Trasenie, odborne nazývané tremor, je mimovoľný a rytmický pohyb tela. Hoci sa môže vyskytnúť v rôznych častiach tela, najčastejšie postihuje ruky. V kontexte detí môže trasenie vyvolávať obavy u rodičov, preto je dôležité vedieť, kedy ide o bežný jav a kedy je potrebné vyhľadať lekársku pomoc. Trasenie môže mať rôzne príčiny, od bežných fyziologických reakcií až po vážne neurologické ochorenia. Tento článok sa zameriava na rôzne príčiny trasenia, vrátane syndrómu traseného dieťaťa, nočného desu, esenciálneho tremoru, febrilných záchvatov a ďalších faktorov, ktoré môžu prispievať k traseniu u detí.
Pochopenie trasenia a chvenia - Všeobecné princípy
Trasenie, alebo tremor, je komplexný jav, ktorý sa u detí môže prejavovať mnohými spôsobmi a z rôznych dôvodov. Je to mimovoľný rytmický pohyb, ktorý je vytvorený kontrakciou svalov. Môže sa vyskytnúť aj u zdravej osoby v prípade určitých faktorov, ako je zvýšený stres, abstinenčný syndróm či intoxikácia návykovými látkami, avšak u detí sú príčiny špecifickejšie a často súvisia s vývojom nervového systému alebo reakciami na vnútorné či vonkajšie podnety. Rodičia si často kladú otázku, či je trasenie u malých detí v poriadku, alebo treba vyhľadať neurológa. Odpoveď nie je jednoduchá a vyžaduje si podrobnejšie preskúmanie kontextu, v ktorom sa trasenie objavuje. Dôležité je sledovať charakter trasenia, jeho frekvenciu, dĺžku, sprievodné príznaky a celkový stav dieťaťa.
Bežné a fyziologické príčiny trasenia u malých detí
V detskom veku dochádza k intenzívnemu vývoju nervového systému. Mozog a svaly sa stále učia spolupracovať, a preto môžu byť niektoré pohyby nekoordinované. U malých detí sa tras môže objaviť napríklad po dlhom sústredení alebo pri jemnej motorike, keď sa snažia udržať ceruzku či lyžicu. Táto nezrelosť nervového systému vedie k tomu, že telo dieťaťa môže reagovať na rôzne podnety citlivejšie a niekedy aj prehnane.
Silné emócie a vzrušenie
Silné emócie, ako sú radosť, strach alebo vzrušenie, môžu rovnako spôsobiť tras. U niektorých detí sa tras rúk prejavuje napríklad pred vystúpením v škole alebo pri napätí z očakávanej udalosti. Nervová sústava reaguje na zvýšenú hladinu adrenalínu, čo môže vyvolať dočasný tras. Detský organizmus je veľmi citlivý na psychické napätie. Stres môže mať rôzne fyzické prejavy, medzi ktoré patrí aj tras rúk. Niektoré deti sú vnímavejšie k stresovým situáciám a ich telo na ne reaguje výraznejšie. Môže sa jednať o tiky, tras rúk alebo dokonca bolesti brucha a hlavy. Dlhodobý stres môže viesť k rozvoju úzkostných porúch. Dieťa môže byť plačlivé, podráždené, mať problémy so sústredením alebo trpieť poruchami spánku. V kontexte 17-mesačného synčeka, ktorý sa začal triasť aj keď niečo veľmi chce a už sa nevie akoby dočkať, napríklad hračky, alebo nejakej dobrôtky, ide pravdepodobne o takúto prirodzenú reakciu na silné vzrušenie a očakávanie. Tieto epizódy sú zvyčajne krátke a samy odznejú, keď sa dieťa upokojí alebo dosiahne to, čo si želá.
Trasenie spojené so spánkom a spánkové poruchy
Spánok je pre vývoj dieťaťa kľúčový, no zároveň je obdobím, kedy sa môžu prejaviť rôzne prechodné či trvalé stavy ovplyvňujúce pohyby tela.
Trasenie po prebudení
Stáva sa, že po prebudení z poobedného spánku sa trasie, chveje sa mu telíčko ako pri zimnici, no netrvá to dlho. Ráno po prebudení sa to nestáva. Tento jav, zaznamenaný u 17-mesačného synčeka, môže byť niekedy prejavom nezrelosti termoregulačného centra alebo reakciou na zmenu telesnej teploty po dlhom spánku. Počas spánku sa telesná teplota mierne znižuje a pri prebudení môže telo krátkodobo reagovať chvením, kým sa opäť prispôsobí okolitej teplote a aktivite. Ak je dieťa inak v poriadku, plné energie a bez iných znepokojujúcich príznakov, takéto chvenie môže byť súčasťou normálneho prispôsobovacieho mechanizmu. Dôležité je sledovať, či sa chvenie neobjavuje pravidelne, či nie je sprevádzané stratou vedomia, stuhnutosťou alebo inými neurologickými prejavmi. Obava zo zdravotného problému je však prirodzená, a preto je vždy namieste konzultácia s pediatrom, najmä ak sa to stáva za posledný mesiac niekoľkokrát.
