Všetci rodičia sa niekedy dostali do situácie, keď sa ich dieťa nechce učiť. Častokrát dieťa radšej dokonca aj hodinu sedí a hľadí do steny, namiesto toho, aby sa venovalo školským povinnostiam. Občas je to len zlý deň, inokedy to však môže byť závažnejší problém s dlhodobými dôsledkami. Ak chcete problém vyriešiť, najprv musíte vedieť, čo dieťa trápi a čo stojí za jeho neochotou alebo neschopnosťou učiť sa. Ignorovanie školských ťažkostí totiž bude mať dlhodobé dôsledky na život dieťaťa. Pochopenie základných príčin a nasadenie správnych stratégií môže zmeniť frustráciu na pocit úspechu a radosť z objavovania.
Hľadanie príčin: Prečo sa dieťaťu nechce učiť?
Existuje mnoho dôvodov, prečo sa dieťaťu nechce učiť, a často sú vzájomne prepojené. Nie sú to len lenivosť či flákačstvo, hoci aj tie môžu byť príznakom hlbších problémov. Skúmajte po príčine!
Jedným z najčastejších dôvodov je nedostatočný záujem o vybrané predmety. Spomeňte si na svoje školské roky, aj vás pravdepodobne nebavil každý predmet. Pre deti môžu byť niektoré témy jednoducho neatraktívne. Možno je na vine matematika, ktorá je pre dieťa príliš mätúca, čo v ňom vyvoláva pocit, že ju nezvládne úplne na jednotku, a tak to ani neskúsi. Žiaci jednoducho nevedia, na čo im to bude a kedy tú látku, ktorú sa práve učia, použijú. V tomto prípade môže pomôcť nájsť spôsob, ako urobiť predmet zaujímavejší a individualizovať ho podľa potrieb dieťaťa. Ak vaše dieťa napríklad rado športuje, môžete si spoločne spočítať percento šancí na bránku, ktoré má jeho obľúbený futbalista. Toto je aj vecou učiteľov, povedať deťom cieľ výučby a dôvody, prečo sa niečo učíme.
Ďalším významným faktorom je preťaženie a tlak na výkon. Úlohy, skúšky, projekty - to všetko môže vytvoriť na deti obrovský tlak. Deti majú často pocit, že nemôžu zvládnuť všetko, čo sa od nich očakáva. Ak si všimnete, že sa vaše dieťa vyhýba škole alebo domácim úlohám, skúste sa s ním porozprávať o tom, čo ho najviac trápi. Ak sa dieťa cíti byť preťažené úlohami a požiadavkami, ktoré sa naň zo školy hrnú, mali by rodičia vo svojich požiadavkách zvoľniť. Podľa Centra pre neuropsychológiu, učenie a rozvoj (CNLD) je ľudská, a o to väčšmi detská, kapacita sústrediť sa obmedzená. Príliš veľa informácií naraz zhoršuje pochopenie a zapamätanie.
Vek a vývojové štádiá tiež hrajú rolu. Ďalším dôvodom je napríklad vek - puberta. V tomto období sú hormonálne zmeny v mozgu prirodzené a môžu viesť k správaniu, kedy dieťa nič nezaujíma. No nielen puberta, ale aj iné zmeny v správaní, prežívaní dieťaťa alebo jeho prospechu môžu byť spôsobené šikanovaním spolužiakmi, problémami v rodinnom prostredí či citovou nevyrovnanosťou. Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť, čo vedie k strate motivácie.
Nemenej dôležitá je aj neznalosť efektívnych metód učenia a samoštúdia. Niektoré deti jednoducho nevedia, ako sa osamote učiť. Nepoznajú efektívne metódy učenia, nechajú sa ľahko rozptýliť, svoju efektivitu merajú časom, ktorý strávia nad úlohami a knihami, nie tým, ako uchopili látku. To je zásadný rozdiel.
