V motorickom vývine dieťaťa je niekoľko medzníkov, ktoré sa vo všeobecnosti pokladajú za dôležité. Hlavne prvý rok života je viditeľne pokrokový. Mamičky si dané dátumy píšu do pamätných knižiek, babky, tety aj susedy sa pýtajú, či už vie to alebo hento. A sedenie je určite jedným takýmto významným bodom, hoci oproti iným pokrokom samotné sedenie nie je také jednoznačné. Prečo tomu tak je? Často sa stretávame s rozdielnymi názormi a radami, ktoré môžu viesť k nejasnostiam. Je kľúčové pochopiť, čo skutočne znamená, keď dieťa vie sedieť, a akým spôsobom tento míľnik optimálne podporiť, aby sa predišlo potenciálnym problémom v budúcnosti.
Pochopenie správneho a samostatného sedu dieťaťa
Čo znamená, že dieťa vie sedieť? Za správny samostatný sed sa považuje schopnosť dieťaťa posadiť sa len s vlastnou pomocou a to do kríža z polohy na brušku, prípadne z polohy na štyroch. Tu môže nastať problém, keď sa za sed považuje poloha opretého dieťaťa o operadlo, o vankúše, či akékoľvek sedenie, ku ktorému sa dieťa nedopracovalo samo, ale pomohlo sa mu. Vtedy určite nie je správne konštatovať, že dieťa vie sedieť. Navyše, dávaním dieťaťa do takejto polohy, na ktorú ešte nie je zrelé a nedostalo sa k nej prirodzeným vývinom, mu môžete uškodiť. Tento takzvaný pasívny sed, kedy dieťa do sedu posadíme my, no samé to ešte nevie, má negatívny dopad na celkové zdravie i samotný vývin.
Predstava, že dieťatko bude sedieť na mieste a až potom sa poberie objavovať svet, je mylná. Väčšina detí sa najprv plazí, neskôr lezie, prípadne sa aj stavia na nohy a až potom sa dospeje k sedu. To má veľký význam, aby si dieťa trénovalo svalstvo krku, chrbtové svaly a hlboké svaly trupu potrebné k zdravému držaniu tela. Sedenie je vyvrcholením celého vývoja, a k tomuto cieľu vedie komplexná cesta postupného posilňovania tela.
K samostatnému sedu bez opory sa dieťa môže dopracovať dvoma správnymi spôsobmi:
- Keď je na brušku, oprie sa o jednu ruku, dá sa na bok - predvedie takzvanú "plážovú polohu". Z tejto bočnej polohy sa rukami odtlačí do šikmého sedu, ktorý predchádza samostatnému sedu.
- Z polohy na štyroch vychýli panvu do jednej strany a postupne si vyberie pred seba obe nohy.
Spočiatku sa dieťa pridŕža zeme a až v okamžiku, keď si ruky uvoľní, aby sa mohlo hrať, nastal samostatný sed. Obidve postupnosti sú správne. Dôležité však je, že sa k sedu dostalo nie spredu, ale do kríža, s využitím šikmých brušných svalov. Vtedy dokáže sedieť pevne a rovno. Sedenie je totiž míľnik, ktorý si vyžaduje nadobudnutie mnohých komplexných schopností vrátane koordinácie, rovnováhy, sily a uvedomovania si tela a tiež bezpečnosti a nebezpečenstva pádu.
Časový rámec a individuálne tempo vývoja sedenia
Ako pri každom detskom pokroku, aj tu je to veľmi individuálne. Uvádza sa, že u väčšiny detí k tomu dôjde medzi 8. a 9. mesiacom. Nie je sa však čoho obávať, ak aj neskôr. Tempo vývinu je u každého dieťaťa iné. Len ho nechajte dostatočne sa pohybovať vo voľnom priestore a ono sa posadí práve vtedy, keď nastane na to správny čas. Dieťa sedí, keď je na to pripravené, nie vtedy, keď to očakáva okolie alebo "tabuľky".
Možno sa stretnete s tvrdením, že dieťa by malo sedieť už v 6. mesiaci. Určite nepodliehajte panike, ide o mýtus. Z hľadiska vývoja je také niečo absolútne nereálne. V žiadnom prípade netreba dieťa, ktoré ešte nedospelo k samostatnému sedu, posadzovať. Táto mylná požiadavka pretrváva ešte z doby, kedy boli deti bežne pasívne dávané do sedu, z dôvodu trénovania chrbtových svalov. Bohužiaľ, až keď táto generácia dorástla, zistilo sa, že ich bolí chrbát oveľa častejšie a skôr, než iné generácie. A pátralo sa prečo. Nakoniec došli odborníci k záveru, že chrbát bol preťažovaný už v detstve, a názor o pasívnom sedení detí sa diametrálne zmenil.