Nočný Des (Pavor Nocturnus)
Nočný des alebo nočný úľak (lat. pavor nocturnus) je spánková porucha, ktorá sa najčastejšie objavuje u detí v predškolskom veku. Prípady, keď sa objaví u školákov alebo dospelých, sú veľmi ojedinelé. Ide o fenomén, ktorý vie rodičov poriadne vystrašiť, pretože dieťa sa počas neho správa veľmi desivo, no v skutočnosti si nič nepamätá a je v bezpečí.
Príznaky a Priebeh Nočného Desu
Záchvat nočného desu zvyčajne trvá od 5 do 20 minút, no výnimočné nie sú ani dlhšie epizódy. Dieťa sa v noci posadí, kričí, plače a nereaguje na okolie. Rodičia často opisujú, že dieťa "kričalo tak, že zobudilo aj sestru a pravdepodobne aj susedov." Oba stavy, nočný des aj nočná mora, sa dejú počas hlbokej fázy spánku, v takzvanej NREM fáze. Na rozdiel od nočných môr, pri nočnom dese si dieťa po prebudení nič nepamätá. Tí, ktorým sa snívajú nočné mory, si po prebudení môžu pamätať podrobnosti sna, ale osoba, ktorá má epizódu nočného desu, spí ďalej. Dieťa môže byť počas záchvatu zmätené, mať rozšírené zreničky, zrýchlený tep a dýchanie, potiť sa a vyzerať vystrašene, no nedokáže reagovať na snahy rodičov o upokojenie. Jeden rodič dokonca zažil hodinový záchvat a volal záchranku, tak veľmi sa bál. Ani dojčenie, ktoré je pri dojčených deťoch zaručený prostriedok na upokojenie, nemusí zabrať.
Príčiny a Prevencia Nočného Desu
Nočné desy trápia deti s bohatým citovým životom. Podľa slov odborníkov je dôležité, aby malo dieťa príležitosť pretaviť podnety do hry alebo ich znova prežiť, a teda spracovať inou formou. Hra je pre dieťa najlepšou prevenciou, a vďaka nej si dieťa buduje psychickú odolnosť a rodičia by ho v nej mali podporovať. Všeobecným odporúčaním pre rodičov je, aby dbali na kvalitný spánok detí vrátane poobedného zdriemnutia. Problémy často prídu vtedy, keď dcéra začala odmietať poobedný spánok a zvyčajne vtedy, keď mala za sebou náročný deň plný zážitkov. Dieťa si pred spaním prirodzene pýta pozornosť rodiča, a ak rodič nemal počas dňa dostatok času, mal by ju dieťaťu venovať. To mu pomôže vytvoriť pocit bezpečia a istoty, ktoré mu pomôžu zaspať. Rodič, ktorý svoje dieťa dobre pozná, ho vhodnými otázkami dokáže priviesť k tomu, aby sa otvorilo. Ich rozprávanie môže vyzerať ako prúd všetkých možných pozitívnych zážitkov alebo krívd, ktoré sa mu cez deň stali a pre rodiča ani nemusia mať zmysel. Dospelí by ich mali láskavo vypočuť, nepokúšať sa ich hodnotiť či dokonca moralizovať. Dôležité je tiež uvedomiť si, že jeho dieťa má bohatý citový život a možno ho nevie úplne vyjadriť a potrebuje rodičovskú podporu.
Bezpečnostné Opatrenia a Kľud pre Rodiča počas Nočného Desu
Zachovajte pokoj a rozvahu. Dieťa počas desu nebuďte. Zostaňte vedľa neho a dozerajte na jeho bezpečnosť. Niektoré deti sú počas nočného desu schopné vstať a rozhadzovať rukami, preto je dôležité, aby bolo prostredie, v ktorom dieťa spáva, bezpečné, bez ostrých hrán a podobne. Vhodné je, aby počas desu rodičia zažali len malé jemné svetlo. Rodič sa môže dieťaťu prihovárať pokojným hlasom, opakovať tíšiacu vetu, prípadne sa dieťaťa jemne dotýkať. Budenie detí sa odporúča len pri preventívnej technike takzvaného vedomého prerušovania spánku. Rodičia by asi po troch hodinách od zaspatia mali dieťa na krátky čas prebrať, a potom ho nechať opäť zaspať.
