Život dieťaťa pred narodením je obostretý mnohými tajomstvami, no moderná veda nám čoraz viac odhaľuje, že ide o obdobie intenzívneho vnímania, rastu a formovania. Dieťa v maternici vníma oveľa viac, než by si mnohí mysleli, a na jeho osobnosť a emocionálny stav majú vplyv aj rozhodnutia, ktoré robia jeho rodičia ešte počas jeho života v maternici. Tieto poznatky prináša aj kniha „Tajný život nenarodeného dieťaťa“, ktorej autorom je svetoznámy kanadský profesor, vedec, psychiater a spisovateľ Thomas Verny, rodák z Bratislavy.
Profesor Verny je priekopníkom prenatálnej a perinatálnej psychológie, napísal 8 kníh a 47 vedeckých prác. „Ako psychiater som sa celý život zaujímal o pamäť a myseľ. Na začiatku mojej kariéry ma to priviedlo k založeniu vedy prenatálnej a perinatálnej psychológie. Pred niekoľkými rokmi som sa začal zaujímať o bunkovú pamäť a bunkovú inteligenciu,“ hovorí 88-ročný Thomas Verny. V knihe uvádza závery medicínskych výskumov o tom, čo všetko ovplyvňuje formovanie osobnosti dieťaťa, čo ho môže brzdiť a čo podporovať. Tiež vysvetľuje, ako veľmi je dôležitá emocionálna pohoda matky počas tehotenstva a že starostlivosť rodiča o nenarodené dieťa a postoj k nemu môžu na celý život ovplyvniť jeho fyzické zdravie a emocionálnu stabilitu. „Rozhodnutia, ktoré robí rodič dnes, zásadným spôsobom určujú, ako sa bude dieťa cítiť.“
Psychomotorický vývin a prechod do nového sveta
V nasledujúcich riadkoch sa budeme venovať rôznym aspektom psychomotorického vývinu. Keďže niektorí ľudia si myslia, že psychomotorický vývin sa začína narodením bábätka, je dôležité si uvedomiť, akými všetkými zmenami prechádza bábätko počas a po pôrode, s čím sa musí vyrovnať a ako mu pritom môžeme pomôcť, aby to bolo preň čo najmenej stresujúce.
Dieťatko má počas prenatálneho obdobia v maternici určité podmienky, v ktorých funguje a je na ne zvyknuté, ale len čo sa narodí, tak sa tieto podmienky menia. Respiračný, kardiovaskulárny a termoregulačný systém podstupujú významné fyziologické zmeny a musia sa prispôsobiť počas prechodu z plodu na novorodenca. Úspešná premena vyžaduje komplexnú interakciu medzi týmito systémami. Aby bola preň adaptácia čo najjednoduchšia, je potrebné, aby sme mu na to vytvorili čo najlepšie podmienky.
Bábätko má v brušku neustály kontakt s mamou. Keď sa však narodí, je už síce samostatná bytosť, ale mamu naďalej veľmi potrebuje. Dôležité je často si pokladať dieťatko na hrudník, aby svoju mamičku znova cítilo. Okrem toho, že bábätko má v brušku neustály kontakt s mamou, má tiež obmedzený pohyb. Po narodení má zrazu obrovský priestor okolo seba, a preto, ak sa necháva bábätko „len tak na voľno“, je to preň niečo nové a môže to v ňom vyvolávať stres. Preto je vhodné prvé dni a týždne, kým sa na priestor aspoň trochu adaptuje, viazať dieťatko do periniek, prípadne zavinovačiek.
Adaptácia na teplotu a zvuky okolia
Ďalšou zmenou, s ktorou sa bábätko po pôrode musí vyrovnať, je zmena teploty prostredia. V maternici má stálu teplotu. Telo novorodenca si tvorí teplo spaľovaním „hnedého tuku“, ktorý je prítomný iba u plodu ešte v prenatálnom období a u novorodenca. Pri tejto adaptácii vie tiež veľmi pomôcť perinka, pretože bábätku aspoň približne pripomína a zabezpečuje potrebu stáleho tepla. Po narodení si bábätko musí zvyknúť na veci, ktoré predtým nepoznalo, napr. pohyb vzduchu, vietor, chladnejšie prostredie a naučiť sa postupne riadiť si termoreguláciu.
Nie každý si tiež uvedomuje, že bábätko v brušku nemá ticho, ale vníma množstvo zvukov, napr. hlas matky, tlkot jej srdca, pohyby čriev a trávenie, pohyb krvi, dýchanie a tiež k nemu doliehajú, aj keď tlmenejšie, zvuky z vonkajšieho sveta. Preto je vhodné čerstvo narodené dieťatko nevystavovať ostrým zvukom, ale rovnako nie je vhodné ho od zvuku úplne izolovať a vystavovať ho úplnému tichu. Vhodné je dieťatku spievať, keďže je zvyknuté na hlas maminky a jemné rytmické pesničky ho upokojujú.