O deťoch s Elenkou: Čo s kliešťom? Odstrániť, či nechať tak? Mýty a fakty.
Harmonický vývoj dieťaťa nepostupuje dokonale podľa tabuliek. Aby sa dieťatko posadilo, potrebuje najskôr nadobudnúť iné zručnosti. Deti sa vyvíjajú rôzne a skôr či neskôr dosiahnu zručnosti súvisiace s motorickým a mentálnym vývojom. Je kľúčové vnímať vývoj dieťaťa ako neustály proces, kde jedna zručnosť nadväzuje na druhú.
Riziká pasívneho sedenia: Dôsledky pre zdravie a vývoj
Sed dieťaťa, ktoré sa ešte nevie samo posadiť a bolo do danej polohy posadené dospelým, sa nazýva pasívny sed. Za takýto typ sedu sa považuje sedenie dieťaťa obloženého vankúšmi, opretého o niečo, posadeného v kočíku, či v jedálenskej stoličke, ale aj posadeného na kolenách. Pasívne sedenie nie je pre dieťa ničím prospešné, práve naopak. Môže zapríčiniť nepriaznivé následky a to hlavne bolesti chrbta, či dokonca skoliózu v neskoršom veku, keďže jeho pohybový aparát nemal možnosť vyvíjať sa správnym spôsobom. Keďže svaly chrbta nie sú ešte na sed pripravené, dieťa sa pri pasívnom sede hrbí, predsúva hlavičku dopredu, čím sa zaťažujú kĺby chrbtice, väzy a svaly popri chrbtici a dieťa väčšinou sedí stočené do jednej strany. Kosti a väzy sú ešte mäkké a môžu sa pri predčasnom a pasívnom sede ľahko poškodiť v dôsledku nadmerného tlaku a ťahu, pretože hlavička dieťaťa je pomerne ťažká oproti krku. Tlak hlavy a hornej časti hrudníka na vnútorné orgány môže mať negatívny vplyv na vývoj srdca a pľúc a spôsobiť aj poruchy dýchania.
Odborníci upozorňujú aj na nežiaducu možnosť, keď sa dieťa načahuje za niečím z polohy poloľahu (napríklad v autosedačke) a posadí sa pritiahnutím za ruky. Takýto sed sa tiež považuje za pasívny. Dieťa sa k nemu nedostalo správnym spôsobom, aby si upevnilo svalstvo na sedenie potrebné. Tu je na mieste pevne zapásať dieťa bezpečnostnými pásmi tak, aby sa nemohlo posadiť, a to predovšetkým v autosedačke či polohovacom lehátku, alebo v kočiari.
Okrem toho, deti, ktoré sú často vystavené pasívnemu sedu, môžu preskočiť fázu lezenia, čo je veľká škoda z hľadiska širokého významu tohto vývinového obdobia. Ak dieťa posadíme skôr ako sa naučí loziť, alebo nelozí dostatočne dlho, vynecháva sa postupné spevňovanie svalov a nevytvoria sa dostatočné prepojenia svalových reťazcov, ktoré sú neskôr nutné pre chôdzu a pohyb vo všeobecnosti. Preskočením niektorého z krokov sa môže zablokovať psychomotorický vývin dieťaťa. Sed je cieľ celého vývoja a lezenie je cesta k nemu. Ak dieťaťu ponúknete cieľ skôr, než prejde cestu, pravdepodobne už sa po nej nikdy nevydá. Mnohí rodičia, ktorých deti neskôr trpia problémami s chrbticou, jemnou motorikou či rečou, spätne uvažujú nad tým, či pasívny sed v detstve nemohol byť jednou z príčin. Napríklad deti, ktoré nestvornožkovali, môžu mať problémy s jemnou motorikou, dysgrafiou a inými disfunkciami, ako je koktanie, pretože nemajú správne prepojené hemisféry.
Dané poznatky ohľadom začínajúceho sedenia dieťaťa sú len nedávnym zistením. V knihách a príručkách, ktoré mala k dispozícii generácia terajších starých rodičov, bolo uvádzané niečo iné. A tak sa nemôžete čudovať, že sa stále stretávate s nesprávnym postojom, že dieťa by malo sedieť už ako polročné a treba mu k tomu nejakým spôsobom pomôcť. Bohužiaľ, aj v súčasnej literatúre sa môžete stretnúť s nabádaním k pasívnemu sedu a to hlavne v literatúre amerického pôvodu. Netreba sa nechať zmiasť. Dnes už sa vie, že najviac preň bude prospešné, keď mu k sedeniu nebudete pomáhať.