Kľúč k efektívnemu učeniu: Rozpoznanie individuálneho štýlu
Ak vášmu dieťaťu robí problémy čítanie s porozumením, sústredenie sa alebo nedokáže uprene 10 minút v kuse počúvať výklad, možno mu aktuálny spôsob učenia nesedí. Keď rozpoznáte štýl učenia svojho dieťaťa, môžete oslavovať malé víťazstvo! Každému vyhovuje niečo iné a podľa toho je vhodné voliť pomôcky a prístupy.
Existuje niekoľko základných typov učenia, ktoré pomáhajú deťom spracovávať informácie:
- 🎨 Vizuálny typ: Najlepšie sa učí pomocou obrázkov, grafov, farebných poznámok alebo videí. Títo žiaci si pamätajú vizuálne vnemy a ocenia mapy, diagramy a akékoľvek materiály, ktoré môžu vidieť.
- 🗣️ Sluchový typ: Najlepšie si pamätá informácie, keď ich počuje. Pre nich sú efektívne zvukové knihy, počúvanie výkladu, diskusie alebo si môžu sami nahlas prečítať učivo.
- ✋ Kinestetický typ: Dieťa potrebuje pohyb a praktické činnosti. Učí sa skúsenosťou, dotykom a manipuláciou. Experimenty, modelovanie, hranie rolí alebo praktické cvičenia sú pre nich ideálne.
- 🔎 Logický typ: Dieťa má rado štruktúru, vzorce a logické súvislosti. Pre týchto študentov je dôležité chápať príčiny a dôsledky, systémy a pravidlá. Radi riešia logické hádanky a hľadajú súvislosti.
Niekto sa rád učí vyhľadávaním informácií v texte, vytváraním výpiskov a myšlienkových máp. Ďalší študent radšej zvolí počúvanie, film, ktorý danú tému spracováva. Ak chcete zistiť, aký typ učenia vášmu dieťaťu najlepšie vyhovuje, používajte vizuálne materiály (mapy, obrázky), počúvajte zvukové knihy alebo sa hrajte so vzdelávacími hrami a kreatívnymi úlohami. Sledujte, na čo dieťa najlepšie reaguje a čo najviac drží jeho pozornosť. Aj keď sa to v určitom okamihu môže zdať ako nemožná misia, verte, že so správnou taktikou a malými trikmi to zvládnete.
Vplyv prostredia a prístupu rodičov na motiváciu
Domáce úlohy podporujú a rozširujú učenie v triede a pomáhajú deťom vyskúšať si nové zručnosti či vedomosti. Podporujú učenie k zodpovednosti a prístupu k „práci“, čo sa im neskôr v živote môže zísť. Aby sa deťom dobre učilo v domácom prostredí, pokúste sa im ho čo najviac spríjemniť. Potrebujú tichší, dobre osvetlený priestor, bez televízora a rádia, ktoré ich môžu rozptyľovať. Ideálne je, ak nemajú pri sebe ani telefóny. Zapnúť ich môžu po skončení úloh.
Rola rodičov: Podpora namiesto tlaku
Žiadny rodič nie je nadšený z toho, že sa dieťaťu nechce učiť a hlavne, že nosí domov zlé známky. Dôležité je však zachovať pokoj. Rodičia by sa mali presvedčiť, že dieťa presne vie, čo sa od neho čaká v škole a počas domácej prípravy. „Zmätok a neistota sú nepriatelia akejkoľvek motivácie,“ upozorňuje psychologička Eva Smiková. Problémová je aj závislosť na rodičoch. „A to zvlášť vtedy, keď od dieťaťa očakávajú príliš mnoho, a preto požadujú, aby všetky činnosti spojené so vzdelávaním robilo dieťa perfektne.“ Takéto správanie potom znižuje motiváciu dieťaťa učiť sa, pretože sa neučí zodpovednosti za seba a svoju prácu.