Pohyby ručičiek v spánku u dojčiat
Príklad 6-mesačného dievčatka, ktoré sa neustále budí ručičkami v spánku a upokojí sa až zavinuté, poukazuje na častý jav u dojčiat. Ide o reflexy (napr. Moorov reflex, známy aj ako úľakový reflex) a nekontrolované pohyby končatín, ktoré môžu rušiť spánok. Zavinovanie pomáha obmedziť tieto pohyby a poskytnúť pocit bezpečia, čo podporuje hlbší spánok. Rodičia často uvádzajú, že dieťa akoby ručičky muselo vystrčiť a zároveň to neznáša a totálne sa skľudní až keď ich má zavinuté. Toto naznačuje prechodné obdobie, kedy dieťa už rastie, no stále potrebuje pocit obmedzenia pohybu pre pokojný spánok. V takýchto prípadoch je dôležité hľadať alternatívne spôsoby upokojenia a postupne od zavinovania odvykať, keď je dieťa na to pripravené, napríklad používaním spacích vakov, ktoré poskytujú pocit bezpečia, ale zároveň umožňujú väčšiu voľnosť pohybu.
Syndróm traseného dieťaťa (SBS) - Vážne riziko a dôsledky
Syndróm traseného dieťaťa (Shaken Baby Syndrome - SBS), v angličtine označovaný skratkou SBS, je vážne poranenie mozgu, ktoré vzniká v dôsledku prudkého trasenia novorodenca alebo malého dieťaťa. Mozog dieťaťa pri trasení naráža o steny lebky. Nemusí sa pritom vôbec jednať o úmyselné ubližovanie dieťatku, ale riziká pre dieťatko sú rovnaké a to bez ohľadu, či ide o ublíženie z nedbanlivosti alebo vedomé ublíženie. Tento syndróm sa tiež označuje ako syndróm otraseného nárazu, syndróm chvenia krčnej chrbtice, poranenie hlavy alebo týranie. Zvyčajne je to spôsobené neuváženým zaobchádzaním s dieťaťom buď rodičmi alebo praktickými lekármi, čo vedie k vážnemu poškodeniu mozgu.
Mechanizmus vzniku a rizikové faktory
Trasenie dieťaťom spôsobuje, že hlavička dieťaťa podstupuje zrýchlenie a spomalenie, čo môže spôsobiť zotrvačný pohyb mozgu v lebečnej časti. Poranenie hlavy sa môže spájať s rôznymi situáciami, ako je pád dieťaťa z bicykla, na lyžiach a podobne. Ale o poranení hlavy/mozgu v kontexte traseného dieťaťa hovoríme vtedy, keď dôjde k traseniu dieťaťa použitím fyzickej sily najčastejšie zo strany rodiča alebo osoby, ktorá sa o dieťa stará. Osoba najčastejšie drží dieťatko pod pazuchami a silne ním trasie, čo vedie k nekontrolovateľnému pohybu hlavy dieťatka. K syndrómu môže dôjsť aj v prípadoch fyzického násilia páchaného na dieťati.
Najväčšie riziko je u detí do šiestich mesiacov, pričom riziko pretrváva do veku dvoch rokov. Súvisí to s tým, že krčné svaly dieťatka nie sú ešte dostatočne silné, aby hlavu podopreli a anatómia tela dieťaťa nie je uspôsobená na také prudké pohyby. Novorodenci majú nedostatočne vyvinuté krčné kosti a svaly. V tomto prípade, ak sa s dieťaťom zaobchádza neuvážene alebo s ním silno trasie, jeho slabý mozog sa vo vnútri opakovane pohybuje sem a tam, čo môže spôsobiť opuch, modriny alebo dokonca krvácanie, pretože orgány sú už krehké, citlivé a nedostatočne vyvinuté. Pri násilnom trasení sa hlava bábätka, ktorú za normálnych okolností musíme podopierať, lebo je ťažká a bábätko ju nevie udržať, sa zrazu nekontrolovane pohybuje dopredu, dozadu, či doľava a doprava, pričom mozog silno udiera o lebku, čím dochádza k prasknutiu krvných ciev a poškodeniu mozgového tkaniva. Platí, že čím silnejšie sa s dieťaťom trasie, tým horšie môže byť poškodenie.
Príznaky a skryté riziká SBS
Príznaky SBS sú rôzne a závisia od miery poškodenia. Veľakrát poškodenie nie je sprevádzané príznakmi. Keďže syndróm otraseného dieťaťa poškodzuje mozog, vonkajšie zranenia často nie sú viditeľné. Medzi bezprostredné dôsledky, ktoré by ste mali skontrolovať, patria vracanie, kŕče alebo záchvaty. Avšak letargiu, apatiu, nervozitu, problémy s dojčením, prípadne vracanie, rodičia niekedy pripisujú „viróze“ alebo kolike, čím sa môžu prehliadnuť varovné signály. Ľahšie následky trasenia sa však nemusia objaviť hneď, ale rodiča „dobehnú“ v školskom veku dieťaťa, keď sa začnú prejavovať poruchy učenia a správania. Dieťa sa nevie samostatne obuť, normálne rozprávať, držať v ruke lyžicu… a to všetko ako následok pár sekundového trasu, ktorým síce na chvíľu ustal plač dieťaťa, ale s doživotnými následkami.