Rodičia sa často stretávajú s dilemou, či nechať dieťa ležať, keď je už zvedavé a hnevá sa. Jeden z rodičov zdieľa skúsenosť: "Moja malá má za 4 dni 7 mesiacov a dávam ju sedieť už asi 2 týždne, lebo keď leží, plače a už ju to nebaví, aj pri papaní je to lepšie, keď sedká. Myslíte, že to je skoro? Hovorí sa, že dieťa by malo sedieť, až keď sa samo posadí, ale to si neviem predstaviť, že by ležala ešte nejaké dva mesiace." Iný rodič na to reaguje: "Inak riskuješ zničenie chrbtice. Veď v tom veku sa už zväčša deti plazia, príp. ju môžeš nosiť v šatke/nosiči, aby videla, čo sa deje. Moja bola strašne zvedavá, ale max. bola chvíľu vo vajíčku alebo som jej v kočíku zdvihla opierku tak, aby videla. Ale len na krátko. Ak sa hnevá, že musí len ležať, môžeš si ju posadiť do lona, chrbátikom sa bude opierať o teba a na bokoch ju budeš pridržať rukami. Nasej malej to tak vyhovuje, začala som ju tak držať niekedy v siedmom mesiaci. Sama sedkať ešte nevie, ani ju nenechávam." Tieto skúsenosti ukazujú, aké dôležité je hľadať alternatívne riešenia, ktoré dieťaťu umožnia pozorovať svet, ale bez zaťažovania jeho ešte nevyvinutej chrbtice.
Komplexný psychomotorický vývin a predpoklady pre sedenie
Psychomotorický vývin je komplexný a predurčený ontogenetický rozvoj dieťaťa, ktorý je daný genetickými predpokladmi. Ontogenéza je definovaná ako individuálny vývin organizmu od oplodneného vajíčka až po smrť, tiež zvaný „základný plán“. Okrem dedičnosti na nás vplývajú aj iné faktory, konkrétne výchova, prostredie a vlastná aktivita dieťaťa. Dieťa prirodzene prechádza rôznymi fázami vývoja pohybu a psychiky, počas ktorých nadobúda rôzne zručnosti, aby mohlo časom fungovať samostatne. Sedenie je jednou z nich a je na mieste zdôrazniť, že pohyb sa u dieťaťa rozvíja prirodzene, nie je nutné dieťa vyslovene učiť, ako sedieť alebo chodiť. Avšak je dobré dieťa stimulovať správnym spôsobom, ktorý jeho vývin podporí, alebo v prípade, že vývin nenapreduje spôsobom, akým by mal, ho možno mierne korigovať. V ideálnom psychomotorickom vývine dieťaťa si už od začiatku buduje správne pohybové vzorce, ktoré mu v dospelosti môžu ušetriť mnohé problémy a bolesti pohybového aparátu.
Predtým ako sa dieťa môže posadiť, musia sa objaviť iné fyzické prejavy, ktoré súvisia s rozvojom svalov a koordináciou. Čo sa bábätko musí naučiť, kým sa vie posadiť a neskôr začne chodiť? Tu sú potrebné zručnosti, ktoré dieťa získava od prvého mesiaca života:
- otáčanie hlavy zo strany na stranu a jej dvíhanie v polohe na brušku,
- dvíhanie hrudníka v polohe na brušku,
- otáčanie sa na chrbát z polohy na brušku najprv na jednu stranu a potom na obe strany,
- musí vedieť sedieť v rovine s oporou,
- sedenie s oporou rúk, ktoré nasleduje často lezenie. Z polohy na štyroch sa deťom lepšie dostáva do sedu. Keď bude drobec liezť do voľného priestoru, dosiahli ste vytúžený cieľ - váš potomok dokáže samostatne sedieť. Stabilný sed je rovnako emotívnym okamihom ako prvé krôčiky.
Vývoj dieťaťa v ideálnom prípade vyzerá nasledovne:
- 2-3 mesiace: Dieťa leží na bruchu a začína dvíhať hlavičku.