Skúste s dieťaťom hovoriť o pocitoch a výzvach, ktoré zažíva. Povzbuďte ho, aby slobodne zdieľalo svoje myšlienky a obavy. Pýtajte sa a zároveň prejavte túžbu počúvať. Keď toto všetko urobíte, vytvoríte preň bezpečné prostredie, kde sa vám s väčšou pravdepodobnosťou otvorí. Namiesto trestania stanovte dieťaťu jasné hranice, aby pochopilo, že nič nie je zadarmo. Ak sa ale snaží a má disciplínu, dostavia sa výsledky, ktoré na začiatku cesty vyzerali nedosiahnuteľne.
Motivácia a odmeňovanie: Kedy a ako?
Motivácia je kľúčom. Rodičia môžu do vzdelávacieho procesu zaradiť aj rôzne formy hier, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí a ani o tom nevie. „Rodičia majú celé spektrum možností, aké hry si môžu vybrať. Napríklad puzzle učia deti kreativite a logickému mysleniu,“ vysvetľuje Štěpánka Zoubková, odborníčka na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik. Podľa Štěpánky Zoubkovej, „práve pomocou hier, vieme dieťa naučiť zodpovednosti a pocitu víťazstva či prehry.“ Zároveň by mali rodičia predísť tomu, aby dieťa uvažovalo v rovine, že ak sa nebude učiť, tak to bude mať negatívne dôsledky.
Medzi najúčinnejší prostriedok motivácie patrí pochvala. „Rodičia môžu oceňovať deti drobnými odmenami za úsilie a vytrvalosť, s ktorou sa každý deň doma učia látku, ktorej zvládnutie vyžaduje množstvo času a trpezlivosti,“ vysvetľuje dôležitosť pochvaly psychologička Eva Smiková. S odmenami však buďte opatrní - používajte ich výhradne pre väčšie úspechy, ako je oprava celkového priemeru známok za polrok. Alebo ich použite za mimoškolské úspechy, ako sú rôzne znalostné olympiády, projektové práce a podobne. Vyhnite sa častým odmenám za každú dobrú známku. Pri odmeňovaní záleží na povahe dieťaťa, ale aj na štýle komunikácie rodiča a dieťaťa. Na niekoho to funguje veľmi dobre: splníš spoločný cieľ a dostaneš „výplatu“ ako v zamestnaní. Okrem klasických spoločenských hier, môžu rodičia skúšať aj rôzne iné formy. „Koľko jednoslabičných slov dokáže dieťa napísať v priebehu troch minút alebo ako dlho mu bude trvať vypočítať nejaký matematický príklad,“ hovorí psychologička. S týmto súhlasí aj Štěpánka Zoubková a dopĺňa, že deti do hier netreba nútiť.
Rodičia môžu dieťa motivovať a uistiť, že keď pre lepšie výsledky v škole urobí maximum, prijmú hoc aj zlý výsledok a podporia ho v predmetoch, ktoré mu idú. Cieľom je, aby deti začali uvažovať v rovine, že učenie im môže niečo priniesť. Rodičia môžu dieťa podporiť napríklad tak, že rôzne ocenenia či projekty, ktoré dieťa spraví, vystavia doma. „Ak dieťa vidí, že sú na neho rodičia pyšní, môže ho to značne motivovať k ďalšej práci,“ vysvetľuje Eva Smiková, psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Dôležité je tiež nechať dieťa urobiť si krátke prestávky. Počas prestávok by sa dieťa malo prejsť, ponaťahovať, osviežiť. Ideálne by ste v miestnosti mali vyvetrať.
Keď za neochotou stoja Špecifické poruchy učenia (SPU)
Niekedy nie sú zriedkavé situácie, že dieťa bolo považované za neschopné, zaostávalo v učení za spolužiakmi, nevedelo napredovať potrebným tempom a nakoniec sa ukázalo, že to nie je jeho schopnosťami, ale poruchou učenia, ktorou trpí. Niekedy nie je jednoduché odhaliť, či ide o flákačstvo, lenivosť, nesústredenosť z iných dôvodov alebo naozaj poruchy, za ktorú dieťa nemôže. Vo všeobecnosti platí, že ak sa desí školy, má strach z čítania nahlas, písania alebo riešenia matematických úloh, môže to byť spôsobené aj iným ako nechuťou učiť sa.
