy s veľkými prsníkmi alebo s plochými bradavkami a pri súčasnom dojčení dvojčiat. Je to najlepšia poloha na nácvik správnej techniky dojčenia.
- Krížová poloha: Jednou rukou držíte dieťa, ktoré vám leží na predlaktí. Môžete ho podložiť vankúšom. Druhou rukou pridržiavate prsník na tej istej strane. Môže byť náročnejšia na manipuláciu s dieťaťom.
- Poloha v polosede: Môže sa rôzne modifikovať. Skúste sa podložiť vankúšmi tak, aby ste sa cítili pohodlne, nohy máte natiahnuté, pokrčené, tiež podložené vankúšom. Dieťa leží v ohybe vášho ramena alebo na predlaktí. Využívajte vzpriamenú polohu pri dojčení, prerušte dojčenie, pokračujte po niekoľkých minútach, keď sa prúd mlieka spomalí, ak bábätko hltá.
- Poležiačky na chrbte (tzv. "koža na kožu"): Vy ležíte na chrbte, dieťa vám na bruchu. Tesný kontakt kože na kožu, najmä ak ste obaja s dieťatkom nahí, podporuje dieťa v prirodzených reflexoch a ono sa samo snaží aktívne prsník uchopiť.
- Poležiačky na boku: Obaja ležíte na boku. Vy máte zľahka prehnutý chrbát, aby sa dieťa mohlo dobre zaprieť o vaše brucho. Podložte si hlavu tak, aby sa jej poloha vyrovnala s výškou ramena. Dieťa má byť na boku, tesne pritisnuté k vášmu bruchu. Nemá byť na chrbte a mať len vytočenú hlavičku. Za chrbát dieťaťa možno umiestniť vankúšik, vtedy ho nemusíte pridržiavať. Neopierajte sa o lakeť, pretože v tejto polohe dlho nevydržíte. Medzi jednotlivými dojčeniami si priložte na prsia studené obklady. Pred dojčením si prikladajte na prsia teplý vlhký obklad a masírujte prsníky. Ak sú problémy, častejšie dojčite, najprv zo zdravého prsníka, pred dojčením uvoľnite dvorec odstriekaním, po dojčení tiež odstriekajte mlieko. Striedajte studené a teplé obklady.
Polohy pri dojčení
Strava matky a jej vplyv na dojčené dieťa
Starostlivosť o bábätko vás zamestná natoľko, že niekedy nemáte čas ani silu kvalitne sa najesť. Váš jedálny lístok je v prenesenom zmysle slova však jedálny lístok aj vášho dieťaťa, preto by mal byť kvalitný a pestrý. Vyvážená a pravidelná strava je jednou z podmienok bezproblémového dojčenia. Musíte si odpustiť na istú chvíľu niektoré potraviny, ktoré majú zlý vplyv na trávenie bábätka. Treba dávať pozor na alergizujúce a nafukujúce jedlá. V prvých týždňoch odporúčame vynechať zo stravy čerstvé pečivo, biele pečivo, kysnuté produkty, zo zeleniny kapustu, karfiol, cibuľu, exotické ovocie a citrusy všeobecne, výrazné korenia. Zo začiatku obmedzujte aj konzumáciu mliečnych výrobkov kvôli možnej neznášanlivosti laktózy. Potrebná je takmer úplná abstinencia alkoholu a fajčenia. Po príležitostnom užití alkoholu by sa nemalo dojčiť nasledujúce 2 hodiny. Kofeín a iné škodlivé látky môžu spôsobiť nepokoj a poruchy spánku dieťaťa. Treba dodržiavať pitný režim. Pite radšej teplé než studené nápoje a vyhýbajte sa sýteným nápojom a 100 % ovocným šťavám, ktoré by mohli spôsobiť bábätku nadúvanie.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Nočné budenie u bábätiek je bežným javom, ktorý môže znepokojovať mnohých rodičov. Ak však pretrváva, dieťa nepriberá, je extrémne obmedzené v jedení alebo sa jedla bojí, alebo sú prítomné ďalšie príznaky, je dôležité zvážiť návštevu pediatra. Prvým krokom je obvykle pediater, ktorý posúdi vývoj dieťaťa a v prípade potreby odporučí návštevu nutričného terapeuta alebo detského psychológa. Vyhľadať pomoc neznamená zlyhanie - naopak.
tags: #dieta #sa #nebudi #na #hlad