- 3-5 mesiacov: Dieťa dvíha hlavu, opiera sa o ruky a začína sa pretáčať na chrbát. V ľahu na chrbte by malo byť v osi, to znamená, nos, hrudná kosť a lonová kosť by mali byť v jednej línii bez odchýlok.
- 6-8 mesiacov: Dieťa sa vzoprie na vystretých rukách a bruško je nadvihnuté od zeme, opiera sa o prednú stranu stehien. Z chrbta na bruško sa pretáča nie švihom a záklonom hlavy, ale tak, že si pritiahne kolená k bruchu a pretočí sa pomocou brušných svalov. Pretáčať by sa malo vedieť na obe strany, aby si vybudovalo funkčné svalové reťazce. Takisto existuje pilotácia - kedy sa dieťatko v polohe na bruchu otáča ako hodiny do oboch strán - napravo i naľavo. Z tejto zručnosti vzniká ďalšia, a to šikmý sed, kedy sa dieťa opiera o lakeť (takzvané opaľovanie sa).
- 8-10 mesiacov: Dieťa sedí vzpriamene - jedna noha je vpredu a druhá vzadu a chrbát je dokonale vystretý. Ak sedí zhrbene, je to znak, že svaly trupu ešte nie sú dostatočne silné a je potrebné ich ďalej posilňovať.
- 10-11 mesiacov: Symetrické a koordinované štvornožkovanie, pri ktorom sú ramená nad zápästiami, kolená pod bedrami a chrbátik je rovný. Ak je chrbát prehnutý, je to znak slabých brušných svalov. Štvornožkovanie by sa malo diať diagonálne, teda do kríža - pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha, pričom sa prepájajú obe mozgové hemisféry. Odporúča sa, aby dieťa štvornožkovalo aspoň 2 mesiace predtým, ako sa postaví a začne chodiť, kvôli dostatočnému spevneniu svalov.
- 11-12 mesiacov: Dieťa sa postaví s oporou cez polohu rytiera (vykročí jednou nohou dopredu) a začína postupne chodiť. S oporou znamená, že sa rukami drží nábytku a jednou nohou vykročí dopredu. Je dobré odsledovať, akým spôsobom dieťa kladie nohu pred seba a v prípade potreby mu ju napraviť. Noha by nemala byť vybočená do strany, špička by mala smerovať rovno dopredu a koleno je približne nad členkom.
Štvornožkovaniu často predchádza plazenie. Aj pri ňom je potrebné sledovať, ako dieťa plazí a je vhodné podporiť dieťa v symetrickom plazení, teda do kríža. Ak sa pri plazení iba ťahá rúčkami, prípadne iba jednou, no nohy ťahá za sebou, je nutné ho naučiť vnímať kolená, aby začalo čím skôr štvornožkovať. Ak si dieťa zvykne plaziť asymetricky, vytvoria sa u neho svalové dysbalancie, ktoré ho bude nutné neskôr preučiť. Plazenie môže dieťa aj vynechať, pretože nejde o vrcholnú zručnosť v rozvoji dieťaťa. Štvornožkovanie podporíme aj tým, že mu na hladký povrch podlahy položíme koberec, alebo prekážky, ktoré ho donútia vymyslieť novú pohybovú stratégiu, prípadne mu odsunieme hračky ďalej, aby si po ne muselo ísť samé.
Samozrejme, toto je takzvaný tabuľkový alebo štatistický vývoj, a to, že sa vaše dieťa rozvíja rýchlejšie alebo naopak pomalšie, nemusí nutne znamenať, že sa niečo deje nesprávne. Každá z týchto fáz je dôležitá a neodporúča sa ktorúkoľvek z nich preskočiť, pretože od nej závisí tá nasledujúca. Zvyčajne si dieťa sadne samé v období medzi 6. a 9. mesiacom, u väčšiny je to okolo 8. mesiaca. Na to, aby sa to udialo, je nutné, aby boli jeho svaly krku a chrbta dostatočne spevnené a pripravené. Svaly krku, chrbta ako aj brucha, respektíve trupu si dieťatko posilňuje postupne tým, že ho k pohybu motivuje okolie a hračky. Dieťatko sa obzerá za zvukmi a zrak je takisto veľmi dôležitým faktorom v rozvoji pohybu u dieťaťa. Postupne dvíha hlavu, otáča sa z chrbta na bruško a zapiera sa rukami - to všetko prispieva k posilneniu svalstva potrebného na samostatný sed, v ktorom sa dieťa udrží bez opory. Dalo by sa povedať, že to, čo u bábätka vyzerá ako nevinná hra, je v skutočnosti celodenný tréningový program. Na to, aby sa to dialo prirodzene, potrebuje bábätko vhodné prostredie, podmienky a stimuly. Zodpovednosť rodičov spočíva v tom, ich vytvárať, dieťa podporiť, ale určite nie je vhodné snažiť sa prirodzený proces u dieťaťa umelo zrýchľovať, napríklad tým, že ho budete do sedu usádzať, alebo ho podopierať pomôckami. Dieťa to urobí samé v momente, keď bude jeho telo na to pripravené. Zvyčajne sa posadí z polohy na štyroch, alebo na brušku.