Pod pojem špecifické poruchy učenia (SPU) zahŕňame širokú škálu problémov s učením, ktoré vznikajú ako dôsledok zmien v mozgu - niektoré centrá sa nevyvinú správne, ako by sa mali. Pritom je dôležité uvedomiť si jedno: Deti s poruchami učenia nie sú lenivé, ani hlúpe. V skutočnosti sú rovnako inteligentné ako iné deti, len v ich mozgoch je niečo zapojené inak. Tento rozdiel ovplyvňuje, ako prijímajú a spracúvajú informácie. Vidia, počujú a chápu veci inak ako ostatní, čo môže viesť k problémom s učením nových informácií a zručností a ich používaním.
Poruchy učenia najčastejšie zahŕňajú problém s čítaním (dyslexia), písaním (dysgrafia, dysortografia), matematikou (dyskalkúlia), počúvaním a rečou. Príkladom takejto komplexnej výzvy je situácia jednej matky, ktorá opisuje, ako jej 12-ročná dcéra s diagnózou dyslexie, dysgrafie a dysortografie ignoruje školu a všetko okolo seba. Dcéra sa nevie učiť, aj keď jej matka povie, ako na to, učí sa s nechuťou a v konečnom dôsledku sa nič nenaučí. Pred písomkou sa musia učiť celé učivo znovu, nie iba opakovať, pretože si ho nepamätá. Špeciálna pedagogička v jej prípade neporadila nič konkrétne, iba to, že dcéra je „taká osobnosť“, s čím matka nebola spokojná. Napriek polročnej neurofeedback terapii, s ktorou bola psychologička spokojná, celková motivácia k učeniu sa u dcéry nezlepšila. Matka navyše nechce dať dcéru integrovať, lebo sa obáva, že by si len zistila, že sa musí učiť menej, a už vôbec by sa neučila. Táto situácia poukazuje na komplexnosť porúch učenia a frustráciu, ktorú môžu rodičia zažívať pri hľadaní efektívnych riešení.
Dieťa s poruchou učenia však vôbec nemusí byť v štúdiu ani v živote neúspešné. Dôležité je len učiť ich spôsobmi šitými na ich mieru.
Signály a príznaky porúch učenia podľa veku
Keďže i tie sú do veľkej miery individuálne, ťažko zovšeobecňovať. V každom prípade však, ak vidíte, že vaše dieťa potrebuje špeciálnu pomoc, neváhajte nájsť podporu. Tieto problémy vedia diagnostikovať pedagogicko-psychologickí poradcovia v centrách, ktorí vám tiež na základe testov poradia, čo ďalej.
V predškolskom veku sa môžu objavovať nasledujúce príznaky:
- problémy s vyslovením slov a nájdením správneho slova,
- ťažkosti s učením rýmovania, abecedy, čísiel, farieb, tvarov, dní v týždni,
- problémy s učením sa rutinných záležitostí,
- ťažkosti s ovládaním farbičky, pera, nožníc a vyfarbovaním presných plôch,
- problémy so zapínaním gombíkov, zipsov, patentov alebo so zaväzovaním šnúrok.
Vo veku 5 až 9 rokov môžu byť varovnými signálmi:
- problémy naučiť sa súvislosť medzi písmenami a zvukmi,
- neschopnosť spájať zvuky a vytvárať z nich slová,
- pletenie základných slov pri čítaní a časté chyby pri ňom,
- ťažkosti s učením sa základných matematických pojmov,
- problémy s meraním času a zapamätaní si sekvencií,
- pomalé učenie sa novým zručnostiam.