Tragické a dlhodobé následky
Trasenie dieťaťa môže mať rôzne následky, v extrémnych prípadoch, žiaľ, aj smrteľné. Môže viesť k celkovému poškodeniu mozgu alebo ťažkým postihnutiam - k slepote, strate sluchu, zaostávaniu v rozvoji, mentálnej retardácii, cerebrálnej paralýze. Odzrkadliť sa môžu na problémoch s rečou, s učením, správaním a pozornosťou. Deti postihnuté syndrómom otraseného dieťaťa väčšinou neprežijú. Neexistuje žiadna liečba poškodenia mozgu u dojčiat, prevencia je preto lepšia ako liečba. Ak existuje podozrenie na poranenie krku alebo chrbtice, je potrebný okamžitý lekársky zásah.
Prevencia a zvládanie rodičovského stresu
K vysokému riziku, že rodič zatrasie dieťatko, dochádza najmä v situáciách, kedy dieťatko dlho neutíšiteľne plače. Takéto momenty môžu byť spúšťačom pre nekontrolované reakcie zo strany rodiča, kedy rodič v zúfalstve zatrasie dieťatkom s mylnou domnienkou, že tak dieťatko utíši. O syndróme traseného dieťaťa nehovoríme len v súvislosti s náhlou skratovou situáciou na strane rodiča alebo neuvedomením si možného rizika pri hre s dieťaťom. Plač dieťaťa vie byť frustrujúci a náročný. Uvedomte si ale aj, že plač je prirodzeným spôsobom komunikácie dieťaťa. Inak ako plačom nevie dať najavo, že je hladné, že ho bolí bruško, že mu je príliš teplo alebo trpí iným nepohodlím. Ak sa opakujú záchvaty plaču deň čo deň, z týždňa na týždeň, či ak toto plačlivé obdobie trvá mesiace, vtedy začnú pochybovať o svojich rodičovských kompetenciách a schopnostiach. V kombinácii s vyčerpanosťou a absenciou spánku môže prichádzať k depresívnym epizódam. V rodičovi rastie presvedčenie, že nezvláda svoju rolu, že si nevie poradiť, že sa nedokáže postarať o dieťa, že ho dieťa nemá rado, že plače naschvál, že s ním manipuluje. Keď dieťa nezastaviteľne plače, frustrovaný a vystresovaný rodič môže stratiť sebakontrolu a v afekte s dieťaťom zatrasie. Mozog človeka, ktorý dlhodobo trpí spánkovou depriváciou, funguje ako mozog človeka pod vplyvom alkoholu. Nie je úplne pri zmysloch, neuvedomuje si dôsledky svojho konania, ktoré nedokáže ovládať. Nanešťastie, keď bábätko konečne prestane plakať a rodič príde k sebe, už je obyčajne neskoro.
Ak cítite, že je toho na vás priveľa, je dobré dať dieťa na chvíľu partnerovi, kým vy opäť nájdete vnútorný pokoj. Ak ste s plačúcim dieťatkom doma sám/sama, tak ho dajte na potrebný čas do uzavretej postieľky, kým sa neukľudníte. Snažte sa predchádzať situáciám, ktoré môžu viesť k neutíšiteľnému plaču dieťatka. Ďalšou z príčin častého plaču dieťatka býva preúnava alebo podúnava. Neprimerane dlhé bdenie dieťatka vedie k podráždenosti a plaču. Dôležité je poznať známky únavy dieťatka a aj odporúčanú dobu bdenia. Ak je dieťatko dojčené a všimnete si, že trpí bolesťami bruška, tak si sledujte potraviny, ktoré konzumujete. Je prirodzené, že spočiatku sa s dieťatkom spoznávate. Obsiahle informácie o tom, ako zlepšiť spánok novorodenca nájdete v prednáške o spánku novorodencov. Ak patríte k ľuďom, ktorí ťažšie zvládajú stres, hľadajte spôsoby, ako stresové situácie zvládať. Existujú rôzne formy. Pre niekoho je to meditácia, pohyb, dychové cvičenia. Myslite v materstve aj na seba. Dlhodobé nevyspatie nie je hrdinstvo a dieťatko potrebuje vyspinkanú matku. Preto je veľmi dôležité, aby rodičia boli edukovaní, vedomí si toho, čo môžu dieťaťu spôsobiť hoci pri jednom jedinom skratovom konaní. Je potrebné poznať svoje limity a naučiť sa požiadať o pomoc, lebo aby sme sa vedeli postarať o svoje dieťa, musíme sa vedieť postarať o seba a aby sme vedeli ochrániť svoje dieťa, musíme vedieť ochrániť seba.
Rozdiel medzi násilným trasením a hrou
Treba samozrejme rozlišovať násilné trasenie od toho, keď v rámci hry s bábätkom poskakujeme na kolenách, dvíhame ho do vzduchu, a pod., v týchto prípadoch sa hlava myká len veľmi málo a je v rovine s telom, na rozdiel od zatrasenia. Áno, môžete pomaly a jemne triasť, hádzať vo vzduchu, odrážať dieťa vo vzduchu. Ale aj tak buďte pri tom opatrní. Nie každý typ trasenia spôsobuje syndróm traseného dieťaťa. Bábätká sú krehké a malo by sa s nimi zaobchádzať s maximálnou opatrnosťou. Dôležité je, aby si rodičia uvedomovali, že aj "neškodné" prudké pohyby hlavy bábätka, najmä u dojčiat, môžu byť rizikové.