Čo musí dieťa zvládnuť predtým, ako sa začne učiť sedieť:
- Zdvíhanie a otáčanie hlavy
- Dostatočná sila hornej časti tela
- Držanie tela
- Statická rovnováha
- Dynamická rovnováha
- Symetrické rozloženie váhy v dolných končatinách
Úvod do učenia sedenia sa začína už v prvom mesiaci života. Spočiatku sa bábätko učí otáčať hlavu v polohe na chrbte. V nasledujúcich mesiacoch začne pri ležaní na brušku dvíhať hlavu, čím posilňuje svaly krku. Potom sa podopiera o predlaktia a z polohy na ručičkách a otáča sa - prevaľuje sa z chrbta na bruško a naopak.
O deťoch s Elenkou: Čo s kliešťom? Odstrániť, či nechať tak? Mýty a fakty.
Špecifiká správneho sedu a varovné signály: W-sed
Keď sa dieťa posadí samé v momente, keď je jeho telo na to pripravené, bude mať nôžky natiahnuté rovno pred sebou, ramená budú voľne spustené od uší a hlava bude nad úrovňou hrudníka bez predsunutia. Na začiatku môže byť sed ešte nedokonalý - ohnutý chrbátik a občasný pád, ale v priebehu 10-14 dní sa to zvykne upraviť a dieťa je schopné sa v sede udržať a dokonca i natiahnuť rukami nad hlavu alebo dopredu či do strán. Ak uvidíte, že vaše dieťatko vie v sede zodvihnúť obe ruky nad horizontálu, to znamená napríklad pre niečo sa natiahnuť, máte istotu, že jeho svalstvo je dostatočne silné.
Každého rodiča zaujíma, či jeho bábätko už bude sedieť. Tento dôležitý míľnik rozširuje detské obzory. Veľmi dôležité však je, ako dieťa sedí. Správne sedenie podporuje rozvoj svalov trupu a bedrového kĺbu.
W-sed
Nesprávny je takzvaný W-sed - známy ako sed medzi pätami, kedy dieťatko má nohy pokrčené v kolienkach a päty vedľa zadku z každej strany. Pri pohľade zhora nohy tvoria písmeno W, preto sa takémuto sedu hovorí W-sed. Sed typu W môže naznačovať oslabenú brušnú stenu alebo iné fyzické poruchy. Dlhodobé praktizovanie W-sedu vedie k problémom s kĺbmi a svalmi dolných končatín, vedie k deformácii chôdze a držania tela, čo môže spôsobiť bolesti a obmedzenia pohybu. Je potrebné podporovať a trénovať správne sedacie polohy u detí na prevenciu následných problémov.
Prečo tak sedí? Na prvý pohľad môže ísť o zlozvyk dieťaťa. Avšak ťažko hovoriť o zlozvyku u niekoľkomesačného batoľaťa. W-sed má svoje príčiny a tie nemusíme hľadať v nohách. Za takýmto sedom môžeme napríklad nájsť oslabenú brušnú stenu. Ak si všimnete, že dieťatko uprednostňuje W-sed, odsledujte, či nemá rozostup, čiže diastázu brušných svalov. Ak sa mu vtedy objavuje v strede bruška pozdĺžny vyklenutý val rôznej šírky, pozeráte sa na diastázu brušných svalov. Siaha od hrudnej kosti až k lonovej kosti. Nezriedka sa spolu s ňou objavuje aj vyklenutie pupku. Pri takto oslabenej brušnej stene je pre dieťatko nepohodlné sedieť normálne. Preto sa aj stáva, že dieťatko jednoducho sedieť nechce a radšej lozí, chodí alebo leží. Sed u týchto detí sa môže preto objavovať až oneskorene - nie je prekvapením, ak najprv začne chodiť a až potom sedieť. Obyčajne si však zvolí W-sed.