Vo veku 10 až 13 rokov sa môžu prejaviť nasledovné problémy:
- neschopnosť čítať s porozumením alebo značné problémy s ním,
- neschopnosť pochopiť matematické funkcie,
- negatívny vzťah k čítaniu a písaniu, dieťa sa vyhýba čítaniu nahlas,
- slabé organizačné schopnosti - chaotický neporiadok na stole, zabúdanie domácich úloh či iných povinností a podobne,
- problémy počas diskusií v škole, problémy s vyjadrovaním sa nahlas,
- chabý rukopis.
Rozhodne sa oplatí sledovať vývojové míľniky, teda obdobia, kedy by sa dieťa od najmenšieho malička malo naučiť novú zručnosť či schopnosť. Včasná detekcia vývojových odlišností môže byť skorým signálom o tom, že niečo nie je tak, ako by malo byť. Čím skôr na to prídeme, tým skôr sa to dá aj riešiť. Samozrejme, každé dieťa je individualita, a menšie odlišnosti nebývajú zvyčajne problémom.
Praktické stratégie a podpora pre deti s výzvami v učení
Aj keď sa to v určitom okamihu môže zdať ako nemožná misia, verte, že so správnou taktikou a malými trikmi to zvládnete. Podpora dieťaťa si vyžaduje komplexný prístup a trpezlivosť.
Rozvíjanie samoštúdia a efektívnych techník
Mnohí učitelia zisťujú, že ak ich žiaci zlyhávajú pri testoch a písomkách, často za tým nemusí byť samotná téma či štýl výučby. Problém môže byť niekde úplne inde. Napríklad v prístupe študentov, keďže niektoré deti jednoducho nevedia, ako sa osamote učiť.
Pomôžte deťom pochopiť systém samoštúdia. Kúpte mu veľký plánovací kalendár, zaveste na stenu alebo iné, dobre viditeľné a prístupné miesto a vyznačte do neho termíny veľkých, záverečných skúšok, ale aj menších, priebežných testov. Takto budete všetci vedieť, čo a kedy vás očakáva a môžete podporiť dieťa, nech sa učí skôr ako večer pred skúškou. Pripomínajte mu, aby malo k štúdiu pripravené všetky potrebné podklady ako poznámky, knižky a podobne. Poznámky v kalendári kontrolujte každý večer, aby vám nič neušlo. Dieťa musí vedieť, že veci sa plánujú a na všetko máme deadliny. Nielen v škole, ale aj v práci.
Mnohí ľudia preferujú systém, že sa pustia najskôr do svojich najťažších úloh a na koniec si nechávajú najľahšie. Pre niektoré deti to však môže byť frustrujúce. Ak sa pustia do najťažšej úlohy a zaseknú sa pri jej spracovaní, nakoniec sa im môže stať, že nezvládnu včas dokončiť nič. Je dôležité nájsť systém, ktorý vyhovuje konkrétnemu dieťaťu.
Podporte ho v zlepšovaní čítania s porozumením. Pýtajte sa ho, čo bola hlavná myšlienka nielen celku, ale aj jednotlivých častí, pozrite si spolu, čomu nerozumel. Ak mu to pomôže, môže si graficky stvárniť hlavné body, nakresliť diagramy a podobne. Podporte ho, nech sám v krátkosti porozpráva, o čom sa učil a nech porozmýšľa, čo by, podľa neho, mohlo byť v blížiacom sa teste. Tiež pomôže, ak mu vysvetlíte jednoduché triky pomáhajúce ľahšiemu zapamätaniu, napríklad ako fungujú mnemotechnické pomôcky. Sú to slová, slovné spojenia či slovné hračky, niekedy vety alebo celé súvetia, ktoré pomáhajú zapamätať si mnohé informácie.