Metabolické a endokrinné faktory ovplyvňujúce trasenie
Niektoré vnútorné procesy v tele dieťaťa, ktoré súvisia s metabolizmom alebo hormónmi, môžu viesť k traseniu. Tieto stavy sú u detí relatívne zriedkavé, ale je dôležité o nich vedieť.
Nízky obsah cukru v krvi (Hypoglykémia)
Zatiaľ čo nízka hladina cukru v krvi u batoliat je diagnostikovaná len zriedka, tento stav môže byť spôsobený vrodenou chybou pankreasu alebo lymfatického systému. Príznaky možnej hypoglykémie u batoľaťa sú podráždenosť, náhodný plač, potenie, bledosť a chvenie. Môže mať problémy s držaním fľašky, pôsobiť nemotornejšie ako obvykle. Matka si môže všimnúť nečakane zvýšenú chuť do jedla, pretože sa telo pokúša kompenzovať nedostatočné množstvo glukózy. Detský organizmus potrebuje dostatok vitamínov a minerálov pre správnu funkciu nervovej sústavy. Nedostatok niektorých látok, ako je horčík alebo vitamín B12, môže spôsobiť tras rúk. Niektoré deti môžu mať nízku hladinu cukru v krvi, čo je stav známy ako hypoglykémia. Tá sa prejavuje trasom, slabosťou, závratmi a niekedy aj nevoľnosťou. Tras rúk môžu tiež vyvolať niektoré látky, napríklad kofeín, ktorý sa nachádza v čokoláde, niektorých limonádach alebo energetických nápojoch. Vždy je nevyhnutné zabezpečiť, aby dieťa prijímalo dostatočné množstvo živín a pravidelne jedlo.
Hypertyreóza
Ďalší relatívne zriedkavý stav u batoliat a detí je hypertyreóza, ktorá vie spôsobiť akési chvenie, pretože štítna žľaza produkuje nadmerné množstvo hormónov regulujúcich rast a svalový tonus. Nadmerná stimulácia metabolizmu periférnych tkanív môže u hypertyreózy spôsobiť príznaky ako triaška a nervozita, zrýchlené dýchanie a srdcový tep, periodické horúčky a vypúlené oči. Väčšina prípadov hypertyreózy u batoliat je dôsledkom Graves-Basedowovej choroby, autoimunitné ochorenie spojené s hyperfunkciou štítnej žľazy. Diagnostika tohto stavu si vyžaduje špecializované endokrinologické vyšetrenia.
Infekcie, horúčky a febrilné záchvaty
Infekcie sú bežnou súčasťou detstva a môžu mať rôznorodé prejavy, vrátane trasenia a chvenia, ktoré sú často spojené s horúčkou.
Infekcie a horúčky ako príčina trasenia
Infekcie môžu u batoliat spôsobiť horúčku, ktorá spôsobuje zimnicu, triašku a začervenanú tvár. Triaška je obranný mechanizmus tela, ktorým sa snaží zvýšiť telesnú teplotu. Silné chvenie tela môže byť dôsledkom vírusových infekcií, ako je meningitída, encefalitída alebo iné infekcie nervového systému. Malé batoľatá sa zdajú byť v jednej minúte v poriadku a ďalšiu sú extrémne choré, s náhlym zvýšením telesnej teploty, vracaním alebo inými príznakmi infekcie. Pri akýchkoľvek prejavoch silnej triašky sprevádzanej vysokou horúčkou a zhoršením celkového stavu je nevyhnutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc, aby sa vylúčili vážne infekcie.
Febrilné záchvaty
Febrilné záchvaty u dojčiat, batoliat a malých detí sú výsledkom náhleho zvýšenia telesnej teploty. Obvykle spôsobujú nekontrolovateľné chvenie nôh a rúk, po ktorom často nasleduje strata vedomia. Väčšina febrilných záchvatov netrvá dlhšie ako päť minút a nie sú pre dieťa škodlivé. Hoci sú desivé pre rodičov, vo väčšine prípadov nezanechávajú trvalé následky na vývoji dieťaťa. Ak má však ročné dieťa opakovane febrilné záchvaty, malo by byť vyšetrené pediatrom, ktorý mu predpíše lieky podobné antiepileptickým. Je dôležité odlíšiť febrilné záchvaty od iných typov kŕčov, ktoré môžu mať iné príčiny a vyžadujú si odlišnú diagnostiku a liečbu. Počas febrilného záchvatu je dôležité udržať dieťa v bezpečí, položiť ho na bok, uvoľniť oblečenie okolo krku a nebrániť kŕčom, ale chrániť dieťa pred zranením.