W-sed alebo sed medzi pätami obľubujú aj deti s hypermobilnými, teda nadmerne ohybnými kĺbmi alebo deti s obrnou a nízkym svalovým napätím. Tieto deti pri lezení mávajú nožičky ďaleko od seba a keď si chcú sadnúť, jednoducho len položia zadok medzi päty. Je to totiž jednoduchšie na koordináciu, než umiestnenie do normálneho sedu tak, ako to vidíme u detí s normálnou pohyblivosťou kĺbov a správnym svalovým napätím. Deti sediace v normálnom sede pri hre krútia trupom, ak dočahujú hračky. Tým posilňujú svaly trupu a vhodne naťahujú šľachy. Deti sediace vo W-sede sa za hračkami sklopia na zem a trupom zo sedu neotáčajú.
Ako vyzerajú následky a riziká W-sedu? V čom sú riziká nesprávneho sedu? Krkolomná poloha nožičiek, ktorá pre nás dospelých už od pohľadu pôsobí nepohodlne, má svoje riziká pre ďalší vývoj držania tela a vývoj kĺbov dolných končatín. Fyzioterapeutka Pam Versfeldová upozorňuje, že časom sa vyvinie nadmerná vnútorná rotácia bedrových kĺbov. Za normálnych okolností dosahuje 45 stupňov, tu však môže dosiahnuť až 80-90 stupňov. Naopak, vonkajšia rotácia je obmedzená, čo opäť spôsobuje, že normálny sed je pre dieťa nepohodlný.
Pri vyvýšenom sede napríklad na stoličke sedí dieťa s kolenami od seba a stehno je vbočené dovnútra, takže nohy nevisia priamo dole a predkolenia sa rozchádzajú. Dieťa má taktiež ťažkosti sedieť v tureckom sede. Je to v dôsledku obmedzenej vonkajšej rotácie bedrového kĺbu. Aby dieťa vykompenzovalo tento nedostatok, v tureckom sede panvu posunie dozadu a ohne trup. U týchto detí sa často objavuje laterálna tibiálna torzia. Je to vytočenie píšťaly smerom von. Chodidlá preto smerujú špičkami od seba pri jabĺčkach smerujúcich dopredu, čo sa prejavuje aj pri chôdzi. Ak dieťa sedí a nohy mu visia, za normálnych okolností majú chodidlá smerovať priamo dopredu. V tomto prípade však smerujú do strán. Problémom býva bolesť nôh, obzvlášť kolien. Často sa objavuje v noci. Môže sa zhoršovať po aktívnom dni. Z dlhodobého hľadiska vedie tibiálna torzia k nadmernému naťahovaniu kolien a z toho vyplývajúcim neskorším ťažkostiam s kolenami. Vybočené chodidlá vplývajú na vzorec chôdze a dieťa nedokáže naplno využívať členok. To môže ovplyvňovať výkon pri chôdzi či behu. V dospelosti môžu tieto deti trpieť syndromom takzvaného bežeckého kolena a skorým nástupom artrózy kolena.
Poruchy rovnováhy, chôdze, ploché nohy, zhrbení školáci: Dieťa poznačené W-sedom nestojí správne na jednej nohe. Namiesto vzpriameného postoja na jednej nohe trup uhýba do strany, koleno nohy, ktorá stojí, smeruje dovnútra. Dieťa v snahe udržať rovnováhu nepoužíva pohyby chodidla, ale rúk. Pri chôdzi takéto dieťa kráča s chodidlami vbočenými dovnútra. Je to dôsledok stuhnutosti bedrového kĺbu a svalov. Svaly otáčajúce bedro smerom von slabnú. Ak má dieťa laterálnu tibiálnu torziu, kedy je predkolenie vykrútené smerom von voči kolenu, pri chôdzi majú vbočené kolená, ale chodidlá môžu smerovať rovno alebo smerom von práve kvôli vykrúteniu píšťaly. Takýto typ chôdze môže spôsobovať bolesti kolien, často sa objavujúce v noci a obzvlášť po aktívnom dni.
Ak dieťa kráča s chodidlami vytočenými do strán, je narušené normálne pôsobenie tlaku na chodidlo. Dieťa sa pretáča cez bok chodidla smerom dopredu. To spomaľuje chôdzu a spôsobuje únavu a bolesť chodidiel. Tibiálna torzia zvyšuje plochosť nôh, ktorou často trpia deti s hypermobilitou kĺbov. Sed medzi pätami taktiež negatívne vplýva na držanie tela pri sede na stoličke. Namiesto vzpriameného sedu zaujme dieťa zhrbenú polohu s nohami naširoko od seba a pätami zdvihnutými, aby uvoľnilo stuhnutosť svalov na nohách.