Práca s učiteľom a odborná pomoc
Dovoľte deťom sa aktívne zúčastňovať prípravy plánu učenia, napríklad pri výbere materiálov alebo tém, ktoré ho zaujímajú (samozrejme, ak je to možné). Ak sa napríklad potrebuje tento týždeň naučiť na testy z dejepisu a angličtiny, dajte mu možnosť vybrať si, čo bude robiť v pondelok a čo v utorok. Ďalším dobrým nápadom je stanoviť si spoločne ciele, ktoré povzbudia túžbu učiť sa. Vytvorte si trebárs mapu cieľov.
Pokiaľ si všimnete, že dieťa s nejakým predmetom bojuje, je dobré sa porozprávať s učiteľom, aby ste počuli názor odborníka. Väčšinou pomôže nájsť nejaký naozaj veľký, ideálne dostupný cieľ ako dôvod, prečo niečo zmeniť. Ako príklad môže poslúžiť skúsenosť učiteľa, ktorý u jedného svojho žiaka, ktorý mal rád železnice a vlaky, skúsil za odmenu dohodnúť jazdu s rušňovodičom. Zrazu sa v danom predmete objavila motivácia, pretože žiak vedel, že bez maturity či výučného listu nemá v tomto odbore šancu.
Pokiaľ takáto možnosť nie je alebo nie je dostupná, skúste zvážiť doučovateľa, ktorý môže s dieťaťom pracovať na konkrétnych problematických oblastiach. Deti často lepšie reagujú na odbornú pomoc a vnímajú pri učení doučovateľa ako väčšiu autoritu v porovnaní s rodičmi, čo môže výrazne zlepšiť ich sústredenie. Doučovateľ navyše často prináša iný prístup a metódy, ako sú hry alebo interaktívne aktivity, ktoré učenie dokonale prispôsobia potrebám dieťaťa. Namiesto toho, aby ste sa sústredili iba na výsledky, oceňujte úsilie, ktoré dieťa vyvíja.
Podporujte spoločné štúdium. Ak má vaše dieťa kamaráta a spolužiaka, navrhnite im, aby sa učili spolu. Spolupráca pomáha lepšie pochopiť učivo a rýchlejšie nájsť riešenia domácich úloh. Upozornite deti, že učiteľ v škole počas výkladu často sám naznačí, čo bude v teste. Pri prednášaní látky povie, čo je dôležité, čo si treba zapamätať.
Zvládanie stresu pred testami
Myslite pozitívne a motivujte k tomu aj svoje dieťa. Pomôžte mu odstrániť strach a nepríjemné pocity z blížiaceho sa testu. Uistite ho, že má/malo dostatok času a venovalo sa štúdiu, preto sa nemusí znepokojovať. Dajte si záležať, aby bolo v škole načas a zbytočne sa nezaťažovalo stresom z neskorého príchodu.
Pokiaľ ide o testy, nestačí poznať len termín, je dôležité vedieť, z akého učiva budú vytvorené, aká bude ich štruktúra, koľko otázok, aký dlhý čas budú mať deti k dispozícii, ako bude prebiehať hodnotenie a váhu tohto testu vo výslednej známke. Otázky by si malo pozorne prečítať až do konca, bez toho, aby cítilo, že sa musí ponáhľať. Zle pochopené zadanie vedie k nesprávnemu vypracovaniu. Pokiaľ nevie odpovedať na otázku, je v poriadku, ak ju vynechá a na konci sa k nej ešte raz vráti.
Stratégie pre deti s úzkosťou z testov | Tipy - Zvládacie schopnosti - Afirmácie - Žiaci základných a stredných škôl
Rola odborníkov a dôležitosť správnej pomoci
Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Dieťa nepracuje naplno a jeho práca je nedôsledná. Z psychologického hľadiska nie je nedostatočná motivácia závažný problém, pokiaľ je dočasná. „Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí,“ objasňuje problematiku Eva Smiková. Nie vždy je za tým strata motivácie. „Je viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť.“ Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní, prežívaní dieťaťa a ak ich nedokáže zvládnuť, identifikovať alebo sa jednoducho potrebuje poradiť s odborníkmi, môže vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Je dôležité vyhnúť sa bežným mylným predstavám o príčinách problémov s učením. Hoci sa v televízii propaguje, že poruchy učenia spôsobuje cukor a preto sú deti hyperaktívne, žiadne štúdie to nedokazujú ani nepodporujú. Podobne ani zlá rodičovská výchova či príliš veľa hodín strávených pred televízorom nie sú priamymi príčinami porúch učenia, aj keď môžu ovplyvniť celkový vývoj dieťaťa. Niektoré špecifické poruchy učenia sú skutočne dôsledkom zmien v mozgu, kde sa niektoré centrá nevyvinú správne.