Febrilné záchvaty | Etiológia, patofyziológia, klinické prejavy, liečba
Neurologické príčiny trasenia a ich diagnostika
V niektorých prípadoch môže byť trasenie signálom neurologického ochorenia, ktoré si vyžaduje špecializovanú diagnostiku a liečbu.
Tremor a jeho neurologický kontext
Trasenie, odborne nazývané tremor, je mimovoľný a rytmický pohyb tela. Hoci sa môže vyskytnúť v rôznych častiach tela, najčastejšie postihuje ruky. Trasenie môže mať rôzne príčiny, od bežných fyziologických reakcií až po vážne neurologické ochorenia. Tras môže prekážať pri obyčajných činnostiach ako je ručné písanie, klepanie na klávesnici, manipulácia s príborom, nosenie okuliarov, tanierov, držanie telefónu a iných predmetov. Niekedy toto spoločenské znemožnenie dokáže poriadne potrápiť aj psychiku.Podľa charakteristiky trasu lekár zhodnotí, čo môže byť jeho príčinou. Tremor vyvoláva patologické ložisko v mozgu, ktoré aktivuje príslušné nervy a dochádza k trasu na zodpovedajúcej časti tela. Prejavuje sa predovšetkým na horných končatinách, môže však postihnúť aj hlavu, dolné končatiny či hlasivky.
Esenciálny tremor a iné neurologické ochorenia
Tremor môže signalizovať rôzne neurologické ochorenia. Môže ísť napríklad o dedičné ochorenie nazývané esenciálny tremor (Minorova choroba) a prejaviť sa môže v akomkoľvek veku. Dedičný esenciálny tremor môže zasiahnuť jednu alebo aj obe strany tela, avšak jedna strana je na tom vždy horšie. Tento typ trasu si všimnete ak držíte ruku v polohe, alebo ňou pohybujete. Medzi najčastejšie príčiny patria: Dedičný esenciálny tremor, Parkinsonova choroba (u detí extrémne zriedkavá). Napríklad pri Parkinsonovej chorobe tras zapríčiňuje nedostatok dopamínu v určitej časti mozgu. Tras sa tu začína na jednej strane tela a zhorší sa, keď sa opierate o nejaký predmet alebo osobu. U detí je Parkinsonova choroba mimoriadne zriedkavá, avšak existujú iné neurologické príčiny.
Tras rúk môže byť tiež príznakom iných neurologických porúch, napríklad niektorých typov epilepsie alebo genetických ochorení postihujúcich nervový systém. V súvislosti so 6.5-mesačným bábätkom, ktoré je sledované u neurologičky pre strednú asfyxiu pri pôrode (apgar 1 v prvej minúte) a u ktorého sa po prebudení v kočíku objavila slabá triaška, jemne mu triaslo ruky, nohy, hrudníček, je obava z epilepsie relevantná a vyžaduje si pozornosť neurológa. Je dôležité, že dieťa bolo pokojné, neplakalo ani nič, vyzeralo normálne ako inokedy po prebudení, avšak pre závažnú anamnézu pri pôrode je nutné, aby neurológ posúdil tento stav. Detská mozgová obrna je neurologická porucha ovplyvňujúca svalovú kontrolu, a tras rúk môže byť jedným z jej prejavov.
Ak prežívate dlhodobý každodenný stres alebo úzkosť, sú to stavy, ktoré môžu tras spôsobený inou príčinou zhoršiť, alebo samotný tras vyvolať. Pomôcť by mohli relaxačné techniky alebo aj starostlivosť psychológa. Najlepšie ako zvládnuť takýto stav je vyhľadať svojho lekára a porozprávať sa s ním. Na liečbu trasu sa využívajú rôzne lieky v závislosti od príčiny. Liečba esenciálneho tremoru je symptomatická, zameraná na príznaky. V niektorých prípadoch trasu sa využívajú na zmiernenie trasu nové techniky ako injekcie botulotoxínu, gama nôž, ultrazvuk či elektrická stimulácia. Ak sa tras zhorší natoľko, že ovplyvňuje kvalitu života pacienta a farmaceutická liečba nezaberá, lekár môže odporučiť operačný výkon, pri ktorom sa odstráni ložisko patologickej aktivity. Je to však zriedkavý úkon.
Rettov Syndróm
Rettov syndróm je genetické neurologické ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým dievčatá. Príčinou vzniku je mutácia génu MECP2. Hoci priamo nie je špecifikované ako syndróm, ktorý primárne spôsobuje trasenie, jeho neurologické prejavy môžu zahŕňať svalové abnormality a pohyby, ktoré môžu byť mylne interpretované ako trasenie.