Čo robiť, ak moje dieťa sedáva vo W-sede? Je vhodné dieťa posádzať normálne s nohami pred telom. Vyžaduje si to prax, aby sa rozvinula potrebná flexibilita a kontrola takéhoto sedu. V bežnej praxi môžete napríklad dieťa sediace na pätách jemne dať do správnej polohy a povedať niečo ako: „nožičky dopredu“. Neskôr vám bude stačiť povedať „heslo“ a dieťa bude vedieť, že má zmeniť polohu. Dieťa obľubujúce W-sed zrejme nebude zo zmeny na klasický sed nadšené. Nová poloha je preň nepohodlná a neznáma, pretože vyžaduje väčšiu námahu. Preto trvá dlhý čas, kým si na nový spôsob sedenia zvykne a začne ho uprednostňovať. Okrem klasického sedu môžete deti „napraviť“ do iných polôh, ktoré sa mu možno budú páčiť viac.
Ako podporiť prirodzený vývoj sedenia u dieťaťa
V tomto období je potrebné dieťatko polohovať, napríklad tak, že ho položíte na brucho. Nenúťte dieťa sedieť len preto, že sa obávate o jeho vývoj. Dieťa sedí, keď je na to pripravené. Môžete však podporiť motorický vývoj bábätka a zároveň ho udržať v bezpečí a zdraví. Učenie samostatne sedieť nie je o posadení dieťaťa, ale o pomoci pri posilňovaní jeho svalov. Ako to urobíte? Prostredníctvom hry! To, že sa dojča hrá, prispieva k jeho rozvoju. Tu sú spôsoby, ako podporiť vývoj vášho bábätka ešte predtým, ako začne sedieť.
1. Položte bábätko na bruško: Toto je ideálna poloha pre bábätko! Dojča začne inštinktívne dvíhať hlavičku, dvíhať sa na predlaktiach a odstrkovať sa, aby sa otočilo na chrbát. Batoľa má v sebe prirodzený sklon k pohybu, takže tieto pokusy bude robiť aj keď nie vždy budú úspešné. To môže vyvolať frustráciu, ale to je v poriadku. Bude sa o to pokúšať aj naďalej a v závere vie sedieť.
2. Vytvorte mu priestor na hranie: Ak svojmu dieťaťu nevytvoríte príležitosti na cvičenie tým, že ho namiesto toho posadíte do sedačky alebo ležadla, bude sa vyvíjať pomalšie. To, že sa dieťatko umiestni na podložku, najlepšie na zem, prispieva k rýchlejšiemu progresu. Miesto na zemi je najviac bezpečné. Bábätká si totiž často náhle osvoja novú zručnosť kotúľania, ktorá sa môže skončiť pádom. Položenie bábätka na podlahu na podložku je najlepší spôsob, ako ho povzbudiť k samostatnému cvičeniu. Odborníci odporúčajú zrušiť ohrádky a dať dieťa na bruško a doniesť zábavu k nemu a hrať sa s ním a nosiť a rozprávať a rôzne hravo cvičiť. Mnohí rodičia si nevedia predstaviť, že by dieťa tak dlho vydržalo na brušku, ale z vlastných skúseností potvrdzujú, že "tento druhý malý mi na brušku vydrží aj hodinu aj viac sa hrať… stále je na zemi na penových puzzle a pekne sa prebavíme… tam sa guľa, plazí… fakt kto dáva dieťa sadať toto nepozná ako som ani ja nepoznala… ale či to stojí za to riskovať?"
3. Podieľajte sa na jeho úsilí: Povzbudzujte, chváľte, tlieskajte a oslavujte malé úspechy vášho dieťaťa. Zakaždým, keď sa mu niečo podarí - zdvihne hlavu, pokúsi sa zdvihnúť na predlaktiach a potom sa otočí, je to dôvod na pochvalu. Dieťa to ešte viac motivuje k snahe. Podporujte pokusy svojho maličkého sedieť. Majte však na pamäti, že v polohe na brušku, keď dieťa zdvihne hlavu, môže ju prudko spustiť a niekedy udrie tvárou o podlahu. Preto sa v týchto prípadoch odporúča položiť dieťa na mäkkú podložku, aby takéto nárazy neboli bolestivé.