Existujú rôzne prístupy a terapie, ktoré môžu pomôcť. Psychostimulanty a EEG biofeedback terapia sú metódy, ktoré môžu zmierniť hyperaktivitu a zlepšiť sústredenie. Napríklad, hoci v prípade dcéry, o ktorej sme hovorili, neurofeedback priniesol spokojnosť psychologičky so schopnosťou dieťaťa plniť úlohy, no celkovú motiváciu k učeniu to nezlepšilo, pre iné deti môžu byť tieto metódy veľmi účinné. Dôležité je hľadať odborníkov, ktorí sa v týchto špecifických oblastiach vyznajú a vedia prispôsobiť terapiu individuálnym potrebám dieťaťa.
Tréning pamäti a zrýchlené učenie: Cesta k úspechu aj napriek poruchám
Pamäť sa dá trénovať a techniky rýchleho učenia sú univerzálne. Príkladom je viacnásobný majster sveta v pamäti, Dominic O’Brien, ktorý je dyslektik. Čítal jeho príbeh a napriek problémom s učením v škole si neskôr svoju pamäť vytrénoval. To, že majú nejakú poruchu učenia, síce nie je prekonané a vo viacerých oblastiach a predmetoch im to nemusí ísť. Ale vynahradia si to v iných. Tým, že si zlepšia pamäť a budú si vedieť zapamätať napríklad balíček kariet alebo 200 slovíčok za deň.
Stretol som sa s viacerými disgrafikmi. Písať nevedeli a nevedia dodnes. Ale vôbec im to pri učení nevadí, pretože sa dnes učia omnoho rýchlejšie a vedia si zapamätať oveľa viac ako ich rovesníci. To isté s ľuďmi, u ktorých by doktori diagnostikovali hyperaktivitu. Dajú sa robiť aj iné veci. Pamäťové techniky a techniky rýchleho učenia fungujú u každého človeka, ktorý ich začne používať, bez ohľadu na to, či trpí poruchami učenia alebo poruchami pozornosti. V e-knihe „Rýchlokurz kreatívneho učenia“ nájdete základ toho, čo sa dá pri učení zmeniť, aby bolo rýchlejšie a efektívnejšie, plus kopec ďalších tipov na rýchlejšie učenie. Rovnako aj „Poraz školu!“ ponúka cenné rady.
Trápi sa vaše dieťa v škole? Má problémy s čítaním, matematikou alebo inými predmetmi? Nie ste v tom sami. Mnoho rodičov čelilo rovnakým výzvam - ich deti mali problémy s učením, stratili motiváciu alebo zaostávali za spolužiakmi. Hľadali riešenie, ktoré by im pomohlo prekonať tieto ťažkosti a prinavrátiť radosť z učenia. Každé dieťa dokáže zvládnuť školské výzvy, ak má správnu podporu a prístup k efektívnemu vzdelávaniu. Naše pracovné zošity sú navrhnuté tak, aby pomáhali deťom pochopiť učivo prirodzeným a efektívnym spôsobom. Úspechy v škole zvyšujú deťom sebavedomie a napĺňajú ich pocitom, že niečo dosiahli. Základom je dostatok spánku, otvorená komunikácia, voľnosť a priestor na učenie. Rodičia majú celé spektrum možností, ako motivovať a podporiť dieťa.
tags: #dieta #sa #nevie #samo #ucit