Dr. Catherine Monk: Vzťah medzi matkou a dieťaťom pred narodením a prečo je dôležitý
Zmyslový svet pred a po pôrode: Sluch
Tehotenstvo je jedinečné obdobie, počas ktorého sa bábätko vyvíja nielen fyzicky, ale aj zmyslovo. Jedným z prvých zmyslov, ktoré sa u plodu začínajú rozvíjať, je práve sluch. Približne v 18. - 20. týždni tehotenstva dokáže bábätko vnímať prvé tlmené zvuky z matkinho tela, ako je tlkot srdca, prúdenie krvi či pohyby tráviaceho traktu.
Okolo 24. - 28. týždňa už bábätko dokáže jasne reagovať na zvuky prichádzajúce zvonka. Ak počuje hlasný zvuk, môže sa jemne strhnúť alebo zmeniť polohu. V posledných týždňoch tehotenstva si bábätko vytvára silné spojenie s matkiným hlasom. Po narodení práve tento hlas uprednostňuje, pretože ho počúvalo celé mesiace v maternici. Hudba môže mať na bábätko upokojujúci alebo stimulačný efekt. Jemné melódie môžu prispieť k uvoľneniu, zatiaľ čo náhle hlasné zvuky môžu vyvolať stresovú reakciu.
Vývoj zraku: Od hmlistých tieňov po ostrý obraz
Zrak patrí medzi najzložitejšie zmysly, ktoré si bábätko po narodení postupne buduje. Zrak však nie je „zapnutý“ hneď po pôrode, ale vyvíja sa krok za krokom. Novorodenec prichádza na svet s očami, ktoré sú anatomicky funkčné, no zrakové centrá v mozgu ešte len začínajú pracovať. Pre dieťa sú najintenzívnejšie rozdiely medzi svetlom a tmou. Keďže je zrak citlivý na ostré svetlo, bábätko často žmúri a pomalšie reaguje na zmeny jasu.
Novorodenecký zrak je prirodzene krátkozraký. To znamená, že najlepšie vidí na vzdialenosť približne dvadsať až tridsať centimetrov. Táto vzdialenosť nie je náhodná - ide o takzvanú materskú vzdialenosť, teda vzdialenosť tváre matky počas dojčenia alebo nosenia v náručí. V prvom týždni života je zrak zameraný najmä na svetlo, tieň a jednoduché obrysy.
Počas prvého mesiaca sa zlepšuje schopnosť vnímať výrazné kontrasty. Vidí stále pomerne rozmazane, ale lepšie reaguje na čierno-biele alebo čierno-červené prechody a jednoduché geometrické tvary. Počas druhého mesiaca dochádza k výraznému posunu v koordinácii očí. Škúlenie, ktoré bolo bežné v prvých týždňoch, začína postupne miznúť. Okolo tretieho mesiaca už bábätko rozoznáva tváre blízkych aj na väčšiu vzdialenosť, reaguje na úsmev a začína tvoriť prvé sociálne úsmevy.
Podpora vizuálneho vnímania
Zrak sa vyvíja postupne, aby chránil oči a mozog pred nadmernými podnetmi. Hneď po narodení vidí dieťa sivý, rozmazaný obraz. Jeho zrak je 30-krát menej ostrý než zrak dospelého človeka. Nie je ani pravda, že novorodenci vidia len čiernu a bielu, už po narodení dokážu veľmi slabo registrovať nejaké farby. V istej štúdii sa až 75 % novorodencov otáčalo na veľké plochy vysoko saturovanej červenej, ukázanej na šedom podklade.
V šiestich mesiacoch už dieťa dokáže rozpoznávať tvary a sledovať pohyby. Rozvíjajú sa postupne ďalšie kľúčové charakteristiky zraku ako napr. vnímanie hĺbky, koordinácia oko-telo či binokulárne videnie. Vývoj zrakových funkcií je ukončený až v siedmom roku života dieťaťa, ktoré už vidí rovnako ako dospelý človek. Podpora zraku by mala byť prirodzená, jemná a citlivá. Dieťa nepotrebuje silné svetlá ani veľké prebytky farebných podnetov. Interakcia z tváre do tváre je pre rozvoj zraku najdôležitejšia.
Rodičia by mali dbať na to, aby sa bábätká nevystavovali obrazovkám, ako sú televízory či tablety, pretože to neprospieva rozvoju zraku ani mozgu dieťaťa. Časté hranie a svietiace hračky môžu dieťa rýchlo unaviť. Odporúča sa voliť jednoduché hry, ktoré rozvíjajú viaceré zmysly a neoceniteľnú interakciu medzi dieťaťom a rodičom. Dôležité je batoľa príliš nestimulovať a prestať, keď neprejavuje záujem. Sledujte vývoj svojho dieťatka s trpezlivosťou a láskou, pretože každá etapa jeho rastu je unikátnym procesom budovania osobnosti, ktorá sa začala už dávno pred jeho prvým nádychom na tomto svete.
tags: #ako #vnima #dieta #svet #pred #narodenim