Priebeh a Špecifické Príznaky Rettovho Syndrómu
Dieťa sa po narodení vyvíja normálne. Ochorenie sa začne prejavovať približne v druhom roku života, a to postupnou stratou jemnej a hrubej motoriky. Dieťa sa prestáva pretáčať, sedieť, stáť, držať alebo ovládať pohyby hlavy. Sociálne a komunikačné reakcie dieťaťa sa splošťujú, vyvíja sa mentálna retardácia. Objavujú sa stereotypné pohyby rúk (tlieskanie, akoby umývanie rúk, …), ataxia chôdze (strata rovnováhy, labilita počas chôdze, chôdza na širokej báze), zvýšený tonus svalstva, poruchy dýchania - nepravidelné zvýraznené dýchanie, krátkodobé zastavenie dýchania (apnoe), epileptické záchvaty.Časom sa naučené, vedomím používané, účelové pohyby vytrácajú, vzniká tzv. apraxia. Dieťa nevie prehĺtať, používať ruky, prestáva chodiť, atď. Prítomné býva nadmerné slinenie, časté vyplazovanie jazyka. Pacient nevie dostatočne prežuť stravu a prehĺta priveľa vzduchu, z čoho máva výrazné nafúknuté brucho po jedle a pití. Spomaľuje sa rast hlavičky a v približne 4. roku veku je badateľná mikrocefália (získaná neúmerne malá hlava).
Diagnostika a Liečba Rettovho Syndrómu
Diagnóza sa stanoví po dôkladnom odobratí podrobnej anamnézy, na základe fyzikálneho vyšetrenia (ako aj neurologického, očného, MRI a CT vyšetrenia) a prítomných klinických príznakov. Expertná skupina Európskej spoločnosti detskej neurológie stanovila diagnostické kritériá. Po ich určení syndróm potvrdzuje krvný test - genetické vyšetrenie mutácie. Liečba Rettovho syndrómu je v prvom rade symptomatická, tzn. že liečebné postupy sú zamerané na príznaky a ťažkosti s nimi spojenými. Patria sem individuálne nastavené terapeutické programy, ako je fyzioterapia, ergoterapia, logopédia a podporná liečba pre zvládanie špecifických príznakov.
Respiračný afekt - Iný typ detského „záchvatu“
Respiračný afekt je stav, ktorý sa prejavuje plačom, zadržaním dychu, zmodraním (alebo zblednutím) a niekedy aj stratou vedomia. Hoci vyzerá hrôzostrašne, vo väčšine prípadov nie je nebezpečný. Tento jav je dôležité odlíšiť od iných typov záchvatov, najmä od tých spojených s trasením po prebudení alebo neurologickými poruchami, pretože jeho podstata a manažment sú odlišné.
Charakteristika a priebeh respiračného afektu
Tejto príhode predchádza udalosť, ktorá dieťa naštve, frustruje, vyľaká alebo bolí, napríklad ide o rodičovský zákaz, ktorý sa dieťatku nepáči alebo sa malý výmyselník potkne a spadne na zem. Následne zo seba vylúdi 1 až 2 dlhé plačlivé výkriky a potom akoby nedokáže chytiť dych. Preto zmodrie (niekedy zbledne) a často odpadne (nie vždy). K obnove dýchania dochádza v časovom úseku kratšom ako 1 minúta, k úplnemu prebratiu musí dôjsť do 2 minút. Niekedy sa objavia svalové zášklby či odchod moču a stolice. „Modrý“ záchvat je častejší, tvorí cca 85% respiračných afektov a obyčajne sa spája s hnevom či frustráciou dieťaťa. „Biely“ záchvat, kedy dieťa zbledne a nezmodrie, je menej častý a spája sa skôr s nejakým zranením či úľakom. Dôležité je, že vždy k tejto príhode dôjde len ak je dieťa bdelé, nikdy k nej nedochádza v spánku! Najčastejšie sa respiračný afekt objavuje u detí vo veku 1-2 rokov, ale vek výskytu sa udáva od 6 mesiacov a môže pretrvávať až do 6 rokov. Bežne sa udáva výskyt u 5% zdravých detí, niekedy sa tento jav objavuje častejšie v rámci rodiny. Častejšie sa tiež objavuje u detí s anémiou (u zdravých detí je anémia najčastejšie spôsobená nedostatočným prísunom železa).