4. Zabezpečte ho počas prvých pokusov o sedenie: Keď sa vaše dieťa začne samo posúvať, svaly sú ešte slabé a chýba mu stabilita. Môže spadnúť a nie sa dostať do sedu. Nárazy s hlavou o zem môžu byť nebezpečné, preto je dobré chrániť svoje dieťatko vankúšom na kŕmenie. Je to skvelé riešenie. Jednoducho ním obklopte svoje dieťa a vytvorte bezpečné prostredie. Vďaka takejto podpore sa vaše dieťa bude môcť rýchlejšie učiť a robiť prvé pokusy o pohyb alebo plazenie. Nasledovať bude samostatné státie a prvé kroky. Dieťa bude dostatočne silné na to, aby si osvojilo ďalšie zručnosti.
Nepotrebujete interaktívne hračky, aby ste svoje dieťa povzbudili k snahe naučiť sa sedieť. Stojí však za to vybaviť vaše dieťatko doplnkami, ktoré mu počas týchto pokusov zaistia bezpečnosť a pohodlie. Odporúča sa:
- Podložka na hranie: Mäkká podložka chráni dieťatko nielen pred chladom podlahy, keď nie je vyhrievaná. Ide predovšetkým o ochranu pred nárazmi o tvrdý povrch. Dieťatko má pri hre na podlahe väčšie pohodlie a bezpečnosť. Je to veľká podpora pre správny vývoj.
- Vankúš pre dojčenie: Keď bábätko už môže sedieť, je dobré použiť vankúšik na kŕmenie v tvare písmena U. Vankúš chráni, keď dieťa sedí, pred náhlymi pádmi.
Približne v 8. mesiaci dieťa zvládne šikmý sed, keď sa snaží húpaním dopredu a dozadu dostať do lozenia. Niektoré detičky si sadnú na kolienka a takto skúmajú hračku pred sebou. Ideálne je, aby sa dieťatko najprv rozliezlo a až potom sedelo s nohami pred telom. Vyzlečte ho a sledujte, či má chrbátik rovný ako dosku. Ak nie, ešte nie je pripravené na sedenie. Podporujte ho v lození, preliezaní vankúšov, či Vašich nôh. Keď dieťatko sedí na kolenách, veľký pozor, aby špičky smerovali k sebe. Nepodporujte takzvané sedenie do písmena W, pri ktorom zadkom sedí na zemi, kolenami k sebe a lýtka má vytočené do strán, tak, že tvoria ramená písmena W. Tento sed oslabuje svaly trupu a bráni ich rozvoju, pretože dieťa v tomto sede ich nepotrebuje na udržanie rovnováhy a stability. Môže to viesť k skráteniu niektorých svalov, pričom tento sed spôsobuje zbytočné napätie na kĺby a šľachy. Takto si môže dieťatko nesprávne naučiť aj loziť, to znamená, že pri lození kladie dieťatko špičky od seba. Naprávať, naprávať a ešte raz naprávať. Neustále musíte dieťatko naprávať. Nezabudnite mu to aj komentovať, aby si dalo špičky k sebe a vystrelo chrbátik. Neskôr keď bude väčšie a rozumnejšie, bude stačiť, keď ho len upozorníte a samé to už urobí správne. Ďalšou podporou je správna manipulácia a cvičenie, napríklad „váľať sudy“, to znamená pretáčať sa z chrbta na bruško a späť.
Psychomotorický vývin dieťaťa sa má ponechať na jeho vlastné tempo. Samostatné sedenie, plazenie a prvé krôčiky sú určite vývojové míľniky, na ktoré sa rodičia tešia, ale nenúťte svoje dieťa, aby tieto kroky urobilo. Dojča bude ďalšie výzvy prijímať samo. Čo by malo rodičov znepokojovať? Predovšetkým nedostatočný pokrok vo vývoji dieťaťa. Ak dieťa nenapreduje, nechajte batoľa, aby si udržalo vlastné tempo a dosiahlo polohu v sede, keď bude pripravené. Vývoj reči a ďalších intelektuálnych i motorických zručností dieťaťa prebieha podľa podobného vzoru.
Pamätajte, že žiadny stupeň vo vývine pohybu vášho dieťaťa by ste nemali urýchľovať. Mali by ste len vytvárať vhodné podmienky na to, aby dieťa mohlo dostatočne cvičiť a posilňovať svoje telíčko a všetky vývinové fázy zvládlo samo. Vychutnajte si sledovanie, ako vaše bábätko sedí, plazí sa a robí ďalšie vývojové skoky. Poskytnite mu podmienky i pozornosť pre podporu vývoja.
tags: #dieta #sediet #na #kolenach