Odporúčania pre rodičov pri respiračnom afekte
Pri objavení sa respiračného afektu zachovajte chladnú hlavu. Ak má dieťa lekárom vylúčené iné príčiny a potvrdený respiračný afekt, treba si uvedomiť, že ide o neškodnú epizódu a k obnoveniu dýchania dôjde. Pri hroziacom afekte je vhodné odviesť pozornosť dieťaťa od podnetu, ktorý vyvoláva plač. Pri stupňovaní plaču, prípadne už vo fáze kedy sa dieťa nevie nadýchnuť, mu skúste jemne fúknuť do tváre, často pomôže už len tento jednoduchý manéver. Je možné skúsiť aj pofŕkanie dieťaťa studenou vodou. Ak sa záchvat rozvinie, dieťa uložte do stabilizovanej polohy, avšak predtým sa uistite, že nemá v ústach žiadne jedlo ani predmety. Táto poloha podporuje prekrvenie mozgu, aby nedošlo k svalovým zášklbom. Dieťatkom netraste. Určite dieťaťu nepodávajte lieky na upokojenie. Pri zisťovaní času, koľko záchvat trvá, používajte hodinky či mobil. Nespoliehajte sa na vlastný odhad času, lebo sa môže zdať, že to trvá večnosť. Po odoznení záchvatu dieťa objímte a pokračujte v bežnom dennom režime. Veľa záchvatov vzniká preto, lebo rodič odmietol dieťaťu v niečom vyhovieť. V žiadnom prípade kvôli záchvatu dieťaťu neustupujte, a to ani v snahe sa mu vyhnúť, ako ani po záchvate v snahe dieťa upokojiť. Práve naopak, je vhodné pevne, no láskavo vymedziť hranice tak, aby sa dieťa vedelo v nich orientovať.
Kedy je potrebné vyhľadať lekársku pomoc?
Rozhodovanie o tom, kedy vyhľadať lekársku pomoc pri trasení dieťaťa, môže byť pre rodičov náročné. Je dôležité poznať varovné signály a vedieť, kedy je situácia akútna.
Všeobecné varovné signály
Tras rúk u detí nie je vždy dôvodom na obavy, zvlášť ak sa objavuje len občas a v určitých situáciách, napríklad pri strese alebo únave. Varovné signály, ktoré by nemali byť prehliadané, zahŕňajú tras, ktorý sa objavuje aj v pokojovom stave, problémy s koordináciou, slabosť končatín, zmeny správania alebo nezvyčajnú únavu. Včasná diagnostika je dôležitá pre správne riešenie prípadných zdravotných problémov. Rodičia by mali venovať pozornosť tomu, kedy sa tras objavuje a aké faktory ho môžu ovplyvňovať. Ak je trasenie neobvykle silné, dlhotrvajúce, alebo je sprevádzané inými alarmujúcimi symptómami, je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. V prípade akýchkoľvek pochybností je vždy lepšie obrátiť sa na odborníka, ktorý pomôže odhaliť príčinu a navrhnúť vhodné riešenie.
Špecifické prípady vyžadujúce pozornosť lekára
V prípade 17-mesačného Tomáška, ktorý sa narodil v 35. týždni s hmotnosťou 2400g a u ktorého sa trasenie po poobednom spánku objavilo v poslednom mesiaci niekoľkokrát, je vhodné konzultovať pediatra. Jeho predčasné narodenie a nízka pôrodná hmotnosť môžu byť faktormi, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť neurológa. Rodičia by mali špecifikovať všetky okolnosti, pri ktorých sa trasenie objavuje, a poskytnúť čo najpresnejší popis symptómov.
Rovnako, ak sa u 6.5-mesačného bábätka, sledovaného u neurologičky pre strednú asfyxiu pri pôrode (apgar 1 v prvej minúte), objaví slabá triaška - jemne mu triaslo ruky, nohy, hrudníček, je nevyhnutné vyhľadať neurológa a prekonzultovať strach z epilepsie. Anamnéza asfyxie pri pôrode zvyšuje riziko neurologických komplikácií, a preto je každý neobvyklý pohybový prejav potrebné posúdiť odborníkom.
Kedy volať záchranku
Volajte záchranku, ak:
- Zástava dychu trvá viac ako 1 minútu.
- Ak si myslíte, že dieťa je ohrozené na živote (napríklad nereaguje, má extrémne bledú alebo modrú pokožku, má závažné problémy s dýchaním).
Kedy navštíviť pohotovosť
Navštívte pohotovosť, ak:
- Dieťatko vyzerá alebo sa správa ako veľmi choré (napríklad je letargické, apatické, nedá sa prebrať, má výrazné vracanie, silnú bolesť, neobvyklú vyrážku).
- Máte pocit, že dieťatko by mal vidieť lekár, lebo sa vám niečo na ňom nezdá a je to akútne (napríklad náhly vznik silného trasenia, zmeny vedomia, stuhnutosť šije).
Kedy navštíviť svojho lekára (pediatra)
Navštívte svojho lekára, ak:
- Sa záchvat objavil bez vyvolávajúcej príčiny (t.j. bez predchádzajúceho plaču alebo frustrácie), čo naznačuje, že príčina môže byť iná ako emočne podmienená.
- Trasenie sa opakuje, mení sa jeho charakter, alebo je sprevádzané inými, aj miernymi, zmenami v správaní či vývoji dieťaťa.
- Máte pretrvávajúce obavy o zdravie dieťaťa, aj keď sa nejedná o akútny stav.
- Dieťa vykazuje iné dlhodobé, znepokojujúce príznaky, ktoré by mohli súvisieť s celkovým zdravím (napríklad problémy so spánkom, kŕmením, trávením).
tags: #dieta #sa #po #zobudeni #trasie #co